ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)

z 30. januára 2014

Vec F‑151/12

Jakob Ohrgaard

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Odmena – Príspevok na expatriáciu – Podmienka bydliska podľa článku 4 ods. 1 písm. b) prílohy VII služobného poriadku – Výkon funkcie v medzinárodnej organizácii – Pojem – Päťmesačná stáž v Komisii – Vylúčenie“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu o ESAE na základe jej článku 106a, ktorou J. Ohrgaard navrhuje zrušiť rozhodnutie zo 6. marca 2012, ktorým mu Európska komisia zamietla priznať príspevok na expatriáciu, a v rozsahu, v akom je to potrebné, zrušiť rozhodnutie z 31. augusta 2012, ktorým sa zamieta jeho sťažnosť

Rozhodnutie:      Rozhodnutie Európskej komisie zo 6. marca 2012, ktorým sa J. Ohrgaardovi zamieta nárok na príspevok na expatriáciu, zmenené a doplnené rozhodnutím z 31. augusta 2012 o zamietnutí sťažnosti, sa zrušuje. Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli J. Ohrgaardovi.

Abstrakt

1.      Žaloby úradníkov – Akt spôsobujúci ujmu – Žaloba proti rozhodnutiu o zamietnutí sťažnosti – Rozhodnutie prijaté po preskúmaní skoršieho rozhodnutia – Prípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Úradníci – Odmena – Príspevok na expatriáciu – Podmienky priznania – Práca vykonávaná pre iný štát alebo pre medzinárodnú organizáciu – Pojem – Vykonanie stáže v inštitúcii – Vylúčenie

[Služobný poriadok úradníkov, príloha VII, článok 4 ods. 1 písm. a) a b)]

1.      Ak rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti obsahuje opakované preskúmanie situácie žalobcu podľa nových právnych a skutkových okolností alebo ak mení alebo dopĺňa pôvodné rozhodnutie, predstavuje zamietnutie sťažnosti akt podliehajúci preskúmaniu súdom, ktorý naň prihliada pri posúdení zákonnosti napadnutého aktu, dokonca ho považuje za akt spôsobujúci ujmu nahrádzajúci posledný menovaný akt.

(pozri body 13 a 16)

Odkaz:

Všeobecný súd Európskej únie: 9. decembra 2009, Komisia/Birkhoff, T‑377/08 P, bod 55; 21. septembra 2011, Adjemian a i./Komisia, T‑325/09 P, bod 32

2.      V rámci určenia existencie práva úradníka na príspevok na expatriáciu zo znenia ustanovení článku 4 ods. 1 písm. a) a b) prílohy VII služobného poriadku vyplýva, že na účel neutralizácie obdobia pobytu v štáte, na území ktorého sa nachádza miesto výkonu práce úradníka alebo zamestnanca, alebo mimo uvedeného územia normotvorca stanovil rozdiel medzi pobytom odôvodneným situáciou vyplývajúcou z práce vykonávanej pre iný štát alebo medzinárodnú organizáciu alebo z plnenia povinností v službách štátu alebo medzinárodnej organizácie.

Stáž na Komisii, ktorá je vnímaná ako obdobie špecializácie doplňujúce buď univerzitné vzdelanie alebo znalosti potrebné na výkon povolania, nemožno zaraďovať do pojmu výkon povinností v službách, keďže tento pojem požaduje, aby činnosť viedla najmä k realizácii cieľov štátu alebo predmetnej medzinárodnej organizácie. Takýto záver, vzhľadom na hlavný účel stáže vykonanej na Komisii, nemôže spochybniť ani skutočnosť, že niektorí stážisti poberajú, v závislosti od rozpočtových možností a ich rodinnej situácie, štipendium, alebo že zamestnanci verejného alebo súkromného sektora naďalej poberajú svoju mzdu.

Navyše je pravda, že tento záver sa odlišuje od záveru článku 4 ods. 1 písm. a) prílohy VII služobného poriadku, ktorý sa týka úradníkov, ktorí nikdy neboli štátnymi príslušníkmi štátu, na ktorého území sa nachádza miesto výkonu práce, a že tento záver vedie k rozdielnemu zaobchádzaniu, ktoré je vo veľkej miere odôvodnené štátnou príslušnosťou dotknutej osoby.

Napriek tomu však ostáva skutočnosťou, že toto rozdielne zaobchádzanie je odôvodnené jednak rozdielnym znením článku 4 ods. 1 písm. a) a článku 4 ods. 1 písm. b) prílohy VII služobného poriadku a jednak rozdielom v dĺžke referenčného obdobia, ktoré je podstatne dlhšie v prípade úradníka so štátnou príslušnosťou členského štátu, na území ktorého sa nachádza miesto výkonu práce.

(pozri body 40, 43 – 45, 47 a 49)