ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora)
z 30. apríla 2024 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Energetika – Smernica 2009/119/ES – Dopĺňanie zásob surovej ropy a/alebo ropných výrobkov – Článok 3 – Povinnosť členských štátov udržiavať núdzové zásoby – Článok 8 – Hospodárske subjekty – Nariadenie (ES) č. 1099/2008 – Energetická štatistika – Vnútroštátna právna úprava umožňujúca uložiť hospodárskemu subjektu povinnosť vytvoriť a udržiavať núdzové zásoby ropného výrobku vrátane situácie, ak tento výrobok nesúvisí s hospodárskou činnosťou tohto subjektu – Charta základných práv Európskej únie – Článok 16 – Sloboda podnikania – Článok 17 – Vlastnícke právo“
V spojených veciach C‑395/22 a C‑428/22,
ktorých predmetom sú dva návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podané rozhodnutiami Administrativen săd – Varna (Správny súd Varna, Bulharsko) z 3. a 14. júna 2022 a doručené Súdnemu dvoru 14. a 28. júna 2022, ktoré súvisia s konaniami:
„Trade Express‑L“ OOD (C‑395/22),
„DEVNIA CIMENT“ AD (C‑428/22)
proti
Zamestnik‑predsedatel na Dăržavna agencija „Dăržaven rezerv i voennovremenni zapasi“,
SÚDNY DVOR (tretia komora),
v zložení: predsedníčka tretej komory K. Jürimäe (spravodajkyňa), sudcovia N. Piçarra a N. Jääskinen,
generálny advokát: A. Rantos,
tajomník: R. Stefanova‑Kamiševa, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 5. júla 2023,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– „DEVNIA CIMENT“ AD, v zastúpení: E. Evtimov, Y. Mateeva, S. Vasilev, V. Vidolov, advokati, a B. Lazarov,
– bulharská vláda, v zastúpení: T. Mitova a L. Zacharieva, splnomocnené zástupkyne,
– holandská vláda, v zastúpení: E. M. M. Besselink, M. K. Bulterman a C. S. Schillemans, splnomocnené zástupkyne,
– slovenská vláda, v zastúpení: S. Ondrášiková, splnomocnená zástupkyňa,
– Európska komisia, v zastúpení: V. Bozhilova, B. De Meester a C. Georgieva, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní z 19. októbra 2023,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu článku 1, článku 2 prvého odseku písm. i) a j), ako aj článkov 3 a 8 smernice Rady 2009/119/ES zo 14. septembra 2009, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (Ú. v. EÚ L 265, 2009, s. 9), zmenenej vykonávacou smernicou Komisie (EÚ) 2018/1581 z 19. októbra 2018 (Ú. v. EÚ L 263, 2018, s. 57) (ďalej len „smernica 2009/119“), článku 2 písm. d) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 z 22. októbra 2008 o energetickej štatistike (Ú. v. EÚ L 304, 2008, s. 1), zmeneného nariadením Komisie (EÚ) 2019/2146 z 26. novembra 2019 (Ú. v. EÚ L 325, 2019, s. 43) (ďalej len „nariadenie č. 1099/2008“), ako aj článku 17 a článku 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).
2 Tieto návrhy boli podané v rámci sporov, ktorých účastníkmi sú na jednej strane spoločnosť „Trade Express‑L“ OOD (ďalej len „Trade Express“) (C‑395/22) a spoločnosť „DEVNIA CIMENT“ AD (ďalej len „Devnia Ciment“) (C‑428/22), a na druhej strane Zamestnik‑predsedatel na Dăržavna agencija „Dăržaven rezerv i voennovremenni zapasi“ (podpredseda Národnej agentúry pre „štátne rezervy a vojenské zásoby“), vo veci zákonnosti príkazov uvedeného podpredsedu, aby tieto dve spoločnosti vytvorili a uchovávali núdzové zásoby ťažkého vykurovacieho oleja na obdobie jedného roka.
Právny rámec
Dohoda MEA
3 Dohoda o Medzinárodnom energetickom programe, podpísaná v Paríži 18. novembra 1974 (ďalej len „dohoda MEA“) zriadila v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj Medzinárodnú energetickú agentúru (MEA).
Právo Únie
Smernice 68/414/EHS a 2006/67/ES
4 Prvé pravidlá upravujúce núdzové zásoby ropy alebo ropných výrobkov boli zavedené smernicou Rady 68/414/EHS z 20. decembra 1968, ktorou sa členským štátom EHS ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (Ú. v. ES L 308, 1968, s. 14; Mim. vyd. 12/001, s. 29).
5 Smernica 68/414, naposledy zmenená smernicou Rady 98/93/ES zo 14. decembra 1998 (Ú. v. ES L 358, 1998, s. 100) (ďalej len „smernica 68/414“), bola zrušená smernicou Rady 2006/67/ES z 24. júla 2006, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (Ú. v. EÚ L 217, 2006, s. 8). Smernica 2006/67 bola zase zrušená smernicou 2009/119. Práve táto posledná uvedená smernica je uplatniteľná z časového hľadiska v sporoch vo veci samej.
6 Článok 1 ods. 1 smernice 68/414, ktorý v zásade zodpovedá článku 1 ods. 1 smernice 2006/67, stanovoval:
„Členské štáty prijmú také zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, ktoré budú primerané na nepretržité udržiavanie zásob ropných výrobkov v Európskom spoločenstve, podľa ustanovení článku 7 na úrovni zodpovedajúcej 90 dňovej priemernej dennej spotreby za predchádzajúci kalendárny rok uvedenej v článku 4 na každú kategóriu ropných výrobkov uvedených v článku 2.“
7 Článok 2 prvý odsek smernice 68/414, ktorý v podstate zodpovedal článku 2 prvému odseku smernice 2006/67, znel takto:
„Pri výpočte domácej spotreby sa zohľadnia tieto kategórie výrobkov:
– motorový benzín a letecké palivo (letecký benzín a tryskové palivo benzínového typu),
– plynový olej, motorová nafta, petrolej a tryskové palivo petrolejového typu,
– palivový olej.“
Smernica 2009/119
8 Odôvodnenia 3, 5, 8, 11, 21 a 33 smernice 2009/119 znejú takto:
„(3) Európska rada vo svojom akčnom pláne (2007 – 2009) s názvom Energetická politika pre Európu vyzdvihla potrebu zvýšiť bezpečnosť dodávok pre Európsku úniu (EÚ) ako celok a pre každý členský štát, a to okrem iného prostredníctvom preskúmania mechanizmov Únie na udržiavanie zásob ropy s osobitným zameraním sa na dostupnosť v prípade krízy.
…
(5) Podľa smernice [2006/67] sa zásoby počítajú na základe priemernej dennej domácej spotreby v predchádzajúcom kalendárnom roku. Povinnosti udržiavať zásoby podľa [dohody MEA] sa však počítajú na základe čistého dovozu ropy a ropných výrobkov. Z tohto dôvodu a vzhľadom na ďalšie rozdiely v metodike je potrebné zosúladiť spôsob počítania povinností udržiavať zásoby a núdzových zásob Spoločenstva s metodikami výpočtu podľa dohody MEA…
…
(8) Dostupnosť ropných zásob a zaistenie dodávok energie sú hlavné prvky verejnej bezpečnosti členských štátov a Spoločenstva. Existencia ústredných subjektov správy zásob (ÚSSZ) v Spoločenstve pomáha priblížiť sa k týmto cieľom. S cieľom umožniť dotknutým členským štátom optimálne využitie vnútroštátneho práva na vymedzenie pojmov pre ich ÚSSZ pri znížení finančného zaťaženia na strane koncových spotrebiteľov ako výsledok takých činností udržiavania zásob stačí zákaz využívania zásob na komerčné účely s umožnením toho, že ropné zásoby môže kdekoľvek v Spoločenstve udržiavať ktorýkoľvek ÚSSZ zriadený na tento účel.
…
(11) Členské štáty by mali zabezpečiť úplnú dostupnosť všetkých zásob udržiavaných na základe právnych predpisov Spoločenstva. Na zaručenie takejto dostupnosti nesmie byť nijako zúžené ani obmedzené vlastnícke právo k týmto zásobám, aby sa nebránilo ich použitiu v prípade narušenia dodávok ropy. Do úvahy by sa nemali brať ropné výrobky podnikov vystavených veľkému riziku exekučných konaní na ich majetok. V prípade, že sa povinnosť udržiavať zásoby ukladá hospodárskym subjektom, začatie konkurzného konania alebo vyrovnacieho konania by sa mohlo považovať za dôkaz existencie takejto rizikovej situácie.
…
(21) S cieľom zabrániť zdvojovaniu informácií, ktoré majú členské štáty podávať o rôznych kategóriách výrobkov, by ako referencia pre jednotlivé kategórie ropných výrobkov uvedených v tejto smernici malo slúžiť nariadenie… (ES) č. 1099/2008…
…
(33) Keďže cieľ tejto smernice, a to udržiavanie vysokej úrovne bezpečnosti dodávok ropy v Spoločenstve prostredníctvom spoľahlivých a transparentných mechanizmov založených na solidarite medzi členskými štátmi za súčasného dodržiavania pravidiel vnútorného trhu a hospodárskej súťaže, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy [ES]. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.“
9 Článok 1 smernice 2009/119, nazvaný „Cieľ“, stanovuje:
„Touto smernicou sa ustanovujú pravidlá, ktorých cieľom je zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti dodávok ropy v Spoločenstve prostredníctvom spoľahlivých a transparentných mechanizmov založených na solidarite medzi členskými štátmi, udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov a zaviesť postupy potrebné na riešenie stavu ropnej núdze.“
10 Článok 2 prvý odsek písm. f), i), j) a l) tejto smernice obsahuje tieto definície:
„Na účely tejto smernice:
…
f) ‚ústredný subjekt správy zásob‘ (ÚSSZ) je organizácia alebo útvar, na ktorý možno preniesť právomoci konať s cieľom obstarávať, udržiavať alebo predávať zásoby ropy vrátane núdzových a osobitných zásob;
…
i) ‚ropné zásoby‘ sú zásoby energetických výrobkov uvedených v kapitole 3.4 prílohy A k nariadeniu (ES) č. 1099/2008 [zmenenému nariadením Komisie (EÚ) 2017/2010 z 9. novembra 2017 (Ú. v. EÚ L 293, 2017, s. 3)];
j) ‚núdzové zásoby‘ sú ropné zásoby, ktoré musí udržiavať každý členský štát podľa článku 3;
…
l) ‚osobitné zásoby‘ sú ropné zásoby, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v článku 9.“
11 Článok 3 uvedenej smernice, nazvaný „Núdzové zásoby – výpočet objemu povinných zásob“, vo svojom odseku 1 stanovuje:
„Členské štáty prijmú vhodné zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia, ktorými sa do 31. decembra 2012 zabezpečí, aby celkové ropné zásoby udržiavané v Spoločenstve na ich potrebu vždy zodpovedali minimálne 90 dňom priemerného denného čistého dovozu alebo 61 dňom priemernej dennej domácej spotreby, podľa toho, ktorá z týchto hodnôt je vyššia.“
12 Článok 4 tej istej smernice, ktorý upravuje „výpočet objemu zásob“, vo svojom odseku 1 stanovuje:
„Objemy udržiavaných zásob sa počítajú pomocou metód uvedených v prílohe III. …“
13 V súvislosti s ÚSSZ článok 7 ods. 1 smernice 2009/119 stanovuje:
„Členské štáty môžu zriadiť ÚSSZ.
Žiadny členský štát nesmie zriadiť viac než jeden ÚSSZ alebo iný podobný orgán. Členský štát môže zriadiť ÚSSZ kdekoľvek v Spoločenstve.
Ak členský štát ÚSSZ zriadi, tento subjekt má formu orgánu alebo útvaru, ktorého cieľom nie je tvorba zisku, ktorý koná vo všeobecnom záujme a ktorý sa nepovažuje za hospodársky subjekt v zmysle tejto smernice.“
14 Článok 8 tejto smernice, nazvaný „Hospodárske subjekty“, znie:
„1. Každý členský štát zabezpečí, aby každý hospodársky subjekt, ktorému tento členský štát uloží povinnosti udržiavať zásoby, aby si tým splnil svoje povinnosti vyplývajúce z článku 3, mal právo postúpiť aspoň časť týchto povinností podľa vlastného výberu iba na:
a) ÚSSZ členského štátu, pre ktorý sa takéto zásoby udržiavajú;
b) jeden alebo viacero ÚSSZ, ktoré vopred vyhlásili, že sú ochotné udržiavať takéto zásoby, pod podmienkou, že toto postúpenie bolo vopred povolené členským štátom, pre ktorý sa tieto zásoby udržiavajú, ako aj všetkými členskými štátmi, na ktorých územiach sa budú zásoby udržiavať;
c) iné hospodárske subjekty, ktoré majú nadbytok zásob alebo ktoré majú k dispozícii kapacity udržiavať zásoby mimo územia členského štátu, pre ktorý sa zásoby v Spoločenstve udržiavajú, pod podmienkou, že toto postúpenie bolo vopred povolené členským štátom, pre ktorý sa tieto zásoby udržiavajú, ako aj všetkými členskými štátmi, na ktorých území sa budú zásoby udržiavať, a/alebo
d) iné hospodárske subjekty, ktoré majú nadbytok zásob alebo ktoré majú k dispozícii kapacity udržiavať zásoby na území členského štátu, pre ktorý sa zásoby udržiavajú, pod podmienkou, že toto postúpenie sa vopred tomuto členskému štátu oznámilo. Členské štáty môžu takéto postúpenia obmedziť alebo podmieniť.
…
2. Každý členský štát môže postúpené práva hospodárskych subjektov, ktorým ukladá alebo uložil povinnosti udržiavať zásoby, obmedziť.
Ak však takéto obmedzenia limitujú práva hospodárskeho subjektu na postúpenie na objemy, ktoré zodpovedajú menej ako 10 % povinnosti udržiavať zásoby, ktorá mu bola uložená, členský štát zabezpečí zriadenie ÚSSZ, ktorý musí prijať postúpenia vo vzťahu k objemu potrebnému na zaručenie práva hospodárskeho subjektu postúpiť aspoň 10 % povinnosti udržiavať zásoby, ktorá mu bola uložená.
Minimálna percentuálna sadzba uvedená v tomto odseku sa zvýši z 10 % na 30 % do 31. decembra 2017.
…“
15 Podľa článku 9 uvedenej smernice, nazvaného „Osobitné zásoby“:
„1. Každý členský štát sa môže zaviazať, že v súlade s podmienkami uvedenými v tomto článku bude udržiavať minimálny objem ropných zásob, vypočítaný ako počet dní spotreby.
Osobitné zásoby musí vlastniť členský štát alebo ním zriadený USSZ a musia sa udržiavať na území Spoločenstva.
2. Osobitné zásoby môže tvoriť len jedna alebo viacero kategórií nasledujúcich výrobkov, ktoré sú vymedzené v kapitole 3.4 prílohy A k nariadeniu (ES) č. 1099/2008 [zmenenému nariadením 2017/2010]:
– etán,
– skvapalnený ropný plyn (LPG),
– automobilový benzín,
– letecký benzín,
– dýzové palivo benzínového typu (na báze ťažkého benzínu alebo JP4),
– letecký petrolej,
– ostatný petrolej,
– plynový olej/nafta (destilovaný vykurovací olej),
– ťažký vykurovací olej (s nízkym aj vysokým obsahom síry),
– lakový benzín a SBP,
– lubrikanty (mazivá),
– bitúmen,
– parafínové vosky,
– ropný koks [petrolejový koks – neoficiálny preklad].
…
5. Každý členský štát, ktorý sa nezaviazal na úplné obdobie daného kalendárneho roku udržiavať osobitné zásoby minimálne na 30 dní, zabezpečí, aby sa minimálne jedna tretina jeho povinnosti udržiavať zásoby udržiavala vo forme výrobkov zložených v súlade s odsekmi 2 a 3.
…“
16 Príloha III k tej istej smernici, nazvaná „Metódy výpočtu objemu udržiavaných zásob“, vo svojom šiestom odseku stanovuje:
„Členské štáty môžu:
a) zahrnúť všetky ostatné zásoby ropných výrobkov stanovených v kapitole 3.4 prílohy A k nariadeniu (ES) č. 1099/2008 [zmenenému nariadením 2017/2010] a prepočítať ich na ropný ekvivalent tak, že množstvá vynásobia koeficientom 1,065, alebo
b) zahrnúť zásoby iba týchto výrobkov: automobilový benzín, letecký benzín, dýzové palivo benzínového typu (na báze ťažkého benzínu alebo JP4), letecký petrolej, ostatný petrolej, plynový olej/nafta (destilovaný vykurovací olej) a ťažký vykurovací olej (s nízkym aj vysokým obsahom síry) a prepočítať ich na ropný ekvivalent vynásobením množstiev koeficientom 1,2.“
Nariadenie č. 1099/2008
17 Článok 2 písm. d) nariadenia č. 1099/2008 definuje na účely tohto nariadenia pojem „energetické produkty“ ako „palivá, teplo, obnoviteľná energia, elektrina alebo iná forma energie“.
18 Príloha A k uvedenému nariadeniu je nazvaná „Objasnenia terminológie“. Kapitola 3.4 tejto prílohy sa týka pojmu „Ropa (Surová ropa a ropné výrobky)“, pod ktorý patria najmä vykurovací olej (ťažký vykurovací olej), mazivá a petrolejový koks v uvedenom poradí v zmysle bodov 3.4.18, 3.4.20 a 3.4.23 uvedenej prílohy.
Bulharské právo
19 Podľa článku 2 ods. 1 Zakon za zapasite ot neft i neftoprodukti (zákon o zásobách ropy a ropných výrobkoch, DV č. 15 z 15. februára 2013) v znení uplatniteľnom na spory vo veci samej (ďalej len „ZZNN“):
„Podľa tohto zákona sa vytvárajú, udržiavajú, aktualizujú, využívajú, opätovne vytvárajú a kontrolujú núdzové zásoby ropy a týchto kategórií ropných výrobkov:
1. benzín pre automobily,
2. nafta, letecký benzín kerozín a palivo pre naftové motory,
3. ťažký vykurovací olej,
4. plynný propán‑bután.“
20 Článok 3 ods. 4 ZZNN stanovuje:
„Povinné osoby organizujú a financujú samy, na svoj vlastný účet a svojimi vlastnými prostriedkami, vytváranie, udržiavanie, obnovovanie a opätovné vytváranie objemov núdzových zásob, ktoré sú im nariadené.“
21 Článok 12 ZZNN uvádza:
„1. … Predseda [Národnej agentúry pre ‚štátne rezervy a vojenské zásoby‘] každoročne najneskôr do 30. apríla stanoví núdzové zásoby, ktoré majú vytvárať a udržiavať povinné subjekty a štátny podnik ‚Dăržavna petrolna companija‘ [(Národná ropná spoločnosť)], prostredníctvom príkazov určujúcich celkové a individuálne úrovne zásob…
…
(4) Úrovne núdzových zásob každej povinnej osoby sa stanovia v pomere k jej podielu na celkovom čistom dovoze a vstupoch v rámci Spoločenstva alebo na celkovej domácej spotrebe počas predchádzajúceho kalendárneho roka v porovnaní s celkovým podielom všetkých povinných osôb.
…
(11) Každej bulharskej alebo zahraničnej fyzickej alebo právnickej osobe zaregistrovanej ako obchodník, ako aj jej pobočkám, ktorá počas predchádzajúceho kalendárneho roka doviezla a/alebo dodala zo vstupov v rámci Spoločenstva na územie krajiny mazacie oleje (vrátane základných olejov), bitúmen, parafínové vosky, petrolejový koks, decht a síru, sa prideľujú úrovne núdzových zásob vo forme ťažkých vykurovacích olejov.“
22 Článok 21 ZZNN znie takto:
„1. Núdzové zásoby možno udržiavať vo forme ropy a/alebo ropných výrobkov uvedených v článku 2 ods. 1.
…
11. Objemy núdzových zásob ťažkého vykurovacieho oleja určené na základe čistých dovozov a vstupov v rámci Spoločenstva alebo na základe priemernej dennej spotreby možno až do výšky 100 % vytvoriť a udržiavať vo forme nafty, benzínu pre automobily a/alebo paliva pre naftové motory, pričom množstvo musí byť rovnaké ako množstvo zásob ťažkého vykurovacieho oleja, za ktorý sa požaduje náhrada.
…“
Spory vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore
23 Trade Express, žalobkyňa v spore vo veci C‑395/22, deklarovala, že v roku 2020 uskutočnila v Bulharsku nadobudnutia v rámci Spoločenstva, ktorých predmetom bolo 89,6 ton mazacích olejov. Tieto mazacie oleje, zodpovedajúce bodu 3.4.20 prílohy A k nariadeniu č. 1099/2008, boli určené na predaj.
24 Devnia Ciment, žalobkyňa v spore vo veci C‑428/22, doviezla v roku 2020 do Bulharska 34 657,39 tony petrolejového koksu. Tento petrolejový koks, uvedený v bode 3.4.23 prílohy A k nariadeniu č. 1099/2008, sa používa v mineralogickom postupe pri výrobe nie práškových cementov, ktoré sú nazývané „clinkers“.
25 Vzhľadom na tieto činnosti podpredseda Národnej agentúry pre „štátne rezervy a vojenské zásoby“ dvomi príkazmi, z ktorých prvý bol vydaný 28. apríla 2021 a druhý 29. apríla 2021 nariadil v uvedenom poradí spoločnostiam Devnia Ciment a Trade Express, aby na obdobie od 1. júla 2021 do 30. júna 2022 na svoj vlastný účet a svojimi vlastnými prostriedkami vytvorili a udržiavali objemy núdzových zásob ťažkého vykurovacieho oleja. Devnia Ciment mala vytvoriť takéto núdzové zásoby v množstve 7 806,058 tony, a Trade Express v množstve 15,947 tony.
26 Každá z týchto spoločností sa obrátila na Administrativen săd – Varna (Správny súd Varna, Bulharsko), ktorý je vnútroštátnym súdom v prejednávaných veciach, so žalobu na zrušenie príkazu vydaného voči nej. V podstate spochybňujú povinnosť vytvárať na ich náklady núdzové zásoby ťažkého vykurovacieho oleja, keďže tento ropný produkt nie je predmetom ich hospodárskych činností.
27 Tento súd konštatuje, že Trade Express a Devnia Ciment nevykonávali v roku 2020 žiadnu hospodársku činnosť s inými druhmi výrobkov uvedených v kapitole 3.4 prílohy A k nariadeniu č. 1099/2008, ako sú mazacie oleje a petrolejový koks. Zdôrazňuje, že tieto spoločnosti nedisponujú ani množstvami núdzových zásob ťažkého vykurovacieho oleja požadovanými príkazmi uvedenými v bode 25 tohto rozsudku, ani skladom na uchovávanie takýchto zásob. Z tohto dôvodu vytvorenie a skladovanie úrovní núdzových zásob stanovených týmito príkazmi prináša týmto spoločnostiam značnú finančnú záťaž.
28 V tomto kontexte uvedený súd vyjadruje pochybnosti o zlučiteľnosti ZZNN s ustanoveniami smernice 2009/119 v spojení s Chartou v rozsahu, v akom tento zákon umožňuje uložiť spoločnostiam, akými sú Trade Express a Devnia Ciment, povinnosť vytvárať a udržiavať núdzové zásoby ropných výrobkov, ktoré nesúvisia s ich činnosťami.
29 Z odôvodnenia 33, článku 2 prvého odseku písm. i) a j), ako aj z článkov 3 a 8 smernice 2009/119 v podstate vyplýva, že táto smernica má za cieľ vytvoriť núdzové zásoby všetkých výrobkov uvedených v kapitole 3.4 prílohy A k nariadeniu č. 1099/2008.
30 ZZNN však upravuje vytvorenie takýchto zásob iba pre ropu a pre štyri ďalšie ropné výrobky vrátane ťažkého vykurovacieho oleja. Tento zákon tak ukladá každému hospodárskemu subjektu, ktorý doviezol výrobky uvedené v tejto kapitole, aby vytvoril a udržiaval núdzové zásoby jedného z týchto posledných uvedených výrobkov.
31 Okrem toho povinnosť hospodárskeho subjektu skladovať ropný výrobok, ktorý nepoužíva v rámci svojich hospodárskych činností, podľa vnútroštátneho súdu tento subjekt núti, aby si kúpil alebo požičal, postúpením časti tejto povinnosti, potrebné množstvo tohto výrobku a skladoval ho v súlade s požiadavkami právnej úpravy. To by preň vytváralo finančnú záťaž a mohlo by to ovplyvniť pravidlá vnútorného trhu a hospodárskej súťaže. Všeobecná štruktúra smernice 2009/119, ako aj požiadavka koherencie svedčia skôr v prospech výkladu, v zmysle ktorého sa takémuto subjektu ukladajú nepeňažné povinnosti, ako je napríklad povinnosť skladovať energetický výrobok, ktorý je súčasťou jeho hospodárskych činností, a to na účely zabezpečenia primeranej rovnováhy medzi verejnými záujmami Únie a súkromnými záujmami.
32 Za týchto podmienok Administrativen săd – Varna (Správny súd Varna, Bulharsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru vo veci C‑395/22 tieto prejudiciálne otázky:
„1. Majú sa odôvodnenie 33, článok 1, článok 3, článok 8 a článok 2 [prvý odsek] písm. i) a j) [smernice 2009/119] s prihliadnutím na cieľ [tejto smernice] a článok 2 písm. d) [nariadenia č. 1099/2008] a vzhľadom na zásadu proporcionality podľa článku 52 ods. 1 v spojení s článkom 17 [Charty] vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnym právnym predpisom, o aké ide v konaní vo veci samej, podľa ktorých osobám, ktoré uskutočnili vstupy mazacích olejov v rámci Spoločenstva podľa bodu 3.4.20 prílohy A [k nariadeniu č. 1099/2008] (resp. dovozcom takých mazacích olejov), možno uložiť povinnosť vytvoriť núdzové zásoby?
2. Majú sa odôvodnenie 33, článok 1, článok 3, článok 8 a článok 2 [prvý odsek] písm. i) a j) [smernice 2009/119] s prihliadnutím na cieľ [tejto smernice] a vzhľadom na zásadu proporcionality podľa článku 52 ods. 1 v spojení s článkom 17 [Charty] vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnym právnym predpisom, o aké ide v konaní vo veci samej, podľa ktorých sú druhy produktov, ktorých núdzové zásoby sa majú vytvoriť a udržiavať, obmedzené len na časť druhov produktov uvedených v článku 2 [prvom odseku] písm. i) [uvedenej] smernice v spojení s kapitolou 3.4 prílohy A [k nariadeniu č. 1099/2008]?
3. Majú sa odôvodnenie 33, článok 1, článok 3, článok 8 a článok 2 [prvý odsek] písm. i) a j) [smernice 2009/119] s prihliadnutím na cieľ [tejto smernice] a vzhľadom na zásadu proporcionality podľa článku 52 ods. 1 v spojení s článkom 17 [Charty] vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnym právnym predpisom, o aké ide v konaní vo veci samej, podľa ktorých je s uskutočnením vstupov v rámci Spoločenstva, resp. dovozov jedného druhu produktov uvedených v článku 2 [prvom odseku] písm. i) [uvedenej] smernice v spojení s kapitolou 3.4 prílohy A [k nariadeniu č. 1099/2008] určitou osobou spojená jej povinnosť vytvoriť a udržiavať núdzové zásoby iného, odlišného druhu produktu?
4. Majú sa odôvodnenie 33, článok 1, článok 3, článok 8 a článok 2 [prvý odsek] písm. i) a j) [smernice 2009/119] s prihliadnutím na cieľ [tejto smernice] a vzhľadom na zásadu proporcionality podľa článku 52 ods. 1 v spojení s článkom 17 [Charty] vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnym právnym predpisom, o aké ide v konaní vo veci samej, podľa ktorých je osoba povinná vytvoriť a udržiavať zásoby produktu, ktorý nepoužíva v rámci svojej ekonomickej činnosti a ktorý nesúvisí s touto činnosťou, pričom táto povinnosť je navyše spojená so značnou finančnou záťažou (ktorá prakticky znemožňuje jej splnenie), keďže táto osoba nedisponuje týmto produktom ani nie je jeho dovozcom a/alebo skladovateľom?
5. V prípade zápornej odpovede na niektorú z uvedených otázok, majú sa odôvodnenie 33, článok 1, článok 3, článok 8 a článok 2 [prvý odsek] písm. i) a j) [smernice 2009/119] s prihliadnutím na cieľ [tejto smernice] a vzhľadom na zásadu proporcionality podľa článku 52 ods. 1 v spojení s článkom 17 [Charty] vykladať v tom zmysle, že osobe, ktorá uskutočnila vstupy v rámci Spoločenstva, alebo dovozy určitého druhu produktu, možno uložiť len povinnosť vytvoriť a udržiavať núdzové zásoby toho istého druhu produktu, ktorý bol predmetom vstupov/dovozov v rámci Spoločenstva?“
33 Vo veci C‑428/22 položil vnútroštátny súd päť prejudiciálnych otázok, ktoré sú v podstate totožné s otázkami citovanými v predchádzajúcom bode, okrem prvej otázky, ktorá súvisí s prípadom osôb, ktoré na účely výroby vykonali vstupy v rámci Spoločenstva týkajúce sa petrolejového koksu v zmysle bodu 3.4.23 prílohy A k nariadeniu č. 1099/2008.
34 Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 10. augusta 2022 boli veci C‑395/22 a C‑428/22 spojené na spoločné konanie na účely písomnej časti konania, ústnej časti konania a rozsudku.
O návrhu na opätovné začatie ústnej časti konania
35 Podaním doručeným do kancelárie Súdneho dvora 12. januára 2024 Devnia Ciment navrhla Súdnemu dvoru nariadiť opätovné začatie ústnej časti konania na základe článku 83 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.
36 Na podporu svojho návrhu sa Devnia Ciment odvoláva na existenciu novej skutočnosti, a to legislatívnej zmeny, ku ktorej došlo po pojednávaní pred Súdnym dvorom. Podľa spoločnosti Devnia Ciment by sa táto legislatívna zmena mala zohľadniť v odpovediach na prejudiciálne otázky, a to aj keď z časového hľadiska nie je uplatniteľná na spory vo veci samej. V tomto návrhu Devnia Ciment okrem toho uvádza vecné tvrdenia v odpovedi na tieto otázky.
37 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa článku 83 rokovacieho poriadku Súdny dvor môže kedykoľvek po vypočutí generálneho advokáta rozhodnúť o opätovnom začatí ústnej časti konania, najmä ak usúdi, že nemá dostatok informácií, alebo ak účastník konania uviedol po skončení tejto časti konania novú skutočnosť, ktorá môže mať rozhodujúci vplyv na rozhodnutie Súdneho dvora, alebo ak sa má vo veci rozhodnúť na základe tvrdenia, o ktorom sa nemali možnosť vyjadriť účastníci konania alebo subjekty oprávnené podľa článku 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie.
38 V prejednávanej veci sa Súdny dvor po vypočutí generálneho advokáta domnieva, že podmienky stanovené v tomto článku 83 nie sú splnené. Okrem toho, že Súdny dvor v prejudiciálnom konaní nemá rozhodnúť o vnútroštátnom práve, treba uviesť, že legislatívna zmena, na ktorú sa Devnia Ciment odvoláva, nie je podľa jej vlastných slov uplatniteľná na spory vo veci samej. Za týchto podmienok túto legislatívnu zmenu nemožno považovať za „novú skutočnosť, ktorá môže mať rozhodujúci vplyv na rozhodnutie Súdneho dvora“ v zmysle uvedeného článku 83.
39 V každom prípade sa Súdny dvor domnieva, že má k dispozícii všetky informácie potrebné na rozhodnutie o návrhoch na začatie prejudiciálneho konania a že o týchto spojených veciach netreba rozhodnúť na základe tvrdenia, ktoré pred ním nebolo prejednané.
40 V dôsledku toho nie je potrebné nariadiť opätovné začatie ústnej časti konania.
O prejudiciálnych otázkach
O druhej otázke
41 Svojou druhou otázkou v každej z týchto spojených vecí, ktorou sa treba zaoberať v prvom rade, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 3 smernice 2009/119 v spojení s článkom 1, ako aj článkom 2 prvým odsekom písm. i) a j) tejto smernice vykladať v tom zmysle, že členské štáty sú povinné udržiavať núdzové zásoby všetkých kategórií energetických výrobkov uvedených v kapitole 3.4 prílohy A nariadenia č. 1099/2008, alebo či členské štáty môžu splniť povinnosť udržiavať núdzové zásoby, ktorá im vyplýva z tohto článku 3, tým, že udržiavajú núdzové zásoby pozostávajúce len z niektorých z týchto kategórií.
42 Na úvod treba pripomenúť, ako vyplýva z článku 1 smernice 2009/119 v spojení s jej odôvodneniami 3, 8 a 33, že cieľom tejto smernice je zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti dodávok ropy v Únii prostredníctvom transparentných mechanizmov založených na solidarite medzi členskými štátmi pri súčasnom dodržiavaní pravidiel vnútorného trhu a hospodárskej súťaže, udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov, ako aj zaviesť postupy potrebné na riešenie stavu ropnej núdze. Cieľom tejto smernice je tak zabezpečiť verejnú bezpečnosť členských štátov a Únie, ktorej základnými prvkami sú dostupnosť zásob ropy a zabezpečenie dodávok energie.
43 Článok 2 prvý odsek písm. i) a j) smernice 2009/119 definuje pojmy „ropné zásoby“ a „núdzové zásoby“ na účely tejto smernice.
44 „Ropné zásoby“ v zmysle tohto článku 2 prvého odseku písm. i) sú zásoby energetických výrobkov uvedených v kapitole 3.4 prílohy A k nariadeniu č. 1099/2008. Táto kapitola obsahuje zoznam 24 kategórií výrobkov zoskupených pod názvom „Ropa (Surová ropa a ropné výrobky)“, medzi ktorými sa nachádzajú vykurovací olej (ťažký vykurovací olej), mazivá a petrolejový koks.
45 Pokiaľ ide o „núdzové zásoby“ v zmysle článku 2 prvého odseku písm. j) smernice 2009/119, sú definované ako ropné zásoby, ktoré musí udržiavať každý členský štát podľa článku 3 tejto smernice.
46 Článok 3 ods. 1 smernice 2009/119 ukladá členským štátom povinnosť prijať vhodné zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby celkové ropné zásoby udržiavané v Únii na ich potrebu vždy zodpovedali minimálne 90 dňom priemerného denného čistého dovozu alebo 61 dňom priemernej dennej domácej spotreby, podľa toho, ktorá z týchto hodnôt je vyššia. Článok 3 ods. 2 a 3 tejto smernice stanovuje metódy a postupy posudzovania tejto úrovne.
47 Na účely výkladu týchto ustanovení práva Únie je podľa ustálenej judikatúry nutné vziať do úvahy nielen ich doslovné znenie, ale aj ich kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej sú súčasťou (rozsudok z 21. decembra 2021, Bank Melli Iran, C‑124/20, EU:C:2021:1035, bod 43 a citovaná judikatúra).
48 V prvom rade zo znenia článku 3 smernice 2009/119 vyplýva, že členské štáty sú povinné zabezpečiť zachovanie „[úrovne] celkových ropných zásob“ vypočítanej podľa metód a postupov definovaných v tomto článku. Ako uviedol generálny advokát v bode 61 svojich návrhov, uvedený článok tak určuje požadovaný objem týchto zásob. Toto znenie naopak nijako nedefinuje ich konkrétne zloženie, pokiaľ ide o kategórie výrobkov, ktoré majú byť zahrnuté do uvedených zásob.
49 Vzhľadom na uvedené znenie sa teda nezdá, že by členské štáty boli povinné udržiavať núdzové zásoby pre všetky energetické výrobky uvedené v kapitole 3.4 prílohy A k nariadeniu č. 1099/2008. Z toho istého znenia naopak vyplýva, že normotvorca Únie chcel priznať členským štátom určitú mieru voľnej úvahy najmä na účely určenia konkrétneho zloženia núdzových zásob.
50 Okolnosť, že v článku 2 prvom odseku písm. i) smernice 2009/119 sú „ropné zásoby“ v zmysle tejto smernice definované odkazom na energetické výrobky uvedené v kapitole 3.4 prílohy A k nariadeniu č. 1099/2008, nemôže viesť k odlišnému výkladu. Toto nariadenie totiž predstavuje, ako vyplýva z odôvodnenia 21 uvedenej smernice, vo vzťahu k nej referenčný právny akt. Uvedené nariadenie teda nemôže meniť ani rozsah povinnosti, ani mieru voľnej úvahy členských štátov, ako vyplývajú z článku 3 tejto smernice v spojení s definíciou „núdzových zásob“ uvedenou v článku 2 prvom odseku písm. j) tej istej smernice.
51 V druhom rade doslovný výklad uvedený v bode 49 tohto rozsudku je podporený kontextom a genézou článku 3 smernice 2009/119, ako aj jej cieľmi.
52 Po prvé, pokiaľ ide o kontext tohto článku 3, treba na jednej strane uviesť, že v súlade s článkom 4 ods. 1 a prílohou III k smernici 2009/119 sa úrovne držaných zásob, okrem zásob ropy, vypočítavajú v ekvivalente surovej ropy. V tejto súvislosti šiesty odsek písm. a) a b) prílohy III k tejto smernici stanovuje dve alternatívne metódy výpočtu. Členské štáty tak môžu do výpočtu úrovne držaných zásob zahrnúť „všetky ostatné zásoby ropných výrobkov stanovených v kapitole 3.4 prílohy A k [nariadeniu č. 1099/2008]“ alebo len zásoby niektorých z týchto výrobkov [automobilový benzín, letecký benzín, dýzové palivo benzínového typu (na báze ťažkého benzínu alebo JP4), letecký petrolej, ostatný petrolej, plynový olej/nafta (destilovaný vykurovací olej) a ťažký vykurovací olej (s nízkym aj vysokým obsahom síry)].
53 Ako uviedol generálny advokát v bode 65 svojich návrhov, priznanie takejto možnosti členským štátom predpokladá, že členské štáty majú určitú mieru voľnej úvahy pri určení konkrétneho zloženia svojich núdzových zásob.
54 Na druhej strane z celkového znenia smernice 2009/119 vyplýva, že len jej článok 9 ods. 5 obsahuje prvky definovania zloženia núdzových zásob členských štátov. Podľa tohto ustanovenia členské štáty, ktoré sa nezaviazali na úplné obdobie daného kalendárneho roku udržiavať osobitné zásoby v zmysle článku 2 prvého odseku písm. l) tejto smernice minimálne na 30 dní, zabezpečia, aby sa minimálne jedna tretina ich povinnosti udržiavať zásoby udržiavala vo forme výrobkov zložených v súlade s odsekmi 2 a 3 článku 9 uvedenej smernice. Tento odsek 2 obsahuje zoznam štrnástich kategórií ropných výrobkov, ako sú definované v kapitole 3.4 prílohy A k nariadeniu č. 1099/2008.
55 Z porovnania článku 3 a článku 9 ods. 5 smernice 2009/119 možno vyvodiť, že ak chce normotvorca Únie obmedziť mieru voľnej úvahy členských štátov, pokiaľ ide o zloženie núdzových zásob, výslovne to stanovuje.
56 Po druhé tento záver potvrdzuje aj genéza článku 3 smernice 2009/119.
57 V tejto súvislosti treba spresniť, že smernice 68/414 a 2006/67 vo svojom článku 1 ods. 1 a článku 2 ukladali členským štátom povinnosť udržiavať núdzové zásoby pre tri kategórie špecifických ropných výrobkov výslovne uvedených v tomto článku 2, a to po prvé motorový benzín a letecké palivo (letecký benzín a dýzové palivo benzínového typu), po druhé plynový olej, motorová nafta, petrolej a dýzové palivo petrolejového typu, ako aj po tretie vykurovací olej.
58 Ako bolo naopak uvedené v bode 48 tohto rozsudku, článok 3 smernice 2009/119 už neidentifikuje kategórie výrobkov, ktoré majú byť zahrnuté do núdzových zásob. Normotvorca Únie tým, že upustil od definovania týchto kategórií, vyjadril svoju vôľu priznať v tejto súvislosti členským štátom určitú mieru voľnej úvahy. Okrem toho, ako vyplýva z odôvodnenia 5 tejto smernice, táto zmena prístupu sa vysvetľuje potrebou upraviť spôsob počítania povinností udržiavať zásoby s cieľom priblížiť ju metódam používaným v rámci dohody MEA.
59 Po tretie, pokiaľ ide o ciele smernice 2009/119 pripomenuté v bode 42 tohto rozsudku, treba sa domnievať, podobne ako uviedol generálny advokát v bode 67 svojich návrhov, že cieľ zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti dodávok ropy v Únii odôvodňuje priznať členským štátom takúto mieru voľnej úvahy. Keď totiž členské štáty uplatňujú túto mieru voľnej úvahy, môžu sa najmä rozhodnúť udržiavať núdzové zásoby najnevyhnutnejších a najstrategickejších výrobkov s prihliadnutím na vnútroštátne spôsoby spotreby, ako aj na vnútroštátnu výrobu alebo dovoz týchto výrobkov.
60 Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody treba na druhú otázku v každej z týchto spojených vecí odpovedať tak, že článok 3 smernice 2009/119 v spojení s článkom 1, ako aj článkom 2 prvým odsekom písm. i) a j) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že členské štáty nie sú povinné udržiavať núdzové zásoby všetkých kategórií energetických výrobkov uvedených v kapitole 3.4 prílohy A k nariadeniu č. 1099/2008. Môžu naopak splniť povinnosť udržiavať núdzové zásoby, ktorá im vyplýva z tohto článku 3, tým, že udržiavajú núdzové zásoby pozostávajúce len z niektorých z týchto kategórií.
O prvej otázke
61 Svojou prvou otázkou v každej z týchto spojených vecí sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa články 3 a 8 smernice 2009/119 majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej možno hospodárskemu subjektu, ktorý uskutočnil dovoz energetických výrobkov patriacich do kapitoly 3.4 prílohy A k nariadeniu č. 1099/2008, uložiť povinnosť vytvoriť a udržiavať núdzové zásoby.
62 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 3 smernice 2009/119 sú členské štáty povinné udržiavať určitú úroveň núdzových ropných zásob.
63 Článok 8 ods. 1 tejto smernice najmä stanovuje, že každý členský štát zabezpečí, aby každý hospodársky subjekt, ktorému tento členský štát uloží povinnosti udržiavať zásoby, aby si tým splnil svoje povinnosti vyplývajúce z článku 3 uvedenej smernice, mal právo postúpiť aspoň časť týchto povinností udržiavať zásoby na ÚSSZ alebo na iné hospodárske subjekty, ktoré majú nadbytok zásob alebo ktoré majú k dispozícii kapacity udržiavať zásoby na území Únie.
64 Zo spoločného výkladu týchto dvoch ustanovení jednoznačne vyplýva, ako sa napokon zhodujú všetci účastníci konania a zainteresované strany, ktoré predložili pripomienky Súdnemu dvoru, že členské štáty môžu splniť svoju povinnosť udržiavať núdzové zásoby uložením povinnosti skladovania hospodárskym subjektom.
65 Uvedené ustanovenia ani žiadne iné ustanovenie smernice 2009/119 však nedefinujú pojem „hospodársky subjekt“. Za týchto podmienok určenie významu a rozsahu tohto pojmu sa podľa ustálenej judikatúry musí určiť v súlade s jeho obvyklým významom v bežnom jazyku, pričom sa zohľadní kontext, v ktorom sa používa, a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (rozsudok z 12. júna 2018, Louboutin a Christian Louboutin, C‑163/16, EU:C:2018:423, bod 20, ako aj citovaná judikatúra).
66 V tejto súvislosti treba najskôr konštatovať, že pojem „hospodársky subjekt“ všeobecne odkazuje na každú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá vykonáva hospodársku činnosť.
67 Pokiaľ ide ďalej o kontext, v ktorom sa tento pojem používa, treba poznamenať, že článok 7 ods. 1 tretí pododsek smernice 2009/119 v podstate rozlišuje medzi hospodárskym subjektom v zmysle tejto smernice a ÚSSZ, ktorý podľa znenia tohto ustanovenia „má formu orgánu alebo útvaru, ktorého cieľom nie je tvorba zisku, ktorý koná vo všeobecnom záujme“.
68 Napokon vzhľadom na cieľ smernice 2009/119, ktorým je zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti dodávok ropy v Únii, je odôvodnené považovať za hospodárske subjekty v zmysle tejto smernice najmä subjekty, ktorých činnosť súvisí s energetickými výrobkami uvedenými v kapitole 3.4 prílohy A k nariadeniu č. 1099/2008. Ide najmä o výrobcov, dovozcov a obchodníkov s týmito výrobkami, ako aj o výrobcov, ktorí ich používajú na výrobné účely.
69 Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody treba na prvú otázku v každej z týchto spojených vecí odpovedať tak, že články 3 a 8 smernice 2009/119 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej možno hospodárskemu subjektu, ktorý uskutočnil dovoz energetických výrobkov patriacich do kapitoly 3.4 prílohy A k nariadeniu č. 1099/2008, uložiť povinnosť vytvoriť a udržiavať núdzové zásoby.
O tretej až piatej otázke
70 Svojou treťou až piatou otázkou v každej z týchto spojených vecí, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa ustanovenia smernice 2009/119 v spojení s článkom 17 a článkom 52 ods. 1 Charty majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby dovoz energetických výrobkov, ktoré patria do kategórie výrobkov uvedenej v kapitole 3.4 prílohy A k nariadeniu č. 1099/2008, hospodárskym subjektom viedol k povinnosti tohto hospodárskeho subjektu vytvárať a udržiavať núdzové zásoby energetického výrobku, ktorý patrí do inej kategórie výrobkov uvedenej v tejto kapitole, a to aj vtedy, ak uvedený hospodársky subjekt nepoužíva tento výrobok v rámci svojej hospodárskej činnosti, s ktorou tento výrobok nijako nesúvisí, a táto povinnosť preň predstavuje značnú finančnú záťaž.
71 V prvom rade treba pripomenúť, že z odpovedí na prvú a druhú otázku v každej z týchto spojených vecí vyplýva, že v súlade s článkami 3 a 8 smernice 2009/119 majú členské štáty určitú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o určenie zloženia núdzových zásob, ktoré musia udržiavať podľa tohto článku 3, a že môžu uložiť povinnosti skladovania hospodárskym subjektom, akým je hospodársky subjekt, ktorý uskutočnil dovoz mazív alebo petrolejového koksu v zmysle bodov 3.4.20 a 3.4.23 kapitoly 3.4 prílohy A k nariadeniu č. 1099/2008.
72 Vzhľadom na neexistenciu akéhokoľvek výslovného ustanovenia smernice 2009/119 a túto mieru voľnej úvahy treba konštatovať, že táto smernica sama osebe nebráni tomu, aby členský štát, ktorý rozhodol, že jeho núdzové zásoby budú zložené len zo štyroch kategórií ropných výrobkov uvedených v tejto kapitole 3.4, uložil hospodárskemu subjektu povinnosť vytvoriť a udržiavať núdzové zásoby jednej z týchto kategórií, hoci táto kategória nesúvisí s hospodárskou činnosťou tohto subjektu.
73 Vzhľadom na otázky vnútroštátneho súdu však treba v druhom rade overiť, či ustanovenia Charty nebránia právnej úprave, ktorá stanovuje takúto povinnosť. Hoci tento súd obmedzil svoje otázky na výklad článku 17 Charty, ktorý zaručuje právo vlastniť majetok, a zásady proporcionality, účastníci konania a zúčastnené strany, najmä na pojednávaní pred Súdnym dvorom, tiež diskutovali o zlučiteľnosti tejto právnej úpravy so slobodou podnikania v zmysle článku 16 Charty. V dôsledku toho s cieľom poskytnúť vnútroštátnemu súdu úplnú a užitočnú odpoveď treba zohľadniť ustanovenia článku 16 v spojení s článkom 17 Charty.
74 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že pôsobnosť Charty je v súvislosti s konaním členských štátov vymedzená v jej článku 51 ods. 1, podľa ktorého sú ustanovenia Charty určené pre členské štáty výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie (rozsudky z 13. júna 2017, Florescu a i., C‑258/14, EU:C:2017:448, bod 44, ako aj citovaná judikatúra, a z 27. januára 2022, Sātiņi‑S, C‑234/20, EU:C:2022:56, bod 51).
75 Ako však konštatoval generálny advokát v bode 74 svojich návrhov, ak členský štát prijme opatrenia v rámci výkonu voľnej úvahy, ktorá mu je zverená právnym aktom Únie, akým je smernica 2009/119, a hospodárskym subjektom v zmysle tejto smernice ukladá povinnosti skladovania, aby si splnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 3 uvedenej smernice, treba sa domnievať, že vykonáva právo Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty.
76 Podľa článku 16 Charty sa sloboda podnikania uznáva v súlade s právom Únie, vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou. Ochrana priznaná týmto článkom zahŕňa slobodu vykonávať hospodársku alebo obchodnú činnosť, zmluvnú slobodu a slobodnú hospodársku súťaž (rozsudky z 22. januára 2013, Sky Österreich, C‑283/11, EU:C:2013:28, bod 42, ako aj zo 16. júla 2020, Adusbef a i., C‑686/18, EU:C:2020:567, bod 82).
77 Podľa článku 17 ods. 1 Charty má každý právo vlastniť svoj oprávnene nadobudnutý majetok, užívať ho, nakladať s ním a odkázať ho. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku, s výnimkou verejného záujmu, v prípadoch a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon, pričom musí byť včas vyplatená spravodlivá náhrada. Užívanie majetku môže byť upravené zákonom v nevyhnutnej miere v súlade so všeobecným záujmom.
78 Sloboda podnikania a právo vlastniť majetok však nepredstavujú absolútne privilégium (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2020, Adusbef a i., C‑686/18, EU:C:2020:567, body 83 a 85).
79 Z článku 52 ods. 1 Charty tak vyplýva, že výkon práv a slobôd zakotvených v Charte, ako je sloboda podnikania a právo vlastniť majetok, možno obmedziť vtedy, keď sú takéto obmedzenia stanovené zákonom, rešpektujú podstatu týchto práv a slobôd a pri dodržaní zásady proporcionality sú nevyhnutné a skutočne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo potrebe ochrany práv a slobôd iných.
80 V prejednávanej veci treba uviesť, že povinnosť uložená hospodárskemu subjektu vytvoriť a udržiavať počas obdobia jedného roka na vlastný účet a vlastnými prostriedkami núdzové zásoby ropného výrobku, a to ťažkého vykurovacieho oleja, ktorý sa netýka jeho hospodárskych činností, môže obmedziť jeho slobodu podnikania a vlastnícke právo.
81 V tejto súvislosti, keďže toto obmedzenie stanovuje relevantná vnútroštátna právna úprava, a to ZZNN, treba ho považovať za obmedzenie stanovené zákonom v zmysle článku 52 ods. 1 Charty.
82 Pokiaľ ide o podstatu práva vlastniť majetok a slobodu podnikania, treba uviesť, že povinnosť vytvoriť a udržiavať núdzové zásoby, ktorá je navyše časovo obmedzená, nemá za následok zbavenie majetku, a teda nepredstavuje zásah, ktorý by narúšal samotnú podstatu práva vlastniť majetok. Rovnako vzhľadom na to, že takáto povinnosť v zásade nijako nebráni výkonu činností dotknutého hospodárskeho subjektu, rešpektuje tiež podstatu slobody podnikania (pozri analogicky rozsudok zo 16. júla 2020, Adusbef a i., C‑686/18, EU:C:2020:567, bod 89).
83 Pokiaľ ide o ciele, ktoré sleduje ZZNN a povinnosti skladovania uložené na základe tohto zákona žalobkyniam vo veci samej, vnútroštátny súd spresňuje, že tieto ciele majú zaručiť bezpečnosť dodávok ropy.
84 Takýto cieľ predstavuje cieľ všeobecného záujmu uznaný Úniou v zmysle článku 52 ods. 1 Charty. Súdny dvor už totiž rozhodol, že zachovanie zásob ropných výrobkov na vnútroštátnom území, ktoré umožňuje zabezpečiť nepretržité zásobovanie, predstavuje cieľ verejnej bezpečnosti (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. júla 1984, Campus Oil a i., 72/83, EU:C:1984:256, bod 35, ako aj z 25. októbra 2001, Komisia/Grécko, C‑398/98, EU:C:2001:565, bod 29), ktorých význam sa, pokiaľ ide o ropu, odráža v smernici 2009/119 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. novembra 2011, Komisia/Portugalsko, C‑212/09, EU:C:2011:717, bod 82).
85 Vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, ktorá stanovuje možnosť uložiť hospodárskym subjektom povinnosti skladovania na účely splnenia povinnosti udržiavať núdzové zásoby, ktorá podľa článku 3 smernice 2009/119 prináleží dotknutému členskému štátu, a teda uloženie takýchto povinností týmto hospodárskym subjektom, sa zdá byť vhodná na dosiahnutie tohto cieľa.
86 Pokiaľ ide napokon o proporcionalitu povinností skladovania, ktoré môžu byť uložené hospodárskym subjektom podľa takejto vnútroštátnej právnej úpravy v rozsahu, v akom sa tieto povinnosti týkajú iných ropných výrobkov, ako sú tie, ktoré tieto subjekty používajú v rámci svojich činností, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby posúdil túto proporcionalitu tak, že vykoná celkové posúdenie všetkých relevantných okolností sporov vo veci samej.
87 V tejto súvislosti mu prináleží zohľadniť podmienky, za ktorých môžu uvedené subjekty na základe vnútroštátnej právnej úpravy preberajúcej článok 8 smernice 2009/119 delegovať aspoň časť svojich povinností skladovania na ÚSSZ alebo na iný hospodársky subjekt v rámci Únie. V tejto súvislosti, ako zdôraznil generálny advokát v bode 79 svojich návrhov, skutočná možnosť delegovať tieto povinnosti skladovania za primerané náklady na ÚSSZ alebo na iný hospodársky subjekt by sa mala považovať za záruku, že uvedené povinnosti sú primerané.
88 Vnútroštátny súd by mal tiež zohľadniť rozsah dotknutých povinností, pokiaľ ide o požadované obdobie skladovania a množstvá ropných výrobkov, ktoré sa majú skladovať, ako aj možnosti prenájmu, prípadne nadobudnutia a ďalšieho predaja zásob na konci povinného obdobia skladovania. Okolnosť, že uložená povinnosť skladovania je časovo obmedzená na vopred určené množstvo, môže tiež nasvedčovať záveru, že tieto povinnosti sú primerané.
89 Tento súd bude musieť ešte zohľadniť finančný účinok povinností skladovania vo vzťahu k veľkosti dotknutých hospodárskych subjektov a obratu, ktorý tieto subjekty dosahujú v rámci svojich činností, ako aj porovnať tento účinok so záťažou všetkých ostatných hospodárskych subjektov, ktoré podliehajú povinnosti skladovania. V tejto súvislosti okrem toho vzhľadom na odôvodnenie 11 smernice 2009/119 skutočnosť, že uloženie povinnosti skladovania so sebou prináša vážne riziko pre ekonomické prežitie dotknutého hospodárskeho subjektu alebo že môže podstatne ovplyvniť jeho konkurenčné postavenie, svedčí o neprimeranosti tejto povinnosti, pokiaľ ju nesprevádza primeraná náhrada.
90 S výhradou posúdenia jej proporcionality s prihliadnutím na predchádzajúce úvahy, ustanovenia článkov 16 a 17 v spojení s článkom 52 ods. 1 Charty nebránia tomu, aby bola hospodárskemu subjektu uložená povinnosť vytvoriť a udržiavať núdzové zásoby výrobkov, ktoré nepatria do činnosti tohto hospodárskeho subjektu, a to aj vtedy, ak splnenie tejto povinnosti spôsobuje uvedenému hospodárskemu subjektu značnú finančnú záťaž.
91 Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody treba na tretiu až piatu otázku v každej z týchto spojených vecí odpovedať tak, že ustanovenia smernice 2009/119 v spojení s článkami 16 a 17, ako aj článkom 52 ods. 1 Charty sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby dovoz energetických výrobkov, ktoré patria do kategórie výrobkov uvedenej v kapitole 3.4 prílohy A k nariadeniu č. 1099/2008, hospodárskym subjektom viedol k povinnosti tohto hospodárskeho subjektu vytvárať a udržiavať núdzové zásoby energetického výrobku, ktorý patrí do inej kategórie výrobkov uvedenej v tejto kapitole, a to aj vtedy, ak uvedený hospodársky subjekt nepoužíva tento výrobok v rámci svojej hospodárskej činnosti, s ktorou tento výrobok nijako nesúvisí, a táto povinnosť preň predstavuje značnú finančnú záťaž, pod podmienkou, že uvedená povinnosť je primeraná.
O trovách
92 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:
1. Článok 3 smernice Rady 2009/119/ES zo 14. septembra 2009, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov, zmenenej vykonávacou smernicou Komisie (EÚ) 2018/1581 z 19. októbra 2018, v spojení s článkom 1, ako aj článkom 2 prvým odsekom písm. i) a j) zmenenej smernice 2009/119
sa má vykladať v tom zmysle, že:
členské štáty nie sú povinné udržiavať núdzové zásoby všetkých kategórií energetických výrobkov uvedených v kapitole 3.4 prílohy A k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 z 22. októbra 2008 o energetickej štatistike, zmenenému nariadením Komisie (EÚ) 2019/2146 z 26. novembra 2019. Môžu naopak splniť povinnosť udržiavať núdzové zásoby, ktorá im vyplýva z tohto článku 3, tým, že udržiavajú núdzové zásoby pozostávajúce len z niektorých z týchto kategórií.
2. Články 3 a 8 smernice 2009/119, zmenenej a doplnenej vykonávacou smernicou 2018/1581,
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
nebránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej možno hospodárskemu subjektu, ktorý uskutočnil dovoz energetických výrobkov patriacich do kapitoly 3.4 prílohy A k nariadeniu č. 1099/2008, zmenenému nariadením č. 2019/2146, uložiť povinnosť vytvoriť a udržiavať núdzové zásoby.
3. Ustanovenia smernice 2009/119, zmenenej vykonávacou smernicou 2018/1581, v spojení s článkami 16 a 17, ako aj článkom 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
nebránia tomu, aby dovoz energetických výrobkov, ktoré patria do kategórie výrobkov uvedenej v kapitole 3.4 prílohy A k nariadeniu č. 1099/2008, zmenenému nariadením 2019/2146, hospodárskym subjektom viedol k povinnosti tohto hospodárskeho subjektu vytvárať a udržiavať núdzové zásoby energetického výrobku, ktorý patrí do inej kategórie výrobkov uvedenej v tejto kapitole, a to aj vtedy, ak uvedený hospodársky subjekt nepoužíva tento výrobok v rámci svojej hospodárskej činnosti, s ktorou tento výrobok nijako nesúvisí, a táto povinnosť preň predstavuje značnú finančnú záťaž, pod podmienkou, že uvedená povinnosť je primeraná.
Podpisy