Vec T‑304/11

Alumina d.o.o.

proti

Rade Európskej únie

„Dumping – Dovoz zeolitu A prachového s pôvodom v Bosne a Hercegovine – Normálna hodnota – Reprezentatívna povaha predaja na domácom trhu – Ziskové rozpätie – Bežný obchodný styk“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (druhá komora) z 30. apríla 2013

1.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Dumpingové rozpätie – Určenie normálnej hodnoty – Vytvorená hodnota – Faktory, ktoré sa majú zohľadniť – Cena uplatňovaná v bežnom obchodnom styku – Hranica reprezentatívnosti predaja na vnútornom trhu – Vzájomné pôsobenie týchto dvoch faktorov

(Nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 2 ods. 2, 3 a 6)

2.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Dumpingové rozpätie – Určenie normálnej hodnoty – Vytvorená hodnota – Faktory, ktoré sa majú zohľadniť – Cena uplatňovaná v bežnom obchodnom styku – Predaj uskutočnený v tomto styku – Pojem

(Dohoda o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode, „antidumpingová dohoda z roku 1994“, článok 2.1; nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 2 ods. 1, 3, 4 a 6)

3.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Dumpingové rozpätie – Určenie normálnej hodnoty – Vytvorená hodnota – Zohľadnenie rizikovej prirážky zvyšujúcej predajnú cenu konkrétnemu zákazníkovi – Umelá zmena predajnej ceny – Nepristúpenie k úprave – Neplatnosť výpočtu normálnej hodnoty, ako aj konštatovania existencie dumpingu

[Nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 2 ods. 2, 3, 6 a článok 2 ods. 10 písm. k)]

1.      V rámci určenia normálnej hodnoty výrobku treba otázku reprezentatívnosti predaja na domácom trhu v zmysle článku 2 ods. 2 základného antidumpingového nariadenia č. 1225/2009, ktorý stanovuje množstevné kritérium, v zásade oddeliť od otázky, či sa tento predaj uskutočnil v bežnom obchodnom styku v zmysle článku 2 ods. 3 a 6 uvedeného nariadenia, ktorý stanovuje akostné kritérium súvisiace s povahou samostatne posúdeného predaja. Objem predaja na domácom trhu však predstavuje faktor, ktorý môže mať vplyv na stanovenie ceny, takže tieto kritériá sa môžu navzájom ovplyvňovať napríklad v prípade, že domáci trh je natoľko obmedzený, že ceny nevyplývajú zo súhry ponuky a dopytu. Táto možnosť vzájomného pôsobenia však neznamená, že ak sa nedosiahne hranica reprezentatívnosti vo výške 5 %, predaj na domácom trhu sa nezohľadní ako predaj uskutočnený v bežnom obchodnom styku. Nemožno totiž úplne vylúčiť, že sa tento predaj na domácom trhu napriek malému objemu uskutočnil v bežnom obchodnom styku, pokiaľ predsa len odráža bežné správanie zúčastnených osôb.

(pozri body 24, 25)

2.      Pojem bežný obchodný styk má pri určovaní normálnej hodnoty výrobku vylúčiť situácie, v ktorých sa predaj na domácom trhu neuskutočnil za takýchto podmienok, predovšetkým ak sa výrobok predá za cenu, ktorá je nižšia ako výrobné náklady, alebo ak sa predaj uskutoční medzi partnermi, ktorí sú združení alebo uzatvorili kompenzačnú dohodu. Ako vyplýva z článku 2 ods. 1 tretieho pododseku a z článku 2 ods. 4 základného antidumpingového nariadenia č. 1225/2009, tieto okolnosti predstavujú príklady predaja, ktorý nemožno považovať za uskutočnený v bežnom obchodnom styku.

V tejto súvislosti má pojem predaj uskutočnený v bežnom obchodnom styku objektívny význam a odvolávať sa naň môžu nielen inštitúcie zaoberajúce sa odstránením praktík spôsobilých skresliť dumping alebo jeho rozsah, ale aj dotknutí obchodní partneri v súvislosti s okolnosťami, ktoré sa týkajú bežnej povahy predmetných transakcií.

Inštitúcie sú teda povinné z výpočtu normálnej hodnoty vylúčiť predaj, ktorý sa neuskutočnil v bežnom obchodnom styku, bez ohľadu na to, či bola predajná cena vyššia alebo nižšia než cena v bežnom obchodnom styku, a bez ohľadu na to, z akého dôvodu sa transakcia neuskutočnila v bežnom obchodnom styku a aký vplyv má toto vylúčenie na konštatovanie týkajúce sa existencie a rozsahu dumpingu, v súlade s tým, čo konštatoval odvolací orgán Svetovej obchodnej organizácie v súvislosti s článkom 2.1 Dohody o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994.

(pozri body 27 – 30)

3.      V rámci určenia normálnej hodnoty výrobku riziková prirážka zvyšujúca predajnú cenu konkrétnemu zákazníkovi na domácom trhu predstavuje protiplnenie za riziko, ktoré podstupuje dodávateľ, keď určitému zákazníkovi predá výrobky a prizná mu lehotu na zaplatenie. Táto prirážka preto nie je súčasťou hodnoty predaného výrobku ani sa nespája s jeho vlastnosťami, ale základom jej existencie a výšky je identita zákazníka a posúdenie jeho finančných možností dodávateľom. Zahrnutie takejto prirážky do vytvorenia normálnej hodnoty má za následok zavedenie faktora do výpočtu, ktorý neslúži na stanovenie ceny, za ktorú sa výrobok predáva v krajine pôvodu, ale týka sa výlučne finančných možností konkrétneho kupujúceho na domácom trhu.

Zahrnutie takejto rizikovej prirážky do výpočtu ziskového rozpätia na vytvorenie normálnej hodnoty zohľadní faktor, ktorý nevyjadruje časť hodnoty predávaného výrobku a tým umelo zvyšuje výsledok výpočtu normálnej hodnoty, takže tento výsledok už verne neodráža predajnú cenu výrobku, s výhradou neskoršej úpravy podľa článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia č. 1225/2009, ako by bola stanovená, keby sa predmetný výrobok predával v krajine pôvodu v bežnom obchodnom styku. Vada spočívajúca v zohľadnení rizikovej prirážky ovplyvňuje platnosť výpočtu normálnej hodnoty stanovenej na účely posúdenia existencie dumpingu, a teda predchádza konštatovaniu existencie takýchto praktík, takže môže ovplyvniť platnosť konštatovania existencie dumpingu.

(pozri body 36, 38, 39)