Vec C‑2/08

Amministrazione dell’Economia e delle Finanze

a

Agenzia delle Entrate

proti

Fallimento Olimpiclub Srl

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Corte suprema di cassazione)

„DPH – Prednosť práva Spoločenstva – Ustanovenie vnútroštátneho práva stanovujúce zásadu právnej sily rozhodnutej veci“

Abstrakt rozsudku

Právo Spoločenstva – Priamy účinok – Prednosť – Ustanovenie vnútroštátneho práva stanovujúce zásadu právnej sily rozhodnutej veci

Právo Spoločenstva neprikazuje vnútroštátnemu súdu, aby neuplatnil vnútroštátne procesné normy, na základe ktorých získava rozhodnutie právoplatnosť, aj keby to umožnilo napraviť porušenie práva Spoločenstva predmetným rozhodnutím. Podmienky vykonávania zásady právnej sily rozhodnutej veci, ktoré stanovuje vnútroštátny právny poriadok v súlade zo zásadou procesnej autonómie členských štátov, však nesmú byť menej priaznivé ako pravidlá upravujúce obdobné vnútroštátne konania (zásada ekvivalencie) ani nesmú byť naformulované tak, aby v praxi spôsobili nemožnosť alebo nadmerné sťaženie výkonu práv uznaných právnym poriadkom Spoločenstva (zásada efektivity).

V tejto súvislosti výklad zásady právnej sily rozhodnutej veci, podľa ktorého v daňových sporoch právoplatný rozsudok má v predmetnej veci, pokiaľ sa týka základného bodu, ktorý je spoločný aj pre ostatné veci, v tomto bode záväzné účinky, aj keď v ňom uvedené konštatovania boli prijaté v súvislosti s iným zdaňovacím obdobím, nie je v súlade so zásadou efektivity. Takýto výklad nielenže bráni tomu, aby bolo spochybnené súdne rozhodnutie, ktoré nadobudlo právnu silu rozhodnutej veci, hoci toto rozhodnutie obsahuje porušenie práva Spoločenstva, ale zároveň bráni súdnemu preskúmaniu akéhokoľvek iného rozhodnutia prijatého príslušným daňovým orgánom voči tomu istému účastníkovi, ktoré sa týka toho istého základného spoločného bodu daného rozhodnutia, ale bolo prijaté v súvislosti s iným zdaňovacím obdobím. Takéto uplatňovanie zásady právnej sily rozhodnutej veci by teda viedlo k tomu, že keby sa rozsudok, ktorý sa stal konečným, zakladal na takom výklade pravidiel Spoločenstva týkajúcich sa zneužívajúceho konania v oblasti dane z pridanej hodnoty, ktorý by bol skutočne v rozpore s právom Spoločenstva, tieto pravidlá by sa nesprávne uplatňovali v každom ďalšom zdaňovacom období a tento nesprávny výklad by nebolo možné opraviť. Takéto rozsiahle prekážky účinného uplatňovania pravidiel Spoločenstva v oblasti dane z pridanej hodnoty nemožno primerane odôvodniť zásadou právnej istoty, a preto ich treba považovať za prekážky, ktoré sú v rozpore so zásadou efektivity.

V dôsledku toho právo Spoločenstva za takýchto okolností bráni uplatneniu ustanovenia vnútroštátneho práva stanovujúcemu zásadu právnej sily rozhodnutej veci v spore o dani z pridanej hodnoty týkajúcom sa zdaňovacieho obdobia, v ktorom ešte nebolo prijaté konečné rozhodnutie, pokiaľ by toto ustanovenie vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o tomto spore prekážalo v zohľadnení právnych noriem Spoločenstva týkajúcich sa zneužívajúceho konania v oblasti uvedenej dane.

(pozri body 23, 24, 26, 29 – 32 a výrok)