ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá komora)
z 5. septembra 2018 (*)
„Verejná služba – Prijímanie – Verejné výberové konanie – Oznámenie o výberovom konaní EPSO/AD/303/15 (AD 7) – Preskúmanie podmienok na účasť vo výberovom konaní zo strany EPSO – Odborná prax kratšia ako minimálna požadovaná dĺžka – Povaha preskúmania podmienky na účasť týkajúcej sa odbornej praxe – Povinnosť odôvodnenia – Zjavne nesprávne posúdenie výberovej komisie – Rovnosť zaobchádzania“
Vo veci T‑671/16,
Vincent Villeneuve, bydliskom v Montpellieri (Francúzsko), v zastúpení: C. Mourato, avocat,
žalobca,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: G. Gattinara a L. Radu Bouyon, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom návrh podaný na základe článku 270 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia výberovej komisie z 5. novembra 2015, ktorým sa zamieta prihláška žalobcu na verejné výberové konanie na základe kvalifikácie a skúšok EPSO/AD/303/15 – Rozvojová spolupráca a riadenie pomoci krajinám, ktoré nie sú členmi EÚ (AD 7)
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)
v zložení: predseda komory H. Kanninen (spravodajca), sudcovia J. Schwarcz a C. Iliopoulos,
tajomník: G. Predonzani, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 8. novembra 2017,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Oznámenie o verejnom výberovom konaní na základe kvalifikácie a skúšok EPSO/AD/303/15 – Rozvojová spolupráca a riadenie pomoci krajinám, ktoré nie sú členmi EÚ (AD 7) (Ú. v. EÚ C 150 A, 2015, s. 1, ďalej len „oznámenie o výberovom konaní“) obsahovalo štyri rôzne rubriky s názvami „Plnenie akých úloh môžem očakávať?“, „Môžem sa zúčastniť na výberovom konaní?“, „Ako bude prebiehať výberové konanie?“ a „Kedy a kde sa môžem prihlásiť?“.
2 V rubrike s názvom „Môžem sa zúčastniť na výberovom konaní?“ bolo uvedené, že pri odosielaní prihlášky uchádzačom musia byť splnené všetky „všeobecné podmienky“ a „osobitné podmienky“ týkajúce sa jazykov, kvalifikácie a odbornej praxe.
3 Pokiaľ ide o osobitné podmienky týkajúce sa kvalifikácie a odbornej praxe uchádzača, požadovalo sa:
„Minimálne 4‑ročné ukončené vysokoškolské štúdium, osvedčené diplomom, a minimálne 6‑ročná odborná prax v oblasti tohto výberového konania po získaní diplomu
alebo
minimálne 3‑ročné ukončené vysokoškolské štúdium, osvedčené diplomom, a minimálne 7‑ročná odborná prax v oblasti tohto výberového konania po získaní diplomu.“
4 V rubrike „Ako bude prebiehať výberové konanie?“ oznámenia o výberovom konaní bod 1 s názvom „Počítačové testy pozostávajúce z ‚otázok s voliteľnými odpoveďami‘“ uvádzal, že uchádzači, ktorí svoju prihlášku odoslali v stanovenom termíne, budú pozvaní na súbor počítačových testov pozostávajúcich z otázok s voliteľnými odpoveďami a že tieto testy sú vyraďovacie. Bod 2 uvedenej rubriky s názvom „Výber na základe kvalifikácie“ znel:
„Najprv sa na základe údajov poskytnutých v online prihláškach uchádzačov skontroluje splnenie podmienok účasti na výberovom konaní. Môže dôjsť k dvom rôznym scenárom:
Ak sú počítačové testy pozostávajúce z otázok s voliteľnými odpoveďami organizované vopred, spisy uchádzačov sa z hľadiska podmienok účasti na výberovom konaní skontrolujú v zostupnom poradí podľa počtu dosiahnutých bodov v týchto testoch, až kým počet spôsobilých uchádzačov nedosiahne hranicu uvedenú v bode 1. Ostatné spisy sa nebudú kontrolovať.
Ak počítačové testy pozostávajúce z otázok s voliteľnými odpoveďami nie sú organizované vopred, z hľadiska splnenia podmienok účasti na výberovom konaní sa skontrolujú spisy všetkých uchádzačov.
Len v prípade spôsobilých uchádzačov vybraných podľa vyššie uvedeného postupu sa potom pri výbere na základe kvalifikácie použijú informácie poskytnuté uchádzačmi v prihláške v časti s názvom „prehľad schopností“ (talent screener/évaluateur de talent/Talentfilter). Výberová komisia pridelí každému výberovému kritériu váhu, ktorá bude odzrkadľovať jeho relatívny význam (1 až 3), a odpovediam každého uchádzača sa pridelia body od 0 do 4.
Výberová komisia potom body vynásobí váhou za každé kritérium a spočíta ich, aby vybrala tých uchádzačov, ktorých profily sa najlepšie zhodujú s úlohami, ktoré sa majú vykonávať.
Zoznam kritérií možno nájsť v PRÍLOHE III“.
5 Príloha I oznámenia o výberom konaní orientačne definovala úlohy, ktoré mali úspešní uchádzači výberového konania plniť v oblasti rozvojovej spolupráce.
6 Príloha III oznámenia o výberovom konaní taxatívne uvádzala kritéria, na základe ktorých mala výberová komisia postupovať pri výbere na základe kvalifikácie v súlade s bodom 2 rubriky s názvom „Ako bude prebiehať výberové konanie?“ oznámenia o výberovom konaní.
7 Dňa 8. mája 2015 žalobca, pán Vincent Villeneuve, podal prihlášku na výberové konanie EPSO/AD/303/15.
8 V prihláške žalobcu v časti „Odborná prax“ boli uvedené tri záznamy, z ktorých prvé dva zneli:
„Záznam l |
|
Dátum (DD‑MM‑RRRR) | od 1. 10. 2012 do 8. 5. 2015 |
Trvanie v mesiacoch a dňoch | vypočítané hodnoty: Mesiac: 31 Dni: 7 |
Druh praxe | Iná |
Doplňujúce informácie, ak |
|
‚Iná‘ | Vzťahy s verejnosťou |
Klasifikácia | Samostatne zárobkovo činná osoba |
… |
|
Druh alebo odvetvie činnosti | Vzťahy s verejnosťou a poradenstvo v oblasti lobingových služieb pre otázky týkajúce sa populácie a rozvoja |
… |
|
Funkcia | Konzultant |
Povaha plnených úloh | Spolupráca so zvolenými a nezvolenými zástupcami vo voľbách, parlamentnými orgánmi, medzinárodnými organizáciami, národnými a medzinárodnými mimovládnymi organizáciami a členmi občianskej spoločnosti v oblasti lobingových parlamentných činností, ktoré podporujú vypracovanie a uplatňovanie politík. |
| Vypracovanie, koncepcia a riadenie návrhov projektov, distribúcia parlamentných názorových materiálov (dvojjazyčné brožúrky, príručky, informačné pamäte) a pomoc parlamentným iniciatívam (semináre, okrúhle stoly, pozmeňovacie návrhy, otázky, príhovory, listy, názorové publikácie) |
Záznam 2 |
|
Dátum (DD‑MM‑RRRR) | od 31. 8. 2008 do 30. 9. 2012 |
Trvanie v mesiacoch a dňoch | vypočítané hodnoty: Mesiac: 49 Dni: 0 |
Druh praxe | Iná |
Doplňujúce informácie, ak |
|
‚Iná‘ | Služby v oblasti lobingu (advocacy) |
Klasifikácia | Mimovládna organizácia |
Doplňujúce informácie, ak |
|
‚Iná‘ | Európske parlamentné fórum pre otázky týkajúce sa populácie a rozvoja (EPF) |
Druh alebo odvetvie činnosti | EPF je sieť zahrňujúca parlamentných poslancov z celej Európy, ktorí vyvíjajú činnosť v oblasti ochrany reprodukčného a sexuálneho zdravia najviac ohrozených jednotlivcov vo svete. |
Názov a adresa zamestnávateľa | Európske parlamentné fórum pre otázky týkajúce sa populácie a rozvoja – EPF 23 rue Montoyer 1000 Brusel Belgicko |
Funkcia | 2008 – 2010 Asistent poverený službami v oblasti lobingu 2011 – 2012 projektový expert |
Povaha plnených úloh | Organizácia, riadenie a koordinácia medzinárodných parlamentných konferencií. Organizácia, riadenie a koordinácia parlamentných delegácií. |
| Podpora pri výbere prostriedkov do fondu a pri činnostiach určených na získavanie zdrojov |
| Analýzy a výskumy v oblasti politík týkajúcich sa rozvojovej spolupráce a demografických otázok |
| Publikačné práce.“ |
9 Dňa 16. júna 2015 Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) informoval žalobcu najmä o tom, že „uchádzači, ktorí dosiahnu najlepšie známky z počítačových testov pozostávajúcich z otázok s voliteľnými odpoveďami (a aspoň požadované minimum) a ktorí spĺňajú všeobecné a osobitné podmienky účasti, postúpia do ďalšieho výberového kola na základe kvalifikácie“.
10 Dňa 3. septembra 2015 žalobca uspel na testoch pozostávajúcich z otázok s voliteľnými odpoveďami.
11 Dňa 3. novembra 2015 EPSO informoval žalobcu, že na testoch pozostávajúcich z otázok s voliteľnými odpoveďami dosiahol minimálny počet požadovaných bodov.
12 Dňa 5. novembra 2015 EPSO informoval žalobcu, že po tom, čo bolo overené, či spĺňa všetky podmienky na účasť uvedené v oznámení o výberovom konaní, výberová komisia rozhodla, že nemôže postúpiť do ďalšieho štádia výberového konania (ďalej len „rozhodnutie výberovej komisie z 5. novembra 2015“). EPSO spresnil, že k poslednému dňu na podanie online prihlášok žalobca nemal prax v trvaní minimálne šesť rokov v oblasti výberového konania po ukončení minimálne štvorročného vysokoškolského štúdia, osvedčeného diplomom.
13 V ten istý deň žalobca oznámil EPSO, že vo svojej prihláške uviedol prax v trvaní 85 mesiacov venovanej výlučne podporám v oblasti rozvojovej spolupráce v rámci Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM), neskôr ako výkonný partner Populačného fondu OSN (UNFPA).
14 Dňa 15. novembra 2015 žalobca podal žiadosť o preskúmanie rozhodnutia výberovej komisie z 5. novembra 2015.
15 EPSO 25. januára 2016 informoval žalobcu, že výberová komisia potvrdila svoje rozhodnutie nepripustiť ho do ďalšieho štádia výberového konania.
16 Dňa 5. februára 2016 podal žalobca proti rozhodnutiu výberovej komisie z 5. novembra 2015 sťažnosť na základe článku 90 ods. 2 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie proti (ďalej len „služobný poriadok“).
17 Rozhodnutím z 10. júna 2016 riaditeľ EPSO zamietol sťažnosť (ďalej len „rozhodnutie z 10. júna 2016, ktorým sa zamieta sťažnosť“).
Konanie a návrhy účastníkov konania
18 Podaním do kancelárie Všeobecného súdu 20. septembra 2016 podal žalobca túto žalobu. Európska komisia podala 6. decembra 2016 svoje vyjadrenie k žalobe. Písomná časť konania bola skončená po tom, čo žalobca podal 24. januára 2017 repliku a Komisia 13. marca 2017 dupliku.
19 Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 4. apríla 2017 žalobca požiadal na základe článku 106 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu o nariadenie pojednávania. Komisia takúto žiadosť nepodala.
20 Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil rozhodnutie výberovej komisie z 5. novembra 2015,
– uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
21 V nadväznosti na otázku, ktorú na pojednávaní položil Všeobecný súd, žalobca uviedol, že navrhuje aj zrušenie rozhodnutia výberovej komisie z 25. januára 2016.
22 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania.
Právny stav
23 Žalobca na podporu svojej žaloby uvádza štyri žalobné dôvody, ktoré sa zakladajú po prvé na porušení povinnosti odôvodnenia, po druhé na zjavne nesprávnom posúdení, po tretie na protiprávnosti oznámenia o výberovom konaní a po štvrté na porušení zásady rovnosti zaobchádzania medzi uchádzačmi výberového konania. Najprv treba preskúmať prvý žalobný dôvod, následne tretí, potom druhý a nakoniec štvrtý žalobný dôvod.
Úvodné pripomienky
24 Podľa judikatúry, pokiaľ uchádzač vo výberovom konaní požiada o preskúmanie rozhodnutia výberovej komisie, práve rozhodnutie prijaté výberovou komisiou po preskúmaní situácie uchádzača predstavuje akt, ktorý mu spôsobuje ujmu v zmysle článku 90 ods. 2, alebo prípadne článku 91 ods. 1 služobného poriadku (rozsudok z 13. decembra 2006, Heus/Komisia, T‑173/05, EU:T:2006:392, bod 19). Rozhodnutie prijaté po preskúmaní tak nahrádza pôvodné rozhodnutie výberovej komisie (pozri v tomto zmysle uznesenie z 28. apríla 2015, Garcia Minguez/Komisia, F‑72/14, EU:F:2015:40, bod 26).
25 V prejednávanej veci je nutné konštatovať, že táto žaloba bola podaná proti rozhodnutiu výberovej komisie z 25. januára 2016, ktoré bolo prijaté v nadväznosti na žiadosť o preskúmanie rozhodnutia výberovej komisie z 5. novembra 2015 a ktoré nahrádza (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia
26 Žalobca tvrdí, že ani rozhodnutie výberovej komisie z 5. novembra 2015, ani napadnuté rozhodnutie neumožňujú porozumieť tomu, na základe čoho dospela výberová komisia k záveru, že nemá minimálnu šesťročnú prax v oblasti rozvojovej spolupráce.
27 Žalobca sa na základe rozhodnutia z 10. júna 2016, ktorým sa zamieta sťažnosť, domnieva, že problém spočíva v jeho činnosti konzultanta pre otázky populácie a rozvoja, ktorú vykonával ako samostatne zárobkovo činná osoba. Nebolo však vysvetlené, či táto činnosť predstavuje problém, pretože ju vykonával ako samostatne zárobkovo činná osoba, lebo išlo o poradenstvo, či z dôvodu povahy pracovnej náplne. Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že jeho odborná prax ako konzultanta je v podstatnej miere taká istá ako zamestnanca v tej istej organizácií, a to v Európskom parlamentnom fóre pre otázky týkajúce sa populácie a rozvoja. Posúdenie týchto praxí si teda odporuje, a preto došlo k rozpornému odôvodneniu.
28 Žalobca okrem toho tvrdí, že osobitná podmienka na účasť stanovená v oznámení o výberovom konaní spresňuje len, že prax musí byť „v oblasti tohto výberového konania“ a že v tomto štádiu sa nikde nepožaduje, „že musí priamo súvisieť s oblasťou výberového konania… alebo že táto prax musí byť relevantná z hľadiska cieľov výberového konania“.
29 Žalobca napokon uvádza, že pri odôvodnení rozhodnutia z 10. júna 2016, ktorým sa zamieta sťažnosť, ide o odôvodnenie EPSO, a nie výberovej komisie, takže pri preskúmaní, či bola splnená povinnosť odôvodnenia, ho nemožno zohľadniť.
30 Komisia spochybňuje tvrdenia žalobcu.
31 V prvom rade treba uviesť, že žalobca viacerými tvrdeniami, ktoré vyjadril v rámci prvého žalobného dôvodu, v skutočnosti napáda vecnú stránku napadnutého rozhodnutia, a najmä posúdenie jeho odbornej praxe výberovou komisiou. Treba pritom pripomenúť, že povinnosť odôvodniť rozhodnutia je podstatnou formálnou náležitosťou, ktorú treba odlišovať od otázky dôvodnosti odôvodnenia súvisiacej s legálnosťou sporného aktu z vecného hľadiska (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, C‑310/99, EU:C:2002:143, bod 48, a zo 17. septembra 2015, Ricoh Belgium/Rada, T‑691/13, neuverejnený, EU:T:2015:641, bod 32).
32 Z toho vyplýva, že tvrdenia žalobcu, ktoré sa týkajú vecnej stránky napadnutého rozhodnutia, budú preskúmané v rámci druhého žalobného dôvodu založeného na zjavne nesprávnom posúdení.
33 Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, ktoré sa týka odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, treba pripomenúť, že podľa článku 25 druhého odseku služobného poriadku „každé rozhodnutie spôsobujúce ujmu musí byť odôvodnené“.
34 Treba ďalej uviesť, že podľa ustálenej judikatúry povinnosť odôvodnenia zakotvená v článku 25 druhom odseku služobného poriadku má jednak poskytnúť dotknutej osobe potrebné údaje na to, aby zistila, či rozhodnutie je, alebo nie je dôvodné, a jednak umožniť jeho súdne preskúmanie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. januára 2017, Komisia/Frieberger a Vallin, T‑232/16 P, neuverejnený, EU:T:2017:15, bod 40 a citovanú judikatúru).
35 Čo sa týka konkrétnejšie rozhodnutí o zamietnutí účasti na výberovom konaní, súd Európskej únie spresnil, že na tieto účely je potrebné, aby výberová komisia presne pri rozhodovaní uviedla, ktoré podmienky stanovené v oznámení o výberovom konaní uchádzač nesplnil (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. decembra 1990, Gonzalez Holguera/Parlament, T‑115/89, EU:C:1990:84, bod 43, a zo 14. júna 2007, De Meerleer/Komisia, F‑121/05, EU:F:2007:102, body 145 a 146). V tejto súvislosti je nutné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry výberová komisia v prípade výberového konania s vysokou účasťou môže v štádiu rozhodovania o prípustnosti k účasti na skúšky takéhoto výberového konania obmedziť svoje odôvodnenie zamietnutia formou zhrnutia tak, že uchádzačom oznámi len výberové kritéria, ako aj rozhodnutie výberovej komisie, okrem prípadu, že uchádzači od nej výslovne požadujú poskytnutie individuálnych vysvetlení (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. júla 1999, Carrión/Rada, T‑168/97, EU:T:1999:154, bod 32, a z 13. decembra 1990, Gonzalez Holguera/Parlament, T‑115/89, EU:T:1990:84, bod 43).
36 V prejednávanej veci rozhodnutie výberovej komisie z 5. novembra 2015 informovalo žalobcu, že nebol pripustený do ďalšieho štádia výberového konania z dôvodu, že nemal minimálnu šesťročnú prax v oblasti výberového konania (pozri bod 12 vyššie).
37 Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie, toto rozhodnutie pripomína, že podľa oznámenia o výberovom konaní len uchádzači, ktorí spĺňajú všetky kritéria na účasť na základe informácií uvedených v prihláške, môžu byť pripustení k účasti na výberovom konaní. Tiež uvádza, že výberová komisia pozorne preskúmala jeho prihlášku, pričom sa osobitne sústredila na časť týkajúcu sa odbornej praxe, a že dospela k záveru, že žalobca nespĺňal kritéria na účasť z dôvodu, že jeho odborná prax nebola dostatočná v oblasti výberového konania, a to v oblasti rozvojovej spolupráce. Treba zdôrazniť, že osobné presvedčenie žalobcu v súvislosti so spôsobom, akým sa mala zohľadniť jeho odborná prax, je subjektívne a nemôže nahradiť posúdenie vykonané výberovou komisiou.
38 Okrem toho je nutné konštatovať, že rozhodnutie z 10. júna 2016, ktorým sa zamieta sťažnosť, potvrdzuje napadnuté rozhodnutie, pričom poskytuje spresnenia v súvislosti s dôvodmi uvádzanými na jeho podporu. Za týchto okolností legálnosť aktu spôsobujúceho ujmu, v prejednávanej veci je to napadnuté rozhodnutie, sa pritom musí preskúmať s prihliadnutím na odôvodnenie nachádzajúce sa v rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti, pričom toto odôvodnenie by malo byť zhodné s napadnutým rozhodnutím. Rozhodnutím o zamietnutí sťažnosti menovací orgán (ďalej len „MO“) totiž doplnil odôvodnenie napadnutého rozhodnutia najmä odpoveďou na výhrady, ktoré žalobca uviedol vo svojej sťažnosti. Vzhľadom na vývoj konania, pred podaním žaloby, odôvodnenie nachádzajúce sa v rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti tak nemožno zamietnuť (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. júna 2012, Mocová/Komisia, F‑41/11, EU:F:2012:82, bod 21; uznesenie z 12. apríla 2016, Beiner/Komisia, F‑135/15, EU:F:2016:77, bod 24, a rozsudok z 10. júna 2016, HI/Komisia, F‑133/15, EU:F:2016:127, bod 87).
39 Z rozhodnutia z 10. júna 2016, ktorým sa zamieta sťažnosť, vyplýva, že podľa výberovej komisie prax žalobcu opísaná v „zázname 1“ jeho prihlášky nespadá priamo do oblasti výberového konania vzhľadom na povahu úloh opísaných v prílohe I oznámenia o výberovom konaní.
40 Za týchto podmienok treba konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu doplnenom odôvodnením rozhodnutia z 10. júna 2016, ktorým sa zamieta sťažnosť, dostatočne presne uvádza podmienku stanovenú oznámením o výberovom konaní, ktorú žalobca v štádiu rozhodovania o pripustení k účasti nespĺňal, a to podmienku týkajúcu sa odbornej praxe.
41 Treba navyše dodať, že argumentácia žalobcu vyjadrená v rámci druhého žalobného dôvodu, ktorý sa zakladá na zjavne nesprávnom posúdení, preukazuje, že dostatočne mohol porozumieť dôvodu, na základe ktorého nebol pripustený do ďalšieho štádia výberového konania.
42 Prvý žalobný dôvod treba teda zamietnuť.
O treťom žalobnom dôvode založenom na protiprávnosti oznámenia o výberovom konaní
43 Žalobca uvádza, že bod 2, nazvaný „Výber na základe kvalifikácie“, oznámenia o výberovom konaní, ktorý sa týka prvého kola overovania podmienok pripustenia k účasti, je protiprávny.
44 Na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, podľa žalobcu je tretí žalobný dôvod prípustný, pretože súvislosť medzi protiprávnosťou oznámenia o výberovom konaní a napadnutým rozhodnutím je nepopierateľná. Bez bodu 2 prvého odseku oznámenia o výberovom konaní by výberová komisia nemohla vyradiť prihlášku žalobcu po prvom štádiu rozhodovania o pripustení k účasti.
45 Žalobca namieta aj proti tvrdeniu Komisie, podľa ktorého by prípadné vyhlásenie protiprávnosti bodu 2 oznámenia o výberovom konaní priamo nemalo za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože zohľadnenie odpovedí obsiahnutých v oddiele „prehľad schopností“ prihlášky by aj tak viedlo k vylúčeniu žalobcu. Žalobca si totiž kladie otázku, ako mohla Komisia dospieť k takému záveru, keď výberová komisia úplne nezohľadnila obsah tejto časti.
46 Z vecnej stránky žalobca tvrdí, že preskúmanie kvalifikácie, a konkrétne odbornej praxe „z hľadiska cieľov výberového konania“, a v dôsledku toho z hľadiska pracovného miesta, ktoré sa malo obsadiť, nutne vedie k zohľadneniu informácií obsiahnutých v časti „prehľad schopností“ prihlášky tak, aby sa mohlo urobiť porovnávacie, úplné, presné, pozorné a objektívne preskúmanie prihlášok. Pokiaľ ide o žalobcu, takéto preskúmanie nie je možné plnohodnotne vykonať bez osobitnej a presnej analýzy na základe objektívnych a pomerných kritérií všetkých diplomov, každej odbornej praxe a všetkých jazykových schopností uvádzaných každým uchádzačom. V tejto súvislosti žalobca cituje bod 2.4 všeobecných pravidiel pre verejné výberové konania (Ú. v. EÚ C 70 A, 2015, s. 1, ďalej len „VP pre verejné výberové konania“), ktorý stanovuje, že výber sa uskutočňuje výlučne na základe odpovedí na jednotlivé otázky v časti „prehľad schopností“ prihlášky (štvrtý odsek) a že táto prihláška je v „štruktúrovanej podobe“, ktorá pomáha „starostlivo a objektívne posúdiť porovnateľné schopnosti a znalosti všetkých uchádzačov“ (druhý odsek).
47 Neúplné vykonanie porovnania z hľadiska kvalifikácie, uchádzačov alebo výberových kritérií je v rozpore s článkom 27 služobného poriadku a so základným cieľom prijímať do zamestnania úradníkov s „najvyššou úrovňou spôsobilosti [a] výkonnosti“.
48 Článok 5 prílohy III služobného poriadku, prijatý na základe článku 29 ods. 1 služobného poriadku, navyše jasne spresňuje, že v prípade výberového konania na základe kvalifikácie výberová komisia po určení spôsobu hodnotenia kvalifikácie uchádzačov „preskúma kvalifikáciu uchádzačov“.
49 Okrem toho hoci bod 2 druhý odsek oznámenia o výberovom konaní stanovuje, že pri výbere na základe kvalifikácie „sa potom“ použijú informácie poskytnuté uchádzačmi v prihláške v časti „prehľad schopností“ a porovnajú všetky známky udelené každému uchádzačovi podľa bodov získaných z hľadiska štrnástich pomerných výberových kritérií na účely takých profilov, ktoré najlepšie zodpovedajú funkciám, ktoré sa majú plniť, toto ustanovenie by úplne stratilo potrebný účinok, ak by sa takýto výber mohol sčasti uskutočniť pri overení podmienok na účasť, ktoré sa nesprávne označuje „najprv“ v rámci výberu na základe kvalifikácie, bez akéhokoľvek konania, ktoré by zaručovalo porovnávacie a objektívne preskúmanie uchádzačov a výber najlepších uchádzačov.
50 Komisia spochybňuje tvrdenia žalobcu.
51 Na úvod je potrebné poznamenať, že žalobca v rámci tretieho žalobného dôvodu založeného na protiprávnosti oznámenia o výberovom konaní uvádza tvrdenia s cieľom preukázať, že oznámením o výberovom konaní boli porušené ustanovenia služobného poriadku a VP pre verejné výberové konanie, ale aj tvrdenia, ktorými sa snaží preukázať nesprávne uplatnenie oznámenia o výberovom konaní výberovou komisiou.
52 V rámci tretieho žalobného dôvodu žalobca totiž tvrdí, že výberová komisia v rámci prvého štádia rozhodovania o pripustení k účasti omylom preskúmala vhodnosť jeho praxe na pracovné miesto, ktoré sa malo obsadiť, čo podľa žalobcu patrí do druhého štádia výberu na základe kvalifikácie. Túto argumentáciu treba chápať tak, že bola uvedená na podporu prvej výhrady druhého žalobného dôvodu založeného na zjavne nesprávnom posúdení. Bude teda preskúmaná neskôr v rámci preskúmania druhého žalobného dôvodu.
53 Pred preskúmaním dôvodnosti tretieho žalobného dôvodu je potrebné posúdiť jeho prípustnosť, ktorú spochybňuje Komisia.
54 Treba v prvom rade pripomenúť, že i keď má žalobca právo podať v stanovených lehotách priamo žalobu proti oznámeniu o výberovom konaní, pokiaľ toto oznámenie predstavuje rozhodnutie MO, ktoré mu spôsobuje ujmu v zmysle článkov 90 a 91 služobného poriadku, nie je pozbavený tohto práva v rámci žaloby proti rozhodnutiu o jeho nepripustení k účasti na výberovom konaní len z toho dôvodu, že nenapadol včas oznámenie o výberovom konaní (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. septembra 1993, Noonan/Komisia, T‑60/92, EU:T:1993:74, bod 21, a z 31. januára 2006, Giulietti/Komisia, T‑293/03, EU:T:2006:37, bod 40). Uchádzač vo výberovom konaní nemôže byť totiž pozbavený práva napadnúť, vo všetkých bodoch, vrátane bodov, ktoré boli vymedzené v oznámení o výberovom konaní, dôvodnosť individuálneho rozhodnutia, ktoré bolo voči nemu prijaté pri vykonávaní podmienok definovaných v tomto oznámení, keďže jedine toto vykonávacie rozhodnutie individualizuje jeho právne postavenie a umožňuje mu s istotou poznať, ako a v akom rozsahu sú dotknuté jeho záujmy (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. septembra 1993, Noonan/Komisia, T‑60/92, EU:T:1993:74, bod 23, a z 31. januára 2006, Giulietti/Komisia, T‑293/03, EU:T:2006:37, bod 41). Kým totiž prihlášky žalobcov neboli výberovou komisiou zamietnuté, ich aktívna legitimácia proti oznámeniu o výberovom konaní nebola ešte istá, takže im nemožno vytýkať, že nenapadli uvedené oznámenie v lehotách stanovených v článkoch 90 a 91 služobného poriadku. Žalobca teda môže v rámci žaloby proti neskorším aktom napadnúť protiprávnosť predchádzajúcich aktov, ktoré sú s nimi úzko spojené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. septembra 2017, Komisia/FE, T‑734/15 P, EU:T:2017:612, bod 115).
55 Naproti tomu v prípade, že neexistuje úzka súvislosť medzi samotným odôvodnením napadnutého rozhodnutia a žalobným dôvodom založeným na údajnej protiprávnosti oznámenia o výberovom konaní, ktoré nebolo včas napadnuté, treba tento dôvod vyhlásiť za neprípustný na základe kogentných ustanovení o lehotách na podanie žaloby, od ktorých sa v takomto prípade nemožno odchýliť bez toho, aby nebola porušená zásada právnej istoty (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. marca 1986, Adams a i./Komisia, 294/84, EU:C:1986:112, bod 17; zo 16. septembra 1993, Noonan/Komisia, T‑60/92, EU:T:1993:74, bod 27, a z 31. januára 2006, Giulietti/Komisia, T‑293/03, EU:T:2006:37, bod 42).
56 S prehliadnutím na tieto úvahy treba určiť, či v prejednávanej veci existuje úzka súvislosť medzi odôvodnením napadnutého rozhodnutia a tretím žalobným dôvodom založeným na protiprávnosti bodu 2 oznámenia o výberovom konaní.
57 V tejto súvislosti z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že toto rozhodnutie bolo prijaté preto, lebo odborná prax žalobcu v oblasti výberového konania nebola dostatočné dlhá.
58 Takéto odôvodnenie, ktoré vyplýva výlučne z posúdenia podmienok pripustenia výberovou komisiou, bolo prijaté vykonaním bodu 2 oznámenia o výberovom konaní, ktorý presne stanovuje, že výberová komisia, skôr než pristúpi k výberu na základe kvalifikácie len v prípade spôsobilých uchádzačov, musí najprv overiť, či boli splnené podmienky na účasť.
59 Žalobca spochybňuje legálnosť bodu 2 oznámenia o výberovom konaní, pretože mal byť vylúčený po úplnom a porovnávacom preskúmaní jeho prihlášky s prihláškami ostatných uchádzačov, a nie už po overení podmienok na účasť. Inak povedané žalobca tvrdí, že bod 2 oznámenia o výberovom konaní, podľa ktorého bola jeho prihláška zamietnutá, je protiprávny v rozsahu, v akom stanovuje prvé štádium vyraďovania len na základe overení podmienok na účasť, zatiaľ čo podľa neho jeho prihláška mala byť zamietnutá až po jej úplnom a porovnávacom preskúmaní na základe informácií obsiahnutých v časti „prehľad schopností“ tejto prihlášky.
60 Z toho dôvodu žalobca napáda protiprávnosť bodu 2 oznámenia o výberovom konaní, podľa ktorého nebol napadnutým rozhodnutím pripustený pokračovať vo výberovom konaní. Tretí žalobný dôvod treba teda vyhlásiť za prípustný a zamietnuť námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou.
61 Pokiaľ ide o dôvodnosť tretieho žalobného dôvodu, treba najprv pripomenúť, že cieľom organizovania výberového konania je obsadiť voľné pracovné miesta v rámci inštitúcií, a preto, ako to vyplýva konkrétne z článku 1 prvého odseku a článku 4 prílohy III služobného poriadku, prináleží MO vypracovať oznámenie o výberovom konaní a z tohto dôvodu aj rozhodnúť o najvhodnejšej metóde výberu uchádzačov, v závislosti od požiadaviek spojených s pracovnými miestami, ktoré sa majú obsadiť, a všeobecnejšie, v závislosti od záujmu služby (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. septembra 2006, Blackler/Parlament, T‑420/04, EU:T:2006:282, bod 45).
62 Treba však zdôrazniť, že výkon tejto diskrečnej právomoci zo strany MO bez ohľadu na to, aký počet osôb sa môže prihlásiť do dotknutého výberového konania, je nevyhnutne ohraničený dodržiavaním platných ustanovení, ako aj všeobecných zásad práva. Z toho vyplýva, že metóda zvolená MO musí po prvé mať za cieľ prijať do zamestnania osoby, ktoré majú čo najvyššiu úroveň spôsobilosti a výkonnosti v súlade s článkom 27 služobného poriadku, po druhé v súlade s článkom 5 prílohy III služobného poriadku vyhradiť nezávislej výberovej komisii úlohu posúdiť v jednotlivých prípadoch, či predložené diplomy alebo odborná prax každého uchádzača zodpovedajú úrovni požadovanej služobným poriadkom a oznámeniu o výberovom konaní a po tretie musí viesť ku koherentnému a objektívnemu výberu uchádzačov (rozsudok zo 16. septembra 2013, Glantenay a i./Komisia, F‑23/12 a F‑30/12, EU:F:2013:127, bod 70).
63 Žalobca v podstate tvrdí, že vylúčenie uchádzačov po overení podmienok na účasť bez posúdenia ich prihlášky na základe informácií, ktoré títo uchádzači uviedli v časti „prehľad schopností“ svojej prihlášky, je v rozpore s článkami 27 a 29 služobného poriadku, článkom 5 prílohy III služobného poriadku a VP pre verejné výberové konania.
64 Pre žalobcu protiprávnosť oznámenia o výberovom konaní tak vyplýva zo skutočnosti, že uchádzači sú predčasne vylúčení bez toho, aby ich prihlášky boli úplne a presne preskúmané vo vzťahu k pracovnému miestu, ktoré sa malo obsadiť.
65 Na úvod treba poukázať na rozpor medzi argumentáciou žalobcu vypracovanou v rámci tretieho žalobného dôvodu a argumentáciou, ktorá je vyjadrená nižšie v rámci prvej výhrady druhého žalobného dôvodu založeného na zjavne nesprávnom posúdení. V rámci tohto posledného uvedeného dôvodu žalobca naopak výberovej komisii vytýka, že sa neobmedzila na abstraktné preskúmanie minimálnych podmienok na účasť a že v neskoršom štádiu relevantne nepreskúmala jeho prax v porovnaní s pracovným miestom, ktoré sa malo obsadiť.
66 Treba navyše overiť, či nepriepustná separácia zakotvená v bode 2 oznámenia o výberovom konaní v rubrike „Ako bude prebiehať výberové konanie?“ medzi štádiom rozhodovania o pripustení k účasti a štádiom výberu na základe kvalifikácie je v rozpore so služobným poriadkom a VP pre verejné výberové konania.
67 Po prvé treba konštatovať, že i keď z bodu 2.4 VP pre verejné výberové konanie vyplýva, že druhé štádium „sa uskutočňuje výlučne na základe odpovedí na jednotlivé otázky v oddiele ‚prehľad schopností‘ online prihlášky“, ako to uvádza žalobca, z uvedeného bodu tiež vyplýva, že „výber na základe kvalifikácie sa uskutočňuje po overení splnenia podmienok účasti na základe vyplnených online prihlášok“ a že „výberová komisia posudzuje kvalifikáciu tých uchádzačov, ktorí spĺňajú všetky podmienky účasti“.
68 Po druhé je nutné konštatovať, že vylúčenie uchádzačov po overení podmienok na účasť je výslovne stanovené výberovým konaním, ako vyplýva z článku 5 prvého odseku prílohy III služobného poriadku, ktorý stanovuje, že „po preskúmaní [prihlášok] vypracuje výberová komisia zoznam uchádzačov, ktorí spĺňajú požiadavky uvedené v oznámení o výberovom konaní“ a článku 5 štvrtého odseku tejto istej prílohy, podľa ktorého ak výberové konanie vychádza z kvalifikácie a zo skúšok, „výberová komisia uvedie, ktorí z uchádzačov na zozname sú pripustení k skúškam“.
69 Okrem toho treba uviesť, že článok 5 tretí odsek prílohy III služobného poriadku, na ktorý poukazuje žalobca, sa vzťahuje na výberové konanie na základe kvalifikácie a nemožno ho preto uplatniť na sporné výberové konanie, kde išlo o výberové konanie na základe kvalifikácie a skúšok. V každom prípade toto ustanovenie, na ktoré poukazuje žalobca, stanovuje, že výberová komisia preskúma kvalifikáciu „uchádzačov uvedených na zozname, uvedenom v prvom odseku“, t. j. zoznam uchádzačov, ktorí spĺňajú podmienky na účasť stanovené v ozname o výberovom konaní.
70 Z ustanovení článku 5 prílohy III služobného poriadku, ako aj z bodu 2.4 VP pre verejné výberové konania teda vyplýva, že druhé štádium sa vzťahuje len na uchádzačov, ktorí spĺňajú podmienky na účasť. Na základe uplatniteľných ustanovení oznámenie o výberovom konaní tak nielenže mohlo, ale muselo stanovovať predbežné preskúmanie podmienok na účasť ešte pred tým, ako výberová komisia pristúpi k preskúmaniu kvalifikácií.
71 Žalobca neuvádza nijaké tvrdenie, ktorým by preukázal, že splnením podmienok, ktoré ukladajú vyššie uvedené ustanovenia prílohy III služobného poriadku a VP pre verejné výberové konania, MO porušil všeobecnejšie ustanovenia stanovené v článkoch 27 a 29 služobného poriadku. V každom prípade žalobca sa ani subsidiárne nedovoláva protiprávnosti bodu 2.4 VP pre verejné výberové konania a článku 5 prílohy III služobného poriadku, s prihliadnutím najmä na uvedené články služobného poriadku.
72 Za týchto podmienok sa musí tretí žalobný dôvod založený na protiprávnosti oznámenia o výberovom konaní zamietnuť v celom rozsahu.
O druhom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúdení
73 Druhý žalobný dôvod obsahuje dve výhrady.
74 Prvá výhrada sa zakladá na tvrdení, že výberová komisia sa v rámci prvého štádia overovania, či boli splnené podmienky na účasť, neobmedzila len na preskúmanie toho, či žalobca spĺňal požiadavky týkajúce sa existencie odbornej praxe v oblasti výberového konania, ale posudzovala aj vhodnosť jeho odbornej praxe v súvislosti s pracovným miestom, ktoré sa malo obsadiť, čo podľa žalobcu spadá do neskoršieho štádia výberu na základe kvalifikácie.
75 Druhou výhradou vytýka výberovej komisii, že nekonštatovala, že prax opísaná v „zázname 1“ prihlášky žalobcu spadá do „oblasti výberového konania“.
76 Komisia namieta proti tvrdeniam žalobcu.
O prvej výhrade
77 Žalobca v podstate tvrdí, že výberová komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia tým, že pokiaľ ide o účel jej preskúmania, nerozlišovala medzi prvým štádiom, týkajúcim sa prípustnosti k účasti, a druhým štádiom týkajúcim sa výberu na základe kvalifikácie. Podľa žalobcu v rámci prvého štádia mala výberová komisia len overiť, či jeho odborná prax spadá do oblasti výberového konania. Až v druhom štádiu mala výberová komisia preskúmať, či odborná prax uchádzačov zodpovedala pracovnému miestu, ktoré sa malo obsadiť, a to na základe informácií obsiahnutých v časti „prehľad schopností“ prihlášky. Podľa žalobcu si však výberová komisia zamenila tieto dve štádiá, keď už v prvom štádiu overovala, či jeho prax zodpovedá pracovnému miestu, ktoré sa malo obsadiť.
78 Treba v prvom rade uviesť, že znenie oznámenia o výberovom konaní v podaní žalobcu, ktoré navyše zodpovedá zneniu, ako ho podala Komisia, je správne.
79 Oznámenie o výberovom konaní totiž zahŕňa rubriku s názvom „Ako bude prebiehať výberové konanie?“, ktorého bod 2, nazvaný „Výber na základe kvalifikácie“, znie:
„Najprv sa na základe údajov poskytnutých v online prihláškach uchádzačov skontroluje splnenie podmienok účasti na výberovom konaní.
…
Len v prípade spôsobilých uchádzačov vybraných podľa vyššie uvedeného postupu sa potom pri výbere na základe kvalifikácie použijú informácie poskytnuté uchádzačmi v prihláške v časti s názvom ‚prehľad schopností‘ (talent screener/évaluateur de talent/Talentfilter). Výberová komisia pridelí každému výberovému kritériu váhu, ktorá bude odzrkadľovať jeho relatívny význam (1 až 3), a odpovediam každého uchádzača sa pridelia body od 0 do 4.
Výberová komisia potom body vynásobí váhou za každé kritérium a spočíta ich, aby vybrala tých uchádzačov, ktorých profily sa najlepšie zhoduje s úlohami, ktoré sa majú vykonávať.“
80 Z bodu 2 oznámenia o výberovom konaní jasne vyplýva, že opis štádia overovania podmienok účasti, ktorý začína výrazom „najprv“, predchádza opisu štádia výberu na základe kvalifikácie, obsahujúcim výraz „potom“. Je takisto zjavné, že uchádzači, ktorí nespĺňajú podmienky na účasť a ktorí nie sú teda považovaní za spôsobilých, nie sú pripustení do ďalšieho štádia výberu na základe kvalifikácie.
81 Je nesporné, ako uvádza žalobca, čo Komisia pripúšťa, že názov bodu 2, konkrétne „Výber na základe kvalifikácie“ vedie k zámene, keďže sa možno domnievať, že tento bod sa týka len štádia výberu na základe kvalifikácie. Ako však vyplýva z jeho doslovného obsahu, štádium výberu na základe kvalifikácie nasleduje po štádiu rozhodovania o pripustení k účasti, pričom každé z týchto štádií vedie k určitému osobitnému spôsobu preskúmania zo strany výberovej komisie. V rámci štádia rozhodovania o pripustení k účasti musí výberová komisia overiť, či sú splnené podmienky na účasť definované v rubrike „Môžem sa zúčastniť na výberovom konaní?“ a v prejednávanej veci, či odborná prax uchádzačov spadá do oblasti výberového konania. V rámci výberu na základe kvalifikácie a výlučne pre uchádzačov, ktorí spĺňajú podmienky na účasť, výberová komisia vyberie uchádzačov na základe informácií, ktoré uchádzači uviedli v časti „prehľad schopností“ svojej prihlášky.
82 Nejde tu teda o rozdielne stanoviská medzi účastníkmi konania, pokiaľ ide o výklad oznámenia o výberovom konaní, a osobitne pokiaľ ide o rozlišovanie medzi štádiom overovania podmienok na účasť a štádiom výberu na základe kvalifikácie, pričom druhé uvedené štádium sa uplatňuje len na uchádzačov, ktorí úspešne prešli prvým štádiom.
83 To, čo žalobca vytýka výberovej komisii, spočíva v tom, že v rámci prvého štádia, teda v rámci overovania podmienok na účasť, overovala, či jeho odborná prax zodpovedá pracovnému miestu, ktoré sa malo obsadiť, čo podľa neho patrí do druhého štádia, a to do štádia výberu na základe kvalifikácie.
84 V tejto súvislosti treba najprv pripomenúť, že v rámci prvého štádia výberová komisia musela najmä overiť, či uchádzači spĺňajú osobitné podmienky uvedené v rubrike „Môžem sa zúčastniť na výberovom konaní?“ oznámenia o výberovom konaní, ktoré sa týkajú kvalifikácie a odbornej praxe. Podľa týchto podmienok musia mať uchádzači:
„minimálne 4‑ročné ukončené vysokoškolské štúdium, osvedčené diplomom, a minimálne 6‑ročn[ú] odborn[ú] prax v oblasti tohto výberového konania po získaní diplomu
alebo
„minimálne 3‑ročné ukončené vysokoškolské štúdium, osvedčené diplomom, a minimálne 7‑ročn[ú] odborn[ú] prax v oblasti tohto výberového konania po získaní diplomu.“
85 Výberovej komisii teda prináležalo, aby overila, či uchádzači majú predovšetkým (podľa prípadu šesť alebo sedemročnú) odbornú prax „v oblasti… výberového konania“, ktorá je definovaná v názve výberového konania ako „Rozvojová spolupráca a riadenie pomoci krajinám, ktoré nie sú členmi EÚ“.
86 Ako vyplýva z rozhodnutia z 10. júna 2016, ktorým sa zamieta sťažnosť, a z vyhodnotenia kvalifikácií žalobcu, ktoré bolo priložené k vyjadreniu k žalobe, výberová komisia usúdila, že žalobca nespĺňal podmienku týkajúcu sa praxe v oblasti výberového konania v trvaní minimálne šesť rokov z hľadiska povahy úloh opísaných v prílohe I oznámenia o výberovom konaní. Na zistenie, či odborná prax žalobcu spadá do „oblasti výberového konania“, výberová komisia teda vychádzala z úloh pracovného miesta, ktoré sa malo obsadiť, ako sú opísané v prílohe I oznámenia o výberovom konaní.
87 Hoci výberová komisia má v rámci prvého štádia len overiť, či prax uchádzača spadá do oblasti výberového konania, na to, aby to zistila, musí porovnať činnosti, ktoré uchádzač vykonával, ako sú uvedené v jeho prihláške, s úlohami pracovného miesta, ktoré sa má obsadiť. Tento postup je navyše výslovne stanovený v bode 1.3 VP pre verejné výberové konania, na ktoré odkázal žalobca a z ktorých vyplýva:
„Vaša odborná prax sa zohľadní len vtedy, ak jej náplň súvisí s charakterom náplne práce opísanej v oznámení o výberovom konaní.
…
Dovoľujeme si Vás upozorniť, že oznámenie o výberovom konaní síce požaduje odbornú prax v oblasti výberového konania, prvky, ktoré sú súčasťou vašej odbornej praxe… sa budú brať do úvahy len vtedy, ak sú relevantné pre danú oblasť.
Je dôležité čo najpodrobnejšie opísať vo vašej prihláške charakter pracovných úloh, ktoré ste vykonávali, aby výberová komisia mohla posúdiť relevantnosť vašej praxe vzhľadom na charakter funkcie, o ktorú máte záujem.“
88 Tento spôsob postupu výberovej komisie je tiež v súlade s ustálenou judikatúrou, podľa ktorej sa podmienky účasti musia vykladať s prihliadnutím na ciele dotknutého výberového konania, ako vplývajú z opisu úloh týkajúcich sa pracovného miesta, ktoré sa má obsadiť, i keď sa časť týkajúca sa povahy úloh a časť týkajúca sa podmienok na účasť dotknutého oznámenia o výberovom konaní musia posudzovať spoločne (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. júla 2000, Teixeira Neves/Súdny dvor, T‑146/99, EU:T:2000:194, bod 34 a citovanú judikatúru).
89 Porovnaním činností, ktoré vykonával uchádzač a ktoré sú opísané v časti „Odborná prax“ jeho prihlášky, s úlohami pracovného miesta, ktoré sa má obsadiť, ako sú opísané v prílohe I oznámenia o výberovom konaní, výberová komisia, na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobca, posudzovala vhodnosť jeho praxe v súvislosti s pracovným miestom, ktoré sa malo obsadiť. Toto posúdenie patrí do štádia výberu na základe kvalifikácie, ktoré nastupuje potom. Ako vyplýva z bodu 2 oznámenia o výberovom konaní, v rámci tohto druhého štádia výberová komisia vyberie uchádzačov, ktorí úspešne prešli prvým štádiom, pričom zohľadní informácie uvedené v časti „prehľad schopností“ ich prihlášky a výberové kritériá taxatívne vymedzené v prílohe III oznámenia o výberovom konaní. V rámci tohto druhého štádia, ako je uvedené v bode 2 oznámenia o výberovom konaní, výberová komisia vyberie „uchádzačov, ktorých profil sa najlepšie zhoduje s úlohami, ktoré sa majú vykonávať“.
90 Treba navyše konštatovať, že žalobca len tvrdí, že výberová komisia v rámci štádia rozhodovania o pripustení k účasti zohľadnila informácie obsiahnuté v časti „prehľad schopností“ prihlášky, a teda výberové kritéria taxatívne vymedzené v prílohe III oznámenia o výberovom konaní, pričom v tomto zmysle neuviedol nijaký dôkaz.
91 Z toho vyplýva, že prvá výhrada žalobcu spočíva v zámene cieľa preskúmania výberovou komisiou, ktorá, na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobca, v rámci prvého štádia nepreskúmala vhodnosť jeho odbornej praxe na pracovné miesto, ktoré sa malo obsadiť z hľadiska výberových kritérií stanovených v prílohe III oznámenia o výberovom konaní, ale len overila, či jeho prax spadá do oblasti výberového konania, pričom porovnala prax uvedenú v jeho prihláške s úlohami opísanými v prílohe I oznámenia o výberovom konaní.
92 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy sa teda musí prvá výhrada zamietnuť.
O druhej výhrade
93 Na úvod treba pripomenúť, že podľa rozhodnutia z 10. júna 2016, ktorým sa zamieta sťažnosť, a podľa hodnotenia kvalifikácie žalobcu, priloženého k vyjadreniu k žalobe, výberová komisia usúdila, že prax žalobcu opísaná v „zázname 1“ jeho prihlášky nespadá „priamo ‚do oblasti výberového konania‘, a to do oblasti rozvojovej spolupráce a riadenia pomoci krajinám, ktoré nie sú členmi EÚ“.
94 Druhou výhradou žalobca napáda toto posúdenie výberovej komisie. Konkrétne kritizuje, že výberová komisia rozdielne posúdila prax opísanú v „zázname 1“ a prax opísanú v „zázname 2“ jeho prihlášky.
95 Treba teda preskúmať, či sa výberová komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď usúdila, že odborná prax žalobcu opísaná v „zázname 1“ jeho prihlášky nespadá do oblasti výberového konania.
96 V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenúť, že výberová komisia je viazaná textom oznámenia o výberovom konaní v znení, v akom bol uverejnený. Podstatnou úlohou oznámenia o výberovom konaní je totiž informovať dotknuté osoby čo možno najpresnejšie o podmienkach, ktoré sú požadované na obsadenie voľného miesta, o ktoré ide, takým spôsobom, aby mohli jednak posúdiť, či je z ich strany vhodné podať prihlášku, a jednak aké doklady sú dôležité pre prácu výberovej komisie, a teda musia byť pripojené k prihláške (pozri v tomto zmysle uznesenie z 3. apríla 2001, Zaur‑Gora a Dubigh/Komisia, T‑95/00 a T‑96/00, EU:T:2001:114, bod 47, a rozsudok z 13. septembra 2010, Španielsko/Komisia, T‑156/07 a T‑232/07, neuverejnený, EU:T:2010:392, bod 87).
97 Pokiaľ ide konkrétnejšie o podmienku na účasť vo výberovom konaní týkajúcu sa odbornej praxe, bolo rozhodnuté, že úloha oznámenia o výberovom konaní, ktorou je „informovať dotknuté osoby čo možno najpresnejšie“, nebráni tomu, aby bola výberovej komisii ponechaná zodpovednosť posúdiť v každom jednotlivom prípade, či odborná prax uvedená každým uchádzačom zodpovedá úrovni požadovanej oznámením o výberovom konaní (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. júla 1989, Belardinelli a i./Súdny dvor, 225/87, EU:C:1989:309, bod 13, a z 25. marca 2004, Petrich/Komisia, T‑145/02, EU:T:2004:91, bod 37).
98 Výberová komisia v tejto súvislosti má v rámci ustanovení služobného poriadku týkajúcich sa výberových konaní širokú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o posúdenie povahy a dĺžky predchádzajúcej odbornej praxe uchádzačov, ako aj pokiaľ ide o viac alebo menej užšiu súvislosť, ktorú môže mať táto prax s požiadavkami na pracovné miesto, ktoré sa má obsadiť. Všeobecný súd sa v rámci preskúmania legálnosti musí obmedziť na overenie, či pri výkone tejto právomoci nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. decembra 1990, Gonzalez Holguera/Parlament, T‑115/89, EU:T:1990:84, bod 54, a z 30. júna 2005, Eppe/Parlament, T‑439/03, neuverejnený, EU:T:2005:266, bod 36).
99 V rámci tohto preskúmania musí súd Únie zohľadniť skutočnosť, že v zásade a podľa ustálenej judikatúry uchádzačovi vo výberovom konaní prináleží poskytnúť výberovej komisii všetky informácie a dokumenty, ktoré považuje za užitočné na posúdenie jeho prihlášky, aby umožnil výberovej komisii overiť, či spĺňa podmienky stanovené v oznámení o výberovom konaní, a o to viac, ak bol na to výslovne a formálne vyzvaný (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. júla 1989, Belardinelli a i./Súdny dvor, 225/87, EU:C:1989:309, bod 24, a z 20. júna 1990, Burban/Komisia, T‑133/89, EU:T:1990:36, body 31 a 34). Výberová komisia je teda pri rozhodovaní o pripustení k účasti či vylúčení uchádzačov v rámci výberového konania oprávnená obmedziť svoje preskúmanie iba na prihlášky a doklady, ktoré sú k nim priložené (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. marca 2002, Martínez Alarcón/Komisia, T‑357/00, T‑361/00, T‑363/00 a T‑364/00, EU:T:2002:66, bod 76, a z 28. novembra 2002, Pujals Gomis/Komisia, T‑332/01, EU:T:2002:289, body 42 až 44).
100 Za okolností, o aké ide v tomto spore, treba okrem iného spresniť, že vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy priznanú výberovej komisii, preukázanie, že sa táto komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu odôvodňujúceho zrušenie prijatého rozhodnutia, predpokladá, aby dôkazy, ktoré má predložiť žalobca, boli dostatočné na to, aby zbavili posúdenie skutkového stavu vykonaného administratívou v jej rozhodnutí vierohodnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. apríla 2013, Demeneix/Komisia, F‑96/12, EU:F:2013:52, bod 45, a uznesenie z 12. apríla 2016, Beiner/Komisia, F‑135/15, EU:F:2016:77, bod 38).
101 Ako vyplýva z bodov 87 a 88 vyššie, podmienky na účasť sa musia vykladať s prihliadnutím na ciele dotknutého výberového konania, ako vplývajú z opisu úloh týkajúcich sa pracovného miesta, ktoré sa má obsadiť, takže sa časť týkajúca sa povahy úloh a časť týkajúca sa podmienok na účasť oznámenia o výberovom konaní musia posudzovať spoločne.
102 V prejednávanej veci príloha I oznámenia o výberovom konaní, ktorá opisuje náplň práce pracovného miesta, ktoré sa má obsadiť, uvádza, že od administrátorov sa očakáva plnenie úloh v oblasti rozvojovej spolupráce, a to najmä „prispievať k analýze otázok a politík v oblasti rozvoja a k vypracovaniu vnútroštátnych a regionálnych politík rozvoja… a zúčastňovať sa na politických dialógoch s príslušnými partnermi a zúčastnenými stranami“, „podieľať sa na vymedzovaní a formulovaní projektov a programov rozvojovej spolupráce vrátane prípravy návrhov a dohôd týkajúcich sa financovania“, „podieľať sa na prevádzkovom riadení projektov a programov rozvojovej spolupráce vrátane vypracúvania referenčných rámcov, organizácie postupov obstarávania, uzatvárania zmlúv a dohľadu nad ich vykonávaním“, „podieľať sa na prevádzkovom riadení programov rozpočtovej podpory pre rozvojovú spoluprácu“, „monitorovať a hodnotiť projekty a programy rozvojovej spolupráce“ a „zabezpečovať kontakty so všetkými príslušnými zúčastnenými stranami, ako sú vlády, medzinárodné a regionálne organizácie, členské štáty a občianska spoločnosť, v oblasti rozvojovej spolupráce“.
103 V „zázname 1“ prihlášky žalobcu, ktorý zodpovedá jeho odbornej praxi za obdobie od 1. októbra 2012 do 8. mája 2015, druh praxe je definovaný ako „vzťahy s verejnosťou“ a činnosti vykonávané žalobcom sú opísané takto: „Spolupráca so zvolenými a nezvolenými zástupcami vo voľbách, parlamentnými orgánmi, medzinárodnými organizáciami, národnými a medzinárodnými mimovládnymi organizáciami a členmi občianskej spoločnosti v oblasti lobingových parlamentných činností, ktoré podporujú vypracovanie a uplatňovanie politík. Vypracovanie, koncepcia a riadenie návrhov projektov, distribúcia parlamentných názorových materiálov (dvojjazyčné brožúrky, príručky, informačné pamäte) a pomoc parlamentným iniciatívam (semináre, okrúhle stoly, pozmeňovacie návrhy, otázky, príhovory, listy, názorové publikácie)
104 V rubrike „Druh alebo odvetvie činnosti“ v „zázname 1“ je spresnené, že ide o „vzťahy s verejnosťou a poradenstvo v oblasti služieb lobingu pre otázky týkajúce sa populácie a rozvoja“.
105 Odvetvie činnosti uvedené v „zázname 1“ teda odkazuje na otázky týkajúce sa populácie a rozvoja, pri ktorých nie je spochybnené, že súvisia s oblasťou výberového konania, ktoré sa týka rozvojovej spolupráce a riadenia pomoci krajinám, ktoré nie sú členmi Únie.
106 Zároveň, ako uvádza aj Komisia, náplň práce opísanú v „zázname 1“ predstavujú činnosti z oblasti poradenstva, ktorých cieľom je podpora „činností v oblasti lobingových parlamentných činností“. Okrem toho rubriky „Druh praxe“ a „Druh alebo odvetvie činnosti“, s prihliadnutím na ktoré sa musí znenie úloh chápať, odkazujú buď na činnosti v oblasti „vzťahov s verejnosťou“, alebo na činnosti v oblasti „vzťahov s verejnosťou a poradenstvo v oblasti lobingu (advocacy)“.
107 V súlade so zásadami pripomenutými v bodoch 87 a 88 vyššie, tieto úlohy sa musia porovnať s úlohami pracovného miesta, ktoré sa má obsadiť, ktoré sú opísané v prílohe I oznámenia o výberovom konaní, ktoré spočívajú najmä v prispievaní a zabezpečení prevádzkového riadenia, ako aj v monitorovaní a hodnotení projektov a programov rozvojovej spolupráce či rozpočtovej podpory.
108 Úlohy, ktoré žalobca uviedol v „zázname 1“, mohla výberová komisia pritom chápať ako úlohy, ktoré nezahŕňajú zodpovednosť v oblasti operačného plnenia programu spolupráce alebo rozpočtovej podpory. Výberová komisia, ktorá disponuje širokou mierou voľnej úvahy, najmä pokiaľ ide o viacmenej úzku súvislosť, ktorú prax uchádzača môže vykazovať s požiadavkami pracovného miesta, ktoré sa malo obsadiť, mala pritom dôvody konštatovať, že takto opísané úlohy žalobcom nezodpovedajú úlohám uvedeným v prílohe I oznámenia o výberovom konaní.
109 Výberová komisia bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, preto správne dospela k záveru, že odborná prax uvedená v „zázname 1“ nespadá do oblasti výberového konania a jeho cieľov, tak ako vyplývajú z opisu úloh týkajúcich sa pracovného miesta, ktoré sa malo obsadiť.
110 Ani jedno z tvrdení žalobcu nemôže spochybniť tento záver. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu založené na údajne rozdielnom posúdení „záznamu 1“ a „záznamu 2“ jeho prihlášky, treba najprv uviesť, že samotný žalobca pripúšťa, že činnosti opísané v „zázname 1“ a „zázname 2“ nie sú formulované rovnakým spôsobom. Ďalej uvádza, že jeho činnosti opísané v „zázname 1“ a „zázname 2“ boli vykonávané pre jeden subjekt, a to EPF, čo nijakým spôsobom nevyplýva z prihlášky. Žalobca v replike tvrdí, že jeho činnosti opísané v „zázname 1“ a „zázname 2“ sa týkajú všetkých politík v oblasti rozvojovej spolupráce a riadenia pomoci krajinám, ktoré nie sú členmi Únie, pričom tieto tvrdenia nepodložil nijakými dôkazmi. Okrem toho bez akéhokoľvek dôkazu uvádza, že jeho úlohy, ako sú opísané v „zázname 1“ a „zázname 2“, údajne všetky zahŕňali tematické činnosti v rozvojových krajinách, ktoré sú partnermi Únie, a publikácie v oblasti rozvojovej spolupráce, ktoré sa osobitnejšie týkali výziev v oblasti obyvateľstva.
111 Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, podľa ktorého výberová komisia údajne nesprávne zohľadnila jeho postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby pri výkone jeho činností opísaných v „zázname 1“ prihlášky, treba uviesť, že ani z jedného rozhodnutia výberovej komisie, ani z rozhodnutia z 10. júna 2016, ktorým sa zamieta sťažnosť, nevyplýva, že činnosti opísané v „zázname 1“ nespadajú do oblasti výberového konania z dôvodu, že ich žalobca vykonával ako poradca v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby, a nie ako zamestnanec.
112 Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu založené na informáciách obsiahnutých v časti „prehľad schopností“ jeho prihlášky, treba pripomenúť, že v štádiu overovania podmienok požadovaných na pripustenie k účasti na výberovom konaní výberová komisia nie je povinná zohľadniť informácie nachádzajúce sa v tejto časti (pozri v tomto zmysle uznesenie z 12. apríla 2016, Beiner/Komisia, F‑135/15, EU:F:2016:77, bod 47). Ako už bolo totiž uvedené, z bodu 2 rubriky „Ako bude prebiehať výberové konanie?“ oznámenia o výberovom konaní vyplýva, že výber na základe kvalifikácie, na základe informácií poskytnutých uchádzačmi v prihláške v časti „prehľad schopností“, sa uskutoční „potom len v prípade spôsobilých uchádzačov“. Navyše treba poznamenať, že v tejto súvislosti si žalobca protirečí, pretože on sám v rámci prvej výhrady tretieho žalobného dôvodu tvrdí, že v prvom štádiu rozhodovania o pripustení k účasti výberová komisia nemá zohľadňovať informácie obsiahnuté v časti „prehľad schopností“ jeho prihlášky.
113 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy sa musí druhá výhrada zamietnuť, a v dôsledku toho sa musí zamietnuť celý druhý žalobný dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení.
O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady rovnosti zaobchádzania
114 Žalobca tvrdí, že nesprávny výklad výberovej komisie oznámenia o výberovom konaní a rozhodnutie výberovej komisie z 5. novembra 2015, ktoré vyplýva z tohto nesprávneho výkladu, narušili rovnosť zaobchádzania medzi uchádzačmi, a konkrétnejšie medzi ním, ktorého odborná prax nebola preskúmaná s prihliadnutím na informácie obsiahnuté v časti „prehľad schopností“ jeho prihlášky, a uchádzačmi, ktorých prax a iná kvalifikácia boli predmetom porovnávacieho preskúmania.
115 Žalobca tvrdí, že nielenže vhodnosť kvalifikácií a spôsobilosť ostatných uchádzačov bola preskúmaná, k čomu v jeho prípade nedošlo, ale aj že celkový počet bodov, ktoré mu mohli byť udelené, ak by vhodnosť celej jeho kvalifikácie a spôsobilosť boli preskúmané, by sa rovnal alebo by bol vyšší ako celkový počet bodov udelených uchádzačom.
116 Tento rozdiel v zaobchádzaní nemožno považovať za odôvodnený. Výberová komisia, okrem nesprávneho posúdenia a porušenia pravidiel a postupov uplatniteľných v oblasti výberu na základe kvalifikácie, tým, že ho na rozdiel od ostatných spôsobilých uchádzačov neoprávnene vylúčila z výberového konania ešte pred výberom na základe kvalifikácie založeným na informáciách vyplývajúcich z časti „prehľad schopností“ jeho prihlášky, vytvorila „neoprávnenú diskrimináciu“, pokiaľ ide o žalobcu, na základe overenia, tiež neoprávneného, podmienok na účasť.
117 Komisia spochybňuje tvrdenia žalobcu.
118 Podľa judikatúry zásada rovnosti ako všeobecná zásada práva Únie ukladá, aby sa porovnateľné situácie neposudzovali rozdielne a rozdielne situácie neposudzovali rovnako, ak takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. septembra 2007, Lindorfer/Rada, C‑227/04 P, EU:C:2007:490, bod 63, a zo 17. júla 2008, Campoli/Komisia, C‑71/07 P, EU:C:2008:424, bod 50).
119 V oblasti, ktorá patrí do výkonu diskrečnej právomoci, sa táto zásada poruší v prípade, ak dotknutá inštitúcia pristúpi k svojvoľnému alebo zjavne neprimeranému rozlišovaniu vo vzťahu k sledovanému cieľu právnej úpravy (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. januára 2003, Hirsch a i./ECB, T‑94/01, T‑152/01 a T‑286/01, EU:T:2003:3, bod 51; z 8. novembra 2006, Chetcuti/Komisia, T‑357/04, EU:T:2006:339, bod 54, a z 29. novembra 2006, Campoli/Komisia, T‑135/05, EU:T:2006:366, body 95 až 97).
120 V prejednávanej veci, ako už bolo uvedené, oznámenie o výberovom konaní stanovilo rozdiel medzi štádiom overovania podmienok na účasť a štádiom výberu na základe kvalifikácie, pričom toto posledné uvedené štádium sa uskutoční iba pre uchádzačov, ktorí boli vybraní v predchádzajúcom štádiu.
121 Z úvah rozvinutých v bodoch 43 až 72 vyššie a týkajúcich sa tretieho žalobného dôvodu založeného na protiprávnosti oznámenia o výberovom konaní vyplýva, že tento rozdiel stanovený oznámením o verejnom obstarávaní nie je protiprávny.
122 Z úvah rozvinutých v bodoch 73 až 113 vyššie tiež vyplýva, že výberová komisia podľa oznámenia o výberovom konaní a bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, vylúčila prihlášku žalobcu po štádiu rozhodovania o pripustení k účasti.
123 Žalobca nemôže preto porovnávať svoju situáciu so situáciou ostatných spôsobilých uchádzačov, ktorých prihláška bola predmetom skúmania v rámci druhého štádia výberu na základe kvalifikácie a ktorí sa teda nenachádzali v rovnakej situácii ako on.
124 Z toho vyplýva, že štvrtý žalobný dôvod založený na porušení zásady rovnosti zaobchádzania sa musí zamietnuť.
125 Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že žaloba sa musí zamietnuť.
O trovách
126 Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisie.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)
rozhodol takto:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Vincent Villeneuve je povinný nahradiť trovy konania.
Kanninen | Schwarcz | Iliopoulos |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 5. septembra 2018.
Podpisy