Vec T‑145/06

Omya AG

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Žiadosť o informácie – Článok 11 ods. 3 nariadenia (ES) č. 139/2004 – Potreba požadovaných informácií – Proporcionalita – Primeraná lehota – Zneužitie právomoci – Porušenie legitímnej dôvery“

Abstrakt rozsudku

1.      Žaloba o neplatnosť – Právomoc súdu Spoločenstva – Návrhy smerujúce k tomu, aby bol inštitúcii udelený príkaz – Návrhy smerujúce k tomu, aby bol prijatý deklaratórny rozsudok – Neprípustnosť

(Článok 230 ES)

2.      Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Preskúmanie Komisiou – Rozhodnutie o žiadosti o informácie určené oznamovateľom – Žiadosť o opravu oznámených informácií – Podmienky

(Nariadenie Rady č. 139/2004, články 2 a 11)

3.      Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Preskúmanie Komisiou – Posúdenia ekonomickej povahy – Súdne preskúmanie – Hranice

(Nariadenie Rady č. 139/2004, články 2 a 11)

4.      Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Preskúmanie Komisiou – Rozhodnutie o žiadosti o informácie určené oznamovateľom – Žiadosť o opravu oznámených informácií – Prerušenie lehôt

(Nariadenie Rady č. 139/2004, články 10 a 11)

5.      Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Preskúmanie Komisiou – Rozhodnutie o žiadosti o informácie určené oznamovateľom – Oznámenie o výhradách neumožňujúce určiť potrebu alebo presnosť informácií

(Nariadenie Rady č. 139/2004, články 2 a 11 a článok 18 ods. 3)

6.      Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Preskúmanie Komisiou – Rozhodnutie o žiadosti o informácie určené oznamovateľom – Žiadosť o opravu oznámených informácií

(Nariadenie Rady č. 139/2004, článok 11)

7.      Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Preskúmanie Komisiou – Rozhodnutie o žiadosti o informácie určené oznamovateľom – Žiadosť o opravu oznámených informácií

(Nariadenie Rady č. 139/2004, článok 11)

1.      Keďže Súd prvého stupňa nie je v rámci kontroly zákonnosti založenej na článku 230 ES príslušný vyhlasovať deklaratórne rozsudky alebo ukladať povinnosti, hoci by sa týkali podmienok vykonania jeho rozsudkov, návrh smerujúci k tomu, aby sa tento súd vyslovil k dôsledkom zrušenia napadnutého aktu, musí byť vyhlásený za zjavne neprípustný.

(pozri bod 23)

2.      Komisia môže právomoci, ktoré sú jej udelené článkom 11 nariadenia č. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi vykonávať iba v prípade, ak sa domnieva, že nedisponuje všetkými informáciami potrebnými na rozhodovanie o zlučiteľnosti predmetnej koncentrácie so spoločným trhom.

V tejto súvislosti Komisia s cieľom prijať rozhodnutie o koncentrácii musí najmä podľa článku 2 nariadenia č. 139/2004 posudzovať účinky predmetnej koncentrácie na všetky trhy, pre ktoré existuje nebezpečenstvo, že účinná hospodárska súťaž na spoločnom trhu alebo jeho podstatnej časti by bola významne poškodená.

Okrem toho skutočnosť, že požiadavka potreby musí byť vykladaná odkazom na rozhodnutie o zlučiteľnosti predmetnej koncentrácie so spoločným trhom, predpokladá, že potreba informácií uvádzaných žiadosťou podľa článku 11 nariadenia č. 139/2004 musí byť posudzovaná s odkazom na koncepciu rozsahu informácií potrebných na posúdenie koncentrácie, ktorú by Komisia mohla legitímne mať v momente formulovania predmetnej žiadosti. Preto sa toto posúdenie nemôže zakladať na skutočnej potrebe informácií v priebehu konania pred Komisiou, ktorá závisí od mnohých faktorov, a teda nemôže byť presne určená v momente formulácie žiadosti o informácie.

Hoci v tejto súvislosti skutočnosť, že informácie uvedené v žiadosti podľa článku 11 nariadenia č. 139/2004 boli neskôr použité, môže naznačovať ich potrebu, absencia ich použitia neznamená dôkaz opaku.

Pokiaľ ide o osobitný prípad rozhodnutia prijatého podľa článku 11 ods. 3 nariadenia č. 139/2004, ktorým Komisia žiada opravu informácií predložených oznamovateľom koncentrácie, ktoré sa ukážu byť nepresné, potreba takejto opravy sa posudzuje na základe kritéria závažnosti identifikovaných chýb, ktoré je vzhľadom na znenie a štruktúru tohto nariadenia vhodné. Preto Komisia môže požadovať opravu informácií oznámených jedným z účastníkov, ktoré sú identifikované ako nesprávne, ak existuje nebezpečenstvo, že zistené chyby by mohli mať významný vplyv na jej posúdenie zlučiteľnosti predmetnej koncentrácie so spoločným trhom. Toto kritérium sa nemusí vykladať prísne, keďže potreba rýchlosti, ktorá charakterizuje systematiku nariadenia č. 139/2004, musí byť zosúladená s cieľom účinného preskúmania zlučiteľnosti koncentrácií so spoločným trhom, ktoré musí Komisia vykonať s veľkou starostlivosťou a ktoré si vyžaduje, aby získala úplné a presné informácie.

(pozri body 24, 28 – 31, 33, 41, 42, 45, 60, 61)

3.      V rámci kontroly koncentrácií Komisia disponuje právomocou posúdenia v oblasti hospodárstva a preskúmanie vykonávané súdom Spoločenstva sa musí obmedziť na overenie rešpektovania procesných predpisov a odôvodnenia, ako aj materiálnej presnosti skutkového stavu, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneužitia právomoci. Táto okolnosť však nepredpokladá, že súd Spoločenstva sa musí zdržať posúdenia výkladu údajov ekonomickej povahy Komisiou a najmä jej posúdenia potreby informácií požadovaných podľa článku 11 nariadenia č. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi, ako aj závažnosti chýb, ktoré tieto informácie údajne obsahujú.

(pozri bod 32)

4.      Využívanie právomocí udelených článkom 11 nariadenia č. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi Komisiou je podmienené rešpektovaním zásady proporcionality, ktorá si vyžaduje, aby akty inštitúcií Spoločenstva nešli nad rámec toho, čo je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaných cieľov. Dôležité je najmä to, aby povinnosť predložiť informácie uložená podniku nepredstavovala pre tento podnik v porovnaní s potrebami vyšetrovania neprimerané bremeno.

5.      Pokiaľ ide o rozhodnutie prijaté podľa článku 11 ods. 3 nariadenia č. 139/2004, ktorým Komisia žiada opravu informácií predložených oznamovateľom koncentrácie, ktoré sa ukážu byť nepresné, keďže doba prerušenia plynutia lehôt stanovených v článku 10 nariadenia č. 139/2004 v dôsledku prijatia takéhoto rozhodnutia závisí od dátumu oznámenia potrebných informácií, Komisia neporušuje zásadu proporcionality, keď preruší konanie, kým jej takéto informácie neboli oznámené.

(pozri bod 34)

6.      V rámci konania o preskúmaní koncentrácie, počas ktorého bola vydaná žiadosť o informácie prostredníctvom rozhodnutia na základe článku 11 nariadenia č. 139/2004, oznámenie o výhradách neumožňuje vyčerpávajúcim spôsobom určiť informácie, ktoré Komisia považuje za potrebné v momente prijatia takéhoto rozhodnutia. Oznámenie o výhradách totiž vyčísľuje iba posúdenia Komisie, ktoré ju viedli k identifikovaniu potenciálnych konkurenčných problémov, a teda v zásade opomína trhy, na ktorých nebolo identifikované žiadne nebezpečenstvo. Jeho predmet je teda podstatne obmedzenejší než predmet skúmania vykonaného Komisiou predtým. Oznámenie o výhradách nie je rozhodujúce, pokiaľ ide o posúdenie pozície Komisie k presnosti informácií použitých pri jej vyšetrovaní oznámenej koncentrácie.

(pozri body 46, 77)

7.      Pojem zneužitie právomoci sa týka skutočnosti, keď správny orgán využil svoje právomoci na iný účel ako na ten, na ktorý mu boli zverené. Rozhodnutie má chybu spočívajúcu v zneužití právomoci len vtedy, ak je na základe objektívnych, relevantných a koherentných ukazovateľov zjavné, že bolo prijaté na takýto účel. V prípade plurality sledovaných cieľov, ak sa aj k platným dôvodom pripojí neodôvodnený dôvod, rozhodnutie nebude zaťažené zneužitím právomoci, keď nebude obetovaný jeho hlavný cieľ.

Neexistencia dôkazu o porušení účinnej právnej úpravy neovplyvňuje prípadnú existenciu zneužitia právomoci správnym orgánom.

Rozhodnutie podľa článku 11 nariadenia č. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi, ktorým Komisia žiada opravu informácií predložených oznamovateľom koncentrácie, ktoré sa ukážu byť nepresné, má chybu spočívajúcu v zneužití právomoci len vtedy, ak sa na základe objektívnych, relevantných a koherentných ukazovateľov ukáže, že bolo Komisiou prijaté s cieľom skôr dosiahnuť prerušenie plynutia lehoty na posúdenie koncentrácie než opravy informácií potrebných na toto posúdenie. V tejto súvislosti zneužitie právomoci nepreukazuje okolnosť, že Komisia systematicky vyhľadáva nesprávnosti pri dodatočnom overovaní presnosti informácií predložených oznamovateľmi koncentrácie. Rovnako nepredstavuje dôkaz o existencii zneužitia právomoci skutočnosť, že Komisia začala pripravovať rozhodnutie o žiadosti o dodatočné informácie predtým, ako posúdila dosah nesprávnosti na svoje posúdenie.

(pozri body 98 – 100, 106, 109)

8.      Právo dovolávať sa ochrany legitímnej dôvery predpokladá splnenie troch podmienok. Po prvé dotknutej osobe musia byť administratívou Spoločenstva poskytnuté presné, nepodmienečné a zhodné záruky pochádzajúce z oprávnených a dôveryhodných zdrojov. Po druhé tieto záruky musia byť spôsobilé vyvolať legitímne očakávanie u toho, komu sú určené. Po tretie poskytnuté záruky musia byť v súlade s uplatniteľnými predpismi.

V rámci preskúmania koncentrácie sa Komisia môže bez toho, aby zasiahla do legitímnej dôvery oznamovateľov koncentrácie, najprv domnievať, že informácie predložené týmito oznamovateľmi sú úplné a presné, a neskôr sa k tomuto posúdeniu vrátiť.

V záujme účinnej kontroly koncentrácií a vzhľadom na povinnosť Komisie skúmať s veľkou starostlivosťou účinky predmetnej operácie na všetkých potenciálne dotknutých trhoch musí totiž Komisia mať zachovanú možnosť žiadať opravy v zásade nesprávnych informácií oznámených účastníkmi a potrebných na jej skúmanie, keďže dôvody, ktoré ju viedli k novému overeniu ich presnosti, sú v tejto súvislosti irelevantné.

Keďže vyšetrovanie Komisie musí byť okrem toho vykonané v pomerne prísnych lehotách a účastníci koncentrácie sú povinní oznámiť Komisii presné a úplné údaje, postup kontroly koncentrácií vo veľkej miere nevyhnutne spočíva na dôvere, keďže Komisia nemôže byť povinná overiť bezodkladne a podrobne presnosť všetkých informácií odovzdaných uvedenými účastníkmi.

Overenie vykonané Komisiou v nadväznosti na prijatie určitých informácií nemusí nevyhnutne odhaliť všetky podstatné nepresnosti, ktoré by mohli informácie ovplyvniť.

Oznamovatelia koncentrácie sa nemôžu dovolávať existencie legitímnej dôvery, aby sa vyhli dôsledkom porušenia povinnosti poskytnúť úplné a presné informácie z jediného dôvodu, že toto porušenie nebolo Komisiou zistené pri vyššie uvedenom overení.

Okrem toho samotná skutočnosť, že Komisia v minulosti reagovala na oznámenie informácií v lehote niekoľkých dní, nepredstavuje dostatočne presnú záruku toho, že Komisia nebude reagovať na informácie v budúcnosti neskôr než v tejto lehote.

Nakoniec sa nemožno v žiadnom prípade dovolávať praxe Komisie vzhľadom na rozhodnutia týkajúce sa úplných informácií predložených v rámci oznámenej koncentrácie, pokiaľ ide o rozhodnutie týkajúce sa presnosti informácií, a táto prax ani nemôže zakladať legitímnu dôveru.

(pozri body 68, 117 – 120, 122, 123)