Language of document : ECLI:EU:F:2010:18

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 9. marca 2010

Vec F‑33/09

Aglika Cvetanova

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Dočasní zamestnanci – Odmena – Príspevok na expatriáciu – Podmienky stanovené v článku 4 prílohy VII služobného poriadku – Zvyčajné bydlisko pred nástupom do služby – Pobyt študenta v mieste výkonu práce počas referenčného obdobia – Stáže mimo miesta výkonu práce počas referenčného obdobia – Zohľadnenie skutočného bydliska“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou A. Cvetanova, rodená Sabeva, navrhuje zrušenie rozhodnutia Komisie, ktorým jej bol zamietnutý nárok na príspevok na expatriáciu upravený v článku 4 prílohy VII Služobného poriadku úradníkov Európskej únie tak, ako toto rozhodnutie vyplýva z listiny týkajúcej sa stanovenia individuálnych nárokov žalobkyne, ktorú 10. júla 2008 vypracoval Úrad pre správu a úhradu individuálnych nárokov

Rozhodnutie: Rozhodnutie Komisie z 10. júla 2008 zamietajúce žalobkyni nárok na príspevok na expatriáciu upravený v článku 4 prílohy VII služobného poriadku sa zrušuje. Komisia znáša všetky trovy konania.

Abstrakt

Úradníci – Odmena – Príspevok na expatriáciu – Podmienky priznania

[Služobný poriadok úradníkov, príloha VII článok 4 ods. 1 písm. a)]

Aj keď článok 4 ods. 1 písm. a) prílohy VII služobného poriadku používa výrazy „[mať] zvyčajné bydlisko“ alebo „[vykonávať] svoje hlavné zamestnanie“, toto ustanovenie sa má vykladať tak, že v súvislosti s priznaním príspevku na expatriáciu sa za prvoradé kritérium považuje zvyčajné bydlisko (a nie domicil alebo obyčajné bývanie) úradníka pred jeho nástupom do služby. Zvyčajné bydlisko je miesto, ktoré dotknutá osoba určila, s vôľou dať mu stálu povahu, ako trvalé alebo zvyčajné centrum svojich záujmov.

Zápis miesta do evidencie je čisto formálnou skutočnosťou, ktorá neumožňuje preukázať skutočné bydlisko dotknutej osoby v uvedenom mieste. Dôkaznú silu rovnako nemajú ani doklady, ktoré vyjadrujú vzťahy dotknutej osoby s danou krajinou alebo dokonca uvádzajú adresu v tejto krajine, ako napríklad potvrdenia o výkone občianskych práv alebo o registrácii motorového vozidla a zaplatení súvisiacich daní a poplatkov, v prípade, keď orgány alebo fyzické alebo právnické osoby, ktoré tieto doklady vystavili, neoverili skutočné bydlisko dotknutej osoby.

Hoci v zásade pobyt v krajine najmä na účel doplnenia univerzitného štúdia a absolvovania stáží odbornej praxe, ktoré sú pojmovo dočasnými a doplnkovými súčasťami vzdelávania jednotlivca, nepredpokladá vôľu tohto jednotlivca preniesť centrum jeho záujmov do tejto krajiny, napriek tomu nie je vylúčené, že takýto pobyt predstavuje zvyčajné bydlisko v tejto krajine, ak spolu s inými relevantnými skutočnosťami preukazuje existenciu trvalých sociálnych a pracovných vzťahov dotknutej osoby s danou krajinou. Aj keď sa medzi týmito inými „relevantnými skutočnosťami“ nachádza okolnosť, že študent mal v krajine, v ktorej študoval, takmer bez prerušenia pobyt aj po ukončení štúdia a dokonca aj po uplynutí referenčného obdobia, samotné štúdium neumožňuje predpokladať existenciu určitej vôle preniesť trvalé centrum záujmov do krajiny štúdia, ale nanajvýš zatiaľ neurčitú perspektívu tak urobiť.

Úradník stráca nárok na príspevok na expatriáciu iba vtedy, ak mal počas celého referenčného obdobia zvyčajné bydlisko v krajine miesta svojho výkonu práce alebo v tejto krajine vykonával svoje hlavné zamestnanie.

(pozri body 39, 43, 45, 46, 48 a 57)

Odkaz:

Súdny dvor: 10. októbra 1989, Atala‑Palmerini/Komisia, 201/88, Zb. s. 3109, bod 10

Súd prvého stupňa: 8. apríla 1992, Costacurta Gelabert/Komisia, T‑18/91, Zb. s. II‑1655, bod 42; 14. decembra 1995, Diamantaras/Komisia, T‑72/94, Zb. VS s. I‑A‑285 a II‑865, bod 48; 27. septembra 2000, Lemaître/Komisia, T‑317/99, Zb. VS s. I‑A‑191 a II‑867, bod 51; 3. mája 2001, Liaskou/Rada, T‑60/00, Zb. VS s. I‑A‑107 a II‑489, body 52, 55 a 56; 4. júna 2003, Del Vaglio/Komisia, T‑124/01 a T‑320/01, Zb. VS s. I‑A‑157 a II‑767, bod 85; 25. októbra 2005, Dedeu i Fontcuberta/Komisia, T‑299/02, Zb. VS s. I‑A‑303 a II‑1377, bod 66; 27. septembra 2006, Kontouli/Rada, T‑416/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑181 a II‑A‑2‑897, body 90, 105 a 106; 19. júna 2007, Asturias Cuerno/Komisia, T‑473/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑139 a II‑A‑2‑963, body 73 a 74 a tam citovaná judikatúra

Súd pre verejnú službu: 8. apríla 2008, Bordini/Komisia, F‑134/06, Zb. VS s. I‑A‑1‑87 a II‑A‑1‑435, body 74, 76 a 77