Language of document : ECLI:EU:C:2013:240

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)

zo 16. apríla 2013 (*)

„Jednotný patent – Rozhodnutie povoľujúce posilnenú spoluprácu podľa článku 329 ods. 1 ZFEÚ – Žaloba o neplatnosť pre nedostatok právomoci, zneužitie právomoci a porušenie Zmlúv – Požiadavky uvedené v článku 20 ZEÚ, ako aj v článkoch 326 ZFEÚ a 327 ZFEÚ – Iná ako výlučná právomoc – Rozhodnutie prijaté ‚ako posledná možnosť‘ – Ochrana záujmov Únie“

V spojených veciach C‑274/11 a C‑295/11,

ktorých predmetom sú žaloby o neplatnosť podľa článku 263 ZFEÚ, podané 30. a 31. mája 2011,

Španielske kráľovstvo, v zastúpení: N. Díaz Abad, splnomocnená zástupkyňa,

žalobca,

ktorého v konaní podporuje:

Talianska republika, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci S. Fiorentino, avvocato dello Stato,

vedľajší účastník konania,

a

Talianska republika, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci S. Fiorentino, avvocato dello Stato, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalobkyňa,

ktorú v konaní podporuje:

Španielske kráľovstvo, v zastúpení: N. Díaz Abad, splnomocnená zástupkyňa,

vedľajší účastník konania,

proti

Rade Európskej únie, v zastúpení: pôvodne T. Middleton, F. Florindo Gijón a A. Lo Monaco, neskôr T. Middleton, F. Florindo Gijón, M. Balta a K. Pellinghelli, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporujú:

Belgické kráľovstvo, v zastúpení: C. Pochet, J.‑C. Halleux a T. Materne, splnomocnení zástupcovia,

Česká republika, v zastúpení: M. Smolek, D. Hadroušek a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,

Spolková republika Nemecko, v zastúpení: T. Henze a J. Kemper, splnomocnení zástupcovia,

Írsko, v zastúpení: D. O’Hagan, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci N. J. Travers, BL,

Francúzska republika, v zastúpení: E. Belliard, G. de Bergues a A. Adam, splnomocnení zástupcovia,

Maďarsko, v zastúpení: M. Z. Fehér a K. Molnár, splnomocnení zástupcovia,

Holandské kráľovstvo, v zastúpení: C. Wissels a M. de Ree, splnomocnené zástupkyne,

Poľská republika, v zastúpení: B. Majczyna, E. Gromnicka a M. Laszuk, splnomocnení zástupcovia,

Švédske kráľovstvo, v zastúpení: A. Falk a C. Meyer‑Seitz, splnomocnené zástupkyne,

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, v zastúpení: L. Seeboruth, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci T. Mitcheson, barrister,

Európsky parlament, v zastúpení: I. Díez Parra, G. Ricci a M. Dean, splnomocnení zástupcovia,

Európska komisia, v zastúpení: I. Martínez del Peral, T. van Rijn, B. Smulders, F. Bulst a L. Prete, splnomocnení zástupcovia,

vedľajší účastníci konania,

SÚDNY DVOR (veľká komora),

v zložení: predseda V. Skouris, podpredseda K. Lenaerts, predsedovia komôr A. Tizzano, M. Ilešič (spravodajca), T. von Danwitz, J. Malenovský, sudcovia U. Lõhmus, A. Ó Caoimh, J.‑C. Bonichot, A. Arabadžiev a C. Toader,

generálny advokát: Y. Bot,

tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 25. septembra 2012,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 11. decembra 2012,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Svojimi žalobami sa Španielske kráľovstvo a Talianska republika domáhajú zrušenia rozhodnutia Rady 2011/167/EÚ z 10. marca 2011, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej patentovej ochrany (Ú. v. EÚ L 76, s. 53, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

 Napadnuté rozhodnutie

2        Napadnuté rozhodnutie znie:

„so zreteľom na [Zmluvu o FEÚ], a najmä na jej článok 329 ods. 1,

keďže:

(1)      V súlade s článkom 3 ods. 3 [ZEÚ] Únia vytvára vnútorný trh, usiluje sa o trvalo udržateľný rozvoj Európy založený na vyváženom hospodárskom raste a podporuje vedecký a technický pokrok.… Jednotný patent, ktorý zabezpečuje rovnaké účinky v celej Únii, by mal byť medzi tými právnymi nástrojmi, ktoré majú podniky k dispozícii.

(3)      Dňa 5. júla 2000 Komisia prijala návrh nariadenia Rady o patente Spoločenstva na vytvorenie jednotného patentu, ktorým sa by zabezpečila jednotná patentová ochrana v celej Únii. Dňa 30. júna 2010 Komisia prijala návrh nariadenia Rady o režime prekladov pre patenty Európskej únie (ďalej len ‚navrhované nariadenie o režime prekladov‘), ktorým sa ustanovuje režim prekladov uplatniteľný na patenty Európskej únie.

(4)      Na zasadnutí Rady 10. novembra 2010 bolo zaznamenané, že neexistuje jednomyseľnosť na pokračovanie rokovaní o navrhovanom nariadení o režime prekladov. Dňa 10. decembra 2010 sa potvrdilo, že existujú neprekonateľné ťažkosti znemožňujúce v súčasnosti i blízkej budúcnosti jednomyseľnosť. Keďže dohoda o navrhovanom nariadení o režime prekladov je potrebná pre konečnú dohodu o jednotnej patentovej ochrane v Únii, konštatuje sa, že cieľ vytvoriť jednotnú patentovú ochranu v Únii nebolo možné dosiahnuť v primeranom čase uplatnením príslušných ustanovení zmlúv.

(5)      Za týchto okolností dvanásť členských štátov, konkrétne Dánsko, Nemecko, Estónsko, Francúzsko, Litva, Luxembursko, Holandsko, Poľsko, Slovinsko, Fínsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo, poslalo Komisii listami zo 7., 8. a 13. decembra 2010 žiadosti o nadviazanie vzájomnej posilnenej spolupráce v oblasti vytvorenia jednotnej patentovej ochrany na základe existujúcich návrhov podporovaných týmito členskými štátmi počas rokovaní a o to, aby Komisia na tento účel predložila návrh Rade. Tieto žiadosti boli potvrdené na zasadnutí Rady 10. decembra 2010. Medzičasom poslalo Komisii listy so žiadosťou o účasť na uvedenej posilnenej spolupráci ďalších trinásť členských štátov, konkrétne Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Írsko, Grécko, Cyprus, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Rakúsko, Portugalsko, Rumunsko a Slovensko. O posilnenú spoluprácu požiadalo spolu dvadsaťpäť členských štátov.

(6)      Posilnená spolupráca by mala poskytnúť potrebný právny rámec na vytvorenie jednotnej patentovej ochrany v zúčastnených členských štátoch a mala by umožniť podnikom v celej Únii zvýšiť ich konkurencieschopnosť tým, že budú môcť využiť jednotnú patentovú ochranu v zúčastnených členských štátoch…

(7)      Posilnená spolupráca by sa mala zamerať na vytvorenie jednotného patentu, ktorý poskytne jednotnú ochranu na celom území zúčastnených členských štátov a ktorý by pre všetky tieto členské štáty udeľoval Európsky patentový úrad (EPÚ). Uplatniteľný režim prekladov by ako nevyhnutná súčasť jednotného patentu mal byť jednoduchý a nákladovo efektívny a mal by zodpovedať režimu, ktorý bol ustanovený v návrhu nariadenia Rady o režime prekladov pre patenty Európskej únie, ktorý predložila Komisia 30. júna 2010, spolu s prvkami kompromisu, ktorý navrhlo predsedníctvo v novembri 2010 a ktorý získal v Rade širokú podporu. Režim prekladov by zachoval možnosť predloženia prihlášok patentov na EPÚ v akomkoľvek jazyku Únie a zaručil by náhradu nákladov spojených s prekladom prihlášok predložených v iných jazykoch ako v úradnom jazyku EPÚ. Patent s jednotným účinkom by sa mal udeliť len v jednom z úradných jazykov EPÚ… Nevyžadovali by sa žiadne ďalšie preklady, pričom týmto nie sú dotknuté prechodné režimy…

(9)      Oblasť, v ktorej by sa uskutočňovala posilnená spolupráca, ustanovenie opatrení na vytvorenie jednotného patentu poskytujúceho ochranu v celej Únii a zavedenie centralizovaných úprav povoľovania, koordinácie a dohľadu na úrovni Únie, je uvedená v článku 118 [ZFEÚ] ako jedna z oblastí, na ktorú sa vzťahujú zmluvy.

(10)      Na zasadnutí Rady 10. novembra 2010 bolo zaznamenané a 10. decembra 2010 potvrdené, že cieľ vytvoriť jednotnú patentovú ochranu v rámci Únie nemôže Únia ako celok dosiahnuť v primeranom čase, a tak spĺňa požiadavky ustanovené v článku 20 ods. 2 [ZEÚ] na to, aby sa posilnená spolupráca prijala len ako posledná možnosť.

(11)      Posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej patentovej ochrany sa zameriava na podporu vedeckého a technického pokroku a fungovanie vnútorného trhu. Vytvorenie jednotnej patentovej ochrany pre skupinu členských štátov by zlepšilo úroveň patentovej ochrany poskytnutím možnosti získať rovnakú patentovú ochranu na celom území zúčastnených členských štátov a odstránilo by náklady a zložitosť pre tieto územia. Takto podporuje dosiahnutie cieľov Únie, chráni jej záujmy a posilňuje jej integračný proces v súlade s článkom 20 ods. 1 [ZEÚ].

(14)      Posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej patentovej ochrany rešpektuje právomoci, práva a povinnosti nezúčastnených členských štátov. Možnosť získať jednotnú patentovú ochranu na územiach zúčastnených členských štátov nemá vplyv na dostupnosť alebo podmienky patentovej ochrany na územiach nezúčastnených členských štátov. Okrem toho podniky z nezúčastnených členských štátov by mali mať možnosť získať jednotnú patentovú ochranu na území zúčastnených členských štátov za rovnakých podmienok ako podniky zo zúčastnených členských štátov. Existujúce pravidlá nezúčastnených členských štátov, ktoré určujú podmienky na získanie patentovej ochrany na ich území, zostávajú nedotknuté.

(16)      Posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej patentovej ochrany je vždy otvorená všetkým členským štátom ochotným dodržiavať akty už prijaté v tomto rámci v súlade s článkom 328 [ZFEÚ]…

Článok 1

Belgickému kráľovstvu, Bulharskej republike, Českej republike, Dánskemu kráľovstvo, Spolkovej republike Nemecko, Estónskej republike, Írsku, Helénskej republike, Francúzskej republike, Cyperskej republike, Lotyšskej republike, Litovskej republike, Luxemburskému veľkovojvodstvu, Maďarskej republike, Malte, Holandskému kráľovstvu, Rakúskej republike, Poľskej republike, Portugalskej republike, Rumunsku, Slovinskej republike, Slovenskej republike, Fínskej republike, Švédskemu kráľovstvu a Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska sa týmto povoľuje nadviazať vzájomnú posilnenú spoluprácu na účely vytvorenia jednotnej patentovej ochrany uplatnením príslušných ustanovení zmlúv.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.“

 Konanie pred Súdnym dvorom

3        Uznesením predsedu Súdneho dvora z 27. októbra 2011 bol povolený vstup Talianskej republiky do konania vo veci C‑274/11 ako vedľajšieho účastníka konania na podporu návrhov Španielskeho kráľovstva a vstup Belgického kráľovstva, Českej republiky, Spolkovej republiky Nemecko, Írska, Francúzskej republiky, Lotyšskej republiky, Maďarska, Holandského kráľovstva, Poľskej republiky, Švédskeho kráľovstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Európskeho parlamentu, ako aj Komisie do konania v rovnakej veci ako vedľajších účastníkov konania na podporu návrhov Rady.

4        Uznesením predsedu Súdneho dvora z 13. októbra 2011 bol povolený vstup Španielskeho kráľovstva do konania vo veci C‑295/11 ako vedľajšieho účastníka konania na podporu návrhov Talianskej republiky a vstup Belgického kráľovstva, Českej republiky, Spolkovej republiky Nemecko, Írska, Francúzskej republiky, Lotyšskej republiky, Maďarska, Holandského kráľovstva, Poľskej republiky, Švédskeho kráľovstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Parlamentu, ako aj Komisie do konania v rovnakej veci ako vedľajších účastníkov konania na podporu návrhov Rady.

5        Všetky štáty s výnimkou Lotyšskej republiky a všetky inštitúcie, ktoré vstúpili do konania (ďalej len „vedľajší účastníci konania“), predložili písomné pripomienky.

6        Uznesením predsedu Súdneho dvora z 10. júla 2012 boli veci C‑274/11 a C‑295/11 spojené na účely ústnej časti konania a vyhlásenia rozsudku.

 O žalobách

7        Na podporu svojej žaloby Španielske kráľovstvo na úvod uvádza, že napadnuté rozhodnutie predstavuje zneužitie právomoci a porušenie súdneho systému Únie. Subsidiárne Španielske kráľovstvo poukazuje na porušenie požiadaviek stanovených v článku 20 ZEÚ, ako aj v článkoch 326 ZFEÚ a 327 ZFEÚ, najmä požiadaviek týkajúcich sa inej ako výlučnej právomoci, ktorej výkon je povolený v záujme posilnenia spolupráce, nevyhnutnosti využitia posilnenej spolupráce len ako poslednej možnosti a neexistencie narušenia vnútorného trhu.

8        Na podporu svojej žaloby Talianska republika uvádza, že napadnuté rozhodnutie sa zakladá v prvom rade na nedostatku právomoci Rady nadviazať posilnenú spoluprácu v oblasti vytvárania jednotnej patentovej ochrany (ďalej len „predmetná posilnená spolupráca“), ďalej na zneužití právomoci a porušení podstatných formálnych náležitostí, najmä nedostatku odôvodnenia, ako aj porušení požiadavky uvedenej v článku 20 ods. 2 ZEÚ, aby sa rozhodnutie Rady o posilnenej spolupráci prijalo len ako posledná možnosť, a nakoniec na rôznych porušeniach článku 20 ZEÚ, ako aj článkov 118 ZFEÚ a 326 ZFEÚ.

9        Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k spojeniu vecí C‑274/11 a C‑295/11, môžu byť tvrdenia uvedené na podporu týchto dvoch žalôb zhrnuté do piatich žalobných dôvodov založených jednotlivo na nedostatku právomoci Rady nadviazať predmetnú posilnenú spoluprácu, na zneužití právomoci, na porušení požiadavky, aby sa rozhodnutie o posilnenej spolupráci prijalo len ako posledná možnosť, na porušení článku 20 ods. 1 ZEÚ a článkov 118 ZFEÚ, 326 ZFEÚ, ako aj 327 ZFEÚ a na porušení súdneho systému Únie.

 O prvom žalobnom dôvode založenom na nedostatku právomoci Rady nadviazať predmetnú posilnenú spoluprácu

 Argumentácia účastníkov konania

10      Španielske kráľovstvo a Talianska republika uvádzajú, že predmetná oblasť, t. j. oblasť týkajúca sa vytvorenia európskych právnych titulov na zabezpečenie jednotnej ochrany práv duševného vlastníctva, upravená v článku 118 ZFEÚ, nie je spojená so spoločnými právomocami členských štátov a Únie, ale s výlučnou právomocou Únie upravenou v článku 3 ods. 1 písm. b) ZFEÚ týkajúcou sa „ustanovenia pravidiel hospodárskej súťaže potrebných na fungovanie vnútorného trhu“.

11      Rada tak nemá právomoc nadviazať predmetnú posilnenú spoluprácu. Článok 20 ods. 1 ZEÚ totiž vylučuje akúkoľvek posilnenú spoluprácu v rámci výlučných právomocí Únie.

12      Žalobcovia zdôrazňujú, že právna úprava týkajúca sa jednotného patentu určí rozsah a hranice monopolu priznaného týmto právnym titulom duševného vlastníctva. Táto právna úprava sa tak bude týkať ustanovenia pravidiel potrebných na zachovanie nenarušenej hospodárskej súťaže.

13      Navyše označenie právomocí udelených článkom 118 ZFEÚ za spoločné právomoci by bolo v rozpore so skutočnosťou, že tento článok napriek tomu, že sa odvoláva na vnútorný trh a že sa nachádza v kapitole Zmluvy o FEÚ týkajúcej sa aproximácie právnych predpisov, priznáva Únii nie právomoc harmonizácie vnútroštátnych právnych úprav, ale osobitnú právomoc prijať európsky právny titul.

14      Talianska republika dodáva, že články 3 ZFEÚ až 6 ZFEÚ stanovujú len demonštratívny opis oblastí právomoci Únie. Súdny dvor tak môže právomoci udelené článkom 118 ZFEÚ označiť za výlučné bez toho, aby sa opieral o zoznam nachádzajúci sa v článku 3 ods. 1 ZFEÚ.

15      Rada a vedľajší účastníci konania podporujúci ju v konaní uvádzajú, že pravidlá týkajúce sa duševného vlastníctva spadajú do oblasti vnútorného trhu a že Únia v tejto oblasti disponuje spoločnými právomocami v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) ZFEÚ.

 Posúdenie Súdnym dvorom

16      Predmetom napadnutého rozhodnutia je povoliť 25 členským štátom uvedeným v jeho článku 1 vykonávať medzi sebou navzájom právomoci udelené článkom 118 ZFEÚ, pokiaľ ide o oblasť vytvárania jednotnej patentovej ochrany.

17      Aby bolo možné určiť, či majú tieto právomoci iný ako výlučný charakter a či tak môžu byť vykonávané v záujme posilnenej spolupráce v súlade s článkom 20 ZEÚ a pri dodržaní požiadaviek upravených v tomto článku, ako aj článkoch 326 ZFEÚ až 334 ZFEÚ, je hneď na úvod potrebné konštatovať, že „v rámci vytvárania alebo fungovania vnútorného trhu“ článok 118 prvý odsek ZFEÚ udeľuje právomoc zriadiť európsky právny titul duševného vlastníctva, ako aj zaviesť, pokiaľ ide o tieto tituly, centralizovaný systém povoľovania, koordinácie a dohľadu na úrovni Únie.

18      Právomoc stanoviť jazykový režim uvedených právnych titulov udelená v druhom odseku daného článku 118 je úzko spojená s ich zriadením, ako aj so zavedením centralizovaného systému upraveného v prvom odseku rovnakého článku. Z toho vyplýva, že táto právomoc tiež patrí do rámca fungovania vnútorného trhu.

19      V súlade s článkom 4 ods. 2 ZFEÚ sa však spoločné právomoci Únie a členských štátov okrem iného uplatňujú na oblasť „vnútorného trhu“.

20      Pokiaľ ide o tvrdenie Španielskeho kráľovstva a Talianskej republiky, podľa ktorého právomoci udelené článkom 118 ZFEÚ spadajú do oblasti „pravidiel hospodárskej súťaže potrebných na fungovanie vnútorného trhu“ upravenej v článku 3 ods. 1 písm. b) ZFEÚ, a teda do výlučnej právomoci Únie, je potrebné pripomenúť, že oblasť „vnútorného trhu“ podľa článku 4 ods. 2 písm. a) ZFEÚ sa v súlade s definíciou uvedenou v článku 26 ods. 2 ZFEÚ odvoláva na „oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu“. Článok 26 ods. 1 ZFEÚ stanovuje, že Únia „prijíma opatrenia s cieľom vytvoriť vnútorný trh alebo zabezpečiť jeho fungovanie v súlade s príslušnými ustanoveniami zmlúv“.

21      Z pojmu „príslušné ustanovenia zmlúv“ vyplýva, že právomoci spadajúce do oblasti vnútorného trhu sa neobmedzujú len na právomoci udelené článkami 114 ZFEÚ a 115 ZFEÚ v oblasti prijatia harmonizačných opatrení, ale sa vzťahujú na všetky právomoci týkajúce sa cieľov uvedených v článku 26 ZFEÚ, akými sú aj právomoci udelené Únii článkom 118 ZFEÚ.

22      Hoci je pravda, že pravidlá v oblasti duševného vlastníctva sú potrebné na zachovanie nenarušenej hospodárskej súťaže, nepredstavujú však, ako uviedol generálny advokát v bodoch 58 až 60 svojich návrhov, „pravidlá hospodárskej súťaže“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) ZFEÚ.

23      V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa článku 2 ods. 6 ZFEÚ je rozsah a spôsob vykonávania právomocí Únie upravený v ustanoveniach Zmlúv týkajúcich sa každej oblasti.

24      Rozsah a spôsob vykonávania právomocí Únie v oblasti „pravidiel hospodárskej súťaže potrebných na fungovanie vnútorného trhu“ sú však určené v tretej časti hlave VII kapitole 1 Zmluvy o FEÚ a najmä v článkoch 101 ZFEÚ až 109 ZFEÚ. Považovať článok 118 ZFEÚ za časť uvedenej oblasti by bolo v rozpore s článkom 2 ods. 6 ZFEÚ a malo by to za následok neoprávnené rozšírenie rozsahu článku 3 ods. 1 písm. b) ZFEÚ.

25      Za týchto okolností je potrebné dospieť k záveru, že právomoci udelené článkom 118 ZFEÚ spadajú do oblasti spoločných právomocí v zmysle článku 4 ods. 2 ZFEÚ, a preto majú iný ako výlučný charakter v zmysle článku 20 ods. 1 prvého pododseku ZEÚ.

26      Z toho vyplýva, že žalobný dôvod založený na nedostatku právomoci Rady nadviazať predmetnú posilnenú spoluprácu sa musí zamietnuť.

 O druhom žalobnom dôvode založenom na zneužití právomoci

 Argumentácia účastníkov konania

27      Španielske kráľovstvo a Talianska republika pripomínajú, že každá posilnená spolupráca má prispievať k integračnému procesu. V danom prípade však skutočným predmetom napadnutého rozhodnutia nie je rozvíjať integráciu, ale vylúčiť Španielske kráľovstvo a Taliansku republiku z rokovaní o otázke jazykového režimu jednotného patentu a pripraviť tak tieto členské štáty o právo udelené článkom 118 druhým odsekom ZFEÚ namietať voči jazykovému režimu, s ktorým nebudú súhlasiť.

28      Skutočnosť, že Zmluva o FEÚ v druhom odseku uvedeného článku 118 upravuje osobitný právny základ pri stanovení jazykového režimu európskeho právneho titulu duševného vlastníctva, preukazuje, že ide o citlivú otázku a že Rada konala neprimerane. Príkladom takéhoto správania je aj krátke časové obdobie, ktoré ubehlo medzi návrhom Komisie a prijatím napadnutého rozhodnutia.

29      Z tohto dôvodu zastávajú žalobcovia názor, že konanie o posilnenej spolupráci bolo v danom prípade použité s cieľom vylúčiť členské štáty z náročných rokovaní a obísť požiadavku jednomyseľnosti, pričom podľa ich názoru bolo konanie o posilnenej spolupráci prijaté len pre prípad, ak jeden alebo viacero členských štátov nie je pripravených zúčastniť sa na legislatívnom opatrení Únie v celom jeho rozsahu.

30      Španielske kráľovstvo dodáva, že režim jednotného patentu, ktorý navrhujú vytvoriť účastníci posilnenej spolupráce, má byť považovaný za osobitnú dohodu v zmysle článku 142 Dohovoru o udeľovaní európskych patentov (Európsky patentový dohovor) podpísaného 5. októbra 1973 v Mníchove (Nemecko), ktorý nadobudol platnosť 7. októbra 1977 (ďalej len „EPD“). Pri vytvorení jednotného patentu, ktorý bol prezentovaný ako posilnená spolupráca, chcela Rada preto v skutočnosti povoliť vznik osobitnej kategórie európskeho patentu v rámci EPD, pričom podľa tohto členského štátu by tento patent nemal byť vykonávaný prostredníctvom konania upraveného v Zmluve o EÚ alebo v Zmluve o FEÚ.

31      Rada uvádza, že ak nie sú Španielske kráľovstvo a Talianska republika súčasťou tejto posilnenej spolupráce, je to preto, že túto možnosť odmietli, a nie preto, že by z nej boli vylúčené, pričom odôvodnenie 16 napadnutého rozhodnutia navyše zdôrazňuje, že posilnená spolupráca je vždy otvorená pre všetky členské štáty. Okrem toho vytvorenie jednotnej patentovej ochrany podporuje ciele Únie a posilňuje integračný proces.

32      Vedľajší účastníci konania podporujúci Radu sa pripájajú k tomuto stanovisku. Zdôrazňujú, že otázky vyžadujúce jednomyseľnosť nie sú v žiadnom prípade vylúčené z oblastí, v rámci ktorých je povolený vznik posilnenej spolupráce. Navyše toto konanie tak predstavuje prostriedok na prekonanie problémov spojených s menšinovým zablokovaním.

 Posúdenie Súdnym dvorom

33      Akt obsahuje vady vyplývajúce zo zneužitia právomoci, iba ak sa na základe objektívnych, relevantných a zhodujúcich sa dôkazov ukazuje, že bol prijatý na výlučný účel alebo prinajmenšom na rozhodujúce dosiahnutie iných ako predmetnou právomocou zverených cieľov, alebo na vyhnutie sa postupu osobitne predvídanému Zmluvami na predídenie okolností daného prípadu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. mája 2008, Španielsko/Rada, C‑442/04, Zb. s. I‑3517, bod 49 a citovanú judikatúru).

34      Svojím žalobným dôvodom založeným na zneužití právomoci Španielske kráľovstvo a Talianska republika vytýkajú Rade predovšetkým skutočnosť, že tým, že povolila predmetnú posilnenú spoluprácu, obišla požiadavku jednomyseľnosti upravenú v článku 118 druhom odseku ZFEÚ a zamietla námietku týchto dvoch členských štátov, pokiaľ ide o návrh Komisie vo veci jazykového režimu jednotného patentu.

35      V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nič v článku 20 ZEÚ alebo v článkoch 326 ZFEÚ až 334 ZFEÚ nezakazuje členským štátom nadviazať medzi sebou navzájom posilnenú spoluprácu aj v rámci právomocí Únie, ktoré majú byť podľa Zmlúv vykonávané jednomyseľne. Práve naopak, z článku 333 ods. 1 ZFEÚ vyplýva, že ak sú splnené požiadavky stanovené v uvedenom článku 20 ZEÚ a v článkoch 326 ZFEÚ až 334 ZFEÚ, členské štáty majú právomoc nadviazať posilnenú spoluprácu a že v takomto prípade pozostáva jednomyseľnosť iba z hlasov zúčastnených členských štátov pod podmienkou, že Rada nerozhodla o prijatí rozhodnutia prostredníctvom kvalifikovanej väčšiny.

36      Okrem toho v rozpore s tým, čo tvrdí Španielske kráľovstvo a Talianska republika, článok 20 ZEÚ a články 326 ZFEÚ až 334 ZFEÚ neobmedzujú možnosť využitia posilnenej spolupráce len na predpoklad, ak jeden alebo viacero členských štátov vyhlási, že ešte nie sú pripravené zúčastniť sa na legislatívnom opatrení Únie v jeho celom rozsahu. Podľa článku 20 ods. 2 ZEÚ je situácia, ktorá legitímne povedie k posilnenej spolupráci, taká situácia, ktorej „ciele takejto spolupráce nemôže Únia ako celok dosiahnuť v primeranom čase“. Nemožnosť, na ktorú sa odvoláva toto ustanovenie, môže vzniknúť z rôznych dôvodov, akými sú nedostatočný záujem zo strany jedného alebo viacerých členských štátov alebo neschopnosť členských štátov dohodnúť sa na jeho obsahu napriek záujmu všetkých dotknutých účastníkov prijať takýto režim na úrovni Únie.

37      Z toho vyplýva, že rozhodnutie Rady povoliť posilnenú spoluprácu po tom, čo skonštatovala, že Únia ako celok nemôže v primeranom čase zriadiť jednotný patent a jeho jazykový režim, nepredstavuje ani snahu obísť požiadavku jednomyseľnosti upravenú v článku 118 druhom odseku ZFEÚ, ani vylúčenie členských štátov, ktoré sa nepripojili k žiadostiam o posilnenej spolupráci. V prípade, ak je napadnuté rozhodnutie v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 20 ZEÚ, ako aj v článku 326 ZFEÚ a nasl., čo je predmetom skúmania v rámci iných žalobných dôvodov, nepredstavuje zneužitie právomoci, ale sa z hľadiska nemožnosti prijatia v primeranom čase spoločného režimu pre Úniu ako celok podieľa na integračnom procese.

38      Tento záver nevyvracia ani tvrdenie Španielskeho kráľovstva založené na existencii článku 142 EPD.

39      Podľa odseku 1 uvedeného článku 142 „skupina zmluvných štátov, ktorá v osobitnej dohode stanovila, že európsky patent udelený pre tieto štáty má na celom ich území jednotnú povahu, môže stanoviť, že európsky patent možno udeliť iba spoločne pre všetky tieto štáty“.

40      Vzhľadom na skutočnosť, že všetky členské štáty Únie sú aj zmluvnými štátmi EPD, môže sa zriadenie európskeho patentu s jednotným účinkom medzi členskými štátmi Únie, ktoré bolo predmetnom napadnutého rozhodnutia, uskutočniť, tak ako uviedlo Španielske kráľovstvo, prostredníctvom „osobitnej dohody“ v zmysle článku 142 EPD. V rozpore s tým, čo tvrdí tento členský štát, však z tejto skutočnosti nevyplýva, že právomoc upravená v článku 20 ZEÚ sa použila na iné ako touto právomocou zverené ciele v prípade, ak členské štáty zriadili takýto patent aktom prijatým v rámci posilnenej spolupráce namiesto toho, aby prijali medzinárodnú dohodu.

41      Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobný dôvod založený na zneužití právomoci musí byť zamietnutý.

 O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení požiadavky, aby sa rozhodnutie o posilnenej spolupráci prijalo len ako posledná možnosť

 Argumentácia účastníkov konania

42      Žalobcovia uvádzajú, že požiadavka stanovená v článku 20 ods. 2 ZEÚ týkajúca sa prijatia rozhodnutia povoliť posilnenú spoluprácu len ako poslednú možnosť, sa musí prísne uplatňovať. V danom prípade však neboli vyčerpané všetky možnosti týkajúce sa rokovania o jazykovom režime jednotného patentu medzi členskými štátmi.

43      Španielske kráľovstvo uvádza, že rovnako neuplynula ani šesťmesačná lehota medzi návrhom jazykového režimu predloženým Komisiou 30. júna 2010 a návrhom o posilnenej spolupráci predloženým rovnakou inštitúciou 14. decembra toho istého roku. Pokiaľ ide o obdobie, ktoré uplynulo medzi prvým návrhom nariadenia o patente Spoločenstva predloženým v priebehu augusta 2000, a uvedeným návrhom Komisie o jazykovom režime, dané obdobie sa pri posúdení skutočnosti, či bolo napadnuté rozhodnutie prijaté ako posledná možnosť, nemôže zohľadniť. V tejto súvislosti ten istý členský štát uvádza, že v priebehu roku 2003 sa určil spoločný prístup a že následne už nebola otázka jazykového režimu na pôde Rady predmetom podstatnejšej diskusie.

44      Talianska republika uznáva, že Rada disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri posúdení stavu rokovaní a že Súdny dvor môže len obmedzene skúmať otázku dodržania požiadavky týkajúcej sa prijatia rozhodnutia o povolení posilnenej spolupráce len ako poslednej možnosti. V danom prípade však bol „legislatívny balík“ neúplný a rokovania venované jazykovému režimu krátke. Za týchto okolností je porušenie článku 20 ods. 2 ZEÚ zjavné.

45      Podľa Talianskej republiky je napadnuté rozhodnutie postihnuté nedostatočným preskúmaním a odôvodnením, keďže príliš stručne uvádza, na základe akých dôvodov dospela Rada k záveru, že požiadavky upravené v Zmluve o EÚ a Zmluve o FEÚ týkajúce sa posilnenej spolupráce boli splnené.

46      Rada a vedľajší účastníci konania poukazujú na patovú situáciu, do ktorej sa dostali už tak zdĺhavé rokovania o jednotnom patente a jeho jazykovom režime.

 Posúdenie Súdnym dvorom

47      Podľa článku 20 ods. 2 ZEÚ môže Rada povoliť posilnenú spoluprácu „iba ako poslednú možnosť, keď sa zistí, že ciele takejto spolupráce nemôže Únia ako celok dosiahnuť v primeranom čase“.

48      Táto požiadavka je osobitne dôležitá a musí sa čítať vo svetle článku 20 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ, podľa ktorého je posilnená spolupráca „zameraná na podporu dosiahnutia cieľov Únie, ochranu jej záujmov a posilňovanie jej integračného procesu“.

49      Ciele Únie a integračný proces nebudú zachované v prípade, ak by akékoľvek neúspešné rokovanie mohlo poviesť k jednej alebo viacerým posilneným spoluprácam na úkor kompromisu, ktorý by umožňoval prijať právnu úpravu pre Úniu ako celok.

50      Z toho vyplýva, ako uviedol generálny advokát v bodoch 108 a 111 svojich návrhov, že pojem „ako posledná možnosť“ poukazuje na skutočnosť, že iba situácie charakteristické nemožnosťou prijať takúto právnu úpravu v dohľadnom čase môžu viesť k prijatiu rozhodnutia o povolení posilnenej spolupráce.

51      Žalobcovia uvádzajú, že tak v deň podania návrhu Komisie na povolenie Rade, ako aj v deň prijatia napadnutého rozhodnutia stále existovala reálna šanca prijať kompromis. Tiež uvádzajú, že rokovania týkajúce sa prijatia dohody o jednotnom patente a jeho jazykovom režime neboli také rôznorodé a rozsiahle, ako tvrdí Rada a vedľajší účastníci konania podporujúci ju v konaní.

52      V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že konania vedúceho k prijatiu napadnutého rozhodnutia o povolení posilnenej spolupráce sa zúčastnila aj Komisia, ktorá v tomto zmysle podala návrh, Európsky parlament, ktorý tento návrh schválil, a Rada, ktorá prijala konečné rozhodnutie povoľujúce posilnenú spoluprácu.

53      Keďže konečné rozhodnutie prijala Rada, bola v postavení najlepšie posúdiť, či členské štáty mali snahu prijať kompromis a či podávali návrhy, ktoré mohli v dohľadnom čase viesť k prijatiu právnej úpravy pre Úniu ako celok.

54      Je preto potrebné, aby Súdny dvor v rámci výkonu preskúmania dodržiavania podmienky prijatia rozhodnutia povoľujúceho posilnenú spoluprácu len ako poslednú možnosť skúmal, či Rada dôkladne a nestranne preskúmala všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa danej veci a či záver, ku ktorému dospela, je dostatočne odôvodnený.

55      V danom prípade Rada náležite zohľadnila skutočnosť, že legislatívny proces iniciovaný na účely zriadenia jednotného patentu na úrovni Únie bol začatý v priebehu roku 2000 a prešiel viacerými etapami, ktoré opísal generálny advokát v bodoch 119 až 123 svojich návrhov a ktoré boli podrobne vysvetlené v návrhu na posilnenú spoluprácu predloženom Komisiou 14. decembra 2010 [COM(2010) 790 v konečnom znení, s. 3 až 6], ako aj stručnejšie v odôvodneniach 3 a 4 napadnutého rozhodnutia.

56      Rovnako je zrejmé, že členské štáty na pôde Rady diskutovali o možnosti využívať značný počet rôznych jazykových režimov pre jednotný patent a že žiadny z týchto režimov bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prijaté kompromisné prvky, neviedol k dostatočnej podpore na prijatie úplného „legislatívneho balíka“ týkajúceho sa takéhoto patentu v rámci Únie.

57      Navyše žalobcovia nepredložili nijaký konkrétny dôkaz, ktorým by vyvrátili tvrdenie Rady, podľa ktorého neexistovala dostatočná podpora pre žiadny z predložených alebo navrhovaných jazykových režimov aj v čase podania žiadostí o posilnenú spoluprácu, v čase návrhu na povolenie predloženého Komisiou Rade a v čase prijatia napadnutého rozhodnutia.

58      Nakoniec pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, je potrebné pripomenúť, že ak prijatie daného aktu súvisí s kontextom, ktorý dotknuté osoby dobre poznajú, možno ho odôvodniť súhrnným spôsobom (rozsudok z 26. júna 2012, Poľsko/Komisia, C‑335/09 P, bod 152 a citovaná judikatúra). V prípade účasti žalobcov na rokovaniach a detailného opisu jednotlivých predchádzajúcich neúspešných etáp, ktoré predchádzali napadnutému rozhodnutiu, v návrhu tohto rozhodnutia nie je možné prísť k záveru, že uvedené rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, čo by mohlo viesť k jeho zrušeniu.

59      Vzhľadom na vyššie uvedené je žalobný dôvod založený na porušení požiadavky, aby sa rozhodnutie o posilnenej spolupráci prijalo len ako posledná možnosť, potrebné zamietnuť.

 O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 20 ods. 1 ZEÚ a článkoch 118 ZFEÚ, 326 ZFEÚ a 327 ZFEÚ

 O údajnom porušení článku 20 ods. 1 ZEÚ

–       Argumentácia účastníkov konania

60      Podľa Španielskeho kráľovstva a Talianskej republiky sa Rada nesprávne domnievala, že predmetná posilnená spolupráca sleduje ciele uvedené v článku 20 ods. 1 ZEÚ, keď vytvára vyššiu úroveň integrácie v porovnaní s aktuálnou situáciou. Uvedené štáty uvádzajú, že existuje určitá úroveň jednoty z dôvodu súladu právnej úpravy všetkých členských štátov s ustanoveniami EPD. Vytvorenie jednotného patentu pokrývajúceho len časť Únie by podľa ich názoru túto jednotu narušilo a nie zlepšilo.

61      Rada a vedľajší účastníci konania, ktorí ju v konaní podporujú, pripomínajú, že tak vnútroštátne patenty, ako aj európske patenty platné v jednom alebo viacerých členských štátoch priznávajú len vnútroštátnu právnu ochranu. Jednotný patent navrhovaný v napadnutom rozhodnutí umožní spoločnostiam disponovať jednotnou patentovou ochranou v 25 členských štátoch. Jednotná patentová ochrana v Únii ako celku by bola pre fungovanie vnútorného trhu určite ešte vhodnejšia, ale posilnená spolupráca umožní prinajmenšom priblížiť sa k tomuto cieľu a povedie tak k lepšej integrácii.

–       Posúdenie Súdnym dvorom

62      Ako uvádza Rada a vedľajší účastníci konania podporujúci ju v konaní, európske patenty vydané v súlade s pravidlami EPD nepriznávajú jednotnú patentovú ochranu v zmluvných štátoch tejto dohody, ale v každom z týchto štátov zabezpečujú ochranu, ktorej rozsah je definovaný vnútroštátnym právom. Naopak, jednotný patent navrhovaný v napadnutom rozhodnutí priznáva jednotnú patentovú ochranu na území všetkých členských štátov, ktoré sa posilnenej spolupráce zúčastnili.

63      Z toho vyplýva, že tvrdenie žalobcov, podľa ktorého ochrana priznaná jednotným patentom neprináša v oblasti jednoty výhody a z toho dôvodu nevedie k vyššej integrácii v porovnaní so situáciou vyplývajúcou z vykonania pravidiel upravených v EPD, je potrebné zamietnuť ako nedôvodné.

 O údajnom porušení článku 118 ZFEÚ

–       Argumentácia účastníkov konania

64      Talianska republika pripomína, že článok 118 ZFEÚ upravuje vytvorenie európskych právnych titulov ochrany práv duševného vlastníctva z dôvodu zabezpečenia, za pomoci zavedenia centralizovaných úprav povoľovania, koordinácie a dohľadu „na úrovni Únie“, jednotnej patentovej ochrany „v celej Únii“. Rada však povolila vytvorenie právneho titulu, ktorý však nebude platný v celej Únii.

65      Rada a vedľajší účastníci konania podporujúci ju v konaní zopakovali svoje stanovisko, podľa ktorého jednotný patent navrhovaný v napadnutom rozhodnutí umožní spoločnostiam disponovať jednotnou patentovou ochranou v 25 členských štátoch a zlepšiť tak fungovanie vnútorného trhu.

–       Posúdenie Súdnym dvorom

66      Z článku 326 prvého odseku ZFEÚ vyplýva, že výkon právomoci priznanej Únii s cieľom posilniť spoluprácu musí byť okrem iných ustanovení Zmluvy v súlade aj s ustanovením, ktoré uvedenú právomoc priznáva. Posilnená spolupráca, ktorá je predmetom týchto žalôb, tak musí byť v súlade aj s článkom 118 ZFEÚ.

67      Vzhľadom na uvedenú povinnosť súladu s článkom 118 ZFEÚ musí predmetná posilnená spolupráca ustanoviť opatrenia vzťahujúce sa na vytvorenie európskeho právneho titulu priznávajúceho jednotnú ochranu práv duševného vlastníctva.

68      Naopak, pokiaľ ide o pojmy „v celej Únii“ a „na úrovni Únie“ nachádzajúce sa v článku 118 ZFEÚ, je skutočnosti, že právomoc priznaná týmto článkom je v danom prípade vykonávaná z titulu posilnenej spolupráce, vlastné, že takto vytvorený európsky právny titul duševného vlastníctva, ním priznaná jednotná patentová ochrana a režimy s ním súvisiace budú v platnosti nie v Únii ako celku, ale jedine na území zúčastnených členských štátov. Tento dôsledok tak nepredstavuje porušenie článku 118 ZFEÚ, ale bezpodmienečne vyplýva z článku 20 ZEÚ, ktorý vo svojom odseku 4 uvádza, že „akty prijaté v rámci posilnenej spolupráce sú záväzné len pre zúčastnené členské štáty“.

69      Z toho vyplýva, že tvrdenie založené na porušení článku 118 ZFEÚ nie je odôvodnené.

 O údajnom porušení článku 326 druhého odseku ZFEÚ

–       Argumentácia účastníkov konania

70      Španielske kráľovstvo a Talianska republika pripomínajú znenie článku 326 druhého odseku ZFEÚ, podľa ktorého posilnená spolupráca „nesmie narušiť vnútorný trh ani hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť [a] nesmie predstavovať prekážku alebo diskrimináciu v obchode medzi členskými štátmi, ani medzi nimi nesmie narušiť hospodársku súťaž“.

71      Predmetná posilnená spolupráca narušuje všetky tieto zásady a ciele. Vytvorenie jednotnej ochrany inovácií iba v časti Únie totiž podporuje pohltenie činnosti týkajúcej sa inovatívnych výrobkov v tejto časti Únie na úkor nezúčastnených členských štátov.

72      Okrem toho predmetná posilnená spolupráca narúša hospodársku súťaž a spôsobuje diskrimináciu medzi jednotlivými spoločnosťami z dôvodu, že podľa jazykového režimu upraveného v odôvodnení 7 napadnutého rozhodnutia bude výmena inovatívnych výrobkov ľahšia pre spoločnosti pracujúce v nemeckom, anglickom alebo francúzskom jazyku. Navrhovaná posilnená spolupráca tak okrem iného zníži mobilitu výskumných pracovníkov pochádzajúcich z členských štátov, ktoré sa nezúčastňujú tejto spolupráce, alebo z členských štátov, v ktorých nie je nemčina, angličtina alebo francúzština úradným jazykom, pretože jazykový režim upravený v tomto rozhodnutí im sťaží prístup k informáciám o rozsahu patentov.

73      Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť Únie bude tiež narušená, keďže uvedená posilnená spolupráca bráni súdržnému rozvoju priemyselnej politiky a prispieva k zväčšovaniu rozdielov medzi členskými štátmi z technického hľadiska.

74      Rada, ako aj vedľajší účastníci konania podporujúci ju v konaní zastávajú názor, že tento žalobný dôvod je založený na predpoklade, ktorý vyplýva zo špekulácie. Navyše rozdrobenosť trhu nemá svoj pôvod v napadnutom rozhodnutí, ale v súčasnej situácii, v ktorej rozsah ochrany priznanej európskym patentom vyplýva z vnútroštátneho právneho poriadku. Okrem toho v rozsahu, v akom žalobcovia zakladajú svoje tvrdenie na navrhovanom jazykovom režime, sú ich žaloby neprípustné, keďže napadnuté rozhodnutie nestanovilo konečnú charakteristiku tohto jazykového režimu.

–       Posúdenie Súdnym dvorom

75      Z rovnakého dôvodu, ako je ten uvedený v bode 68 tohto rozsudku, nemožno oprávnene tvrdiť, že napadnuté rozhodnutie narúša vnútorný trh alebo hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť Únie, keď navrhuje vytvorenie jednotného patentu uplatniteľného v zúčastnených členských štátoch, a nie v Únii ako celku.

76      V rozsahu, v akom sa žalobcovia pri preukázaní takéhoto narušenia vnútorného trhu, ako aj diskriminácie a narušenia hospodárskej súťaže odvolávajú tiež na jazykový režim uvedený v odôvodnení 7 napadnutého rozhodnutia, je potrebné konštatovať, že v rámci týchto žalôb nie je možné preskúmať súlad tohto režimu s právom Únie.

77      Ako totiž zdôrazňuje uvedené odôvodnenie 7, v ňom opísaný jazykový režim predstavuje len návrh Komisie obohatený o prvky kompromisu predložené členským štátom Únie predsedajúcim Rade Európskej únie v čase podania návrhu na posilnenú spoluprácu. Jazykový režim, tak ako bol načrtnutý v tomto odôvodnení, sa v čase prijatia napadnutého rozhodnutia nachádzal len v prípravnej fáze a nepredstavuje tak jeho základný prvok.

78      Z toho vyplýva, že tvrdenie založené na porušení článku 326 ZFEÚ je z časti neodôvodnené a z časti neprípustné.

 O údajnom porušení článku 327 ZFEÚ

–       Argumentácia účastníkov konania

79      V rozpore s tým, čo nariaďuje článok 327 ZFEÚ, predmetná posilnená spolupráca nerešpektuje podľa názoru Španielskeho kráľovstva práva členských štátov, ktoré sa na nej nezúčastňujú. Porušené bude predovšetkým právo Španielskeho kráľovstva a Talianskej republiky pripojiť sa v budúcnosti k tejto posilnenej spolupráci vzhľadom na skutočnosť, že Rada uprednostnila jazykový režim, ktorý tieto dva členské štáty neprijali.

80      Podľa Rady a vedľajších účastníkov konania podporujúcich ju v konaní je tento žalobný dôvod založený na chybnom predpoklade, podľa ktorého bude pre Španielske kráľovstvo a Taliansku republiku materiálne alebo právne nemožné zúčastniť sa tejto spolupráce.

–       Posúdenie Súdnym dvorom

81      Podľa článku 327 ZFEÚ musí posilnená spolupráca povolená napadnutým rozhodnutím rešpektovať „právomoci, práva a povinnosti“ Španielskeho kráľovstva a Talianskej republiky ako členských štátov, ktoré sa jej nezúčastňujú.

82      Nič v napadnutom rozhodnutí však nenarušuje právomoci, práva alebo povinnosti týchto dvoch členských štátov. Za zásah do ich právomocí, práv a povinností nemožno označiť predovšetkým perspektívu vykonať prostredníctvom tohto rozhodnutia jazykový režim, voči ktorému Španielske kráľovstvo a Talianska republika namietali. Hoci je určite dôležité, aby posilnená spolupráca neviedla k prijatiu opatrení, ktoré by bránili nezúčastnením členským štátom vykonávať ich právomoci a práva a plniť ich povinnosti, je naopak možné, aby si účastníci tejto spolupráce vytvorili pravidlá, s ktorými by nezúčastnené štáty v prípade, ak by sa tejto spolupráce zúčastnili, nesúhlasili.

83      Vytvorenie takýchto pravidiel nemá vplyv na možnosť nezúčastnených členských štátov pripojiť sa k posilnenej spolupráci. Ako upravuje článok 328 ods. 1 prvý pododsek ZFEÚ, takéto pristúpenie je podriadené podmienke dodržiavania právnych aktov už prijatých členskými štátmi, ktoré sa zúčastňujú danej spolupráce od jej začiatku.

84      Okrem toho je potrebné uviesť, že Španielske kráľovstvo a Talianska republika nevyvrátili skutočnosti uvedené v druhej, tretej a štvrtej vete odôvodnenia 14 napadnutého rozhodnutia.

85      Z toho vyplýva, že tvrdenie založené na porušení článku 327 ZFEÚ je tiež neodôvodnené.

86      Z vyššie uvedeného vyplýva, že štvrtý žalobný dôvod uvedený žalobcami na podporu ich žalôb a založený na poručení článku 20 ods. 1 ZEÚ a článkov 118 ZFEÚ, 326 ZFEÚ a 327 ZFEÚ treba zamietnuť.

 O piatom žalobnom dôvode založenom na porušení súdneho systému Únie

 Argumentácia účastníkov konania

87      Španielske kráľovstvo pripomína, že súdny systém Únie pozostáva z uceleného systému prostriedkov nápravy a postupov zaručujúcich preskúmanie zákonnosti aktov jej inštitúcií. Rada sa dopustila porušenia tohto systému, keď povolila posilnenú spoluprácu bez spresnenia navrhovaného súdneho režimu. Hoci určite nie je nevyhnutné vytvoriť pre všetky akty sekundárneho práva vlastný súdny systém, Španielske kráľovstvo zastáva názor, že v akte povoľujúcom vytvorenie nového európskeho právneho titulu duševného vlastníctva sa má uplatniteľný právny systém určiť.

88      Rada a vedľajší účastníci konania podporujúci ju v konaní uvádzajú, že Súdny dvor v bode 62 svojho stanoviska 1/09 z 8. marca 2011 (Zb. s. I‑1137), zdôraznil, že článok 262 ZFEÚ upravuje len možnosť vytvorenia osobitného prostriedku nápravy pre spory týkajúce sa uplatňovania aktov Únie, ktoré tvoria európske práva duševného vlastníctva, ale neukladá povinnosť zriadiť osobitný súdny rámec. V každom prípade vôbec nie je nevyhnutné, aby rozhodnutie, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca, obsahovalo spresnenia týkajúce sa pravidiel súdneho systému zriadeného v rámci tejto spolupráce.

 Posúdenie Súdnym dvorom

89      Povolenie o posilnenej spolupráci, ktoré je predmetom týchto žalôb, udelila Rada podľa článku 329 ods. 1 ZFEÚ, t. j. na návrh Komisie a po udelení súhlasu Parlamentu.

90      Samotný návrh Komisie sa zakladal na žiadostiach členských štátov, ktoré si želali nadviazať predmetnú posilnenú spoluprácu. Tieto žiadosti museli v zmysle uvedeného článku 329 ods. 1 spresňovať „rozsah pôsobnosti a ciele navrhovanej posilnenej spolupráce“.

91      Zo spisu vyplýva, že tak uvedené žiadosti, ako aj návrh Komisie takéto spresnenia obsahovali. Tieto spresnenia boli uvedené aj v napadnutom rozhodnutí, najmä v jeho odôvodneniach 6 a 7.

92      Rada nebolo povinná v napadnutom rozhodnutí poskytnúť doplňujúce informácie týkajúce sa obsahu režimu prijatého účastníkmi predmetnej posilnenej spolupráce. Jediným cieľom tohto rozhodnutia bolo totiž povoliť žiadajúcim členským štátom nadviazať danú spoluprácu. Týmto štátom potom prináležalo, s využitím inštitúcií Únie podľa pravidiel upravených v článku 20 ZEÚ a v článkoch 326 ZFEÚ až 334 ZFEÚ, vytvoriť jednotný patent a stanoviť s ním spojené pravidlá, vrátane osobitných pravidiel v oblasti súdneho systému.

93      Z toho vyplýva, že piaty žalobný dôvod sa musí tiež zamietnuť.

94      Žiadny zo žalobných dôvodov uvedených Španielskym kráľovstvom a Talianskou republikou na podporu ich žalôb nie je možné prijať, a preto sa musia zamietnuť.

 O trovách

95      Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Rada navrhla, aby Španielske kráľovstvo a Talianska republika boli povinné nahradiť trovy konania, a oni nemali úspech vo svojich žalobných dôvodoch, je potrebné rozhodnúť, že každý z týchto členských štátov znáša okrem vlastných trov konania aj trovy konania, ktoré vznikli Rade vo veci C‑274/11 a vo veci C‑295/11.

96      Podľa článku 140 ods. 1 rokovacieho poriadku znášajú členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloby sa zamietajú.

2.      Španielske kráľovstvo znáša okrem vlastných trov konania trovy konania, ktoré vznikli Rade Európskej únie vo veci C‑274/11.

3.      Talianska republika znáša okrem vlastných trov konania trovy konania, ktoré vznikli Rade Európskej únie vo veci C‑295/11.

4.      Belgické kráľovstvo, Česká republika, Spolková republika Nemecko, Írsko, Francúzska republika, Lotyšská republika, Maďarsko, Holandské kráľovstvo, Poľská republika, Švédske kráľovstvo, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Európsky parlament a Európska komisia znášajú svoje vlastné trovy konania.

Podpisy


* Jazyky konania: španielčina a taliančina.