Vec T‑201/17
Printeos, SA
proti
Európskej komisii
Rozsudok Všeobecného súdu (tretia rozšírená komora) z 12. februára 2019
„Mimozmluvná zodpovednosť – Hospodárska súťaž – Kartely – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ – Pokuty – Rozsudok, ktorým sa čiastočne zrušuje rozhodnutie – Vrátenie istiny pokuty – Úroky z omeškania – Dostatočne závažné porušenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom – Príčinná súvislosť – Ujma – Článok 266 ZFEÚ – Článok 90 ods. 4 písm. a) druhá veta delegovaného nariadenia (ES) č. 1268/2012“
1. Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Nezákonnosť – Ujma – Príčinná súvislosť – Kumulatívne podmienky
(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ)
(pozri bod 49)
2. Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Nezákonnosť – Dostatočne závažné porušenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom – Voľná úvaha inštitúcie pri prijímaní aktu
(Článok 340 druhý odsek ZFEÚ)
(pozri bod 50, 51)
3. Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Nezákonnosť – Dostatočne závažné porušenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom – Právna norma, ktorá priznáva práva jednotlivcom – Pojem – Nevykonanie zrušujúceho rozsudku – Nesplnenie povinnosti Komisie vyplatiť úroky z omeškania vzťahujúce sa na vrátenú sumu zrušenej pokuty – Strata požitkov vyplývajúcich z pohľadávky – Zahrnutie
(Článok 266 prvý odsek a článok 340 druhý odsek ZFEÚ)
(pozri body 55 – 59)
4. Právo Európskej únie – Výklad – Metódy – Výklad aktu sekundárneho práva – Výklad v rozpore s jeho znením – Neprípustnosť
(Článok 266 prvý odsek ZFEÚ; nariadenie Komisie č. 1268/2012, článok 90 ods. 4)
(pozri bod 61)
5. Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Nezákonnosť – Nesplnenie povinnosti Komisie vyplatiť úroky z omeškania vzťahujúce sa na vrátenú sumu zrušenej pokuty – Porušenie článku 266 ZFEÚ – Dostatočne závažné porušenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom
(Článok 266 prvý odsek a článok 340 druhý odsek ZFEÚ)
(pozri body 64 – 69)
6. Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Príčinná súvislosť – Pojem – Nesplnenie povinnosti Komisie vyplatiť úroky z omeškania vzťahujúce sa na vrátenú sumu zrušenej pokuty – Porušenie článku 266 ZFEÚ – Ujma, ktorá je dôsledkom straty požitkov vyplývajúcich z pohľadávky – Existencia priamej príčinnej súvislosti
(Článok 266 prvý odsek a článok 340 druhý odsek ZFEÚ)
(pozri body 70, 71)
Zhrnutie
Všeobecný súd v rozsudku Printeos/Komisia (T‑201/17), ktorý bol vyhlásený 12. februára 2019, v rámci žaloby o mimozmluvnú zodpovednosť, podanej na základe článku 268 ZFEÚ, vyhovel návrhu žalobkyne, ktorým sa táto domáhala v prvom rade náhrady ujmy vyplývajúcej z odmietnutia Európskej komisie vyplatiť jej úroky z omeškania z istiny pokuty vrátenej v nadväznosti na zrušenie rozhodnutia, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť pokutu za porušenie článku 101 ZFEÚ.
Európska komisia rozhodnutím C(2014) 9295 final z 10. decembra 2014, týkajúcim sa konania o uplatnení článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (AT.39780 – Obálky) (ďalej len „rozhodnutie z 10. decembra 2014“), dospela k záveru, že žalobkyňa, spoločnosť Printeos, porušila článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) tým, že bola účastníčkou kartelu uzavretého a uplatňovaného na európskom trhu so štandardnými katalógovými obálkami a špeciálnymi obálkami s potlačou. Komisia preto uložila žalobkyni spoločne a nerozdielne s niektorými jej pobočkami pokutu vo výške 4 729 000 eur.
Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 20. februára 2015 podala žalobkyňa žalobu na základe článku 263 ZFEÚ v prvom rade o čiastočnú neplatnosť rozhodnutia z 10. decembra 2014. Dňa 9. marca 2015 žalobkyňa predbežne uhradila pokutu, ktorá jej bola uložená. Rozsudkom z 13. decembra 2016, Printeos a i./Komisia(1), Všeobecný súd vyhovel návrhu na čiastočné zrušenie rozhodnutia z 10. decembra 2014. Komisia preto vrátila žalobkyni istinu predbežne uhradenej pokuty, no na základe uplatnenia článku 90 ods. 4 písm. a) druhej vety delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1268/2012(2) (ďalej len „sporné ustanovenie“), odmietla vyhovieť jej návrhu na zaplatenie úrokov vzťahujúcich sa na sumu predbežne zaplatenej pokuty, keďže celkový vzniknutý výnos z jej investovania do finančných aktív bol záporný. Sporné ustanovenie totiž stanovuje, že v prípade zrušenia alebo zníženia pokuty sa po vyčerpaní všetkých opravných prostriedkov musia neoprávnene vybraté sumy vrátiť príslušnej tretej strane, a to spolu s úrokovými výnosmi, pričom sa upresňuje, že ak bol za príslušné obdobie celkový výnos zo sumy predbežne zaplatenej pokuty, investovanej do finančných aktív, záporný, vráti sa iba nominálna hodnota uvedenej neoprávnene vybratej sumy.
Všeobecný súd po pripomenutí podmienok vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Únie poukazuje na to, že žalobkyňa namieta predovšetkým porušenie článku 266 ZFEÚ, a preto sa zaoberal preverením existencie dostatočne závažného porušenia tohto ustanovenia. V predmetom prípade rozhodol, že článok 266 ZFEÚ predstavuje právnu normu, ktorá priznáva práva jednotlivcom, keďže inštitúcii, ktorá vydala zrušený akt, ukladá absolútnu a bezpodmienečnú povinnosť prijať v záujme žalobcu, ktorý mal vo veci úspech, opatrenia, medzi ktoré patrí vykonanie zrušujúceho rozsudku, čomu zodpovedá právo žalobcu na splnenie tejto povinnosti v plnom rozsahu. V prípade zrušenia rozhodnutia ukladajúceho pokutu, pritom judikatúra uznala právo žalobcu na to, aby sa ocitol v situácii, v ktorej sa nachádzal pred prijatím tohto rozhodnutia, čo zahŕňa najmä vrátenie istiny bez právneho dôvodu zaplatenej pokuty v dôsledku zrušeného rozhodnutia, ako aj vyplatenie úrokov z omeškania. Na rozdiel od vyplatenia kompenzačných úrokov totiž vyplatenie úrokov z omeškania predstavuje opatrenie vykonania rozsudku, ktorým bola pokuta zrušená, v zmysle článku 266 prvého odseku ZFEÚ v rozsahu, v akom má za cieľ paušálne nahradiť stratu požitkov vyplývajúcich z pohľadávky a prinútiť dlžníka, aby čo najskôr vykonal uvedený rozsudok (rozsudok z 12. februára 2015, Komisia/IPK International, C‑336/13 P, EU:C:2015:83, body 29 a 30; uznesenie z 21. marca 2006, Holcim (France)/Komisia, T‑86/03, neuverejnené, EU:T:2006:90, body 30 a 31; rozsudok z 10. októbra 2001, Corus UK/Komisia, T‑171/99, EU:T:2001:249, body 50, 52 et 53).
Ďalej Všeobecný súd pri tom, ako zdôraznil že sporné ustanovenie má vzhľadom na svoj regulačný kontext, svoje jasné znenie a svoj výslovný odkaz na opravné prostriedky a na zrušenie rozhodnutia, ktorým bola uložená pokuta, za cieľ uplatniť požiadavky stanovené v článku 266 prvom odseku ZFEÚ, a že sa tak musí vykladať s prihliadnutím na toto ustanovenie, poukázal predovšetkým na to, že delegované nariadenie Komisie č. 1268/2012 nespresňuje výraz „spolu s úrokovými výnosmi“ ani uvedené úroky nekvalifikuje ako „z omeškania“. V rámci toho, ako teda Všeobecný súd pripomenul, že povinnosť, ktorá vyplýva priamo z článku 266 prvého odseku ZFEÚ, má za cieľ paušálne nahradiť stratu požitkov vyplývajúcich z pohľadávky, aby sa konalo v súlade so zásadou restitutio in integrum, konštatoval, že Komisia sa z dôvodu retroaktívneho zrušenia rozhodnutia z 10. decembra 2014 nevyhnutne ocitla v omeškaní vrátenia istiny pokuty, a to od jej predbežného zaplatenia.
Všeobecný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že Komisia bola podľa článku 266 prvého odseku ZFEÚ povinná ako vykonávacie opatrenie rozsudku vo veci T‑95/15 nielen vrátiť istinu pokuty, ale aj vyplatiť úroky z omeškania, aby paušálne nahradila stratu požitkov vyplývajúcich z uvedenej sumy za referenčné obdobie a že na tieto účely nedisponuje voľnou úvahou, pričom porušenie tejto absolútnej a bezpodmienečnej povinnosti predstavuje dostatočne závažné porušenie tohto ustanovenia, ktoré môže viesť ku vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Únie.
Okrem toho Všeobecný súd rozhodol, že skutočnosť, že si Komisia nesplnila svoju povinnosť priznať úroky z omeškania na základe článku 266 prvého odseku ZFEÚ, predstavuje príčinnú súvislosť s dostatočne priamym účinkom so škodou spôsobenou žalobkyni, pričom táto škoda sa rovná strate uvedených úrokov z omeškania počas referenčného obdobia, ktoré predstavujú paušálnu náhradu škody za stratu požitkov vyplývajúcich z istiny pokuty v tom istom období a zodpovedajú uplatniteľnej refinančnej sadzbe ECB zvýšenej o žalobkyňou požadované dva percentuálne body.
Všeobecný súd preto uložil Európskej únii, zastúpenej Komisiou, povinnosť nahradiť škodu spôsobenú žalobkyni z dôvodu, že tejto spoločnosti nebola vyplatená suma vo výške 184 592,95 eura, ktorá jej mala byť vyplatená ako úroky z omeškania vzniknuté v období od 9. marca 2015 do 1. februára 2017, pričom uvedená suma náhrady škody sa zvyšuje o úroky z omeškania odo dňa vyhlásenia tohto rozsudku až do jej úplného zaplatenia v sadzbe stanovenej ECB pre hlavné operácie refinancovania, zvýšenej o 3,5 percentuálneho bodu.