Vec T‑341/12
Evonik Degussa GmbH
proti
Európskej komisii
„Hospodárska súťaž – Správne konanie – Európsky trh s peroxidom vodíka a perboritanom – Uverejnenie rozhodnutia, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES – Odmietnutie žiadosti o dôverné zaobchádzanie s informáciami poskytnutými Komisii na základe oznámenia o spolupráci vydaného Komisiou – Povinnosť odôvodnenia – Dôvernosť – Profesijné tajomstvo – Legitímna dôvera“
Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (tretia komora) z 28. januára 2015
1. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Profesijné tajomstvo – Rozhodnutie vyšetrovateľa týkajúce sa sprístupnenia rozhodnutia Komisie, ktoré postihuje porušenie pravidiel hospodárskej súťaže – Povinnosti vyšetrovateľa – Rozsah a obmedzenia
(Článok 81 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 28 ods. 2; rozhodnutie Komisie 2011/695, článok 8)
2. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Rozhodnutie vyšetrovateľa, ktorým sa v rámci konania o uplatnení pravidiel hospodárskej súťaže zamietla žiadosť o dôverné zaobchádzanie s informáciami
(Článok 81 ES; článok 296 ZFEÚ; rozhodnutie Komisie 2011/695, článok 8)
3. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Profesijné tajomstvo – Určenie informácií podliehajúcich profesijnému tajomstvu – Historické informácie – Vylúčenie – Informácie, ktoré nemôžu byť považované za tajné alebo dôverné
(Článok 81 ES; článok 339 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 30 ods. 2)
4. Akty inštitúcií – Verejná povaha – Dodržiavanie zásady otvorenosti – Rozsah – Možnosť uverejniť akty pri neexistencii výslovnej povinnosti stanovenej na tento účel
(Článok 1 druhý odsek ZEÚ; článok 15 ZFEÚ)
5. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Profesijné tajomstvo – Určenie informácií podliehajúcich profesijnému tajomstvu – Kritériá
(Článok 81 ES; článok 339 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, články 28 a 30)
6. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Profesijné tajomstvo – Rozsah – Odlišné zaobchádzanie s osobami, na ktoré sa vzťahuje právo byť vypočutý, a so všeobecnou verejnosťou
(Článok 81 ES; článok 339 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 27 ods. 2 a článok 28 ods. 2)
7. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Profesijné tajomstvo – Určenie informácií podliehajúcich profesijnému tajomstvu – Kritériá – Sprístupnenie, ktoré môže spôsobiť vážnu ujmu – Informácie spočívajúce v opise skutočností predstavujúcich porušenie pravidiel hospodárskej súťaže – Uverejnenie uvedených informácií umožňujúcich ľahšie preukázať súkromnoprávnu zodpovednosť dotknutých podnikov
(Článok 81 ES; článok 339 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, články 28 a 30)
8. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Profesijné tajomstvo – Určenie informácií podliehajúcich profesijnému tajomstvu – Kritériá – Záujmy, ktoré by mohli byť poškodené sprístupnením informácií zasluhujúcich si ochranu – Zváženie všeobecného záujmu na transparentnosti opatrení Únie a legitímnych záujmov brániacich sprístupneniu – Záujem podniku na tom, aby neboli sprístupnené niektoré informácie týkajúce sa jeho správania – Záujem nezasluhujúci si žiadnu osobitnú ochranu, pokiaľ ide o podniky, ktoré sa zúčastnili na porušení pravidiel hospodárskej súťaže Únie
(Článok 81 ES; článok 339 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 41; nariadenie Rady č. 1/2003, články 28 a 30)
9. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Profesijné tajomstvo – Určenie informácií podliehajúcich profesijnému tajomstvu – Zváženie všeobecného záujmu na transparentnosti opatrení Únie a legitímnych záujmov brániacich sprístupneniu – Uverejnenie informácií dobrovoľne poskytnutých Komisii s cieľom mať prospech z programu zhovievavosti – Zváženie záujmov odôvodňujúcich oznámenie uvedených informácií a ich ochranu
(Článok 81 ES; článok 339 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 30 ods. 2; oznámenie Komisie 2002/C 45/03)
10. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Uverejnenie informácií dobrovoľne poskytnutých Komisii podnikom, ktorý sa zúčastnil na porušení, s cieľom mať prospech z programu zhovievavosti – Porušenie práva uvedeného podniku na ochranu súkromného života – Neexistencia
(Článok 81 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, články 23 a 30)
11. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Uverejnenie informácií dobrovoľne poskytnutých Komisii podnikom, ktorý sa zúčastnil na porušení, s cieľom mať prospech z programu zhovievavosti – Voľná úvaha Komisie – Oznámenie o spolupráci – Vlastné obmedzenie jej voľnej úvahy – Rozsah – Zákaz zverejniť informácie obsiahnuté v žiadostiach o zhovievavosť – Neexistencia
(Článok 81 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 30; oznámenia Komisie 2002/C 45/03 a 2006/C 298/11)
12. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Uverejnenie informácií dobrovoľne poskytnutých Komisii podnikom, ktorý sa zúčastnil na porušení, s cieľom mať prospech z programu zhovievavosti – Voľná úvaha Komisie – Rozsah – Zmena predchádzajúcej praxe – Porušenie zásady ochrany legitímnej dôvery – Neexistencia
(Článok 81 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 30 ods. 2)
13. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Uverejnenie verzie, ktorá nie je dôverná a ktorá obsahuje informácie dobrovoľne poskytnuté Komisii s cieľom mať prospech z programu zhovievavosti – Porušenie zásady účelovosti zakotvenej v článku 28 nariadenia č. 1/2003 – Neexistencia
(Článok 81 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23, článok 28 ods. 1 a článok 30)
1. Článok 8 rozhodnutia 2011/695 o funkcii a pôsobnosti vyšetrovateľa v niektorých konaniach vo veci hospodárskej súťaže má vykonať procesnú stránku ochrany, ktorú poskytuje článok 28 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, pričom spresňuje, že bez toho, aby bola dotknutá spolupráca medzi Komisiou a orgánmi hospodárskej súťaže členských štátov i možnosť adresátov oznámenia o výhradách nahliadať do vyšetrovacieho spisu, Komisia a uvedené orgány, ich úradníci, zamestnanci a ostatné osoby pracujúce pod dohľadom týchto orgánov, ako aj úradníci a zamestnanci iných orgánov členských štátov nezverejnia informácie získané alebo medzi nimi vymenené podľa tohto nariadenia, ktoré podliehajú služobnému tajomstvu.
Uvedený článok 8 tak rozlišuje medzi ochranou dôvernosti informácií voči tretím osobám, ktoré majú právo byť vypočuté v rámci konania o uplatnení pravidiel hospodárskej súťaže, a širšou ochranou, ktorú treba poskytnúť, keď sa zamýšľa uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie.
Preto ak vyšetrovateľ prijme rozhodnutie týkajúce sa sprístupnenia rozhodnutia, sankcionujúceho porušenie článku 81 ES, prostredníctvom uverejnenia v úradnom vestníku, je povinný skúmať nielen to, či verzia rozhodnutia, ktorú má preskúmať, obsahuje obchodné tajomstvo alebo iné dôverné informácie požívajúce podobnú ochranu, ale musí tiež overiť, či táto verzia obsahuje iné informácie, ktoré nemôžu byť sprístupnené verejnosti buď z dôvodu pravidiel práva Spoločenstva, ktoré ich špecificky chránia, alebo preto, lebo patria medzi informácie, ktoré svojou povahou podliehajú profesijnému tajomstvu.
Zásada legitímnej dôvery a zásada rovnosti zaobchádzania však nepredstavujú pravidlá, ktoré majú špecificky chrániť proti sprístupneniu verejnosti informácie, ktoré boli dobrovoľne oznámené Komisii s cieľom mať prospech z programu zhovievavosti. Na rozdiel od pravidiel nachádzajúcich sa v nariadení č. 45/2001 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov alebo v článku 4 nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie totiž také zásady nemajú špecifický cieľ chrániť dôvernosť informácií alebo dokumentov. Tieto zásady preto ako také nie sú súčasťou ochrany, ktorú právo Únie poskytuje informáciám, o ktorých sa Komisia dozvedela v rámci konaní o uplatnení pravidiel hospodárskej súťaže, takže prekračujú rámec úlohy, ktorá je zverená vyšetrovateľovi podľa článku 8 rozhodnutia o funkcii a pôsobnosti vyšetrovateľa.
(pozri body 33, 41 – 43)
2. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 54 – 67)
3. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 84, 86, 162)
4. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 89)
5. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 90, 94)
6. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 96 – 98)
7. Na to, aby informácie svojou povahou patrili do sféry profesijného tajomstva, a teda boli chránené pred sprístupnením verejnosti, musí existovať možnosť, že sprístupnenie týchto informácií spôsobí vážnu ujmu osobe, ktorá ich poskytla, alebo tretím osobám.
Pokiaľ ide o informácie pozostávajúce z opisu skutočností tvoriacich porušenie článku 81 ES, sprístupnenie takýchto informácií môže spôsobiť vážnu ujmu podniku, ktorý sa zúčastnil na tomto porušení, pokiaľ by jednak toto sprístupnenie mohlo poškodiť jeho dobrú povesť a mať vplyv na jeho obchodné vzťahy odhalením jeho dôležitej úlohy pri vzniku a pokračovaní porušenia článku 81 ES, a jednak by tieto informácie mohli uľahčiť fyzickým osobám alebo právnickým osobám, ktoré sa považujú za poškodené porušením, preukázanie súkromnoprávnej zodpovednosti podniku.
(pozri body 101 – 103, 105)
8. Na to, aby informácie svojou povahou patrili do sféry profesijného tajomstva, a teda boli chránené pred sprístupnením verejnosti, si musia záujmy, ktoré by mohli byť poškodené sprístupnením takých informácií, objektívne zasluhovať ochranu. Táto podmienka znamená, že posúdenie dôvernej povahy informácie vyžaduje vyváženie medzi legitímnymi záujmami, ktoré bránia jej sprístupneniu, a všeobecným záujmom, ktorý vyžaduje, aby inštitúcie pri výkone svojich činností čo možno najviac rešpektovali zásadu otvorenosti.
V tejto súvislosti si záujem podniku, ktorému Komisia uložila pokutu za porušenie práva hospodárskej súťaže, na tom, aby podrobnosti o protiprávnom správaní, ktoré je mu vytýkané, neboli sprístupnené verejnosti, v zásade nezasluhuje žiadnu osobitnú ochranu vzhľadom na záujem verejnosti čo najlepšie poznať dôvody každého konania Komisie, záujem hospodárskych subjektov vedieť, v dôsledku akého správania môžu byť vystavené sankciám, a záujem osôb poškodených porušením poznať jeho podrobnosti, aby sa prípadne mohli domáhať svojich práv voči sankcionovaným podnikom, a so zreteľom na možnosť uvedeného podniku podrobiť také rozhodnutie súdnemu preskúmaniu. Rovnako záujem spoločnosti, ktorá sa zúčastnila na porušení článku 81 ES, vyhnúť sa žalobám o náhradu škody nepredstavuje záujem, ktorý si zasluhuje ochranu, najmä vzhľadom na právo každej osoby domáhať sa pred vnútroštátnymi súdmi náhrady škody, ktorá jej bola spôsobená správaním, ktoré môže obmedzovať alebo narúšať hospodársku súťaž. Z toho tiež vyplýva, že výhrady založené na prípadnom porušení zásady nestrannosti zakotvenej v článku 41 Charty základných práv Európskej únie, ako aj zásady rovnosti zbraní v rámci vnútroštátnych konaní nie sú dôvodné a treba ich zamietnuť.
(pozri body 106, 107, 110, 111)
9. Účinnosť programov zhovievavosti môže byť ovplyvnená predložením dokumentov týkajúcich sa konania o zhovievavosti osobám, ktoré chcú podať žalobu o náhradu škody, aj v prípade, že vnútroštátne orgány hospodárskej súťaže alebo Komisia priznajú žiadateľovi o zhovievavosť úplné alebo čiastočné oslobodenie od pokuty, ktorú mohli uložiť. Osoba zapojená do porušenia práva hospodárskej súťaže by totiž v prípade takého predloženia mohla byť odradená od využitia možnosti, ktorú ponúkajú také programy zhovievavosti, najmä vzhľadom na skutočnosť, že dokumenty predložené Komisii alebo vyhlásenia vykonané pred ňou môžu mať samoobviňujúci charakter.
Právo na náhradu škody spôsobenej zmluvou alebo správaním, ktoré môžu obmedziť alebo narušiť hospodársku súťaž, však môže podstatne prispieť k zachovaniu efektívnej hospodárskej súťaže v Únii, čím prispieva k dosiahnutiu cieľa verejného záujmu.
Práve na základe týchto zásad Súdny dvor v prejudiciálnom konaní v rámci sporov týkajúcich sa žiadostí podnikov, ktoré sa považovali za poškodené porušeniami práva hospodárskej súťaže, o prístup k vyšetrovacím spisom, ktoré mali vnútroštátne orgány hospodárskej súťaže, vyzval vnútroštátne súdy, ktoré o týchto sporoch rozhodovali, aby zvážili záujmy odôvodňujúce poskytnutie informácií, ktoré dobrovoľne poskytli žiadatelia o zhovievavosť, a ich ochranu.
Vo veci, ktorá sa netýka spochybnenia zamietnutia prístupu k dokumentom z konania v oblasti hospodárskej súťaže, ale uverejnenia, ktoré Komisia zamýšľa pri určitých informáciách uvedených v dokumentoch alebo vyhláseniach, ktoré jej dobrovoľne poskytol podnik zapojený do porušenia práva hospodárskej súťaže s cieľom mať prospech z programu zhovievavosti, a v ktorej sa tvrdilo, že uverejnenie informácií dobrovoľne poskytnutých počas vyšetrovania v nádeji dosiahnutia prospechu z programu zhovievavosti, by narušilo účel vyšetrovania Komisie, z tohto posledného uvedeného tvrdenia nevyplýva existencia právnej normy, ktorú by Komisia porušila len preto, že zamýšľané uverejnenie informácií poskytnutých v rámci zhovievavosti by mohlo mať vplyv na vykonávanie uvedeného programu pri budúcich vyšetrovaniach.
Navyše toto konkrétne tvrdenie predpokladá záujem verejnosti čo najlepšie poznať dôvody každého konania Komisie, záujem hospodárskych subjektov na informovaní o správaní, v ktorého dôsledku môžu byť vystavené sankciám, a napokon záujem Komisie zachovať potrebný účinok svojho programu zhovievavosti. Tieto osobitné záujmy pritom nie sú záujmami dotknutého podniku, takže iba Komisii prináleží, aby zvážila efektívnosť programu zhovievavosti na jednej strane a záujem verejnosti a hospodárskych subjektov na informovaní o obsahu jej rozhodnutia a na konaní s cieľom chrániť svoje práva na druhej strane.
Tento záver nemožno spochybniť tvrdením, podľa ktorého informácie, pri ktorých podnik požadoval dôverné zaobchádzanie, v podstate nie sú nevyhnutné na pochopenie výrokovej časti rozhodnutia Komisie konštatujúceho porušenie práva hospodárskej súťaže Únie, a teda sa na ne nevzťahuje povinnosť uverejnenia, ktorú má Komisia podľa článku 30 ods. 2 nariadenia č. 1/2003. Účelom tohto ustanovenia totiž nie je obmedziť voľnosť Komisie dobrovoľne uverejniť úplnejšiu verziu svojho rozhodnutia, než je potrebné minimum, a zahrnúť do nej aj informácie, ktorých uverejnenie sa nevyžaduje, pokiaľ nie je sprístupnenie týchto informácií nezlučiteľné s ochranou profesijného tajomstva.
(pozri body 113 – 115, 117 – 120)
10. Povinnosť dodržiavať ustanovenia článku 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv má síce Komisia v zásade aj vtedy, keď získava informácie od podnikov v rámci vyšetrovania porušenia práva Únie v oblasti kartelov, podľa dlhodobo ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa však nikto nemôže dovolávať uvedeného článku 8, aby sa sťažoval na zásah do svojej dobrej povesti, ktorý predvídateľným spôsobom vyplýva z jeho vlastného konania, akým je trestný čin.
Z toho vyplýva, že právo na ochranu súkromia zaručené článkom 8 uvedeného dohovoru nemôže brániť sprístupneniu informácií dobrovoľne poskytnutých Komisii s cieľom mať prospech z programu zhovievavosti, ktoré sa týkajú účasti podniku na porušení práva Únie v oblasti kartelov konštatovanom v rozhodnutí Komisie, ktoré bolo prijaté na základe článku 23 nariadenia č. 1/2003 a určené na uverejnenie v súlade s článkom 30 rovnakého nariadenia.
(pozri body 125, 126)
11. Komisia sa prijatím pravidiel postupu, aké sú obsiahnuté v oznámeniach o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov, a zverejnením, že ich v budúcnosti bude uplatňovať na príslušné prípady, sama obmedzuje pri vykonávaní svojej voľnej úvahy a nemôže sa od týchto pravidiel bez odôvodnenia odchýliť bez toho, aby bola prípadne sankcionovaná z dôvodu porušenia všeobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery. Z týchto oznámení však nevyplýva Komisii zákaz uverejniť za akýchkoľvek okolností informácie, ktoré sa nachádzajú v žiadostiach o zhovievavosť alebo vo vyhláseniach uskutočnených v rámci programu zhovievavosti. Rôzne záväzky nachádzajúce sa v uvedených oznámeniach sa totiž týkajú iba sprístupnenia dokumentov, ktoré jej dobrovoľne predložili podniky, ktoré chceli mať prospech z programu zhovievavosti, a vyhlásení, ktoré tieto podniky uskutočnili z rovnakého dôvodu.
(pozri body 134, 136, 138)
12. Dodržiavanie zásady legitímnej dôvery síce tvorí súčasť základných zásad práva Únie, ale hospodárske subjekty nemôžu vkladať legitímnu dôveru do zachovania existujúceho stavu, ktorý môžu inštitúcie Únie zmeniť v rámci svojej voľnej úvahy.
Podnik, ktorý sa zúčastnil na porušení pravidiel hospodárskej súťaže Únie, v tejto súvislosti nemôže nadobudnúť nijakú legitímnu dôveru v zachovanie predchádzajúcej praxe Komisie, ktorá spočívala v nesprístupnení informácií, ktoré jej podniky oznámili dobrovoľne v rámci žiadostí o zhovievavosť a vo vzťahu ku ktorým uvedené podniky požiadali o dôverné zaobchádzanie.
Komisia totiž disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri rozhodovaní, či také informácie uverejní. Článok 30 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 obmedzuje povinnosť uverejnenia, ktorú má Komisia, iba na uvedenie dotknutých osôb a podstatného obsahu rozhodnutí, na ktoré sa odkazuje v prvom odseku tohto ustanovenia, aby sa uľahčila úloha Komisie informovať o ich existencii a obsahu verejnosť, predovšetkým vzhľadom na jazykové obmedzenia spojené s uverejnením v Úradnom vestníku Európskej únie. Toto ustanovenie naopak neobmedzuje možnosť Komisie, pokiaľ to považuje za vhodné a pokiaľ jej to umožňujú zdroje, uverejniť úplný text alebo prinajmenšom veľmi podrobnú verziu svojich rozhodnutí, pokiaľ dodrží ochranu obchodného tajomstva a iných dôverných informácií.
Komisia teda síce podlieha všeobecnej povinnosti uverejňovať len verzie svojich rozhodnutí, ktoré nemajú dôverný charakter, ale na to, aby sa zaručilo dodržiavanie tejto povinnosti, nie je nutné vykladať článok 30 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 v tom zmysle, že priznáva osobám, ktorým sú určené rozhodnutia prijaté na základe článkov 7 až 10, 23 a 24 uvedeného nariadenia, zvláštne právo, ktoré by im umožňovalo brániť tomu, aby Komisia uverejnila v úradnom vestníku a prípadne na internetovej stránke tejto inštitúcie informácie, ktoré aj keď nie sú dôverné, nie sú hlavné pre pochopenie výrokovej časti týchto rozhodnutí. Účelom článku 30 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 teda nie je obmedziť voľnosť Komisie dobrovoľne uverejniť úplnejšiu verziu svojho rozhodnutia, než je potrebné minimum, a zahrnúť do nej aj informácie, ktorých uverejnenie sa nevyžaduje, pokiaľ nie je sprístupnenie týchto informácií nezlučiteľné s ochranou profesijného tajomstva.
(pozri body 153, 155 – 157)
13. Uverejnenie rozhodnutí, ktoré Komisia prijala na základe článku 23 nariadenia č. 1/2003 v zásade predstavuje, ako to potvrdzuje článok 30 uvedeného nariadenia, záverečnú fázu správneho konania, ktorou Komisia konštatuje a postihuje porušenia článku 81 ES. Z toho vyplýva, že bez ohľadu na ochranu, ktorá sa má poskytnúť dôverným informáciám nachádzajúcim sa vo vyšetrovacích spisoch Komisie, uverejnenie nedôvernej verzie takých rozhodnutí obsahujúcich informácie, ktoré jej podniky dobrovoľne oznámili s cieľom mať prospech z programu zhovievavosti, nemožno kvalifikovať tak, že má iné dôvody, než na ktoré boli uvedené informácie získané v zmysle článku 28 ods. uvedeného nariadenia.
(pozri body 170, 172, 173)