Language of document : ECLI:EU:T:2021:196

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (desiata rozšírená komora)

zo 14. apríla 2021 (*)

„Štátna pomoc – Fínsky trh s leteckou dopravou – Pomoc, ktorú Fínsko poskytlo spoločnosti Finnair v rámci pandémie COVID‑19 – Štátna záruka spojená s úverom – Rozhodnutie o nevznesení námietok – Dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci – Opatrenie určené na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu – Nevyváženie priaznivých účinkov pomoci s jej negatívnymi účinkami na podmienky obchodu a na zachovanie neskreslenej hospodárskej súťaže – Rovnosť zaobchádzania – Sloboda usadiť sa – Slobodné poskytovanie služieb – Povinnosť odôvodnenia“

Vo veci T‑388/20,

Ryanair DAC, so sídlom v Swords (Írsko), v zastúpení: E. Vahida, F.‑C. Laprévote, S. Rating a I.‑G. Metaxas‑Maranghidis, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: L. Flynn, S. Noë a F. Tomat, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporuje:

Španielske kráľovstvo, v zastúpení: L. Aguilera Ruiz, splnomocnený zástupca,

a

Francúzska republika, v zastúpení: E. de Moustier a P. Dodeller, splnomocnení zástupcovia,

ako aj

Fínska republika, v zastúpení: H. Leppo, splnomocnená zástupkyňa,

vedľajší účastníci konania,

ktorej predmetom je návrh založený na článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia Komisie C(2020) 3387 final z 18. mája 2020 týkajúceho sa štátnej pomoci SA.56809 (2020/NN) – Fínsko COVID‑19: Štátna záruka poskytnutá spoločnosti Finnair,

VŠEOBECNÝ SÚD (desiata rozšírená komora),

v zložení: predseda komory M. van der Woude, sudcovia A. Kornezov, E. Buttigieg, K. Kowalik‑Bańczyk a G. Hesse (spravodajca),

tajomník: P. Cullen, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 4. decembra 2020,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Dňa 13. mája 2020 Fínska republika oznámila Európskej komisii v súlade s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ opatrenie pomoci vo forme štátnej záruky v prospech spoločnosti Finnair, Plc.

2        Cieľom predmetného opatrenia je pomôcť spoločnosti Finnair získať od dôchodkového fondu úver vo výške 600 miliónov eur určený na pokrytie jej potrieb v oblasti prevádzkového kapitálu. Štátna záruka pokrýva 90 % úveru a je obmedzená maximálne na obdobie troch rokov. Zostávajúcich 10 % úveru je pokrytých obchodnou bankou za trhových podmienok. Uvedená záruka sa má uplatniť len za predpokladu, že si Finnair nebude plniť svoje záväzky vo vzťahu k dôchodkovému fondu.

3        Opatrenie je založené na článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, ako ho vykladajú body 2 a 3.2 oznámenia Komisie z 19. marca 2020 s názvom „Dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súčasnej situácii spôsobenej nákazou COVID‑19“ (Ú. v. EÚ C 91 I, 2020, s. 1), zmeneného 3. apríla 2020 (Ú. v. EÚ C 112 I, 2020, s. 1) (ďalej len „dočasný rámec“).

4        Komisia prijala 18. mája 2020 rozhodnutie C(2020) 3387 final týkajúce sa štátnej pomoci SA.56809 (2020/N) – Fínsko COVID‑19: Štátna záruka poskytnutá spoločnosti Finnair, ktorým sa rozhodla nevzniesť námietky proti oznámenému opatreniu z dôvodu, že je zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, ako ho vykladá dočasný rámec (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

5        V tomto rozhodnutí Komisia usúdila, že vzhľadom na článok 107 ods. 1 ZFEÚ predmetné opatrenie predstavuje štátnu pomoc (odôvodnenia 30 až 35 napadnutého rozhodnutia). Pokiaľ ide o zlučiteľnosť tejto pomoci s vnútorným trhom, Komisia najprv dospela k záveru, že scenár, ktorý predložili fínske orgány, týkajúci sa nedostatku likvidity, ktorému čelí Finnair, je realistický. Ďalej uviedla, že Finnair sa snažila získať financovanie z úverových trhov, ale nemohla pokryť všetky svoje potreby likvidity. Konkrétne 29. apríla 2020 Finnair oznámila, že jej predstavenstvo prijalo rozhodnutie pripraviť rekapitalizáciu (vydanie akcií) z dôvodu strát spôsobených pandémiou COVID‑19, ktoré mali vplyv na jej vlastné zdroje. Komisia najmä poznamenala, že v čase prijatia napadnutého rozhodnutia bola výška ponuky približne 500 miliónov eur a že nebolo isté, či bude táto transakcia úspešná (body 40 až 44 napadnutého rozhodnutia). Napokon vzhľadom na význam spoločnosti Finnair pre fínske hospodárstvo dospela k záveru, že predmetné opatrenie bolo nevyhnutné, vhodné a primerané na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve tohto členského štátu (body 45 až 52 napadnutého rozhodnutia). Rovnako overila, či predmetné opatrenie spĺňa všetky relevantné podmienky dočasného rámca, a konštatovala, že išlo o taký prípad (bod 53 napadnutého rozhodnutia).

 Skutkové okolnosti z obdobia po podaní žaloby

6        Dňa 29. júla 2020 Komisia po podaní žaloby opravila napadnuté rozhodnutie rozhodnutím C(2020) 5339 final s názvom „Korigendum k rozhodnutiu C(2020) 3387 final z 18. mája 2020 týkajúcemu sa štátnej pomoci SA.56809 (2020/N) – Fínsko COVID‑19: Štátna záruka poskytnutá spoločnosti Finnair“. Napadnuté rozhodnutie v znení korigenda bolo uverejnené na internetovej stránke Komisie 31. júla 2020.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

7        Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 26. júna 2020 podala Ryanair DAC žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

8        Samostatným podaním do kancelárie Všeobecného súdu v ten istý deň žalobkyňa podala žiadosť o prejednanie tejto veci v skrátenom súdnom konaní v súlade s článkami 151 a 152 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

9        Dňa 6. júla 2020 Komisia požiadala o prerušenie konania až do prijatia rozhodnutia, ktorým sa končí konanie vo veciach T‑238/20 a T‑259/20, voči čomu žalobkyňa vzniesla námietku 9. júla 2020. Rozhodnutím z 10. júla 2020 predseda desiatej komory Všeobecného súdu zamietol návrh Komisie na prerušenie konania.

10      Rozhodnutím z 15. júla 2020 Všeobecný súd (desiata komora) vyhovel návrhu na prejednanie veci v skrátenom súdnom konaní.

11      Všeobecný súd podľa článku 28 rokovacieho poriadku na návrh desiatej komory rozhodol o postúpení veci rozšírenému rozhodovaciemu zloženiu.

12      Komisia podala 31. júla 2020 vyjadrenie k žalobe do kancelárie Všeobecného súdu.

13      Podľa článku 106 ods. 2 rokovacieho poriadku žalobkyňa predložila 13. augusta 2020 žiadosť o nariadenie pojednávania.

14      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 16. septembra 2020 Španielske kráľovstvo podalo návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie. Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 25. septembra 2020 žalobkyňa v súlade s článkom 144 ods. 7 rokovacieho poriadku požiadala, aby niektoré údaje uvedené v žalobe a skrátenej verzii žaloby neboli oznámené Španielskemu kráľovstvu. Pripojila verziu žaloby, skrátenú verziu žaloby a jej prílohy, ktoré nemali dôverný charakter.

15      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 29. septembra 2020 Fínska republika podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie. Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 6. októbra 2020 žalobkyňa v súlade s článkom 144 ods. 7 rokovacieho poriadku požiadala, aby údaje uvedené v bode 14 vyššie neboli oznámené Fínskej republike.

16      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 29. septembra 2020 Francúzska republika podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie. Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 6. októbra 2020 žalobkyňa v súlade s článkom 144 ods. 7 rokovacieho poriadku požiadala, aby údaje uvedené v bode 14 vyššie neboli oznámené Francúzskej republike.

17      Uznesením zo 14. októbra 2020 predseda desiatej rozšírenej komory Všeobecného súdu povolil vstup Španielskeho kráľovstva, Francúzskej republiky a Fínskej republiky do konania ako vedľajších účastníkov konania a dočasne obmedzil oznámenie žaloby, skrátenej verzie žaloby a ich príloh na nie dôverné verzie predložené žalobkyňou, a to až do ich prípadných pripomienok k žiadostiam o dôverné zaobchádzanie.

18      Opatrením na zabezpečenie priebehu konania zo 14. októbra 2020 bolo Španielskemu kráľovstvu, Francúzskej republike a Fínskej republike povolené podľa článku 154 ods. 3 rokovacieho poriadku podať vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania.

19      Dňa 29. októbra 2020 Španielske kráľovstvo, Francúzska republika a Fínska republika doručili do kancelárie Všeobecného súdu svoje vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania bez toho, aby vzniesli námietku týkajúcu sa žiadostí o dôverné zaobchádzanie, ktoré podala žalobkyňa.

20      Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

21      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

22      Španielske kráľovstvo navrhuje, aby Všeobecný súd zamietol žalobu v celom rozsahu a uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

23      Francúzska republika a Fínska republika navrhujú, aby Všeobecný súd zamietol žalobu.

 Právny rámec

24      Treba pripomenúť, že súd Európskej únie je oprávnený podľa okolností každej veci posúdiť, či riadny výkon spravodlivosti odôvodňuje zamietnutie žaloby vo veci samej bez predchádzajúceho rozhodnutia o jej prípustnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. februára 2002, Rada/Boehringer, C‑23/00 P, EU:C:2002:118, body 51 a 52, a zo 14. septembra 2016, Trajektna luka Split/Komisia, T‑57/15, neuverejnený, EU:T:2016:470, bod 84). Preto treba najmä vzhľadom na úvahy, ktoré viedli k rozhodnutiu prejednať túto vec v skrátenom konaní, a dôležitosť, ktorá sa pre žalobkyňu, ako aj pre Komisiu, Španielske kráľovstvo, Francúzsku republiku a Fínsku republiku spája s rýchlou odpoveďou vo veci, najprv preskúmať dôvodnosť žaloby bez predchádzajúceho rozhodnutia o jej prípustnosti.

25      Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený na porušení článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, druhý na porušení zásady zákazu diskriminácie, zásady slobodného poskytovania služieb a slobody usadiť sa, tretí na porušení článku 108 ods. 2 ZFEÚ a štvrtý na porušení povinnosti odôvodnenia.

26      Na úvod treba pripomenúť, že po podaní žaloby Komisia opravila napadnuté rozhodnutie (pozri bod 6 vyššie). V tejto súvislosti treba konštatovať, že korigendum sa týka iba chýb v písaní, ktoré sa týkajú iba troch údajov uvedených v poznámke pod čiarou č. 9 napadnutého rozhodnutia (pozri body 117 až 124 nižšie). Toto korigendum nemá vplyv ani na predmet ani na rámec sporu, tak ako boli stanovené žalobou, a preto nevyžaduje úpravu žaloby. Všeobecnému súdu prináleží, aby v záujme riadneho výkonu spravodlivosti zohľadnil uvedené korigendum pri posudzovaní žalobných dôvodov predložených žalobkyňou na zaistenie ich potrebného účinku.

 prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ

27      Prvý žalobný dôvod sa v podstate delí na dve časti.

28      Na jednej strane žalobkyňa tvrdí, že individuálne opatrenie v prospech spoločnosti Finnair nie je vhodné na nápravu vážnej poruchy fungovania vo fínskom hospodárstve. Tvrdí, že s výnimkou bankového sektora existuje veľmi málo rozhodnutí povoľujúcich opatrenie založené na článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, pokiaľ ide o individuálne podniky. Žalobkyňa sa tiež domnieva, že napadnuté rozhodnutie vierohodne nepreukazuje, že pridaná hodnota alebo pracovné miesta vytvorené spoločnosťou Finnair samy osebe umožňujú dospieť k záveru, že predmetné opatrenie je odôvodnené na nápravu vážnej poruchy fungovania vo fínskom hospodárstve. Komisia sa teda tým, že usúdila, že predmetné opatrenie samo osebe napraví vážne narušenie fungovania vo fínskom hospodárstve, dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia.

29      Na druhej strane žalobkyňa tvrdí, že Komisia je povinná vyvážiť priaznivé účinky pomoci, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov uvedených v článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, s jej nepriaznivými účinkami na podmienky obchodu a zachovanie neskreslenej hospodárskej súťaže. Komisia nevykonala toto vyváženie, a preto sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia skutkových okolností, ktoré odôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Podľa žalobkyne dočasný rámec nezbavuje Komisiu povinnosti vykonať vyváženie predmetného opatrenia alebo akéhokoľvek iného opatrenia individuálnej pomoci, ktoré jej bolo oznámené. Naproti tomu bod 1.2 dočasného rámca vyžaduje, aby Komisia k takémuto vyváženiu pristúpila.

30      Komisia podporovaná Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou a Fínskou republikou spochybňuje argumentáciu žalobkyne.

 O prvej časti založenej na nevhodnosti predmetného opatrenia na nápravu vážnej poruchy fungovania vo fínskom hospodárstve

31      Článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ najmä stanovuje, že pomoc na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu možno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

32      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ je výnimkou zo všeobecnej zásady nezlučiteľnosti štátnej pomoci s vnútorným trhom stanovenej v článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Treba ho teda vykladať reštriktívne (pozri rozsudok z 9. apríla 2014, Grécko/Komisia, T‑150/12, neuverejnený, EU:T:2014:191, bod 146 a citovanú judikatúru). Článok 107 ods. 1 ZFEÚ spresňuje, že pomoc poskytovaná štátmi alebo „akoukoľvek formou“ zo štátnych prostriedkov je nezlučiteľná s vnútorným trhom. Treba preto poznamenať, že článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ sa uplatňuje tak na schémy pomoci, ako aj na individuálnu pomoc.

33      Podľa judikatúry Komisia môže pomoc vyhlásiť za zlučiteľnú z hľadiska článku 107 ods. 3 ZFEÚ len vtedy, ak môže konštatovať, že táto pomoc prispieva k realizácii jedného z uvedených cieľov, ktoré by podnik, ktorému je pomoc poskytnutá, za bežných trhových podmienok vlastnými prostriedkami nemohol dosiahnuť. Inak povedané, opatrenie pomoci nemožno vyhlásiť za zlučiteľné s vnútorným trhom, ak zlepšuje finančnú situáciu podniku, ktorý je príjemcom pomoci, bez toho, aby bolo nevyhnutné na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 107 ods. 3 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. januára 2009, Kronoply/Komisia, T‑162/06, EU:T:2009:2, bod 65 a citovanú judikatúru).

34      Za týchto podmienok možno takú individuálnu pomoc, o akú ide v prejednávanej veci, vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak je nevyhnutná, vhodná a primeraná na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve dotknutého členského štátu.

35      V prejednávanej veci, ako vyplýva z bodu 44 žaloby, žalobkyňa nespochybňuje, že pandémia COVID‑19 spôsobila vážnu poruchu fungovania vo fínskom hospodárstve, ani že odvetvie leteckej dopravy ako celok je osobitne dotknuté krízou spôsobenou touto pandémiou.

36      Existencia vážnej poruchy fungovania vo fínskom hospodárstve z dôvodu pandémie COVID‑19, ako aj jej významných negatívnych účinkov na odvetvie leteckej dopravy vo Fínsku je navyše z právneho hľadiska dostatočne preukázaná v bodoch 40 a 41 napadnutého rozhodnutia.

37      V tejto súvislosti fínske orgány konštatovali, že spoločnosti Finnair hrozí konkurz z dôvodu náhleho narušenia jej činnosti spôsobeného pandémiou COVID‑19. Domnievali sa, že konkurz spoločnosti Finnair by prispel k vážnemu narušeniu fínskeho hospodárstva, vrátane bezpečnosti jeho zásobovania. Mať leteckú dopravnú sieť, ktorá funguje správne, je pre hospodárstvo krajiny ako celok zásadné a jej prípadný zánik by mal vážne dôsledky pre mnohé regióny. Fínske orgány sa teda domnievali, že vzhľadom na význam spoločnosti Finnair pre fínske hospodárstvo by konkurz tejto spoločnosti zhoršil súčasnú vážnu poruchu fungovania v hospodárstve štátu (bod 4 napadnutého rozhodnutia).

38      Hlavným cieľom predmetného opatrenia je zabezpečiť spoločnosti Finnair dostatočnú likviditu na zachovanie jej životaschopnosti a leteckých služieb v čase, keď pandémia COVID‑19 vážne narúša celé fínske hospodárstvo, a zabrániť tomu, aby prípadný konkurz spoločnosti Finnair ešte viac narušil hospodárstvo dotknutého členského štátu (body 3 a 39 napadnutého rozhodnutia).

39      V napadnutom rozhodnutí Komisia uviedla, že prudký pokles dopytu v dôsledku šírenia COVID‑19 a leteckých obmedzení mal okamžitý a dramatický negatívny účinok na peňažný tok spoločnosti Finnair. Komisia sa domnievala, že scenár, ktorý predložili fínske orgány, sa zdá byť realistický a preukazuje, že Finnair bude čeliť vážnym a bezprostredným ťažkostiam pri zachovaní svojej činnosti. Komisia tiež uviedla, že Finnair sa snažila získať financovanie z úverových trhov, ale z dôvodu súčasnej situácie a neistých vyhliadok nemohla pokryť celú svoju potrebu likvidity (body 40 až 43 napadnutého rozhodnutia). Žalobkyňa tieto zistenia nespochybňuje.

40      Žalobkyňa naopak tvrdí, že Komisia sa tým, že prijala záver, že predmetné opatrenie samo osebe napraví vážnu poruchu fungovania vo fínskom hospodárstve, dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia. Toto tvrdenie sa zakladá na nesprávnom výklade napadnutého rozhodnutia. Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, Komisia v tomto rozhodnutí nekonštatovala, že by predmetné opatrenie samo osebe napravilo vážnu poruchu fungovania vo fínskom hospodárstve. Komisia sa snažila preukázať, že z dôvodu významu spoločnosti Finnair pre fínske hospodárstvo bolo toto opatrenie určené na nápravu vážnej poruchy fungovania vo fínskom hospodárstve, ktorú spôsobila pandémia COVID‑19.

41      Treba pripomenúť, že článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ nevyžaduje, aby predmetná pomoc bola sama osebe spôsobilá napraviť vážnu poruchu fungovania v hospodárstve dotknutého členského štátu. Ak totiž Komisia konštatuje, že došlo k vážnej poruche fungovania v hospodárstve členského štátu, tento členský štát môže byť oprávnený, ak sú splnené ostatné podmienky stanovené v tomto článku, poskytnúť štátnu pomoc vo forme schém pomoci alebo individuálnej pomoci, ktoré prispievajú k náprave uvedenej vážnej poruchy fungovania. Mohlo by ísť teda o viaceré opatrenia pomoci, z ktorých každé prispieva na tento účel. Preto nemožno vyžadovať, aby opatrenie pomoci na to, aby bolo platne založené na článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, samo osebe napravilo vážnu poruchu fungovania v hospodárstve členského štátu.

42      V rozsahu, v akom žalobkyňa tvrdí, že predmetná pomoc nie je vhodná na nápravu vážnej poruchy fungovania vo fínskom hospodárstve, treba preskúmať, či Komisia v napadnutom rozhodnutí dostatočne preukázala, že z dôvodu významu spoločnosti Finnair pre fínske hospodárstvo bolo toto opatrenie skutočne určené na nápravu vážnej poruchy fungovania vo fínskom hospodárstve, ktorú spôsobila pandémia COVID‑19.

43      Na to, aby Komisia dospela k tomuto záveru, zohľadnila niekoľko aspektov, najmä prepravu cestujúcich, prepravu nákladu, pracovné miesta, nákupy od dodávateľov a podiel na hrubom domácom produkte (HDP).

44      Komisia najprv zohľadnila význam spoločnosti Finnair pre prepravu cestujúcich (bod 45 napadnutého rozhodnutia).

45      V tejto súvislosti treba podobne ako Komisia konštatovať, že v čase prijatia napadnutého rozhodnutia Finnair prevádzkovala významnú vnútornú a medzinárodnú sieť, ktorá zabezpečovala prepojenie Fínska. Ako uviedla Komisia a bez toho, aby to žalobkyňa spochybnila, Finnair bola hlavným leteckým dopravcom vo Fínsku s takmer 15 miliónmi prepravených cestujúcich v roku 2019, t. j. 67 % všetkých cestujúcich prepravených do, z a v rámci Fínska. Jej postavenie prvého leteckého dopravcu potvrdzuje štatistická správa spoločnosti Finavia z roku 2019. Finavia je prevádzkovateľom letiska Helsinki‑Vantaa (Fínsko), ako aj všetkých regionálnych letísk vo Fínsku. Podľa tejto správy cestujúci spoločnosti Finnair predstavovali viac ako 60 % cestujúcich prepravených na medzinárodných letoch a prinajmenšom 80 % cestujúcich prepravených na vnútroštátnych letoch. Jej celkový trhový podiel predstavoval viac ako 40 % trhu leteckých služieb na letiskách Finavia v roku 2019. V tom istom roku dve ďalšie hlavné letecké spoločnosti predstavovali len 12 a 3,4 % prepravených cestujúcich. Okrem toho treba poznamenať, že pre Finnair je príznačné, že je jedinou leteckou spoločnosťou, ktorá obsluhuje väčšinu fínskych regionálnych letísk počas celého roka a v pravidelných intervaloch.

46      Komisia ďalej zohľadnila úlohu spoločnosti Finnair pre Fínsko, pokiaľ ide o nákladnú leteckú dopravu (bod 46 napadnutého rozhodnutia).

47      V tejto súvislosti je Finnair hlavným hospodárskym subjektom v oblasti nákladnej leteckej dopravy vo Fínsku a uspokojuje potreby viacerých podnikov nachádzajúcich sa na fínskom území, a to na účely tak vývozu, ako aj dovozu výrobkov, čo žalobkyňa tiež nespochybňuje. Okrem toho Finnair má vybudovanú rozsiahlu ázijskú sieť, ako vyplýva z novinového článku uverejneného na informačnej internetovej stránke Aviation Business News, ktorá bola citovaná v poznámke pod čiarou č. 14 napadnutého rozhodnutia. Hoci je táto sieť podstatná pre obchod medzi fínskymi a ázijskými podnikmi, je ešte významnejšia v rámci krízy spôsobenej pandémiou COVID‑19. Finnair totiž každodenne prevádzkuje cesty nákladnej dopravy do Južnej Kórei, Číny a Japonska, aby uspokojila fínsky dopyt po výrobkoch, a to najmä farmaceutických výrobkoch a zdravotníckom vybavení, ktoré sú potrebné na riešenie krízy COVID‑19. V rozsahu, v akom majú také opatrenia proti šíreniu nákazy, akými sú obmedzenia pohybu alebo dočasné zatvorenie jednej alebo viacerých kategórií prevádzok pre verejnosť, bezprostredný vplyv na hospodárstvo, tak zabezpečenie zásobovania farmaceutickými výrobkami a zdravotníckym vybavením, ktoré sú potrebné na čelenie vírusu, je strategické na obmedzenie opatrení proti šíreniu nákazy, a teda na rýchlu obnovu hospodárstva dotknutého členského štátu.

48      Komisia tiež uviedla, že Finnair je významným priamym a nepriamym zamestnávateľom vo Fínsku (bod 47 napadnutého rozhodnutia).

49      V tejto súvislosti treba uviesť, že na konci roka 2019 mala Finnair približne 6 800 zamestnancov, čo žalobkyňa nespochybňuje. Ako uviedla Komisia v bode 50 napadnutého rozhodnutia, konkurz spoločnosti Finnair by teda mal sociálne dôsledky, ktoré by mohli zhoršiť vážnu poruchu fungovania, ktorej v súčasnosti čelí fínske hospodárstvo.

50      Okrem toho Komisia konštatovala, že nákupy spoločnosti Finnair od jej dodávateľov predstavovali 1,9 miliardy eur v roku 2019, z čoho 40 % pochádzalo od fínskych podnikov (bod 48 napadnutého rozhodnutia).

51      V tejto súvislosti treba spresniť, že jedným z hlavných miestnych dodávateľov spoločnosti Finnair je Finavia. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že situácia spoločnosti Finavia značne závisí od úspechu alebo v súčasnom kontexte od zachovania spoločnosti Finnair. Z krátkodobého hľadiska tak riadne fungovanie letiska Helsinki‑Vantaa, ako aj všetkých regionálnych letísk vo Fínsku, ktoré spravuje Finavia, závisí od zachovania spoločnosti Finnair.

52      Ďalší príspevok spoločnosti Finnair do fínskeho hospodárstva, ktorý zohľadnila Komisia, sa týka výskumu. Finnair je totiž spájaná s výskumným projektom na vývoj elektrických prístrojov, ako to potvrdzuje článok z internetovej stránky venovanej leteckým aktualitám Simple Flying zo septembra 2019.

53      Napokon z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Finnair bola v roku 2017 podľa fínskych orgánov šestnástou najvýznamnejšou spoločnosťou vo Fínsku, pokiaľ ide o jej podiel na HDP tejto krajiny, s pridanou hodnotou vo výške 600 miliónov eur.

54      Z týchto skutkových zistení vyplýva, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala význam spoločnosti Finnair pre fínske hospodárstvo. Žalobkyňa nespochybňuje správnosť týchto zistení. Hoci pripúšťa, že údaje týkajúce sa zamestnanosti, nákupov a podielu spoločnosti Finnair na HDP Fínska nie sú „zanedbateľné“, domnieva sa, že tieto údaje nie sú vzhľadom na veľkosť aktívnej populácie a fínskeho hospodárstva dostatočne významné na to, aby bola pomoc vyhlásená za zlučiteľnú s vnútorným trhom z hľadiska článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, pričom pridaná hodnota vytvorená spoločnosťou Finnair by „úplne“ nezmizla, ak by sa táto spoločnosť dostala do konkurzu.

55      Po prvé porovnať údaje týkajúce sa nákupov a zamestnancov spoločnosti Finnair, ktoré sú uvedené v bodoch 47 až 49 napadnutého rozhodnutia, s HDP Fínska a počtom aktív vo Fínsku, ako to robí žalobkyňa, v skutočnosti znamená tvrdiť, že Komisia povolila predmetné opatrenie, pretože zachovanie činností spoločnosti Finnair mohlo samo osebe napraviť vážnu poruchu fungovania vo fínskom hospodárstve. Podľa žalobkyne je suma 600 miliónov eur, ktorú predstavuje pridaná hodnota spoločnosti Finnair, len nepatrná v porovnaní s fínskym HDP, ktorý predstavuje sumu 241 miliárd eur. Rovnako 6 800 zamestnancov spoločnosti Finnair je len nepatrným zlomkom z 2,5 milióna aktívnych zamestnancov vo Fínsku.

56      Znenie napadnutého rozhodnutia však umožňuje konštatovať, že Komisia sa domnievala, že vzhľadom na význam spoločnosti Finnair vo fínskom hospodárstve by mal konkurz tohto podniku závažné dôsledky pre fínske hospodárstvo v kontexte krízy a že v dôsledku toho bolo predmetné opatrenie v rozsahu, v akom malo za cieľ zachovať činnosti spoločnosti Finnair, primerané na to, aby prispelo k náprave vážnej poruchy fungovania v tomto hospodárstve.

57      V tejto súvislosti treba konštatovať, ako v podstate tvrdia Komisia a Fínska republika, že Finnair je dôležitá pre riadne fungovanie siete leteckej dopravy Fínska, ktorá je sama osebe podstatná pre fínske hospodárstvo. V čase prijatia napadnutého rozhodnutia mala Finnair v porovnaní so všetkými leteckými spoločnosťami pôsobiacimi vo Fínsku výnimočné postavenie. Z napadnutého rozhodnutia teda vyplýva, že hlavnými leteckými spoločnosťami pre Fínsko boli okrem spoločnosti Finnair aj spoločnosti Norwegian a SAS, po ktorých nasledovali spoločnosti Lufthansa, KLM a Air Baltic. V roku 2019 Norwegian prepravila 12 % cestujúcich, zatiaľ čo cestujúci spoločnosti SAS predstavovali 3,4 % prepravených cestujúcich. Hoci Norwegian obsluhovala štyri regionálne letiská nachádzajúce sa v severnej časti krajiny a SAS obsluhovala tiež tri regionálne letiská, Finnair bola jedinou leteckou spoločnosťou, ktorá v pravidelných intervaloch obsluhovala väčšinu fínskych regionálnych letísk. Finnair mala okrem toho vybudovanú rozsiahlu medzinárodnú sieť s viac ako 100 leteckými spojeniami medzi Fínskom a hlavnými obchodnými centrami Európy a ďalšími regiónmi sveta, najmä Ázie. Finnair bola jedinou leteckou spoločnosťou, ktorá mala počas celého roka pravidelne obsluhovať vnútroštátnu sieť Fínska. Takmer 30 % dopytu po službách leteckej dopravy poskytovaných spoločnosťou Finnair v prípade medzinárodných letov do alebo z Fínska súviselo s obchodným cestovaním, pričom toto percento sa zvýšilo na 50 % v prípade vnútroštátnych letov.

58      Význam spoločnosti Finnair pre fínske hospodárstvo sa neobmedzoval len na prepravu cestujúcich. Finnair bola tiež hlavnou leteckou spoločnosťou v oblasti nákladnej leteckej dopravy a jej konkurz by mal za následok výrazné obmedzenie obchodu medzi fínskymi a ázijskými podnikmi, pričom Finnair od začiatku krízy spolupracuje s Huoltovarmuuskeskus (Národná agentúra pre pohotovostné zásoby, Fínsko) a používa svoju medzinárodnú sieť na uspokojenie fínskeho dopytu po vybavení potrebnom na riešenie pandémie COVID‑19.

59      Významná časť podnikov, pracovníkov a štátnych príslušníkov Fínska a Únie sa tak spolieha na služby spoločnosti Finnair, ktoré, ak by sa táto spoločnosť dostala do konkurzu, by neboli v krátkodobom horizonte a v rovnakej miere zabezpečované inými leteckými spoločnosťami. V tejto súvislosti možno dodať, že – ako zdôraznila Komisia v napadnutom rozhodnutí – z dôvodu podnebia a relatívne izolovanej geografickej situácie Fínska v Európe, ostatné spôsoby dopravy nie sú vždy uspokojivou alternatívou letectva. Iné hospodárske subjekty teda neboli schopné v krátkodobom horizonte a v rovnakej miere nahradiť Finnair.

60      Vzhľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že hoci suma 600 miliónov eur, ktorú predstavuje pridaná hodnota spoločnosti Finnair, je len časťou fínskeho HDP a 6 800 zamestnancov spoločnosti Finnair je len zlomkom počtu aktívnych zamestnancov vo Fínsku, pravdepodobne neexistovala životaschopná alternatíva k podielu spoločnosti Finnair na uspokojovaní potrieb hospodárstva a prepojenia Fínska. Vzhľadom na tento podiel a na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, bolo predmetné opatrenie, ktorého cieľom bolo zachovať činnosti spoločnosti Finnair počas krízy a po jej skončení, vhodné na nápravu vážnej poruchy fungovania vo fínskom hospodárstve.

61      Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého pridaná hodnota vytvorená spoločnosťou Finnair „úplne“ nezanikne, ak by sa táto spoločnosť dostala do konkurzu, treba konštatovať, že žalobkyňa sa uspokojila s uvedením tohto tvrdenia bez toho, aby predložila vysvetlenia alebo dôkazy, ktoré by umožnili jeho pochopenie alebo dostatočné preukázanie. Z toho vyplýva, že toto tvrdenie treba zamietnuť ako neprípustné na základe článku 76 písm. d) rokovacieho poriadku.

62      Po tretie, pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne založené na rozhodovacej praxi Komisie a na oznámení Komisie s názvom „Uplatnenie pravidiel štátnej pomoci na opatrenia prijaté v prospech finančných inštitúcií v súvislosti so súčasnou globálnou finančnou krízou“ (Ú. v. EÚ C 270, 2008, s. 8), treba na jednej strane pripomenúť, že zákonnosť napadnutého rozhodnutia treba posúdiť iba v rámci článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, a nie so zreteľom na údajnú predchádzajúcu prax (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. februára 2013, Nitrogénművek Vegyipari/Komisia, T‑387/11, neuverejnený, EU:T:2013:98, bod 126 a citovanú judikatúru). Na druhej strane treba konštatovať, že predmetné opatrenie bolo prijaté na základe článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, ako ho vykladá dočasný rámec. Oznámenie Komisie s názvom „Uplatnenie pravidiel štátnej pomoci na opatrenia prijaté v prospech finančných inštitúcií v súvislosti so súčasnou globálnou finančnou krízou“ nie je v prejednávanej veci relevantné a v každom prípade nemôže preukázať, že taký podnik, akým je Finnair, nemohol získať individuálnu pomoc podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, pretože nebol bankou, ktorá by v prípade konkurzu predstavovala systémové riziko pre hospodárstvo.

63      Vzhľadom na vyššie uvedené nie je potrebné spochybniť dôvodnosť posúdenia vykonaného v napadnutom rozhodnutí, pokiaľ ide o primeranosť predmetného opatrenia na účely nápravy vážnej poruchy fungovania v hospodárstve dotknutého členského štátu. Preto treba zamietnuť všetky tvrdenia žalobkyne, ktorými Komisii vytýka, že dospela k záveru, že taká individuálna pomoc, o akú ide v prejednávanej veci, môže napraviť vážnu poruchu fungovania vo fínskom hospodárstve v zmysle článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ.

64      V dôsledku toho treba zamietnuť prvú časť prvého žalobného dôvodu.

 O druhej časti založenej na porušení údajnej povinnosti vyvážiť priaznivé účinky pomoci, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov uvedených v článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, s nepriaznivými účinkami na podmienky obchodu a zachovanie neskreslenej hospodárskej súťaže

65      Podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ „za zlučiteľn[ú] s vnútorným trhom možno považovať… pomoc… na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu“. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že jeho autori sa domnievali, že je v záujme celej Únie, aby niektorý z jej členských štátov bol schopný prekonať značnú alebo dokonca(1) existenčnú krízu, ktorá môže mať závažné dôsledky na hospodárstvo všetkých alebo časti ďalších členských štátov, a teda na Úniu ako takú. Tento doslovný výklad znenia článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ je potvrdený jeho porovnaním s článkom 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, predmetom ktorého je „pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom“, keďže znenie tohto posledného uvedeného ustanovenia obsahuje podmienku týkajúcu sa preukázania absencie zmeny podmienok obchodu tak, aby to bolo v rozpore so spoločným záujmom, ktorá sa neuvádza v článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. septembra 2020, Rakúsko/Komisia, C‑594/18 P, EU:C:2020:742, body 20 a 39).

66      Pokiaľ sú teda podmienky stanovené článkom 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ splnené, t. j. aby bol v prejednávanej veci dotknutý členský štát skutočne konfrontovaný s vážnou poruchou fungovania jeho hospodárstva a opatrenia pomoci prijaté na nápravu tejto poruchy fungovania boli jednak potrebné na tento účel a jednak vhodné a primerané, uvedené opatrenia sa považujú za prijaté v záujme Únie, takže toto ustanovenie nepožaduje, aby Komisia prikročila k vyváženiu priaznivých účinkov pomoci s jej negatívnymi účinkami na podmienky obchodu a na zachovanie neskreslenej hospodárskej súťaže, na rozdiel od toho, čo je stanovené článkom 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Inými slovami, takéto vyváženie nemá dôvod existencie v rámci článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, keďže jeho výsledok sa považuje za pozitívny. To, že sa členskému štátu totiž podarí napraviť vážnu poruchu fungovania jeho hospodárstva, môže byť pre Úniu vo všeobecnosti a vnútorný trh osobitne len prospešné.

67      Treba teda konštatovať, že článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ na rozdiel od toho, čo stanovuje článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, nevyžaduje, aby Komisia prikročila k vyváženiu priaznivých účinkov pomoci s jej negatívnymi účinkami na podmienky obchodu a zachovanie neskreslenej hospodárskej súťaže, ale len to, aby overila, či je predmetné opatrenie pomoci potrebné, vhodné a primerané na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve dotknutého členského štátu. V dôsledku toho treba zamietnuť tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého povinnosť vyváženia vyplýva z výnimočnej povahy zlučiteľnej pomoci vrátane pomoci vyhlásenej za zlučiteľnú podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ.

68      Žalobkyňa sa tiež nemôže odvolávať ani na povinnú povahu vyváženia na základe dočasného rámca, keď tvrdí, že tento rámec je pre Komisiu záväzný a poskytuje druhý odlišný základ pre povinnosť Komisie v tejto súvislosti, pretože takáto povinnosť nie je v dočasnom rámci uvedená. Konkrétne bod 1.2 uvedeného rámca, na ktorý žalobkyňa odkazuje a predmetom ktorého je „potreba úzkej európskej koordinácie vnútroštátnych opatrení štátnej pomoci“, obsahuje jediný bod, a to bod 10, ktorý v tejto súvislosti neobsahuje žiadny predpis. Žalobkyňa sa preto naň nemôže odvolávať.

69      Z rovnakých dôvodov argumentáciu Komisie uvedenú subsidiárne, ktorá spočíva v tvrdení, že samotný dočasný rámec obsahuje takéto vyváženie, možno len zamietnuť.

70      Ani rozsudok zo 6. júla 1995, AITEC a i./Komisia (T‑447/93 až T‑449/93, EU:T:1995:130), na ktorý sa odvoláva žalobkyňa, nemôže podporiť tvrdenie, že Komisia mala vykonať vyváženie v napadnutom rozhodnutí. Vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, totiž Komisia prijala rozhodnutie, ktoré na základe článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ schválilo vykonanie všeobecnej schémy pomoci, ale podriadilo ju určitým podmienkam. V tomto rozsudku Všeobecný súd uviedol, že zo znenia týchto „podmienok“ vyplýva, že Komisia sa domnievala, že v prípadoch, ktoré prekračujú určité prahové hodnoty stanovené uvedeným rozhodnutím, samotné konštatovanie vážnej poruchy fungovania v hospodárstve dotknutého členského štátu nestačí na odôvodnenie predmetnej pomoci (rozsudok zo 6. júla 1995, AITEC a i./Komisia, T‑447/93 až T‑449/93, EU:T:1995:130, body 127 až 129). Ďalej vytýkal Komisii, že nepreskúmala, do akej miery mohla predmetná pomoc skresliť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod v rámci Únie, hoci rozhodnutím povoľujúcim predmetnú schému pomoci si sama uložila povinnosť tak urobiť (rozsudok zo 6. júla 1995, AITEC a i./Komisia, T‑447/93 až T‑449/93, EU:T:1995:130, bod 135).

71      Z toho vyplýva, že skutkové okolnosti, ktoré viedli k rozsudku zo 6. júla 1995, AITEC a i./Komisia (T‑447/93 až T‑449/93, EU:T:1995:130), sú odlišné od skutkových okolností prejednávanej veci. Táto judikatúra teda nemôže preukázať, že Komisia mala v prejednávanej veci vyvážiť priaznivé účinky pomoci, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov uvedených v článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, s jej nepriaznivými účinkami na podmienky obchodu a zachovanie neskreslenej hospodárskej súťaže. Tvrdenie, ktoré v tejto súvislosti uvádza žalobkyňa, musí byť preto zamietnuté.

72      Ostatné tvrdenia uvedené žalobkyňou nemôžu spochybniť záver, podľa ktorého Komisia nebola povinná vykonať v napadnutom rozhodnutí vyváženie.

73      Čo sa týka tvrdenia, podľa ktorého napadnuté rozhodnutie obsahuje rozpory, pokiaľ ide o trhový podiel spoločnosti Finnair, a teda obsahuje nesprávne posúdenie významu spoločnosti Finnair a ostatných leteckých spoločností pre prepojenie Fínska, z preskúmania prvej časti prvého žalobného dôvodu totiž vyplýva, že Komisia správne posúdila význam spoločnosti Finnair pre fínske hospodárstvo a prepojenie. Pokiaľ ide konkrétnejšie o nezrovnalosti, na ktoré poukazuje žalobkyňa, toto tvrdenie bude posúdené v rámci štvrtého žalobného dôvodu týkajúceho sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

74      Pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého napadnuté rozhodnutie neuvádza dôsledky pomoci na vnútorný trh, treba konštatovať, že napadnuté rozhodnutie – podobne ako žalobkyňa vo svojej žalobe – uznáva, že predmetné opatrenie priznáva spoločnosti Finnair výhodu tým, že ju oslobodzuje od nákladov, ktoré by musela znášať za obvyklých trhových podmienok. Komisia tak uznala, že predmetné opatrenie by mohlo skresliť hospodársku súťaž, keďže posilňuje konkurenčné postavenie spoločnosti Finnair, a že bol ovplyvnený obchod medzi členskými štátmi – keďže tento podnik pôsobí v odvetví, kde dochádza k obchodovaniu v rámci Únie (body 30 až 35 napadnutého rozhodnutia). Ako však vyplýva z preskúmania prvého žalobného dôvodu vyššie a druhého žalobného dôvodu nižšie, Komisia sa správne domnievala, že toto opatrenie je nevyhnutné, vhodné a primerané na nápravu vážnej poruchy fungovania vo fínskom hospodárstve (body 36 až 52 napadnutého rozhodnutia). V prejednávanej veci sa ukázalo, že predmetné opatrenie spĺňa podmienky výnimky stanovenej v článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ. Za týchto podmienok mohla Komisia vyhlásiť predmetnú individuálnu pomoc za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

75      Z uvedeného vyplýva, že všetky tvrdenia, ktorými žalobkyňa Komisii vytýka, že nevyvážila priaznivé účinky pomoci, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov uvedených v článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, s nepriaznivými účinkami na podmienky obchodu a zachovanie neskreslenej hospodárskej súťaže, treba zamietnuť.

76      Treba zamietnuť druhú časť prvého žalobného dôvodu a v dôsledku toho aj tento žalobný dôvod ako celok.

 druhom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady zákazu diskriminácie, zásady slobodného poskytovania služiebslobody usadiť sa

77      Treba pripomenúť, že podľa judikatúry zo všeobecnej štruktúry Zmluvy vyplýva, že konanie vymedzené v článku 108 ZFEÚ nemôže nikdy smerovať k výsledku, ktorý by bol v rozpore s osobitnými ustanoveniami Zmluvy. Vzhľadom na to Komisia nemôže vyhlásiť štátnu pomoc, ktorá je z hľadiska pravidiel na jej uplatňovanie v rozpore s inými ustanoveniami Zmluvy – najmä tými, ktoré sa týkajú slobodného poskytovania služieb a slobody usadiť sa –, za zlučiteľnú s vnútorným trhom. Za zlučiteľnú s vnútorným trhom nemôže Komisia vyhlásiť ani štátnu pomoc, ktorá je z hľadiska pravidiel na jej uplatňovanie v rozpore s takými všeobecnými zásadami práva Únie, akou je zásada rovnosti zaobchádzania (rozsudok z 15. apríla 2008, Nuova Agricast, C‑390/06, EU:C:2008:224, body 50 a 51).

78      V prejednávanej veci žalobkyňa na jednej strane tvrdí, že schválenie opatrení a rozhodnutí Komisiou v oblasti štátnej pomoci nesmie byť nikdy v rozpore s inými ustanoveniami Zmluvy o FEÚ, ako je napríklad zásada zákazu diskriminácie. Domnieva sa, že napadnuté rozhodnutie zaobchádza s porovnateľnou situáciou leteckých spoločností obsluhujúcich letecké spojenia do a z Fínska odlišne, pričom zvýhodňuje Finnair bez akéhokoľvek objektívneho dôvodu. Na podporu tohto tvrdenia sa žalobkyňa odvoláva najmä na prax Komisie týkajúcu sa opatrení pomoci na základe článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ. Žalobkyňa zdôrazňuje, že pandémia COVID‑19 mala závažné dôsledky pre všetky letecké spoločnosti pôsobiace vo Fínsku. Potreba zachrániť len Finnair, s vylúčením ostatných leteckých spoločností, ktoré pôsobia vo Fínsku, nie je preukázaná a predmetná pomoc ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie jej cieľa. Predmetná pomoc je opatrením čisto hospodárskeho nacionalizmu. Žalobkyňa dodáva, že predchádzajúce opatrenia na záchranu finančných inštitúcií v roku 2008 a oznámenie Komisie s názvom „Uplatnenie pravidiel štátnej pomoci na opatrenia prijaté v prospech finančných inštitúcií v súvislosti so súčasnou globálnou finančnou krízou“ ilustrujú význam zásady zákazu diskriminácie, ktorá bola v prejednávanej veci porušená.

79      Na druhej strane žalobkyňa tvrdí, že Komisia mala pri posudzovaní zlučiteľnosti predmetného opatrenia určiť, či forma pomoci poskytnutej v prejednávanej veci, teda štátna záruka za úver, bola v súlade so zásadou slobodného poskytovania služieb a slobodou usadiť sa. Komisia sa tým, že tak neurobila, dopustila nesprávneho právneho posúdenia. Žalobkyňa sa domnieva, že vyhradenie pomoci výlučne pre Finnair je obmedzením práva ostatných leteckých spoločností Únie slobodne poskytovať ich služby na vnútornom trhu. Napadnuté rozhodnutie tak spôsobuje neodôvodnené obmedzenie zásady slobodného poskytovania služieb a slobody usadiť sa.

80      Komisia podporovaná Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou a Fínskou republikou spochybňuje argumentáciu žalobkyne.

 O porušení zásady rovnosti zaobchádzania

81      Treba uviesť, že taká individuálna pomoc, o akú ide v prejednávanej veci, zo svojej podstaty prináša prospech len jednému podniku – s vylúčením všetkých ostatných podnikov vrátane tých, ktoré sa nachádzajú v situácii porovnateľnej so situáciou príjemcu tejto pomoci. Takáto individuálna pomoc tak svojou povahou zavádza rozdielne zaobchádzanie, či dokonca diskrimináciu, ktorá je však inherentná individuálnej povahe uvedeného opatrenia. Tvrdiť, ako to robí žalobkyňa, že predmetná individuálna pomoc je v rozpore so zásadou zákazu diskriminácie, v podstate znamená systematicky spochybňovať zlučiteľnosť akejkoľvek individuálnej pomoci s vnútorným trhom len z dôvodu jej vnútorne výlučnej a teda diskriminačnej povahy, hoci právo Únie umožňuje členským štátom poskytovať individuálnu pomoc, pokiaľ sú splnené všetky podmienky stanovené v článku 107 ZFEÚ.

82      Po tomto spresnení a za predpokladu, ako tvrdí žalobkyňa, že by rozdielne zaobchádzanie zavedené predmetným opatrením mohlo byť v rozsahu, v akom prináša prospech len spoločnosti Finnair, považované za diskrimináciu, je potrebné overiť, či je odôvodnené legitímnym cieľom a či je nevyhnutné, vhodné a primerané na jeho dosiahnutie. Rovnako v rozsahu, v akom žalobkyňa odkazuje na článok 18 prvý odsek ZFEÚ, treba zdôrazniť, že podľa tohto ustanovenia je zakázaná akákoľvek diskriminácia na základe štátnej príslušnosti v oblasti pôsobnosti Zmlúv „bez toho, aby boli dotknuté ich osobitné ustanovenia“. Preto treba overiť, či je tento rozdiel v zaobchádzaní prípustný z hľadiska článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, ktorý je právnym základom napadnutého rozhodnutia. Z tohto preskúmania na jednej strane vyplýva, aby cieľ predmetného opatrenia spĺňal požiadavky stanovené týmto posledným uvedeným ustanovením a na druhej strane aby spôsoby priznania predmetného opatrenia, a to konkrétne v prejednávanej veci skutočnosť, že z tohto opatrenia má prospech len Finnair, umožňovali dosiahnuť tento cieľ a nešli nad rámec toho, čo je na jeho dosiahnutie nevyhnutné.

83      V prejednávanej veci, pokiaľ ide o cieľ predmetného opatrenia, ako bolo spresnené v bode 38 vyššie, toto opatrenie má zabezpečiť spoločnosti Finnair dostatočnú likviditu na udržanie jej životaschopnosti a leteckých služieb v čase, keď pandémia COVID‑19 vážne narušuje fungovanie celého fínskeho hospodárstva, a zabrániť tomu, aby jej prípadný konkurz ešte viac narušil toto hospodárstvo.

84      Keďže existencia vážnej poruchy fungovania vo fínskom hospodárstve z dôvodu pandémie COVID‑19, ako aj jej značných negatívnych účinkov na fínsky trh leteckej dopravy je, ako bolo uvedené v bode 36 vyššie, dostatočne preukázaná v napadnutom rozhodnutí, treba vzhľadom na význam spoločnosti Finnair pre fínske hospodárstvo konštatovať, že cieľ predmetného opatrenia spĺňa podmienky stanovené v článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ.

85      Pokiaľ ide o otázku, či spôsoby poskytnutia predmetného opatrenia môžu tento cieľ dosiahnuť a nejdú nad rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie, z preskúmania prvého žalobného dôvodu vyplýva, že poskytnutie štátnej záruky výlučne spoločnosti Finnair je vhodné na dosiahnutie cieľa sledovaného predmetným opatrením a splnenie podmienok stanovených v článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ.

86      Žalobkyňa však tvrdí, že zvýhodnené zaobchádzanie priznané spoločnosti Finnair nie je ani nevyhnutné ani primerané cieľu, ktorý sleduje Fínska republika.

87      V tejto súvislosti treba v prvom rade uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, cieľom opatrenia nie je „zachovať vnútroštátne a medzinárodné letecké prepojenie Fínska“. Vzhľadom na cieľ predmetného opatrenia pripomenutý v bode 83 vyššie a vzhľadom na skutočnosti uvedené v bodoch 37 a 39 vyššie treba konštatovať, že poskytnutie štátnej záruky výlučne spoločnosti Finnair je nevyhnutné na dosiahnutie uvedeného cieľa.

88      Okrem toho Komisia, ako správne tvrdí vo svojom vyjadrení k žalobe, nemala nijakú povinnosť preskúmať, či okrem zachovania spoločnosti Finnair mal dotknutý členský štát rozšíriť okruh príjemcov pomoci, keďže napadnuté rozhodnutie z právneho hľadiska dostatočne preukazuje potrebu zachovať podiel spoločnosti Finnair na fínskom hospodárstve. Tvrdenia žalobkyne v tejto súvislosti teda treba zamietnuť.

89      V druhom rade treba uviesť, že žalobkyňa nespochybňuje výšku pomoci. Naopak sa domnieva, že to, že Finnair získa 100 % tejto pomoci, zatiaľ čo jej podiel na prepojení Fínska je menší ako 100 %, ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa sledovaného uvedeným opatrením, a je teda neprimerané. Podľa nej by bol cieľ opatrenia dosiahnutý bez diskriminácie, ak by sa pomoc poskytla všetkým leteckým spoločnostiam, ktoré pôsobia vo Fínsku, a to v závislosti od ich trhového podielu.

90      Je potrebné pripomenúť, že zásada proporcionality, ktorá je súčasťou všeobecných zásad práva Únie, vyžaduje, aby akty inštitúcií Únie neprekračovali hranice toho, čo je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných predmetnou právnou úpravou (rozsudok zo 17. mája 1984, Denkavit Nederland, 15/83, EU:C:1984:183, bod 25), pričom keď existuje výber medzi viacerými primeranými opatreniami, treba zvoliť také opatrenie, ktoré je najmenej obmedzujúce, a spôsobené zásahy nesmú byť neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom [rozsudok z 30. apríla 2019, Taliansko/Rada (Kvóta na rybolov stredomorského mečiara veľkého), C‑611/17, EU:C:2019:332, bod 55].

91      V prejednávanej veci treba konštatovať, že vzhľadom na úvahy uvedené v rámci preskúmania prvej časti prvého žalobného dôvodu, najmä tie, ktoré sú uvedené v bodoch 57 až 59 vyššie, poskytnutie štátnej záruky výlučne spoločnosti Finnair neprekračuje hranice toho, čo je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných Fínskou republikou, a teda na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, nebolo neprimerané. Okrem toho poskytnutie pomoci všetkým leteckým spoločnostiam pôsobiacim vo Fínsku v závislosti od ich trhového podielu, ako to navrhuje žalobkyňa, by malo za následok zníženie výšky pomoci poskytnutej spoločnosti Finnair, takže jej potreba likvidity by nebola pokrytá, čo by teda mohlo mať vážne dôsledky pre fínske hospodárstvo vzhľadom na význam, ktorý má táto spoločnosť pre fínske hospodárstvo. Tvrdenia žalobkyne uvedené v tejto súvislosti treba preto zamietnuť.

92      Vzhľadom na uvedené treba konštatovať, že poskytnutie predmetnej pomoci výlučne spoločnosti Finnair neprekračuje to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa, ktorý táto pomoc sleduje. Žalobkyňa teda nesprávne tvrdí, že z dôvodu predmetného opatrenia má Finnair prospech z neodôvodneného výhodného zaobchádzania.

93      Ostatné tvrdenia uvedené žalobkyňou v rámci druhého žalobného dôvodu nemôžu uspieť.

94      Keďže predmetné opatrenie spĺňa podmienky podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, nemožno ho považovať za opatrenie čisto hospodárskeho nacionalizmu. Ani tlačové komuniké fínskej vlády, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa a ktoré je uvedené v prílohe A.3.4 žaloby, nemôže preukázať, že toto opatrenie je čistým prejavom hospodárskeho nacionalizmu.

95      Je pravda, že podľa tohto tlačového komuniké vlastní Fínska republika 55,8 % podiel v spoločnosti Finnair. Pomoc, ktorá spĺňa podmienky stanovené v článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, ako je to v prejednávanej veci, však môže byť poskytnutá podniku, ktorého väčšinovým vlastníkom je dotknutý členský štát. Navyše, ako uviedla Komisia vo vyjadrení k žalobe, uvedené tlačové komuniké zdôrazňuje dôležitosť spojení zabezpečovaných spoločnosťou Finnair pre bezpečnosť zásobovania Fínska, prepravu tovaru a dopravu cestujúcich, ako aj vplyv tohto podniku na národné hospodárstvo. Za týchto okolností toto komuniké nemôže spôsobiť neprijateľnosť posúdení Komisie uvedených v bodoch 39 až 53 vyššie. Naproti tomu toto komuniké je v súlade s týmito posúdeniami.

96      Žalobkyňa sa tiež odvoláva na všeobecný opis pravidiel v oblasti štátnej pomoci a záväzkov služby vo verejnom záujme uplatniteľných na odvetvie leteckej dopravy počas pandémie COVID‑19, ktorý vypracovala Komisia, údajnú rozhodovaciu prax Komisie týkajúcu sa článku 107 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, údajnú prax Komisie týkajúcu sa predchádzajúcich opatrení na záchranu finančných inštitúcií povolených na základe článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ a oznámenie Komisie s názvom „Uplatnenie pravidiel štátnej pomoci na opatrenia prijaté v prospech finančných inštitúcií v súvislosti so súčasnou globálnou finančnou krízou“.

97      Z dôvodov, ktoré už boli uvedené v bode 62 vyššie, však údajná prax Komisie a toto oznámenie nie sú v prejednávanej veci relevantné. Okrem toho, pokiaľ ide o argumentáciu žalobkyne, podľa ktorej všeobecný opis pravidiel v oblasti štátnej pomoci a záväzkov služby vo verejnom záujme uplatniteľných na odvetvie leteckej dopravy počas pandémie COVID‑19 kladie dôraz na zásadu zákazu diskriminácie, treba odkázať na úvahy uvedené v bodoch 81 až 92 vyššie.

98      V dôsledku toho treba zamietnuť prvú časť druhého žalobného dôvodu.

 O porušení slobodného poskytovania služieb a slobody usadiť sa

99      Pokiaľ ide o článok 56 ZFEÚ, treba konštatovať, že podľa článku 58 ods. 1 ZFEÚ slobodu poskytovať služby v oblasti dopravy upravujú ustanovenia hlavy o doprave, konkrétne hlava VI Zmluvy o FEÚ. Slobodné poskytovanie služieb v doprave teda v rámci primárneho práva podlieha osobitnému právnemu režimu (rozsudok z 18. marca 2014, International Jet Management, C‑628/11, EU:C:2014:171, bod 36). V dôsledku toho sa článok 56 ZFEÚ ako taký nevzťahuje na oblasť leteckej dopravy (rozsudok z 25. januára 2011, Neukirchinger, C‑382/08, EU:C:2011:27, bod 22).

100    Opatrenia na liberalizáciu služieb leteckej dopravy teda možno prijať výlučne na základe článku 100 ods. 2 ZFEÚ (rozsudok z 18. marca 2014, International Jet Management, C‑628/11, EU:C:2014:171, bod 38). Ako však správne uvádza žalobkyňa, normotvorca Únie prijal nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 293, 2008, s. 3), a to na základe tohto ustanovenia, ktorého cieľom je práve vymedziť podmienky uplatnenia zásady slobodného poskytovania služieb v odvetví leteckej dopravy (pozri analogicky rozsudok zo 6. februára 2003, Stylianakis, C‑92/01, EU:C:2003:72, body 23 a 24).

101    Hoci je v prejednávanej veci pravda, že predmetné opatrenie sa týka individuálnej pomoci, z ktorej má prospech len Finnair, žalobkyňa nepreukázala, v čom ju táto výlučná povaha môže odrádzať od poskytovania služieb z a do Fínska alebo od výkonu jej slobody usadiť sa v tomto členskom štáte. Žalobkyňa najmä neidentifikovala skutkové alebo právne okolnosti, ktoré by viedli k tomu, že predmetná individuálna pomoc má obmedzujúce účinky, ktoré síce idú nad rámec tých, v dôsledku ktorých sa uplatní zákaz podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ale ktoré, ako bolo posúdené v bodoch 42 až 63 vyššie, ako aj v bodoch 82 až 92 vyššie, sú potrebné a primerané na nápravu vážnej poruchy fungovania vo fínskom hospodárstve spôsobenej pandémiou COVID‑19, a to v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ.

102    V dôsledku toho predmetné opatrenie nemôže predstavovať prekážku slobody usadiť sa alebo slobodného poskytovania služieb žalobkyne. Okrem toho žalobkyňa nemôže Komisii vytýkať, že výslovne nepreskúmala zlučiteľnosť tohto opatrenia so slobodou usadiť sa a slobodným poskytovaním služieb.

103    Za týchto podmienok treba druhú časť druhého žalobného dôvodu zamietnuť.

104    V dôsledku toho treba druhý žalobný dôvod zamietnuť v celom rozsahu.

 treťom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 108 ods. 2 ZFEÚ

105    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila požiadavku vyplývajúcu z článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, podľa ktorej je potrebné vyvážiť priaznivé účinky pomoci a jej nepriaznivé účinky na podmienky obchodu a zachovanie neskreslenej hospodárskej súťaže, a zároveň overiť, či napadnuté rozhodnutie dodržiava zásadu zákazu diskriminácie, zásadu slobodného poskytovania služieb a slobodu usadiť sa. Každé z týchto pochybení samostatne postačuje na vyvodenie záveru, že predmetná pomoc je nezlučiteľná s vnútorným trhom. Napadnuté rozhodnutie by teda bolo podstatne odlišné, ak by Komisia konštatovala existenciu pochybností o zlučiteľnosti pomoci a začala konanie vo veci formálneho zisťovania. Komisia tým, že odmietla začať konanie vo veci formálneho zisťovania a vyžiadať si pripomienky dotknutých osôb, v tomto prípade pripomienky žalobkyne, porušila práva, ktoré jej vyplývajú z článku 108 ods. 2 ZFEÚ a nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 ZFEÚ (Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9), ako aj zásadu riadnej správy vecí verejných.

106    Komisia podporovaná Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou a Fínskou republikou spochybňuje argumentáciu žalobkyne.

107    Tretí žalobný dôvod týkajúci sa ochrany procesných práv žalobkyne z dôvodu, že Komisia nezačala konanie vo veci formálneho zisťovania napriek údajnej existencii vážnych pochybností, má v skutočnosti subsidiárnu povahu v prípade, že by Všeobecný súd neskúmal posúdenie pomoci ako takej. Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že cieľom takéhoto žalobného dôvodu je umožniť dotknutej osobe, aby sa v tomto postavení považovala za oprávnenú na podanie žaloby podľa článku 263 ZFEÚ, čo by jej bolo inak zamietnuté (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, C‑83/09 P, EU:C:2011:341, bod 48, a z 27. októbra 2011, Rakúsko/Scheucher‑Fleisch a i., C‑47/10 P, EU:C:2011:698, bod 44). Všeobecný súd preskúmal prvé dva žalobné dôvody týkajúce sa posúdenia pomoci ako takej, takže takýto žalobný dôvod je pozbavený svojho uvádzaného účelu.

108    Navyše treba konštatovať, že tento žalobný dôvod nemá samostatný obsah. V rámci takého žalobného dôvodu totiž žalobca môže na účely zachovania procesných práv, ktoré mu prináležia v rámci konania vo veci formálneho zisťovania, uvádzať iba dôvody, ktoré môžu preukázať, že posúdenie informácií a dôkazov, ktoré mala Komisia k dispozícii alebo mohla mať k dispozícii v štádiu predbežného preskúmania oznámeného opatrenia, malo vyvolať pochybnosti o jeho zlučiteľnosti s vnútorným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. decembra 2008, Régie Networks, C‑333/07, EU:C:2008:764, bod 81; z 9. júla 2009, 3F/Komisia, C‑319/07 P, EU:C:2009:435, bod 35, a z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, C‑83/09 P, EU:C:2011:341, bod 59), ako aj nedostatočnú alebo neúplnú povahu preskúmania uskutočneného Komisiou v rámci konania o predbežnom preskúmaní alebo existenciu sťažností pochádzajúcich od tretích osôb. V tejto súvislosti treba uviesť, že tretí žalobný dôvod stručne preberá tvrdenia uvedené v rámci prvého a druhého žalobného dôvodu bez toho, aby poukázal na osobitné skutočnosti týkajúce sa prípadných vážnych ťažkostí.

109    Z týchto dôvodov treba konštatovať, že keďže Všeobecný súd preskúmal uvedené žalobné dôvody z vecného hľadiska, nie je potrebné skúmať dôvodnosť tohto žalobného dôvodu.

 štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia

110    Žalobkyňa v podstate tvrdí, že úvahy Komisie v napadnutom rozhodnutí buď chýbajú, sú tautologické alebo kontradiktórne.

111    Komisia podporovaná Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou a Fínskou republikou spochybňuje argumentáciu žalobkyne.

112    Je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry má byť odôvodnenie, ktoré sa vyžaduje podľa článku 296 ZFEÚ, prispôsobené povahe predmetného aktu, pričom má jasným a jednoznačným spôsobom uvádzať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, umožňujúce dotknutým osobám spoznať odôvodnenia prijatého opatrenia a príslušnému súdu vykonávať svoje preskúmanie. Požiadavka odôvodnenia musí byť hodnotená vzhľadom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môžu mať na získaní vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyžaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže otázku, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky uvedeného článku, treba posúdiť nielen so zreteľom na jeho znenie, ale aj na jeho kontext, ako aj všetky právne pravidlá upravujúce príslušnú oblasť (rozsudky z 15. apríla 2008, Nuova Agricast, C‑390/06, EU:C:2008:224, bod 79, a z 8. septembra 2011, Komisia/Holandsko, C‑279/08 P, EU:C:2011:551, bod 125).

113    V prvom rade žalobkyňa tvrdí, že Komisia opomenula vyvážiť priaznivé účinky pomoci s jej nepriaznivými účinkami na podmienky obchodu a zachovanie neskreslenej hospodárskej súťaže.

114    Z bodov 65 až 67 vyššie však vyplýva, že článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ nevyžaduje vyváženie priaznivých účinkov pomoci s jej negatívnymi účinkami na podmienky obchodu a zachovanie neskreslenej hospodárskej súťaže. V dôsledku toho Komisia nemusela v tejto súvislosti predložiť odôvodnenie.

115    V druhom rade žalobkyňa Komisii vytýka, že neposúdila, či pomoc je alebo nie je diskriminačná a či dodržiava zásadu slobodného poskytovania služieb a slobodu usadiť sa.

116    Treba však konštatovať, že napadnuté rozhodnutie obsahuje skutočnosti pripomenuté v bodoch 39, 44 až 53 a 56 až 59 vyššie, ktoré umožňujú pochopiť dôvody, pre ktoré sa Komisia domnievala, že Fínska republika mohla poskytnúť predmetnú pomoc výlučne spoločnosti Finnair.

117    V treťom rade žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie obsahuje nezrovnalosť v spôsobe, akým sú trhové podiely spoločnosti Finnair opísané v bode 45 a v poznámke pod čiarou č. 9 napadnutého rozhodnutia. 67 % podiel spoločnosti Finnair na trhu služieb leteckej dopravy vo Fínsku, či už ide o vnútroštátne alebo medzinárodné lety, nie je vzhľadom na údaje uvedené v poznámke pod čiarou č. 9 napadnutého rozhodnutia koherentný. Okrem toho sa tieto údaje neprekrývajú s údajmi nezávislej analýzy, ktorú si dala vypracovať žalobkyňa. Táto nezrovnalosť je o to závažnejšia, že trhový podiel spoločnosti Finnair je aspektom, ktorý by mal silnú váhu pri posúdení vykonanom Komisiou v súvislosti s významom spoločnosti Finnair pre fínske hospodárstvo.

118    V tejto súvislosti sa v bode 45 napadnutého rozhodnutia uvádza:

„Komisia poznamenáva, že Finnair prevádzkuje dôležitú domácu a medzinárodnú sieť, ktorá zabezpečuje prepojenie v rámci a do Fínska. Finnair je hlavným leteckým dopravcom vo Fínsku s takmer 15 miliónmi prepravených cestujúcich v roku 2019 (67 % všetkých cestujúcich prepravených do, z a v rámci Fínska)…“

119    Pokiaľ ide o poznámku pod čiarou č. 9 napadnutého rozhodnutia, tá pôvodne znela:

„Podľa správy spoločnosti Finavia z roku 2019 trhový podiel spoločnosti Finnair predstavoval 67 % v prípade cestujúcich prepravených na medzinárodných letoch a 80 % v prípade cestujúcich prepravených na vnútroštátnych letoch. Jej celkový trhový podiel dosahuje 45 % fínskeho trhu služieb leteckej dopravy.“

120    Treba konštatovať, že nezrovnalosti medzi trhovými podielmi spoločnosti Finnair uvedenými v bode 45 a v poznámke pod čiarou č. 9 napadnutého rozhodnutia sú výsledkom obyčajnej chyby v písaní, ktorá nemá vplyv na posúdenie Komisie a ktorá nemohla uviesť žalobkyňu do omylu.

121    Dňa 29. júla 2020 totiž Komisia prijala rozhodnutie C(2020) 5339 final s názvom „Korigendum k rozhodnutiu C(2020) 3387 final týkajúcemu sa štátnej pomoci SA.56809 (2020/N) – Fínsko COVID‑19: Štátna záruka poskytnutá spoločnosti Finnair“. Napadnuté rozhodnutie v znení korigenda bolo uverejnené na internetovej stránke Komisie 31. júla 2020, ako to uviedla na pojednávaní. Podľa tohto znenia napadnutého rozhodnutia cestujúci, ktorých prepravila Finnair, predstavovali 67 % všetkých cestujúcich prepravených v rámci, do a z Fínska v roku 2019. Trhový podiel spoločnosti Finnair predstavoval 62 % v prípade cestujúcich prepravených na medzinárodných letoch a 83 % v prípade cestujúcich prepravených na vnútroštátnych letoch. Jej celkový trhový podiel dosahoval 44 % na fínskom trhu služieb leteckej dopravy. Komisia tak opravila chybu vytýkanú žalobkyňou, ktorá sa týkala iba poznámky pod čiarou č. 9.

122    Treba uviesť, že z pôvodného znenia napadnutého rozhodnutia jasne a jednoznačne vyplýva, že Finnair bola hlavným leteckým dopravcom cestujúcich vo Fínsku v roku 2019 so 67 % trhovým podielom v prípade cestujúcich prepravených v rámci, do a z Fínska v roku 2019, takže umožňovalo dotknutým osobám oboznámiť sa s dôvodmi uvedeného rozhodnutia a žalobkyni spochybniť jeho dôvodnosť, ako to preukazuje obsah jej žaloby.

123    Za týchto okolností chyba v písaní nachádzajúca sa v poznámke pod čiarou č. 9 napadnutého rozhodnutia nie je takej povahy, aby toto rozhodnutie poznačila vadou odôvodnenia, ktorá by v tejto súvislosti mohla odôvodniť jeho zrušenie.

124    Pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého nezávislá analýza vypracovaná pre žalobkyňu na základe údajov Official Airline Guide (Oficiálna príručka leteckých spoločností), ktorá bola predložená v prílohe A.3.2 žaloby, poskytuje odlišný prehľad o trhových podieloch spoločnosti Finnair, treba konštatovať, že trhové podiely, ktoré Komisia uviedla v bode 45 napadnutého rozhodnutia a žalobkyňa v prílohe A.3.2, nie sú identické. Tieto rozdiely, ktoré zostávajú zanedbateľné, však možno vysvetliť rôznymi zdrojmi, z ktorých vyplývajú príslušné trhové podiely. V tejto súvislosti, ako správne tvrdí Komisia, sa nemožno domnievať, že údaje poskytnuté spoločnosťou Finavia, hlavným správcom letísk vo Fínsku, z ktorých vychádzala v napadnutom rozhodnutí, sú menej vierohodné než údaje vyplývajúce z Official Airline Guide.

125    Z uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie je dostatočne odôvodnené, v dôsledku čoho treba zamietnuť štvrtý žalobný dôvod.

126    Je preto potrebné zamietnuť žalobu z vecného hľadiska v celom rozsahu, pričom by sa žalobkyni malo priznať požadované dôverné zaobchádzanie, keďže Španielske kráľovstvo, Francúzska republika a Fínska republika v tejto súvislosti nevzniesli žiadnu námietku.

 O trovách

127    Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Komisie v súlade s návrhmi Komisie vrátane trov konania vynaložených v rámci žiadosti o dôverné zaobchádzanie.

128    Okrem toho podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku členské štáty a inštitúcie, ktoré do konania vstúpili ako vedľajší účastníci konania, znášajú svoje vlastné trovy konania. Španielske kráľovstvo, Francúzska republika a Fínska republika teda znášajú svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD

rozhodol takto:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Ryanair DAC znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Európskej komisie vrátane trov konania vynaložených v rámci žiadosti o dôverné zaobchádzanie.

3.      Španielske kráľovstvo, Francúzska republika a Fínska republika znášajú svoje vlastné trovy konania.

Van der Woude

Kornezov

Buttigieg

Kowalik‑Bańczyk

 

      Hesse

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 14. apríla 2021.

Podpisy


*      Jazyk konania: angličtina.


1 Nadbytočné.