Vec T‑411/07
Aer Lingus Group plc
proti
Európskej komisii
„Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Rozhodnutie, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom – Pojem koncentrácia – Predaj všetkých získaných akcií na účely obnovenia stavu, ktorý predchádzal uskutočneniu koncentrácie – Odmietnutie nariadiť vhodné opatrenia – Nedostatok právomoci Komisie“
Abstrakt rozsudku
1. Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Rozhodnutie Komisie, ktorým odmieta začať konanie podľa článku 8 ods. 4 nariadenia č. 139/2004 – Koncentrácia vyhlásená za nezlučiteľnú so spoločným trhom – Nadobudnutie podielu, ktorý neposkytuje kontrolu – Neuskutočnená koncentrácia – Neuplatniteľnosť článku 8 ods. 4 nariadenia č. 139/2004
(Nariadenie Rady č. 139/2004, článok 8 ods. 4 a 5)
2. Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Preskúmanie Komisiou – Povinnosť pozastaviť koncentráciu – Odchýlka v prípade verejnej ponuky na kúpu – Podmienky – Účinky
(Nariadenie Rady č. 139/2004, článok 7 ods. 2)
3. Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Právomoc Komisie – Právomoc prijať záväzné opatrenia podľa článku 21 ods. 3 nariadenia č. 139/2004 – Neexistencia
(Nariadenie Rady č. 139/2004, článok 21 ods. 3)
1. Ak sa koncentrácia, ktorá bola oznámená a vyhlásená za nezlučiteľnú so spoločným trhom, „neuskutočnila“ a jeden z dvoch podnikov, ktorý bol jej účastníkom, nadobudol podiel na inom podniku bez toho, aby mu to poskytovalo kontrolu, môže Komisia odmietnuť žiadosť o začatie konania podľa článku 8 ods. 4 nariadenia č. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi a zamietnuť nariadenie predbežných opatrení podľa článku 8 ods. 5 uvedeného nariadenia, aj keď počas hodnotenia zlučiteľnosti operácie Komisia kvalifikovala koncentráciu a nadobudnutie podielu ako „jedinú koncentráciu“.
Na účely posúdenia zákonnosti takého rozhodnutia z hľadiska právomoci nariadiť podniku zrušenie koncentrácie, ktorá je priznaná Komisii, je totiž potrebné sa umiestniť do relevantného momentu definovaného článkom 8 ods. 4 nariadenia o fúziách, ktorý sa týka „koncentrácie“, ktorá „už bola vykonaná“ a „bola vyhlásená za nezlučiteľnú so spoločným trhom“.
Každá transakcia alebo všetky transakcie, ktoré vyvolávajú „trvalú zmenu kontroly“ tým, že priznávajú „možnosť vykonávať rozhodujúci vplyv nad podnikom“, je pritom koncentráciou, ktorá sa považuje za vykonanú v zmysle nariadenia o fúziách. Spoločnou vlastnosťou týchto koncentrácií je: tam, kde boli pred transakciou dva odlišné podniky vykonávajúce dotknutú hospodársku činnosť, bude po tejto transakcii existovať len jeden podnik. Okrem predpokladu fúzie, ktorej predmetom je zrušenie jedného z dvoch dotknutých podnikov, teda Komisia musí určiť, či dôsledkom vykonania koncentrácie bolo priznať jednému z dotknutých podnikov kontrolnú právomoc nad druhým, pričom túto právomoc predtým nemal. Táto kontrolná právomoc pozostáva z možnosti mať rozhodujúci vplyv na činnosť podniku najmä vtedy, keď mu podnik, ktorému je táto právomoc priznaná, môže nariadiť výber týkajúci sa strategických rozhodnutí. Získanie podielu, ktorý ako taký nepriznáva kontrolu definovanú článkom 3 nariadenia o fúziách, teda nepredstavuje „uskutočnenú“ koncentráciu.
Okrem toho pojem koncentrácia nemožno rozšíriť na prípady, keď z dôvodu nezískania kontroly nadobudnutý podiel sám osebe nepriznáva možnosť vykonávať rozhodujúci vplyv na činnosť podniku, ale v širšom zmysle patrí do rámca oznámenej koncentrácie skúmanej Komisiou a vyhlásenej za nezlučiteľnú so spoločným trhom po ukončení tohto preskúmania bez toho, aby prišlo k zmene kontroly v už uvedenom zmysle. Táto právomoc totiž Komisii nie je udelená podľa nariadenia o fúziách. Podľa samotného znenia použitého v článku 8 ods. 4 uvedeného nariadenia existuje právomoc nariadiť predaj všetkých akcií získaných podnikom v inom podniku len na „obnovenie stavu, aký bol pred uskutočnením koncentrácie“. Bez získania kontroly Komisia uvedenú koncentráciu nemá právomoc zrušiť.
Takýto záver nemení skutočnosť, že Komisia počas preskúmavacieho konania usúdi, že nadobudnutie podielu patrí do rámca oznámenej koncentrácie a spolu s ňou predstavuje „jedinú koncentráciu“. Vo fáze preskúmavacieho konania totiž úlohou Komisie nie je „obnoviť stav, ktorý existoval pred vykonaním koncentrácie“, v situácii, keď prijala rozhodnutie o nezlučiteľnosti, zatiaľ čo sa oznámená koncentrácia uskutočnila. Táto starostlivosť vzniká len od okamihu, keď bolo prijaté konečné rozhodnutie a keď treba na základe toho vyvodiť dôsledky, pokiaľ sa preukáže, že situácia s ním nie je v súlade.
(pozri body 58, 59, 63 – 66, 79, 88)
2. Povinnosť pozastaviť uskutočnenie koncentrácie, až kým ju nepovolí Komisia, je predmetom automatickej výnimky v prípade verejnej ponuky na kúpu alebo získania kontroly prostredníctvom série transakcií s cennými papiermi viacerých predajcov. Na to, aby dotknuté osoby mohli využiť túto výnimku, musia bezodkladne oznámiť koncentráciu Komisii a zdržať sa výkonu svojho hlasovacieho práva súvisiaceho s týmito podielmi. Táto výnimka má za účinok prenos nebezpečenstva zákazu transakcie na nadobúdateľa. Pokiaľ sa Komisia na konci preskúmavacieho konania domnieva, že oznámená transakcia musí byť zakázaná, cenné papiere získané na uskutočnenie koncentrácie musia byť predané.
(pozri bod 82)
3. Článok 21 ods. 3 nariadenia č. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi, podľa ktorého „žiaden členský štát neuplatňuje svoje vnútroštátne právne predpisy hospodárskej súťaže na koncentrácie s významom pre celé spoločenstvo“, nepriznáva Komisii právomoc prijať opatrenie s právne záväznými účinkami, ktoré by mohli mať vplyv na záujmy podniku, ktorý je účastníkom koncentrácie.
(pozri bod 90)