Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal High Court (Írsko) 26. januára 2024 – NE, MY, HJ, XF, WB, UV, VK, JU, RJ a DZ/An Bord Pleanála, Minister for Housing, Local Government and Heritage, Ireland a The Attorney General
(vec C-58/24, Drumakilla)
Jazyk konania: angličtina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
High Court
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobcovia: NE, MY, HJ, XF, WB, UV, VK, JU, RJ a DZ
Odporcovia: An Bord Pleanála, Minister for Housing, Local Government and Heritage, Ireland a The Attorney General
za účasti: Drumakilla Limited
Prejudiciálne otázky
1. Má článok 11 smernice 2011/921 v spojení so zásadou širokého prístupu k spravodlivosti podľa článku 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru za následok, že v prípade, že projekt v zmysle článku 1 ods. 2 písm. a) smernice 2011/92, ktorý je predmetom žiadosti o povolenie (ďalej len „primárne povolenie“), nemôže byť vykonaný bez toho, aby navrhovateľ projektu nezískal najskôr iné povolenie (ďalej len „sekundárne povolenie“), a v prípade, že si príslušný orgán na vydávanie primárneho povolenia pre takýto projekt zachováva schopnosť posúdiť vplyv projektu na životné prostredie prísnejšie, než ako sa vykonalo v rámci sekundárneho posúdenia, sa má s takýmto sekundárnym povolením (ak bolo vydané pred primárnym povolením) zaobchádzať tak, že je súčasťou povoľovacieho postupu na iné účely než v súvislosti s rozsahom záležitostí, ktoré sa majú zohľadniť alebo posúdiť podľa smernice 2011/92, a to buď vo všeobecnosti, alebo v prípade, že sekundárnym povolením je rozhodnutie prijaté podľa článku 16 ods. 1 smernice 92/43, ktorým sa navrhovateľovi na účely uskutočnenia projektu povoľuje výnimka z uplatniteľných opatrení na ochranu druhu?
2. Ak je odpoveď na prvú otázku kladná, má článok 11 smernice 2011/92 v spojení so zásadou širokého prístupu k spravodlivosti podľa článku 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru za následok, že vnútroštátne pravidlá týkajúce sa dátumu, odkedy začína plynúť lehota na napadnutie platnosti rozhodnutia prijatého podľa článku 16 ods. 1 smernice 92/431 („sekundárne povolenie“), sa musia vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby táto lehota začala plynúť pred dátumom prijatia dotknutého rozhodnutia o povolení („primárne povolenie“), a to buď vo všeobecnosti, alebo v prípade, že: i) projekt bol predmetom individuálneho posúdenia podľa článku 4 ods. 2 písm. a) smernice 2011/92 a/alebo ii) rozhodnutie podľa článku 4 ods. 5 na účely primárneho povolenia bolo prijaté po vydaní sekundárneho povolenia a zároveň s rozhodnutím o primárnom povolení, a/alebo iii) konanie, ktorým bola napadnutá platnosť sekundárneho povolenia, neobsahuje žiadny dôvod spochybňujúci príslušné primárne povolenie odkazom na údajnú neplatnosť sekundárneho povolenia, a/alebo iv) žalobca nepožiada o predĺženie lehoty na napadnutie sekundárneho povolenia, pričom takáto žiadosť sa vyžaduje podľa vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa neskorších námietok, ak sa v žiadnom právnom predpise Únie nestanovuje inak?
3. Ak je odpoveď na prvú otázku kladná a ak je odpoveď na druhú otázku vo všeobecnosti záporná, má smernica 2011/92 v spojení s článkom 47 Charty základných práv a/alebo so zásadou širokého prístupu k spravodlivosti podľa článku 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru za následok, že časová lehota, ktorá sa stanovuje vo vnútroštátnom práve členského štátu na začatie konania na určenie práva podľa uvedenej smernice, musí byť primerane predvídateľná, ale v súlade s článkom 11 ods. 2 smernice 2011/92 nemusí byť výslovne uvedená v právnych predpisoch a/alebo v praktických informáciách, ktoré sa poskytujú verejnosti o prístupe k správnemu alebo súdnemu preskúmaniu podľa článku 11 ods. 5 smernice 2011/92, a/alebo s konečnou platnosťou presne určená na základe vnútroštátnej judikatúry, tak, že na odpoveď na druhú otázku nemá vplyv ustanovenie vnútroštátneho práva členského štátu týkajúce sa predvídateľnej časovej lehoty všeobecnej povahy, ktoré sa týka žalôb podľa verejného práva vo všeobecnosti vrátane začatia konania, ktorý sám napadne rozhodnutie prijaté podľa článku 16 ods. 1 smernice 92/43, ktorým sa navrhovateľovi projektu povoľuje výnimka z uplatniteľných opatrení na ochranu druhu na účely uskutočnenia projektu, hoci je to v dotknutom vnútroštátnom práve skôr implicitné než explicitné?
4. Ak je odpoveď na prvú otázku kladná a buď je odpoveď na druhú otázku kladná, alebo odpoveď na tretiu otázku záporná, má článok 16 ods. 1 smernice 93/43 za následok, že príslušný orgán nemôže dospieť k záveru, že neexistuje žiadna „uspokojivá alternatíva“ k rozhodnutiu, ktorým sa navrhovateľovi projektu povoľuje výnimka z uplatniteľných opatrení na ochranu druhu na účely uskutočnenia projektu v zmysle článku 1 ods. 2 písm. a) smernice 2011/92, ak príslušný orgán v skutočnosti nezohľadní alternatívy, ako je iné miesto alebo návrh, alebo zamietnutie výnimky?
5. Ak je odpoveď na prvú otázku kladná a buď je odpoveď na druhú otázku kladná, alebo odpoveď na tretiu otázku záporná, má článok 16 ods. 1 smernice 93/43 za následok, že príslušný orgán nemôže dospieť k záveru, že je „v záujme ochrany divokej fauny a flóry a ochrany prirodzených biotopov“ prijať rozhodnutie, ktorým sa navrhovateľovi projektu povoľuje výnimka z uplatniteľných opatrení na ochranu druhu na účely uskutočnenia projektu v zmysle článku 1 ods. 2 písm. a) smernice 2011/92, pokiaľ sa určitá identifikovaná ochrana nevytvorí v rámci samotnej výnimky skôr než pomocou opatrení na zmiernenie prijatých na zníženie alebo kompenzáciu škôd spôsobených krokmi povolenými v rozhodnutí o výnimke?
____________
1 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 2012, s. 1).
1 Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 1992, s. 6; Mim. vyd. 15/002, s. 102).