ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (šiesta komora)
z 21. septembra 2016 (*)
„Prístup k dokumentom – Nariadenie (ES) č. 1049/2001 – Dokumenty týkajúce sa verejného obstarávania, ktorého predmetom je verejná zákazka na služby – Zamietnutie prístupu – Výnimka týkajúca sa ochrany súkromia a integrity jednotlivca – Výnimka týkajúca sa ochrany obchodných záujmov – Výnimka týkajúca sa ochrany rozhodovacieho procesu – Čiastočný prístup – Prevažujúci verejný záujem – Povinnosť odôvodnenia“
Vo veci T‑363/14,
Secolux, Association pour le contrôle de la sécurité de la construction, so sídlom v Capellene (Luxembursko), v zastúpení: N. Prüm‑Carré a E. Billot, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: A. Buchet a M. Konstantinidis, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh podľa článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutí Komisie z 1. a zo 14. apríla 2014 o zamietnutí prístupu žalobkyne k niektorým dokumentom týkajúcim sa verejného obstarávania s označením 02/2013/OIL a týkajúcom sa bezpečnostných kontrol, ktoré sa majú vykonať v rôznych budovách nachádzajúcich sa v Luxembursku (Ú. v. EÚ 2013/S 156‑271471),
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora),
v zložení: predseda komory S. Frimodt Nielsen, sudcovia A. M. Collins (spravodajca) a V. Valančius,
tajomník: G. Predonzani, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 30. júna 2016,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Dňa 13. augusta 2013 Európska komisia uverejnila v Dodatku k Úradnému vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ 2013/S 156‑271471) oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania týkajúcom sa verejného obstarávania s označením 02/2013/OIL a týkajúcom sa bezpečnostných kontrol, ktoré sa majú vykonať v rôznych budovách nachádzajúcich sa v Luxembursku, rozdeleného na viac častí. Oznámenie o korigende, ktorým sa predlžuje lehota na predkladanie ponúk z 19. septembra 2013 na 8. októbra 2013 (Ú. v. EÚ 2013/S 184‑316785), bolo uverejnené 21. septembra 2013.
2 Dňa 8. októbra 2013 žalobkyňa, Secolux, Association pour le contrôle de la sécurité de la construction, predložila ponuku na časť č. 1, ako aj ponuku na časť č. 2.
3 Dňa 3. decembra 2013 Komisia oznámila žalobkyni rozhodnutie o zamietnutí jej ponúk z dôvodu, že neboli ekonomicky najvýhodnejšie, ako aj o zadaní zákazky iným uchádzačom. Žalobkyňu tiež informovala o tom, že pre každú z týchto dvoch častí jej môžu byť na základe písomnej žiadosti oznámené charakteristické znaky a relatívne výhody úspešnej ponuky, ako aj meno uchádzača, ktorému bola zákazka zadaná.
4 Listom zo 4. decembra 2013 žalobkyňa podala takú žiadosť.
5 Dňa 11. decembra 2013 Komisia poskytla žalobkyni predmetné informácie.
6 Dňa 18. decembra 2013 žalobkyňa požiadala o dodatočné informácie z dôvodu, že ceny uvedené v ponukách úspešných uchádzačov sa jej zdali neobvykle nízke. Požiadala tiež o odklad podpisu zmlúv týkajúcich sa týchto ponúk.
7 Dňa 24. decembra 2013 bolo uverejnené oznámenie o výsledku verejného obstarávania týchto dvoch častí v Dodatku k Úradnému vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ 2013/S 249‑433951).
8 Dňa 29. januára 2014 žalobkyňa podala Komisii žiadosť podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331) o kópiu všetkých dokumentov týkajúcich sa verejného obstarávania pre časť č. 1, medzi ktorými bola najmä jednak hodnotiaca správa, a jednak ponuka úspešného uchádzača, alebo prinajmenšom jeho cenník.
9 Dňa 30. januára 2014 Komisia oznámila žalobkyni, že keďže jej neboli doručené žiadne pripomienky k verejnému obstarávaniu v lehote 10 dní od oznámenia rozhodnutia o zamietnutí, 16. decembra 2013 došlo k podpísaniu zmlúv. Poskytla tiež dodatočné informácie k rozdielom medzi cenami navrhovanými žalobkyňou a ponúkanými uchádzačom, ktorému bola zákazka zadaná.
10 Dňa 3. februára 2014 žalobkyňa podala žalobu, ktorej predmetom bol jednak návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie o zamietnutí ponuky na časť č. 1, a jednak návrh na náhradu škody údajne spôsobenej z dôvodu tohto rozhodnutia. Na základe tejto žaloby bol vydaný rozsudok z 8. októbra 2015, Secolux/Komisia (T‑90/14, neuverejnený, EU:T:2015:772).
11 Dňa 11. februára 2014 Komisia odpovedala na žiadosti o prístup. Po prvé priznala čiastočný prístup k hodnotiacej správe týkajúcej sa časti č. 1 s výnimkou osobných údajov, ktoré v nej boli uvedené, a tých častí dokumentu, ktoré nespadali do pôsobnosti žiadosti o prístup, pretože sa týkali časti č. 2. Nespresnila však, ku ktorým častiam bol prístup zamietnutý podľa výnimky a ku ktorým preto, lebo jednoducho nespadali do pôsobnosti žiadosti o prístup. Po druhé zamietla prístup k ponuke úspešného uchádzača a k jeho cenníku z dôvodu, že tieto dokumenty obsahovali citlivé obchodné informácie tejto spoločnosti.
12 Dňa 3. marca 2014 žalobkyňa predložila prvú opakovanú žiadosť o prístup k dokumentom. Konkrétne požiadala o prístup k oddielu 6 hodnotiacej správy nazvanej „súlad so súťažnými podkladmi“, ktorý obsahoval niektoré otázky položené uchádzačovi, ako aj ponuku úspešného uchádzača, alebo minimálne jeho cenník. Okrem toho požiadala o prístup k zmluve uzatvorenej s vybratým uchádzačom.
13 Dňa 20. marca 2014 Komisia oznámila žalobkyni, že jej žiadosť o prístup k zmluve uzavretej s úspešným uchádzačom nie je súčasťou pôvodne podanej žiadosti, a preto sa ňou bude zaoberať samostatne ako novou žiadosťou. Povolila čiastočný prístup k zneniu zmluvy, no zamietla prístup k niektorým častiam s cieľom zaručiť ochranu osobných údajov, ako aj k celým prílohám I.A a II zmluvy (obsahujúcim cenník a ponuku úspešného uchádzača), s cieľom zaručiť ochranu citlivých obchodných informácií úspešného uchádzača.
14 Dňa 1. apríla 2014 Komisia prijala rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o prvej opakovanej žiadosti (ďalej len „rozhodnutie z 1. apríla 2014“), ktorým zamietla prístup k ďalším dokumentom, ako k tým, ku ktorým ho už poskytla. Podľa tohto rozhodnutia, pokiaľ ide o hodnotiacu správu, ponuku úspešného uchádzača a jeho cenník, toto zamietnutie sa zakladalo na ochrane osobných údajov [článok 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001], ochrane obchodných záujmov (článok 4 ods. 2 prvá zarážka uvedeného nariadenia) a ochrane rozhodovacieho procesu (článok 4 ods. 3 toho istého nariadenia). Pokiaľ ide o hodnotiacu správu, Komisia v tomto štádiu ani nespresnila časti, na ktoré sa vzťahuje výnimka týkajúca sa osobných údajov, a tie, ktoré sa týkali časti č. 2, a nespadali teda do pôsobnosti žiadosti o prístup.
15 Dňa 2. apríla 2014 žalobkyňa predložila druhú opakovanú žiadosť, v ktorej žiadala o prístup k celej zmluve.
16 Dňa 14. apríla 2014 Komisia prijala rozhodnutie o druhej opakovanej žiadosti (ďalej len „rozhodnutie zo 14. apríla 2014“), ktorým zamietla priznať prístup k ďalším dokumentom, ako k tým, ku ktorým ho už poskytla, pričom ako dôvody uviedla rovnaké dôvody ako v rozhodnutí z 1. apríla 2014.
Konanie a návrhy účastníkov konania
17 Žalobou podanou do kancelárie Všeobecného súdu 2. júna 2014 žalobkyňa podala prejednávanú žalobu, v ktorej navrhovala, aby Všeobecný súd:
– zrušil rozhodnutie z 1. apríla 2014 a zo 14. apríla 2014 (ďalej len spoločne „napadnuté rozhodnutia“),
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
18 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu ako nedôvodnú,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
19 Na návrh sudcu spravodajcu v rámci dôkazných prostriedkov podľa článku 91 písm. c) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu tento súd nariadil Komisii povinnosť predložiť úplné znenie dokumentov, ku ktorým bol zamietnutý prístup. Komisia tejto žiadosti vyhovela v stanovenej lehote. V súlade s článkom 104 rokovacieho poriadku neboli tieto dokumenty oznámené žalobkyni.
20 Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 89 rokovacieho poriadku položil žalobkyni písomné otázky, pričom ju vyzval, aby na ne odpovedala pred pojednávaním.
21 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 30. júna 2016.
Právny stav
22 Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza tri žalobné dôvody založené po prvé na tom, že Komisia nerozhodla o všetkých požadovaných dokumentoch, po druhé na porušení článku 4 nariadenia č. 1049/2001 a po tretie na porušení článku 296 ZFEÚ.
23 Keďže žalobkyňa vzala svoj prvý žalobný dôvod späť, nie je ho potrebné preskúmať.
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 4 nariadenia č. 1049/2001
24 Žalobkyňa svojím druhým žalobným dôvodom tvrdí, že napadnuté rozhodnutia porušujú článok 4 nariadenia č. 1049/2001. Tento žalobný dôvod sa delí na päť častí založených po prvé na neexistencii porušenia ochrany osobných údajov v zmysle článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001, po druhé na neexistencii porušenia ochrany obchodných záujmov v zmysle článku 4 ods. 2 prvej zarážky tohto nariadenia, po tretie na neexistencii porušenia rozhodovacieho procesu v zmysle článku 4 ods. 3 toho istého nariadenia, po štvrté na existencii prevažujúceho verejného záujmu na zverejnení v zmysle článku 4 toho istého nariadenia a po piate na porušení článku 4 ods. 6 toho istého nariadenia z dôvodu zamietnutia čiastočného zverejnenia uvedených dokumentov.
O prvej časti založenej na neexistencii porušenia ochrany osobných údajov
25 Z článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001 vyplýva, že inštitúcie zamietnu prístup k dokumentu v prípade, že by sa jeho zverejnením porušila ochrana súkromia alebo integrity jednotlivca, predovšetkým v súlade s právnymi predpismi Únie týkajúcimi sa ochrany osobných údajov. V prejednávanej veci spočíva relevantná právna úprava najmä na nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 2001, s. 1; Mim. vyd. 13/026, s. 102).
26 Ako vyplýva z judikatúry, v rámci preskúmania vzťahu existujúceho medzi nariadeniami č. 1049/2001 a č. 45/2001 na účely uplatnenia výnimky stanovenej v článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001 v prejednávanej veci treba uviesť, že uvedené nariadenia sledujú odlišné ciele. Prvé nariadenie sa usiluje o zaistenie čo možno najväčšej transparentnosti rozhodovacieho procesu orgánov verejnej moci, ako aj informácií, na ktorých sú založené ich rozhodnutia. Jeho cieľom je teda čo najviac uľahčiť výkon práva na prístup k dokumentom a podporiť riadny úradný postup. Druhé nariadenie si kladie za cieľ zabezpečiť ochranu základných práv a slobôd fyzických osôb, predovšetkým ich súkromia, pri spracovávaní osobných údajov (rozsudok z 29. júna 2010, Komisia/Bavarian Lager, C‑28/08 P, EU:C:2010:378, bod 49).
27 Nariadenia č. 45/2001 a č. 1049/2001 boli prijaté v navzájom blízkych dátumoch. Neobsahujú ustanovenia upravujúce výslovne prednosť jedného pred druhým. V zásade je teda potrebné zabezpečiť ich plné uplatnenie (rozsudok z 29. júna 2010, Komisia/Bavarian Lager, C‑28/08 P, EU:C:2010:378, bod 56).
28 Podľa článku 2 písm. a) nariadenia č. 45/2001 treba pod „osobnými údajmi“ chápať akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby. Identifikovateľná osoba je osoba, ktorú možno identifikovať, priamo alebo nepriamo, najmä pomocou overenia identifikačného čísla alebo jedného alebo viacerých informácií špecifických pre jeho fyzickú, fyziologickú, duševnú, hospodársku, kultúrnu alebo sociálnu identitu.
29 Odôvodnenie 7 nariadenia č. 45/2001 stanovuje, že osoby, ktoré majú byť chránené, sú tie, ktorých osobné údaje spracovávajú inštitúcie alebo orgány Únie v akejkoľvek súvislosti, napríklad preto, že sú zamestnané v týchto inštitúciách alebo orgánoch.
30 Okrem toho nijaký zásadný dôvod neumožňuje vylúčiť profesijné činnosti z pojmu súkromie (rozsudky z 20. mája 2003, Österreichischer Rundfunk a i., C‑465/00, C‑138/01 a C‑139/01, EU:C:2003:294, bod 73, a z 8. novembra 2007, Bavarian Lager/Komisia, T‑194/04, EU:T:2007:334, bod 114).
31 V prejednávanej veci vyplýva z písomností Komisie, ako aj z dokumentov predložených v rámci dôkazných prostriedkov nariadených Všeobecným súdom, že Komisia použila ochranu osobných údajov s cieľom zamietnuť prístup k niektorým častiam týkajúcim sa priezvisk a mien zamestnancov uchádzačov, ako aj členov výberovej komisie, ich podpisov a ich pracovných úloh. Komisia sa teda správne domnievala, že tieto informácie predstavujú osobné údaje.
32 Ako vyplýva z rozhodnutia z 1. apríla 2014, podľa článku 8 písm. b) nariadenia č. 45/2001 môžu byť osobné údaje prenášané len vtedy, ak príjemcovia, akým je žalobkyňa, preukážu nevyhnutnosť prenosu údajov a ak nie je žiaden dôvod predpokladať, že môžu byť dotknuté legitímne záujmy dotknutej osoby.
33 Keďže žalobkyňa neposkytla žiadne výslovné a legitímne odôvodnenie, ani žiadne presvedčivé tvrdenie preukazujúce potrebu prenosu týchto osobných údajov, Komisia správne zamietla prístup k predmetným osobným údajom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júna 2010, Komisia/Bavarian Lager, C‑28/08 P, EU:C:2010:378, bod 78).
34 Až v štádiu repliky žalobkyňa prvýkrát tvrdila, že v zmysle judikatúry a najmä bodu 216 rozsudku z 9. septembra 2009, Brink’s Security Luxembourg/Komisia (T‑437/05, EU:T:2009:318) jej mala Komisia poskytnúť prístup k časti hodnotiacej správy obsahujúcej osobné údaje členov hodnotiacej komisie.
35 V tejto súvislosti treba uviesť, že rozsudok z 9. septembra 2009, Brink’s Security Luxembourg/Komisia (T‑437/05, EU:T:2009:318), na ktorý sa odvoláva žalobkyňa, predchádzal rozsudku z 29. júna 2010, Komisia/Bavarian Lager (C‑28/08 P, EU:C:2010:378). V tomto druhom rozsudku pritom Súdny dvor spresnil pravidlá, podľa ktorých musia inštitúcie Únie preskúmať žiadosti o prístup k dokumentom obsahujúcim osobné údaje. Okrem toho na základe otázky položenej na pojednávaní žalobkyňa uznala prednosť rozsudku z 29. júna 2010, Komisia/Bavarian Lager (C‑28/08 P, EU:C:2010:378).
36 V tejto súvislosti treba konštatovať, že ten subjekt, ktorý žiada o takýto prenos, musí preukázať nevyhnutnosť tohto prenosu. Ak túto nevyhnutnosť preukáže, prináleží dotknutej inštitúcii, aby preverila, že neexistuje dôvod domnievať sa, že sporným prenosom by mohli byť dotknuté legitímne záujmy dotknutej osoby (rozsudok zo 16. júla 2015, ClientEarth a PAN Europe/EFSA, C‑615/13 P, EU:C:2015:489, bod 47).
37 V tejto súvislosti treba konštatovať, že hoci vylúčený uchádzač môže v zásade uviesť legitímne dôvody, aby získal prístup k menám členov výberovej komisie predmetného výberového konania, žalobkyňa nepredložila nijaké tvrdenie, ktoré by odôvodňovalo takýto návrh pred prijatím napadnutých rozhodnutí. Navyše ani v rámci tohto konania žalobkyňa nepredložila v tomto zmysle podrobne odôvodnené tvrdenie. Za týchto okolností žalobná výhrada žalobkyne týkajúca sa prístupu k časti hodnotiacej správy obsahujúcej osobné údaje členov hodnotiacej komisie, pokiaľ ide o ich identitu, t. j. častí nachádzajúcich sa uprostred strany 6 a v prílohe č. 1 hodnotiacej správy, sa musí zamietnuť.
38 Pokiaľ ide o ostatné nezverejnené časti hodnotiacej správy vrátane otázok položených uchádzačovi, ktoré sa nachádzali v časti 6 hodnotiacej správy, t. j. časti nachádzajúce sa na stranách 2, 3, 4, 5 a na začiatku a konci strany 6 a v prílohe č. 2 hodnotiacej správy, treba spresniť, že sa vzťahovali na časť č. 2, a teda nespadali do pôsobnosti žiadosti o prístup. Navyše hoci Komisia mohla uľahčiť pochopenie rozhodnutia z 1. apríla 2014 žalobkyňou, keby spresnila časti hodnotiacej správy, na ktoré sa vzťahuje ochrana osobných údajov, a tie, ktoré sa týkajú časti č. 2 verejného obstarávania, neporušila žiadnu právnu povinnosť, keď v prejednávanej veci konala, ako konala.
39 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti treba prvú časť druhého žalobného dôvodu zamietnuť.
O druhej časti založenej na neexistencii porušenia ochrany obchodných záujmov
40 Žalobkyňa tvrdí, že Komisia nesprávne rozhodla o existencii rizika porušenia ochrany obchodných záujmov v zmysle článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001.
41 Na úvod treba uviesť, že v rámci preskúmania druhej časti druhého žalobného dôvodu treba preskúmať len to, či Komisia mohla svoje rozhodnutie založiť na ochrane obchodných záujmov s cieľom zamietnuť prístup k ponuke úspešného uchádzača, vrátane jeho cenníka, ako aj prílohám I.A a II k zmluve. Ako totiž vyplýva zo záveru Všeobecného súdu k prvej časti druhého žalobného dôvodu, Komisia sa nedopustila pochybenia, keď povolila čiastočný prístup k hodnotiacej správe a k zneniu zmluvy, pretože zverejnenie niektorých častí mohlo viesť k porušeniu ochrany osobných údajov, a iné časti sa týkali časti č. 2 a spadali teda mimo rámca žiadosti o prístup.
42 V napadnutých rozhodnutiach sa Komisia opierala o článok 4 ods. 2 prvú zarážku nariadenia č. 1049/2001, ako aj článok 113 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 2012, s. 1, ďalej len „rozpočtové nariadenie“).
43 Z judikatúry vyplýva, že nariadenie č. 1049/2001 a rozpočtové nariadenie majú rôzne účely a že neobsahujú ustanovenie výslovne upravujúce prednosť jedného pred druhým. Preto treba zabezpečiť uplatnenie každého z týchto nariadení, ktoré bude zlučiteľné s uplatnením druhého nariadenia a umožní tak jeho koherentné uplatnenie (rozsudok z 29. januára 2013, Cosepuri/EFSA, T‑339/10 a T‑532/10, EU:T:2013:38, bod 85).
44 Pokiaľ ide presnejšie o uplatnenie nariadenia č. 1049/2001, týmto nariadením sa priznáva verejnosti právo na čo najširší prístup k dokumentom inštitúcií (rozsudok z 29. januára 2013, Cosepuri/EFSA, T‑339/10 a T‑532/10, EU:T:2013:38, bod 87).
45 Uvedené právo však podlieha určitým obmedzeniam založeným na dôvodoch verejného alebo súkromného záujmu. Keďže takéto výnimky sa odchyľujú od zásady čo najširšieho prístupu verejnosti k dokumentom inštitúcií Únie, treba ich vykladať a uplatňovať reštriktívne (rozsudok z 29. januára 2013, Cosepuri/EFSA, T‑339/10 a T‑532/10, EU:T:2013:38, body 88 a 89).
46 Pokiaľ sa dotknutá inštitúcia rozhodne zamietnuť prístup k dokumentu, o ktorého sprístupnenie bola požiadaná, je v zásade povinná poskytnúť vysvetlenia, pokiaľ ide o otázku, ako môže prístup k tomuto dokumentu konkrétne a skutočne ohroziť záujem chránený výnimkou stanovenou v článku 4 nariadenia č. 1049/2001, na ktorú sa táto inštitúcia odvoláva. Riziko takéhoto porušenia navyše musí byť primerane predvídateľné, a nie čisto hypotetické. V tejto súvislosti sa však inštitúcia môže opierať o všeobecné domnienky vzťahujúce sa na určité kategórie dokumentov, pretože na žiadosti o zverejnenie týkajúce sa dokumentov rovnakej povahy je možné uplatniť podobné všeobecné úvahy (rozsudok z 29. januára 2013, Cosepuri/EFSA, T‑339/10 a T‑532/10, EU:T:2013:38, bod 90).
47 Z judikatúry vyplýva, že na ponuky predložené uchádzačmi v rámci výberového konania sa môže vzťahovať výnimka týkajúca sa ochrany obchodných záujmov najmä z dôvodu ekonomických a technických prvkov, ktoré ponuky obsahujú (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. januára 2013, Cosepuri/EFSA, T‑339/10 a T‑532/10, EU:T:2013:38, bod 95).
48 Okrem toho ochrana ponúk uchádzačov voči iným uchádzačom vyplýva z príslušných ustanovení rozpočtového nariadenia, a najmä z jeho článku 113 ods. 2, ktorý nepredpokladá zverejnenie predložených ponúk, a to ani po písomnej žiadosti vylúčených uchádzačov. Toto obmedzenie sa spája s cieľom pravidiel verejného obstarávania Únie, ktorý spočíva v nenarušenej hospodárskej súťaži. Na dosiahnutie tohto cieľa je dôležité, aby verejní obstarávatelia nezverejňovali informácie týkajúce sa verejných obstarávaní, ktorých obsah by mohol byť použitý na narušenie hospodárskej súťaže či už v prebiehajúcom verejnom obstarávaní alebo v neskorších verejných obstarávaniach (rozsudok z 29. januára 2013, Cosepuri/EFSA, T‑339/10 a T‑532/10, EU:T:2013:38, bod 100).
49 Vzhľadom na vyššie uvedené judikatúra stanovila existenciu všeobecnej domnienky, podľa ktorej prístup k ponukám uchádzačov v zásade ohrozuje ochranu obchodných záujmov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. januára 2013, Cosepuri/EFSA, T‑339/10 a T‑532/10, EU:T:2013:38, bod 101).
50 Treba však zdôrazniť, že všeobecná domnienka uvedená v bode 49 vyššie nevylučuje možnosť preukázať, že na daný dokument, ktorého zverejnenie sa požaduje, sa táto výnimka nevzťahuje alebo že existuje prevažujúci verejný záujem odôvodňujúci jeho zverejnenie (rozsudok z 28. júna 2012, Komisia/Éditions Odile Jacob, C‑404/10 P, EU:C:2012:393, bod 126).
51 Prejednávanú vec treba preskúmať práve s ohľadom na tieto zásady.
52 V prvom rade treba uviesť, že v prejednávanej veci bol žalobkyni zamietnutý prístup k ponuke podanej úspešným uchádzačom, pričom súčasťou tejto ponuky je cenník tohto uchádzača a jeho súhrnná cenová ponuka. Navyše v prílohe I.A zmluvy, ku ktorej bol tiež úplne Komisiou zamietnutý prístup, sa rovnako nachádza cenník ponuky úspešného uchádzača. Pokiaľ ide o prílohu II zmluvy, ku ktorej bol prístup tiež zamietnutý, táto príloha obsahuje ponuku úspešného uchádzača. Ide presne o ten druh dokumentov, aké sú uvedené v rozsudku z 29. januára 2013, Cosepuri/EFSA (T‑339/10 a T‑532/10, EU:T:2013:38). Na rozdiel od tvrdenia žalobkyne nemožno z tohto rozsudku vyvodiť, že sa týka len žiadosti o prístup ku všetkým ponukám uchádzačov, a nie žiadosti o prístup len k ponuke úspešného uchádzača.
53 Je totiž zrejmé, že dokumenty uvedené v tejto žiadosti o prístup môžu svojou povahou obsahovať technické a ekonomické prvky úspešného uchádzača, najmä informácie o jeho spôsobilosti a spôsobe práce, know‑how, vnútornej organizácii, nákladoch a ponúkaných cenách.
54 Za týchto okolností Komisia správne vo svojich napadnutých rozhodnutiach tvrdila, že na ponuku úspešného uchádzača, vrátane cenníka, prílohy I.A zmluvy obsahujúcej cenník a prílohy II zmluvy obsahujúcej ponuku úspešného uchádzača, sa vzťahovala všeobecná domnienka, že ich sprístupnenie by v zásade narušilo ochranu obchodných záujmov.
55 Okrem toho treba zdôrazniť, že práve s cieľom chrániť dôvernosť týchto citlivých obchodných informácií článok 113 ods. 2 rozpočtového nariadenia neupravuje oznámenie ponuky úspešného uchádzača vylúčeným uchádzačom a stanovuje, že je možné aj neposkytnúť niektoré informácie, ak by to škodilo oprávneným obchodným záujmom alebo mohlo narušiť spravodlivú hospodársku súťaž.
56 V druhom rade treba konštatovať, že ani v jednej fáze konania žalobkyňa neuviedla nijaké tvrdenie umožňujúce preukázať, že na požadované dokumenty sa nevzťahovala vyššie uvedená domnienka.
57 Pokiaľ ide o celý cenník, žalobkyňa tvrdí, že zverejnenie tohto dokumentu nemôže poškodiť obchodné záujmy úspešného uchádzača, pretože oznámenie o výsledku verejného obstarávania uvádzalo cenovú úroveň jeho ponuky. Toto tvrdenie nemožno prijať, pretože cenník je oveľa detailnejší dokument, uvádzajúci položku po položke ceny ponúkaných služieb, zatiaľ čo oznámenie o výsledku verejného obstarávania sa obmedzuje na celkové oznámenie sumy zadanej zákazky.
58 To isté platí aj pre súhrnnú cenovú ponuku nachádzajúcu sa v prílohe ponuky. Treba konštatovať, že aj tento dokument obsahuje informácie týkajúce sa cien ponúkaných služieb, ktoré sú podrobnejšie, než informácia zverejnená v oznámení o výsledku verejného obstarávania. Z tohto dôvodu súhrnná cenová ponuka spadá tiež do pôsobnosti vyššie uvedenej domnienky.
59 Komisia bola teda oprávnená domnievať sa, že na predmetné dokumenty, t. j. na ponuku úspešného uchádzača, vrátane cenníka a súhrnnej cenovej ponuky, ako aj prílohy I.A a II zmluvy sa vzťahovala všeobecná domnienka týkajúca sa ochrany obchodných záujmov bez toho, aby vykonala ich konkrétne a individuálne preskúmanie, ako tvrdí žalobkyňa.
60 Pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne týkajúce existencie údajného prevažujúceho verejného záujmu odôvodňujúceho zverejnenie, tieto tvrdenia budú preskúmané neskôr, v rámci štvrtej časti.
61 Napokon, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že informácie, ktoré jej Komisia poskytla s ohľadom na cenu úspešnej ponuky, nespĺňajú požiadavky článku 113 rozpočtového nariadenia, aj keby bolo toto tvrdenie prípustné, treba konštatovať, že na rozdiel od tvrdenia žalobkyne článok 113 ods. 2 rozpočtového nariadenia nestanovuje povinnosť oznámiť vylúčenému uchádzačovi v rámci oznamovania charakteristických znakov a výhod úspešnej ponuky aj podrobné informácie týkajúce sa cien.
62 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti treba druhú časť druhého žalobného dôvodu zamietnuť.
O tretej časti založenej na neexistencii narušenia rozhodovacieho procesu
63 Žalobkyňa tvrdí, že Komisia nesprávne odôvodnila zamietnutie prístupu k niektorým dokumentom podľa článku 4 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001 výnimkou založenou na ochrane rozhodovacieho procesu.
64 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa judikatúry môže ten istý dokument spadať do pôsobnosti jednej alebo viacerých výnimiek stanovených nariadením č. 1049/2001 (rozsudok z 10. septembra 2008, Williams/Komisia, T‑42/05, neuverejnený, EU:T:2008:325, bod 126). Z toho vyplýva, že Komisia sa nedopustila pochybenia, keď dospela k záveru, že v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia zverejnenie celej hodnotiacej správy a znenia zmluvy podpísanej s úspešným uchádzačom by mohlo viesť k porušeniu ochrany osobných údajov, a že zverejnenie ponuky úspešného uchádzača vrátane cenníka, ako aj príloh I.A a II zmluvy by mohlo porušiť ochranu obchodných záujmov podľa článku 4 ods. 2 prvej zarážky tohto nariadenia.
65 Vzľadom na tieto výnimky, o ktorých Všeobecný súd rozhodol, že boli dôvodné, a ktoré sa vzťahovali na dokumenty, ku ktorým bol prístup úplne zamietnutý, a skryté časti požadovaných dokumentov, nie je z dôvodov hospodárnosti konania nevyhnutné preskúmať dôvodnosť žalobných výhrad žalobkyne týkajúcich sa výnimky vzťahujúcej sa na ochranu rozhodovacieho procesu, pretože tieto výhrady sú neúčinné (pozri v tomto zmysle uznesenie z 27. novembra 2012, Steinberg/Komisia, T‑17/10, neuverejnené, EU:C:2012:625, bod 89).
O štvrtej časti založenej na existencii prevažujúceho verejného záujmu na zverejnení
66 Žalobkyňa tvrdí, že napriek riziku porušenia ochrany obchodných záujmov existuje v zmysle poslednej časti vety článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001 prevažujúci verejný záujem na zverejnení.
67 Ako bolo uvedené vyššie, z judikatúry vyplýva, že uplatnenie všeobecnej domnienky, akou je v prejednávanej veci domnienka narušenia ochrany obchodných záujmov, nevylučuje možnosť preukázať existenciu prevažujúceho verejného záujmu odôvodňujúceho zverejnenie (rozsudok z 28. júna 2012, Komisia/Éditions Odile Jacob, C‑404/10 P, EU:C:2012:393, bod 126).
68 Je však úlohou žiadateľa konkrétnym spôsobom uviesť okolnosti, ktoré zakladajú prevažujúci verejný záujem na zverejnení dotknutých dokumentov (rozsudky zo 14. novembra 2013, LPN a Fínsko/Komisia, C‑514/11 P a C‑605/11 P, EU:C:2013:738, bod 94, a zo 16. júla 2015, ClientEarth/Komisia, C‑612/13 P, EU:C:2015:486, bod 90).
69 V tejto súvislosti prevažujúci verejný záujem odôvodňujúci zverejnenie dokumentu sa isteže nemusí nevyhnutne líšiť od zásad, na ktorých spočíva nariadenie č. 1049/2001 (rozsudky zo 14. novembra 2013, LPN a Fínsko/Komisia, C‑514/11 P a C‑605/11 P, EU:C:2013:738, bod 92, a zo 16. júla 2015, ClientEarth/Komisia, C‑612/13 P, EU:C:2015:486, bod 92).
70 Všeobecné úvahy však nemožno použiť na odôvodnenie prístupu k požadovaným dokumentom (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. novembra 2013, LPN a Fínsko/Komisia, C‑514/11 P a C‑605/11 P, EU:C:2013:738, bod 93, a zo 16. júla 2015, ClientEarth/Komisia, C‑612/13 P, EU:C:2015:486, bod 93).
71 Pokiaľ ide o predmetný prípad, treba konštatovať, že žalobkyňa vo svojich opakovaných žiadostiach uviedla len zásadu transparentnosti, pričom dodala, že existoval rozdiel medzi sumou uvedenou v oznámení o výsledku verejného obstarávania a výškou ponuky úspešného uchádzača. Z opakovaných žiadostí vyplýva, že zverejnenie požadovaných dokumentov bolo nevyhnutné s cieľom umožniť žalobkyni overiť výšku sumy, za akú bola zákazka zadaná.
72 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v momente prijatia rozhodnutia z 1. apríla 2014 už žalobkyňa podala svoju žalobu o neplatnosť rozhodnutia o zamietnutí jej ponuky. V rámci danej žaloby poukazovala – okrem ostatných žalobných výhrad – na údajnú protiprávnosť zadania zákazky za vyššiu cenu v porovnaní s ponukou úspešného uchádzača, ako vyplýva z bodu 19 rozsudku z 8. októbra 2015, Secolux/Komisia (T‑90/14, neuverejnený, EU:T:2015:772). Za týchto okolností treba uviesť, že záujem, ktorý uvádza žalobkyňa, predstavuje súkromný záujem a nie verejný záujem.
73 Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že skutočnosť, že požadované dokumenty sa môžu ukázať na obhajobu žalobkyne v rámci jej žaloby ako nevyhnutné, predstavuje súkromný záujem. Takže v rozsahu, v akom žalobkyňa požadovala prístup k predmetným dokumentom s cieľom lepšie uplatniť svoje tvrdenia v rámci svojej žaloby o neplatnosť, nemôže toto zverejnenie predstavovať prevažujúci verejný záujem na zverejnení (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. júna 2012, Komisia/Éditions Odile Jacob, C‑404/10 P, EU:C:2012:393, body 145 a 146, a z 20. marca 2014, Reagens/Komisia, T‑181/10, neuverejnený, EU:T:2014:139, bod 142).
74 Žalobkyňa nepredložila na podporu svojho všeobecného odkazu na zásadu transparentnosti nijaké iné odôvodnené tvrdenie. Takže pokiaľ ide o zásadu proporcionality, ako aj zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie, okrem toho, že sa žalobkyňa na ne neodvolávala vo svojich opakovaných žiadostiach na odôvodnenie existencie prevažujúceho verejného záujmu, uvádza ich bez toho, aby predložila akékoľvek konkrétne tvrdenie. Také všeobecné úvahy však nemožno použiť na odôvodnenie prístupu k požadovaným dokumentom.
75 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba dospieť k záveru, že žalobkyňa nepreukázala existenciu prevažujúceho verejného záujmu odôvodňujúceho zverejnenie predmetných dokumentov podľa článku 4 ods. 2 poslednej časti vety nariadenia č. 1049/2001.
76 Z toho vyplýva, že štvrtú časť druhého žalobného dôvodu treba zamietnuť.
O piatej časti týkajúcej sa zamietnutia čiastočného zverejenenia
77 Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutia porušujú článok 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001, keďže zamietajú priznať čiastočný prístup k niektorým požadovaným dokumentom. Podľa nej mala Komisia vykonať s ohľadom na každý dokument individuálnu analýzu dôvodov, pre ktoré nebolo čiastočné zverejnenie možné.
78 Článok 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001 stanovuje, že ak sa výnimka alebo niekoľko uvedených výnimiek vzťahujú iba na určitú časť požadovaného dokumentu, zostávajúce časti dokumentu sa zverejnia.
79 V tejto súvislosti treba v prvom rade konštatovať, že Komisia priznala čiastočný prístup k hodnotiacej správe a k zneniu zmluvy uzavretej s vybratým uchádzačom bez toho, aby žalobkyňa predložila akékoľvek tvrdenie umožňujúce dospieť k záveru, že bola povinná poskytnúť prístup aj k iným častiam týchto dokumentov. V tejto súvislosti treba pripomenúť, ako bolo uvedené v bode 38 vyššie, že Komisia neposkytla prístup k oddielu 6 hodnotiacej správy, pretože tento oddiel sa týkal časti č. 2, ktorá nespadala do pôsobnosti žiadosti.
80 V druhom rade, pokiaľ ide o ponuku úspešného uchádzača, vrátane cenníka v jeho úplnom alebo súhrnom znení, ako aj prílohy I.A a II zmluvy, z judikatúry vyplýva, že všeobecná domnienka uvedená v bodoch 52 až 54 tohto rozsudku znamená, že dokumenty, na ktoré sa táto všeobecná domnienka vzťahuje, nepodliehajú povinnosti úplného alebo čiastočného zverejnenia ich obsahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2012, Komisia/Éditions Odile Jacob, C‑404/10 P, EU:C:2012:393, bod 133).
81 Piatu časť druhého žalobného dôvodu treba preto zamietnuť, a v dôsledku toho treba zamietnuť druhý žalobný dôvod v celom rozsahu ako nedôvodný.
O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 296 ZFEÚ
82 Na úvod treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry odôvodnenie vyžadované článkom 296 ZFEÚ musí byť prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, umožňujúce dotknutým osobám pochopiť dôvody prijatia opatrenia a príslušnému súdu Únie preskúmať ho. Požiadavka odôvodnenia sa musí posudzovať vzhľadom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môžu mať na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyžaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené všetky relevantné právne a skutkové okolnosti, lebo otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky uvedeného článku, sa má posudzovať nielen s ohľadom na jeho znenie, ale aj s ohľadom na jeho kontext, ako aj na všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť (rozsudky z 10. septembra 2008, Williams/Komisia, T‑42/05, EU:T:2008:325, bod 94; zo 7. júla 2011, Valero Jordana/Komisia, T‑161/04, neuverejnený, EU:T:2011:337, bod 48, a z 15. júla 2015, Dennekamp/Parlament, T‑115/13, EU:T:2015:497, bod 136).
83 Pokiaľ ide o otázku žiadosti o prístup k dokumentom, ak predmetná inštitúcia zamietne takýto prístup, musí na základe informácií, ktorými disponuje, v každom konkrétnom prípade preukázať, že na dokumenty, ku ktorým sa prístup požaduje, sa skutočne vzťahujú výnimky upravené v nariadení č. 1049/2001 (rozsudky z 10. septembra 2008, Williams/Komisia, T‑42/05, EU:T:2008:325, bod 95, a zo 7. júla 2011, Valero Jordana/Komisia, T‑161/04, neuverejnený, EU:T:2011:337, bod 49). V súlade s ustálenou judikatúrou teda prislúcha inštitúcii, ktorá zamietla prístup k dokumentu, predložiť odôvodnenie umožňujúce jednak pochopiť a overiť, či sa požadovaného dokumentu skutočne týka oblasť, na ktorú sa vzťahuje uvádzaná výnimka, a jednak, či potreba ochrany súvisiaca s touto výnimkou je skutočná.
84 Prejednávaný prípad treba preskúmať práve s ohľadom na tieto zásady.
85 Po prvé, pokiaľ ide o žalobnú výhradu založenú na nedostatku odôvodnenia s ohľadom na ochranu súkromia, treba konštatovať, že napadnuté rozhodnutia dostatočne právne vysvetľujú dôvody, pre ktoré nemôžu byť niektoré časti hodnotiacej správy a zmluvy podpísanej s úspešným uchádzačom zverejnené s cieľom chrániť osobné údaje.
86 Tvrdenia žalobkyne týkajúce sa oddielu 6 hodnotiacej správy nie sú vecne podložené, pretože ako vysvetlila Komisia vo svojich písomných pripomienkach a ako vyplýva z preskúmania tohto dokumentu Všeobecným súdom, uvedený oddiel sa týka časti č. 2, ktorá nespadá do pôsobnosti žiadosti o prístup.
87 Ako bolo v tejto súvislosti uvedené v bode 38 vyššie, hoci Komisia mohla ešte viac uľahčiť pochopenie napadnutých rozhodnutí žalobkyňou, keby spresnila časti dokumentov, na ktoré sa vzťahuje ochrana osobných údajov, a tie, ktoré sa týkajú časti č. 2 verejného obstarávania, treba uviesť, že neporušila povinnosť odôvodnenia, keď v prejednávanej veci konala, ako konala.
88 Treba tiež zamietnuť tvrdenie žalobkyne týkajúce sa ponuky úspešného uchádzača, pretože Komisia nevychádzala z ochrany súkromia, keď zamietla prístup k tomuto dokumentu.
89 Po druhé, pokiaľ ide o ochranu obchodných záujmov, na rozdiel od tvrdenia žalobkyne je v napadnutých rozhodnutiach uvedené dostatočné odôvodnenie týkajúce sa uplatnenia všeobecnej domnienky nezverejnenia ponuky úspešného uchádzača, a to vrátane cenníka, ako aj príloh I.A a II zmluvy, s cieľom zaručiť uvedenú ochranu.
90 Po tretie z rovnakých dôvodov, ako sú uvedené v bodoch 64 a 65 tohto rozsudku, nie je na účely rozhodnutia v prejednávanej veci nevyhnutné preskúmať dôvodnosť žalobnej výhrady založenej na údajnom nedostatku odôvodnenia, pokiaľ ide o ochranu rozhodovacieho procesu, takže táto výhrada je neúčinná.
91 Po štvrté, pokiaľ ide o odôvodnenie týkajúce sa neexistencie prevažujúceho verejného záujmu, treba uviesť, že žalobkyňa vo svojich opakovaných žiadostiach uviedla len všeobecne zásadu transparentnosti, pričom konkrétne spomenula svoj záujem na tom, aby mohla overiť existenciu rozporu medzi oznámením o výsledku verejného obstarávania a výškou ponuky úspešného uchádzača. V tejto súvislosti z napadnutých rozhodnutí vyplýva, že Komisia síce stručne, no jasne uviedla, že žalobkyňa nepredložila žiadne tvrdenie s cieľom preukázať existenciu prevažujúceho verejného záujmu odôvodňujúceho zverejnenie. Komisia navyše dodala, že nedokázala identifikovať akýkoľvek prevažujúci verejný záujem odôvodňujúci také zverejnenie. Navyše treba uviesť, že Komisia vo svojich pôvodných rozhodnutiach v tejto súvislosti výslovne uviedla, že záujem žalobkyne na zverejnení bol súkromnej povahy. Za týchto okolností treba zamietnuť tvrdenie založené na nedostatku odôvodnenia týkajúce sa existencie prevažujúceho verejného záujmu.
92 Napokon treba dodať, že pokiaľ ide o rozhodnutie zo 14. apríla 2014, prílohy I.A a II zmluvy obsahovali cenník a ponuku úspešného uchádzača. Z tohto dôvodu mohlo rozhodnutie zo 14. apríla 2014 správne odkazovať na odôvodnenie rozhodnutia z 1. apríla 2014, v ktorom sa už rozhodlo o zverejnení týchto informácií.
93 Z toho vyplýva, že tretí žalobný dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia treba zamietnuť ako nedôvodný.
94 Žaloba sa preto musí zamietnuť ako celok.
O trovách
95 Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Secolux, Association pour le contrôle de la sécurité de la construction, je povinná nahradiť trovy konania.
Frimodt Nielsen | Collins | Valančius |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 21. septembra 2016.
Podpisy