ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)
z 8. júla 2015
Vec F‑34/14
DP
proti
Agentúre pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER)
„Verejná služba – Zamestnanci ACER – Zmluvný zamestnanec – Nepredĺženie zmluvy – Žaloba o neplatnosť – Prípustnosť žaloby – Námietka nezákonnosti článku 6 ods. 2 VVU ACER vzhľadom na článok 85 ods. 1 PZOZ – Žaloba o náhradu škody – Predchádzajúce upozornenie – Nemajetková ujma – Náhrada škody“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu o ESAE na základe jej článku 106a, ktorou DP navrhuje jednak zrušenie rozhodnutia z 20. decembra 2013, ktorým riaditeľ Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) odmietol predĺžiť jej zmluvu, a jednak uloženie povinnosti ACER zaplatiť jej sumu 10 000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá jej údajne vznikla
Rozhodnutie: Rozhodnutie z 20. decembra 2013, ktorým riaditeľ Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky odmietol DP predĺžiť zmluvu, sa zrušuje. Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky je povinná uhradiť DP sumu vo výške 7 000 eur. Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli DP.
Abstrakt
1. Žaloby úradníkov – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Pojem – Kvalifikácia v rámci posúdenia súdom
(Služobný poriadok , článok 90 ods. 2)
2. Úradníci – Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov – Zmluvný zamestnanec pre pomocné úlohy – Čas trvania pracovného pomeru – Voľná úvaha inštitúcie – Obmedzenie interným všeobecne záväzným rozhodnutím – Prípustnosť – Hranice
(Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 85 ods. 1)
3. Úradníci – Služobný poriadok – Všeobecné vykonávajúce ustanovenia – Právomoc inštitúcií – Hranice
(Služobný poriadok , článok 110)
1. Presné právne kvalifikovanie listu alebo oznámenia závisí výlučne na posúdení súdom, a nie na vôli účastníkov konania. List, ktorým úradník bez toho, aby výslovne žiadal o zrušenie dotknutého rozhodnutia, jasne vyjadruje svoju vôľu napadnúť rozhodnutie, ktoré mu spôsobuje ujmu, je sťažnosťou v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku. V tejto súvislosti obsah aktu prevláda nad formou.
(pozri body 28 a 29)
Odkaz:
Súdny dvor: rozsudok Politi/Európska nadácia pre odborné vzdelávanie, C‑154/99 P, EU:C:2000:354, bod 16
Súd pre verejnú službu: rozsudok Mendes/Komisia, F‑125/11, EU:F:2013:35, bod 34, a tam citovaná judikatúra
2. Hoci článok 85 ods. 1 PZOZ stanovuje možnosť druhého predĺženia, nejde o nárok priznaný dotknutej osobe ani o záruku určitej kontinuity zamestnania, ale o možnosť, ktorá závisí od posúdenia orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy. Inštitúcie Spoločenstiev totiž disponujú širokou mierou voľnej úvahy pri organizácii svojich služieb podľa úloh, ktoré sú im zverené, a pri prideľovaní zamestnancov, ktorí sú im k dispozícii, s ohľadom na tieto úlohy, ale pod podmienkou, že toto prideľovanie sa uskutočňuje v záujme služby.
Článok 6 ods. 2 rozhodnutia správnej rady Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky týkajúci sa prijatia všeobecných vykonávajúcich ustanovení o postupoch pre prijímanie a zamestnávanie zmluvných zamestnancov uvedenej agentúry však pre možnosť po druhý raz predĺžiť zmluvu na dobu neurčitú stanovuje podmienku sine qua non, aby celková dĺžka trvania prvej zmluvy a jej prvého predĺženia predstavovala aspoň päť rokov. Pokiaľ táto podmienka nie je splnená, akákoľvek možnosť predĺženia na základe žiadosti alebo dokonca z vlastného podnetu inštitúcie je obligatórne vylúčená.
Ak je teda určitá inštitúcia alebo agentúra oprávnená prijať všeobecné vykonávacie ustanovenia, ktorých cieľom je doplniť alebo vykonať hierarchicky nadradené a záväzné ustanovenia služobného poriadku alebo podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, príslušný orgán nemôže postupovať contra legem, najmä nemôže prijať ustanovenia, ktorých uplatňovanie by bolo v rozpore s cieľmi ustanovení služobného poriadku alebo by ich úplne zbavovalo potrebného účinku, ani porušiť všeobecné právne zásady, ako je zásada riadnej správy vecí verejných, zásada rovnosti zaobchádzania a zásada ochrany legitímnej dôvery.
Článok 6 ods. 2 uvedeného rozhodnutia tak obmedzuje pôsobnosť článku 85 ods. 1 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, keďže zavádza dodatočnú podmienku predĺženia zmluvy zmluvného zamestnanca v zmysle článku 3a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, ktorá nie je uvedená v týchto podmienkach a ktorá bráni uplatneniu voľnej úvahy priznanej administratíve, pričom také obmedzenie nemôže byť objektívne odôvodnené záujmom služby. Pokiaľ nie je stanovené výslovné oprávnenie na tento účel, interné rozhodnutie agentúry, ktoré má všeobecnú pôsobnosť, ako napríklad rozhodnutie týkajúce sa všeobecných vykonávajúcich ustanovení, nemôže v súlade s právom obmedziť pôsobnosť výslovného pravidla stanoveného v služobnom poriadku alebo v podmienkach zamestnávania ostatných zamestnancov.
(pozri body 51 – 53 a 56)
Odkaz:
Všeobecný súd Európskej únie: rozsudky Komisia/Petrilli, T‑143/09 P, EU:T:2010:531, body 31 a 34 až 36, a tam citovaná judikatúra, a Komisia/Macchia, T‑368/12 P, EU:T:2014:266, body 49 a 60
3. Všeobecné vykonávacie ustanovenia prijaté na základe článku 110 ods. 1 služobného poriadku môžu stanoviť kritéria vhodné na usmernenie administratívy pri výkone jej diskrečnej právomoci alebo na spresnenie dosahu ustanovení služobného poriadku, ktoré sú nejasné. Tieto všeobecné vykonávacie ustanovenia však nemôžu v súlade s právom prostredníctvom spresnenia jasného pojmu služobného poriadku zúžiť pôsobnosť služobného poriadku alebo podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, ani stanoviť pravidlá, ktoré sa odchyľujú od hierarchicky nadradených ustanovení, ako sú ustanovenia služobného poriadku a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov alebo všeobecné právne zásady.
(pozri bod 54)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: rozsudky Brems/Rada, T‑75/89, EU:T:1990:88, bod 29, a tam citovaná judikatúra, a Ianniello/Komisia, T‑308/04, EU:T:2007:347, bod 38, a tam citovaná judikatúra