Odvolanie podané 20. júla 2023: Deutsche Lufthansa AG proti rozsudku Všeobecného súdu (desiata rozšírená komora) z 10. mája 2023 v spojených veciach T-34/21 a T-87/21, Ryanair a Condor Flugdienst/Komisia (Lufthansa; COVID-19)

(vec C-457/23 P)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Deutsche Lufthansa AG (v zastúpení: H.-J. Niemeyer, C. Wilken, J. Burger a C. Sielmann, Rechtsanwälte)

Ďalší účastníci konania: Ryanair DAC, Condor Flugdienst GmbH, Európska komisia, Spolková republika Nemecko, Francúzska republika

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil napadnutý rozsudok a zamietol žaloby, ktoré podali Ryanair vo veci T-34/21 a Condor vo veci T-87/21,

uložil Ryanair a Condor povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť trovy odvolacieho konania a tiež povinnosť nahradiť trovy prvostupňových konaní, pokiaľ ide o Ryanair vo veci T-34/21, a pokiaľ ide o Condor vo veci T-87/21.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu odvolania odvolateľka uvádza šesť odvolacích dôvodov.

Prvý odvolací dôvod založený na tvrdení, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri jeho výklade bodu 49 písm. c) dočasného rámca¹ , keď požadoval od Európskej komisie, aby posúdila, či príjemca môže získať nezanedbateľnú časť svojich potrieb v likvidite na trhu a ignoroval judikatúru Súdneho Dvora vo veci Tempus² , keďže od Európskej komisie sa nepožadovalo, aby hľadala a skúmala dodatočné informácie o dostupnosti financovania odvolateľky v tom čase.

Druhý odvolací dôvod založený na tvrdení, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď uplatnil nesprávny právny štandard pri posudzovaní mechanizmu alternatívneho k mechanizmu stupňovania. Všeobecný súd neprihliadal na celkové, kombinované účinky rekapitalizácie a pochybil v tom, že alternatívny mechanizmus musí vždy mať dynamický ex-post podnecujúci prvok. Keďže základné otázky sa týkajú hlbokého ekonomického posúdenia, Všeobecný súd porušil širokú mieru voľnej úvahy Európskej komisie a uviedol nesprávnu právnu charakteristiku skutkového stavu.

Tretí odvolací dôvod založený na tvrdení, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď uviedol, že Európska komisia nebola oprávnená akceptovať konverznú cenu alternatívnu k cene uvedenej v bode 67 dočasného rámca. Všeobecný súd neprihliadol na širokú mieru voľnej úvahy Európskej komisie pri akceptovaní alternatívnych metodík oproti skutočnosti, že teoretická cena bez upisovacieho práva (Theoretical Ex-Rights Price) podľa bodu 67 dočasného rámca nebola uplatniteľná.

Štvrtý odvolací dôvod založený na tvrdení, že Všeobecný súd prekročil hranice svojho súdneho preskúmania a pochybil, keď konštatoval, že Európskej komisii prislúchalo zvážiť dodatočné faktory (napr. podiely na trhu, prevádzkové intervaly), keď posudzovala existenciu VTS (významnej trhovej sily) (dočasný rámec bod 72) a že na základe kritéria, ktoré uplatnila, Európska komisia nemohla riadne dospieť k záveru, že Deutsche Lufthansa AG nemala VTS na letiskách Düsseldorf a Viedeň.

Piaty odvolací dôvod založený na tvrdení, že Všeobecný súd nahradil posúdenie Európskej komisie svojím vlastným posúdením, keď konštatoval, že nebolo primerané vylúčiť konkurentov, ktorí už mali základňu na letiskách Frankfurt a Mníchov z postúpenia prevádzkových intervalov. Pri posudzovaní účinkov na zachovanie účinnej hospodárskej súťaže, si Všeobecný súd sám odporoval so svojimi závermi o efektívnosti záväzkov z prevádzkových intervalov.

Šiesty odvolací dôvod založený na tvrdení, že Všeobecný súd pochybil, keď konštatoval, že Európska komisia nesplnila svoju povinnosť uviesť dôvody v súvislosti s odplatou za balík postúpenia prevádzkových intervalov.

____________

¹ Oznámenie Komisie z 19. marca 2020 nazvané „Dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súčasnej situácii spôsobenej nákazou COVID-19“(Ú. v. EÚ C 91 I, 2020, s. 1), v znení zmien a doplnení z 3. apríla 2020 (Ú. v. EÚ C 112 I, 2020, s. 1) a 8. mája 2020 (Ú. v. EÚ C 164, 2020, s. 3).

¹ Rozsudok z 2. septembra 2021, Tempus/Komisia, C-57/19 P, EU:C:2021:663.