Vec T‑418/10
voestalpine AG
a
voestalpine Wire Rod Austria GmbH
proti
Európskej komisii
„Hospodárska súťaž – Kartely – Európsky trh s predpínacou oceľou – Určenie cien, rozdelenie trhu a výmena citlivých obchodných informácií – Jediné, komplexné a nepretržité porušenie – Zmluva o zastúpení – Pripísanie porušujúceho správania zástupcu zastúpenému – Nevedomosť zastúpeného o porušujúcom správaní zástupcu – Účasť na zložke porušenia a vedomosť o spoločnom pláne – Usmernenia k metóde stanovovania výšky pokút z roku 2006 – Proporcionalita – Zásada individualizácie trestov a sankcií – Neobmedzená právomoc“
Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (šiesta komora) z 15. júla 2015
1. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Povinnosť Komisie predložiť dôkaz o porušení a o dĺžke jeho trvania – Rozsah dôkazného bremena – Stupeň presnosti požadovaný pri dôkazoch použitých Komisiou – Súbor nepriamych dôkazov – Súdne preskúmanie – Rozsah – Rozhodnutie ponechávajúce súdu určité pochybnosti – Dodržiavanie zásady prezumpcie neviny
(Článok 101 ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 53; Charta základných práv Európskej únie, článok 48 ods. 1; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 2)
2. Kartely – Zákaz – Porušenia – Dohody a zosúladené postupy predstavujúce jediné porušenie – Pripísanie zodpovednosti podniku za celé porušenie bez ohľadu na jeho obmedzenú úlohu – Prípustnosť – Zohľadnenie pri posudzovaní závažnosti porušenia a pri stanovovaní výšky pokuty
(Článok 101 ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 53)
3. Kartely – Účasť na stretnutiach s protisúťažným cieľom – Okolnosť, ktorá pri nedištancovaní sa vo vzťahu k prijatým rozhodnutiam umožňuje dospieť k záveru o účasti na neskoršom karteli – Správanie odlišné od správania dohodnutého v rámci kartelu – Neexistencia vplyvu – Dodržiavanie procesných záruk Komisiou – Súdne preskúmanie
(Článok 101 ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 53)
4. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Porušenia – Pripísanie – Podnik – Pojem – Hospodárska jednotka – Spoločnosti udržiavajúce vertikálne vzťahy – Spoločnosti prepojené zmluvou o zastúpení – Kritériá posúdenia
(Článok 101 ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 53)
5. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Porušenia – Pripísanie – Podnik – Pojem – Hospodárska jednotka – Spoločnosti prepojené zmluvou o zastúpení – Kritériá posúdenia – Znášanie hospodárskeho rizika sprostredkovateľom
(Článok 101 ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 53; oznámenie Komisie 2000/C 291/01)
6. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Porušenia – Pripísanie – Podnik – Pojem – Hospodárska jednotka – Spoločnosti prepojené zmluvou o zastúpení – Obchodný zástupca konajúci v mene dvoch účastníkov kartelu – Kritériá posúdenia – Hospodárske riziko
(Článok 101 ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 53)
7. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Porušenia – Pripísanie – Podnik – Pojem – Hospodárska jednotka – Spoločnosti prepojené zmluvou o zastúpení – Kritériá posúdenia – Nevedomosť zastúpeného o porušujúcom správaní zástupcu – Neexistencia vplyvu
(Článok 101 ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 53)
8. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Stanovenie základnej sumy – Závažnosť porušenia – Kritériá posúdenia – Miera voľnej úvahy vyhradená Komisii – Obmedzenia – Rešpektovanie zásady proporcionalita a zásady individualizácie trestov a sankcií
(Článok 101 ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 53; Charta základných práv Európskej únie, článok 49 ods. 3; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2 a 3; oznámenie Komisie 2006/C 210/02)
9. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Metóda stanovovania, ktorú definujú usmernenia vydané Komisiou – Individualizácia trestu v rôznych štádiách stanovovania výšky pokuty
(Článok 101 ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 53; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 2006/C 210/02, body 22, 27, 29, 36 a 37)
10. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Voľná úvaha Komisie – Súdne preskúmanie – Neobmedzená súdna právomoc – Následok – Podriadenie sa usmerneniam k metóde stanovovania pokút – Vylúčenie – Okolnosti, ktoré treba zohľadniť
(Článok 229 ES; Dohoda o EHP, článok 53; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 31; oznámenie Komisie 2006/C 210/02)
1. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 116 – 118)
2. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 119 – 124)
3. Na účely preukázania účasti podniku na protisúťažnom karteli stačí, ak Komisia preukáže, že dotknutý podnik sa zúčastnil na stretnutiach, počas ktorých boli uzatvorené dohody protisúťažnej povahy, bez toho, aby zjavne proti nim namietal. Ak sa preukáže účasť na takýchto stretnutiach, prináleží tomuto podniku, aby predložil dôkazy, že jeho účasť na predmetných stretnutiach nemala protisúťažnú povahu, a to preukázaním, že svojim konkurentom oznámil, že sa na týchto stretnutiach zúčastnil z iných dôvodov ako oni. Navyše okolnosť, že podnik následne nerealizuje výsledky stretnutia s protisúťažným cieľom, nie je spôsobilá zbaviť ho zodpovednosti za skutočnosť, že sa zúčastnil na karteli, ak sa verejne nedištancoval od jeho obsahu. Skutočnosť, že určitý podnik sa nezúčastnil na všetkých prvkoch, ktoré zakladajú kartel, alebo že hral malú rolu v tých častiach, na ktorých sa zúčastnil, je relevantná len na účely posúdenia závažnosti porušenia a prípadne určenia výšky pokuty. V tejto súvislosti keďže zodpovednosť podnikov za protisúťažné správania vyplýva podľa Komisie z ich účasti na stretnutiach, ktorých predmetom boli takéto správania, súdom Únie prináleží, aby overili, že tieto podniky mali príležitosť tak v priebehu správneho konania, ako v konaní pred ním, vyvrátiť závery, ktoré boli vyvodené, a prípadne preukázať okolnosti, ktoré iným spôsobom objasňujú skutočnosti zistené Komisiou a ktoré umožňujú nahradiť vysvetlenie skutočností prijaté inštitúciou iným vysvetlením.
(pozri body 125, 127, 128)
4. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 134 – 139)
5. Na účely určenia v oblasti hospodárskej súťaže existencie hospodárskej jednotky medzi dvoma spoločnosťami udržiavajúcimi vertikálne vzťahy, ako je vzťah medzi zastúpeným a jeho obchodným zástupcom alebo sprostredkovateľom, dve skutočnosti boli určené ako hlavné referenčné parametre: na jednej strane znášanie alebo neznášanie hospodárskeho rizika sprostredkovateľom a na druhej strane výhradnosť alebo nevýhradnosť služieb poskytovaných sprostredkovateľom.
V tomto ohľade pokiaľ ide o znášanie hospodárskeho rizika, sprostredkovateľa nemožno považovať za pomocný orgán integrovaný do podniku zastúpeného v prípade, že dohoda s ním uzavretá mu zveruje alebo ponecháva funkcie, ktoré sa z hospodárskeho hľadiska blížia funkciám nezávislého obchodníka, vzhľadom na skutočnosť, že táto dohoda upravuje, že sprostredkovateľ bude znášať finančné riziká spojené s predajom alebo výkonom zmlúv uzavretých s tretími osobami. Pokiaľ teda ide o zmluvu, ktorú možno analyzovať ako zmluvu o obchodnom zastúpení v zmysle bodu 12 usmernení o vertikálnych obmedzeniach, na základe ktorého v prípade, že obchodný zástupca znáša len vedľajšie výdavky a len zanedbateľné hospodárske riziko, nevykonáva funkcie, ktoré sa z hospodárskeho hľadiska blížia funkciám nezávislého obchodníka.
(pozri body 139, 140, 145, 147, 148)
6. V oblasti hospodárskej súťaže sa existencia hospodárskej jednotky medzi zastúpeným a jeho obchodným zástupcom posudzuje na základe dvoch hlavných referenčných parametrov: na jednej strane znášanie alebo neznášanie hospodárskeho rizika sprostredkovateľom a na druhej strane výhradnosť alebo nevýhradnosť služieb poskytovaných sprostredkovateľom.
V tom ohľade, pokiaľ ide o výhradnú povahu služieb poskytovaných sprostredkovateľom, v prospech myšlienky hospodárskej jednotky nesvedčí skutočnosť, že sprostredkovateľ súbežne s činnosťami vykonávanými na účet zastúpeného vykonáva ako nezávislý obchodník transakcie značného rozsahu na trhu dotknutého výrobku alebo služby. V prípade, že obchodný zástupca koná v mene dvoch účastníkov kartelu, pričom ale osobne nepôsobí na dotknutom trhu, je však potrebné na účely určenia existencie hospodárskej jednotky medzi obchodným zástupcom a jedným z jeho zastúpených zistiť, či sa tento obchodný zástupca môže, čo sa týka činností, ktoré mu zastúpený zveril, správať ako nezávislý obchodník, ktorý si môže slobodne určovať vlastnú obchodnú stratégiu. Pokiaľ sa obchodný zástupca nemôže takto správať, funkcie, ktoré vykonáva na účet uvedeného zastúpeného, tvoria neoddeliteľnú súčasť činností uvedeného zastúpeného.
Preto v prípade dvojitého zastúpenia rozhodujúci prvok na účely určenia existencie hospodárskej jednotky spočíva v posúdení finančných rizík týkajúcich sa predaja alebo vykonania zmlúv uzavretých s tretími osobami. Pokiaľ zmluva o obchodnom zastúpení uzavretá s jednou zo zastúpených spoločností nedáva možnosť konať v zmysle práva hospodárskej súťaže ako nezávislý obchodník vo vzťahu k činnostiam podniku, ktoré mu boli zverené, dvojité zastúpenie nemôže spochybniť záver, podľa ktorého obchodný zástupca koná de facto ako pomocný orgán, a preto tvorí s týmto podnikom jednu hospodársku jednotku. Možno sa totiž domnievať, že obchodný zástupca tvorí hospodársku jednotku tak s jedným, ako aj s druhým účastníkom kartelu. Pokiaľ mu dvojité zastúpenie umožňuje prístup k citlivým obchodným informáciám pochádzajúcim z dvoch zdrojov, táto osobitosť predstavuje faktor zlepšenia koordinácie v rámci kartelu.
(pozri body 139, 141, 149, 151 – 153, 155, 158, 160, 161, 163)
7. V oblasti hospodárskej súťaže v prípade, že obchodný zástupca koná v mene a na účet zastúpeného bez toho, aby znášal hospodárske riziko činností, ktoré sú mu zverené, však protisúťažné správanie tohto obchodného zástupcu v rámci týchto činností možno pripísať zastúpenému, tak ako to možno urobiť vo vzťahu k zamestnávateľovi v súvislosti s trestuhodnými aktmi jeho zamestnancov, a to aj bez dôkazu o vedomosti zastúpeného o protisúťažnom správaní obchodného zástupcu. Vzhľadom na zmluvu o obchodnom zastúpení a tak ako v prípade dcérskej spoločnosti 100 % alebo skoro 100 % ovládanej jej materskou spoločnosťou alebo v prípade zamestnanca konajúceho na účet svojho zamestnávateľa, totiž obchodný zástupca koná na účet zastúpeného a tvorí s ním jednu jednotku.
(pozri body 175, 394)
8. Z článku 49 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie vyplýva, že prísnosť trestov nesmie byť neprimeraná porušeniu.
V tomto ohľade pri stanovovaní výšky pokút ukladaných za porušenia pravidiel hospodárskej súťaže treba zohľadniť všetky okolnosti, ktoré hrajú úlohu pri posúdení závažnosti dohôd a postupov vyhlásených za nezlučiteľné s vnútorným trhom článkom 101 ods. 1 ZFEÚ a článkom 53 ods. 1 Dohody o EHP, najmä úlohu každého z účastníkov konania pri porušení a riziko, ktoré predstavujú porušenia tohto druhu pre ciele Únie. Rovnako skutočnosť, že sa určitý podnik nepodieľal na všetkých zložkách kartelu alebo že zohrával malú úlohu v aspektoch, na ktorých sa zúčastňoval, sa teda musí zohľadniť pri posudzovaní závažnosti porušenia a prípadne pri stanovovaní výšky pokuty. Najmä pri jedinom porušení v zmysle komplexného porušenia, ktoré zahŕňa skupinu dohôd a zosúladených postupov na samostatných trhoch, na ktorých sa všetci porušitelia nenachádzajú alebo títo porušitelia majú len čiastočnú vedomosť o celkovom pláne, musia byť sankcie individualizované v tom zmysle, že sa musia vzťahovať na správania a špecifiká vlastné dotknutým podnikom. V tomto kontexte zo zásady proporcionality vyplýva, že pokuta sa stanovuje pomerne k skutočnostiam, ktoré treba zohľadniť tak pri posudzovaní objektívnej závažnosti porušenia ako takého, ako aj pri posúdení závažnosti týkajúcej sa účasti sankcionovaného podniku na porušení. Preto v oblasti sankcií ukladaných za porušenia práva hospodárskej súťaže týkajúceho sa kartelov musí Komisia dohliadať na individualizáciu trestov v závislosti od porušenia, pričom musí zohľadniť osobitnú situáciu každého porušiteľa. V tomto ohľade porušiteľ, ktorý nie je zodpovedný za účasť na niektorých častiach jediného porušenia, nemohol mať úlohu pri vykonávaní týchto častí. Vzhľadom na obmedzený rozsah porušenia, ktoré sa mu vytýka, porušenie práva hospodárskej súťaže je nevyhnutne menej závažné, než je porušenie, za ktoré sa vyvodzuje zodpovednosť voči porušiteľom, ktorí sa zúčastnili všetkých častí takéhoto porušenia.
V dôsledku toho zásada proporcionality najmä ukladá Komisii, aby pri výpočte výšky pokuty zohľadnila skutočnosť, že podnik sa zúčastnil prostredníctvom obchodného zástupcu len jednej časti jediného porušenia a že pokiaľ ide o túto časť, nie je možné sa domnievať, že by vzhľadom na neúčasť na európskej úrovni globálneho kartelu cieľ alebo účinky tejto účasti mohli presahovať talianske územie. Pokiaľ je takémuto podniku uložená rovnaká pokuta, ako by mu bola uložená v prípade, ak by voči nemu bola vyvodzovaná zodpovednosť za účasť na všetkých častiach jediného porušenia, rozhodnutie Komisie sa musí zrušiť z dôvodu, že nezohľadnilo situáciu dotknutého podniku. V tomto ohľade samotná skutočnosť, že tento podnik mohol mať vedomosť o paneurópskom rozmere kartelu, hoci táto vedomosť nebola preukázaná, nestačí na zohľadnenie hodnoty predajov dosiahnutých na týchto trhoch na účely výpočtu pokuty, keďže v súvislosti s týmito predajmi nebolo preukázané, že by sa uvedený podnik správal protisúťažne.
(pozri body 408, 411 – 415, 437, 442 – 447)
9. V oblasti sankcií ukladaných za porušenia práva hospodárskej súťaže týkajúceho sa kartelov Komisia musí dohliadať na individualizáciu trestov v závislosti od porušenia, pričom musí zohľadniť osobitnú situáciu každého porušiteľa. V praxi možno individualizáciu trestu v závislosti od porušenia uskutočniť v rôznych štádiách stanovovania výšky pokuty.
Po prvé Komisia môže uznať osobitosť účasti podniku na porušení v štádiu posúdenia objektívnej závažnosti jediného porušenia v zmysle bodu 22 usmernení k metóde stanovovania výšky pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003.
Po druhé Komisia môže uznať uvedenú osobitosť v štádiu posúdenia poľahčujúcich okolností, na ktoré poukazuje bod 29 usmernení v rámci celkového posúdenia všetkých relevantných okolností (pozri bod 27 uvedených usmernení).
Po tretie Komisia môže uznať túto osobitosť v štádiu nasledujúcom po posúdení objektívnej závažnosti porušenia alebo poľahčujúcich okolností, na ktoré sa odvolávajú dotknuté podniky. Bod 36 usmernení totiž uvádza, že Komisia môže v určitých prípadoch uložiť symbolickú pokutu a že sa môže tiež, ako sa to uvádza v bode 37 týchto usmernení, odchýliť od všeobecnej metodiky stanovovania výšky pokút najmä vzhľadom na konkrétne okolnosti danej veci.
(pozri body 415 – 417, 420, 423)
10. V oblasti hospodárskej súťaže neobmedzená právomoc, ktorú v súlade s článkom 229 ES priznáva súdu Únie článok 31 nariadenia č. 1/2003, ho oprávňuje, aby okrem samotného preskúmania zákonnosti, ktoré umožňuje len odmietnutie žaloby o neplatnosť alebo zrušenie napadnutého aktu, nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením a v dôsledku toho zmenil napadnutý akt, a to aj bez toho, aby ho zrušil, s prihliadnutím na všetky skutkové okolnosti, najmä s cieľom zmeniť výšku pokuty, pokiaľ mu je otázka ich výšky predložená na posúdenie.
V tejto súvislosti stanovenie pokuty súdmi Únie nie je zo svojej podstaty presným aritmetickým výpočtom. Navyše súd Únie, ktorý rozhoduje v rámci svojej neobmedzenej právomoci, nie je viazaný výpočtami Komisie, ani jej usmerneniami, ale svoje posúdenie musí vykonať s prihliadnutím na všetky skutkové okolnosti prípadu.
V tomto kontexte súdy Únie zohľadňujú najmä povahu dotknutých obmedzení hospodárskej súťaže, pričom pridelenie kvót a určenie cien patria medzi tie najzávažnejšie. Ďalej je namieste zohľadniť prípadne aj také osobitosti, ako je skutočnosť, že dotknutý podnik sa zúčastnil len na jednej časti jediného porušenia na paneurópskej úrovni, ktorá sa obmedzovala na územie jediného členského štátu, ako aj okolnosť, že účasť tohto podniku na porušení spočívala predovšetkým v konaní sprostredkovateľa, pričom vedomosť podniku o správaní jeho obchodného zástupcu nebola preukázaná.
(pozri body 450 – 453, 462 – 465)