Language of document : ECLI:EU:T:2022:112

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (deviata komora)

z 2. marca 2022 (*)

„Arbitrážna doložka – Dohoda o poskytnutí grantu uzatvorená v rámci rámcového programu pre výskum a inovácie ‚Horizont 2020‘ – Vypovedanie dohody – Odborné pochybenie – Postavenie príjemcu grantu alebo osoby konajúcej v mene príjemcu alebo na jeho účet“

Vo veci T‑688/19,

VeriGraft AB, so sídlom v Göteborgu (Švédsko), v zastúpení: P. Hansson a A. Johansson, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Výkonnej agentúre pre Európsku radu pre inováciu a MSP, v zastúpení: A. Galea, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci D. Waelbroeck a A. Duron, advokáti,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh podaný na základe článku 272 ZFEÚ na určenie neplatnosti vypovedania zo strany Výkonnej agentúry pre malé a stredné podniky (EASME) dohody o poskytnutí grantu týkajúcej sa projektu „Individualizované žily pochádzajúce z kultivácie ľudských tkanív ako prvá liečba pre pacientov trpiacich chronickou žilovou nedostatočnosťou‑P‑TEV“ (Personalized Tissue‑Engineered Veins as the first Cure for Patients with Chronic Venous Insufficiency‑P‑TEV), ktorá bola uzatvorená v rámci nástroja na podporu inovácií v malých a stredných podnikoch rámcového programu pre výskum a inovácie „Horizont 2020“ (2014 – 2020),

VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora),

v zložení: predsedníčka komory M. J. Costeira, sudkyne M. Kănčeva (spravodajkyňa), a T. Perišin,

tajomník: I. Pollalis, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 1. júla 2021,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Žalobkyňa, VeriGraft AB, je švédska biotechnologická spoločnosť, ktorú v roku 2005 pod názvom NovaHep AB založili A a B, vyučujúci na univerzite Karolinska Institutet v Štokholme (Švédsko). Spoločnosť, ktorá sa pôvodne špecializovala na využívanie kmeňových buniek, bola v roku 2011 zmrazená v dôsledku finančných ťažkostí a následne v roku 2012 premiestnila svoje sídlo do Göteborgu (Švédsko). Činnosť obnovila v roku 2014 po vklade nových akcionárov do základného imania a odvtedy sa špecializuje na odvetvie vývoja individualizovaných transplantátov, vyrábaných v procese kultivácie ľudských tkanív, určených na použitie v regeneratívnej medicíne. Regeneratívna medicína je odvetvie medicíny, ktorého cieľom je nahradiť alebo napraviť ľudské bunky alebo regenerovať tkanivá alebo orgány s cieľom obnoviť ich normálne fungovanie. A, ktorá pôvodne vlastnila 41 % základného imania žalobkyne, postupne od roku 2014 previedla všetky svoje podiely. Okrem toho bola členkou správnej rady žalobkyne až do júla 2015 a neskôr v nej bola zamestnaná na čiastočný úväzok až do vypovedania jej pracovnej zmluvy, k čomu došlo 1. októbra 2016. Žalobkyňa zmenila názov na svoj súčasný v auguste 2017.

 Vyšetrovanie Univerzity v Göteborgu a CEPN týkajúce sa A a jej výskumnej skupiny

2        V marci 2016 univerzita v Göteborgu poverila osobitný výbor, aby vyšetril tvrdenia týkajúce sa viacerých zamestnancov, a to A, ako aj ďalších členov jej výskumnej skupiny, ktoré sa týkali nesprávneho postupu pri výskume, pokiaľ ide o desať univerzitných článkov uverejnených v rokoch 2010 až 2015. Tento výbor, ktorý bol poverený vydávaním odporúčaní pre prorektora Univerzity v Göteborgu, požiadal v tejto súvislosti o stanovisko výboru Centrala Etikprövningsnämnden (Ústredný etický výbor, Švédsko) (ďalej len „CEPN“). CEPN vydal svoje stanovisko v marci 2018 a osobitný výbor vydal svoje odporúčania pre prorektora Univerzity v Göteborgu v júni 2018. Tak CEPN, ako aj osobitný výbor konštatovali zlý postup pri výskume pri ôsmich z desiatich dotknutých článkov. CEPN zistil najmä systematické nedostatky v zložení a fungovaní výskumnej skupiny A a prakticky nefunkčné výskumné prostredie: nekonali sa žiadne riadne porady a ľudia prichádzali a odchádzali, často z nejasných dôvodov.
CEPN dôrazne kritizoval kultúru výskumu vytvorenú v okolí A a okrem toho sa domnieval, že chybné obrázky, ktoré boli nájdené v ôsmich z desiatich článkov, ktoré boli predmetom vyšetrovania, naznačovali, že k závažným chybám nedošlo len z nedbanlivosti, ale skutočne úmyselne. Prorektor sa riadil odporúčaním osobitného výboru, keď v rozhodnutí z júna 2018 konštatoval, že výskum bol vedený pomocou nesprávneho postupu. Prorektor tiež požiadal, aby disciplinárny orgán vlády A prepustil. Rozhodnutím z 21. decembra 2018 bola táto žiadosť zamietnutá, pretože zlý postup pri výskume „na základe celkového posúdenia osobitných detailov veci“ nepredstavuje dostatočný dôvod na prepustenie.

 Rámcový program Horizont 2020 a nástroj podpory inovácií v MSP

3        Rámcový program pre výskum a inováciu „Horizont 2020“ (2014 – 2020) (ďalej len „rámcový program Horizont 2020“) bol na základe článkov 173 a 182 ZFEÚ stanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 104). Toto nariadenie podľa svojho článku 1 stanovuje rámec upravujúci podporu Európskej únie pre činnosti v oblasti výskumu a inovácie, posilňujúci európsku vedeckú a technologickú základňu a podporujúci prínosy pre spoločnosť, ako aj lepšie využívanie hospodárskeho a priemyselného potenciálu politík v oblasti inovácie, výskumu a technického rozvoja.

4        Medzi osobitnými oblasťami činnosti, na ktoré sa vzťahuje rámcový program Horizont 2020, sa nachádza účasť malých a stredných podnikov (MSP) na výskume a inováciách. Podľa článku 22 ods. 2 nariadenia č. 1291/2013 sa v rámci jedného centralizovaného systému riadenia vytvorí nástroj na podporu inovácií v MSP zameraný na všetky typy MSP s inovačným potenciálom v širokom zmysle.

5        Nástroj na podporu inovácií v MSP je spresnený v rozhodnutí Rady z 3. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje osobitný program na vykonávanie programu Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a ktorým sa zrušujú rozhodnutia 2006/971/ES, 2006/972/ES, 2006/973/ES, 2006/974/ES a 2006/975/ES (2013/743/EÚ) (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 965).

 Prenesenie centralizovaného riadenia nástroja na podporu inovácií v MSP na EASME

6        Výkonná agentúra pre malé a stredné podniky (EASME), ktorá sa od 1. apríla 2021 stala Výkonnou agentúrou pre Európsku radu pre inovácie a MSP (Eismea), bola zriadená od 1. januára 2014 vykonávacím rozhodnutím Komisie 2013/771/EÚ zo 17. decembra 2013, ktorým sa zrušujú rozhodnutia 2004/20/ES a 2007/372/ES (Ú. v. EÚ L 341, 2013, s. 73), v súlade s článkom 3 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 58/2003 z 19. decembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných orgánov, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov spoločenstva (Ú. v. EÚ L 11, 2003, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 235). Podľa článku 4 ods. 2 nariadenia č. 58/2003 má tento orgán právnu subjektivitu.

7        Z článku 3 ods. 1 písm. d) vykonávacieho rozhodnutia 2013/771 vyplýva, že EASME bola poverená vykonávaním určitých častí rámcového programu Horizont 2020. Komisia preto svojím rozhodnutím C(2013) 9414 final z 23. decembra 2013, ktorým sa EASME poveruje vykonávaním úloh súvisiacich s realizáciou programov Únie v oblastiach energetiky, životného prostredia, opatrení v oblasti klímy, konkurencieschopnosti a MSP, výskumu a inovácií a informačných a komunikačných technológií, vrátane používania prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Únie poverila EASME určitými úlohami súvisiacimi s riadením nástroja na podporu inovácií v MSP. Ako vyplýva z prílohy I tohto rozhodnutia, medzi tieto úlohy patrí najmä hodnotenie návrhov na získanie finančnej podpory v rámci nástroja na podporu inovácií v MSP, ako aj prípravu, uzavretie a monitorovanie vykonávania dohôd o poskytnutí grantu zo strany ich príjemcov.

 Správne konanie

8        Dňa 6. apríla 2017 EASME uverejnila výzvu na predkladanie návrhov s označením „H2020‑SMEINST‑2‑2016‑2017“, pričom podporovala najmä MSP inovujúce v odvetví biotechnológií v oblasti ľudského zdravia.

9        Žalobkyňa predložila návrh týkajúci sa fázy 2 nástroja na podporu inovácií v MSP zameraných na uvádzanie na trh individualizovaného kardiovaskulárneho produktu zodpovedajúceho projektu „Individualizované žily pochádzajúce z kultivácie ľudských tkanív ako prvá liečba pre pacientov trpiacich chronickou žilovou nedostatočnosťou‑P‑TEV“ (Personalized Tissue Engineered Veins as the first Cure for Patients with Chronic Venous Insufficiency‑P‑TEV) (ďalej len „projekt P‑TEV“), indikovaného pri liečbe pacientov trpiacich závažnou chronickou žilovou nedostatočnosťou.

10      Návrh, ktorý predložila žalobkyňa, spočíval v posúdení realizovateľnosti, bezpečnosti a účinnosti implantácie ciev alebo žíl pochádzajúcich z kultivácie tkanív u dvanástich pacientov so závažným chronickým nedostatkom na úrovni ich dolných končatín. To zahŕňalo najmä odber ciev zo zosnulých osôb, zhromažďovanie vzoriek krvi v krvnom obehu pacientov na účely odberu buniek, decelularizácie a následnej recelularizácie odobratých alebo kultivovaných ciev, operovanie v celkovej anestézii, testovanie účinnosti postupu a hodnotenie kvality života počas dvanástich mesiacov po operácii. Všetky výskumy sa mali pôvodne uskutočniť v Nórsku a vo Švédsku.

11      Návrh žalobkyne odkazoval v oddiele 4 na najrelevantnejšie vedecké publikácie týkajúce sa obsahu projektu P‑TEV, a to:

–        …, …, …, …, …, …, [A], …, „Successful tissue engineering of competent allogeneic Venous valves“, Journal of vascular Surgery: Venous and Lymphatic Disorders, 2015, Issue 4, s. 421 – 443,

–        …, …, …, …, …, …, …, …, [A], „In Vivo Application of Tissue‑Engineered Veins Using Autologous Peripheral Whole Blood: A Proof of Concept Study“, EBioMedicine, 2014, Issue 1, s. 72 – 79,

–        …, …, …, …, …, …, …, …, …, [A], „Transplantation of an allogeneic vein bioengineered with autologous stem cells: a proof‑of‑concept study“, Lancet, 2012, č. 9838, s. 230 – 237.

12      V máji 2017 v nadväznosti na postup hodnotenia, ktorý vykonali externí experti a ktorý sa týkal častí 1 až 3 návrhu žalobkyne, prijala EASME uvedený návrh na poskytnutie grantu.

 Dohoda o poskytnutí grantu

13      Žalobkyňa na jednej strane a Únia zastúpená EASME na druhej strane uzavreli 9. augusta 2017 dohodu o poskytnutí grantu týkajúcu sa projektu P‑TEV s referenčným číslom 778620 (ďalej len „dohoda o poskytnutí grantu“).

14      Podľa článkov 2 až 5 dohody o poskytnutí grantu bol žalobkyni na projekt P‑TEV, ktorého realizácia mala začať 1. septembra 2017 a mala trvať 24 mesiacov, udelený grant v sume s maximálnou výškou 2 184 603,75 eura.

15      Článok 34 dohody o poskytnutí grantu sa týka dodržiavania etických zásad.

16      Článok 34.1 dohody o poskytnutí grantu stanovuje:

„Príjemca musí realizovať projekt v súlade s:

a)      etickými zásadami (vrátane najvyšších štandardov integrity výskumu), ako sú uvedené napríklad v Európskom etickom kódexe pre integritu vo výskume, čo zahŕňa najmä vyhnúť sa pri výskume akejkoľvek mystifikácii, falzifikácii, plagiátorstvu alebo inému nevhodnému konaniu; a

b)      platnými predpismi medzinárodného, európskeho a vnútroštátneho práva.

…“

17      Článok 34.2 dohody o poskytnutí grantu spresňuje povinnosti príjemcu týkajúce sa činností, ktoré vyvolávajú etické otázky. Toto ustanovenie tak stanovuje toto:

„Činnosti, ktoré vyvolávajú etické otázky, musia spĺňať ‚etické požiadavky‘ uvedené v prílohe 1.

Pred začatím činnosti, ktorá vyvoláva etickú otázku, je príjemca povinný predložiť… [EASME] kópiu týchto dokumentov:

a)      stanoviská etického výboru, ktoré sa požadujú podľa vnútroštátnych právnych predpisov; a

b)      oznámenia alebo povolenia činností vyvolávajúcich etické otázky, ktoré sa vyžadujú podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

…“

18      Podľa článku 34.4 dohody o poskytnutí grantu možno grant znížiť a dohodu vypovedať, ak si príjemca nesplní niektorú zo svojich povinností podľa článkov 34.1 a 34.2 uvedenej dohody. Takéto porušenia môžu tiež viesť k uplatneniu akéhokoľvek iného opatrenia opísaného v kapitole 6 dohody o poskytnutí grantu.

19      Článok 50.3 dohody o poskytnutí grantu upravuje vypovedanie uvedenej dohody zo strany EASME.

20      Podľa článku 50.3.1 dohody o poskytnutí grantu môže EASME vypovedať dohodu v týchto prípadoch:

„…

f)      Príjemca (alebo akákoľvek fyzická osoba oprávnená zastupovať ho alebo prijímať rozhodnutia v jeho mene) sa dopustil závažného odborného pochybenia, ktoré bolo akýmkoľvek spôsobom preukázané;

l)      Príjemca (alebo akákoľvek fyzická osoba oprávnená zastupovať ho alebo prijímať rozhodnutia v jeho mene) sa v rámci postupu zadávania alebo v rámci dohody dopustil:

–        i)      podstatných chýb, nezrovnalostí, podvodu alebo

–        ii)      závažného porušenia povinností, vrátane nesprávneho vykonania akcie, predloženia nepravdivých informácií, neposkytnutia požadovaných informácií, porušenia etických zásad;

…“

21      Postup vypovedania dohody o poskytnutí grantu upravuje článok 50.3.2 uvedenej dohody, ktorý stanovuje toto:

„Pred vypovedaním zmluvy [EASME] predloží príjemcovi formálne oznámenie:

–        ktorým sa príjemca informuje o jej zámere a dôvodoch, a

–        ktorým sa príjemca vyzve, aby predložil svoje pripomienky v lehote 30 dní od doručenia oznámenia a v prípade uvedenom v písmene l) časti ii) vyššie, aby informoval [EASME] o opatreniach na splnenie povinností vyplývajúcich z tejto dohody.

Ak [EASME] nebudú doručené pripomienky alebo sa [EASME] rozhodne pokračovať v konaní napriek doručeným pripomienkam, formálne oznámi príjemcovi potvrdenie o vypovedaní a dátum jej nadobudnutia účinnosti. V opačnom prípade formálne oznámi, že konanie zastavuje.

Vypovedanie nadobudne účinnosť:

–        v prípadoch vypovedania uvedených pod písmenami b), e), g), h), j) a písmene l) časti ii) vyššie: ku dňu spresnenému v oznámení o potvrdení (pozri vyššie),

–        v prípadoch vypovedania uvedených pod písmenami d), f), i), k), písmene l) časti i) a písmene m) vyššie: ku dňu nasledujúcemu po prijatí oznámenia o potvrdení koordinátorom.“

22      Podľa článku 57.1 dohody o poskytnutí grantu sa „dohoda [o poskytnutí grantu…] riadi uplatniteľnou právnou úpravou Únie, ktorú v prípade potreby dopĺňa belgické právo“.

23      Článok 57.2 dohody o poskytnutí grantu stanovuje, že „ak spor týkajúci sa výkladu, uplatňovania alebo platnosti dohody nemožno vyriešiť zmierom, príslušný je len Všeobecný súd, alebo v odvolacom konaní Súdny dvor…“ a že „tieto žaloby musia byť v súlade s článkom 272 [ZFEÚ]“.

 Audit projektu zo strany EASME

24      Na jeseň 2018 EASME vymenovala externého audítora, ktorého poverila preskúmaním pokroku projektu P‑TEV.

25      Listom z 22. novembra 2018 EASME zaslala žalobkyni správu externého audítora.

26      Správa externého audítora s názvom „Podstatné výsledky súvisiace so šírením, prevádzkou a potenciálnym dosahom“ uvádzala:

„Projekt by mal dodať výsledky s bezprostredným alebo potenciálnym dosahom v nasledujúcom vykazovanom období (aj keď neboli dosiahnuté všetky ciele uvedené v prílohe 1 dohody o poskytnutí grantu).

Omeškania týkajúce sa časti 3 v krátkodobom a strednodobom horizonte by nemali mať veľký vplyv na celý klinický vývoj a na uvedenie výsledkov projektu.“

27      Správa externého audítora tiež uvádzala, že „ciele projektu boli z vedeckého a technologického hľadiska stále relevantné“.

28      V liste z 22. novembra 2018 projektový manažér projektu P‑TEV v EASME informoval žalobkyne, že „na základe správy [externého audítora] považuje realizáciu projektu [P‑TEV] za uspokojivú“, a že „s cieľom vyhnúť sa závažným dôsledkom pre celkový klinický vývoj a uvádzanie [liekov na inovatívnu liečbu] na trh v dlhodobejšom horizonte odporúča predĺženie projektu bez navýšenia nákladov, čo by umožnilo uskutočniť celkovú klinickú štúdiu fázy I podľa plánu“.

29      V priebehu roka 2018 EASME súčasne uskutočnila viacero etických auditov týkajúcich sa projektu P‑TEV. Vo svojej správe vypracovanej po prvom etickom audite, ktorý sa konal od 21. do 23. februára 2018, skupina expertov na etiku poverená EASME odhalila niekoľko problémov a odporučila vykonať druhý etický audit. Na konci tohto druhého auditu vykonaného 24. a 25. mája 2018 skupina expertov na etiku vo svojej správe uviedla, že žalobkyňa čiastočne odpovedala na niektoré etické otázky nastolené počas prvého etického auditu, ale určité ďalšie otázky treba ešte vyriešiť, a odporučila vykonať tretí etický audit. Tretí etický audit sa uskutočnil od 26. do 28. septembra 2018. Vo svojej správe skupina expertov na etiku uviedla, že žalobkyňa vyriešila niektoré etické otázky nastolené počas druhej kontroly, ale že určité etické problémy pretrvávajú. Správa predovšetkým uvádzala určité požadované dokumenty, ako sú povolenia klinických skúšok uvedené v záznamoch klinických skúšok Únie pre Španielsko a Litvu, schválenie príslušného etického výboru v Španielsku a akreditáciu laboratória na výrobu tkanív určených na používanie u ľudí v Španielsku a Litve. Správa tiež uvádzala, že všetky požadované dokumenty sa musia výslovne vzťahovať na projekt P‑TEV a že činnosti spracovania údajov pri spracovávaní osobných údajov blízkych osôb darcov ľudských tkanív na účely výskumu neboli dostatočne preskúmané a nezahŕňajú informácie o právach na ochranu údajov a o mechanizmoch ich výkonu, ani o práve blízkych osôb odňať svoj súhlas.

30      V správe sa okrem toho uvádzalo, že vo Švédsku sa nedávno uskutočnili oficiálne vyšetrovania týkajúce sa zlého postupu pri výskume a etických pochybení, ktoré preukázali, že v predchádzajúcich prácach, na ktoré sa projekt P‑TEV odvolával, ako aj v klinických prácach, ktoré umožnili preukázať platnosť koncepcie postupov použitých v uvedenom projekte, došlo k pochybeniam vo výskume.

31      Podľa správy skupiny expertov na etiku táto situácia vyvolala viacero obáv súvisiacich so zaujatým hodnotením, ktoré sa týkalo návrhu žalobkyne, s vypracovaním validácie koncepcií bez riadneho predchádzajúceho schválenia a s prípadnými nebezpečenstvami a rizikami pre budúcich účastníkov výskumu.

32      Skupina expertov na etiku z toho vyvodila záver, že celkové hodnotenie zostáva neuspokojivé a odporučila vykonať ďalší etický audit, kým bude známy výsledok vyšetrovania príslušného výboru EASME o nesplnení povinností pri výskume.

 Vypovedanie dohody o poskytnutí grantu

33      Listom z 18. októbra 2018 EASME informovala žalobkyňu o svojom zámere vypovedať dohodu o poskytnutí grantu (ďalej len „prvý predbežný informatívny list“). V tomto liste EASME uviedla, že po treťom etickom audite z 26. septembra 2018 skupina expertov na etiku uviedla, že žalobkyňa vyriešila niektoré etické problémy, na ktoré upozornil etický audit z 24. mája 2018, ale že ďalšie kritické problémy pretrvávajú. EASME v tejto súvislosti výslovne odkázala na prvých päť etických problémov identifikovaných v správe skupiny expertov na etiku v nadväznosti na tretí audit, ktoré boli uvedené v bode 29 vyššie. EASME spresnila, že v dôsledku toho sa domnieva, že dohodu o poskytnutí grantu treba vypovedať, keďže žalobkyňa „sa dopustila vážneho porušenia svojich záväzkov v rámci dohody o poskytnutí grantu alebo počas postupu zadávania“. EASME žalobkyňu vyzvala, aby predložila svoje pripomienky v lehote 30 dní od doručenia tohto listu.

34      Listom z 18. novembra 2018 žalobkyňa predložila EASME svoje pripomienky k prvému predbežnému informatívnemu listu, ktorými spochybnila výhrady EASME a tvrdila, že neporušila svoje záväzky vyplývajúce z dohody o poskytnutí grantu.

35      EASME poverila externého experta na etiku, aby posúdil pripomienky týkajúce sa prvého predbežného informatívneho listu, ktoré predložila žalobkyňa. Vo svojej správe zaslanej EASME 11. decembra 2018 externý expert na etiku jednak zaujal stanovisko k pripomienkam predloženým žalobkyňou, ktoré sa týkali etických problémov v rámci realizácie projektu P‑TEV identifikovaných v prvom predbežnom informatívnom liste, a jednak odkázal na vyšetrovanie týkajúce sa nesprávneho postupu pri výskume, ktoré zahŕňali obvinenia z mystifikácie údajov, klamania o etických schváleniach a podvodných správ o výsledkoch klinickej liečby. Poukázal tiež na skutočnosť, že rektor univerzity v Göteborgu „požiadal o stiahnutie ôsmich článkov uverejnených výskumnými pracovníkmi spojenými s projektom po tom, čo PubPeer odhalil a následne [CEPN] potvrdil, že boli použité vymyslené údaje. Bolo teda spresnené, že jeden z týchto článkov, ktorý obsahoval vymyslené údaje, sa nachádzal na začiatku zoznamu publikácií relevantných pre projekt P‑TEV. Správa ďalej odkazovala, pokiaľ ide o podrobný opis tohto vyšetrovania a jeho výsledkov, ako aj odkazy na všetky relevantné dokumenty, na dva články uverejnené na internetovom blogu osoby vystupujúcej ako nezávislý vedecký novinár.

36      Dňa 18. februára 2019 EASME zaslala žalobkyni druhý predbežný informatívny list (ďalej len „druhý predbežný informatívny list“). V tomto liste EASME uviedla, že po preskúmaní pripomienok žalobkyne trvá na svojom zámere vypovedať dohodu o poskytnutí grantu, ale z iných dôvodov, než sú dôvody uvedené v prvom predbežnom informatívnom liste, a v dôsledku toho rozširuje postup predbežného informovania. EASME spresnila, že „podľa verejne dostupných informácií [CEPN] rozhodol, že [A,] (spoluzakladateľka [žalobkyne]) sa dopustila závažného odborného pochybenia“. EASME tiež uviedla, že dva dokumenty, ktoré boli predložené v rámci návrhu projektu žalobkyne ako „najrelevantnejšie vedecké publikácie týkajúce sa obsahu projektu P‑TEV“, obsahovali podľa CEPN dôkazy o predmetnom pochybení, a to článok „In Vivo Application of Tissue‑Engineered Veins Using Autologous Peripheral Whole Blood:  A proof‑of‑concept study“ vo vedeckom časopise EBioMedicine, z 22. septembra 2014 (ďalej len „článok v časopise EBioMedicine“), a článok „Transplantation of an allogeneic vein bioengineered with autologous stem cells: a proof‑of‑concept study“ vo vedeckom časopise Lancet, 21. júla 2012 (ďalej len „článok v časopise Lancet“). Podľa EASME vyšetrovanie CEPN tiež dospelo k záveru, že záležitosť odhalila systematické nedostatky v zložení a fungovaní výskumnej skupiny a takmer dysfunkčné výskumné prostredie. Neusporiadala sa žiadna porada a bolo konštatované, že osoby zapojené do projektu často prichádzali a odchádzali bez vysvetlenia. EASME dodala, že skupina expertov výrazne kritizovala kultúru výskumu konštatovanú v tíme pod vedením A. EASME sa domnievala, že tieto závery spochybňujú odbornú integritu A, a tým aj prevádzkovú schopnosť žalobkyne primerane realizovať projekt a zabezpečiť jeho súlad s požiadavkami nevylúčenia, ktoré stanovujú finančné predpisy Únie. V dôsledku toho sa EASME domnievala, že dohoda o poskytnutí grantu sa nesmela naďalej uplatňovať a bolo nutné ju vypovedať z dôvodu stanoveného v článku 50.3.1 písm. f) dohody o poskytnutí grantu.

37      Listom z 15. marca 2019 žalobkyňa predložila EASME svoje pripomienky k druhému predbežnému informatívnemu listu. Žalobkyňa tvrdila, že vyšetrovanie, ktoré uskutočnil CEPN, sa týkalo osobitne A a jej univerzitnej výskumnej skupiny. Žalobkyňa tiež uviedla, že tento výskum sa jej nijako netýkal a bol vedený a uverejnený predtým, než vznikla a začala prevádzku koncom roka 2015. Žalobkyňa spresnila, že od nástupu do funkcie nového vedenia v roku 2014 bola fyzicky oddelená od univerzitného subjektu, v ktorom A vykonávala výskum, a že celé riaditeľstvo, vedci a inžinieri v oblasti ľudských tkanív, ktorí vykonávali činnosť v oblasti rozvoja jej technológie, zamestnávala bez akéhokoľvek delenia sa o zamestnancov s univerzitou v Göteborgu. Žalobkyňa ďalej uviedla, že po tom, čo 3. marca 2016 dostala informácie o podozrení z nesprávneho postupu pri výskume, ktorého sa A dopustila, nasledujúci deň pozastavila plnenie pracovnej zmluvy A, ktorá od tohto dátumu až do skončenia platnosti jej pracovnej zmluvy 1. októbra 2016 nemala u žalobkyne žiadnu prevádzkovú ani reprezentatívnu úlohu.

38      Žalobkyňa v tom istom liste, ktorý sa konkrétne týkal vedeckých publikácií uvedených v jej návrhu, uviedla, že hoci boli citované, aby podporili, že predmetná technológia je uskutočniteľná v projekte P‑TEV, všetky vypracovala univerzita v Göteborgu bez jej účasti. Podľa žalobkyne sa ukázalo, že niektoré z citovaných publikácií sú ovplyvnené nesprávnymi obrázkami. Článok v časopise Lancet, ktorý sa týkal staršej technológie, obsahoval potenciálne duplikovaný alebo nesprávne zväčšený obrázok, ale časopis usúdil, že táto chyba bola malá a nemala vplyv na závery článku, a rozhodol sa neuverejniť opravu. Žalobkyňa spresnila, že článok v časopise Lancet je stále uverejnený vo svojej pôvodnej podobe. Pokiaľ ide o článok v časopise EBioMedicine, ktorý bol tiež spomenutý v druhom predbežnom informatívnom liste, žalobkyňa poznamenala, že vyšetrovanie týkajúce sa tohto článku neodhalilo nijakú nekoherentnosť a že z tohto dôvodu ho CEPN vo svojej správe nezohľadnil. Žalobkyňa dodala, že článok „Successful tissue engineering of competent allogeneic venous valves“, Journal of Vascular Surgery, ktorý bol citovaný v jej návrhu, ale nebol uvedený v druhom predbežnom informatívnom liste, obsahoval nesprávnu tabuľku, čo viedlo k uverejneniu opravy v marci 2017. Tento článok bol následne v marci 2019 stiahnutý z dôvodu vnútornej politiky vedeckého časopisu Journal of Vascular Surgery.

39      Žalobkyňa vo svojom liste z 15. marca 2019 ešte zdôraznila, že od roku 2015 sa snažila rozvíjať svoju technológiu úplne nezávisle od obvinenej akademickej skupiny a že sa jej podarilo vyvinúť úplný súbor predklinických údajov pomocou svojich zamestnancov a s použitím svojich vlastných štandardizovaných pokynov v spolupráci s tretími osobami a pod dohľadom akreditovaných švédskych vládnych výskumných inštitúcií. Okrem toho interný vývoj, ktorý sa uskutočnil za posledné tri roky, viedol k významným zlepšeniam v postupoch kultivácie ľudských tkanív – odlišných od postupov používaných v akademickom kontexte, ktoré boli predmetom publikácií –, pre ktoré boli podané patentové prihlášky bez účasti A. Žalobkyňa napokon vyzvala EASME, aby poverila nezávislých expertov alebo interných audítorov s cieľom overiť jej schopnosti realizovať projekt P‑TEV a jej úplnú nezávislosť od A.

40      Listom z 15. apríla 2019 EASME informovala žalobkyňu, že potvrdzuje vypovedanie dohody o poskytnutí grantu (ďalej len „list obsahujúci vypovedanie“). Spresnila, že z dôvodov uvedených v zozname tvrdení pripojenom k listu obsahujúcemu vypovedanie nemohla prijať tvrdenia žalobkyne, a tak v celom rozsahu trvá na svojom stanovisku uvedenom v jej predbežnom informatívnom liste.

41      V dokumente pripojenom k listu obsahujúcemu vypovedanie, nazvanom „Zoznam tvrdení (kontradiktórne konanie)“, EASME v odpovedi na pripomienky, ktoré žalobkyňa uviedla v liste z 15. marca 2019 uviedla, že tretí etický audit odhalil, že oficiálne vyšetrovania vedené vo Švédsku zo strany CEPN a univerzitou v Göteborgu preukázali pochybenie pri výskume vykonanom v rámci práce, ktorú príjemcovia projektu P‑TEV uviedli v prílohe 1 (časť A) dohody o poskytnutí grantu. Podľa EASME tento nedostatok vo výskumoch zahŕňal manipuláciu s údajmi, ako aj uskutočnenie klinických testov bez riadneho etického povolenia. EASME dodala, že dva články, ktoré boli predložené v návrhu žalobkyne ako „najrelevantnejšie vedecké publikácie týkajúce sa obsahu projektu P‑TEV“, podľa CEPN obsahovali dôkazy o predmetnom pochybení. EASME sa domnievala, že vzhľadom na to, že tento materiál podporil vedecké hodnotenie, ktoré viedlo k poskytnutiu grantu, treba toto hodnotenie považovať za zaujaté alebo podstatne skreslené. V dôsledku toho EASME uviedla, že objektívne kritérium stanovené v článku 50.3.1 písm. f) dohody o poskytnutí grantu na ukončenie tejto dohody bolo v prejednávanej veci splnené, keďže „[A] bola spoluzakladateľkou príjemcu, ktorá sa podľa úsudku CEPN dopustila odborného pochybenia“.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

42      Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 8. októbra 2019 žalobkyňa podala túto žalobu.

43      Dňa 27. januára 2019 podala EASME do kancelárie Všeobecného súdu vyjadrenie k žalobe.

44      Žalobkyňa podala repliku 23. marca 2020. EASME predložila dupliku 23. júla 2020.

45      Dňa 12. apríla 2021 Eismea upozornila Všeobecný súd, že sa od 1. apríla 2021 stala právnym a univerzálnym nástupcom EASME.

46      Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 1. júla 2021.

47      Po tom, čo sudca Berke 1. augusta 2021 zomrel, predsedníčka deviatej komory určila iného sudcu na doplnenie komory.

48      Uznesením z 26. augusta 2021 Všeobecný súd (deviata komora) nariadil opätovné otvorenie ústnej časti konania.

49      Keďže účastníci konania Všeobecnému súdu oznámili, že nežiadajú o nariadenie nového pojednávania a Všeobecný súd sa domnieval, že má dostatok informácií, predsedníčka deviatej komory 14. septembra 2021 rozhodla o opätovnom ukončení ústnej časti konania.

50      Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        rozhodol, že vypovedanie zmluvy zo strany EASME je neplatné,

–        uložil Eismea povinnosť nahradiť trovy konania.

51      Eismea navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

 Právny stav

 O právomoci Všeobecného súdu

52      Treba pripomenúť, že podľa článku 272 ZFEÚ v spojení s článkom 256 ZFEÚ má Všeobecný súd právomoc rozhodovať na základe arbitrážnej doložky pripojenej k verejnoprávnej alebo súkromnoprávnej zmluve uzavretej Úniou alebo v mene Únie. Článok 272 ZFEÚ je osobitným ustanovením, ktoré umožňuje obrátiť sa na súd Únie na základe arbitrážnej doložky, a to bez obmedzenia, pokiaľ ide o povahu žaloby podanej na súd Únie (rozsudok z 26. februára 2015, Planet/Komisia, C‑564/13 P, EU:C:2015:124, body 22 a 23).

53      Ako správne tvrdia účastníci konania, v prejednávanej vec tak Všeobecný súd má právomoc rozhodnúť o tejto žalobe podľa článku 272 ZFEÚ v spojení s článkom 256 ZFEÚ na základe arbitrážnej doložky pripojenej k článku 57.2 prvému odseku dohody o poskytnutí grantu.

 O dôvodnosti žaloby

54      Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 50.3.1 písm. f) dohody o poskytnutí grantu z dôvodu, že odborné pochybenie, ku ktorému údajne došlo pri výskumoch, nemožno pripísať žalobkyni ani fyzickej osobe, ktorá je oprávnená ju zastupovať alebo prijímať rozhodnutia v jej mene, a v každom prípade neovplyvňuje projekt P‑TEV. Druhý žalobný dôvod je založený na porušení zásady proporcionality, keďže rozhodnutie o vypovedaní dohody nezohľadnilo okolnosť, že údajné odborné pochybenie nemalo nijaký vplyv na vedecký význam projektu P‑TEV. Tretí žalobný dôvod je založený na porušení práva na obranu, keďže EASME neoznámila žalobkyni správu externého experta na etiku, na ktorom založila svoje rozhodnutie o vypovedaní dohody o poskytnutí grantu.

55      Treba pripomenúť, že keď Všeobecný súd rozhoduje na základe arbitrážnej doložky podľa článku 272 ZFEÚ, musí o spore rozhodnúť na základe hmotného práva, ktorým sa zmluva riadi (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. februára 2016, Isotis/Komisia, T‑562/13, neuverejnený, EU:T:2016:63, bod 51, a z 20. mája 2019, Fundación Tecnalia Research & Innovation/REA, T‑104/18, neuverejnený, EU:T:2019:345, bod 55 a citovanú judikatúru), t. j. v prejednávanej veci hlavne vzhľadom na ustanovenia predmetnej dohody o poskytnutí grantu, ustanovenia aktov Únie týkajúcich sa rámcového programu Horizont 2020, ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012, o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 2012, s. 1) v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti prejednávanej veci, ako aj ďalšie pravidlá vyplývajúce z práva Únie, a subsidiárne, podľa článku 57.1 dohody o poskytnutí grantu, vzhľadom na belgické právo.

56      Všeobecný súd považuje za vhodné preskúmať najskôr tretí žalobný dôvod.

 O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení práva na obranu

57      Žalobkyňa poznamenáva, že o existencii správy externého experta na etiku z 11. decembra 2018 a o skutočnosti, že EASME založila svoje rozhodnutie vypovedať dohodu o poskytnutí grantu na uvedenej správe, sa dozvedela prvýkrát z vyjadrenia k žalobe. EASME jej neposkytla túto správu v rámci postupu vypovedania. Okrem toho EASME v odpovedi na list, ktorý jej žalobkyňa adresovala cieľom pripraviť repliku, jednak potvrdila, že predmetná správa nebola žalobkyni zaslaná, pretože išlo o interný dokument, ktorý slúžil výlučne na vykonanie jej vlastného auditu, ktorého výsledky, konkrétne vypovedanie dohody o poskytnutí grantu, boli žalobkyni poskytnuté, a jednak odmietla udeliť žalobkyni úplný prístup k uvedenému dokumentu a oznámiť jej meno dotyčného experta. Podľa žalobkyne ju tak EASME zbavila možnosti vyvrátiť niektoré tvrdenia obsiahnuté v správe externého experta na etiku. Žalobkyni tak bola odňatá možnosť spochybniť tvrdenia, podľa ktorých „nešlo o obvyklý projekt“, „vecná práca bola zaťažená nesprávnym postupom pri výskumoch“ alebo dokonca „v tomto projekte bolo zistené určité množstvo etických nedostatkov“. Tým EASME porušila právo žalobkyne na obhajobu. Pokiaľ ide o obsah správy externého experta na etiku z 11. decembra 2018, žalobkyňa zdôrazňuje, že tento posudok odkazuje na blog „www.forbetterscience.com“, ktorý vedie osoba, ktorá sa označuje za „nezávislého vedeckého novinára“, a ktorý podľa všetkého nepodlieha externému overovaniu ani recenznému konaniu.

58      Eismea tvrdí, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, v prílohe vyjadrenia k žalobe predložila správu externého experta na etiku, pričom z nej vymazala len meno dotyčného experta. Spresňuje, že v zásade ide o interný dokument, ktorý jej umožňuje vytvoriť si úsudok, a teda nie je potrebné, aby bol poskytnutý príjemcom. Zdôrazňuje, že v prejednávanej veci mala žalobkyňa príležitosť zaujať stanovisko k dôvodom vypovedania uvedeným v druhom predbežnom informatívnom liste vo svojich pripomienkach k uvedenému listu, a tak v tejto súvislosti nemožno hovoriť o akomkoľvek porušení práva žalobkyne na obranu. V každom prípade Eismea spresňuje, že hoci správa externého experta na etiku, ktorý bol poverený, aby posúdil pripomienky žalobkyne k prvému predbežnému informatívnemu listu, skutočne označila prípady, v ktorých došlo k odbornému pochybeniu, nebola základom druhého predbežného informatívneho listu, keďže EASME sa už sama dozvedela o týchto prípadoch odborných pochybení. Z toho vyplýva, že predmetná správa nespôsobila žalobkyni ujmu.

59      Na úvod treba uviesť, že tento žalobný dôvod bol po prvýkrát uvedený v replike. Z článku 84 ods. 1 rokovacieho poriadku Všeobecného súdu pritom vyplýva, že uviesť nové dôvody počas konania je prípustné len vtedy, ak sú tieto dôvody založené na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania. V prejednávanej veci treba konštatovať, že tento žalobný dôvod sa zakladá na existencii správy externého experta na etiku, ktorú si objednala EASME v rámci interného konania, ktorá nebola oznámená žalobkyni počas postupu vypovedania dohody o poskytnutí grantu, a o ktorej sa tak žalobkyňa dozvedela prostredníctvom vyjadrenia k žalobe. V tejto súvislosti treba uviesť, že z výmeny e‑mailov medzi žalobkyňou a EASME týkajúcich sa predmetnej správy vyplýva, že táto správa sa nenachádzala na internetovom portáli určenom účastníkom rámcového programu Horizont 2020 a že nebola oznámená žalobkyni, keďže podľa EASME išlo o interný dokument. Treba tiež uviesť, že Eismea nespochybňuje tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého sa dozvedela o existencii tejto správy prvýkrát prostredníctvom vyjadrenia k žalobe.

60      Treba teda konštatovať, že tento žalobný dôvod je založený na skutkových a právnych okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania pred Všeobecným súdom, a preto musí byť vzhľadom na požiadavky stanovené v článku 84 ods. 1 rokovacieho poriadku považovaný za prípustný.

61      Okrem toho treba pripomenúť, ako rozhodol Súdny dvor, že ak sa zmluvné strany rozhodnú vo svojej zmluve prostredníctvom arbitrážnej doložky zveriť súdu Únie právomoc rozhodovať o sporoch týkajúcich sa tejto zmluvy, tento súd bude mať právomoc posúdiť prípadné porušenia Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) a všeobecných zásad práva Únie bez ohľadu na uplatniteľné právo zakotvené v uvedenej zmluve (rozsudok zo 16. júla 2020, Inclusion Alliance for Europe/Komisia, C‑378/16 P, EU:C:2020:575, bod 81).

62      EASME tak pri plnení zmluvy naďalej podlieha povinnostiam, ktoré jej vyplývajú z Charty a zo všeobecných zásad práva Únie. Okolnosť, že právo uplatniteľné na dotknutú zmluvu nezabezpečuje rovnaké záruky ako tie, ktoré priznáva Charta a všeobecné zásady práva Únie, tak EASME neoslobodzuje od jej povinnosti zabezpečiť ich dodržiavanie vo vzťahu k jej zmluvným stranám (rozsudok zo 16. júla 2020, Inclusion Alliance for Europe/Komisia, C‑378/16 P, EU:C:2020:575, bod 82; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2020, ADR Center/Komisia, C‑584/17 P, EU:C:2020:576, bod 86).

63      Z toho vyplýva, že v prejednávanej veci má Všeobecný súd právomoc preskúmať údajné porušenie práva žalobkyne na obranu zo strany EASME.

64      Žalobkyňa vytýka EASME v podstate jednak to, že jej neumožnila zaujať stanovisko k posúdeniam, ktoré externý odborník na etiku uviedol vo svojej správe z 11. decembra 2018 týkajúcej sa jej pripomienok k prvému predbežnému informatívnemu listu, pred prijatím rozhodnutia o vypovedaní dohody o poskytnutí grantu, a teda že porušila jej právo byť vypočutá, a jednak to, že jej neoznámila meno externého experta na etiku v rámci konania pred Všeobecným súdom, čo je v rozpore s jej právami na obranu.

65      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 41 ods. 2 písm. a) Charty, ktorý má od 1. decembra 2009 rovnakú právnu silu ako Zmluvy, priznáva „právo každého na vypočutie pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať“. Právo byť vypočutý sa uplatňuje všeobecne (pozri rozsudok z 11. septembra 2013, L/Parlament, T‑317/10 P, EU:T:2013:413, bod 81 a citovanú judikatúru). Dodržiavanie tohto práva je teda záväzné bez ohľadu na povahu konania vedúceho k prijatiu individuálneho opatrenia, keďže administratíva podľa samotného znenia tohto ustanovenia zamýšľa prijať voči osobe takéto „individuálne opatrenie, ktoré by sa jej mohlo nepriaznivo dotýkať“. Právo byť vypočutý, ktoré musí byť zaručené aj pri neexistencii uplatniteľnej právnej úpravy, vyžaduje, aby bolo dotknutej osobe umožnené účinne vyjadriť jej názor na dôvody, ktoré by mohli byť uplatnené proti nej v akte, ktorý má byť prijatý (rozsudok z 24. apríla 2017, HF/Parlament, T‑584/16, EU:T:2017:282, bod 150).

66      Konkrétnejšie dodržiavanie práva byť vypočutý znamená, že dotknutej osobe sa pred prijatím rozhodnutia, ktoré sa jej negatívne týka, musí umožniť, aby účinne vyjadrila svoje stanovisko k existencii a relevantnosti skutočností a okolností, na ktorých základe má byť toto rozhodnutie prijaté (rozsudok z 11. septembra 2013, L/Parlament, T‑317/10 P, EU:T:2013:413, body 80 a 81, a uznesenie zo 17. júna 2019, BS/Parlament, T‑593/18, neuverejnené, EU:T:2019:425, body 76 a 77).

67      Z článku 22.1.1 dohody o poskytnutí grantu vyplýva, že EASME má možnosť obrátiť sa na externých expertov s cieľom overiť správnosť realizácie projektu, ako aj súlad tohto projektu s povinnosťami stanovenými v dohode.

68      Okrem toho z článku 50.3.2 dohody o poskytnutí grantu vyplýva, že pred vypovedaním dohody na základe článku 50.3.1 písm. f) je EASME povinná formálne oznámiť príjemcovi svoj zámer a dôvody a vyzvať ho, aby predložil svoje pripomienky v lehote 30 dní od oznámenia.

69      V prejednávanej veci treba uviesť, že správa externého experta na etiku z 11. decembra 2018 sa týkala pripomienok žalobkyne týkajúcich sa prvého predbežného informatívneho listu. Hoci je pravda, že táto správa obsahovala tiež časť, ktorej obsah je pripomenutý v bode 35 vyššie, týkajúcu sa vyšetrovania práce A a jej pracovnej skupiny zo strany CEPN, ako aj jej väzby s projektom P‑TEV, treba konštatovať, že táto pasáž iba potvrdzovala informácie, na ktoré už poukázala správa z tretieho etického auditu z 28. septembra 2018, ktorá obsahovala pasáž, ktorá znie takto:

„V nedávnej minulosti sa uskutočnili oficiálne vyšetrovania týkajúce sa zlého postupu pri výskume a etických pochybení, ktoré preukázali, že v predchádzajúcich prácach, na ktoré sa projekt P‑TEV odvolával, ako aj v klinických prácach, ktoré umožnili preukázať platnosť koncepcie postupov použitých v uvedenom projekte, došlo k pochybeniam vo výskume.“

70      Zo samotného znenia zoznamu kontradiktórnych tvrdení pripojeného k listu obsahujúcemu vypovedanie navyše vyplýva, že pokiaľ ide o konštatovanie existencie vyšetrovania práce A týkajúcej sa projektu P‑TEV zo strany CEPN, EASME vychádzala zo správy o treťom etickom audite.

71      Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, sa nemožno domnievať, že EASME založila vypovedanie dohody o poskytnutí grantu na posúdeniach obsiahnutých v správe externého experta na etiku z 11. decembra 2018.

72      Okrem toho treba tiež uviesť, že dôvody vypovedania dohody o poskytnutí grantu boli žalobkyni oznámené v druhom predbežnom informatívnom liste, ku ktorému mala žalobkyňa príležitosť zaujať stanovisko, ako to preukazujú pripomienky, ktoré predložila 19. marca 2019 v súlade s článkom 50.3.2 dohody o poskytnutí grantu.

73      Za týchto podmienok treba dospieť k záveru, že v prejednávanej veci EASME neporušila právo žalobkyne byť vypočutá.

74      Okrem toho vzhľadom na to, že EASME nezaložila rozhodnutie vypovedať dohodu o poskytnutí grantu na správe externého experta na etiku, ako bolo uvedené v bode 71 vyššie, treba konštatovať, že okolnosť, že Eismea neoznámila žalobkyni meno dotknutého znalca v rámci konania pred Všeobecným súdom, nemôže v žiadnom prípade porušiť právo žalobkyne na obranu.

75      Preto je potrebné zamietnuť tretí žalobný dôvod ako nedôvodný.

 O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 50.3.1 písm. f) dohody o poskytnutí grantu

76      Žalobkyňa tvrdí, že A, ktorú EASME označila v druhom predbežnom informatívnom liste, ako aj v liste obsahujúcom vypovedanie za osobu, o ktorej CEPN rozhodol, že sa dopustila odborného pochybenia, nie je ani príjemcom grantu, ani fyzickou osobou, ktorá by bola oprávnená ju zastupovať alebo konať v jej mene v zmysle článku 50.3.1 písm. f) dohody o poskytnutí grantu. Ako zmluvná strana dohody o poskytnutí grantu a jediný príjemca financovania je teda žalobkyňa v uvedenej dohode príjemcom v súlade so slovníkom pojmov, ktorý Komisia poskytla záujemcom o grant, a ako to vyplýva zo samotného znenia dohody o poskytnutí grantu. Okrem toho A od svojho odchodu zo správnej rady žalobkyne v júli 2015 nebola nijako oprávnená zastupovať žalobkyňu alebo prijímať rozhodnutia v jej mene. Takéto oprávnenie sa jej navyše nepriznávalo ani z dôvodu jej postavenia spoluzakladateľky žalobkyne. V tejto súvislosti zo švédskeho zákona o obchodných spoločnostiach vyplýva, že menšinový podiel, ktorý mala A v čase predloženia návrhu týkajúceho sa projektu P‑TEV, jej neumožňoval zastupovať žalobkyňu alebo prijímať rozhodnutia v jej mene. Okrem toho žalobkyňa zdôrazňuje, že ani pracovná zmluva na čiastočný úväzok, ktorej stranou bola A od roku 2015 do jej vypovedania 1. októbra 2016, jej nepriznáva právomoc zastupovať žalobkyňu alebo konať v jej mene. Žalobkyňa ďalej zdôrazňuje, že A sa od 4. marca 2016, keď bolo bez nároku na mzdu pozastavené plnenie jej pracovnej zmluvy, až do vypovedania uvedenej zmluvy nezúčastnila na žiadnej z činností žalobkyne, a teda nemala nijaký vplyv na návrh týkajúci sa projektu P‑TEV, predložený v apríli 2017. Podľa žalobkyne je za týchto okolností zjavné, že A nepatrí do kategórie osôb, na ktoré sa vzťahuje článok 50.3.1 písm. f) dohody o poskytnutí grantu, a preto odborné pochybenie, ktorého sa dopustila, nemôže odôvodniť vypovedanie dohody o poskytnutí grantu.

77      Žalobkyňa tvrdí, že práve z tohto dôvodu sa Eismea snaží retroaktívne zmeniť odôvodnenie vypovedania dohody o poskytnutí grantu prostredníctvom tvrdenia, predneseného prvýkrát pred Všeobecným súdom, že za pochybenie pri výskume je v skutočnosti zodpovedná žalobkyňa ako príjemca. Podľa žalobkyne však Eismea nemá právo opätovne preskúmať dôvody vypovedania v tomto štádiu konania bez toho, aby porušila zásadu predvídateľnosti súdneho konania. Okrem toho je správny orgán podľa Európskeho kódexu dobrej správnej praxe povinný prijímať predvídateľné a jasné rozhodnutia.

78      Žalobkyňa tvrdí, že aj za predpokladu, že by Všeobecný súd súhlasil s tým, že Eismea retroaktívne zmení dôvody, pre ktoré bola dohoda o poskytnutí grantu vypovedaná, by toto vypovedanie bolo nedôvodné. Žalobkyňa tak zdôrazňuje, že nespochybňuje závery CEPN týkajúce sa chýb vo výskumoch, ktorých sa dopustila A a jej výskumná skupina. Tvrdí však, že jej nemožno vytýkať, že do návrhu týkajúceho sa projektu P‑TEV vedome zahrnula akademické články obsahujúce pochybenia vo výskume, ktoré mali vplyv na vedeckú a technologickú relevantnosť uvedeného projektu.

79      V tejto súvislosti žalobkyňa po prvé zdôrazňuje, že návrh týkajúci sa projektu P‑TEV bol predložený EASME v apríli 2017, zatiaľ čo správa CEPN bola zverejnená až v marci 2018. V odpovedi na tvrdenie Eismea, podľa ktorého si žalobkyňa bola vedomá problémov ovplyvňujúcich prácu A v čase predloženia projektu P‑TEV, pretože ho od marca 2016 pozastavila v nadväznosti na tvrdenia o pochybeniach vo výskume, žalobkyňa poznamenáva, že v tom čase bol výsledok vyšetrovania, ktoré viedla univerzita v Göteborgu, neistý a že problémy boli jasne zložité, o čom svedčí dĺžka tohto vyšetrovania. Uvádza teda, že rozhodnutie prorektora univerzity v Göteborgu, ktorým sa formálne konštatuje nesplnenie povinností pri výskume zo strany A a jej výskumnej skupiny, bolo vydané v júni roku 2018.

80      Po druhé žalobkyňa poznamenáva, že univerzitné publikácie citované v návrhu týkajúcom sa projektu P‑TEV buď neobsahovali chybný obrázok, alebo ho už neobsahovali v čase predloženia tohto návrhu v apríli 2017. V prvom rade, pokiaľ ide o článok v časopise Lancet, žalobkyňa uvádza, že na tento článok odkázala, aby podložila skutočnosť, že cievy, ktoré vznikli kultiváciou tkanív, nevedú k ich odmietaniu ani k iným závažným problémom ohrozujúcim bezpečnosť. Výsledky uvedené v tomto článku sú založené na staršej technológii, ktorú žalobkyňa nevyužila a v rámci ktorej sa recelularizácia uskutočňuje použitím kostnej drene. Žalobkyňa uvádza, že na rozdiel od toho, čo je uvedené v druhom predbežnom informatívnom liste, o článku v časopise Lancet, ktorý obsahoval nepatrnú chybu týkajúcu sa zväčšeného obrázka, CEPN nekonštatoval, že došlo k pochybeniu vo výskume, a tento článok bol v čase predloženia návrhu týkajúceho sa projektu P‑TEV EASME stále publikovaný vo svojej pôvodnej podobe, keďže časopis nepovažoval za potrebné uverejniť opravu. Ďalej, pokiaľ ide o článok uverejnený v časopise EBioMedicine, žalobkyňa uvádza, že pre projekt P‑TEV ide o najvýznamnejší odkaz, pretože zdôrazňuje, že klinické výsledky preukazujú, že kultivácia tkanív využívajúcich krv z krvného obehu, ktorá zodpovedá technológii, ktorú vyvíja, vo všeobecnosti nespôsobuje odmietanie tkaniva ani iné závažné problémy ohrozujúce bezpečnosť. Žalobkyňa zdôrazňuje, že CEPN nezistil v tomto článku nekoherentnosť, ktorá by odôvodňovala, aby ho zahrnul do rámca svojho vyšetrovania, a teda sa ho netýkalo konštatovanie pochybenia vo výskume, ako to bolo nesprávne uvedené v druhom predbežnom informatívnom liste. Napokon, pokiaľ ide o článok v časopise Journal of Vascular Surgery, žalobkyňa uvádza, že tento článok bol použitý ako referencia, pokiaľ ide o experimenty týkajúce sa žíl s chlopňami, ale jeho dôležitosť pre projekt P‑TEV nie je veľká, pretože sa netýkal klinických experimentov, ale experimentov in vitro. Žalobkyňa uvádza, že tento článok nebol spomenutý v druhom predbežnom informatívnom liste, ale v čase jeho publikovania obsahoval nesprávne tabuľky s obrázkami, ktoré opodstatnili konštatovanie pochybenia vo výskumoch zo strany CEPN. Žalobkyňa však zdôrazňuje, že k tomuto článku bola pred jeho stiahnutím, ku ktorému došlo z dôvodu politiky časopisu v marci 2019, vydaná oprava, uverejnená v časopise Journal of Vascular Surgery v marci 2017.

81      Okrem toho žalobkyňa tvrdí, že zistenia skupiny externých expertov na etiku v rámci troch etických auditov vykonaných v priebehu roka 2018, ako sú opísané vo vyjadrení k žalobe, sú v kontexte tohto sporu irelevantné, keďže EASME sa v konečnom dôsledku na odôvodnenie svojho rozhodnutia vypovedať dohodu o poskytnutí grantu neopierala o tieto údajné porušenia etických zásad, ako to vyplýva z druhého predbežného informatívneho listu. V tomto zmysle žalobkyňa tiež považuje odkaz na článok 34 dohody o poskytnutí grantu za irelevantný.

82      Eismea pripomína nedostatky zistené počas troch po sebe nasledujúcich etických auditov, ktoré žalobkyňa úmyselne neuviedla v žalobe a zdôrazňuje, že skutočnosť, že žalobkyňa trikrát nesplnila etické požiadavky, ktoré už boli identifikované správami o etike súvisiacimi s týmito auditmi, je osobitne znepokojujúca v prípade projektu, ktorý zo svojej povahy nastoľuje z etického hľadiska podstatné obavy.

83      Eismea tak tvrdí, že výklad článku 50.3.1 písm. f) dohody o poskytnutí grantu pomoci zo strany žalobkyne je príliš úzky. Žalobkyňa podľa nej nerozumie, že toto ustanovenie sa na ňu vzťahuje v prejednávanej veci ako na príjemcu bez ohľadu na A. To isté platí o článku 34 dohody o poskytnutí grantu, podľa ktorého platí, že ak si príjemca nesplní niektorú zo svojich etických povinností, dohodu možno vypovedať. Podľa Eismea sa rozhodnutie o vypovedaní musí vykladať v tomto kontexte. Zo zoznamu tvrdení pripojeného k listu obsahujúcemu vypovedanie totiž vyplýva, že rozhodnutie vypovedať dohodu o poskytnutí grantu nemalo žiadnu súvislosť s účasťou, prácou alebo členstvom A v správnej rade žalobkyne a EASME navyše nikdy neodkázala na takéto skutočnosti. Tvrdenia žalobkyne, podľa ktorých A nepatrí do kategórie osôb uvedených v článku 50.3.1 písm. f) dohody o poskytnutí grantu, sú teda irelevantné.

84      Podľa Eismea je naopak nepochybné, že návrh týkajúci sa projektu P‑TEV sa opieral o technológiu vytvorenú v spolupráci s A a o výskum, ktorý uskutočnila ona a jej výskumná skupina. Okrem toho Eismea zdôrazňuje, že návrh týkajúci sa projektu P‑TEV odkazoval na vedecké publikácie, ktoré boli v súvislosti s uvedeným projektom najrelevantnejšie.

85      Podľa Eismea, ako to bolo vysvetlené v druhom predbežnom informatívnom liste, boli pritom skutočnosti, z ktorých vychádzal návrh žalobkyne, poznačené odborným pochybením. CEPN nesprávny postup vo výskumoch preukázal, pokiaľ ide o práce, ktoré príjemcovia projektu P‑TEV uviedli v návrhu, ktorý žalobkyňa predložila v apríli 2017.

86      Eismea poukazuje na to, že články citované na podnet žalobkyne v oddiele 4 návrhu týkajúceho sa projektu P‑TEV ako najrelevantnejšie publikácie týkajúce sa obsahu predmetného projektu, boli uvedené aj v časti A prílohy 1 dohody o poskytnutí grantu. V tejto súvislosti Eismea uznala, že článok v časopise EBiomedicine nebol uvedený v správe CEPN, ale poznamenáva, že podľa tvrdení žalobkyne si CEPN predsa len dal overiť, či nevykazuje nezrovnalosti. Eismea tiež uvádza, že žalobkyňa nespochybňuje, že podľa CEPN obsahoval článok v časopise Lancet, ktorý sa zdá byť osobitne relevantný pre projekt P‑TEV, nesprávne zväčšenie obrázka a že aj keby nebolo možné preukázať, že išlo o falzifikát, poskytnuté vysvetlenie sa zdá byť zvláštne a vyvoláva pochybnosti o dôveryhodnosti tohto výskumu. Pokiaľ ide o článok v časopise Journal of Vascular Surgery, Eismea poznamenáva, že CEPN konštatoval, že v ňom boli dva obrázky, ktoré boli nesprávne umiestnené a komprimované, čo znamená manipuláciu s obrázkom a vedeckú nečestnosť, a že v dôsledku toho boli všetci spoluautori vrátane A vyhlásení za vinných z vedeckého podvodu.

87      Eismea tiež zdôrazňuje, že tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého pochybenia vo výskume uvedené v publikáciách A nemali vplyv na projekt P‑TEV, pretože žalobkyňa údajne vychádzala z nových predklinických údajov, je vnútorne rozporné. Eismea sa okrem toho domnieva, že je znepokojujúce, že žalobkyňa nepovažovala za potrebné informovať ju, že projekt P‑TEV bol založený na nových predklinických výskumoch, a poskytnúť publikáciu alebo súbor výskumov na podporu vykonaných prác, ako to bola povinná urobiť podľa článku 17.2 dohody o poskytnutí grantu.

88      Eismea dodáva, že žalobkyňa mala v plnom rozsahu vedomosť o tvrdeniach o zlom postupe pri výskumoch, s ktorými bola v roku 2016 spojená A, a ich vplyvu na projekt P‑TEV, keď uvedený projekt predložila. Skutočnosť, ktorú žalobkyňa uviedla v žalobe, že prijala práve také opatrenia, ktoré smerovali k odsunu A z organizácie žalobkyne, najmä prerušením plnenia jej pracovnej zmluvy v marci 2016 a neskôr výpoveďou tejto zmluvy v septembri 2016 a odkúpením podielu A, preukazuje túto skutočnosť. Rovnako to preukazuje aj tvrdenie žalobkyne uvedené v replike, podľa ktorého „vzhľadom na kontroverziu týkajúcu sa [A] sa [žalobkyňa] v skorom štádiu realizácie projektu P‑TEV rozhodla nevychádzať z údajov vyplývajúcich z jej výskumov“ a podľa ktorého „namiesto toho [žalobkyňa] a jej partneri predložili všetky predklinické údaje potrebné na účely žiadostí o povolenie klinických skúšok“. Podľa Eismea sa teda zdá, že žalobkyňa vo svojom návrhu ako „najrelevantnejšie vedecké publikácie týkajúce sa obsahu navrhovaného projektu“ vedome uviedla dva články, ktoré preukázateľne obsahovali dôkazy o nesprávnom postupe, ako to bolo preukázané predtým, než jej bol predložený uvedený návrh. Domnieva sa, že vzhľadom na tieto okolnosti skutočnosť, že v čase predloženia návrhu žiadny z článkov neobsahoval upravený obrázok, alebo že CEPN vydal svoje stanovisko jeden rok po predložení návrhu, nie je smerodajná.

89      Eismea zdôrazňuje, že žalobkyňa nikdy, či už počas fázy hodnotenia grantu alebo návrhu, alebo po udelení grantu, EASME neoznámila, že publikácií uvedených v jej návrhu a technológie, z ktorej vychádzal projekt P‑TEV, sa týkal nesprávny postupu pri výskume a porušenie etiky, že to bolo zjavne v rozpore s prístupom založeným na dôvere, ktorý je vlastný projektu predloženému v rámci rámcového programu Horizont 2020 a šlo o porušenie článku 17.2 dohody o poskytnutí grantu. V tejto súvislosti Eismea konštatuje, že žalobkyňa podpísala na začiatku prípravnej fázy grantu čestné vyhlásenie, v ktorom potvrdila, že pri poskytovaní informácií požadovaných ako podmienka účasti na grantovom konaní neurobila žiadne nepravdivé vyhlásenie a že uvedené informácie neopomenula poskytnúť.

90      Podľa Eismea platí, že ak by EASME bola oboznámená s informáciami, podľa ktorých sa žalobkyňa odvolávala na práce postihnuté odborným pochybením, projekt P‑TEV by nebol na účely financovania prijatý. Žalobkyňa tým, že zatajila nesprávny postup vo výskumoch A, v skutočnosti uviedla EASME do omylu a narušila prístup založený na dôvere.

91      Eismea ďalej uvádza, že žalobkyňa pripustila závery o odbornom pochybení v článkoch, ktoré dobrovoľne uviedla vo svojom návrhu až potom, ako ju v priebehu predbežného informačného postupu konfrontovala EASME.

92      Prístup žalobkyne teda predstavuje porušenie povinnosti dodržiavať etické zásady stanovené v článku 34 dohody o poskytnutí grantu, ktoré by podľa Európskeho kódexu správania pre integritu pri výskume Európskej federácie technických a humanitných akadémií (European Federation of academies of Sciences and Humanities – All European Academies, ALLEA) a Európskej nadácie pre vedu (European Science Foundation) bolo možné považovať za odborné pochybenie zistené akýmkoľvek spôsobom v zmysle článku 50.3.1 písm. f) dohody o poskytnutí grantu.

93      Predovšetkým je dôležité uviesť, ako vyplýva z čestného vyhlásenia, ktoré v mene žalobkyne podpísal jej generálny riaditeľ 18. mája 2017, že žalobkyňa potvrdila, že sa nenachádza v žiadnej zo situácií, ktoré by ju vylučovali z prijímania grantov Únie v zmysle článku 131 ods. 5 nariadenia č. 966/2012, pričom zdôraznila tieto okolnosti:

„…

–        Ona (ani osoby oprávnené ju zastupovať, rozhodovať v jej mene alebo ju ovládať) nebola rozhodnutím príslušného orgánu členského štátu, ktoré má právnu silu rozhodnutej veci, uznaná vinnou z trestného činu alebo priestupku týkajúceho sa jej odborného správania,

–        [Nedopustila sa] v odbornej oblasti závažného pochybenia, preukázaného akýmkoľvek spôsobom, ktorý môže [EASME] odôvodniť, vrátane rozhodnutí [Európskej investičnej banky (EIB)] a medzinárodných organizácií,

…“

94      Treba tiež uviesť, že podľa článku 50.3.1 písm. l) dohody o poskytnutí grantu EASME môže túto dohodu vypovedať, ak príjemca alebo fyzická osoba oprávnená ho zastupovať alebo prijímať rozhodnutia v jeho mene, sa v rámci postupu zadávania alebo v rámci dohody dopustila podstatných pochybení, nezrovnalostí, podvodu alebo vážneho porušenia svojich zmluvných záväzkov, vrátane nesprávneho vykonávania činnosti, predloženia nepravdivých informácií, nedodania požadovaných informácií alebo porušenia etických zásad uvedených v článku 34 uvedenej dohody.

95      Treba však uviesť, že v prejednávanej veci EASME nezaložila vypovedanie dohody o poskytnutí grantu na článku 50.3.1 písm. l) tejto dohody, ale na jej článku 50.3.1 písm. f), podľa ktorého EASME môže vypovedať dohodu, ak sa „príjemca (alebo akákoľvek fyzická osoba oprávnená zastupovať ho alebo prijímať rozhodnutia v jeho mene) dopustila závažného odborného pochybenia konštatovaného akýmkoľvek spôsobom“.

96      Treba totiž pripomenúť, že EASME postupne začala dve konania smerujúce k vypovedaniu dohody o poskytnutí grantu. Prvý postup vypovedania dohody sa začal prvým predbežným informatívnym listom z 18. októbra 2018. V tomto liste EASME uviedla, že vzhľadom na pretrvávajúce nedostatky v plnení etických povinností, ktoré zistila skupina expertov po skončení tretieho etického auditu, sa domnieva, že „sa dopustila vážneho porušenia svojich záväzkov v rámci dohody o poskytnutí grantu alebo počas postupu zadávania“ (bod 33 vyššie).

97      Druhý postup vypovedania dohody o poskytnutí grantu sa začal druhým predbežným informatívnym listom z 18. februára 2019. V tomto druhom liste EASME výslovne uviedla, že po preskúmaní pripomienok žalobkyne k prvému informačnému listu trvá na svojom zámere vypovedať dohodu o poskytnutí grantu, „ale z iných dôvodov“. V tom istom liste EASME po tom, čo poskytla spresnenia týkajúce sa týchto „iných dôvodov“, uviedla, že sa domnieva, že dohodu o poskytnutí grantu bolo nutné vypovedať na základe článku 50.3.1 písm. f) uvedenej dohody (bod 36 vyššie).

98      Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Eismea, tvrdenia založené na údajnom porušení etických zásad zo strany žalobkyne, uvedené v správe vypracovanej po treťom etickom audite, ktoré EASME spomenula v prvom predbežnom informatívnom liste, sú irelevantné na účely posúdenia dôvodnosti vypovedania dohody o poskytnutí grantu.

99      Treba tiež uviesť, že dôvodom, ktorý EASME uviedla na opodstatnenie vypovedania dohody o poskytnutí grantu na základe článku 50.3.1 písm. f) zmluvy o poskytnutí grantu, bola jednoznačne skutočnosť, že A bola uznaná vinnou z odborného pochybenia, a nie skutočnosť, že žalobkyňa vedome zahrnula do návrhu projektu P‑TEV práce zaťažené pochybeniami vo výskume, čím uviedla EASME do omylu, pokiaľ ide o jej spôsobilosť správne realizovať uvedený projekt, alebo že sa pri realizácii projektu vedome odvolala na práce A, o ktorých žalobkyňa vedela, že boli postihnuté nedostatkami vo výskume.

100    Tvrdenie Eismea pred Všeobecným súdom je teda v rozpore s obsahom druhého predbežného informatívneho listu. V tomto liste totiž EASME najprv uviedla, že A, „spoluzakladateľku [žalobkyne]“, CEPN uznal vinnou zo závažného odborného pochybenia, a následne spresnila, že dve publikácie predložené ako najrelevantnejšie vedecké publikácie týkajúce sa obsahu projektu P‑TEV obsahujú dôkazy o dotknutom pochybení a pripomenula závažné výhrady CEPN, pokiaľ ide o fungovanie výskumnej skupiny A (bod 36 vyššie). Ďalej uviedla, že „tieto závery spochybňujú odbornú integritu [A], a teda aj prevádzkovú schopnosť [žalobkyne] primerane realizovať projekt, ako aj dodržiavanie požiadaviek nevylúčenia stanovené v finančnej úprave [Únie] z jej strany“ (bod 36 vyššie).

101    V tejto súvislosti treba osobitne poznamenať, že druhý predbežný informatívny list sa týkal prípadného porušenia povinností žalobkyne, ktoré sa týkali jej povinností nevylúčenia z dôvodu situácie jej spoluzakladateľky, čo by v prípade, že sa preukáže, mohlo odôvodniť vypovedanie zmluvy o poskytnutí grantu podľa článku 50.3.1 písm. l) uvedenej zmluvy, ale na druhej strane neobsahoval žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že sa žalobkyňa sama dopustila odborného pochybenia.

102    Treba teda konštatovať, že v druhom predbežnom informatívnom liste EASME vyjadrila názor, že práve odborné pochybenie, ktorého sa dopustila A, vyvolalo pochybnosti o schopnosti žalobkyne realizovať projekt P‑TEV a dodržiavaní jej povinností nevylúčenia, a nie akékoľvek pochybenie, ktorého sa dopustila samotná žalobkyňa.

103    Toto konštatovanie vyplýva aj zo samotného znenia záveru uvedeného v zozname kontradiktórnych tvrdení v liste obsahujúcom vypovedanie, ktorý znie takto:

„V prejednávanej veci je potvrdený objektívny dôvod [uvedený v článku 50.3.1 písm. f)]. [A] je spoluzakladateľkou príjemcu, ktorú CEPN uznal za vinnú z odborného pochybenia.“

104    V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa článku 50.3.1 písm. f) dohody o poskytnutí grantu EASME môže vypovedať dohodu ak sa „príjemca (alebo akákoľvek fyzická osoba oprávnená zastupovať ho alebo prijímať rozhodnutia v jeho mene) dopustila závažného odborného pochybenia, konštatovaného akýmkoľvek spôsobom“.

105    Na jednej strane však z prvej strany dohody o poskytnutí grantu vyplýva, že príjemcom v uvedenej dohode nebola A, ale žalobkyňa.

106    Na druhej strane zo skutočností uvedených v spise, ktoré Eismea nespochybňuje, vyplýva po prvé, že plnenie pracovnej zmluvy A, ktorá bola u žalobkyne zamestnaná na čiastočný úväzok ako vedecká riaditeľka od septembra 2015, bolo v marci 2016 pozastavené bez nároku na mzdu a v decembri 2016 bola táto zmluva vypovedaná, po druhé, že A už od júla 2015 nie je členkou správnej rady žalobkyne a po tretie, že podiel A na základnom imaní žalobkyne bol v čase podania žiadosti o grant pre projekt P‑TEV a až do predaja celého podielu A koncom roka 2018 nižší, než je podľa švédskeho práva obchodných spoločností prahová hodnota umožňujúca prijímať rozhodnutia v mene žalobkyne.

107    Je pravda, že Eismea po prvýkrát na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa na rozdiel od svojich tvrdení neprerušila od apríla 2016 s A všetky svoje väzby, keďže bola vymenovaná za vedúcu vedeckú pracovníčku v rámci akcie „Marie Skłodowska‑Curie“ v rámcovom programe Horizont 2020, na ktorej sa žalobkyňa zúčastnila. Najskôr však treba poznamenať, že toto tvrdenie ilustruje vnútorne rozpornú povahu argumentácie Eismea pred Všeobecným súdom, keďže Eismea okrem iného tvrdí, že EASME založila vypovedanie dohody o poskytnutí grantu na závažnom odbornom pochybení, ktorého sa dopustila žalobkyňa, a nie fyzická osoba oprávnená zastupovať ju alebo konať v jej mene. Ďalej treba uviesť, že Eismea na pojednávaní nepredložila nijaký dôkaz na podporu svojho tvrdenia. Napokon treba zdôrazniť, že tvrdenie Eismea v každom prípade nemôže preukázať, že A v rámci projektu P‑TEV zastupovala žalobkyňu alebo konala v jej mene.

108    Treba teda konštatovať, že A nepatrila do kategórie osôb uvedených v článku 50.3.1 písm. f) dohody o poskytnutí grantu, keďže nebola ani príjemcom grantu podľa tejto dohody, ani osobou konajúcou v mene alebo na účet príjemcu počas toho alebo potom, čo sa dopustila pochybení pri výskume, ktoré konštatoval prorektor univerzity v Göteborgu na základe záverov vyšetrovania CEPN.

109    Preto treba dospieť k záveru, že vypovedanie dohody o poskytnutí grantu zo strany EASME podľa článku 50.3.1 písm. f) uvedenej dohody z dôvodu uvedeného v liste obsahujúcom vypovedanie z 19. apríla 2019 bolo nedôvodné.

110    Tento záver nemožno spochybniť ostatnými tvrdeniami, ktoré v prejednávanej veci uvádza Eismea.

111    Na jednej strane treba totiž uviesť, že tvrdenie Eismea, že samotná žalobkyňa sa dopustila odborného pochybenia tým, že pri predložení svojho návrhu na projekt P‑TEV vedome zatajila pochybenia vo výskume, ktorých sa dopustila A, čím porušila povinnosť dodržiavať etické zásady stanovené v článku 34 dohody o poskytnutí grantu, alebo že sa žalobkyňa dopustila závažného odborného pochybenia tým, že sa pri realizácii projektu P‑TEV vedome odvolala na prácu A, pri ktorej boli zistené nedostatky vo výskume, predstavuje nový dôvod na vypovedanie zmluvy o poskytnutí grantu. Ak by sa však Eismea malo umožniť zmeniť v štádiu súdneho konania dôvody, pre ktoré sa rozhodla vypovedať dohodu o poskytnutí grantu, bola by nevyhnutne narušená účinnosť postupu vypovedania, stanoveného v článku 50.3.2 uvedenej dohody a práv, ktoré tento postup zaručuje príjemcom.

112    Na druhej strane a v každom prípade treba uviesť, že argumentácia Eismea spočíva na nesprávnom predpoklade, že žalobkyňa jej úmyselne zatajila chyby vo výskumoch, ktoré mali vplyv na práce citované v návrhu týkajúcom sa projektu P‑TEV.

113    Treba teda uviesť, že hoci žalobkyňa podľa vlastného vyjadrenia vedela o obvineniach vznesených voči A už 3. marca 2016 a následne pozastavila plnenie jej pracovnej zmluvy, kým ju napokon koncom septembra toho istého roku vypovedala a prerušila všetky kontakty s jej výskumnou skupinou, nič to nemení na tom, že v čase predloženia projektu P‑TEV vyšetrovanie CEPN stále prebiehalo a prorektor univerzity v Göteborgu oficiálne konštatoval pochybenia A a jej pracovnej skupiny pri výskume až v júni 2018, a to na základe zistení CEPN zverejnených v marci 2018. Z toho vyplýva, že Eismea nemôže žalobkyni vytýkať, že zatajila predmetné pochybenia. Okolnosť, že samotná žalobkyňa uviedla, že sa vzhľadom na kontroverziu, ktorá sprevádzala A, v skorom štádiu realizácie projektu P‑TEV dištancovala od jej výskumu tým, že vypracovala svoje vlastné predklinické údaje, nemôže sama osebe spochybniť toto konštatovanie.

114    Okrem toho treba tiež uviesť, že tvrdenie Eismea, že články, ktoré boli predložené ako najrelevantnejšie pre obsah projektu P‑TEV, boli v čase, keď jej bol predložený návrh projektu P‑TEV postihnuté nedostatkami vo výskume, je nesprávne. Na rozdiel od toho, čo bolo uvedené v druhom predbežnom informatívnom liste a ako Eismea uznáva, o článku v časopise EBiomedicine CEPN nekonštatoval, že obsahuje pochybenia vo výskume, pričom CEPN nezistil nezrovnalosti odôvodňujúce jeho zahrnutie do rámca svojho vyšetrovania. Rovnako na rozdiel od toho, čo bolo tiež uvedené v druhom predbežnom informatívnom liste, zo správy CEPN vyplýva, že hoci článok v časopise Lancet obsahuje nesprávne zväčšenie obrázka vyvolávajúce pochybnosti o dôveryhodnosti jeho záverov, podvod pri výskume nebol v prípade tohto článku konštatovaný. Napokon, pokiaľ ide o článok v časopise Journal of Vascular Surgery, o ktorom CEPN konštatoval, že obsahuje pochybenia vo výskume, Eismea nespochybňuje, že ku dňu, keď jej bol predložený návrh týkajúci sa projektu P‑TEV, k tabuľke, ktorá bola dôvodom konštatovania pochybenia pri výskume, už bolo uverejnené korigendum. Navyše treba uviesť, že Eismea nepredložila nijaký dôkaz na podporu tvrdenia, že práve z dôvodu nedostatkov vo výskume, ktoré v súvislosti s prácami A konštatoval CEPN, Journal of vascular Surgery následne stiahol predmetný článok s odvolaním sa na svoju redakčnú politiku.

115    Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba vyhovieť prvému žalobnému dôvodu, a teda žalobe v celom rozsahu bez toho, aby bolo potrebné preskúmať druhý žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality.

 O trovách

116    Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Eismea nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom žalobkyne.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora)

rozhodol takto:

1.      Vypovedanie dohody o poskytnutí grantu týkajúcej sa projektu „Individualizované žily pochádzajúce z kultivácie ľudských tkanív ako prvá liečba pre pacientov trpiacich chronickou žilovou nedostatočnosťouPTEV“ (Personalized TissueEngineered Veins as the first Cure for Patients with Chronic Venous InsufficiencyPTEV) s referenčným číslom 778620, zo strany Výkonnej agentúry pre malé a stredné podniky, sa vyhlasuje za neplatné.

2.      Výkonná agentúra pre Európsku radu pre inováciu a MSP je povinná nahradiť trovy konania.

Costeira

Kănčeva

Perišin

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 2. marca 2022.

Podpisy


*      Jazyk konania: angličtina.