Vec T‑556/11
European Dynamics Luxembourg SA a i.
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu
(ochranné známky a vzory) (ÚHVT)
„Žaloba o neplatnosť a o náhradu škody – Verejné zákazky na služby – Námietka neprípustnosti – Návrh na zrušenie – Článok 263 prvý a piaty odsek ZFEÚ – Článok 122 nariadenia (ES) č. 207/2009 – Neexistencia predčasnej povahy žaloby – Pasívna legitimácia žalovaného – Právomoc Všeobecného súdu – Návrh na náhradu škody – Článok 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu – Prípustnosť“
Abstrakt – Uznesenie Všeobecného súdu (prvá komora) z 12. septembra 2013
1. Právo Európskej únie – Zásady – Právo na účinnú súdnu ochranu – Uplatniteľnosť na akty prijaté agentúrami zriadenými na základe sekundárneho práva majúceho právne účinky voči tretím osobám – Akty predsedu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu
(Článok 263 prvý odsek ZFEÚ)
2. Právo Európskej únie – Zásady – Právo na účinnú súdnu ochranu – Uplatniteľnosť na akty prijaté agentúrami zriadenými na základe sekundárneho práva majúceho právne účinky voči tretím osobám – Akty predsedu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu – Pôsobnosť článku 122 nariadenia č. 207/2009
(Článok 19 ods. 1 ZEÚ; článok 263 prvý a štvrtý odsek ZFEÚ; nariadenie Rady č. 207/2009, článok 122)
3. Súdne konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Určenie predmetu konania – Zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený – Žaloba o náhradu škody údajne spôsobenej inštitúciou Únie
[Štatút Súdneho dvora, článok 21 prvý odsek a článok 53 prvý odsek; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 44 ods. 1 písm. c)]
1. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 50 – 52)
2. Článok 122 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva uvádza, že „Komisia kontroluje zákonnosť tých úkonov predsedu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory), pre ktoré právo Spoločenstva nestanovuje žiadnu kontrolu zákonnosti iným orgánom“. Rozsah pôsobnosti uvedeného ustanovenia je teda výslovne podmienený neexistenciou kontroly zákonnosti aktov predsedu Úradu iným orgánom. Všeobecný súd ako súdny orgán Súdneho dvora podľa článku 19 ods. 1 prvej vety ZEÚ však predstavuje taký „iný orgán“, keďže vykonáva preskúmavanie zákonnosti v súlade s článkom 263 prvým odsekom druhou vetou ZFEÚ.
Z toho vyplýva, že akt predsedu Úradu nepatrí do rozsahu pôsobnosti článku 122 nariadenia č. 207/2009, a teda že najmä nie je uplatniteľný odsek 3 druhá veta tohto článku, podľa ktorej „takéto hlásenie Komisii sa uskutoční do jedného mesiaca odo dňa, keď s[a] príslušná strana prvýkrát [dozvedela o takom akte]“. Úrad teda nemôže tvrdiť, že či už podanie sťažnosti Komisii proti aktu predsedu ÚHVT, vedenie správneho konania v tomto zmysle, alebo prípadné výslovné či implicitné rozhodnutie Komisie o uvedenej sťažnosti by v akejkoľvek podobe predstavovalo povinné predbežné podmienky, ba dokonca podmieňovalo prípustnosť žaloby podanej na súd Únie proti takému aktu na základe článku 263 prvého odseku druhej vety a článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.
Toto hodnotenie je potvrdené teleologickým výkladom článku 122 nariadenia o ochranných známkach č. 207/2009. Keď totiž článok 230 prvý odsek ES, upravujúci systém súdnej ochrany Zmluvy, ešte trpel medzerou týkajúcou sa aktov orgánov a agentúr Únie, uznanie úlohy Komisie pri kontrole zákonnosti, tak ako je upravená v článku 122 uvedeného nariadenia, reagovalo na potrebu vnímanú normotvorcom Únie umožniť rozhodovanie Komisie tak, aby mohli byť akty prijaté úradmi alebo agentúrami Únie, prinajmenšom nepriamo, podrobené opravnému prostriedku pred súdom Únie. Formulácia „úkon[y]…, pre ktoré právo Spoločenstva nestanovuje žiadnu kontrolu zákonnosti iným orgánom“ teda potvrdzuje, že išlo o to zveriť Komisii zvyškovú a subsidiárnu právomoc prieskumu na účely zabezpečenia prístupu k súdu Únie prinajmenšom prostredníctvom výslovného alebo implicitného rozhodnutia Komisie v zmysle článku 122 ods. 3 tretej a štvrtej vety nariadenia o ochranných známkach č. 207/2009. Najneskôr od nadobudnutia účinnosti článku 263 prvého odseku druhej vety ZFEÚ však tento cieľ stratil svoj dôvod existencie a nemal by odôvodňovať údajnú povinnosť postupu podľa článku 122 uvedeného nariadenia ako etapy predchádzajúcej predloženiu veci súdu Únie.
(pozri body 54 – 56)
3. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 71)