ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora)
zo 7. februára 2013 (*)
„Dumping – Dovozy roztokov močoviny a dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku – Žiadosť o preskúmanie uplynutia platnosti opatrení – Žiadosť o predbežné preskúmanie – Prípustnosť – Normálna hodnota – Vývozná cena – Články 1, 2 a článok 11 ods. 1 až 3 nariadenia (ES) č. 384/96 [teraz články 1, 2 a článok 11 ods. 1 až 3 nariadenia (ES) č. 1225/2009]“
Vo veci T‑84/07,
EuroChem Mineral and Chemical Company OAO (EuroChem MCC), so sídlom v Moskve (Rusko), v zastúpení: pôvodne P. Vander Schueren a B. Evtimov, advokáti, neskôr B. Evtimov, advokát, a D. O’Keeffe, solicitor,
žalobca,
proti
Rade Európskej únie, v zastúpení: J.‑P. Hix a B. Driessen, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci G. Berrisch, advokát,
žalovanej,
ktorú v konaní podporuje:
Európska komisia, v zastúpení: H. van Vliet a K. Talabér‑Ritz, splnomocnení zástupcovia,
vedľajší účastník konania,
ktorej predmetom je žaloba o neplatnosť podaná proti nariadeniu Rady (ES) č. 1911/2006 z 19. decembra 2006, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy roztokov močoviny a dusičnanu amónneho s pôvodom v Alžírsku, Bielorusku, Rusku a na Ukrajine, na základe preskúmania uplynutia platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 384/96 (Ú. v. EÚ L 365, s. 26),
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora),
v zložení: predseda komory L. Truchot, sudcovia H. Kanninen (spravodajca) a M. E. Martins Ribeiro,
tajomník: N. Rosner, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 8. decembra 2011,
vyhlásil tento
Rozsudok
Právny rámec
1 Základnú antidumpingovú úpravu tvorí nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 56, 1996, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 45), v znení zmien a doplnení (ďalej len „základné nariadenie“) [nahradené nariadením Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009, o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, s. 51)].
2 Článok 1 ods. 1 a 2 základného nariadenia (teraz článok 1 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1225/2009) stanovuje:
„1. Antidumpingové clo sa môže vzťahovať na akýkoľvek dumpingový výrobok, ktorého prepustenie do voľného obehu v spoločenstve spôsobuje ujmu.
2. Výrobok sa považuje za dumpingový, ak je jeho vývozná cena do spoločenstva nižšia ako porovnateľná cena podobného výrobku pri bežnom obchodovaní, stanovená pre vyvážajúcu krajinu.“
3 Podľa znenia článku 2 základného nariadenia (teraz článok 2 nariadenia č. 1225/2009):
„1. Normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených pri bežnom obchodovaní nezávislými zákazníkmi vo vyvážajúcej krajine.
Tam, kde vývozca vo vyvážajúcej krajine podobný výrobok nevyrába alebo nepredáva, môže však byť normálna hodnota stanovená na základe cien iných predávajúcich alebo výrobcov.
Ceny medzi stranami, o ktorých vyjde najavo, že sú predmetom asociačného alebo kompenzačného dohovoru medzi stranami, sa nepovažujú za ceny pri bežnom obchodovaní a nie je možné ich použiť na určenie normálnej hodnoty, pokiaľ nie je stanovené, že príslušný vzťah nemá na ne vplyv.
…
2. Predaj podobného výrobku, ktorý je určený na domácu spotrebu sa spravidla použije na určenie normálnej hodnoty, ak takýto objem predaja predstavuje 5 % alebo viac z objemu predaja posudzovaného výrobku do spoločenstva.
Nižší objem predaja však možno použiť, ak sa napríklad účtované ceny považujú pre príslušný trh za reprezentatívne.
3. Ak nie je žiadny alebo nedostatočný predaj podobného výrobku pri bežnom obchodovaní alebo ak z dôvodu mimoriadnej situácie na trhu takýto predaj neumožňuje náležité porovnanie, normálna hodnota podobného výrobku sa vypočíta na základe výrobných nákladov v krajine pôvodu, ktoré sa zvýšia o primeranú čiastku na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk alebo na základe vývozných cien pri bežnom obchodovaní do vhodnej tretej krajiny za predpokladu, že tieto ceny sú reprezentatívne. Osobitná situácia na trhu pre príslušný výrobok v zmysle predchádzajúcej vety sa môže považovať za existujúcu okrem iného vtedy, keď sú ceny umelo nízke, keď dochádza k výraznému výmennému obchodu alebo v prípade, ak ide o režim spracovania na neobchodné účely.
…
5. Náklady sa spravidla vypočítajú na základe záznamov vedených stranou, ktorá je predmetom šetrenia, za predpokladu, že takéto záznamy sú v súlade so všeobecne akceptovanými účtovnými zásadami príslušnej krajiny a že sa preukáže, že záznamy primerane odrážajú náklady spojené s výrobou a predajom posudzovaného výrobku. Ak nie sú náklady, ktoré súvisia s výrobou a predajom príslušného výrobku primerane vyjadrené v záznamoch príslušnej strany, upravia alebo stanovia sa na základe nákladov iných výrobcov alebo vývozcov v tej istej krajine alebo, ak tieto informácie nie sú k dispozícii alebo sa nemôžu použiť, na akomkoľvek inom rozumnom základe, vrátane informácií z iných reprezentatívnych trhov.
Do úvahy sa berú predložené dôkazy, ktoré sa týkajú správneho rozdelenia nákladov za predpokladu, že sa preukáže, že takéto rozdelenie bolo v minulosti použité. V prípade neexistencie vhodnejšej metódy sa uprednostní rozdelenie nákladov na základe obratu. Pokiaľ to už nebolo zohľadnené v rámci rozdelenia nákladov podľa tohto pododseku, náklady sa vhodne upravia u tých neopakovaných položiek nákladov, ktoré sú prospešné pre budúcu a/alebo súčasnú výrobu.
Ak sú náklady za časť obdobia na náhradu nákladov ovplyvnené používaním nových výrobných zariadení, ktoré si vyžadujú značné dodatočné investície a nízku mieru využitia kapacít [a nízkou mierou využitia kapacít – neoficiálny preklad], ktoré sú výsledkom operácií na zavedenie výroby, ktoré sa konajú v rámci alebo v priebehu časti obdobia, v ktorom sa vykonáva prešetrovanie, sú priemerné náklady na úvodnú fázu nákladmi, ktoré sú použiteľné podľa vyššie uvedených pravidiel o rozdelení na konci takejto fázy a zahrnú sa na tejto úrovni za príslušné obdobie do priemerných vážených nákladov, ktoré sú uvedené v druhom pododseku odseku 4. Dĺžka úvodnej fázy sa určí vo vzťahu k situácii príslušného výrobcu alebo vývozcu, nepresiahne však primeranú počiatočnú časť obdobia na náhradu nákladov. Na túto úpravu sa vo vzťahu k nákladom použiteľným v priebehu obdobia prešetrovania zohľadnia informácie, ktoré sa týkajú úvodnej fázy, ktorá presahuje toto obdobie, ak sa predložia pred overeniami na mieste a do troch mesiacov po začatí prešetrovania.
6. Čiastky zodpovedajúce výške predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku sú založené na skutočných údajoch, ktoré sa týkajú výroby a predaja podobného výrobku pri bežnom obchodovaní, výrobcom alebo vývozcom, ktorý podliehajú prešetrovaniu. Ak takéto čiastky nemožno stanoviť na takomto základe, môžu byť stanovené na základe:
a) váženého priemeru skutočných čiastok, určených pre iných vývozcov alebo výrobcov, ktorí podliehajú prešetrovaniu na výrobu a predaj podobného výrobku na domácom trhu krajiny pôvodu;
b) skutočných čiastok použiteľných na výrobu a predaj tej istej všeobecnej kategórie výrobkov pri bežnom obchodovaní príslušným vývozcom alebo výrobcom na domácom trhu krajiny pôvodu;
c) ľubovoľnej inej primeranej metódy za predpokladu, že takto stanovená čiastka na zisk nepresiahne zisk bežne dosahovaný inými vývozcami alebo výrobcami z predaja výrobkov tej istej všeobecnej kategórie na domácom trhu krajiny pôvodu.
7. a) V prípade dovozov z krajín s iným ako trhovým hospodárstvom sa normálna hodnota určí na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty v tretej krajine s trhovým hospodárstvom alebo na základe ceny z takejto tretej krajiny voči iným krajinám vrátane spoločenstva, alebo ak toto nie je možné, na inom odôvodnenom základe, vrátane ceny skutočne zaplatenej alebo bežne platenej v spoločenstve za podobný výrobok, ktorá sa v prípade potreby riadne upraví tak, aby zahŕňala primerané ziskové rozpätie.
Vhodná tretia krajina s trhovým hospodárstvom sa vyberie vhodným spôsobom, pričom sa vezmú do úvahy spoľahlivé informácie dostupné v čase výberu. Do úvahy sa vezmú aj lehoty; ak je to vhodné, použije sa tretia krajina s trhovým hospodárstvom, ktorá je predmetom toho istého prešetrovania.
…
10. Medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou sa vykonáva spravodlivé porovnanie. Toto porovnanie sa uskutoční na tej istej úrovni obchodovania a vo vzťahu k predaju uskutočnenému, pokiaľ je to možné, v rovnakom čase a s náležitým prihliadnutím na ostatné rozdiely, ktoré ovplyvňujú porovnateľnosť cien. Tam, kde normálna hodnota a vývozná cena nie sú stanovené na takomto porovnateľnom základe, prihliadne sa vo forme úprav v každom prípade, podľa podstaty veci, na rozdiely vo faktoroch, o ktorých sa tvrdí alebo sa preukáže, že ovplyvňujú ceny a cenové porovnanie. Pri vykonávaní úprav je potrebné vyhnúť sa akejkoľvek duplicite, predovšetkým pokiaľ ide o zľavy, rabaty, množstvá a úroveň obchodovania…
…
i) Provízie
Vykoná sa úprava kvôli rozdielom v províziách zaplatených vo vzťahu k zamýšľanému predaju. Pojem ‚provízia‘ znamená aj prirážku, ktorú dostane obchodník s výrobkom alebo s podobným výrobkom, ak je funkcia takéhoto obchodníka rovnaká ako sú funkcie zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu.
…“
4 Článok 11 ods. 1 až 3 a 5 základného nariadenia (teraz článok 11 ods. 1 až 3 a 5 nariadenia č. 1225/2009) stanovuje:
„1. Antidumpingové opatrenie zostane v platnosti len tak dlho a v takom rozsahu, v akom je to potrebné na prijatie odvetných opatrení proti dumpingu, ktorý spôsobuje ujmu.
2. Konečné antidumpingové opatrenie vyprší päť rokov od jeho uloženia alebo päť rokov od ukončenia najnovšieho preskúmania, ktoré sa týkalo tak dumpingu, ako aj ujmy, pokiaľ nie je v rámci preskúmania stanovené, že uplynutie platnosti by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu a ujmy…
3. Potrebu pokračovať v ukladaní opatrení možno taktiež preskúmať, ak je to opodstatnené, z podnetu Komisie alebo na žiadosť členského štátu, alebo za predpokladu, že uplynulo primerané obdobie, alebo minimálne jeden rok od uloženia konečného opatrenia, na žiadosť ľubovoľného vývozcu alebo dovozcu, alebo výrobcov spoločenstva, ktorá obsahuje dostatočné dôkazy odôvodňujúce potrebu takéhoto predbežného preskúmania.
Predbežné preskúmanie sa začne, ak príslušná žiadosť obsahuje dostatočné dôkazy, že pokračujúce uloženie opatrenia už nie je potrebné na vyrovnanie dumpingu a/alebo že je nepravdepodobné, že by ujma pokračovala, alebo sa opakovane vyskytovala, ak by sa opatrenie zrušilo alebo zmenilo, alebo že existujúce opatrenie nie je alebo už nie je odôvodnené na kompenzáciu dumpingu, ktorý spôsobuje ujmu…
…
5. Príslušné ustanovenia tohto nariadenia s ohľadom na postupy a vedenie prešetrovania s výnimkou tých ustanovení, ktoré sa týkajú lehôt, sa vzťahujú na každé preskúmanie, ktoré sa vykonáva podľa odsekov 2, 3 a 4 tohto článku. Preskúmania vykonávané podľa odsekov 2 a 3 sa vykonajú urýchlene a spravidla sa ukončia do 12 mesiacov odo dňa ich začatia…“
5 Odôvodnenia 3 a 4 nariadenia Rady (ES) č. 1972/2002 z 5. novembra 2002, ktorým sa mení a dopĺňa základné nariadenie (Ú. v. ES L 305, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 132), uvádzajú:
„(3) Článok 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 384/96 okrem iného stanovuje, že ak z dôvodu osobitnej situácie na trhu predaj podobného výrobku neumožňuje náležité porovnanie, jeho normálna hodnota sa vypočíta na základe výrobných nákladov v krajine pôvodu zvýšených o primeranú čiastku nákladov na predaj, všeobecných nákladov a administratívnych nákladov a zisku alebo na základe vývozných cien pri bežnom obchodovaní s vhodnou treťou stranou za predpokladu, že tieto ceny sú reprezentatívne. Je rozumné poskytnúť vysvetlenie, aké okolnosti by sa mali považovať za také, ktoré vytvárajú osobitnú situáciu na trhu, keď predaj podobného výrobku neumožňuje náležité porovnanie. Takéto okolnosti môžu napríklad vzniknúť z dôvodu existencie výmenného obchodu a iných režimov spracovania na neobchodné účely alebo iných prekážok na trhu. V dôsledku toho trhové signály nemôžu náležite odrážať ponuku a dopyt, čo môže mať na druhej strane vplyv na príslušné náklady a ceny a môže spôsobiť to, že vnútroštátne ceny nezodpovedajú cenám na svetových trhoch alebo cenám na iných reprezentatívnych trhoch. Je zrejmé, že žiadne vysvetlenie poskytnuté v tejto súvislosti nemôže byť vyčerpávajúce s ohľadom na veľkú rozmanitosť možných osobitných situácií na trhu, ktoré nedovoľujú náležité porovnanie.
(4) Považuje sa za primerané poskytnúť určité usmernenie, čo treba robiť, ak podľa článku 2 ods. 5 nariadenia (ES) č. 384/96 záznamy primerane nevyjadrujú náklady súvisiace s výrobou a predajom príslušného výrobku, a to predovšetkým za okolností, keď z dôvodu osobitnej situácie na trhu predaj podobného výrobku neumožňuje náležité porovnanie. V takýchto prípadoch sa musia získať príslušné údaje zo zdrojov, ktoré nie sú ovplyvnené touto deformáciou. Takýmito zdrojmi môžu byť náklady iných výrobcov alebo vývozcov v tej istej krajine alebo, ak tieto informácie nie sú k dispozícii alebo sa nemôžu použiť, akýkoľvek iný rozumný základ, vrátane informácií z iných reprezentatívnych trhov. Príslušné údaje sa môžu použiť buď na úpravu určitých položiek v záznamoch príslušnej strany alebo, ak to nie je možné, na stanovenie nákladov príslušnej strany.“
6 Článok 2.2.1.1 Dohody o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 (Ú. v. ES L 336, s. 103; Mim. vyd. 11/021, s. 189, ďalej len „antidumpingová dohoda z roku 1994“), ktorá je obsiahnutá v prílohe 1A Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie, schválenej rozhodnutím Rady 94/800/ES z 22. decembra 1994 týkajúcim sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 – 1994) (Ú. v. ES L 336, s. 1; Mim. vyd. 11/021, s. 189), znie:
„Na účely odseku 2 sa náklady bežne vypočítajú na základe údajov, ktoré vlastní vývozca alebo výrobca zúčastňujúci sa prešetrenia, tak, že tieto údaje sú v súlade so všeobecne prijatými účtovnými zásadami vyvážajúcej krajiny a primerane odrážajú náklady súvisiace s výrobou a predajom daného výrobku. Úrady posúdia všetky dostupné dôkazy o správnom rozdelení nákladov vrátane tých, ktoré dali k dispozícii vývozcovia alebo výrobcovia v priebehu prešetrenia, za predpokladu, že také rozdelenie v minulosti využil vývozca alebo výrobca predovšetkým v súvislosti s určením primeraných amortizačných lehôt a odpisov a oprávok na kapitálové výdavky a ostatné rozvojové náklady. Ak sa to už neodráža na rozdelení nákladov podľa tohto pododseku, náklady sa vhodne upravia pri tých neperiodických položkách nákladov, ktoré prinášajú výhodu budúcej a/alebo súčasnej výrobe, alebo za okolností, pri ktorých sú náklady počas obdobia konania ovplyvnené začatím činnosti.“
Okolnosti predchádzajúce sporu
7 Dňa 18. septembra 2000 Rada Európskej únie prijala nariadenie (ES) č. 1995/2000, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo, vyberá s konečnou platnosťou dočasné clo uložené na dovozy roztokov močoviny a dusičnanu amónneho s pôvodom v Alžírsku, Bielorusku, Litve, Rusku a na Ukrajine a ktorým sa ukončuje antidumpingové konanie pre dovozy s pôvodom v Slovenskej republike (Ú. v. ES L 238, s. 15; Mim. vyd. 11/034, s. 108). Opatrenia zavedené na dovozy roztokov močoviny a dusičnanu amónneho (ďalej len „SUNA“ alebo „dotknutý výrobok“) pochádzajúce z Litvy uplynuli po rozšírení Európskej únie, ku ktorému došlo 1. mája 2004.
O žiadosti o preskúmanie uplynutia platnosti antidumpingových opatrení
8 Dňa 20. júna 2005 po uverejnení oznámenia o nastávajúcom uplynutí platnosti niektorých antidumpingových a vyrovnávacích opatrení zo 17. decembra 2004 (Ú. v. EÚ C 312, s. 5) bola Komisii Európskych spoločenstiev doručená žiadosť o preskúmanie uplynutia platnosti opatrení podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia. Túto žiadosť podalo Európske združenie výrobcov hnojív.
9 Komisia po tom, čo po porade s poradným výborom zistila, že existujú dostatočné dôvody na začatie preskúmania uplynutia platnosti antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovozy SUNA pochádzajúce z Alžírska, Bieloruska, Ruska a Ukrajiny, uverejnila 22. septembra 2005 oznámenie o začatí preskúmania uplynutia platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia (Ú. v. EÚ C 233, s. 14).
10 Prešetrovanie pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu sa týkalo obdobia od 1. júla 2004 do 30. júna 2005 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“). Skúmanie trendov relevantných na posúdenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu ujmy sa týkalo obdobia od roku 2002 až do konca obdobia revízneho prešetrovania.
11 Zainteresované strany mali príležitosť predložiť svoje stanoviská v písomnej forme a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí preskúmania. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by na základe konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.
12 Dňa 19. decembra 2006 Rada prijala nariadenie (ES) č. 1911/2006, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy SUNA s pôvodom v Alžírsku, Bielorusku, Rusku a na Ukrajine, na základe preskúmania uplynutia platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia (Ú. v. EÚ L 365, s. 26) (ďalej len „napadnuté nariadenie“). Podľa jeho znenia Rada sa rozhodla zachovať antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovozy SUNA pochádzajúce z Ruska. V tejto súvislosti Rada uložila konečné antidumpingové clo na dovoz zmesí močoviny a dusičnanu amónneho vo vodnom alebo amoniakálnom roztoku, ktoré patria pod kód KN 3102 80 00, s pôvodom v Rusku. Žalobca, výrobca a vývozca z Ruska, je jedným z podnikov, ktorých sa toto antidumpingové clo týka.
13 Odôvodnenia 58 až 63 napadnutého nariadenia znejú takto:
„(58) Komisia preskúmala, či náklady súvisiace s výrobou a predajom posudzovaného výrobku boli primerane odzrkadlené v záznamoch príslušných strán. Pokiaľ ide o ceny plynu, zistilo sa, že domáca cena plynu, ktorú platili ruskí výrobcovia, predstavovala približne jednu pätinu vývoznej ceny zemného plynu z Ruska. V tejto súvislosti všetky dostupné údaje naznačujú, že domáce ceny plynu v Rusku boli regulované ceny, ktoré sú oveľa nižšie ako trhové ceny platené za zemný plyn na neregulovaných trhoch. Preto, ako sa ustanovuje v článku 2 ods. 5 základného nariadenia, náklady na plyn, ktoré znášali ruskí výrobcovia, sa upravili na základe informácií získaných z iných reprezentatívnych trhov. Upravená cena sa zakladala na priemernej cene ruského plynu pri jeho predaji na vývoz na nemecko-českých hraniciach (‚Waidhaus‘) bez nákladov na prepravu. Waidhaus je ťažiskový bod pre predaj ruského plynu do Európskej únie, ktorá je jednak najväčším trhom pre ruský plyn, a jednak má ceny primerane odzrkadľujúce náklady, ktorý možno považovať v zmysle článku 2 ods. 5 základného nariadenia za reprezentatívny trh.
(59) Vytvorenie normálnej hodnoty sa uskutočnilo na základe výrobných nákladov vyvážaného druhu výrobku po úprave o náklady na plyn uvedené v odôvodnení 58 a pripočítaní primeranej čiastky predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a ziskov v súlade s článkom 2 ods. 3 a článkom 2 ods. 6 základného nariadenia.
(60) [P]redajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk nebolo možné určiť na základe prvej vety úvodného odseku článku 2 ods. 6 základného nariadenia, pretože prepojení výrobcovia nemali reprezentatívne domáce predaje príslušného výrobku uskutočnené za bežných obchodných podmienok. Článok 2 ods. 6 písm. a) sa nemohol uplatniť, pretože iba títo dvaja výrobcovia podliehali prešetrovaniu. Ani článok 2 ods. 6 písm. b) sa nemohol uplatniť, pretože výrobné náklady pre výrobky patriace do rovnakej všeobecnej kategórie tovarov by sa tiež museli upraviť s prihliadnutím na náklady na plyn z dôvodov uvedených v odôvodnení 58. Keďže sa považovalo za nemožné určiť rozsah potrebnej úpravy pre všetky výrobky patriace do rovnakej všeobecnej kategórie tovaru predávaného na domácom trhu, takisto nie je možné určiť ziskové rozpätia po takejto úprave. Preto sa predajné, všeobecné a administratívne náklady určili na základe článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia.
(61) [P]redajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk sa určili na základe váženého priemeru predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku od tých istých troch severoamerických výrobcov. Treba poznamenať, že takto stanovená výška zisku nepresahovala zisk realizovaný ruskými výrobcami z predaja výrobkov rovnakej všeobecnej kategórie na ich domácom trhu.
(62) Ukázalo sa, že vývozný predaj dvoch spolupracujúcich výrobcov sa uskutočnili na základe sprostredkovateľskej dohody cez dvoch prepojených obchodníkov, z ktorých jeden sa nachádzal vo Švajčiarsku a druhý na britských Panenských ostrovoch. Druhý obchodník ukončil svoju činnosť začiatkom roku 2005. Vývozná cena sa určila na základe vývozných cien skutočne zaplatených alebo splatných prvému nezávislému zákazníkovi v USA, ktoré sú ich hlavným vývozným trhom.
(63) Údaje od dvoch prepojených obchodníkov ukázali, že vývozné ceny do tretích krajín boli nižšie ako vytvorená normálna hodnota v Rusku. Prešetrovaním sa v skutočnosti stanovilo, že celkovo sa tento rozdiel v cenách pohyboval v ORP v rozmedzí 2 % až 6 %. To môže naznačovať pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu vývozu do Spoločenstva v prípade zrušenia opatrení.“
O žiadosti o čiastočné predbežné preskúmanie predloženej žalobcom
14 Dňa 1. augusta 2005 Komisia dostala tiež podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia žiadosť o čiastočné predbežné preskúmanie opatrení zavedených nariadením č. 1995/2000. Túto žiadosť podali dvaja vývozcovia z Ruska, Novomoskovskiy Azot (ďalej len „NAK“) a Nevinnomyssky Azot (ďalej len „Nevinka“), pričom obaja sú dcérskymi spoločnosťami žalobcu (spolu ďalej len „žalobca“). Na podporu svojej žiadosti sa žalobca dovolával dvoch skutočností, ktoré sú podľa jeho názoru relevantné, a to uznania Ruskej federácie ako trhovej ekonomiky v roku 2002 a rozšírenia Európskej únie o desať nových členských štátov 1. mája 2004.
15 Listom z 10. augusta 2005 Komisia odpovedala na žiadosť žalobcu a požiadala ho, aby predložil úplný výpočet dumpingu na základe zoznamov, transakciu po transakcii, všetkých predajov príslušného výrobku na vnútornom trhu a pri vývoze, ako aj informácie o príslušných výrobných nákladoch podložené obvyklými dôkazmi.
16 Vo svojej odpovedi z 9. septembra 2005 žalobca zaslal výpočet dumpingu vo forme tabuliek. Dňa 27. októbra 2005 žalobca predložil ostatné dokumenty, dodatočné tabuľky a dôkazy.
17 Listom zo 16. decembra 2005 sa žalobca sťažoval na prieťahy vo vybavovaní jeho žiadosti a 23. decembra 2005 mu Komisia vysvetlila, že tieto prieťahy sú spôsobené nedostatkami predložených dôkazov.
18 Dňa 16. marca 2006 Komisia zaslala žalobcovi list, ktorým ho vyzvala na odstránenie niektorých nedostatkov.
19 Žalobca zaslal informácie 12. mája, 31. októbra a 23. novembra 2006, čiže predtým, než Komisia 19. decembra 2006 začala predbežné preskúmanie uverejním oznámenia o jeho začatí v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ C 311, s. 51). Komisia po porade s poradným výborom zistila, že žiadosť zjavne obsahuje dostatok dôkazov.
20 Preskúmanie sa rozsahom obmedzilo na preskúmanie dumpingu v súvislosti so žalobcom. Prešetrovanie dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2005 do 30. septembra 2006.
21 Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by na základe konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.
22 Dňa 10. marca 2008 Rada prijala nariadenie (ES) č. 238/2008, ktorým sa ukončuje čiastočné predbežné preskúmanie podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia antidumpingového cla na dovoz SUNA s pôvodom v Rusku (Ú. v. EÚ L 75, s. 14). Uvedené preskúmanie bolo ukončené bez zmeny platných opatrení.
Konanie a návrhy účastníkov konania
23 Žalobca návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 13. marca 2007 podal žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
24 Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté nariadenie, najmä jeho článok 1 v rozsahu, v akom sa týka žalobcu a spoločností, ktoré sú so žalobcom prepojené, ako sú uvedené v odôvodnení 14 písm. a) a b) uvedeného nariadenia,
– zaviazal Radu na náhradu trov konania.
25 Rada navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
26 Uznesením predsedu tretej komory Všeobecného súdu zo 7. septembra 2007 bolo vyhovené návrhu Komisie z 3. júla 2007 na vstup Komisie do konania ako vedľajšieho účastníka na podporu Rady.
27 Po tom, čo žalobca podal na pojednávaní ďalšiu listinu, Rada 3. januára 2012 doručila do kancelárie Všeobecného súdu pripomienky spochybňujúce relevantnosť takejto listiny.
28 Listom z 31. januára 2012 kancelária Všeobecného súdu informovala účastníkov konania, že ústna časť konania bola skončená.
Právny stav
29 Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza dva žalobné dôvody založené v uvedenom poradí na porušení článkov 1 a 2 základného nariadenia a porušení článku 11 ods. 1 a 3 toho istého nariadenia.
O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článkov 1 a 2 základného nariadenia
30 Svojím prvým žalobným dôvodom sa žalobca dovoláva porušenia článkov 1 a 2 základného nariadenia. Tento žalobný dôvod rozdeľuje na tri časti, podľa ktorých znenia v podstate tvrdí, že po prvé pri výpočte normálnej hodnoty sa nesprávne konštatovalo, že náklady spojené s výrobou a predajom príslušného výrobku neboli primerane odzrkadlené v účtovných záznamoch a že v dôsledku toho bolo potrebné prikročiť k úprave. Po druhé uvádza, že úprava vykonaná pri cene ruského plynu bola nesprávne vypočítaná na základe ceny vo Waidhause (Nemecko) a že od tejto sumy úpravy nebolo odpočítané 30 % vývozné clo uplatniteľné na ruský plyn. Po tretie uvádza, že od jeho vývoznej ceny pre prvého nezávislého zákazníka sa nesprávne odpočítali provízie prepojených spoločností, ktoré sú súčasťou jediného hospodárskeho subjektu, ktorý predstavuje.
31 Na úvod treba pripomenúť, že keď Rada a Komisia (ďalej len „inštitúcie“) prijmú podľa základného nariadenia konkrétne kroky na antidumpingovú ochranu, disponujú širokou mierou voľnej úvahy z dôvodu zložitosti hospodárskych, politických a právnych situácií, ktoré musia preskúmať (rozsudky Súdneho dvora zo 7. mája 1991, Nakajima/Rada, C‑69/89, Zb. s. I‑2069, bod 86, a z 29. mája 1997, Rotexchemie, C‑26/96, Zb. s. I‑2817, bod 10; rozsudky Všeobecného súdu z 28. septembra 1995, Ferchimex/Rada, T‑164/94, Zb. s. II‑2681, bod 131; z 5. júna 1996, NMB France a i./Komisia, T‑162/94, Zb. s. II‑427, bod 72; z 18. septembra 1996, Climax Paper/Rada, T‑155/94, Zb. s. II‑873, bod 98; z 25. septembra 1997, Shanghai Bicycle/Rada, T‑170/94, Zb. s. II‑1383, bod 63, a zo 17. júla 1998, Thai Bicycle/Rada, T‑118/96, Zb. s. II‑2991, bod 32).
32 Z toho vyplýva, že prieskum týchto posúdení vykonaný súdom Únie musí byť obmedzený na overenie dodržania procesných pravidiel, vecnú správnosť skutkových zistení uvedených na vykonanie napádaného výberu, neexistenciu zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu alebo neexistenciu zneužitia právomoci (rozsudky Súdneho dvora zo 7. mája 1987, NTN Toyo Bearing a i./Rada, 240/84, Zb. s. 1809, bod 19; zo 7. mája 1987, Nippon Seiko/Rada, 258/84, Zb. s. 1923, bod 21; zo 14. marca 1990, Gestetner Holdings/Rada a Komisia, C‑156/87, Zb. s. I‑781, bod 63; Rotexchemie, už citovaný v bode 31 vyššie, bod 11; rozsudky Climax Paper/Rada, už citovaný v bode 31 vyššie, bod 98; Shanghai Bicycle/Rada, už citovaný v bode 31 vyššie, bod 64, a Thai Bicycle/Rada, už citovaný v bode 31 vyššie, bod 33).
O prvej časti prvého žalobného dôvodu
33 V rámci tejto prvej časti chce žalobca preukázať, že inštitúcie pri výpočte normálnej hodnoty nesprávne použili zásadu úpravy, ako aj metódu určenú pre krajiny, ktoré nemajú trhové hospodárstvo, čo je v rozpore nielen so znením článku 2 ods. 5 základného nariadenia, ale aj s týmto ustanovením v spojení s ostatnými ustanoveniami článkov 1 a 2 základného nariadenia (prvá výhrada), ako aj s ustanoveniami antidumpingovej dohody z roku 1994 (druhá výhrada).
– O prvej výhrade
34 Podľa žalobcu znenie článku 2 ods. 5 základného nariadenia umožňuje inštitúciám overiť, či sú hlavné náklady súvisiace s výrobou a predajom riadne zapísané a zaúčtované v záznamoch výrobcov. Naopak, neuvádza, že tieto inštitúcie môžu overiť, či sú tieto náklady primerané v porovnaní s úrovňou cien na inom trhu. Znenie článku 2 ods. 5 základného nariadenia nepredvída, že by bolo potrebné overiť „spoľahlivosť“ základných údajov o nákladoch výroby a predaja príslušného výrobku vo svetle podobných vstupných cien alebo hodnôt vyvážaných do Európskej únie alebo cien, ktoré možno nájsť na neregulovaných trhoch tretích krajín.
35 Žalobca okrem toho uvádza, že výklad článku 2 ods. 5 základného nariadenia v spojení s ostatnými ustanoveniami článku 1 a článku 2 ods. 1 až 6 toho istého nariadenia neumožňuje schváliť použitie úpravy ceny plynu inštitúciami v prejednávanej veci.
36 Na úvod treba poznamenať, že žalobca nespochybňuje samotnú voľbu Rady použiť ustanovenia článku 2 ods. 3 základného nariadenia pre výpočet normálnej hodnoty príslušného výrobku.
37 Toto ustanovenie uvádza na jednej strane kritériá odchýlenia sa od metódy stanovenia normálnej hodnoty, založenej na cene na vnútornom trhu krajiny vývozcu a na druhej strane subsidiárne metódy výpočtu tejto hodnoty.
38 V prejednávanej veci inštitúcie použili metódu uvedenú v článku 2 ods. 3 základného nariadenia, podľa ktorej sa normálna hodnota výrobku vypočíta na základe výrobných nákladov v krajine pôvodu, ktoré sa zvýšia o primeranú sumu na predajné, všeobecné a administratívne náklady a primeranú mieru zisku (ďalej len „vytvorená normálna hodnota“).
39 Účastníci konania sa rozchádzajú v názore, pokiaľ ide o určenie výrobných nákladov príslušného výrobku pri uplatnení článku 2 ods. 5 prvého pododseku základného nariadenia. Presnejšie, spor sa týka výpočtu nákladov, ktoré predstavuje plyn pri výrobe príslušného výrobku.
40 Je nesporné, že plyn predstavuje hlavnú surovinu pre príslušný výrobok a že cena plynu, ktorý žalobca využíval na výrobu uvedeného výrobku, bola v Rusku regulovaná. Náklady na plyn ako také, ktoré znáša žalobca, nie sú sporné, keďže Rada netvrdí, že tieto náklady mali byť iné, než sú náklady vypočítané v účtovných záznamoch žalobcu. Žalobca vytýka Rade, že nevypočítala normálnu hodnotu príslušného výrobku na základe týchto nákladov a použila na tento výpočet inú cenu plynu, vyššiu, odvodenú z iného trhu, než je ruský vnútorný trh.
41 Zo spojených ustanovení článku 2 ods. 3 prvej vety a článku 2 ods. 5 prvého pododseku prvej vety základného nariadenia vyplýva, že pri výpočte normálnej hodnoty na základe výrobných nákladov sa náklady obvykle vypočítajú na základe záznamov vedených stranou, ktorá je predmetom prešetrovania.
42 Inštitúcie uvádzajú, že druhé z týchto dvoch ustanovení uvádza dve spresnenia, ktoré možno vykladať ako dve podmienky, a to na jednej strane, že záznamy sa musia viesť v súlade so všeobecne akceptovanými účtovnými zásadami príslušnej krajiny, a na druhej strane, že záznamy musia primerane odrážať náklady spojené s výrobou a predajom posudzovaného výrobku. Druhá podmienka umožňuje inštitúciám jednak overiť „primeranosť“ odrážania nákladov v záznamoch, aj keď sú dodržané všeobecne akceptované účtovné zásady príslušnej krajiny, a jednak prípadne vykonať úpravu vychádzajúc z iných zdrojov informácií než záznamov podľa článku 2 ods. 5 prvého pododseku druhej vety základného nariadenia.
43 Rada neuvádza, že v prejednávanej veci nebola splnená prvá podmienka. Naopak, zastáva názor, že záznamy žalobcu neodrážajú primerane náklady spojené s výrobou príslušného výrobku, keďže cena plynu je umelo nízka, značne nižšia než ceny plynu uplatňované na neregulovaných trhoch. Rada preto dôvodne podľa článku 2 ods. 5 prvého pododseku základného nariadenia upravila cenu plynu na základe informácií pochádzajúcich z iných reprezentatívnych trhov.
44 Treba teda skúmať, či sa Rada mohla odchýliť od ceny plynu, ktorú skutočne znášal žalobca, uvedenej v jeho účtovníctve, pre výrobu príslušného výrobku z dôvodu, že táto cena bola podľa Rady umelo nižšia z dôvodu regulácie ceny plynu v Rusku, a či v dôsledku toho mohla upraviť túto cenu jej zvýšením zohľadňujúc cenu plynu na trhu, ktorý Rada považovala za reprezentatívny.
45 V tejto súvislosti treba hneď na úvod uviesť, že článok 2 ods. 3 prvá veta základného nariadenia stanovuje metódu výpočtu normálnej hodnoty, ak nie je žiadny alebo nedostatočný predaj podobného výrobku pri bežnom obchodovaní alebo ak z dôvodu mimoriadnej situácie na trhu takýto predaj neumožňuje náležité porovnanie.
46 Druhá veta článku 2 ods. 3 základného nariadenia, ktorá definuje prípad osobitnej situácie na trhu, bola vložená nariadením č. 1972/2002. Podľa tejto vety existuje osobitná situácia na trhu najmä vtedy, keď sú ceny umelo nízke, keď dochádza k výraznému výmennému obchodu alebo v prípade, ak ide o režim spracovania na neobchodné účely.
47 Z odôvodnenia 3 nariadenia č. 1972/2002 vyplýva, že vloženie článku 2 ods. 3 druhej vety do základného nariadenia má za cieľ lepšie definovať okolnosti, ktoré možno považovať za také, ktoré vytvárajú osobitnú situáciu na trhu, keď predaj podobného výrobku neumožňuje náležité porovnanie. Podľa tohto odôvodnenia tieto okolnosti môžu napríklad vzniknúť z dôvodu existencie výmenného obchodu a iných režimov spracovania na neobchodné účely alebo iných prekážok na trhu. V dôsledku toho trhové signály nemôžu náležite odrážať ponuku a dopyt, čo môže mať na druhej strane vplyv na príslušné náklady a ceny, pričom to môže spôsobiť takú situáciu, že vnútroštátne ceny nezodpovedajú cenám na svetových trhoch alebo cenám na iných reprezentatívnych trhoch.
48 Článok 2 ods. 3 druhá veta základného nariadenia uvádza, že osobitná situácia na trhu existuje najmä vtedy, keď sú ceny na trhu vyvážajúcej krajiny umelo nízke.
49 Na pojednávaní Rada potvrdila, že použitie metódy vytvorenej normálnej hodnoty bolo odôvodnené dôvodom nedostatku porovnateľných normálnych obchodných operácií v Rusku. Spresnila, že sa úplne logicky mohla domnievať, že na trhu existuje osobitná situácia, pretože cena plynu, základnej suroviny príslušného výrobku, bola regulovaná a že cena zemného plynu bola na vnútornom trhu stanovená umelo nízko.
50 Treba poznamenať, že článok 2 ods. 3 základného nariadenia uvádza iba kritériá odchýlenia sa od metód stanovenia normálnej hodnoty vypočítanej z cien výrobku na vnútornom trhu vyvážajúcej krajiny. Toto ustanovenie nestanovuje podrobnosti výpočtu výrobných nákladov na určenie vytvorenej normálnej hodnoty, keďže tento výpočet je upravený odsekom 5 toho istého článku.
51 Prvý pododsek článku 2 ods. 5 základného nariadenia uvádza, že výrobné náklady sa spravidla vypočítajú na základe záznamov vedených stranou, ktorá je predmetom prešetrovania. Výpočet vytvorenej normálnej hodnoty sa teda spravidla vykoná s použitím informácií získaných z týchto záznamov.
52 Článok 2 ods. 5 druhý a tretí pododsek základného nariadenia obsahuje osobitné ustanovenia týkajúce sa rozdelenia nákladov a nákladov zavedenia výroby. Tieto ustanovenia stanovujú možnosti úpravy nákladov zapísaných v účtovných záznamoch, pričom tieto náklady môžu byť za určitých podmienok upravené a rozdelené rôznym spôsobom.
53 Z článku 2 ods. 5 prvého pododseku základného nariadenia tiež vyplýva, že účtovné záznamy príslušnej strany sa nevezmú za základ výpočtu normálnej hodnoty, ak nie sú výrobné náklady výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, primerane vyjadrené v týchto záznamoch. V takom prípade sa podľa druhej vety uvedeného pododseku náklady upravia alebo stanovia na základe iných zdrojov informácií než týchto záznamov. Tieto informácie možno získať na základe nákladov iných výrobcov alebo vývozcov alebo, ak tieto informácie nie sú k dispozícii alebo sa nemôžu použiť, na akomkoľvek inom rozumnom základe vrátane informácií z iných reprezentatívnych trhov.
54 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že druhá veta článku 2 ods. 5 prvého pododseku základného nariadenia, týkajúca sa metódy výpočtu uvedenej hodnoty, bola vložená nariadením č. 1972/2002.
55 Z odôvodnenia 4 posledného uvedeného nariadenia vyplýva, že vloženie uvedenej druhej vety malo za cieľ poskytnúť určité usmernenie, čo treba robiť, ak záznamy primerane nevyjadrujú náklady súvisiace s výrobou a predajom príslušného výrobku, a to predovšetkým za okolností, keď z dôvodu osobitnej situácie na trhu predaj podobného výrobku neumožňuje náležité porovnanie. V takýchto prípadoch sa podľa toho istého odôvodnenia musia získať príslušné údaje zo zdrojov, ktoré nie sú ovplyvnené touto deformáciou.
56 V tom istom odôvodnení 4 nariadenia č. 1972/2002 sa spresňuje, že možno použiť náklady iných výrobcov alebo vývozcov so sídlom v tej istej krajine alebo, ak tieto informácie nie sú k dispozícii alebo sa nemôžu použiť, akýkoľvek iný rozumný základ vrátane informácií z iných reprezentatívnych trhov. Z tohto odôvodnenia rovnako vyplýva, že príslušné údaje sa môžu použiť buď na úpravu určitých položiek v záznamoch príslušnej strany, alebo, ak to nie je možné, na stanovenie nákladov príslušnej strany.
57 V prejednávanej veci Rada pred Všeobecným súdom uvádzala, že na trhu existovala osobitná situácia, pretože cena plynu, hlavnej suroviny príslušného výrobku, bola regulovaná, takže táto cena bola na vnútornom trhu umelo nízka. Žalobca nespochybnil skutočnosť, že cena plynu na ruskom trhu bola regulovaná a predstavovala významnú časť nákladov na príslušný výrobok.
58 Keďže cena plynu v Rusku je regulovaná, treba skutočne konštatovať, že výrobné náklady príslušného výrobku boli ovplyvnené skresleniami vnútorného ruského trhu, pokiaľ ide o cenu plynu, keď tieto ceny nevyplývali z trhových síl.
59 Okrem toho výklad článku 2 ods. 5 prvej vety základného nariadenia uvádzaný žalobcom, smerujúci k výpočtu výrobných nákladov iba na základe účtovných záznamov príslušnej strany, by v konečnom dôsledku viedol k zabráneniu použitia vytvorenej normálnej hodnoty najmä v prípade, ak sú výrobné náklady ovplyvnené osobitnou situáciou na trhu, hoci takéto použitie je výslovne uvedené v článku 2 ods. 3 toho istého nariadenia.
60 Inštitúcie teda mohli dôvodne prijať záver, že jeden z údajov záznamov žalobcu nemožno považovať za primeraný a v dôsledku toho treba prikročiť k jeho úprave, pričom sa použijú iné zdroje pochádzajúce z trhov, ktoré považovali za reprezentatívnejšie, a preto treba vykonať úpravu ceny plynu.
61 Pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého iba článok 2 ods. 7 základného nariadenia umožňuje inštitúciám určiť normálnu hodnotu nie na základe údajov týkajúcich sa ceny a nákladov vo vyvážajúcej krajine alebo krajine pôvodu, ale na základe údajov týkajúcich sa ceny a nákladov v tretej krajine s trhovým hospodárstvom, žalobca uvádza, že pôsobnosť uvedeného ustanovenia je obmedzená na taxatívny zoznam krajín, ktoré nemajú trhové hospodárstvo. Žalobca poznamenáva, že k dátumu začatia prešetrovania týkajúceho sa preskúmania opatrení, ktorých uplynutie sa v prejednávanej veci blížilo, Ruská federácia nefigurovala na zozname uvedených krajín. Ruskej federácii bolo priznané postavenie trhovej ekonomiky na národnej úrovni v roku 2002 a takéto postavenie predstavuje nevyvrátiteľnú domnienku, že náklady výrobcov so sídlom v tejto krajine, ktorí sú predmetom prešetrovania, sú dostatočne spoľahlivé na to, aby normálna hodnota mohla byť vypočítaná najmä na základe článku 2 ods. 3 až 6 základného nariadenia.
62 V prejednávanej veci nebola normálna hodnota stanovená na základe článku 2 ods. 7 základného nariadenia, keďže Ruská federácia nebola v čase vzniku skutkových okolností krajinou uvedenou v článku 2 ods. 7 základného nariadenia a článok 2 ods. 1 až 6 toho istého nariadenia bol uplatniteľný na uvedené skutkové okolnosti. Ako bolo pripomenuté v bode 53 vyššie, článok 2 ods. 5 prvý pododsek základného nariadenia za určitých podmienok umožňuje zohľadniť informácie pochádzajúce z iných trhov, než je trh vyvážajúcej krajiny alebo krajiny pôvodu.
63 Žalobca dodáva, že výklad článku 2 ods. 5 základného nariadenia navrhovaný inštitúciami by viedol k viacerým nekoherentným výsledkom.
64 Na jednej strane výrobca, ktorý využíva nízke ceny na vnútornom trhu základných surovín pre svoje výrobky, je konfrontovaný s dilemou, či nezvýšiť svoje ceny, ale s rizikom, že bude považovaný za dovozcu dumpingových výrobkov do Únie, alebo či zvýšiť svoje ceny, aby sa vyhol akémukoľvek antidumpingovému prešetrovaniu, ale s rizikom, že bude mať ceny, ktoré sa na vnútornom trhu stanú prohibičnými. Tí istí výrobcovia, aby sa vyhli antidumpingovému prešetrovaniu, sú nútení zapisovať do svojich záznamov v rozpore s ich vnútroštátnym právom nie reálne náklady surovín na ich výrobky, ale priemerné náklady na tieto suroviny na zahraničných neregulovaných trhoch.
65 V tejto súvislosti, ako správne poznamenáva Rada, jej prístup a prístup Komisie nenúti žalobcu zvýšiť ceny pri svojich predajoch na vnútornom trhu. Antidumpingové opatrenie uvedené v napadnutom nariadení neobmedzuje možnosti žalobcu uplatňovať na ruskom trhu ceny, aké chce (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 18. decembra 1997, Ajinomoto a NutraSweet/Rada, T‑159/94 a T‑160/94, Zb. s. II‑2461, bod 196).
66 Na druhej strane podľa žalobcu sa náklady súvisiace s výrobou výrobku v krajine, ktorá má postavenie trhovej ekonomiky môžu považovať za príliš nízke v porovnaní s nákladmi na podobný výrobok konštatovanými v Únii alebo na iných zahraničných trhoch. Antidumpingové prešetrovanie, ktoré v prejednávanej veci viedli inštitúcie, bolo nedôvodne nahradené právnou úpravou v oblasti štátnej pomoci a konkrétne nariadením Rady (ES) č. 2026/97 zo 6. októbra 1997 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 288, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 78).
67 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že základné nariadenie a nariadenie č. 2026/97 majú za cieľ, ako vyplýva z odôvodnenia 5 posledného uvedeného nariadenia, dostatočne podrobne stanoviť požiadavky na používanie týchto dvoch nástrojov slúžiacich na ochranu obchodu.
68 Nič však nenasvedčuje tomu, že by otázka v prejednávanej veci, ktorá sa týka právnej úpravy zaväzujúcej Gazprom dodávať v Rusku zemný plyn za nízku cenu, bola posudzovaná iba z pohľadu štátnej pomoci. Treba poznamenať, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz v tomto zmysle.
69 Okrem toho nič tiež nenasvedčuje tomu, že samotná skutočnosť, že by táto otázka prípadne mohla byť skúmaná z hľadiska štátnej pomoci, bola takej povahy, že by inštitúciám bránila analyzovať túto vec tiež z hľadiska ustanovení základného nariadenia.
70 Ako to uviedla Rada na pojednávaní, Komisia a Rada už mali príležitosť skúmať niektoré situácie zároveň z hľadiska štátnej pomoci aj dumpingu (pozri napríklad rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. decembra 2008, HEG a Graphite India/Rada, T‑462/04, Zb. s. II‑3685).
71 Navyše, ako to uvádza článok 14 ods. 1 základného nariadenia a článok 24 ods. 1 nariadenia č. 2026/97, žiaden výrobok súčasne nepodlieha antidumpingovým aj vyrovnávacím clám, ktoré majú riešiť tú istú situáciu spôsobenú dumpingom alebo subvencovaním vývozu.
72 Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvá výhrada nie je dôvodná.
– O druhej výhrade
73 Žalobca zastáva názor, že predmetom ustanovení základného nariadenia je vykonať pravidlá antidumpingovej dohody z roku 1994 a že inštitúcie musia vykladať a uplatňovať ustanovenia základného nariadenia v súlade s touto dohodou.
74 V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že dohody WTO vzhľadom na ich povahu a štruktúru v zásade nepatria medzi normy, s ohľadom na ktoré súd Únie preskúmava zákonnosť aktov inštitúcií podľa článku 230 prvého odseku ES (rozsudky Súdneho dvora z 9. januára 2003, Petrotub a Republica/Rada, C‑76/00 P, Zb. s. I‑79, bod 53, a Súdu prvého stupňa z 24. septembra 2008, Reliance Industries/Rada a Komisia, T‑45/06, Zb. s. II‑2399, bod 87).
75 V každom prípade má však súd Únie právomoc preskúmať zákonnosť dotknutého aktu Únie s ohľadom na pravidlá WTO za predpokladu, že Únia chcela vykonať konkrétny záväzok v rámci WTO, alebo v prípade, že akt Únie výslovne odkazuje na konkrétne ustanovenia dohôd WTO (rozsudky Súdneho dvora Petrotub a Republica/Rada, už citovaný v bode 74 vyššie, bod 54, a z 27. septembra 2007, Ikea Wholesale, C‑351/04, Zb. s. I‑7723, bod 30, ako aj rozsudok Reliance Industries/Rada a Komisia, už citovaný v bode 74 vyššie, bod 88).
76 Z odôvodnenia 5 základného nariadenia vyplýva, že jeho cieľom je najmä prebrať do práva Únie v čo najväčšej miere nové a podrobné pravidlá obsiahnuté v antidumpingovej dohode z roku 1994, medzi ktorými sa nachádzajú najmä pravidlá týkajúce sa výpočtu dumpingového rozpätia, a to na účely zaručenia primeraného a transparentného uplatnenia uvedených pravidiel (rozsudok Petrotub a Republica/Rada, už citovaný v bode 74 vyššie, bod 55).
77 Spoločenstvo teda prijalo základné nariadenie preto, aby splnilo svoje medzinárodné záväzky vyplývajúce z antidumpingovej dohody z roku 1994, a článkom 2 ods. 5 základného nariadenia zamýšľalo vykonať osobitné záväzky obsiahnuté v článku 2.2.1.1 antidumpingovej dohody z roku 1994 (pozri v tomto zmysle rozsudok Petrotub a Republica/Rada, už citovaný v bode 74 vyššie, bod 56).
78 Z toho vyplýva, že článok 2 ods. 5 základného nariadenia sa v čo najväčšej miere musí vykladať v duchu článku 2.2.1.1 antidumpingovej dohody z roku 1994 (pozri v tomto zmysle rozsudok Petrotub a Republica/Rada, už citovaný v bode 74 vyššie, bod 57, a Reliance Industries/Rada a Komisia, už citovaný v bode 74 vyššie, bod 91 a citovanú judikatúru).
79 Preto treba po prvé poznamenať, že žalobca odkazuje na posledné návrhy pred prijatím antidumpingovej dohody z roku 1994, ktoré uvádzali, pokiaľ ide o ustanovenia, ktoré sa stali článkom 2.2.1.1 uvedenej dohody, že „náklady [sa] bežne vypočítajú v súlade so všeobecne prijatými účtovnými zásadami vyvážajúcej krajiny, ak tieto zásady primerane odrážajú náklady súvisiace s výrobou a predajom daného výrobku“. Z takéhoto znenia by vyplývalo, že pôvodným cieľom článku 2.2.1.1 uvedenej dohody a v dôsledku toho článku 2 ods. 5 základného nariadenia bolo zabezpečiť, že výrobca, ktorý je predmetom prešetrovania, uplatní správne účtovné pravidlá objektívne odrážajúce skutočné náklady, ktoré znáša výrobca, ktorý je predmetom prešetrovania, a nie overiť, či ceny surovín zaplatené príslušným výrobcom zodpovedajú neregulovaným trhovým cenám.
80 Dovolávať sa znenia ustanovenia v podobe návrhu však nepostačuje na preukázanie, že úmysel zostaviteľov uvedeného ustanovenia zostal nezmenený, najmä ak sa ukáže, že znenie ustanovenia v jeho konečnom znení sa odlišuje od znenia zodpovedajúceho ustanovenia v jeho podobe v štádiu návrhu, ako to v podstate správne zdôrazňuje Rada.
81 Po druhé sa zdá, že znenie ustanovenia článku 2.2.1.1 antidumpingovej dohody z roku 1994 neobsahuje významné rozdiely oproti textu článku 2 ods. 5 prvému odseku prvej vety základného nariadenia, ktorý sa týka toho, aby boli záznamy vedené v súlade so všeobecne prijatými účtovnými zásadami vyvážajúcej krajiny a aby primerane odrážali náklady súvisiace s výrobou a predajom daného výrobku.
82 Ako to však správne poznamenala Rada na pojednávaní, ustanovenia uvedené v článku 2 ods. 5 prvom pododseku druhej vete základného nariadenia nie sú uvedené v antidumpingovej dohode z roku 1994. Nezdá sa teda, že by bolo možné v plnom rozsahu použiť výklad s ohľadom na antidumpingovú dohodu z roku 1994, pokiaľ ide o tie ustanovenia, ktoré sa týkajú situácie, kde sa náklady na dotknutý výrobok primerane neodrážajú v záznamoch.
83 Treba dodať, že pravidlá WTO nedefinujú výraz „osobitná situácia na trhu“, ktorý je definovaný v článku 2 ods. 3 druhej vete základného nariadenia a ktorý môže inštitúciám slúžiť ako základ pre posúdenie, či záznamy primerane zohľadňujú náklady v súlade s článkom 2 ods. 5 prvým pododsekom druhou vetou základného nariadenia, ako už bolo konštatované v bodoch 51 až 60 vyššie.
84 Druhá výhrada teda nie je dôvodná.
85 Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvá časť prvého žalobného dôvodu nie je dôvodná.
O druhej časti prvého dôvodu
86 Žalobca sa dovoláva porušenia článku 2 ods. 5 prvého pododseku druhej vety základného nariadenia, zjavne nesprávneho posúdenia, ako aj absencie odôvodnenia v rozsahu, v akom Rada v napadnutom nariadení uviedla úpravu zaplatenej ceny za plyn na základe ceny vo Waidhaus a neodpočítala od výšky úpravy 30 % vývozné clo uplatniteľné na ruský plyn. Žalobca v tejto súvislosti napáda posledné vety odôvodnenia 58 napadnutého nariadenia.
87 Tieto vety znejú takto:
„[N]áklady na plyn, ktoré znášali ruskí výrobcovia, sa upravili na základe informácií získaných z iných reprezentatívnych trhov. Upravená cena sa zakladala na priemernej cene ruského plynu pri jeho predaji na vývoz na nemecko-českých hraniciach (‚Waidhaus‘) bez nákladov na prepravu. Waidhaus je ťažiskový bod predaja ruského plynu do Európskej únie, ktorá je jednak najväčším trhom pre ruský plyn, a jednak má ceny primerane odzrkadľujúce náklady, ktorý možno považovať v zmysle článku 2 ods. 5 základného nariadenia za reprezentatívny trh“.
88 Žalobca zastáva názor, že na jednej strane, ak by si inštitúcie zvolili odlišný základ, ako je vývozná cena ruského plynu do baltských štátov, alebo na akýkoľvek reprezentatívny trh s úrovňami cien plynu bližšími úrovniam cien plynu, ktoré má žalobca, dumpingové rozpätie by bolo záporné alebo odlišné. Inštitúcie si mali vybrať skôr „rozumný základ“ v zmysle článku 2 ods. 5 druhej vety základného nariadenia a nie cenu vo Waidhause.
89 Zjavne nesprávne posúdenie vyplýva z toho, že na reprezentatívnych trhoch uvádzaných Komisiou ako možné základy pre úpravu (a to Európska únia, Spojené kráľovstvo, Spojené štáty, Kanada alebo Japonsko) sú najvyššie ceny plynu na svete a nie sú blízke úrovniam cien plynu žalobcu.
90 V nadväznosti na to bola úprava ceny zemného plynu vykonaná na základe ceny vo vnútri Spoločenstva, teda na nemecko-českých hraniciach, ktorá odráža nielen náklady na produkciu a predaj plynu, ale tiež ziskovú maržu vo vnútri Spoločenstva na báze Waidhausu. Zvolený základ pre úpravu viedol k domnienke, akoby žalobca v najväčšej časti svojich celkových výrobných nákladov mal sídlo na nemecko-českých hraniciach a kupoval plyn priamo na trhu vo Waidhause. Situovanie žalobcu do postavenia, keď by vyrábal príslušný výrobok v Rusku, platiac zároveň vývozné clá a marže vo vnútri Spoločenstva, nepredstavovalo „rozumný základ“ v zmysle článku 2 ods. 5 základného nariadenia.
91 Nakoniec trh vo Waidhause je iba odrazom geografickej situácie Waidhausu, teda toho, že je na trati hlavných ruských plynovodov medzi Ruskom a Európskou úniou, a počtu zmlúv na dodávku plynu, ako aj objemu predaného plynu. Tieto faktory neboli relevantné pre kvalifikovanie ceny plynu vo Waidhause ako „rozumného základu“.
92 Žalobca na druhej strane zastáva názor, že Rada sa tiež dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a že napadnuté rozhodnutie je nesprávne odôvodnené, keďže odmietla odpočítať 30 % ruské vývozné clo, hoci odpočítala náklady na prepravu, ako vyplýva zo znenia odôvodnenia 58 napadnutého nariadenia.
93 Odôvodnenie, podľa ktorého Rada postupovala, je údajne nekoherentné a kontradiktórne, pretože podľa žalobcu, rovnako ako ruskí spotrebitelia nemusia platiť prepravu plynu z Ruska do Waidhausu, čo viedlo k odpočítaniu nákladov na prepravu, mala tiež odpočítať 30 % clo vyberané pri vývoze plynu z Ruska, čo je clo, ktoré žalobca nikdy pri výrobe príslušného výrobku v Rusku neznášal.
94 Žalobca dodáva, že hoci by inštitúcie zamýšľali sankcionovať režim dvojitých cien uplatňovaný ruskými orgánmi v odvetví plynu, to by nemalo zbavovať uvedené inštitúcie ich povinnosti založiť úpravu týkajúcu sa ceny plynu na rozumnom základe v zmysle článku 2 ods. 5 základného nariadenia.
95 V tejto súvislosti, pokiaľ ide po prvé o výber ceny vo Waidhause ako referenčnej ceny, treba poznamenať, že inštitúcie nie sú povinné zobrať v rámci antidumpingového konania do úvahy všetky možné referenčné ceny, ale musia byť vedené k tomu, aby dôkladne preskúmali prípadné návrhy formulované účastníkmi konania v prípade pochybností o výbere referenčnej ceny (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 22. októbra 1991, Nölle, C‑16/90, Zb. s. I‑5163, bod 32).
96 V prejednávanej veci sa nezdá, že v napadnutom nariadení sa Rada dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa rozhodla vybrať cenu vo Waidhause, ktorá sa zdá byť rozumná z viacerých dôvodov.
97 Ako bolo poznamenané v bode 58 napadnutého nariadenia, Waidhaus je ťažiskový bod predaja ruského plynu do Únie. Zo spisu vyplýva, že Waidhaus je nemecké mesto nachádzajúce sa na trase hlavných ruských plynovodov medzi Ruskom a Úniou a je podľa počtu uzavretých zmlúv na dodávku plynu, ako aj podľa objemu predmetného plynu hlavným miestom dodania plynu vyvážaného ruskými producentmi do Únie.
98 Cena predaného plynu na tomto mieste je teda cenou, ktorá je fakturovaná ruskými predajcami ich európskym zákazníkom, a v rozpore s tvrdeniami, ktoré uvádza žalobca v žalobe, nie cenou v rámci Spoločenstva.
99 V nadväznosti na to, vzhľadom na objem predmetného plynu a počet uzavretých zmlúv, nič nenaznačuje, že cena ruského plynu vo Waidhause nie je výsledkom neskreslených trhových síl.
100 Na pojednávaní žalobca poukázal na rozhodnutie Komisie z 8. júla 2009, týkajúce sa konania podľa článku 81 ES (vec COMP/39.401 – E.ON/GDF) (zhrnutie v Ú. v. EÚ C 248, s. 5), tvrdiac, že kartel sankcionovaný týmto rozhodnutím mal dôsledky na údaje použité Komisiou pri výpočte úpravy v tejto veci. Podľa žalobcu z tohto rozhodnutia vyplýva, že cena ruského plynu vo Waidhause nebola výsledkom trhových síl.
101 Na pojednávaní Komisia vyjadrila tiež pochybnosti o prípustnosti dokladu predloženého v tomto štádiu konania, hoci Rada namietala iba proti relevantnosti tohto dokladu.
102 Bez toho, aby bolo potrebné vysloviť sa k prípustnosti uvedeného dokladu, keďže rozhodnutie E.ON/GDF (pozri bod 100 vyššie) bolo Komisiou vyhlásené po prijatí napadnutého nariadenia, postačuje konštatovať, že hoci sa týka predajov plynu pochádzajúceho z Ruska, vzťahuje sa iba na preskúmanie rozdelenia trhov v Nemecku a vo Francúzsku medzi E.ON a GDF v rámci predaja plynu ich zákazníkom. Netýka sa skúmania vývozného trhu ruského plynu vo veľkom s celkovým určením pre Úniu, ani preskúmania vzťahov medzi E.ON a GDF s ich dodávateľom ruského plynu.
103 Nakoniec, hoci žalobca napáda to, že cena vo Weidhause je podstatne vyššia než cena plynu predávaného na vnútornom ruskom trhu, on sám v replike uznáva, že môže byť nižšia než cena plynu predávaného v Spojenom kráľovstve, Spojených štátoch alebo Kanade. Inštitúcie teda nevybrali najvyššiu referenčnú cenu na trhu. Okrem toho nie je isté, či cena plynu pri vývoze do baltských štátov nie je porovnateľná s cenou plynu, ktorý je prepravovaný cez Waidhaus.
104 Po druhé, pokiaľ ide o rozhodnutie neodpočítať vývozné clo vybraté v Rusku, keď predmetom odpočítania boli iba náklady na prepravu, žalobca sa dovoláva troch vecí, ktorých sa týkali nariadenia Komisie, ktoré preukazujú nekoherentnú a nesprávnu rozhodovaciu prax Rady.
105 Rada odpovedá, že v troch veciach citovaných žalobcom Komisia a Rada prikročili iba k odpočítaniu spotrebných daní splatných pri vnútornom predaji plynu, ale k žiadnemu odpočítaniu vývozného cla. V tejto súvislosti uvádza, že v odôvodnení 31 nariadenia Rady (ES) č. 1891/2005 zo 14. novembra 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 3068/92, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy chloridu draselného s pôvodom v Bielorusku, Rusku alebo na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 302, s. 14), je nedopatrením uvedené, že vývozné clo bolo odpočítané od ceny vyvážaného plynu. Rada uvádza, že Komisia ju informovala, že v skutočnosti nebola žiadna úprava tohto typu vykonaná.
106 V tejto súvislosti sa s odhliadnutím od nariadenia č. 1891/2005, ktoré vo svojom odôvodnení 31 uvádza odpočítanie vývozného cla, ktoré v skutočnosti nebolo vykonané, zdá, že tieto clá neboli odpočítané v iných nariadeniach, z ktorých vychádza žalobca.
107 Z odôvodnenia 97 nariadenia Rady (ES) č. 954/2006 z 27. júna 2006, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo ocele s pôvodom v Chorvátsku, Rumunsku, Rusku a na Ukrajine, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2320/97 a (ES) č. 348/2000, ktorým sa ukončujú predbežné preskúmania a preskúmania uplynutia platnosti antidumpingového cla na dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo nelegovanej ocele s pôvodom, okrem iného, v Rusku a Rumunsku, a ktorým sa ukončujú predbežné preskúmania antidumpingového cla na dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo nelegovanej ocele s pôvodom, okrem iného, v Rusku a Rumunsku a v Chorvátsku a na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 175, s. 4), ktorého sa žalobca dovoláva, v skutočnosti vyplýva, že vykonaná úprava nákladov na plyn vychádzala z ceny plynu vyvážaného do západnej Európy bez dopravných nákladov a spotrebnej dane.
108 Rovnako podľa odôvodnenia 54 nariadenia Rady (ES) č. 1050/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz chloridu draselného s pôvodom v Bielorusku a Rusku (Ú. v. EÚ L 191, s. 1), sa úprava ceny plynu vykonala na základe informácií týkajúcich sa ceny vyvážaného plynu bez dopravných nákladov a spotrebnej dane.
109 V každom prípade Rada odôvodňuje absenciu odpočítania vývozného cla skutočnosťou, že stanovenie ceny zo strany Gazpromu nie je ovplyvnené výškou vývozného cla. Na podporu tohto tvrdenia Rada v prílohe B.2 vyjadrenia k žalobe uviedla údaje týkajúce sa vývoja cien ruského plynu, ktoré potvrdzujú skutočnosť, že táto cena sa zdá byť značne nezávislá od výšky vývozného cla. Rada najmä dodala, že Gazprom sa snažil vždy, nakoľko to len bolo možné, zvýšiť cenu plynu, ktorý predával, a že stanovenie tejto ceny nebolo ovplyvnené výškou vývozného cla, ale iba cenou, ktorú zákazníci Gazpromu boli ochotní zaplatiť. Na pojednávaní Rada zopakovala svoju analýzu, podľa ktorej je rozhodujúca cena platená vo Waidhause, bez toho, aby bolo relevantné, čo táto cena zahŕňa.
110 Zdá sa, že žalobca nebol schopný vysvetliť ani preukázať, ako by stanovenie cien Gazpromu vo Waidhause mohlo byť ovplyvnené výškou vývozného cla. Treba teda konštatovať, že Rada sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď neodpočítala uvedené clo od ceny platenej vo Weidhause.
111 Okrem toho treba dodať, že okolnosť, že v dvoch veciach citovaných žalobcom boli odpočítané spotrebné dane a že v prejednávanej veci boli odpočítané tiež náklady na prepravu, nemá vplyv na otázku, či v prejednávanej veci mohlo dôjsť k zjavne nesprávnemu posúdeniu, pokiaľ ide o odmietnutie odpočítať vývozné clo.
112 Nakoniec treba odmietnuť argumentáciu žalobcu založenú na nedostatočnom odôvodnení týkajúcom sa odmietnutia odpočítania 30 % cla na vývoz ruského plynu, napriek odpočítaniu nákladov na prepravu. Odôvodnenie napadnutého nariadenia sa totiž musí posudzovať predovšetkým s prihliadnutím na informácie, ktoré boli žalobcovi oznámené, a námietky, ktoré predložil počas správneho konania (rozsudok Všeobecného súdu zo 4. marca 2010, Foshan City Nanhai Golden Step Industrial/Rada, T‑410/06, Zb. s. II‑879, bod 127).
113 V prejednávanej veci na strane 5 listu Komisie z 12. decembra 2006, adresovaného žalobcovi počas správneho konania a oznámeného v prílohe A12 žaloby, boli žalobcovi uvedené dôvody, pre ktoré nebolo vykonané odpočítanie 30 % cla na vývoz ruského plynu, čo zbavilo Radu povinnosti zopakovať tieto vysvetlenia v texte napadnutého nariadenia, aby tak uviedla skutkové a právne dôvody predstavujúce základ uvedeného nariadenia.
114 Druhá časť prvého žalobného dôvodu teda nie je dôvodná.
O tretej časti prvého žalobného dôvodu
115 Žalobca sa dovoláva porušenia článku 2 ods. 10 základného nariadenia a zjavne nesprávneho posúdenia v rozsahu, v akom Rada v napadnutom nariadení nesprávne odpočítala od jeho vývoznej ceny pre prvého nezávislého zákazníka provízie prepojených spoločností, ktoré sú súčasťou jediného hospodárskeho subjektu, ktorý predstavuje. Žalobca v tejto súvislosti spochybňuje odôvodnenie 62 napadnutého nariadenia v rozsahu, v akom prebralo závery Komisie z 28. septembra 2006, a to odpočítať od vývoznej ceny provízie jeho dcérskych obchodných spoločností Eurochem Moscou a Eurochem Trading GmbH.
116 Podľa žalobcu úpravy vymenované v článku 2 ods. 10 základného nariadenia nie sú ani povinné, ani automatické a účastník, ktorý žiada o úpravy, znáša dôkazné bremeno.
117 Na úvod treba pripomenúť relevantný skutkový kontext, v ktorom inštitúcie v prejednávanej veci uplatnili článok 2 ods. 10 základného nariadenia, ktorý uvádza, že porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa uskutoční na tej istej úrovni obchodovania, vo vzťahu k predajom uskutočneným podľa možnosti v rovnakom čase a s náležitým prihliadnutím na ostatné rozdiely, ktoré ovplyvňujú porovnateľnosť cien.
118 Pri uplatnení uvedeného ustanovenia Rada uviedla, že žalobca a jeho výrobné spoločnosti nepredávajú príslušný výrobok zákazníkom v Spojených štátoch priamo. Vysvetlila spôsob, ako sa za takýchto podmienok uskutočňoval predaj. Výrobné spoločnosti, ktoré sú dcérskymi spoločnosťami žalobcu, uzatvárali so žalobcom sprostredkovateľskú dohodu a žalobca získaval províziu z predaja výrobku podľa uvedenej zmluvy. Žalobca v postavení zástupcu tak zariadil, že výrobok bol predaný jeho výrobnými spoločnosťami dvom obchodným spoločnostiam, ktoré boli rovnako jeho dcérskymi spoločnosťami, z ktorých jedna, ktorej činnosť však skončila v roku 2005, mala sídlo na Britských panenských ostrovoch a druhá mala sídlo vo Švajčiarsku. Tieto obchodné spoločnosti predávali príslušný výrobok prvému nezávislému zákazníkovi prostredníctvom marže.
119 Hoci žalobca uvádzal, že tieto závery v priebehu správneho konania spochybňoval, zdá sa, že to robil iba preto, aby uvádzal, že všetky spoločnosti, ktoré boli jeho dcérskymi spoločnosťami, vrátane jeho výrobných spoločností a jeho dvoch obchodných spoločností, boli vo vlastníctve, pod kontrolou a boli spravované tým istým akcionárom, samotným žalobcom. Podľa žalobcu Eurochem Moscou a Eurochem Trading vykonávali rovnaké funkcie ako funkcie plne integrovaného obchodného vývozného oddelenia.
120 Z odôvodnení 59 až 62 napadnutého rozsudku vyplýva, že normálna hodnota a vývozná cena boli určené na úrovni „distribútora“.
121 V tejto súvislosti, pokiaľ ide o normálnu hodnotu, odôvodnenie 59 napadnutého nariadenia, ako už bolo uvedené skôr, uvádza, že vytvorenie normálnej hodnoty sa uskutočnilo na základe výrobných nákladov vyvážaného druhu výrobku po úprave ceny plynu uvedenej v odôvodnení 58 toho istého nariadenia a pripočítaní primeranej sumy predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a ziskov. Odôvodnenie 61 napadnutého nariadenia spresňuje, že predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk sa určili na základe váženého priemeru predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku troch severoamerických výrobcov a že takto stanovená výška zisku nepresahovala zisk realizovaný ruskými výrobcami z predaja výrobkov rovnakej všeobecnej kategórie na ich domácom trhu.
122 Pokiaľ ide o vývoznú cenu, odôvodnenie 62 napadnutého nariadenia uvádza, že vývozná cena sa určila na základe vývozných cien skutočne zaplatených alebo splatných prvému nezávislému zákazníkovi v USA, ktoré sú ich hlavným vývozným trhom.
123 Článok 2 ods. 10 základného nariadenia uvádza, že úpravy sú možné.
124 Podľa judikatúry však tak zo znenia, ako aj zo štruktúry článku 2 ods. 10 základného nariadenia vyplýva, že úprava vývoznej ceny alebo normálnej hodnoty sa môže uskutočniť výlučne na účely zohľadnenia rozdielov vo faktoroch, ktoré ovplyvňujú ceny, a teda ich porovnateľnosť (rozsudok Súdu prvého stupňa z 21. novembra 2002, Kundan a Tata/Rada, T‑88/98, Zb. s. II‑4897, bod 94). Inak povedané, to znamená, že cieľom úpravy je opätovné zavedenie súmernosti medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou.
125 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia uvádza, že úprava sa vykoná z dôvodu rozdielov v províziách zaplatených vo vzťahu k zamýšľanému predaju. Druhá veta uvedeného ustanovenia spresňuje, že pojem „provízia“ znamená aj prirážku, ktorú dostane obchodník s výrobkom alebo s podobným výrobkom, ak je funkcia takéhoto obchodníka rovnaká, ako sú funkcie zástupcu, ktorý vykonáva prácu za províziu.
126 Táto druhá veta článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia vyplýva z článku 1 ods. 5 nariadenia č. 1972/2002. Podľa znenia odôvodnenia 6 posledného uvedeného nariadenia dôvodom vloženia predmetnej vety bolo špecifikovať v súlade s pretrvávajúcou praxou inštitúcií, že takéto úpravy sa musia vykonať aj vtedy, ak strany nekonajú na základe vzťahu zastúpený – zástupca, ale dosahujú rovnaké hospodárske výsledky aj pri konaní ako kupujúci a predávajúci.
127 Článok 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia teda umožňuje vykonať úpravu nielen na základe rozdielov v províziách zaplatených vo vzťahu k zamýšľanému predaju, ale aj na základe prirážky, ktorú dostanú obchodníci s výrobkom, ak je ich funkcia rovnaká, ako sú funkcie zástupcu vykonávajúceho prácu za províziu (rozsudok Súdu prvého stupňa z 18. marca 2009, Shanghai Excell M&E Enterprise a Shanghai Adeptech Precision/Rada, T‑299/05, Zb. s. II‑565, bod 281).
128 V prejednávanej veci teda treba preskúmať príslušné úlohy zabezpečované žalobcom, jeho výrobnými spoločnosťami a obchodnými spoločnosťami.
129 Žalobca nespochybnil, že provízie boli vyplatené podľa sprostredkovateľskej dohody týkajúcej sa predajov na vývoz. Rada zdôraznila, že táto dohoda bola dohodou o výhradnom obchodnom zastúpení, ktorá dokonca uvádzala rozhodcovskú doložku.
130 Žalobca uvádza, že inštitúcie nepreukázali vplyv takýchto provízií na porovnateľnosť medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou.
131 Zdá sa, že Rada uviedla, že vyplatené provízie predstavovali náhradu za úlohy realizované v rámci funkcií, ktoré boli porovnateľné s funkciou zástupcu vykonávajúceho prácu za províziu, a že ich vyplatenie nepredstavovalo iba jednoduchú vnútornú redistribúciu zisku, ktorá nemá vplyv na porovnateľnosť cien.
132 Nebolo spochybnené, že príslušný výrobok bol predávaný obchodnej spoločnosti, ktorá určovala cenu zahŕňajúcu maržu, čím vystupovala v úlohe obchodníka. Treba dodať, že žalobca nepopieral jeho vlastnú úlohu ani úlohy jeho výrobných a obchodných spoločností, tak ako sú pripomenuté v bode 118 vyššie, s výhradou toho, že uvádzal, že on a jeho spoločnosti predstavovali jediný hospodársky subjekt.
133 Žalobca okrem toho poukázal na informačný dokument Komisie, ktorý uvádzal, že všetky predaje žalobcu na vývoz boli realizované priamo prostredníctvom prepojených spoločností. Takáto poznámka však nemôže postačovať na účinné spochybnenie vzťahov medzi predmetnými spoločnosťami, tak ako boli konštatované Radou.
134 Nezdá sa teda, že v prejednávanej veci by došlo k porušeniu článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia a k zjavne nesprávnemu posúdeniu, pokiaľ ide o uplatnenie tohto ustanovenia.
135 Tretia časť prvého žalobného dôvodu teda nie je dôvodná.
136 Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvý žalobný dôvod treba považovať za nedôvodný, a preto ho treba zamietnuť.
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 11 ods. 1 a 3 základného nariadenia
137 Svojím druhým žalobným dôvodom sa žalobca dovoláva porušenia článku 11 ods. 1 a 3 základného nariadenia.
138 Pokiaľ ide o porušenie článku 11 ods. 3 základného nariadenia, žalobca spresňuje, že inštitúcie mali iniciovať, viesť a ukončiť predbežné preskúmanie v spojení s preskúmaním opatrení, ktorých platnosť mala uplynúť. Žalobca predložil postačujúce dôkazy, keď podal svoju žiadosť o predbežné preskúmanie 1. augusta 2005 a v každom prípade keď oznámil Komisii údaje v odpovedi 9. septembra a 27. októbra 2005 na výpočet dumpingového rozpätia.
139 Pokiaľ ide o porušenie článku 11 ods. 1 základného nariadenia, žalobca dodáva, že vo svetle tých istých dôkazov inštitúcie mylne prijali napadnuté nariadenie a predĺžili antidumpingové clá na ich pôvodnej úrovni. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že predĺžené antidumpingové clá boli stanovené za uplatnenia metodológií určených pre krajiny, ktoré nemajú trhové hospodárstvo, a na základe stavu priemyslu Únie, ktorý bol nevyhnutne viac redukovaný, pretože Únia sa vtedy skladala iba z pätnástich členských štátov.
140 Rada navrhuje konštatovať neprípustnosť druhého žalobného dôvodu preto, lebo podľa jej názoru hlavná požiadavka žalobcu v rámci tohto žalobného dôvodu je, že Komisia a Rada sa zdržali začatia predbežného preskúmania pôvodných opatrení v potrebnom čase. Tento žalobný dôvod nevedie k podpore požiadavky žalobcu smerujúcej k zrušeniu napadnutého nariadenia.
141 Subsidiárne sa Rada dovoláva premlčacej lehoty. Uvádza, že žalobca už v tomto štádiu nemôže spochybňovať zdržanie sa alebo odmietnutie začať predbežné preskúmanie, ktoré sa stali konečnými. Vychádza z rozsudkov Súdneho dvora z 9. marca 1994, TWD Textilwerke Deggendorf (C‑188/92, Zb. s. I‑833), a z 15. februára 2001, Nachi Europe (C‑239/99, Zb. s. I‑1197).
142 Žalobca spochybňuje námietku neprípustnosti z dôvodu, že jeho druhý žalobný dôvod sa týka nielen neskorého začatia predbežného preskúmania, ale aj zachovania antidumpingových opatrení napadnutým nariadením. Uvádza, že Komisia nikdy neodmietla začať predbežné preskúmanie, pretože ho dokonca začala 19. decembra 2006, čo dokazuje, že žalobca nemal možnosť podať ani žalobu na nečinnosť proti údajnému zdržaniu sa začať takéto preskúmanie, ani žalobu o neplatnosť proti rovnako namietanému odmietnutiu začať uvedené preskúmanie. Dodáva, že oznámenia Komisie oznamujúce začatie preskúmania neboli napadnuteľnými aktmi.
143 Za každého predpokladu žalobca nemal ku dňu podania žaloby možnosť podať žalobu na nečinnosť, pretože Komisia už konala. Nemal tiež možnosť podať žalobu o neplatnosť pred prijatím napadnutého nariadenia.
144 V tejto súvislosti treba uviesť, že svojím druhým žalobným dôvodom žalobca nespochybňuje odmietnutie Komisie pristúpiť k predbežnému preskúmaniu, keďže toto preskúmanie bolo navyše začaté oznámením o začatí uverejneným 19. decembra 2006. Žalobca uvádza, že tiež napádal zachovanie antidumpingového cla, keďže predložil v rámci jeho žiadosti o predbežné preskúmanie dostačujúce dôkazy.
145 Ako to správne poznamenáva Rada, hoci by odmietnutie alebo zdržanie sa Komisie začať predbežné preskúmanie v potrebnom čase bolo protiprávne, neznamená to, že táto protiprávnosť má vplyv na zákonnosť napadnutého nariadenia, voči ktorému sa v žalobe požaduje len zrušenie. Napadnutým nariadením bolo ukončené konanie začaté v nadväznosti na žiadosť o preskúmanie uplynutia platnosti antidumpingových opatrení a nie je odpoveďou na žiadosť o predbežné preskúmanie iniciované žalobcom, keďže žalobca dostal odpoveď nariadením č. 238/2008.
146 Druhý žalobný dôvod teda musí byť vyhlásený za neprípustný v rozsahu, v akom sa týka prípadných nezákonností súvisiacich so žiadosťou o predbežné preskúmanie podanou žalobcom.
147 Navyše treba dodať, že dokonca za predpokladu, že by uvedený žalobný dôvod vychádzal zo skutočnosti, že Rada a Komisia mali so žiadosťou o preskúmanie uvedenou v článku 11 ods. 2 základného nariadenia a so žiadosťou uvedenou v odseku 3 toho istého článku zaobchádzať ako s celkom, nie je uvedené, ako by táto absencia spoločného preskúmania mohla ovplyvniť zákonnosť napadnutého nariadenia. Žalobca najmä nepreukázal, že by to meritórne zmenilo spor, ak by obe žiadosti boli spojené.
148 Druhý žalobný dôvod teda treba zamietnuť ako neprípustný.
149 Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobu treba zamietnuť v celom jej rozsahu.
O trovách
150 Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom Rady.
151 Podľa článku 87 ods. 4 prvého pododseku rokovacieho poriadku inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú vlastné trovy konania. Z toho vyplýva, že Komisia znáša svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. EuroChem Mineral and Chemical Company OAO (EuroChem MCC) znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Rady Európskej únie.
3. Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania.
Truchot | Kanninen | Martins Ribeiro |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 7. februára 2013.
Podpisy