ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)
z 15. decembra 2008
Vec F‑34/07
Carina Skareby
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Verejná služba – Úradníci – Hodnotenie – Správa o služobnom postupe – Hodnotené obdobie roka 2005 – Porušenie procesných pravidiel – Neuskutočnenie rozhovoru o stanovení cieľov – Zjednodušená správa vypracovaná za obdobie od januára do septembra 2005 – Nevykonanie hodnotenia – Zjavne nesprávne posúdenie – Článok 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa“
Predmet: Žaloba podaná podľa článkov 236 ES a 152 AE, ktorou C. Skareby navrhuje v podstate, jednak zrušiť správu o jej služobnom postupe vypracovanú za obdobie od 1. januára do 31. decembra 2005 a jednak, zaviazať Komisiu na zaplatenie náhrady profesionálnej, majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktorá jej údajne vznikla
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.
Abstrakt
1. Úradníci – Hodnotenie – Správa o služobnom postupe – Povinnosť stanoviť ciele, ktoré sa majú dosiahnuť – Rozsah
(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)
2. Úradníci – Hodnotenie – Správa o služobnom postupe – Vypracovanie – Zjednodušená správa
(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)
3. Úradníci – Hodnotenie – Správa o služobnom postupe – Súdne preskúmanie – Hranice
(Služobný poriadok úradníkov, článok 43)
1. Z článku 8 odseku 5 štvrtého pododseku všeobecných vykonávacích ustanovení k článku 43 služobného poriadku prijatých Komisiou vyplýva, že cieľom formálneho rozhovoru, ktorý sa koná medzi hodnotiteľom a zamestnancom na začiatku každého hodnoteného obdobia, je stanoviť pokiaľ možno po vzájomnej dohode ciele, ktoré má zamestnanec dosiahnuť v priebehu roka, v ktorom sa tento rozhovor koná. Význam tohto formálneho rozhovoru je zjavný v situácii upravenej uvedenými všeobecnými vykonávacími ustanovenia, keď hodnotiteľ úradníkovi jednostranne navrhuje ciele, ktoré má dosiahnuť v rámci svojho pracovného miesta, tento rozhovor umožňuje dotknutej osobe prediskutovať uvedené ciele a vyjadriť svoj názor na dosiahnutie spoločnej dohody o ich obsahu.
Inak je to však v prípade, keď si zamestnanec na žiadosť hodnotiteľa sám stanoví svoje ciele, s ktorými potom hodnotiteľ vyjadrí súhlas svojím podpisom. V takom prípade totiž de facto ide o dohodu medzi hodnotiteľom a zamestnancom o cieľoch, ktoré sa majú dosiahnuť, takže už nie je potrebné uskutočniť formálny rozhovor na účely dosiahnuť takú dohodu, aj keď jeho uskutočnenie je naďalej žiadúce, lebo je jedným zo základných úloh hodnotiteľa.
Porušenia procesných pravidiel najmä týkajúcich sa vypracovania správy o služobnom postupe predstavujú podstatnú vadu, ktorá môže spochybniť platnosť takej správy v prípade, že úradník preukáže, že ak by k takej vade nedošlo, obsah hodnotiacej správy by mohol byť iný.
(pozri body 34, 36, 37 a 40)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 9. marca 1999, Hubert/Komisia, T‑212/97, Zb. VS s. I‑A‑41, II‑185, bod 53
Súd pre verejnú službu: 7. mája 2008, Lebedef/Komisia, F‑36/07, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 57
2. V prípade zmeny hodnotiteľa v priebehu hodnoteného obdobia článok 4 ods. 3 všeobecných vykonávacích ustanovení k článku 43 služobného poriadku prijatých Komisiou stanovuje, že hodnotiteľ, ktorý odchádza zo svojho pracovného miesta, vypracuje zjednodušenú správu zaradenú do správy o služobnom postupe, ktorá sa týka výlučne výkonnosti, schopností a správania sa v službe počas určeného časového úseku, na ktorý sa správa vzťahuje. Táto zjednodušená správa, ktorá neobsahuje známku sa dá na vedomie zamestnancovi a ten sa môže k nej vyjadriť v časti vyhradenej na tento účel. Cieľom tejto správy je teda poskytnúť hodnotiteľovi informácie potrebné na posúdenie úloh, ktoré hodnotený úradník plnil počas tohto časového úseku hodnoteného obdobia.
Okolnosť, že autor zjednodušenej správy, ktorý bol aj hodnotiteľom predchádzajúcej správy o služobnom postupe takmer celkom prevzal do zjednodušenej správy hodnotenie obsiahnuté v uvedenej správe o služobnom postupe týkajúce sa najmä výkonnosti, schopností a správania sa hodnoteného úradníka v služobnom pomere, nemusí automaticky znamenať, že sa nevykonalo hodnotenie úradníka, pretože hodnotiteľ mohol jednoducho zistiť a rozhodnúť, že úradník mal v referenčnom období v rámci rovnakej služby také isté schopnosti, výkonnosť a také isté správanie.
(pozri body 58 a 61)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 13. decembra 2007, Sequeira Wandschneider/Komisia, F‑28/06, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 48
3. Hodnotitelia disponujú širokou mierou voľnej úvahy pri hodnotení práce osôb, ktorých hodnotenie im bolo zverené, pričom hodnotiaca správa alebo správa o služobnom postupe vyjadrujú ich osobný slobodne vyjadrený názor. Súdu pre verejnú službu neprináleží svojím posúdením nahradiť posúdenie vykonané osobami, ktoré sú poverené hodnotiť prácu hodnotenej osoby. Hodnotové úsudky o úradníkoch uvedené v správach o služobnom postupe sú vylúčené zo súdneho preskúmania, ktoré sa vzťahuje len na prípadné zjavné skutkové omyly.
V tejto súvislosti za predpokladu, že sa autori správy o služobnom postupe dopustili určitých chýb alebo že ich závery boli nepodložené, žalobný dôvod založený na tom, že uvedená správa je postihnutá zjavne nesprávnym posúdením, sa v skutočnosti týka hodnotových úsudkov, ktorých dôvodnosť môže byť preskúmaná len v prísne stanovených hraniciach.
(pozri body 69 a 71)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 24. januára 1991, Latham/Komisia, T‑63/89, Zb. s. II‑19, bod 19; 16. mája 2006, Magone/Komisia, T‑73/05, Zb. VS s. I‑A‑2‑107, II‑A‑2‑485, body 25 a 28, ako aj tam citovaná judikatúra; 13. júla 2006, Andrieu/Komisia, T‑285/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑161, II‑A‑2‑775, bod 99