ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)
z 3. marca 2020 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana spotrebiteľa – Smernica 93/13/EHS – Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách – Zmluva o hypotekárnom úvere – Pohyblivá úroková sadzba – Referenčný index založený na hypotekárnych úveroch sporiteľní – Index vyplývajúci z regulačného alebo správneho ustanovenia – Jednostranné vloženie takej podmienky predajcom alebo dodávateľom – Preskúmanie požiadavky transparentnosti vnútroštátnym súdom – Dôsledky konštatovania nekalej povahy podmienky“
Vo veci C‑125/18,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Juzgado de Primera Instancia n° 38 de Barcelona (Súd prvého stupňa č. 38 Barcelona, Španielsko) zo 16. februára 2018 a doručený Súdnemu dvoru v ten istý deň, ktorý súvisí s konaním:
Marc Gómez del Moral Guasch
proti
Bankia SA,
SÚDNY DVOR (veľká komora),
v zložení: predseda K. Lenaerts, podpredsedníčka R. Silva de Lapuerta, predsedovia komôr J.‑C. Bonichot, A. Arabadžiev, E. Regan, M. Safjan a S. Rodin (spravodajca), sudcovia L. Bay Larsen, T. von Danwitz, D. Šváby, F. Biltgen, K. Jürimäe a C. Lycourgos,
generálny advokát: M. Szpunar,
tajomník: L. Carrasco Marco, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 25. februára 2019,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– M. Gómez del Moral Guasch, v zastúpení: J. M. Erausquin Vázquez, A. Benavente Antolín, M. Ortiz Pérez a S. Moreno de Lamo, abogados,
– Bankia SA, v zastúpení: R. Fernández‑Aceytuno Sáenz de Santamaría, F. Manzanedo González, M. Muñoz García‑Liñán, V. Rodríguez de Vera Casado, L. Briones Bori a A. Fernández García, abogados,
– španielska vláda, v zastúpení: M. J. García‑Valdecasas Dorrego a J. Rodríguez de la Rúa Puig, splnomocnení zástupcovia,
– vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: S. Brandon, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci A. Howard, barrister,
– Európska komisia, v zastúpení: N. Ruiz García, J. Baquero Cruz, a C. Valero, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 10. septembra 2019,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288), najmä článku 1 ods. 2, článku 4 ods. 2, článku 6 ods. 1, článku 7 ods. 1 a článku 8 tejto smernice.
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pánom Marcom Gómezom del Moralom Guaschom a spoločnosťou Bankia SA vo veci podmienky týkajúcej sa pohyblivej úrokovej sadzby splátok, ktorá bola obsiahnutá v zmluve o hypotekárnom úvere uzavretej medzi týmito dvoma účastníkmi konania.
Právny rámec
Právo Únie
3 Dvadsiate štvrté odôvodnenie smernice 93/13 stanovuje, že „súdy alebo správne orgány členských štátov musia mať k dispozícii primerané a účinné prostriedky na zabránenie ďalšieho uplatňovania nekalých podmienok v zmluvách“.
4 Článok 1 ods. 2 tejto smernice uvádza:
„Zmluvné podmienky, ktoré odrážajú záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenia a ustanovenia alebo zásady medzinárodných dohovorov, ktorých sú členské štáty alebo spoločenstvo zmluvnou stranou, najmä v oblasti dopravy, nepodliehajú ustanoveniam tejto smernice.“
5 Článok 4 uvedenej smernice stanovuje:
„1. „Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť [nekalá povaha – neoficiálny preklad] zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená [ktoré sú predmetom zmluvy, – neoficiálny preklad] a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
2. Hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné [sú formulované jasne a zrozumiteľne – neoficiálny preklad].“
6 Podľa článku 5 tej istej smernice:
„V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované [formulované jasne a – neoficiálny preklad] zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. …“
7 Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 stanovuje:
„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“
8 Podľa článku 7 ods. 1 tejto smernice:
„Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvisl[é]mu uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“
9 Článok 8 uvedenej smernice stanovuje:
„Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa.“
10 Príloha smernice 93/13, ktorá obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé, znie takto:
„1. Podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je:
…
l) umožniť stanovenie ceny za tovar v momente dodania alebo umožniť predajcovi tovaru alebo dodávateľovi služieb zvýšiť ich cenu bez toho, aby sa v oboch prípadoch poskytlo spotrebiteľovi zodpovedajúce právo zrušiť zmluvu, ak je konečná cena príliš vysoká v porovnaní s cenou dohodnutou pri uzavretí zmluvy;
…
2. Predmet úpravy pododsekov g), j) a l)
…
c) Pododseky g), j) a l) sa nevzťahujú na:
– transakcie s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produkt[m]i alebo službami, kde je cena závislá na pohybe kurzov a indexov na burze cenných papierov alebo na úrovni finančných trhov, ktoré predajca alebo dodávateľ nekontroluje,
…
d) Pododsek l) nebráni uplatneniu doložiek [podmienok – neoficiálny preklad] cenových indexov, ak sú v súlade s právom, za predpokladu, že spôsob, akým sa menia ceny je výslovne popísaný.“
Španielske právo
11 Článok 1303 Código Civil (Občiansky zákonník) stanovuje:
„Ak je určitý záväzok vyhlásený za neplatný, zmluvné strany si musia navzájom vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, s ich prírastkami a cenu s úrokmi, s výnimkou prípadov stanovených v nasledujúcich článkoch.“
12 Druhé dodatkové ustanovenie orden del Ministerio de la Presidencia, sobre transparencia de las condiciones financieras de los préstamos hipotecarios (vyhláška predsedu vlády o transparentnosti finančných podmienok hypotekárnych úverov) z 5. mája 1994 (BOE č. 112, z 11. mája 1994, s. 14444), v znení ministerskej vyhlášky z 27. októbra 1995 (BOE č. 261, z 1. novembra 1995, s. 31794) (ďalej len „vyhláška z 5. mája 1994“), stanovovala:
„Španielska centrálna banka na základe správy [Dirección General del Tesoro y Política Financiera [generálne riaditeľstvo pre rozpočet a finančnú politiku, Španielsko] vymedzí prostredníctvom obežníka súbor oficiálnych referenčných indexov alebo sadzieb, ktoré môžu inštitúcie, na ktoré sa odvoláva článok 1.1 uplatňovať na hypotekárne úvery s pohyblivou úrokovou sadzbou, a pravidelne bude zverejňovať ich hodnotu.“
13 Real Decreto Legislativo 1/2007 por el que se aprueba el texto refundido de la Ley General para la Defensa de los Consumidores y Usuarios y otras leyes complementarias (kráľovský legislatívny dekrét č. 1/2007, o prepracovaní všeobecného zákona o ochrane spotrebiteľov a užívateľov a ďalších doplňujúcich zákonov) zo 16. novembra 2007 (BOE č. 287, z 30. novembra 2007, s. 49181, ďalej len „kráľovský legislatívny dekrét č. 1/2007“), v článku 8, s názvom „Základné práva spotrebiteľov a užívateľov“, stanovuje:
„Základné práva spotrebiteľov a užívateľov sú tieto:
…
b) ochrana ich legitímnych hospodárskych a sociálnych záujmov najmä vzhľadom na nekalé obchodné praktiky a na vloženie nekalých podmienok do zmlúv.
…“
14 Článok 60 kráľovského legislatívneho dekrétu č. 1/2007, nazvaný „Informácie pred uzavretím zmluvy“, stanovuje:
„1. Predtým, ako bude spotrebiteľ alebo užívateľ viazaný zmluvou alebo ponukou rovnakého druhu, predajca alebo dodávateľ mu jasným a zrozumiteľným spôsobom poskytne relevantné, správne a dostatočné informácie o hlavných charakteristikách zmluvy, najmä o jej právnych a hospodárskych podmienkach, pokiaľ jasne nevyplývajú z kontextu.
…“
15 Podľa článku 80 kráľovského legislatívneho dekrétu č. 1/2007 s názvom „Požiadavky vo vzťahu k podmienkam, ktoré neboli individuálne dohodnuté:
„1. Pokiaľ zmluvy uzavreté so spotrebiteľmi a užívateľmi obsahujú podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté, vrátane zmlúv, ktoré uzatvorila verejná správa a od nej závislé subjekty a podniky, tieto podmienky musia spĺňať nasledujúce požiadavky:
…
c) dobrá viera a spravodlivá rovnováha medzi povinnosťami strán, čo v každom prípade vylučuje uplatnenie nekalých podmienok.
…“
16 Článok 82 kráľovského legislatívneho dekrétu č. 1/2007, nazvaný „Pojem nekalé podmienky“, stanovuje:
„1. Za nekalé podmienky sa považujú všetky ustanovenia, ktoré neboli individuálne dohodnuté, a všetky praktiky, ktoré neboli výslovne schválené, pokiaľ v rozpore s požiadavkami dobrej viery spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vyplývajúcich zo zmluvy v neprospech spotrebiteľa a užívateľa.
…“
17 Článok 27 orden EHA/2899/2011 de transparencia y protección del cliente de servicios bancarios (ministerská vyhláška EHA/2899/2011 o transparentnosti a ochrane užívateľov bankových služieb) z 28. októbra 2011 (BOE č. 261, z 29. októbra 2011, s. 113242), nazvaný „Oficiálne úrokové sadzby“, v odseku 1 písm. a) stanovuje:
„1. Na účely uplatňovania týchto oficiálnych úrokových sadzieb úverovými inštitúciami v súlade s podmienkami stanovenými v tejto ministerskej vyhláške sa raz mesačne uverejňujú tieto sadzby:
a) Priemerná sadzba hypotekárnych úverov na nadobudnutie nehnuteľnosti určenej na bývanie za trhovú cenu s dobou splatnosti dlhšou ako tri roky poskytnutých úverovými inštitúciami v Španielsku.“
18 Ley 14/2013 de apoyo a los emprendedores y su internacionalización (zákon č. 14/2013 o podpore podnikateľov a ich internacionalizácii) z 27. septembra 2013 (BOE č. 233, z 28. septembra 2013, s. 78787) vo svojom pätnástom dodatkovom ustanovení stanovuje, že zrušené úrokové sadzby uvedené v odseku 1 tohto ustanovenia, medzi ktoré patrí index založený na priemerných sadzbách hypotekárnych úverov španielskych sporiteľní (ďalej len „IRPH španielskych sporiteľní“), sa nahrádzajú náhradnou sadzbou alebo náhradným referenčným indexom upraveným v zmluve a že ak neexistuje náhradná sadzba na zmluvnom základe, náhradná sadzba je „oficiálna úroková sadzba nazvaná ‚priemerná sadzba hypotekárnych úverov na nadobudnutie nehnuteľnosti určenej na bývanie za trhovú cenu s dobou splatnosti dlhšou ako tri roky poskytnutých úverovými inštitúciami v Španielsku‘, na ktorú sa uplatní marža rovnajúca sa aritmetickému priemeru rozdielov medzi sadzbou, ktorá sa ruší, a vyššie uvedenou sadzbou, vypočítaných podľa informácií dostupných v období odo dňa uzavretia zmluvy do dňa skutočného nahradenia tejto sadzby“.
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
19 Dňa 19. júla 2001 pán Gómez del Moral Guasch uzavrel s právnym predchodcom bankovej inštitúcie Bankia zmluvu o hypotekárnom úvere na sumu 132 222,66 eura na financovanie nadobudnutia nehnuteľnosti určenej na bývanie.
20 Bod 3a tejto zmluvy s názvom „Pohyblivá úroková sadzba“ obsahuje podmienku, podľa ktorej sa úroková sadzba, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, mení v závislosti od IRPH španielskych sporiteľní (ďalej len „sporná podmienka“). Táto sporná podmienka znie:
„Zmluvná úroková sadzba sa určuje na polročné obdobia od dátumu podpísania zmluvy, pričom v prvom polroku sa uplatní sadzba uvedená v tretej finančnej podmienke. Pre nasledujúce polroky sa uplatní priemerná sadzba hypotekárnych úverov na nadobudnutie nehnuteľnosti určenej na bývanie za trhovú cenu s dobou splatnosti dlhšou ako tri roky poskytnutých sporiteľňami, platná v okamihu revidovania úrokovej sadzby a pravidelne uverejňovaná Španielskou národnou bankou v Boletín Oficial del Estado pre hypotekárne úvery s pohyblivou sadzbou na nadobudnutie nehnuteľnosti určenej na bývanie, zaokrúhlená nahor na najbližšiu štvrtinu percentuálneho bodu a zvýšená o 0,25 percentuálneho bodu.“
21 Pán Gómez del Moral Guasch podal žalobu na Juzgado de Primera Instancia n° 38 de Barcelona (Súd prvého stupňa č. 38 Barcelona, Španielsko), ktorou sa domáhal najmä zrušenia tejto podmienky z dôvodu jej údajne nekalej povahy.
22 Vnútroštátny súd v prvom rade uvádza, že použitie indexu na pohyblivé úroky hypotekárneho úveru vypočítaného na základe IRPH španielskych sporiteľní je nevýhodnejšie než použitie indexu vypočítaného na základe priemernej úrokovej sadzby na európskom medzibankovom trhu (ďalej len „index Euribor“), ktorý sa používa v 90 % hypotekárnych úverov poskytnutých v Španielsku. Použitie IRPH španielskych sporiteľní spôsobuje dodatočné náklady vo výške 18 000 až 21 000 eur na úver.
23 Vnútroštátny súd sa vzápätí pýta, či skutočnosť, že IRPH španielskych sporiteľní je indexom upraveným právnymi alebo správnymi predpismi, má za následok, že sa musí uplatniť výnimka stanovená v článku 1 ods. 2 smernice 93/13, a to napriek tomu, že zmluvné strany zmluvy o úvere sa podriadili tomuto indexu na základe uplatnenia jednej podmienky tejto zmluvy.
24 Vnútroštátny súd sa ďalej pýta, či spotrebiteľ musí byť informovaný o metóde výpočtu referenčného indexu, ako aj o jeho vývoji v minulosti, aby mohol posúdiť finančné náklady dohodnutého úveru. V tejto súvislosti vnútroštátny súd uvádza, že s cieľom zabezpečiť vyššiu úroveň ochrany spotrebiteľa, než akú stanovuje táto smernica, výnimka vyplývajúca z článku 4 ods. 2 smernice 93/13 nebola prebratá do španielskeho právneho poriadku.
25 Okrem toho sa vnútroštátny súd pýta, či v prípade nesúladu spornej podmienky s právom Únie by nahradenie indexu Euribor za IRPH španielskych sporiteľní alebo vrátenie samotnej istiny úveru bez zaplatenia úrokov bolo v súlade so smernicou 93/13.
26 Za týchto podmienok Juzgado de Primera Instancia n° 38 de Barcelona (Súd prvého stupňa č. 38 Barcelona) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Má byť IRPH španielskych sporiteľní predmetom súdnej ochrany v tom zmysle, že zahŕňa posudzovanie, či je tento index pre spotrebiteľa zrozumiteľný, bez toho, aby tomu bránila skutočnosť, že tento index je upravený regulačnými alebo správnymi ustanoveniami, keďže tento prípad nie je uvedený v článku 1 ods. 2 smernice 93/13, pretože nejde o záväzné ustanovenie, ale takýto pohyblivý zmluvný úrok do zmluvy fakultatívne vložil predajca alebo dodávateľ?
2. a) Je podľa článku 4 ods. 2 smernice 93/13, ktorý nebol do [španielskeho] právneho poriadku prebratý, v rozpore so smernicou 93/13 a jej článkom 8 situácia, keď španielsky súd odkáže na článok 4 ods. 2 tejto smernice a uplatní ho, ak toto ustanovenie nebolo do španielskeho právneho poriadku prebraté z vôle zákonodarcu, ktorý sa usiloval o najvyššiu úroveň ochrany vo vzťahu ku všetkým zmluvným podmienkam, ktoré predajca alebo dodávateľ môže vložiť do spotrebiteľskej zmluvy, vrátane podmienok, ktoré sa týkajú hlavného predmetu zmluvy, a to aj vtedy, ak sú formulované jasne a zrozumiteľne?
2. b) Je na účely pochopenia podstatnej zmluvnej podmienky, konkrétne IRPH [španielskych sporiteľní], v každom prípade potrebné poskytnúť alebo uverejniť informácie o nasledujúcich skutočnostiach a údajoch alebo o niektorých z nich?
i) vysvetlenie spôsobu tvorby referenčnej sadzby, to znamená informovanie o tom, že tento index zahŕňa popri nominálnom úroku aj poplatky a ďalšie náklady, že ide o jednoduchý a nie vážený priemer, že predajca alebo dodávateľ musel vedieť a informovať o tom, že mal uplatniť záporný rozdiel, a že poskytované údaje sú na rozdiel od inej bežne používanej referenčnej sadzby, t. j. [index Euribor], neverejné;
ii) vysvetlenie doterajšieho vývoja a možného budúceho vývoja spolu s informovaním a uverejnením grafov, ktoré spotrebiteľovi jasne a zrozumiteľne ukazujú, aký bol vývoj tejto osobitnej sadzby vo vzťahu k [indexu Euribor], ktorý je bežne používanou sadzbou pre úvery zabezpečené hypotekárnym záložným právom.
2. c) Ak Súdny dvor dospeje k záveru, že vnútroštátnemu súdu prináleží, aby posúdil nekalú povahu zmluvných podmienok a aby vyvodil všetky dôsledky podľa vnútroštátneho práva, kladie tento súd Súdnemu dvoru otázku, či neinformovanie o všetkých týchto skutočnostiach nevedie k nezrozumiteľnosti uvedenej podmienky, pretože pre priemerného spotrebiteľa takáto podmienka nie je jasná (článok 4 ods. 2 smernice 93/13), alebo či ich opomenutie neznamená nekalé konanie zo strany predajcu alebo dodávateľa, takže spotrebiteľ by nesúhlasil s tým, aby bol referenčným indexom pre jeho úver IRPH španielskych sporiteľní, keby bol vhodne informovaný?
3. Ak sa určí, že IRPH [španielskych sporiteľní]… je neplatný, ktorý z dvoch nasledujúcich dôsledkov by v prípade neexistencie dohody alebo v prípade, že by dohoda bola pre spotrebiteľa nepriaznivejšia, bol v súlade s článkom 6 ods. 1 a článkom 7 ods. 1 smernice 93/13?
i) úprava zmluvy spočívajúca v uplatnení náhradného bežného indexu, a to [indexu Euribor], keďže ide o zmluvu viazanú najmä na úrokový výnos v prospech [úverovej] inštitúcie, [ktorá má postavenie] predajcu alebo dodávateľa;
ii) upustenie od uplatňovania úroku s ponechaním jedinej povinnosti dlžníka vrátiť istinu úveru v lehotách určených v zmluve.“
O prejudiciálnych otázkach
O prvej otázke
27 Na úvod je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v rámci konania na základe spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, zakotveného v článku 267 ZFEÚ, prislúcha Súdnemu dvoru poskytnúť vnútroštátnemu súdu odpoveď potrebnú na rozhodnutie vo veci, ktorú prejednáva. Vzhľadom na to Súdnemu dvoru prináleží v prípade potreby preformulovať otázky, ktoré sú mu položené (rozsudok zo 7. augusta 2018, Smith, C‑122/17, EU:C:2018:631, bod 34).
28 V tejto súvislosti sa prvá otázka sama osebe nepochybne týka IRPH španielskych sporiteľní. Na účely poskytnutia užitočnej odpovede vnútroštátnemu súdu však treba túto otázku chápať v tom zmysle, že vnútroštátny súd sa pýta, či sa má článok 1 ods. 2 smernice 93/13 vykladať v tom zmysle, že z pôsobnosti tejto smernice je vylúčená podmienka zo zmluvy o hypotekárnom úvere uzavretej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, ktorá stanovuje, že úroková sadzba úveru sa zakladá na jednom z oficiálnych referenčných indexov uplatniteľných úverovými inštitúciami na hypotekárne úvery a upravených vo vnútroštátnej právnej úprave.
29 Podľa tohto ustanovenia zmluvné podmienky, ktoré odrážajú záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenia, nepodliehajú ustanoveniam smernice 93/13.
30 Uvedené ustanovenie tak zavádza vylúčenie týchto podmienok z pôsobnosti smernice 93/13, pričom toto vylúčenie sa má vykladať reštriktívne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2017, Andriciuc a i., C‑186/16, EU:C:2017:703, body 27 a 31, ako aj citovanú judikatúru).
31 Dané vylúčenie predpokladá spojenie dvoch podmienok: jednak musí zmluvná podmienka odrážať zákonné alebo regulačné ustanovenie a jednak musí byť toto ustanovenie záväzné (rozsudky z 10. septembra 2014, Kušionová, C‑34/13, EU:C:2014:2189, bod 78, ako aj z 20. septembra 2017, Andriciuc a i., C‑186/16, EU:C:2017:703, bod 28).
32 Na účely určenia, či sú tieto podmienky splnené, Súdny dvor rozhodol, že prináleží vnútroštátnemu súdu overiť, či predmetná zmluvná podmienka odráža ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré platia medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu, alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia podporne, a teda automaticky, to znamená, ak neexistujú v tomto ohľade odlišné dojednania medzi zmluvnými stranami (rozsudky z 21. marca 2013, RWE Vertrieb, C‑92/11, EU:C:2013:180, bod 26; z 10. septembra 2014, Kušionová C‑34/13, EU:C:2014:2189, bod 79, ako aj z 20. septembra 2017, Andriciuc a i., C‑186/16, EU:C:2017:703, body 29 a 30).
33 V prejednávanej veci z opisu vnútroštátneho súdu vnútroštátnej právnej úpravy uplatniteľnej vo veci samej vyplýva, že táto právna úprava neobsahovala povinnosť stanoviť v podmienkach o splácaní zahrnutých v zmluvách o hypotekárnom úvere uplatnenie jedného zo šiestich oficiálnych indexov stanovených v circular 8/1990 del Banco de España, a entidades de crédito, sobre transparencia de las operaciones y protección de la clientela (obežník Španielskej centrálnej banky č. 8/1990 určený úverovým inštitúciám o transparentnosti operácií a ochrane klientov) zo 7. septembra 1990 (BOE č. 226, z 20. septembra 1990, s. 27498), v znení platnom v spore vo veci samej (ďalej len „obežník č. 8/1990“).
34 V tejto súvislosti, ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 78 až 83 svojich návrhov, sa zdá – s výhradou overenia vnútroštátnym súdom –, že vyhláška z 5. mája 1994 neukladala, pokiaľ ide o úvery s pohyblivou úrokovou sadzbou, použitie niektorého oficiálneho referenčného indexu, akým je IRPH španielskych sporiteľní, ale stanovovala len podmienky, ktoré musia „referenčné indexy alebo sadzby“ splniť na to, aby ich mohli úverové inštitúcie používať.
35 Preto s výhradou prípadného overenia vnútroštátnym súdom bola Bankia, ako vyplýva z bodu 3a ods. 1 písm. d) prílohy II vyhlášky z 5. mája 1994, oprávnená definovať pohyblivú úrokovú sadzbu „akýmkoľvek iným spôsobom, pokiaľ je jasný, konkrétny a zrozumiteľný pre dlžníka a je v súlade s právom“.
36 V dôsledku toho odkaz na IRPH španielskych sporiteľní v spornej zmluvnej podmienke na účely výpočtu úrokov dlžných na základe, o ktorú ide vo veci samej, zmluvy nevyplýva zo záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia v zmysle judikatúry uvádzanej v bodoch 31 a 32 tohto rozsudku. S výhradou overenia vnútroštátnym súdom toto ustanovenie teda spadá do pôsobnosti smernice 93/13.
37 Z toho vyplýva, že na prvú otázku treba odpovedať tak, že článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že do pôsobnosti tejto smernice spadá podmienka zo zmluvy o hypotekárnom úvere uzavretej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, ktorá stanovuje, že úroková sadzba úveru sa zakladá na jednom z oficiálnych referenčných indexov uplatniteľných úverovými inštitúciami na hypotekárne úvery a upravených vo vnútroštátnej právnej úprave, pokiaľ táto právna úprava nestanovuje jednak povinné uplatnenie daného indexu bez ohľadu na voľbu týchto zmluvných strán, ani jednak jeho podporné uplatnenie, ak neexistujú v tomto ohľade odlišné dojednania medzi nimi.
O druhej otázke písm. a)
38 Svojou druhou otázkou písm. a) sa vnútroštátny súd pýta, či sa smernica 93/13, a najmä jej článok 8, majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby súd členského štátu uplatnil článok 4 ods. 2 tejto smernice s cieľom nepreskúmať prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky, ktorá je formulovaná jasne a zrozumiteľne a ktorá sa týka hlavného predmetu zmluvy, ak uvedené ustanovenie nebolo prebraté do právneho poriadku tohto členského štátu.
39 Z vysvetlení obsiahnutých v návrhu na začatie prejudiciálneho konania v súvislosti s druhou otázkou však vyplýva, že svojou prvou časťou tejto otázky sa vnútroštátny súd presnejšie pýta na možnosť vnútroštátneho súdu preskúmať – aj napriek neprebratiu článku 4 ods. 2 smernice 93/13 do vnútroštátneho práva –, či taká zmluvná podmienka, akou je sporná podmienka, spĺňa požiadavku transparentnosti stanovenú touto smernicou.
40 V prejednávanej veci treba na úvod konštatovať, že vnútroštátny súd položil druhú otázku písm. a), vychádzajúc z predpokladu, že nedošlo k prebratiu článku 4 ods. 2 smernice 93/13 do španielskeho právneho poriadku.
41 Bankia a španielska vláda tvrdia, že Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko) vo svojich rozsudkoch 406/2012 z 18. júna 2012 (ES:TS:2012:5966) a 241/2013 z 9. mája 2013 (ES:TS:2013:1916) uviedol, že španielsky zákonodarca prebral článok 4 ods. 2 smernice 93/13 do vnútroštátneho práva prostredníctvom Ley 7/1998 sobre condiciones generales de la contratación (zákon č. 7/1998 o všeobecných zmluvných podmienkach) z 13. apríla 1998 (BOE č. 89, zo 14. apríla 1998, s. 12304). Z týchto rozsudkov podľa nich vyplýva, že po prvé slovné spojenie „spravodlivá rovnováha vzájomných plnení“, ktoré sa v španielskej právnej úprave používalo pred prijatím smernice 93/13, bolo nahradené spojením „značná nerovnováha medzi právami a povinnosťami“ s cieľom obmedziť preskúmanie prípadnej nekalej povahy zmluvnej podmienky, po druhé, že cena a rovnováha plnení v pravom zmysle slova nemôžu byť preskúmané, a po tretie, že podstatné náležitosti zmluvy, hoci sú vylúčené z meritórneho preskúmania, môžu byť predmetom preskúmania vzťahujúceho sa na kritériá ich vloženia a transparentnosti.
42 Vzhľadom na spresnenie uvedené v bode 39 tohto rozsudku, pokiaľ ide o rozsah druhej otázky písm. a), však nie je potrebné rozhodnúť, či došlo ku skutočnému prebratiu článku 4 ods. 2 smernice 93/13 do španielskeho právneho poriadku.
43 Treba totiž pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľa vytvorený smernicou 93/13 vychádza z toho, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (pozri najmä rozsudky z 3. júna 2010, Caja de Ahorros y Monte de Piedad de Madrid, C‑484/08, EU:C:2010:309, bod 27 a citovanú judikatúru, ako aj z 26. marca 2019, Abanca Corporación Bancaria a Bankia, C‑70/17 a C‑179/17, EU:C:2019:250, bod 49).
44 Vzhľadom na takéto znevýhodnené postavenie smernica 93/13 zaväzuje členské štáty stanoviť mechanizmus, ktorý zabezpečí, aby sa nekalé podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté, mohli preskúmať, aby sa posúdila ich prípadná nekalá povaha. V tomto rámci prináleží vnútroštátnemu súdu, aby po zohľadnení kritérií stanovených v článku 3 ods. 1 a v článku 5 smernice 93/13 určil, či vzhľadom na okolnosti vlastné prejednávanému prípadu takáto podmienka spĺňa požiadavky dobrej viery, rovnováhy a transparentnosti stanovené touto smernicou (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. marca 2013, RWE Vertrieb, C‑92/11, EU:C:2013:180, body 42 až 48; z 30. apríla 2014, Kásler a Káslerné Rábai, C‑26/13, EU:C:2014:282, bod 40, a z 26. marca 2019, Abanca Corporación Bancaria a Bankia, C‑70/17 a C‑179/17, EU:C:2019:250, bod 50).
45 Článok 4 ods. 2 smernice 93/13 v spojení s článkom 8 tejto smernice umožňuje členským štátom stanoviť vo svojej právnej úprave, ktorou sa preberá táto smernica, že „hodnotenie nekalej povahy“ sa netýka podmienok uvedených v tomto ustanovení, pokiaľ sú formulované jasne a zrozumiteľne (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. júna 2010, Caja de Ahorros y Monte de Piedad de Madrid, C‑484/08, EU:C:2010:309, bod 32, a z 30. apríla 2014, Kásler a Káslerné Rábai, C‑26/13, EU:C:2014:282, bod 41).
46 Súdny dvor navyše zdôraznil, že táto istá požiadavka jasného a zrozumiteľného formulovania zmluvných podmienok sa nachádza v článku 5 smernice 93/13, ktorý stanovuje, že zmluvné podmienky musia „vždy“ spĺňať túto požiadavku (pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. apríla 2014, Kásler a Káslerné Rábai, C‑26/13, EU:C:2014:282, body 67 a 68, ako aj z 20. septembra 2017, Andriciuc a i., C‑186/16, EU:C:2017:703, bod 43). Z toho vyplýva, že táto požiadavka sa uplatňuje v každom prípade, a to aj vtedy, keď podmienka patrí do pôsobnosti článku 4 ods. 2 uvedenej smernice, ako aj napriek tomu, že dotknutý členský štát neprebral toto ustanovenie. Táto požiadavka by teda nemala byť obmedzená len na zrozumiteľnosť zmluvnej podmienky z formálneho a gramatického hľadiska (rozsudok z 30. apríla 2014, Kásler a Káslerné Rábai,C‑26/13, EU:C:2014:282, bod 71).
47 Na druhú otázku písm. a) teda treba odpovedať tak, že smernica 93/13, a najmä jej článok 4 ods. 2 a jej článok 8 sa má vykladať v tom zmysle, že súd členského štátu je povinný preskúmať jasnú a zrozumiteľnú povahu zmluvnej podmienky týkajúcej sa hlavného predmetu zmluvy, a to nezávisle od toho, či článok 4 ods. 2 tejto smernice bol prebratý do právneho poriadku tohto členského štátu.
O druhej otázke písm. b) a c)
48 Svojou druhou otázkou písm. b) a c) sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má smernica 93/13, a najmä jej článok 4 ods. 2 a článok 5, vykladať v tom zmysle, že na účely dodržania požiadavky transparentnosti zmluvnej podmienky v zmluve o hypotekárnom úvere stanovujúcej pohyblivú úrokovú sadzbu, ktorej spôsob výpočtu sa považuje pre priemerného spotrebiteľa za zložitý, musí predajca alebo dodávateľ spotrebiteľovi oznámiť informácie týkajúce sa metódy výpočtu indexu, na základe ktorého sa vypočíta uvedená úroková sadzba, ako aj vývoj tohto indexu v minulosti a spôsob, akým sa môže vyvíjať v budúcnosti.
49 Ako v tejto súvislosti uviedol generálny advokát v bodoch 106 až 109 svojich návrhov, podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa požiadavky transparentnosti majú informácie o zmluvných podmienkach a dôsledkoch uzavretia zmluvy poskytnuté pred jej uzavretím pre spotrebiteľa zásadný význam. Najmä na základe týchto informácií sa tento spotrebiteľ rozhoduje, či chce byť viazaný podmienkami, ktoré predajca alebo dodávateľ vopred vypracoval (rozsudky z 21. marca 2013, RWE Vertrieb, C‑92/11, EU:C:2013:180, bod 44; z 30. apríla 2014, Kásler a Káslerné Rábai, C‑26/13, EU:C:2014:282, bod 70; z 21. decembra 2016, Gutiérrez Naranjo a i., C‑154/15, C‑307/15 a C‑308/15, EU:C:2016:980, bod 50, ako aj z 20. septembra 2017, Andriciuc a i., C‑186/16, EU:C:2017:703, bod 48).
50 To znamená, ako už bolo uvedené v bode 46 tohto rozsudku, že požiadavka transparentnosti zmluvných podmienok, ako vyplýva z článku 4 ods. 2 a článku 5 smernice 93/13, nemala byť obmedzená len na ich zrozumiteľnosť z formálneho a gramatického hľadiska. Vzhľadom na to, že systém ochrany zavedený uvedenou smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, najmä pokiaľ ide o úroveň informovanosti, táto požiadavka jasného a zrozumiteľného formulovania zmluvných podmienok, a teda transparentnosti, stanovená rovnakou smernicou, sa musí chápať široko (rozsudky z 30. apríla 2014, Kásler a Káslerné Rábai, C‑26/13, EU:C:2014:282, body 71 a 72, ako aj z 20. septembra 2017, Andriciuc a i., C‑186/16, EU:C:2017:703, bod 44).
51 Pokiaľ teda ide o podmienku, ktorá v rámci zmluvy o hypotekárnom úvere stanovuje odmenu za poskytnutie tohto úveru prostredníctvom úrokov vypočítaných na základe pohyblivej sadzby, túto požiadavku treba chápať tak, že vyžaduje nielen to, aby dotknutá podmienka bola pre spotrebiteľa zrozumiteľná z formálneho a gramatického hľadiska, ale aj to, aby priemerný spotrebiteľ, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný, bol schopný pochopiť konkrétne fungovanie spôsobu výpočtu tejto sadzby a posúdiť tak na základe presných a zrozumiteľných kritérií potenciálne významné ekonomické dôsledky tejto zmluvnej podmienky na jeho finančné záväzky (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky z 30. apríla 2014, Kásler a Káslerné Rábai, C‑26/13, EU:C:2014:282, bod 75, ako aj z 20. septembra 2017, Andriciuc a i., C‑186/16, EU:C:2017:703, bod 51).
52 Keďže právomoc Súdneho dvora sa týka výlučne výkladu ustanovení práva Únie, v prejednávanom prípade smernice 93/13 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. marca 2013, RWE Vertrieb, C‑92/11, EU:C:2013:180, bod 48 a citovanú judikatúru), prináleží výlučne vnútroštátnemu súdu, aby vykonal v tejto súvislosti potrebné overovania z hľadiska všetkých relevantných skutkových okolností, medzi ktorými sa nachádzajú reklama a informácie poskytnuté veriteľom v rámci dojednávania zmluvy o úvere (rozsudky z 30. apríla 2014, Kásler a Káslerné Rábai, C‑26/13, EU:C:2014:282, bod 74; z 26. februára 2015, Matei, C‑143/13, EU:C:2015:127, bod 75, ako aj z 20. septembra 2017, Andriciuc a i., C‑186/16, EU:C:2017:703, bod 46). Vnútroštátnemu súdu po zohľadnení všetkých okolností súvisiacich s uzatvorením zmluvy osobitne prináleží overiť, či v dotknutej veci boli spotrebiteľovi oznámené všetky skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na rozsah jeho záväzku a umožňovali mu posúdiť najmä celkové náklady jeho úveru. Rozhodujúcimi pri tomto posúdení sú jednak otázka, či sú tieto podmienky formulované jasne a zrozumiteľne, takže priemerný spotrebiteľ, ako je opísaný v bode 51 tohto rozsudku, je schopný posúdiť takéto náklady, a jednak okolnosť spojená s tým, či boli v zmluve o úvere poskytnuté informácie, ktoré sú vzhľadom na povahu tovaru alebo služieb, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, považované za základné (rozsudok z 20. septembra 2017, Andriciuc a i., C‑186/16, EU:C:2017:703, bod 47, ako aj citovaná judikatúra).
53 Pokiaľ ide o podmienku, akou je podmienka uvedená v bode 51 tohto rozsudku obsahujúca odkaz na pohyblivú sadzbu, ktorej presnú hodnotu nemožno určiť v zmluve o úvere na celú dobu trvania tejto zmluvy, treba konštatovať, ako uviedol generálny advokát v bodoch 122 a 123 svojich návrhov, že na účely tohto preskúmania je relevantná okolnosť, že hlavné údaje na výpočet IRPH španielskych sporiteľní boli ľahko dostupné každej osobe, ktorá má v úmysle uzavrieť hypotekárny úver, pretože tieto údaje boli uvedené v obežníku č. 8/1990 uverejnenom v Boletín Oficial del Estado. Na základe tejto okolnosti totiž mohol primerane pozorný a obozretný spotrebiteľ pochopiť, že tento index bol vypočítaný na základe priemeru sadzieb hypotekárnych úverov s dobou splatnosti dlhšou ako tri roky, ktorých cieľom je nadobudnutie nehnuteľnosti určenej na bývanie, vrátane priemeru marží a poplatkov uplatňovaných týmito inštitúciami a že v predmetnej hypotekárnej zmluve bol uvedený index zaokrúhlený nahor na najbližšiu štvrtinu percentuálneho bodu, ku ktorému sa ešte pripočítala marža 0,25 %.
54 Pre posúdenie transparentnosti spornej podmienky je tiež relevantná okolnosť, že podľa vnútroštátnej právnej úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy, o ktorú ide vo veci samej, boli úverové inštitúcie povinné informovať spotrebiteľov o vývoji IRPH španielskych sporiteľní za posledné dva kalendárne roky predchádzajúce uzavretiu zmlúv o úvere, ako aj o jeho aktuálne známej výške. Takéto informácie môžu spotrebiteľovi tiež poskytnúť objektívnu informáciu o ekonomických dôsledkoch vyplývajúcich z uplatnenia takéhoto indexu a predstavujú užitočné porovnanie medzi výpočtom pohyblivej úrokovej sadzby založenej na IRPH španielskych sporiteľní a inými vzorcami výpočtu úrokovej sadzby.
55 Vnútroštátny súd teda bude musieť overiť, či Bankia v rámci uzavretia zmluvy, o ktorú ide vo veci samej, skutočne dodržala všetky informačné povinnosti stanovené vnútroštátnou právnou úpravou.
56 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku písm. b) a c) odpovedať tak, že smernica 93/13, a najmä jej článok 4 ods. 2 a jej článok 5, sa má vykladať v tom zmysle, že na účely dodržania požiadavky transparentnosti zmluvnej podmienky stanovujúcej pohyblivú úrokovú sadzbu v zmluve o hypotekárnom úvere musí táto podmienka byť nielen zrozumiteľná z formálneho a gramatického hľadiska, ale musí tiež umožňovať, aby priemerný spotrebiteľ, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný, bol schopný pochopiť konkrétne fungovanie spôsobu výpočtu tejto sadzby a posúdiť tak na základe presných a zrozumiteľných kritérií potenciálne významné ekonomické dôsledky tejto zmluvnej podmienky na jeho finančné záväzky. Na účely posúdenia, ktoré musí v tejto súvislosti vykonať vnútroštátny súd, sú osobitne relevantnými skutočnosťami jednak okolnosť, že hlavné údaje výpočtu tejto sadzby sú ľahko dostupné každej osobe, ktorá má v úmysle uzavrieť zmluvu o hypotekárnom úvere, vzhľadom na uverejnenie spôsobu, akým sa uvedená sadzba vypočíta, a jednak to, že boli poskytnuté informácie o vývoji indexu v minulosti, na základe ktorého sa táto sadzba vypočíta.
O tretej otázke
57 Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby v prípade neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky stanovujúcej referenčný index na výpočet pohyblivých úrokov úveru, a ak neexistuje odlišná dohoda medzi zmluvnými stranami, vnútroštátny súd nahradil tento index zákonným indexom alebo uložil dlžníkovi povinnosť vrátiť istinu úveru v lehotách určených v uvedenej zmluve bez zaplatenia úrokov.
58 Na úvod treba pripomenúť, že v súlade s článkom 6 ods. 1 smernice 93/13 prináleží vnútroštátnemu súdu, aby neuplatnil nekalé podmienky tak, aby tieto podmienky nemali záväzné účinky voči spotrebiteľovi, s výnimkou prípadu, ak s tým spotrebiteľ nesúhlasí (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. júna 2009, Pannon GSM, C‑243/08, EU:C:2009:350, bod 35; zo 14. júna 2012, Banco Español de Crédito, C‑618/10, EU:C:2012:349, bod 65, a z 26. marca 2019, Abanca Corporación Bancaria a Bankia, C‑70/17 a C‑179/17, EU:C:2019:250, bod 52).
59 Ďalej, podľa judikatúry Súdneho dvora, keď vnútroštátny súd konštatuje neplatnosť nekalej podmienky v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, článok 6 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu právnemu pravidlu, ktoré umožňuje, aby vnútroštátny súd doplnil túto zmluvu tak, že zmení obsah tejto podmienky (rozsudky zo 14. júna 2012, Banco Español de Crédito, C‑618/10, EU:C:2012:349, bod 73; z 30. apríla 2014, Kásler a Káslerné Rábai, C‑26/13, EU:C:2014:282, bod 77, ako aj z 26. marca 2019, Abanca Corporación Bancaria a Bankia, C‑70/17 a C‑179/17, EU:C:2019:250, bod 53).
60 Keby teda vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, ktoré sú uvedené v takej zmluve, mohlo by sa tým ohroziť splnenie dlhodobého cieľa uvedeného v článku 7 smernice 93/13. Táto možnosť by totiž prispela k odstráneniu odradzujúceho účinku voči predajcom alebo dodávateľom; tým, že by sa také nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnili, mohlo by to predajcov alebo dodávateľov zvádzať k používaniu uvedených podmienok, keďže by vedeli, že aj keby sa malo rozhodnúť o ich neplatnosti, mohol by vnútroštátny súd zmluvu v nevyhnutnom rozsahu doplniť, takže by ich záujmy boli týmto spôsobom napriek tomu zabezpečené (rozsudky zo 14. júna 2012, Banco Español de Crédito, C‑618/10, EU:C:2012:349, bod 69; z 30. apríla 2014, Kásler a Káslerné Rábai, C‑26/13, EU:C:2014:282, bod 79, a z 26. marca 2019, Abanca Corporación Bancaria a Bankia, C‑70/17 a C‑179/17, EU:C:2019:250, bod 54).
61 Súdny dvor však už rozhodol, že v situácii, v ktorej zmluva uzatvorená medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom nemôže pretrvať po zrušení nekalej podmienky, článok 6 ods. 1 smernice 93/13 nebráni tomu, aby vnútroštátny súd na základe zásad zmluvného práva zrušil nekalú podmienku a nahradil ju podporným ustanovením vnútroštátneho práva v situáciách, v ktorých by bol súd na základe neplatnosti nekalej podmienky nútený vyhlásiť zmluvu ako celok za neplatnú, čím by spotrebiteľa vystavil obzvlášť nepriaznivým dôsledkom, ktoré by ho penalizovali (pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. apríla 2014, Kásler a Káslerné Rábai, C‑26/13, EU:C:2014:282, body 80 až 84; z 26. marca 2019, Abanca Corporación Bancaria a Bankia, C‑70/17 a C‑179/17, EU:C:2019:250, body 56 a 64, ako aj z 3. októbra 2019, Dziubak, C‑260/18, EU:C:2019:819, bod 48).
62 V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že takéto nahradenie je v plnom rozsahu odôvodnené vzhľadom na účel smernice 93/13. Toto nahradenie je totiž v súlade s cieľom článku 6 ods. 1 smernice 93/13, keďže cieľom tohto ustanovenia je nahradenie formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, rovnováhou skutočnou, ktorá môže nastoliť rovnosť medzi týmito zmluvnými stranami, a nie rušenie všetkých zmlúv obsahujúcich nekalé podmienky (pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. apríla 2014, Kásler a Káslerné Rábai, C‑26/13, EU:C:2014:282, body 81 a 82, ako aj citovanú judikatúru, a z 26. marca 2019, Abanca Corporación Bancaria a Bankia, C‑70/17 a C‑179/17, EU:C:2019:250, bod 57).
63 Keby v situácii, ako je tá opísaná v bode 58 tohto rozsudku, nebolo možné nahradiť nekalú podmienku ustanovením vnútroštátneho práva podpornej povahy, pričom vnútroštátny súd by bol povinný vyhlásiť neplatnosť zmluvy ako celku, spotrebiteľ by mohol byť vystavený obzvlášť nepriaznivým dôsledkom, takže by mohol byť zmarený odstrašujúci účinok vyplývajúci z vyhlásenia zmluvy za neplatnú. Pokiaľ ide o úverovú zmluvu, je totiž dôsledkom takéhoto vyhlásenia neplatnosti v zásade okamžitá splatnosť nesplatenej časti úveru vo výške, ktorá by mohla prekročiť finančné možnosti spotrebiteľa, a z toho dôvodu by viedla k potrestaniu skôr spotrebiteľa než veriteľa, ktorý by v dôsledku tejto skutočnosti nebol odrádzaný od toho, aby do zmlúv, ktoré navrhuje, vkladal takéto podmienky (pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. apríla 2014, Kásler a Káslerné Rábai, C‑26/13, EU:C:2014:282, body 83 a 84, ako aj z 26. marca 2019, Abanca Corporación Bancaria a Bankia, C‑70/17 a C‑179/17, EU:C:2019:250, bod 58).
64 Preto sa treba domnievať, že v situácii, v ktorej zmluva o hypotekárnom úvere uzatvorená medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom nemôže pretrvať po zrušení nekalej podmienky odvolávajúcej sa na zákonný index na výpočet pohyblivej úrokovej sadzby uplatniteľnej na úver, článok 6 ods. 1 smernice 93/13 nemožno vykladať v tom zmysle, že by bránil tomu, aby vnútroštátny súd s cieľom predísť vyhláseniu zmluvy za neplatnú nahradil túto podmienku indexom, ktorý je stanovený vnútroštátnym právom podporne, pokiaľ by vyhlásenie zmluvy za neplatnú vystavilo spotrebiteľa obzvlášť nepriaznivým dôsledkom (pozri analogicky rozsudok z 26. marca 2019, Abanca Corporación Bancaria a Bankia, C‑70/17 a C‑179/17, EU:C:2019:250, bod 59).
65 V prejednávanej veci sporné ustanovenie stanovuje, že pohyblivá úroková sadzba sa vypočíta na základe IRPH španielskych sporiteľní. Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, však vyplýva, že tento zákonný index stanovený v obežníku č. 8/1990 bol na základe pätnásteho dodatkového ustanovenia zákona č. 14/2013 z 27. septembra 2013 nahradený náhradným indexom, ktorý španielska vláda označuje za „podporný“. S výhradou overenia, ktoré prináleží vnútroštátnemu súdu, toto dodatkové ustanovenie totiž stanovuje uplatnenie tohto náhradného indexu, ak neexistuje odlišné dojednanie medzi zmluvnými stranami.
66 V tomto kontexte by mal mať vnútroštátny súd v prípade, že konštatuje po prvé nekalú povahu spornej podmienky, po druhé, že zmluva o hypotekárnom úvere, o ktorú ide vo veci samej, by nemohla naďalej pretrvať bez tejto podmienky a po tretie, že vyhlásenie neplatnosti tejto zmluvy by vystavilo žalobcu vo veci samej obzvlášť nepriaznivým dôsledkom, možnosť nahradiť uvedenú podmienku náhradným indexom upraveným v zákone č. 14/2013 z 27. septembra 2013, pokiaľ sa tento index môže považovať za index podpornej povahy z hľadiska vnútroštátneho práva.
67 Na tretiu otázku treba teda odpovedať tak, že článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby vnútroštátny súd v prípade neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky stanovujúcej referenčný index na výpočet pohyblivých úrokov úveru nahradil tento index zákonným indexom, ktorý sa uplatní, ak neexistuje odlišná dohoda medzi zmluvnými stranami, pokiaľ by dotknutá zmluva o hypotekárnom úvere nemohla pretrvať po zrušení uvedenej nekalej podmienky a pokiaľ by vyhlásenie zmluvy ako celku za neplatnú vystavilo spotrebiteľa obzvlášť nepriaznivým dôsledkom.
O návrhu na časové obmedzenie účinkov tohto rozsudku
68 Keďže tretia prejudiciálna otázka bola formulovaná tak, že sa vzťahuje na prípad určenia „neplatnosti IRPH španielskych sporiteľní“, španielska vláda vo svojich písomných a ústnych pripomienkach pred Súdnym dvorom navrhla, aby Súdny dvor časovo obmedzil účinky svojho rozsudku. Treba spresniť, že návrh španielskej vlády je založený na predpoklade, že v prípade neplatnosti takej zmluvnej podmienky, akou je sporná zmluvná podmienka, zmluva o úvere pretrvá bez platenia úrokov.
69 Ako bolo pripomenuté v bode 52 tohto rozsudku, právomoc Súdneho dvora sa týka výlučne výkladu ustanovení práva Únie, v prejednávanom prípade smernice 93/13.
70 Z odpovede na tretiu prejudiciálnu otázku však vyplýva, že v prípade neplatnosti takej podmienky, akou je sporná podmienka, môže vnútroštátny súd za podmienok pripomenutých v bode 67 tohto rozsudku nahradiť index použitý v zmluvnej podmienke zákonným indexom, ktorý sa uplatní, ak neexistuje odlišná dohoda medzi zmluvnými stranami.
71 Za týchto okolností nemožno o finančných dôsledkoch prípadnej neplatnosti takejto podmienky pre bankové inštitúcie v jednotlivých prípadoch a pre bankový systém ako celok rozhodnúť len na základe výkladu práva Únie, ktorý Súdny dvor podal v tejto veci (pozri analogicky rozsudok z 21. marca 2013, RWE Vertrieb, C‑92/11, EU:C:2013:180, body 60 až 61).
72 Z toho vyplýva, že časové účinky tohto rozsudku nie je potrebné obmedziť.
O trovách
73 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:
1. Článok 1 ods. 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že do pôsobnosti tejto smernice spadá podmienka zo zmluvy o hypotekárnom úvere uzavretej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, ktorá stanovuje, že úroková sadzba úveru sa zakladá na jednom z oficiálnych referenčných indexov uplatniteľných úverovými inštitúciami na hypotekárne úvery a upravených vo vnútroštátnej právnej úprave, pokiaľ táto právna úprava nestanovuje jednak povinné uplatnenie daného indexu bez ohľadu na voľbu týchto zmluvných strán, ani jednak jeho podporné uplatnenie, ak neexistujú v tomto ohľade odlišné dojednania medzi nimi.
2. Smernica 93/13, a najmä jej článok 4 ods. 2 a jej článok 8, sa má vykladať v tom zmysle, že súd členského štátu je povinný preskúmať jasnú a zrozumiteľnú povahu zmluvnej podmienky týkajúcej sa hlavného predmetu zmluvy, a to nezávisle od toho, či článok 4 ods. 2 tejto smernice bol prebratý do právneho poriadku tohto členského štátu.
3. Smernica 93/13, a najmä jej článok 4 ods. 2 a jej článok 5, sa má vykladať v tom zmysle, že na účely dodržania požiadavky transparentnosti zmluvnej podmienky stanovujúcej pohyblivú úrokovú sadzbu v zmluve o hypotekárnom úvere musí táto podmienka byť nielen zrozumiteľná z formálneho a gramatického hľadiska, ale musí tiež umožňovať, aby priemerný spotrebiteľ, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný, bol schopný pochopiť konkrétne fungovanie spôsobu výpočtu tejto sadzby a posúdiť tak na základe presných a zrozumiteľných kritérií potenciálne významné ekonomické dôsledky tejto zmluvnej podmienky na jeho finančné záväzky. Na účely posúdenia, ktoré musí v tejto súvislosti vykonať vnútroštátny súd, sú osobitne relevantnými skutočnosťami jednak okolnosť, že hlavné údaje výpočtu tejto sadzby sú ľahko dostupné každej osobe, ktorá má v úmysle uzavrieť zmluvu o hypotekárnom úvere, vzhľadom na uverejnenie spôsobu, akým sa uvedená sadzba vypočíta, a jednak to, že boli poskytnuté informácie o vývoji indexu v minulosti, na základe ktorého sa táto sadzba vypočíta.
4. Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby vnútroštátny súd v prípade neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky stanovujúcej referenčný index na výpočet pohyblivých úrokov úveru nahradil tento index zákonným indexom, ktorý sa uplatní, ak neexistuje odlišná dohoda medzi zmluvnými stranami, pokiaľ by dotknutá zmluva o hypotekárnom úvere nemohla pretrvať po zrušení uvedenej nekalej podmienky a pokiaľ by vyhlásenie zmluvy ako celku za neplatnú vystavilo spotrebiteľa obzvlášť nepriaznivým dôsledkom.
Podpisy