Vec T‑152/06

NDSHT Nya Destination Stockholm Hotell & Teaterpaket AB

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Žaloba o neplatnosť – Štátna pomoc – Nariadenie (ES) č. 659/1999 – Sťažnosť konkurenta – Listy Komisie sťažovateľovi – Existujúca pomoc – Akt, ktorý nie je možné napadnúť žalobou – Neprípustnosť“

Abstrakt rozsudku

1.      Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Akty napadnuté autorom sťažnosti, ktorou sa oznámila štátna pomoc

(Článok 230 ES; nariadenie Rady č. 659/1999, články 4, 13 a článok 20 ods. 2)

2.      Pomoc poskytovaná štátmi – Existujúca pomoc – Povinnosť Komisie vykonať preskúmanie existujúcej pomoci – Neexistencia

(Článok 88 ES; nariadenie Rady č. 659/1999, články 4, 13, 17 až 19 a 20)

3.      Pomoc poskytovaná štátmi – Existujúca pomoc – List Komisie adresovaný sťažovateľovi, ktorým ho informuje o kvalifikovaní ohlásenej pomoci za existujúcu pomoc – Neprípustnosť žaloby o neplatnosť smerujúcej proti uvedenému listu – Možnosť sťažovateľa predložiť vec vnútroštátnym súdom

(Článok 88 ods. 3 druhá veta ES)

1.      V rámci preskúmania štátnej pomoci Komisiou musí Súd prvého stupňa pri posudzovaní, či list zaslaný sťažovateľovi ako odpoveď na jeho sťažnosť predstavuje napadnuteľný akt, podľa podstaty napadnutého aktu určiť, či je tento akt rozhodnutím v zmysle článku 4 nariadenia č. 659/1999 týkajúceho sa uplatnenia článku 88 ES alebo len neformálnym oznámením podľa článku 20 ods. 2 druhej vety nariadenia. Z konania o sťažnostiach v oblasti štátnej pomoci, tak ako ho upravuje nariadenie č. 659/1999 a najmä jeho článok 20 ods. 2, vyplýva, že hoci Komisia má povinnosť bezodkladne preskúmať informácie týkajúce sa údajnej protiprávnej pomoci, ktoré jej tretia strana oznámila prostredníctvom sťažnosti, nie je pri každej sťažnosti povinná prijať rozhodnutie v zmysle článku 4 uvedeného nariadenia. Povinnosť Komisie prijať rozhodnutie ako odpoveď na sťažnosť sa týka len prípadu stanoveného v článku 13 nariadenia č. 659/1999. Článok 20 ods. 2 druhá veta toho istého nariadenia stanovuje, že Komisia sa môže obmedziť na to, že sťažovateľa listom informuje, že neexistujú dostatočné dôvody na prijatie rozhodnutia vo veci. O taký prípad ide najmä vtedy, keď sa článok 13 nariadenia č. 659/1999 nemôže použiť, pretože sťažnosť sa v skutočnosti netýka protiprávnej, ale existujúcej pomoci.

List Komisie, ktorý kvalifikuje pomoc ohlásenú v sťažnosti podanej podnikom, ktorý je konkurentom podniku príjemcu pomoci, za existujúcu pomoc, nemá záväzné právne účinky, ktoré by mohli ovplyvniť záujmy tejto sťažovateľky. Treba ho považovať za neformálne informovanie, ako je zakotvené v článku 20 ods. 2 druhej vete nariadenia č. 659/1999, ktorého obsah nie je odrazom rozhodnutia v zmysle článku 4 toho istého nariadenia, a teda nepredstavuje napadnuteľný akt v zmysle článku 230 ES.

(pozri body 42 – 44, 68, 70)

2.      V rámci právomoci priebežného skúmania existujúcej pomoci, ktorá je priznaná Komisii, sťažovateľka nemôže Komisiu prostredníctvom jej adresovanej sťažnosti prinútiť, aby posúdila zlučiteľnosť pomoci. Keď sa Komisia po prvom preskúmaní domnieva, že sťažnosť sa netýka protiprávnej, ale existujúcej pomoci, nemá povinnosť prijať rozhodnutie v zmysle článku 4 nariadenia č. 659/1999 týkajúceho sa uplatnenia článku 88 ES určené dotknutému členskému štátu a nemôže byť nútená začať konanie podľa článku 88 ods. 1 ES.

Pokiaľ Komisia dospeje v liste adresovanému sťažovateľke k záveru, že pomoc ohlásená v jej sťažnosti je existujúcou pomocou, keďže článok 13 nariadenia č. 659/1999 týkajúci sa protiprávnej pomoci nie je použiteľný, nemôže prijať rozhodnutie v zmysle článku 4 uvedeného nariadenia. Na sťažnosť preto môže reagovať jedine tak, že v súlade s článkom 20 ods. 2 druhou vetou nariadenia č. 659/1999 informuje sťažovateľku, že v súlade s článkom 20 ods. 2 druhou vetou nariadenia č. 659/1999 neexistujú dostatočné dôvody na prijatie rozhodnutia vo veci. Bolo by totiž v rozpore s hospodárnosťou konania o preskúmaní štátnej pomoci domnievať sa, že keď Komisia informuje sťažovateľa, že jeho sťažnosť sa týka existujúcej pomoci, nevyhnutne prijíma rozhodnutie podľa článku 4 nariadenia č. 659/1999. Takéto riešenie by znamenalo, že keď je Komisii predložená sťažnosť týkajúca sa existujúcej pomoci, má táto inštitúcia povinnosť preskúmať jej zlučiteľnosť s vnútorným trhom. Pritom na základe článku 88 ods. 1 ES iniciatíva pri začatí konania v rámci priebežného skúmania existujúcej pomoci prislúcha výlučne Komisii.

(pozri body 60, 61, 64)

3.      Neprípustnosť žaloby smerujúcej k zrušeniu listu adresovanému Komisiou sťažovateľke, v ktorom ju inštitúcia informuje, že pomoc oznámená v jej sťažnosti je pomoc existujúca, ju neoberá o možnosť predložiť súdu na preskúmanie zákonnosť spornej pomoci. Vnútroštátne súdy sú totiž povinné zabezpečiť, aby došlo k vyvodeniu všetkých dôsledkov z porušenia článku 88 ods. 3 poslednej vety ES v súlade s ich vnútroštátnym právom, a to tak v súvislosti s platnosťou aktov na vykonanie opatrení pomoci, ako aj v súvislosti s vymáhaním finančných podpôr poskytnutých v rozpore s týmto ustanovením.

(pozri body 71, 72)