Vec T‑754/14

Michael Efler a i.

proti

Európskej komisii

„Inštitucionálne právo – Európska iniciatíva občanov – Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo – Komplexná hospodárska a obchodná dohoda – Zjavný nedostatok právomocí Komisie – Návrh právneho aktu na účely uplatňovania Zmlúv – Článok 11 ods. 4 ZEÚ – Článok 2 ods. 1 a článok 4 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 211/2011 – Rovnosť zaobchádzania“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (prvá komora) z 10. mája 2017

1.      Občianstvo Únie – Práva občana – Predloženie iniciatívy občanov – Nariadenie č. 211/2011 – Pôsobnosť – Právne akty Únie – Pojem – Rozhodnutie Rady, ktorým povoľuje začatie rokovaní na účely uzavretia medzinárodnej dohody – Zahrnutie

[Článok 2 ZEÚ a článok 11 ods. 4 ZEÚ; článok 207 ods. 3 a 4 ZFEÚ, článok 218 ZFEÚ a článok 288 štvrtý odsek ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 211/2011, článok 2 ods. 1 a článok 4 ods. 2 písm. b)]

2.      Občianstvo Únie – Práva občana – Predloženie iniciatívy občanov – Nariadenie č. 211/2011 – Predmet iniciatívy občanov – Zabránenie uzavretiu medzinárodnej dohody, ktorá svojou povahou môže viesť k zmene právneho poriadku Únie – Prípustnosť – Porušenie zásady inštitucionálnej rovnováhy – Neexistencia

(Článok 11 ods. 4 ZEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 211/2011, článok 2 ods. 1)

1.      Pojem právny akt v zmysle článku 11 ods. 4 ZEÚ, článku 2 ods. 1 nariadenia č. 211/2011 o iniciatíve občanov a článku 4 ods. 2 písm. b) toho istého nariadenia pritom nemožno, keďže nič nenasvedčuje opak, chápať tak, že zahŕňa len konečné právne akty Únie, ktoré vyvolávajú právne účinky voči tretím osobám. Ani znenie uvedených ustanovení, ani nimi sledované ciele osobitne neodôvodňujú vylúčenie rozhodnutia, ktorým sa povoľuje začatie rokovaní na účely uzavretia medzinárodnej dohody, prijatého podľa článku 207 ods. 3 a 4 ZFEÚ a článku 218 ZFEÚ, a ktoré zjavne predstavuje rozhodnutie v zmysle článku 288 štvrtého odseku ZFEÚ, z pojmu právny akt na účely európskej iniciatívy občanov.

Naopak, zásada demokracie, ktorá, ako je uvedené najmä v preambule Zmluvy o EÚ a článku 2 Zmluvy o EÚ, ako aj v preambule Charty základných práv Európskej únie, patrí medzi základné hodnoty, na ktorých spočíva Únia, rovnako ako aj cieľ, ktorý osobitne sleduje postup európskej iniciatívy občanov spočívajúci v zlepšení demokratického fungovania Únie priznaním každému občanovi všeobecného práva na účasť na demokratickom živote, nútia prijať výklad pojmu právny akt, ktorý zahŕňa právne akty, akým je rozhodnutie o začatí rokovaní na účely uzavretia medzinárodnej zmluvy, ktorá nepopierateľne vedie k zmene právneho poriadku Únie.

(pozri body 35 – 37)

2.      Právna úprava týkajúca sa európskej iniciatívy občanov v nijakom prípade neuvádza, že by účasť občanov nemohla viesť k tomu, aby sa zabránilo prijatiu právneho aktu. Hoci v súlade s článkom 11 ods. 4 ZEÚ a článkom 2 ods. 1 nariadenia č. 211/2011 o iniciatíve občanov navrhovaný právny akt istotne musí prispieť k uplatneniu Zmlúv, je to tak v prípade aktov, ktorých predmetom je zabrániť uzavretiu medzinárodných zmlúv, ktoré vedú k zmene právneho poriadku Únie.

Cieľ účasti na demokratickom živote Únie sledovaný mechanizmom európskej iniciatívy občanov zjavne zahŕňa možnosť požiadať o zmenu platných právnych aktov alebo ich zrušenie, v plnom rozsahu alebo sčasti. Neexistuje preto nijaký dôvod ani na to, aby boli z demokratickej debaty vylúčené právne akty týkajúce sa zrušenia rozhodnutia, ktorým sa poveruje začatím rokovaní na účely uzavretia medzinárodnej dohody, či akty, ktorých predmetom je zabrániť podpísaniu a uzavretiu takejto dohody, ktoré nepopierateľne vyvolávajú samostatné právne účinky tým, že prípadne zabránia oznámenej zmene práva Únie.

Okrem toho, hoci návrh európskej iniciatívy občanov, ktorým sa Rade navrhuje, aby odobrala poverenie na rokovanie o medzinárodnej dohode a neuzavrela inú medzinárodnú dohodu, nijakým spôsobom nepredstavuje neprípustný zásah do priebehu existujúceho legislatívneho postupu, je vyjadrením skutočnej účasti občanov Únie na jej demokratickom živote bez toho, aby bola narušená inštitucionálna rovnováha, o ktorú sa snažia Zmluvy.

(pozri body 41 – 43, 47)