UZNESENIE PREDSEDU SÚDU PRVÉHO STUPŇA
z 18. marca 2008 (*)
„Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Kontrola koncentrácií – Rozhodnutie, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom – Článok 8 ods. 4 a 5 nariadenia (ES) č. 139/2004 – Návrh na odklad výkonu a na nariadenie predbežných opatrení – Opatrenia v rozpore s rozdelením právomocí medzi inštitúciami – Právomoci Komisie – Predbežné opatrenia určené vedľajšiemu účastníkovi konania – Návrh na odklad výkonu – Prípustnosť – Neexistencia fumus boni iuris – Neexistencia naliehavosti – Neexistencia vážnej a nenapraviteľnej ujmy – Ujma závisiaca od budúcich a neistých udalostí – Nedostatočné dôvody – Zváženie všetkých záujmov“
Vo veci T‑411/07 R,
Aer Lingus Group plc, so sídlom v Dubline (Írsko), v zastúpení: A. Burnside, solicitor, a B. van de Walle de Ghelcke a T. Snels, advokáti,
žalobca,
proti
Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: X. Lewis, E. Gippini Fournier a S. Noë, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorú v konaní podporuje:
Ryanair Holdings plc, so sídlom v Dubline (Írsko), v zastúpení: J. Swift, QC, V. Power, A. McCarthy a D. W. Hull, solicitori, a G. M. Berrisch, advokát,
vedľajší účastník konania,
návrh, ktorým sa Komisii uloží, aby prijala po prvé určité opatrenia týkajúce sa podielu Ryanair Holdings plc na základnom imaní žalobcu, po druhé, subsidiárne, uznesenie s rovnakým úmyslom proti Komisii alebo Ryanair Holdings plc a po tretie odklad výkonu rozhodnutia Komisie K(2007) 4600 z 11. októbra 2007, ktorým sa zamietol návrh žalobcu začať konanie na základe článku 8 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ L 24, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40) a nariadiť predbežné opatrenia na základe článku 8 ods. 5 tohto nariadenia.
PREDSEDA SÚDU PRVÉHO STUPŇA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV
vydal toto
Uznesenie
Právny rámec
1 Podľa článku 3 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ L 24, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40):
„1. Za vznik koncentrácie sa považuje, ak je trvalá zmena kontroly spôsobená:
a) fúziou dvoch alebo viacerých predtým nezávislých podnikov alebo častí podnikov;
b) získaním priamej alebo nepriamej kontroly nad celým alebo nad časťami jedného alebo viacerých ďalších podnikov jednou alebo viacerými osobami, ktoré už kontrolujú najmenej jeden podnik, alebo jedným alebo viacerými podnikmi, či už kúpou cenných papierov alebo aktív, zmluvne alebo iným spôsobom.
2. Kontrola pozostáva z práv, zmlúv alebo akýchkoľvek iných prostriedkov, ktoré samostatne alebo spoločne a vzhľadom na príslušné skutočnosti alebo právne predpisy dávajú možnosť vykonávať rozhodujúci vplyv nad podnikom predovšetkým prostredníctvom:
a) vlastníckych alebo užívacích práv ku všetkým aktívam podniku alebo ich časti;
b) práv alebo zmlúv, ktoré umožňujú vykonávať rozhodujúci vplyv na zloženie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgánov podniku.
3. Kontrolu získavajú osoby alebo podniky, ktoré:
a) majú práva alebo majú nárok na práva na základe príslušných zmlúv; alebo
b) hoci nemajú takéto práva alebo nárok na práva na základe takýchto zmlúv, majú právomoc vykonávať práva z nich odvodené.
…“
2 Článok 8 nariadenia (ES) č. 139/2004 stanovuje:
„…
4. Ak Komisia zistí, že koncentrácia:
a) už bola vykonaná a táto koncentrácia bola vyhlásená za nezlučiteľnú so spoločným trhom; alebo
b) bola vykonaná v rozpore s podmienkou pripojenou k rozhodnutiu prijatému podľa odseku 2, ktorá uvádzala, že v prípade jej nepripojenia by koncentrácia spĺňala kritérium ustanovené v článku 2 ods. 3 alebo v prípadoch uvedených v článku 2 ods. 4 nespĺňala kritériá ustanovené v článku 81 ods. 3 Zmluvy,
môže Komisia:
– navrhovať od účastníkov koncentrácie, aby koncentráciu zrušili, najmä prostredníctvom zrušenia fúzie alebo predaja všetkých získaných akcií alebo aktív, a tým sa obnovil stav, aký bol pred uskutočnením koncentrácie. V prípadoch, ak obnovenie stavu, aký bol pred uskutočnením koncentrácie, nie je možné prostredníctvom zrušenia koncentrácie, Komisia môže prijať akékoľvek iné opatrenie vhodné na obnovenie tohto stavu v čo najväčšej možnej miere,
– nariadiť akékoľvek iné vhodné opatrenie, aby sa zabezpečilo, že účastníci koncentrácie zrušia koncentráciu alebo prijmú iné nápravné opatrenia navrhované v jej rozhodnutí.
V prípadoch podľa písmena a) prvého pododseku opatrenia uvedené v tomto pododseku môžu byť nariadené buď v rozhodnutí podľa odseku 3, alebo v samostatnom rozhodnutí.
5. Komisia môže prijať predbežné opatrenia vhodné na obnovenie alebo zachovanie podmienok účinnej hospodárskej súťaže, ak koncentrácia:
a) bola vykonaná v rozpore s článkom 7 a rozhodnutie, pokiaľ ide o zlučiteľnosť koncentrácie so spoločným trhom, ešte nebolo prijaté;
b) bola vykonaná v rozpore s podmienkou pripojenou k rozhodnutiu podľa článku 6 ods. 1 písm. b) alebo odseku 2 tohto článku;
c) už bola vykonaná a je vyhlásená za nezlučiteľnú so spoločným trhom.“
Skutkový stav
3 Žalobca, Aer Lingus Group plc (ďalej len „žalobca“ alebo „Aer Lingus“), je verejná akciová spoločnosť a neobchodovaná holdingová spoločnosť, pod ktorú patrí Aer Lingus Limited, nízkonákladová medzinárodná letecká spoločnosť so sídlom v Írsku poskytujúca služby pravidelnej leteckej prepravy z miest a do miest Dublin, Cork a Shannon. Po jej privatizácii írskou vládou v roku 2006, ktorá si ponechala akcionársky podiel vo výške 25,35 %, boli akcie spoločnosti Aer Lingus 2. októbra 2006 prijaté na verejné obchodovanie.
4 Dňa 23. októbra 2006 Ryanair Holdings plc (ďalej len „Ryanair“), ktorý predtým v období medzi 27. septembrom a 5. októbrom 2006 nadobudol prostredníctvom svojej stopercentnej dcérskej spoločnosti Coinside Limited podiel 19,21 % v spoločnosti Aer Lingus, oznámil verejnú ponuku na kúpu všetkých akcií spoločnosti Aer Lingus.
5 Dňa 30. októbra 2006 Ryanair podľa článku 4 nariadenia č. 139/2004 oznámil Komisii navrhovanú koncentráciu spočívajúcu v nadobudnutí spoločnosti Aer Lingus.
6 Počas obdobia trvania ponuky Ryanair nadobudol ďalšie akcie spoločnosti Aer Lingus a k 28. novembru 2006 vlastnil podiel 25,17 % na základnom imaní spoločnosti Aer Lingus.
7 Dňa 20. decembra 2006 Komisia prijala rozhodnutie podľa článku 6 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 139/2004 (ďalej len „nariadenie“), ktorým došlo k začatiu druhej fázy konania. V tomto rozhodnutí vyjadrila Komisia názor, že samostatné nadobudnutia akcií opísané vyššie a verejná ponuka predložená Ryanairom predstavujú na účely článku 3 nariadenia jednu koncentráciu.
8 Dňa 27. júna 2007 Komisia prijala rozhodnutie K(2007) 3104, ktorým bola oznámená koncentrácia vyhlásená podľa článku 8 ods. 3 nariadenia za nezlučiteľnú so spoločným trhom (ďalej len „rozhodnutie o zákaze“). Komisia dospela k záveru, že oznámená koncentrácia by značne narušila účinnú hospodársku súťaž na spoločnom trhu alebo na jeho podstatnej časti v zmysle článku 2 ods. 3 nariadenia, a to osobitne v dôsledku vytvorenia dominantného postavenia spoločností Ryanair a Aer Lingus na 35 trasách z miest a do miest Dublin, Shannon a Cork a vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia na 15 ďalších trasách medzi mestami Dublin a Cork.
9 Dňa 10. septembra 2007 podal Ryanair v kancelárii Súdu prvého stupňa žalobu o neplatnosť rozhodnutia o zákaze, ktorá bola zaregistrovaná pod číslom T‑342/07.
10 Po vydaní rozhodnutia o zákaze Ryanair nadobudol ďalší podiel 4,3 % na základnom imaní spoločnosti Aer Lingus, čím zvýšil svoj celkový akcionársky podiel na 29,4 %.
11 Počas konania prebiehajúceho v Komisii, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia o zákaze, spoločnosť Aer Lingus tvrdila, že Komisia by mala prijať rozhodnutie podľa článku 8 ods. 4 nariadenia, ktoré by Ryanairu ukladalo povinnosť zbaviť sa menšinového podielu v spoločnosti Aer Lingus v prípade, ak by Komisia túto koncentráciu zakázala.
12 Dňa 27. júna 2007 zástupca generálneho riaditeľa generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž zaslal žalobcovi list, v ktorom uviedol, že podľa názoru príslušného odboru zodpovedného za kontrolu koncentrácie Komisia nemá právomoc podľa článku 8 ods. 4 nariadenia prikázať Ryanairu, aby sa zbavil svojho menšinového akcionárskeho podielu, keďže neexistoval dôkaz o tom, že s akcionárskym podielom 25,22 % v spoločnosti Aer Lingus by Ryanair bol v postavení výkonu právnej alebo faktickej kontroly nad spoločnosťou Aer Lingus v zmysle článku 3 ods. 2 nariadenia. V liste sa ďalej uvádzalo, že z toho istého dôvodu nie je Komisia oprávnená prijímať predbežné opatrenia podľa článku 8 ods. 5 nariadenia.
13 Dňa 17. augusta 2007 spoločnosť Aer Lingus adresovala Komisii návrh na začatie konania proti Ryanairu podľa článku 8 ods. 4 nariadenia a na prijatie predbežného opatrenia podľa článku 8 ods. 5 tohto nariadenia s cieľom zabrániť vykonávaniu hlasovacích práv v spoločnosti Aer Lingus alebo subsidiárne formálne uviesť, že Komisia nemá právomoc prijať takéto opatrenia. Spoločnosť Aer Lingus okrem toho žiadala, aby Komisia zaujala explicitné stanovisko k výkladu článku 21 nariadenia.
14 Dňa 11. októbra 2007 Komisia prijala rozhodnutie K(2007) 4600 v konečnom znení, ktorým bol návrh spoločnosti Aer Lingus zamietnutý (ďalej len „namietané rozhodnutie“).
Namietané rozhodnutie
15 V namietanom rozhodnutí Komisia dospela k stanovisku, že podľa článku 3 nariadenia koncentrácia vzniká len vtedy, keď podnik získava kontrolu, ktorá je definovaná ako možnosť vykonávať rozhodujúci vplyv. Pokiaľ ide o článok 8 ods. 4 nariadenia, Komisia pripomenula, že toto ustanovenie v prípade, že už došlo k vykonaniu koncentrácie, umožňuje navrhovať, aby dotknuté podniky zrušili danú koncentráciu, a to najmä formou predaja všetkých získaných akcií alebo aktív tak, aby došlo k obnoveniu stavu existujúceho v čase pred uskutočnením tejto koncentrácie.
16 Komisia však zistila, že koncentrácia posudzovaná v tomto prípade ešte nebola uskutočnená, lebo Ryanair nenadobudol kontrolu nad spoločnosťou Aer Lingus. Transakcie, ktoré boli uskutočnené počas konania v Komisii, preto nebolo možné považovať za vykonanie oznámenej koncentrácie.
17 Komisia osobitne vyzdvihla skutočnosť, že menšinový podiel vo vlastníctve Ryanairu nezaručoval tejto spoločnosti právnu ani faktickú kontrolu nad spoločnosťou Aer Lingus v zmysle článku 3 ods. 2 nariadenia. Komisia dodala, že hoci menšinové akcionárske podiely môžu za určitých okolností viesť k záveru o existencii kontroly, v danom prípade neexistovali žiadne náznaky, že je to tak. V skutočnosti sa podľa informácií dostupných Komisii práva Ryanairu ako menšinového akcionára (najmä právo blokovať prijatie tzv. osobitných uznesení podľa írskeho práva obchodných spoločností) spájajú výlučne s právami týkajúcimi sa ochrany menšinových akcionárov a nezaručujú kontrolu nad spoločnosťou Aer Lingus. Komisia navyše poukázala na skutočnosť, že ani samotná spoločnosť Aer Lingus netvrdila, že by nadobudnutý menšinový podiel viedol k situácii existencie kontroly Ryanairu nad spoločnosťou Aer Lingus.
18 Komisia napokon uviedla, že predmetná vec sa odlišuje od situácie v prípadoch z minulosti, keď došlo k uplatneniu článku 8 ods. 4, ako napríklad v rozhodnutí Komisie z 30. januára 2002, ktorým sa stanovujú opatrenia na obnovenie podmienok účinnej hospodárskej súťaže podľa článku 8 ods. 4 nariadenia Rady (EHS) č. 4064/89 [neoficiálny preklad] (COMP/M.2416 – Tetra Laval/Sidel, Ú. v. EÚ L 38, 2004, s. 1, ďalej len „Tetra Laval/Sidel“), a v rozhodnutí Komisie z 30. januára 2002, ktorým sa stanovuje podnikom povinnosť rozdelenia podľa článku 8 ods. 4 nariadenia Rady (EHS) č. 4064/89 [neoficiálny preklad] (COMP/M.2283 – Schneider/Legrand, Ú. v. EÚ L 101, 2004, s. 134, ďalej len „Schneider/Legrand“). V týchto prípadoch, na rozdiel od situácie existujúcej v predmetnej veci, už bolo prevzatie úspešne ukončené a nadobúdateľ získal kontrolu nad predmetom prevzatia.
19 Pokiaľ ide o návrh spoločnosti Aer Lingus na prijatie predbežného opatrenia zo strany Komisie podľa článku 8 ods. 5 nariadenia, Komisia uviedla, že znenie tohto ustanovenia odkazuje obdobne na situáciu, keď koncentrácia „už bola vykonaná a je vyhlásená za nezlučiteľnú so spoločným trhom“, a preto dospela k záveru, že v tejto veci nemá právomoc prijímať predbežné opatrenia.
20 Vo vzťahu k návrhu spoločnosti Aer Lingus o prijatie stanoviska k výkladu článku 21 nariadenia zo strany Komisie Komisia uviedla, že takýto návrh sa vo svojom dôsledku rovná žiadosti o právne záväzný výklad ustanovenia práva Spoločenstva adresovaného členským štátom a že na prijatie takýchto aktov jej zjavne chýba právomoc.
Konanie
21 Žalobca návrhom zapísaným do registra kancelárie Súdu prvého stupňa 19. novembra 2007 a zaregistrovaným pod číslom T‑411/07 podal žalobu, ktorou žiadal na základe štvrtého odseku článku 230 ES zrušenie namietaného rozhodnutia.
22 Samostatným podaním zapísaným v ten istý deň do registra kancelárie a zaregistrovaným v ten istý deň pod číslom T‑411/07 R sa žalobca v zmysle článkov 242 ES a 243 ES a článku 104 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa domáhal nariadenia predbežného opatrenia a odkladu výkonu napadnutého rozhodnutia.
23 Dňa 12. decembra 2007 Komisia predložila k tomuto návrhu na nariadenie predbežného opatrenia svoje písomné pripomienky.
24 Podaním zapísaným do registra kancelárie 27. novembra 2007 Ryanair podal návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu Komisie.
25 V podaní zapísanom do registra kancelárie 4. decembra 2007 spoločnosť Aer Lingus nevzniesla voči návrhu Ryanairu na vstup vedľajšieho účastníka do konania žiadne námietky a uviedla, že vo vzťahu ku ktorémukoľvek z dokumentov predložených Súdu prvého stupňa vo veci T‑411/07 R neuplatňuje požiadavku na dôvernosť.
26 Vo svojom podaní zapísanom do registra kancelárie 5. decembra 2007 Komisia nevzniesla žiadne námietky voči návrhu Ryanairu na vstup vedľajšieho účastníka do konania.
27 Uznesením predsedu Súdu prvého stupňa zo 7. decembra 2007 bolo návrhu Ryanairu na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu Komisie vyhovené a spoločnosť bola vyzvaná na predloženie svojho vyjadrenia, čo 19. decembra 2007 urobila.
28 Pojednávanie sa uskutočnilo 24. januára 2008.
Návrhy žalobcu
29 Žalobca navrhuje, aby predseda Súdu prvého stupňa:
– nariadil Komisii, aby rozhodla, že Ryanair je až do neskoršieho z rozhodnutí o žalobe podanej vo veci samej alebo vo veci T‑342/07 povinný:
– nevykonávať hlasovacie práva alebo akékoľvek iné práva súvisiace s akcionárskym podielom Ryanairu v spoločnosti Aer Lingus alebo vyplývajúce z neho (vrátane, nie však výlučne, účasti alebo hlasovania na valných zhromaždeniach alebo zvolávania valných zhromaždení) inak než na základe výnimky udelenej Komisiou,
– nevložiť predmetné akcie do úschovy a žiadnu z nich nescudziť inak než kupujúcemu v súlade s postupom schváleným Komisiou,
– nenavyšovať svoj akcionársky podiel v spoločnosti Aer Lingus,
– subsidiárne prijal iné uznesenie podľa uváženia predsedu Súdu prvého stupňa s obdobným účinkom voči Komisii a/alebo Ryanairu,
– pozastavil účinnosť rozhodnutia Komisie z 11. októbra 2007 K(2007) 4600 v konečnom znení, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na začatie konania podľa článku 8 ods. 4 nariadenia v nevyhnutnom rozsahu,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
30 Komisia navrhuje, aby predseda Súdu prvého stupňa:
– zamietol návrh na odklad výkonu,
– zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
31 Ryanair navrhuje, aby predseda Súdu prvého stupňa:
– zamietol návrh,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania spojených s vedľajším účastníctvom.
Právny stav
32 Na základe ustanovení článkov 242 ES a 243 ES v spojení s článkom 225 ods. 1 ES môže Súd prvého stupňa, pokiaľ usúdi, že to vyžadujú okolnosti, nariadiť odklad výkonu napadnutého aktu alebo prijať potrebné predbežné opatrenia.
33 Článok 104 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa stanovuje, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia musí uvádzať predmet konania, okolnosti preukazujúce naliehavosť, ako aj skutkové a právne dôvody, ktoré na prvý pohľad odôvodňujú nariadenie navrhovaných predbežných opatrení. Sudca prejednávajúci návrh môže nariadiť odklad výkonu daného aktu a/alebo predbežného opatrenia v prípade, že sa preukáže, že takéto opatrenie je na prvý pohľad skutkovo a právne odôvodnené a jeho vydanie je naliehavé v tom zmysle, že toto predbežné opatrenie je nevyhnutné prijať a založiť jeho účinky v záujme vyhnutia sa závažnému a nenapraviteľnému poškodeniu záujmov žalobcu ešte pred rozhodnutím vo veci samej. Tieto podmienky sú kumulatívne, s tým dôsledkom, že ak ktorákoľvek z týchto podmienok nie je splnená, návrh na nariadenie predbežného opatrenia musí byť zamietnutý [uznesenie zo 14. októbra 1996, SCK a FNK/Komisia, C‑268/96 P(R), 1996, Zb. s. I‑4971, bod 30]. Tam, kde je to vhodné, musí sudca prejednávajúci návrh zvažovať proti sebe stojace dotknuté záujmy (pozri uznesenie z 23. februára 2001, Rakúsko/Rada, C‑445/00 R, Zb. s. I‑1461, bod 73 a tam citovanú judikatúru).
34 Navyše v kontexte celkového posúdenia má sudca prejednávajúci návrh širokú diskrečnú právomoc a voľnosť pri rozhodovaní o tom, akým spôsobom a v akom poradí – pri zohľadnení osobitných okolností danej veci – majú byť posúdené tieto okolnosti, pričom v práve Spoločenstva neexistuje právna úprava, ktorá by stanovovala vopred vytvorenú schému analýzy, podľa ktorej je potrebné analyzovať a posudzovať potrebu nariadenia predbežného opatrenia [uznesenie z 19. júla 1995, Komisia/Atlantic Container Line a i., C‑149/95 P(R), 1995, Zb. s. I‑2165, bod 23, a uznesenie z 3. apríla 2007, Vischim/Komisia, C‑459/06 P(R), neuverejnené v Zbierke, bod 25].
O prípustnosti
Tvrdenia účastníkov konania
35 Komisia tvrdí, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia by mal byť zamietnutý z dôvodu, že v rámci konania o predbežných opatreniach nemožno priznať žiaden z navrhovaných prostriedkov nápravy.
36 Po prvé Komisia argumentuje, že navrhované predbežné opatrenia idú nad rámec toho, čo môže byť žalobcovi priznané v konaní vo veci samej, ktoré nemôže viesť k automatickému scudzeniu menšinového podielu Ryanairu. Ak by spoločnosť Aer Lingus uspela v konaní vo veci samej, bude vecou Komisie, aby v súlade s článkom 233 ES prijala opatrenia potrebné na zosúladenie s rozsudkom Súdu prvého stupňa.
37 Navyše Komisia poukazuje na skutočnosť, že žalobca požaduje prijatie opatrení s účinkami až do prijatia neskoršieho z rozhodnutí vo veci samej alebo vo veci T‑342/07. Podľa Komisie by predĺženie trvania účinnosti navrhovaných opatrení dlhšie ako do konca konania vo veci samej znamenalo popretie dočasnej povahy konania o predbežných opatreniach. Komisia ďalej tvrdí, že predmetný návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa nemôže vzťahovať na odlišné a samostatné konanie, v ktorom žalobca nevystupuje ako účastník.
38 Po druhé, pokiaľ ide o návrh na odklad výkonu napadnutého rozhodnutia, Komisia tvrdí, že v zmysle ustálenej judikatúry platí, že návrhu na odklad výkonu v zásade nemožno vyhovieť, ak smeruje voči negatívnemu rozhodnutiu správneho orgánu.
39 Po tretie, pokiaľ ide o požiadavku adresovanú predsedovi Súdu prvého stupňa, aby nariadil Komisii uložiť Ryanairu povinnosť zdržať sa výkonu svojich hlasovacích práv menšinového akcionára alebo uskutočnenia niektorých aktívnych krokov, Komisia uvádza, že týmto spôsobom sa žalobca snaží vyhnúť uplatneniu judikatúry, podľa ktorej sudca prejednávajúci návrh na nariadenie predbežného opatrenia nemôže vydávať príkazy subjektom, ktoré nie sú účastníkmi konania.
40 Podľa názoru Komisie zo skutočnosti, že Ryanairu bolo priznané právo vedľajšieho účastníctva, nevyplýva, že získava postavenie účastníka konania.
41 Po štvrté, pokiaľ ide o návrh adresovaný predsedovi Súdu prvého stupňa na prijatie iného uznesenia podľa jeho uváženia s obdobným účinkom voči Komisii a/alebo Ryanairu, považuje Komisia takýto návrh za vágny a nepresný, a preto nespĺňajúci kritériá uvedené v rokovacom poriadku. Preto by mal byť odmietnutý ako neprijateľný.
42 Vo svojom vyjadrení vedľajšieho účastníka konania Ryanair súhlasí s tvrdeniami Komisie a domnieva sa, že návrh by mal byť odmietnutý ako neprijateľný. Osobitne zdôrazňuje, že navrhované uznesenie ide nad rámec toho, čoho sa možno domáhať v konaní vo veci samej, a vyzýva sudcu prejednávajúceho návrh neprihliadať na ústavnoprávnu rovnováhu medzi inštitúciami Spoločenstva a prevziať na seba rolu Komisie. Ryanair navyše tvrdí, že sa navrhuje nariadiť predbežné opatrenia nie voči Komisii, ale voči samotnej spoločnosti Ryanair, ktorá nie je účastníkom konania. Ryanairu by preto rovnako ako ostatným dotknutým stranám boli odňaté procesné záruky, ktoré im podľa nariadenia a všeobecných zásad práva Spoločenstva patria. Ide najmä o právo na obranu.
Rozhodnutia predsedu
43 Komisia bez toho, aby jasne konštatovala, že predmetný návrh by mal byť v plnom rozsahu odmietnutý ako neprijateľný, uvádza, že v rámci konania o predbežných opatreniach nemožno vydať žiaden z návrhov uznesení, o ktoré žalobca usiluje.
44 Každý z týchto návrhov uznesení je potrebné posúdiť samostatne.
45 Po prvé, pokiaľ ide o dobu trvania navrhovaných opatrení, treba poukázať na to, že podľa článku 107 ods. 4 rokovacieho poriadku má uznesenie len predbežnú povahu a nemá vplyv na rozhodnutie Súdu prvého stupňa vo veci samej. Z toho v zásade vyplýva, že doba trvania takéhoto uznesenia nemôže presahovať dobu trvania konania vo veci samej, ktorého sa týka. Preto v prípade, že žalobca žiada vydať opatrenia až do doby vydania „neskoršieho z rozhodnutí o žalobe podanej vo veci samej alebo vo veci T‑342/07“, v dôsledku čoho by zároveň došlo k uplatňovaniu predbežného opatrenia aj v období po vydaní rozsudku v konaní vo veci samej, je potrebné takýto návrh zamietnuť. Ak by v tomto konaní malo dôjsť k nariadeniu predbežného opatrenia, takéto opatrenia by mali byť účinné len do vydania rozsudku vo veci samej.
46 Po druhé, pokiaľ ide o návrh na odklad výkonu namietaného rozhodnutia, treba poznamenať, že návrhu na odklad výkonu v zásade nemožno vyhovieť v prípade, že smeruje voči negatívnemu rozhodnutiu správneho orgánu, lebo priznanie odkladu by nemohlo viesť k zmene postavenia žalobcu [uznesenie predsedu druhej komory Súdneho dvora vo veci z 31. júla 1989, S./Komisia, C‑206/89 R, Zb. s. 2841, bod 14, uznesenia predsedu Súdneho dvora z 30. apríla 1997, Moccia Irme/Komisia, C‑89/97 P(R), Zb. s. I‑2327, bod 45, a z 21. februára 2002, Front national a Martinez/Parlament, C‑486/01 P(R) a C‑488/01 P(R), Zb. s. I‑1843, bod 73].
47 Namietaným rozhodnutím Komisia zamietla návrh žalobcu na začatie konania podľa článku 8 ods. 4 nariadenia a prijatie predbežného opatrenia podľa článku 8 ods. 5 tohto nariadenia s cieľom zabrániť vykonávaniu hlasovacích práv Ryanairu v spoločnosti Aer Lingus alebo formálne uviesť, že Komisia nemá právomoc prijať takéto opatrenia. Odklad výkonu tohto negatívneho rozhodnutia správneho orgánu by sám osebe nemal žiadny vplyv na podmienky upravujúce výkon menšinových akcionárskych práv Ryanairu v spoločnosti Aer Lingus a tým by pre žalobcu nemal nijaký praktický význam.
48 Keďže uznesenie odkladajúce výkon namietaného rozhodnutia by pre žalobcu nemalo význam, tento návrh treba zamietnuť, s výnimkou prípadu, keby odklad výkonu tohto namietaného rozhodnutia mohol byť nevyhnutný na účely prijatia akýchkoľvek iných predbežných opatrení navrhovaných spoločnosťou Aer Lingus, ak by ich predseda Súdu prvého stupňa považoval za prijateľné a dôvodné.
49 Po tretie, pokiaľ ide o návrh žalobcu na vydanie uznesenia ukladajúceho Komisii povinnosť nariadiť Ryanairu zákaz výkonu akýchkoľvek práv spojených s akcionárskym podielom Ryanairu v spoločnosti Aer Lingus alebo vyplývajúcich z neho, ako aj zákaz vložiť predmetné akcie do úschovy a scudziť ich inak než kupujúcemu a zákaz zvyšovať ďalej svoj akcionársky podiel v spoločnosti Aer Lingus, je potrebné poznamenať, že v zásade nemožno schvaľovať prijatie predbežného opatrenia, ktoré by znamenalo zásah do výkonu právomocí Komisie nezlučiteľný s rozdelením právomocí medzi rôzne inštitúcie Spoločenstva tak, ako to zamýšľali pôvodní autori Zmluvy o ES (v tomto zmysle pozri uznesenia predsedu Súdu prvého stupňa z 2. októbra 1997, Eurocoton a i./Rada, T‑213/97 R, Zb. s. II‑1609, bod 40, a z 11. júla 2002, Lormines/Komisia, T‑107/01 R, Zb. s. II‑3193, body 52 a 53).
50 Ak by sa v rozsudku vo veci samej malo v tomto prípade rozhodnúť v zmysle návrhu žalobcu, t. j. že Komisia má právo nariadiť opatrenia uvedené v článku 8 ods. 4 a 5 nariadenia, musela by rozhodnúť Komisia, či v prípade, ak to bude v rámci kontrolných právomocí priznaných jej v oblasti koncentrácií považovať za nevyhnutné, prijme vhodné opatrenia vedúce k obnoveniu pôvodného stavu, ako aj opatrenia nevyhnutné na zosúladenie s rozhodnutím Súdu prvého stupňa v súlade s článkom 233 ES. Preto ak by sudca prejednávajúci návrh na nariadenie predbežného opatrenia tejto žiadosti vyhovel, išlo by o príkaz vyvodiť z rozhodnutia o neplatnosti presné dôsledky a takéto nariadenie by prekračovalo právomoci Súdu prvého stupňa v konaní vo veci samej (uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa zo 16. januára 2004, Arizona Chemical a i./Komisia, T‑369/03 R, Zb. s. II‑205, bod 67).
51 V rámci systému rozdelenia právomocí vytvoreného na základe Zmluvy o ES a nariadenia musí však rozhodnúť Komisia, či v prípade, ak to bude v rámci kontrolných právomocí priznaných jej v oblasti koncentrácií a osobitne článkom 8 ods. 4 a 5 nariadenia považovať za nevyhnutné, prijme vhodné opatrenia vedúce k obnoveniu pôvodného stavu. Z toho vyplýva, že v rozsahu, v akom žalobca v rámci svojej prvej žiadosti žiada o vydanie uznesenia predsedu Súdu prvého stupňa nariaďujúceho Komisii určitý spôsob uplatňovania článkom 8 ods. 4 a 5 nariadenia, treba tento návrh odmietnuť ako neprípustný.
52 Vo vzťahu k žiadosti žalobcu, aby predseda Súdu prvého stupňa podľa vlastného uváženia prijal takéto uznesenie alebo uznesenia s obdobným účinkom vo vzťahu ku Komisii a/alebo k Ryanairu, Komisia uvádza, že tento typ žiadosti je príliš vágny, a preto neprijateľný. Komisia tento argument opiera o ustálenú judikatúru Súdu prvého stupňa, podľa ktorej žiadosti o nariadenie predbežného opatrenia podľa článku 234 ES nemôžu byť vágne a nepresné (uznesenia predsedu Súdu prvého stupňa z 12. februára 1996, Lehrfreund/Rada a Komisia, T‑228/95 R, Zb. s. II‑111, bod 58, a z 2. júla 2004, Sumitomo Chemical/Komisia, T‑78/04 R, Zb. s. II‑2049, potvrdené v tomto bode v rámci odvolania vo veci týkajúcej sa uznesenia predsedu Súdu prvého stupňa z 13. decembra 2004, Sumitomo Chemical/Komisia, C‑381/04 P, neuverejneného v Zbierke).
53 V prípadoch, v ktorých je obsah opatrení navrhovaných žalobcom zo zvyšku žaloby dostatočne zrejmý, môže však sudca prejednávajúci návrh dospieť k záveru, že návrh nie je vágny a nepresný, a teda je prijateľný. V predmetnej veci je z prvého návrhu zrejmé, že žalobca žiada o nariadenie predbežného opatrenia, aby o. i. zabezpečil, že práva Ryanairu ako akcionára nebudú vykonávané až do konečného rozhodnutia vo veci samej. Ako uvádza Komisia v bode 25 svojich pripomienok, „žalobca v skutočnosti chce zabrániť spoločnosti Ryanair vo výkone jej menšinových akcionárskych práv“. Rozsah navrhovaných opatrení je jasne definovaný v žalobcovom prvom návrhu. Teda návrh na vydanie „akéhokoľvek uznesenia alebo uznesení podľa uváženia predsedu Súdu prvého stupňa s obdobným účinkom voči Komisii a/alebo Ryanairu“ je v tomto prípade dostatočne jasný na to, aby spĺňal podmienky uvedené v rokovacom poriadku.
54 V rozsahu, v akom takýto návrh v skutočnosti smeruje k nariadeniu uznesenia predsedu Súdu prvého stupňa, aby Komisia uplatnila svoju právomoc podľa článku 8 ods. 4 a 5 určitým spôsobom, však musí byť na základe vyššie uvedeného vyhlásený za neprijateľný.
55 V rozsahu, v akom takýto návrh smeruje k vydaniu uznesenia predsedu Súdu prvého stupňa voči vedľajšiemu účastníkovi konania, Komisia uvádza, že sudca prejednávajúci návrh na nariadenie predbežného opatrenia nemôže vydať príkazy subjektom, ktoré nie sú účastníkmi konania, že Ryanair by sa nemal považovať za stranu konania, a teda že voči nemu nemôžu smerovať žiadne predbežné opatrenia. Navyše, aj keby sa Ryanair mal považovať za účastníka konania v dôsledku svojho postavenia „vedľajšieho účastníka“, Komisia s odvolaním sa na ustálenú judikatúru Súdu prvého stupňa poukazuje na to, že tam, kde navrhované predbežné opatrenia môžu významným spôsobom ovplyvniť práva a záujmy tretích strán, ktoré v tomto prípade zahrnujú zvyšných akcionárov spoločnosti Aer Lingus, ktorí nie sú účastníkmi konania a nemohli prezentovať svoje stanoviská, môžu byť takéto opatrenia opodstatnené len v prípade, ak sa javí, že bez nich by bol žalobca vystavený situácii, ktorá by mohla ohroziť jeho samotnú existenciu (uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa zo 6. júla 1993, CCE Vittel/Komisia, T‑12/93 R, Zb. s. II‑785, bod 20).
56 Je potrebné poukázať na to, že článok 243 ES jasne uvádza, že „Súdny dvor môže vo všetkých predložených veciach nariadiť nevyhnutné predbežné opatrenia“. Cieľom takéhoto širokého znenia je priznať dostatočné právomoci sudcovi prejednávajúcemu návrh na nariadenie predbežného opatrenia nariadiť akékoľvek opatrenie, ktoré považuje za nevyhnutné na zabezpečenie plnej efektívnosti konečného budúceho rozhodnutia, aby sa zabezpečilo, že v systéme právnej ochrany poskytovanej súdmi Spoločenstva nevznikne žiadna medzera [pozri uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 17. júla 2001, Komisia/NALOO, C‑180/01 P(R), Zb. s. I‑5737, bod 52 a tam citovanú judikatúru]. V záujme zabezpečenia plnej efektívnosti článku 243 ES preto nemožno vylúčiť, že sudca prejednávajúci návrh môže v prípade nevyhnutnosti adresovať príkazy priamo tretím stranám. Takáto široká diskrečná právomoc by mala byť vykonávaná tak, aby rešpektovala procesné práva adresátov predbežného opatrenia a strán dotknutých týmito predbežnými opatreniami, a to osobitne právo byť vypočutý. Samozrejme, že pri rozhodovaní o tom, či sa má vyhovieť návrhom na nariadenie predbežného opatrenia v takýchto typoch prípadov, sudca prejednávajúci návrh navyše bude fumus boni iuris zohľadňovať presvedčivosť podaného návrhu a bezprostrednosť vážnej a nenapraviteľnej ujmy, o ktorú v konkrétnej veci ide. Aj vtedy, keď tretia strana nemala možnosť byť v rámci konania o predbežných otázkach vypočutá, nemožno vylúčiť, že jej možno vo výnimočných situáciách a pri zohľadňovaní ich dočasnej povahy uložiť predbežné opatrenia v prípadoch, keď sa javí, že bez takýchto opatrení by bol žalobca postavený do situácie, ktorá by potenciálne ohrozovala jeho samotnú existenciu.
57 Ryanair bol do tohto konania pripustený ako vedľajší účastník rozhodnutím predsedu Súdu prvého stupňa zo 7. decembra 2007 a svoje pripomienky predložil 19. decembra 2007. Navyše Ryanair, tak ako všetci ostatní účastníci tohto konania, mal možnosť v dostatočnom rozsahu prezentovať svoje stanovisko na ústnom pojednávaní. Stanovisko Ryanairu je preto v tomto konaní zohľadnené.
58 Z toho vyplýva, že takýto návrh na vydanie uznesenia alebo uznesení voči Ryanairu podľa uváženia predsedu Súdu prvého stupňa s obdobným účinkom je prijateľný.
59 Takýto záver nemožno zmeniť ani na základe tvrdenia Komisie, podľa ktorého by predbežné opatrenia majúce za následok pozastavenie výkonu práv Ryanairu spojených s jeho akcionárskym podielom v spoločnosti Aer Lingus mali dopad na tretie strany, a to osobitne na zvyšných akcionárov spoločnosti Aer Lingus, a pretože títo účastníci neboli v tomto konaní vypočutí, nemožno vydať uznesenie, ktoré by na nich malo nejaký dopad. V tomto smere je na základe vyššie uvedeného potrebné uviesť, že široké právomoci sudcu prejednávajúceho návrh na nariadenie predbežného opatrenia sú, pokiaľ ide o ich dopad na práva a záujmy tretích strán, obmedzené len v prípadoch, kde takéto práva a záujmy môžu byť dotknuté závažným spôsobom (uznesenie CCE Vittel/Komisia, už citované v bode 55 vyššie, bod 20). Navyše aj vtedy, keby práva a záujmy tretích strán mohli byť požadovaným predbežným opatrením závažným spôsobom dotknuté, možno takéto predbežné opatrenia vydať, „ak sa javí, že bez nich by žalobcovia boli postavení do situácie, ktorá by potenciálne ohrozovala ich samotnú existenciu“ (pozri uznesenie CCE Vittel/Komisia, už citované v bode 55 vyššie, bod 20 a tam citovanú judikatúru). Sudca prejednávajúci návrh na nariadenie predbežného opatrenia takéto hodnotenie uskutočňuje pri zvažovaní rôznych dotknutých záujmov. Preto nemožno vylúčiť, že ak dôjde k splneniu všetkých príslušných podmienok, bude v tomto konaní možné uložiť predbežné opatrenia aj bez ohľadu na možný dopad na práva a záujmy ostatných akcionárov spoločnosti Aer Lingus.
O opodstatnenosti
O fumus boni iuris
– Tvrdenia účastníkov konania
60 Žalobca tvrdí, že skutkové a právne okolnosti uvedené nižšie ukazujú, že existuje vážny spor o správnosť výkladu článku 8 ods. 4 a 5 namietaného rozhodnutia zo strany Komisie.
61 Po prvé žalobca tvrdí, že tvrdenie uvedené v bode 12 namietaného rozhodnutia, podľa ktorého „negatívne dôsledky nemôžu nastať, keďže Ryanair nenadobudol a nemôže nadobudnúť kontrolu nad spoločnosťou Aer Lingus“. Podľa názoru žalobcu je toto tvrdenie v rozpore so skutočnosťami, so zdravou ekonomickou teóriou a s predchádzajúcimi rozhodnutiami Komisie.
62 Vo vzťahu k prvému tvrdeniu žalobca zdôrazňuje, že Ryanair použil svoj akcionársky podiel na to, aby získal prístup k dôverným strategickým plánom spoločnosti Aer Lingus, zablokoval prijatie osobitných uznesení, ktoré by pomohli spoločnosti Aer Lingus zvýšiť kapitál a/alebo uskutočniť akvizície, zvolal dve mimoriadne valné zhromaždenia s cieľom zvrátiť strategické rozhodnutia spoločnosti Aer Lingus a vyhrážal sa jej riaditeľom žalobami pre porušenie ich štatutárnych povinností voči nemu ako akcionárovi.
63 Tieto skutočnosti mali podľa žalobcu za následok rozptyľovanie pozornosti manažmentu spoločnosti Aer Lingus, jej zatiahnutie do konfrontácie a právnych sporov s Ryanairom a tým nevyhnutne oslabenie spoločnosti Aer Lingus ako účinného súťažiteľa Ryanairu.
64 Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, žalobca uvádza, že zdravé ekonomické zásady poukazujú na to, že menšinové akcionárske podiely, akým je podiel Ryanairu v spoločnosti Aer Lingus, narušujú súťaž medzi dotknutými spoločnosťami. Konkrétne Ryanair ako akcionár spoločnosti Aer Lingus s právom na podiel zo zisku tejto spoločnosti nemá motiváciu na to, aby súťažil so spoločnosťou Aer Lingus, keďže má protichodný záujem na maximalizácii hodnoty svojho akcionárskeho podielu a na zabezpečení ziskovosti spoločnosti Aer Lingus. Akciové podiely toho typu, aký vlastní Ryanair, prispievajú podľa spoločnosti Aer Lingus k výsledkom, ktoré sú na ujmu hospodárskej súťaže.
65 Pokiaľ ide o tretie tvrdenie, žalobca sa na podporu svojho nároku odvoláva na rozhodnutia Komisie vo veci Tetra Laval/Sidel a Schneider/Legrand.
66 V týchto dvoch rozhodnutiach Komisia rozhodla, že za určitých okolností by ďalšia držba menšinového akcionárskeho podielu narúšala obnovenie podmienok efektívnej súťaže a mala by neprimerané dopady na cieľovú spoločnosť.
67 Po druhé podľa žalobcu je výklad článku 8 ods. 4 a 5 prezentovaný Komisiou nesprávny. Komisia podľa názoru žalobcu postupovala čisto na základe doslovného výkladu, zatiaľ čo širší výklad je konzistentnejší s účelom nariadenia.
68 Podľa tvrdení žalobcu Súdny dvor vo veci Kali und Salz v rozsudku z 31. marca 1998, Francúzsko a i./Komisia, C‑68/94 a C‑30/95, Zb. s. I‑1375, a Súd prvého stupňa vo veci Gencor v rozsudku z 25. marca 1999, Gencor/Komisia, T‑102/96, Zb. s. II‑753, konfrontovaní s dvoma možnými výkladmi ustanovení nariadenia odlišnými od ustanovení posudzovanými v predmetnej veci, uviedli, že užší výklad by nariadenie čiastočne zbavil jeho účinnosti, zatiaľ čo širší výklad bol konzistentný s jeho textom, hoci nebol explicitne uvedený.
69 V rovnakom zmysle žalobca tvrdí, že prirodzený význam článku 8 ods. 4 a 5 je konzistentný s uplatňovaním právomocí uvedených v ňom na účely riešenia problematiky takého menšinového akcionárskeho podielu, ako vlastní Ryanair, zatiaľ čo výklad prijatý Komisiou ponecháva Spoločenstvo zoči‑voči narušeniam hospodárskej súťaže zapríčinenej menšinovým akcionárskym podielom Ryanairu nadobudnutým v rámci zakázanej koncentrácie „bezmocné“, a preto je nekonzistentný s účelom nariadenia.
70 Žalobca osobitne tvrdí, že výklad Komisie neberie do úvahy odôvodnenia č. 2, 5, 7, 8, 14, 20 a 23 nariadenia.
71 Pokiaľ ide o článok 8 ods. 4, Komisia namiesto toho, aby sa riadila usmerneniami vyplývajúcimi z odôvodnení nariadenia, si v odseku 10 namietaného rozhodnutia osvojila čisto textualistický prístup, keď zastáva názor, že „koncentrácia posudzovaná v predmetnej veci nebola vykonaná“ a že „transakcie, ktoré boli uskutočnené počas konania v Komisii, preto nemôžu byť považované za vykonanú koncentráciu“.
72 Prvá chyba, ktorej sa Komisia podľa žalobcu dopustila, bola, že považovala „transakcie“, ktoré musí posúdiť, za nejakým spôsobom odlišné od koncentrácie posudzovanej v rozhodnutí o zákaze. Podľa žalobcu je z bodu 12 rozhodnutia o zákaze zrejmé, že rôzne „transakcie“, na ktoré sa tam odkazuje, predstavujú integrálnu súčasť zakázanej koncentrácie. Preto Komisia podľa žalobcu po tom, čo už vo svojom rozhodnutí z 20. decembra 2006 uznala, že takéto transakcie a verejná ponuka predstavovali na účely článku 3 nariadenia súčasť jednej koncentrácie, nesprávne identifikovala koncentráciu, na ktorú sa vzťahuje článok 8 ods. 4. Na to, aby sa mohol uplatniť článok 8 ods. 4, musia byť splnené dve podmienky: musí ísť o koncentráciu a tá musí byť vyhlásená za nezlučiteľnú so spoločným trhom.
73 Keďže druhá podmienka je splnená, podľa žalobcu hlavná otázka spočíva v stanovení, či takto identifikovaná koncentrácia bola vykonaná. V tomto smere žalobca tvrdí, že Komisia nesprávne stotožňuje zmysel „vykonaný“ v článku 8 ods. 4 písm. a) s „nadobudnutím kontroly“ v zmysle článku 3 ods. 2 nariadenia. Podľa názoru žalobcu skutočnosť, že koncentrácia nebola nikdy úplne dokončená, pretože jej Komisia zabránila, neznamená, že koncentrácia nebola uskutočnená, hoci aj čiastočne, formou transakcií uvádzaných v bode 12 rozhodnutia o zákaze.
74 Na podporu svojho tvrdenia žalobca na ústnom pojednávaní žiadal pripustiť ako nové dôkazy tlačové vyhlásenia Komisie, ktoré podľa neho preukazujú, že je bežnou praxou Komisie považovať kroky, ktoré ešte neznamenajú nadobudnutie kontroly, za „vykonanie“. Žalobca tvrdí, že vyššie uvedené dokumenty dokazujú, že Komisia v minulosti uskutočnila neohlásené inšpekcie s cieľom skontrolovať, či účastníci koncentrácie vykonali akvizíciu preskúmavanú Komisiou v rozpore s článkom 7 ods. 1 nariadenia.
75 Po tretie žalobca uvádza právny dôvod vychádzajúci z článku 7 nariadenia. Podľa článku 7 ods. 1 koncentrácia s významom pre celé Spoločenstvo sa nevykoná, kým nie je vyhlásená za zlučiteľnú so spoločným trhom. Článok 7 ods. 2 ustanovuje, že článok 7 ods. 1 nie je prekážkou vykonania verejnej ponuky alebo viacerých transakcií s cennými papiermi za podmienky, že koncentrácia je oznámená Komisii a že nadobúdateľ nevykonáva hlasovacie práva spojené s týmito cennými papiermi inak než na základe výnimky udelenej Komisiou podľa článku 7 ods. 3.
76 Žalobca argumentuje v tom zmysle, že odseky 1 a 2 článku 7 vykladané vo vzájomnej súvislosti musia brániť Ryanairu vo výkone hlasovacích práv inak než v súlade s výnimkou udelenou Komisiou podľa odseku 3.
77 Komisia tvrdí, že žalobca nedokázal preukázať splnenie podmienky fumus boni iuris, ktorým by zdôvodňoval nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia. Po prvé Komisia konštatuje, že nariadenie sa uplatňuje len vo vzťahu ku koncentráciám v zmysle článku 3, a nie na nadobudnutie menšinového akcionárskeho podielu, s ktorým sa nespája kontrola v zmysle článku 3 ods. 2, t. j. rozhodujúci vplyv, a že nie je sporné, že akcionársky podiel Ryanairu v spoločnosti Aer Lingus jej nedáva nad touto spoločnosťou kontrolu.
78 Po druhé Komisia tvrdí, že definovanie niekoľkých transakcií ako súčasti jednej koncentrácie zabezpečuje, že všetky transakcie sú Komisii oznamované spoločne, a zaisťuje uplatňovanie zásady jednostupňového konania. Podľa Komisie to však nedáva Komisii právomoc kontrolovať menšinové akcionárske podiely ako také.
79 Po tretie Komisia tvrdí, že ak je koncentrácia, definovaná v rámci správneho konania ako jedna, rozdelená, článok 21 ods. 3 nariadenia viac nebráni členským štátom uplatňovať na takýto menšinový akcionársky podiel vnútroštátnu právnu úpravu o hospodárskej súťaži.
80 Po štvrté, pokiaľ ide o teleologický výklad dotknutých ustanovení, Komisia poukazuje na to, že výklad týchto ustanovení spoločnosťou Aer Lingus je v rozpore so všeobecným účelom nariadenia, ktorým je kontrola koncentrácií v zmysle článku 3.
81 Komisia napokon tvrdí, že jej predchádzajúce rozhodnutia podľa článku 8 ods. 4 nariadenia nesvedčia v prospech tvrdenia spoločnosti Aer Lingus, podľa ktorého možno o koncentrácii tvrdiť, že bola vykonaná, aj pri nenadobudnutí kontroly, keďže vo všetkých predchádzajúcich prípadoch k nadobudnutiu kontroly došlo.
– Rozhodnutia predsedu
82 Žalobca v podstate tvrdí, že Komisia nesprávne odmietla konať podľa článku 8 ods. 4 a 5 nariadenia voči menšinovému akcionárskemu podielu Ryanairu v spoločnosti Aer Lingus. Táto spoločnosť k tomu uvádza, že predmetný menšinový akcionársky podiel má značné negatívne dopady na hospodársku súťaž, a tvrdí, že Komisia pochybila, keď dospela k záveru, že v tejto veci nemá právomoc podniknúť kroky podľa článku 8 ods. 4 a 5.
83 Pokiaľ ide o žalobcovo prvé tvrdenie týkajúce sa vyjadrenia uvedeného v bode 12 namietaného rozhodnutia, podľa ktorého „k negatívnym dopadom nemôže dochádzať, keďže Ryanair nenadobudol a nemôže nadobudnúť kontrolu nad spoločnosťou Aer Lingus“, z bližšieho posúdenia namietaného rozhodnutia je zrejmé, že toto vyjadrenie je vytrhnuté z kontextu a samo osebe netvorilo základ rozhodnutia Komisie neprijať opatrenia navrhované žalobcom podľa článku 8 ods. 4 a 5, a teda je na účely tohto konania irelevantné. Logika namietaného rozhodnutia očividne spočíva v tom, že podľa Komisie za daných okolností nedošlo k vykonaniu koncentrácie, a preto Komisia vo vzťahu k predmetnému menšinovému podielu nemá právomoc prijať opatrenia podľa článku 8 ods. 4 a 5, a to bez ohľadu na to, či by takýto menšinový akcionársky podiel mohol byť považovaný za okolnosť vyvolávajúcu pochybnosti v oblasti hospodárskej súťaže, alebo nie.
84 Z toho vyplýva, že tvrdenia prezentované žalobcom na podporu tohto nároku, t. j. tie, ktoré sa snažia preukázať, že tento nárok je zlučiteľný s faktami predmetného prípadu, „so zdravými ekonomickými zásadami“ a s predchádzajúcimi rozhodnutiami Komisie, nepotrebujú ďalšie posúdenie.
85 Pokiaľ ide o preukázanie splnenia podmienky fumus boni iuris na základe tvrdení účastníkov uvedených vyššie a prediskutovaných počas ústneho pojednávania, zostáva pre predsedu Súdu prvého stupňa v tomto konaní o nariadenie predbežného opatrenia hlavnou otázkou na posúdenie to, či žalobca dostatočne na prvý pohľad preukázal, že Komisia nesprávne vyložila výraz „vykonaná“ uvedený v článku 8 tým, že implikovala, že ide o nadobudnutie kontroly, a na druhej strane, že požiadavka „vykonania“ by sa mala vykladať tak, že k jej splneniu dôjde v prípade uskutočnenia akýchkoľvek krokov účastníka oznamujúceho koncentráciu smerujúcich k dokončeniu tejto koncentrácie. Inými slovami, otázkou je, či „čiastočné vykonanie“ alebo vykonanie akýchkoľvek častí, ktoré spoločne predstavujú jednu oznámenú koncentráciu, môže znamenať „vykonanie“ tejto koncentrácie a založiť právomoci Komisie podľa článku 8 ods. 4 a 5.
86 V prospech výkladu článku 8 ods. 4 a 5 spoločnosť Aer Lingus uvádza judikatúru súdov Spoločenstva (bod 68 vyššie), v ktorej Súd prvého stupňa a Súdny dvor dospeli k záveru, že v prípade možnosti dvoch rôznych výkladov nariadenia by sa mal prijať výklad, ktorý lepšie zodpovedá účelu tohto nariadenia.
87 Pokiaľ ide o judikatúru, na ktorú sa odvoláva žalobca, je potrebné uviesť, že Súdny dvor v rozsudku vo veci Kali und Salz (už citovanom v bode 68 vyššie, bod 168) a Súd prvého stupňa v rozsudku vo veci Gencor (už citovanom v bode 68 vyššie, bod 148) uviedli, že ustanovenia nariadenia by sa mali vykladať s ohľadom na jeho účel, a to preto, lebo nebolo možné s určitosťou stanoviť presný rozsah týchto ustanovení iba na základe ich znenia.
88 Preto pred uskutočnením analýzy článku 8 ods. 4 a 5 s odkazom na účel nariadenia je najprv potrebné určiť, či znenie predmetných ustanovení nie je dostatočne jasné a či vôbec umožňuje dva rôzne výklady prezentované žalobcom.
89 V tejto súvislosti je potrebné na úvod uviesť, že definícia anglického pojmu „implementation“ môže zahŕňať tak význam v zmysle „dosiahnutie určitého cieľa“, ako aj význam v zmysle „uvedenie do účinnosti“, a preto by v zásade mohla viesť k určitým nezrovnalostiam, pokiaľ ide o presný rozsah ustanovení uvedených v článku 8 ods. 4 a 5. Hoci použitie zloženého minulého času v spojení „has already been implemented“ v článku 8 ods. 4 písm. a) a ods. 5 písm. c) nariadenia by mohlo naznačovať, že tento výraz odkazuje na významovú alternatívu „dosiahnutie určitého cieľa“, táto úvaha nemôže byť sama osebe považovaná za dostatočnú na to, aby na jej základe bolo možné určiť, a to čo i len v rozsahu podmienky fumus boni iuris, rozsah právomocí Komisie podľa článku 8 nariadenia.
90 Podľa ustálenej judikatúry však potreba jednotného výkladu nariadení Spoločenstva bráni tomu, aby bola určitá konkrétna právna norma posudzovaná izolovane, a vyžaduje, aby v prípade pochybnosti bola takáto norma vykladaná a uplatňovaná s ohľadom na jej ďalšie jazykové verzie existujúce v iných úradných jazykoch (pozri rozsudok zo 17. októbra 1996, Lubella, C‑64/95, Zb. s. I‑5105, bod 17 a tam citovanú judikatúru). Preto je potrebné sa ubezpečiť, že anglická verzia článku 8 ods. 4 a 5 nariadenia nedáva predmetnému výrazu iný význam, ako je význam vyplývajúci z iných úradných jazykových verzií (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. februára 1997, Ebony Maritime a Loten Navigation, C‑177/95, Zb. s. I‑1111, body 29 až 31). V tomto ohľade je potrebné uviesť, že vo francúzskej verzii článku 8 ods. 4 spojenie „has already been implemented“ zodpovedá spojeniu „a déjà été réalisée“ vo francúzskej verzii, „è già stata realizzata“ v talianskej verzii a „vollzogen wurde“ v nemeckej verzii. Spôsob, akým je výraz „implemented“ preložený vo vzorke iných úradných jazykov uvádzaných vyššie, poukazuje na to, že definícia „vykonania“ uvedená v článkoch 8 ods. 4 a 5 na prvý pohľad znamená úplné dokončenie koncentrácie.
91 Po druhé tento záver možno na prvý pohľad potvrdiť na základe porovnania francúzskej verzie článku 8 ods. 4 a 5 s francúzskou verziou inej právnej normy Spoločenstva, v ktorej výraz „vykonanie“ celkom zrejme znamená „uvedenie do účinnosti“, a nie „dosiahnutie určitého cieľa“. Príklad takéhoto použitia pojmu „vykonanie“ možno nájsť v odôvodnení č. 3 nariadenia Komisie č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999, ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES, v ktorom sa uvádza, že „tieto zjednodušené postupy by mali byť prijaté, len ak Komisia bola pravidelne informovaná o realizácii príslušnej existujúcej pomoci“. Pojem „implementation“ sa v tomto prípade vo francúzskej verzii v odôvodnení č. 3 uvádza ako „mise en oeuvre“, a nie ako „réalisation“.
92 Po tretie je potrebné myslieť na to, že vo chvíli, keď došlo k založeniu právomocí Komisie podľa článku 8 ods. 4, Komisia môže od dotknutých podnikov vyžadovať, aby „koncentráciu zrušili“ – tento výraz na prvý dojem implikuje existenciu koncentrácie tak, ako je definovaná v článku 3 nariadenia, čiže nadobudnutie kontroly. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že v tejto veci nie je sporné, že Ryanair v dôsledku svojho menšinového akcionárskeho podielu v spoločnosti Aer Lingus nemá možnosť vykonávať právnu alebo faktickú kontrolu nad žalobcom.
93 Z toho vyplýva, že bez toho, aby sa bolo treba podrobnejšie zaoberať tvrdeniami žalobcu týkajúcimi sa účelu nariadenia, možno uzavrieť, že žalobca nepreukázal splnenie podmienky fumus boni iuris.
94 Tento záver nemožno spochybniť ani tvrdením žalobcu, že Komisia zastáva názor, že článok 7 ods. 1 znemožňuje čiastočné vykonanie aj v prípade krokov, ktoré ešte neznamenajú zmenu kontroly, a účastníkom indikuje, že by sa takýchto krokov mali zdržať. Na pojednávaní Komisia potvrdila, že hoci k otázke, či článok 7 znemožňuje nadobudnutie menšinových akcionárskych podielov, nikdy neprijala formálne stanovisko, v rámci diskusií s účastníkmi oznamujúcimi koncentráciu prijala zásadu, podľa ktorej od nadobúdateľa žiada, aby sa až do ukončenia konania zdržal výkonu akýchkoľvek hlasovacích práv, či už vyplývajúcich z akcionárskeho podielu umožňujúceho kontrolu, alebo vyplývajúcich z menšinového podielu. V tomto ohľade je potrebné najprv poukázať na to, že v zmysle rozdelenia právomocí, ako bolo uvedené v bode 42 vyššie, spadá výklad práva Spoločenstva do právomoci Súdneho dvora, a nie Komisie, a preto prax Komisie, akokoľvek vo všeobecnosti významná a dôležitá pri rozhodovaní o tom, či existenciu legitímnych očakávaní možno zdôvodniť, nie je na tieto účely rozhodujúca. Po druhé, ako počas pojednávania uviedla Komisia, aj v prípade, ak by sa článok 7 ods. 1 nariadenia mal vykladať tak, že až do okamihu posúdenia zo strany Komisie zakazuje len zmenu kontroly, a nie akékoľvek kroky, ktoré ešte neznamenajú zmenu kontroly, ako napríklad výkon hlasovacích práv vyplývajúcich z menšinového akcionárskeho podielu, po zohľadnení striktných lehôt, v rámci ktorých musí Komisia posúdiť oznámenú koncentráciu a kombinácie faktorov, ktoré by v ktoromkoľvek ľubovoľnom prípade mohli viesť k vzniku kontroly, stále by zostávalo legitímnym právom Komisie žiadať od účastníkov, aby neprijímali nijaké kroky, ktoré by mohli viesť k zmene kontroly. Navyše, hoci na prvý pohľad nejde o požiadavku vyplývajúcu z nariadenia, účastníci oznamujúci koncentráciu môžu považovať za výhodnejšie, ak budú v rámci administratívneho konania prebiehajúceho v Komisii nápomocní tým, že takejto požiadavke vyhovejú a vyhnú sa tak riziku, že Komisia by na to, aby zistila, či títo účastníci neurobili nijaké kroky, ktoré v skutočnosti znamenajú zmenu kontroly, mohla považovať za potrebné uskutočniť vyšetrovania v priestoroch účastníkov koncentrácie.
95 Pokiaľ ide o tlačové vyhlásenia, ktoré podľa žalobcu preukazujú, že je bežnou praxou Komisie považovať kroky, ktoré ešte neznamenajú nadobudnutie kontroly, za „vykonanie“, je potrebné hneď na začiatku poznamenať, že žalobca nijako nevysvetlil, prečo neboli predmetné tlačové vyhlásenia, z ktorých jedno sa datuje až do roku 1997, k dispozícii v čase podania návrhu a prečo museli byť predložené až v takom neskorom štádiu konania. No bez ohľadu na to, či sú tieto neskoro predložené dôkazy prípustné, alebo nie, stačí poznamenať, že vo vzťahu k ozrejmeniu významu pojmu „vykonanie“ nie sú tieto dôkazy rozhodujúce. Najmä sa nezdá, že by informácia uvedená v predmetných tlačových vyhláseniach mala nejaký význam pre úvahy rozvádzané vyššie.
96 Počas pojednávania právny zástupca vedľajšieho účastníka poukázal na znevažovanie času Súdu prvého stupňa zo strany žalobcu tým, že žalobca predkladal dôkazy tohto druhu neskoro, ako na konanie hraničiace s pohŕdaním súdu. Bez potreby rozhodovať o tomto závažnom obvinení dospieva predseda Súdu prvého stupňa k záveru, že takéto dôkazy sú v každom prípade nejednoznačné a že v tomto ohľade možno uzavrieť, že žalobca vo vzťahu k svojmu nároku nepreukázal splnenie podmienky fumus boni iuris.
97 V rámci svojho prvého tvrdenia, t. j. že akcionársky podiel Ryanairu v spoločnosti Aer Lingus vyvoláva vážne pochybnosti v oblasti hospodárskej súťaže, žalobca uvádzal, že odmietnutie Komisie prijať opatrenia podľa článku 8 ods. 4 spočívajúce v nariadení predaja menšinového akcionárskeho podielu Ryanairu je v rozpore s predchádzajúcimi rozhodnutiami Komisie, ako napríklad vo veciach Tetra Laval/Sidel a Schneider/Legrand. Kvôli úplnosti treba v tomto ohľade uviesť, že ani tento dôkaz nemôže zmeniť vyššie uvedené závery. Konkrétne skutočnosť, že vo veciach Tetra Laval/Sidel a Schneider/Legrand Komisia dospela k záveru, že ponechanie si menšinového akcionárskeho podielu v cieľovej spoločnosti v rámci oznámenej transakcie, ktorá bola v zmysle nariadenia zakázaná, by bolo prekážkou obnovenia účinnej hospodárskej súťaže, a preto nariadila predaj všetkých nadobudnutých akcií, je na účely tohto konania irelevantná. Je v súlade s vyššie uvedenými závermi, že právomoci Komisie boli v týchto prípadoch založené v dôsledku „vykonania“ transakcie, inými slovami zmenou kontroly. Vo chvíli, keď došlo k založeniu týchto právomocí, Komisia sa stala oprávnenou v súlade s explicitným ustanovením článku 8 ods. 4 „požadovať od účastníkov koncentrácie, aby koncentráciu zrušili, najmä prostredníctvom zrušenia fúzie alebo predaja všetkých získaných akcií alebo aktív, a tým sa obnovil stav, aký bol pred uskutočnením koncentrácie“.
98 Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu vychádzajúce z článku 7, čiže tvrdenie, že vzhľadom na to, že navrhované prevzatie ešte nebolo vyhlásené za zlučiteľné so spoločným trhom, môže Ryanair nadobudnúť akcie alebo vykonať verejnú ponuku v rámci oznámenej transakcie, len ak nevykonáva hlasovacie práva spojené s týmito nadobudnutými akciami, okrem prípadu, ak by na to Komisia udelila výnimku, stačí, ak uvediem, že rovnaký výklad pojmu „implementation“, ako je uvedený vyššie, sa mutatis mutandis musí vzťahovať na tvrdenia žalobcu týkajúce sa článku 7.
99 Preto aj vo vzťahu k tomuto právnemu dôvodu platí, že spoločnosť Aer Lingus nepreukázala splnenie podmienky fumus boni iuris.
100 Žalobca napokon tvrdí, že výklad článku 8 ods. 4 a 5 prijatý Komisiou v spojitosti so zákazom uplatňovať vnútroštátnu právnu úpravu hospodárskej súťaže na akúkoľvek koncentráciu s významom pre Spoločenstvo adresovaným členským štátom v článku 21 ods. 3 vytvára medzeru, ktorá je nezlučiteľná s účelom nariadenia. V tomto ohľade je potrebné najprv poznamenať, že rovnaký skutkový stav, t. j. že podnik vlastní menšinový akcionársky podiel v inom súťažiteľovi nezakladajúci kontrolu a takýto súťažiteľ sa môže domnievať, že menšinový akcionársky podiel je pre konkurenciu škodlivý, by ľahko mohol nastať v prípadoch, keď takýto menšinový akcionársky podiel nie je nadobudnutý v rámci koncentrácie. V takomto prípade by sa nariadenie očividne neuplatňovalo a nemožnosť Komisie posudzovať predmetný menšinový akcionársky podiel podľa článku 8 ods. 4 a 5 nariadenia by zjavne nebola považovaná za medzeru v možnostiach Komisie zabezpečiť nerušenú hospodársku súťaž.
101 Pokiaľ ide o uplatňovanie článku 21, treba uviesť, že po prvé článok 21 ods. 3 musí byť vykladaný v spojitosti s článkom 21 ods. 1. Článok 21 ods. 1 stanovuje, že na koncentrácie s významom pre celé Spoločenstvo, ako sú definované v článku 3 nariadenia, sa má uplatňovať iba toto nariadenie. So zreteľom na vyššie uvedené, za okolností, aké existujú v predmetnom prípade, kde bola koncentrácia oznámená, vyhlásená Komisiou za nezlučiteľnú so spoločným trhom a kde na základe toho došlo k upusteniu od verejnej ponuky, neexistuje koncentrácia s významom pre celé Spoločenstvo, ako je definovaná v článku 3. Rovnako nemôžu dotknuté strany za týchto okolností uvažovať o koncentrácii s významom pre Spoločenstvo, keďže akákoľvek takáto koncentrácia by bola v rozpore s existujúcim rozhodnutím Komisie. Ako uvádza Komisia vo svojich písomných pripomienkach, s ohľadom na to nemožno tvrdiť, že článok 21 ods. 3 sa fumus boni iuris vzťahuje na danú situáciu, lebo nejde o koncentráciu, či už existujúcu alebo plánovanú, na ktorú sa má nariadenie uplatňovať výlučne. Zvyšný menšinový akcionársky podiel sa fumus boni iuris už viac nevzťahuje na získanie kontroly, prestáva byť súčasťou „koncentrácie“ a leží mimo rámca pôsobnosti nariadenia. Článok 21, ktorého účel podľa odôvodnenia č. 8 nariadenia spočíva v zabezpečení toho, aby koncentrácie vyvolávajúce významné štrukturálne zmeny boli posudzované výlučne Komisiou na základe uplatňovania jednostupňového konania, preto za týchto okolností v zásade nebráni uplatňovaniu vnútroštátnej právnej úpravy hospodárskej súťaže zo strany vnútroštátnych orgánov ochrany hospodárskej súťaže a vnútroštátnych súdov.
102 Skutočnosť, že rozhodnutie Komisie o nezlučiteľnosti tejto koncentrácie so spoločným trhom je napadnuté na Súde prvého stupňa, nepredstavuje v tomto ohľade žiaden relevantný rozdiel, keďže podľa článku 242 ES žaloby na Súdnom dvore nemajú odkladný účinok. Navyše v prípade, ak by bolo vnútroštátnym orgánom bránené v prijímaní konečných opatrení na základe úvah týkajúcich sa procesnej úspornosti, zostávala by im možnosť prijímať predbežné opatrenia s cieľom vyrovnať sa až do rozhodnutia Súdu prvého stupňa s akýmkoľvek problémom, ktorý by mohli identifikovať.
103 Navyše, pokiaľ ide o medzeru v právnej úprave, treba uviesť, že zatiaľ čo predmetný menšinový akcionársky podiel sa na prvý pohľad nemôže riadiť nariadením, možno si predstaviť, že Komisia môže na konanie dotknutých podnikov po nadobudnutí menšinového akcionárskeho podielu uplatniť ustanovenia Zmluvy o hospodárskej súťaži, najmä články 81 ES a 82 ES. V tomto ohľade je potrebné pripomenúť, že podľa článku 7 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 má Komisia v prípade, že zistí, že došlo k porušeniu článku 81 ES alebo článku 82 ES, právomoc uložiť „štrukturálne opatrenia alebo opatrenia o správaní, ktoré sú primerané k spáchanému priestupku a nevyhnutné pre efektívne ukončenie porušovania“.
104 Zatiaľ čo uplatňovanie článku 81 ES by na prvý pohľad mohlo byť ťažko predstaviteľné v prípadoch podobných tomuto, v ktorom sporné porušenie vyplýva z nadobudnutia akcií na trhu a kde preto môže byť zložité preukázať nevyhnutný súlad vôle, žalobca môže požiadať Komisiu o začatie konania podľa článku 82 ES, ak sa domnieva, že Ryanair na jednom alebo viacerých trhoch dosahuje dominantné postavenie a toto postavenie zneužíva tým, že zasahuje do obchodnej stratégie iného súťažiteľa, a/alebo tým, že využíva svoj menšinový akcionársky podiel v priamom súťažiteľovi na to, aby oslabil jeho pozíciu.
105 Takisto je vhodné poukázať na to, že tento scenár sa uplatní v prípadoch podobných tomuto, keď sa všetci účastníci zhodujú na tom, že na účely nariadenia nedošlo k zmene kontroly. Ak sa však v neskoršom štádiu konania zistí, že Ryanair kontroluje alebo nadobudol kontrolu nad spoločnosťou Aer Lingus na základe svojho menšinového akcionárskeho podielu, potom by sa článok 8 ods. 4 a 5 mohol vzťahovať na danú situáciu.
106 Preto vo vzťahu k tomuto právnemu dôvodu týkajúcemu sa existencie medzery v právnej úprave, ktorá je nezlučiteľná s účelom nariadenia, možno rovnako dospieť k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienky fumus boni iuris.
107 Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca nepreukázal splnenie podmienky fumus boni iuris.
O naliehavosti
– Tvrdenia účastníkov konania
108 Žalobca zastáva názor, že podmienka naliehavosti je v tejto veci splnená, a to najmä tým, že existuje riziko, že by Ryanair mohol spoločnosti Aer Lingus kedykoľvek vnucovať svoje predstavy.
109 Žalobca po prvé tvrdí, že v rámci súčasnej akcionárskej štruktúry spoločnosti Aer Lingus má Ryanair už teraz možnosť zablokovať osobitné uznesenia vyžadujúce si schválenie 75 %‑nou väčšinou. Žalobca ďalej tvrdí, že Ryanair už raz využil svoj menšinový akcionársky podiel v spoločnosti Aer Lingus na to, aby zablokoval návrh na prijatie osobitného uznesenia, na základe ktorého by bola spoločnosť Aer Lingus oprávnená vydať ďalšie akcie, a to až do výšky 5 % základného imania, bez toho, aby tieto akcie musela najprv ponúknuť súčasným akcionárom.
110 Po druhé váha Ryanairu pri hlasovaní o obyčajných uzneseniach je z rôznych dôvodov v praxi dôležitejšia ako váha, ktorá mu vyplýva z jeho akcionárskeho podielu. Konkrétne na základe domnienky, že na valnom zhromaždení spoločnosti Aer Lingus budú hlasovať len akcionári, ktorí majú v držbe 80 % akcií, čo na základe výsledkov prvého a doposiaľ jediného valného zhromaždenia spoločnosti Aer Lingus bude podľa žalobcu predstavovať pravdepodobnú účasť na valnom zhromaždení, skutočná váha hlasov Ryanairu sa skôr približuje k 40 %. Túto váhu ďalej zvyšuje skutočnosť, že Ryanair je v spoločnosti Aer Lingus najväčším akcionárom s veľmi významným know‑how v oblasti letectva, ktorý podľa názoru žalobcu môže potenciálne veľmi významne ovplyvňovať ostatných akcionárov.
111 Po tretie žalobca tvrdí, že írska vláda, druhý najväčší akcionár spoločnosti Aer Lingus, by sa mohla zdržať hlasovania o uzneseniach valného zhromaždenia ovplyvňujúcich strategické smerovanie spoločnosti. Navyše môžu existovať okolnosti, za ktorých sa írska vláda bude musieť zdržať hlasovania, napríklad vtedy, keď je zúčastnenou stranou určitej transakcie. Podľa žalobcu by to tak mohlo byť v prípade, ak by spoločnosť Aer Lingus mala v úmysle uzatvoriť zmluvy so štátom vlastneným Dublin Airport Authority (Správa dublinského letiska), napríklad na účely renovácie sídla spoločnosti Aer Lingus. V takýchto prípadoch by akcionársky podiel Ryanairu v skutočnosti mohol predstavovať viac než 50 % hlasov, ktoré pravdepodobne budú uplatnené.
112 Navyše spoločnosť Aer Lingus uvádza viacero ďalších príkladov, keď môže Ryanair zasahovať do činnosti spoločnosti Aer Lingus tým, že využije výhody vyplývajúce z vyššie uvedených scenárov. Ryanair by mohol najmä využiť svoj akcionársky podiel v spoločnosti Aer Lingus na to, aby pokračoval v kampani proti terminálu 2 dublinského letiska, ktorý je podľa názoru žalobcu pre rozvojové plány spoločnosti Aer Lingus zásadný. Ryanair by rovnako mohol na základe svojej preferencie pre lietadlá Boeing narušiť plány spoločnosti Aer Lingus na nákup lietadiel Airbus. Vo svojom písomnom vyjadrení spoločnosť Aer Lingus poukázala na zámer Ryanairu zvrátiť rozhodnutie predstavenstva spoločnosti Aer Lingus zrušiť niektoré trasy a otvoriť nové. Na pojednávaní sa však potvrdilo, že takéto pokusy boli neúspešné. Podľa žalobcu by ujma, ktorá by vznikla v dôsledku výkonu hlasovacích práv Ryanairu ako menšinového akcionára v prípade, ak by došlo k prehlasovaniu predstavenstva v otázke obchodnej politiky, bola vážna a zároveň nenapraviteľná a z toho vyplývajúce narušenie činnosti spoločnosti Aer Lingus by rozhodnutím Súdu prvého stupňa vo veci samej alebo akýmkoľvek iným spôsobom nemohlo byť napravené.
113 Na ústnom pojednávaní žalobca navrhoval predložiť ako nový dôkaz informáciu týkajúcu sa okrem iného zmluvy so spoločnosťou Airbus na dodávku lietadla so širokým trupom, ktorá by podľa neho mala byť schválená akcionármi krátko po tomto pojednávaní a ktorá predstavuje kľúčový aspekt obchodnej stratégie spoločnosti Aer Lingus zameranej na využitie možností vyplývajúcich z režimu nazývaného „Open Sky“. Ak by návrhy predstavenstva týkajúce sa týchto príležitostí neboli čo najskôr schválené akcionármi spoločnosti Aer Lingus, spoločnosť by utrpela vážnu a nenapraviteľnú ujmu, keďže po vydaní rozsudku vo veci samej by už takéto možnosti nemala.
114 Žalobca napokon tvrdí, že Súd prvého stupňa by v tejto veci mal uplatniť „zásadu obozretnosti“, pretože podľa jeho názoru, ak je preukázané, že existuje nie zanedbateľné riziko toho, že Ryanair by mohol spoločnosti Aer Lingus spôsobiť vážnu a nenapraviteľnú ujmu, resp. mohol by k nej prispieť, je Súd prvého stupňa oprávnený prijať ochranné opatrenia aj bez povinnosti čakať na ďalší dôkaz reálnosti tohto rizika.
115 Komisia v zásade tvrdí, že požiadavka naliehavosti nie je splnená.
– Rozhodnutia predsedu
116 Podľa ustálenej judikatúry naliehavosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí byť posudzovaná s ohľadom na potrebu nariadenia predbežného opatrenia, ktorého cieľom je zabrániť vzniku vážnej a nenapraviteľnej ujmy na strane účastníka, ktorý o jeho nariadenie žiada. Záleží na tomto účastníkovi, aby preukázal, že nemôže čakať na výsledok konania vo veci samej bez toho, aby takúto ujmu neutrpel (pozri uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 15. novembra 2001, Duales System Deutschland/Komisia, T‑151/01 R, Zb. s. II‑3295, bod 187 a tam citovanú judikatúru).
117 V prípade, že vznik ujmy závisí od výskytu viacerých faktorov, postačuje, ak je ujma predvídateľná s dostatočným stupňom pravdepodobnosti (uznesenie Arizona Chemical a i./Komisia, už citované v bode 49 vyššie, bod 71; pozri v tomto zmysle aj uznesenia Súdneho dvora z 29. júna 1993, Nemecko/Rada, C‑280/93, Zb. s. I‑3667, body 32 až 34, a uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 14. decembra 1999, HFB a i./Komisia, Zb. s. I‑8705, bod 67). Žalobca je však stále povinný preukázať skutočnosti, ktoré majú odôvodňovať pravdepodobnosť vzniku vážnej a nenapraviteľnej ujmy (uznesenie Arizona Chemical a i./Komisia, už citované vyššie, bod 72; pozri tiež v tomto zmysle uznesenie vo veci HFB a i./Komisia, už citované vyššie, bod 67).
118 V tomto ohľade treba uviesť, že na to, aby bolo možné stanoviť, či ujma, ktorej sa žalobcovia obávajú, je vážna a nenapraviteľná, a teda odôvodňuje nariadenie predbežných opatrení, musí mať sudca prejednávajúci predmetný návrh k dispozícii dôkazy, ktoré mu umožnia určiť presné dopady, ktoré by nevydanie týchto opatrení každému z dotknutých podnikov s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobilo.
119 Na úvod je preto potrebné zdôrazniť, že žalobcovo tvrdenie, že predseda by mal uplatniť „zásadu obozretnosti“ a že Súd prvého stupňa je oprávnený uplatniť „ochranné opatrenia“ bez toho, aby musel čakať na preukázanie reálnosti takéhoto rizika uvádzaného žalobcom, je v zjavnom rozpore so zásadami a s judikatúrou vzťahujúcimi sa na návrhy na nariadenie predbežného opatrenia a nemôže obstáť.
120 V predmetnej veci žalobca tvrdí, že zásah Ryanairu, jeho akcionára a hlavného súťažiteľa, do jeho obchodných záležitostí by ho staval do mimoriadne zložitého postavenia, v dôsledku čoho by utrpel vážnu a nenapraviteľnú ujmu. Žalobca najmä uviedol niekoľko scenárov, ako môže Ryanair ovplyvniť výsledok hlasovania v prípadoch, ktoré sú podľa žalobcu zásadné pre rozvojové plány spoločnosti Aer Lingus, ktoré vytýčilo jej predstavenstvo.
121 V tomto ohľade treba na úvod zdôrazniť, že žalobca netvrdí, že Ryanair je v postavení, ktoré by mu umožňovalo vykonávať kontrolu nad spoločnosťou Aer Lingus. Z definície kontroly podľa článku 3 ods. 2 vyplýva, že Ryanair nemôže byť považovaný za spôsobilý „vykonávať rozhodujúci vplyv“ nad spoločnosťou Aer Lingus.
122 Navyše žalobca vo svojich písomných vyjadreniach, ako aj v priebehu ústneho pojednávania, počas ktorého mal dostatok príležitostí prezentovať svoje tvrdenia, nedokázal predložiť dostatočne konkrétne dôkazy preukazujúce typ ujmy hroziacej spoločnosti Aer Lingus, pravdepodobnosť, že takáto ujma nastane, a to, či naozaj ide o ujmu vážnu a nenapraviteľnú. Žalobca napríklad nedokázal ku každému uvádzanému príkladu predložiť dostatočne konkrétne dôkazy, o. i. či a kedy musí dôjsť k hlasovaniu, prečo sa musí hlasovanie uskutočniť pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, ako by iba Ryanair mohol za osobitných okolností odporovať návrhu predstavenstva alebo schváliť vlastný návrh. Navyše spoločnosť Aer Lingus nepredložila dostatočné dôkazy toho, že výsledná ujma by bola vážna a nenapraviteľná.
123 Z toho vyplýva, že tvrdenia uvádzané žalobcom zostávajú hypotetickými a nepotvrdenými výrokmi, ktoré nespĺňajú podmienku predvídateľnosti ujmy s navrhovanou mierou pravdepodobnosti.
124 Konkrétnejšie po prvé, pokiaľ ide o tvrdenie, že v rámci súčasnej akcionárskej štruktúry spoločnosti Aer Lingus už Ryanair disponuje právomocou zablokovať osobitné uznesenia vyžadujúce si 75 %‑nú väčšinu a pri jednej príležitosti tak už urobil, nedokázala spoločnosť Aer Lingus predložiť konkrétny dôkaz preukazujúci, že prijatie takéhoto osobitného uznesenia bude pravdepodobne nevyhnutné ešte pred prijatím rozhodnutia Súdu prvého stupňa v konaní vo veci samej. Navyše spoločnosť Aer Lingus nepredložila konkrétny dôkaz preukazujúci s potrebnou mierou pravdepodobnosti, že Ryanair bude proti takémuto hypotetickému osobitnému uzneseniu hlasovať, a rovnako nepredložila nijaký konkrétny dôkaz na podporu svojho tvrdenia, že akýkoľvek takýto odmietavý postoj pravdepodobne spôsobí spoločnosti Aer Lingus vážnu a nenapraviteľnú ujmu. Poukazovanie na príklad jediného osobitného uznesenia, ktorému Ryanair doposiaľ úspešne oponoval, takisto neznamená zo strany spoločnosti Aer Lingus predloženie konkrétneho dôkazu na podporu jej tvrdenia, že neúspech predstavenstva v snahe o zrušenie predkupného práva akcionárov jej pravdepodobne spôsobí vážnu a nenapraviteľnú ujmu.
125 Po druhé, pokiaľ ide tvrdenie spoločnosti Aer Lingus, že váha Ryanairu pri hlasovaní o obyčajných uzneseniach je v praxi väčšia ako váha vyplývajúca z jeho akcionárskeho podielu, je potrebné opäť poznamenať, že žalobca týmto argumentom netvrdí, že Ryanair je v postavení právnej alebo faktickej kontroly. Navyše spoločnosť Aer Lingus nepredložila konkrétny dôkaz o tom, že prijatie takéhoto uznesenia je nevyhnutné ešte predtým, ako Súd prvého stupňa rozhodne vo veci samej. Spoločnosť Aer Lingus ďalej nepredložila konkrétny dôkaz o tom, že takýto odpor by jej pravdepodobne spôsobil vážnu a nenapraviteľnú ujmu.
126 Vo vzťahu k tomu spoločnosť Aer Lingus tvrdila, že akcionársky podiel Ryanairu môže znamenať vážnu ujmu pre hospodársku súťaž najmä v dvoch súvislostiach, a síce návrhu predstavenstva spoločnosti Aer Lingus na nákup lietadiel značky Airbus a plánov predstavenstva týkajúcich sa terminálu 2 dublinského letiska.
127 Pokiaľ ide o návrh predstavenstva získať lietadlá značky Airbus, je potrebné predovšetkým poukázať na to, že tvrdenie spoločnosti Aer Lingus, že Ryanair by voči takémuto nákupu namietal, vychádza zo všeobecnej domnienky, že vzhľadom na to, že Ryanair vlastní flotilu tvorenú výlučne lietadlami značky Boeing, spoločnosti Aer Lingus by sa snažil vnútiť nákup lietadiel Boeing, a zároveň z tlačového vyhlásenia, v ktorom Ryanair údajne uviedol, že zabezpečí, aby bola flotila spoločnosti Aer Lingus konvertovaná na flotilu pozostávajúcu výlučne z lietadiel značky Boeing. V tejto súvislosti Ryanair na pojednávaní poukázal na to, a spoločnosť Aer Lingus voči tomu nenamietala, že takýto zámer bol prezentovaný v čase, keď sa uvažovalo o prevzatí spoločnosti Aer Lingus, a že zmyslom myšlienky premeny flotily spoločnosti Aer Lingus na flotilu pozostávajúcu výlučne z lietadiel značky Boeing bolo uľahčiť integráciu spoločnosti Aer Lingus do Ryanairu. Hoci Ryanair sa voči rozhodnutiu Komisie o nezlučiteľnosti prevzatia spoločnosti Aer Lingus so spoločným trhom odvolal a na základe toho by bolo možné povedať, že stále uvažuje o možnosti začlenenia spoločnosti Aer Lingus do Ryanairu, na základe takéhoto dôkazu nemožno dospieť k záveru, že existuje dostatočná pravdepodobnosť, že by Ryanair namietal voči návrhu predstavenstva spoločnosti Aer Lingus nadobudnúť lietadlá značky Airbus.
128 Navyše, hoci počas pojednávania spoločnosť Aer Lingus tvrdila, že sa predpokladá nákup lietadiel značky Airbus so širokým trupom a tento nákup bude musieť byť zo strany akcionárov schválený v čo najkratšom čase po pojednávaní, nepreukázala s potrebnou mierou pravdepodobnosti, že by v prípade, že takýto súhlas je potrebný, bola účasť na valnom zhromaždení akcionárov taká nízka, že by Ryanair, disponujúci dostatočnou váhou hlasov, zabránil schváleniu takéhoto nákupu, a ešte menej, že dôjde k nákupu lietadiel značky Boeing. A napokon aj za predpokladu, že by bol Ryanair v postavení, že by mohol považovať nákup lietadiel značky Airbus za sporný, spoločnosť Aer Lingus netvrdila, že keby nedošlo k schváleniu zmluvy do určitého dátumu, jej opcia by nevyhnutne zanikla.
129 Rovnako vo vzťahu k tvrdeniu spoločnosti Aer Lingus, že írska vláda môže rozhodnúť o tom, že sa zdrží hlasovania o niektorých uzneseniach valného zhromaždenia, alebo jej tak môže nariadiť írska právna úprava, nebol predložený nijaký konkrétny dôkaz, ktorý by preukazoval, že určitá otázka, vo vzťahu ku ktorej by írska vláda neuplatnila svoje hlasovacie právo, si vyžaduje súhlas akcionárov ešte predtým, ako bude vydané rozhodnutie vo veci samej. Navyše spoločnosť Aer Lingus nepredložila nijaký konkrétny dôkaz preukazujúci s potrebnou mierou pravdepodobnosti, že takéto zdržanie sa hlasovania pravdepodobne povedie k odmietnutiu návrhu predstavenstva a že to spoločnosti Aer Lingus pravdepodobne opäť spôsobí vážnu a nenapraviteľnú ujmu. Pokiaľ ide o konkrétny príklad terminálu 2, spoločnosť Aer Lingus neposkytla nijaký konkrétny dôkaz na podporu svojho tvrdenia, že na schválenie plánov predstavenstva v tejto oblasti je potrebný súhlas akcionárov, a takisto nebol predložený nijaký konkrétny dôkaz o tom, že by írska právna úprava od írskej vlády vyžadovala, aby neuplatnila svoje hlasovacie práva. Napokon nebol poskytnutý nijaký dôkaz ani na podporu tvrdenia, že pokiaľ predstavenstvo nezíska súhlas akcionárov s jeho prístupom k využitiu terminálu 2, pravdepodobne spôsobí spoločnosti Aer Lingus ujmu, ktorá bude vážna a nenapraviteľná.
130 Navyše žalobca vo svojich vyjadreniach týkajúcich sa vyššie uvedených otázok nepreukázal, že ujma, ktorú by spoločnosť Aer Lingus mala utrpieť, je iného druhu ako peňažná ujma.
131 Pokiaľ ide o peňažnú škodu, v tomto štádiu konania je vhodné uviesť, že podľa ustálenej judikatúry škodu tohto druhu nemožno, s výnimkou mimoriadnych okolností, považovať za nenapraviteľnú v prípade, že v konečnom dôsledku môže byť predmetom následnej finančnej náhrady. Peňažná škoda môže odôvodňovať vydanie predbežného opatrenia len vtedy, ak sa javí, že bez nariadenia navrhovaného opatrenia by sa žalobca dostal do postavenia, ktoré by mohlo ohroziť jeho existenciu v čase do vydania rozsudku vo veci samej alebo nezvratne zmeniť jeho postavenie na trhu (uznesenia predsedu Súdu prvého stupňa z 3. decembra 2000, Neue Erba Lautex/Komisia, T‑181/02 R, Zb. s. II‑5081, bod 84; z 20. júla 2000, Esedra/Komisia, T‑169/00 R, Zb. s. II‑2951, bod 45; z 27. júla 2004, TQ3 Travel Solutions Belgium/Komisia, T‑148/04 R, Zb. s. II‑3027, bod 46, a z 10. novembra 2004, Wam/Komisia, T‑316/04 R, Zb. s. II‑3917, bod 29). V tomto ohľade postačí uviesť, že žalobca nikdy netvrdil, že bez nariadenia navrhovaného predbežného opatrenia by došlo k ohrozeniu jeho samotnej existencie alebo že by v čase do vydania konečného rozhodnutia vo veci samej došlo k nezvratnej zmene jeho postavenia na trhu.
132 Na ústnom pojednávaní žalobca ponúkol v prípade vylúčenia verejnosti a neprítomnosti vedľajšieho účastníka konania predloženie nových a konkrétnejších informácií týkajúcich sa príkladov ujmy uvádzaných vyššie. Ako príklad druhu informácie, ktorú by na pojednávaní s vylúčením verejnosti mohol poskytnúť, žalobca vysvetlil, že onedlho bude potrebné na akcionárskej úrovni hlasovať o schválení zmluvy o nákupe lietadiel značky Airbus, ktorej podrobnosti sú prísne tajné. Žalobca však nevysvetlil, ako by táto dodatočná informácia mala spĺňať podmienku naliehavosti potrebnú na nariadenie predbežného opatrenia. Žalobca navyše nevysvetlil, prečo táto dodatočná informácia nemohla byť pod podmienkou zachovania jej dôvernosti poskytnutá spolu s písomným návrhom a musela byť predložená v takom neskorom štádiu konania. A napokon z úvah uvedených vyššie vo vzťahu k prijateľnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia smerujúceho voči Ryanairu alebo majúceho na ňu dopad vyplýva, že dôkazy predložené v neprítomnosti zástupcov Ryanairu nemôžu byť použité ako základ na nariadenie predbežného opatrenia, keďže to by znamenalo porušenie práv Ryanairu na obranu. Jediná výnimka z tejto zásady, ktorá je založená na dočasnej povahe predbežného opatrenia, sa týka prípadov, keby pri neexistencii navrhovaného predbežného opatrenia došlo k ohrozeniu samotnej existencie žalobcu. Ako už bolo uvedené vyššie, v žiadnom okamihu konania spoločnosť Aer Lingus netvrdila, že v prípade nenariadenia predbežného opatrenia dôjde k ohrozeniu jej existencie.
133 V každom prípade však, bez ohľadu na to, či je takýto nový dôkaz prípustný, alebo nie, neexistuje nijaký dôkaz, že by takáto dodatočná informácia bola spôsobilá zmeniť výsledok posúdenia predsedu uvedeného vyššie.
134 So zreteľom na vyššie uvedené je potrebné rozhodnúť tak, že žalobca nepreukázal, že bez nariadenia navrhovaných predbežných opatrení utrpí vážnu a nenapraviteľnú ujmu.
135 Z uvedeného vyplýva, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť svojho návrhu fumus boni iuris a potrebu nariadenia predbežných opatrení na zabránenie vážnej a nenapraviteľnej ujmy. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia je preto potrebné zamietnuť. Je to tak najmä so zreteľom na skutočnosti, ako vyplýva zo zdôvodnenia v bode 56 vyššie, že predtým, ako by mohli byť uložené navrhované opatrenia voči Ryanairu, treba s ohľadom na to, že predbežné opatrenia by mali závažný dopad na práva a záujmy Ryanairu ako akcionára spoločnosti Aer Lingus, preukázať opodstatnenosť zjavného fumus boni iuris a existenciu veľmi vážnej a nenapraviteľnej ujmy.
Z týchto dôvodov
PREDSEDA SÚDU PRVÉHO STUPŇA
nariadil:
1. Návrh na nariadenie predbežných opatrení sa zamieta.
2. O trovách konania sa rozhodne v konaní vo veci samej.
V Luxemburgu 18. marca 2008