Language of document :

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 19. novembra 2019 (návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podal Sąd Najwyższy – Poľsko) – A. K./Krajowa Rada Sądownictwa (C-585/18) a CP (C-624/18), DO (C-625/18)/Sąd Najwyższy

(spojené veci C-585/18, C-624/18 a C-625/18)1

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Smernica 2000/78/ES – Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní – Zákaz diskriminácie na základe veku – Zníženie veku odchodu do dôchodku sudcov Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko) – Článok 9 ods. 1 – Právo podať žalobu – Článok 47 Charty základných práv Európskej únie – Účinná súdna ochrana – Zásada nezávislosti súdov – Vytvorenie nového senátu v rámci Sąd Najwyższy (Najvyšší súd), ktorý je príslušný, najmä pokiaľ ide o veci týkajúce sa odchodu sudcov tohto súdu do dôchodku – Senát zložený z nových sudcov, ktorí boli vymenovaní prezidentom Poľskej republiky na návrh Štátnej súdnej rady – Nezávislosť uvedenej rady – Právomoc neuplatniť vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá nie je v súlade s právom Únie – Prednosť práva Únie)

Jazyk konania: poľština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Sąd Najwyższy

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: A. K. (C-585/18), CP (C-624/18), DO (C-625/18)

Žalovaní: Krajowa Rada Sądownictwa (C-585/18), Sąd Najwyższy (C-624/18), (C-625/18)

za účasti: Prokurator Generalny, ktorého zastupuje Prokuratora Krajowa

Výrok rozsudku

Konanie o otázkach, ktoré položila Izba Pracy i Ubezpieczeń Społecznych (senát pre pracovnoprávne veci a veci sociálneho zabezpečenia) Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko) vo veci C-585/18, ako aj o prvej otázke, ktorú ten istý senát položil vo veciach C-624/18 a C-625/18, sa zastavuje.

Na druhú a tretiu otázku, ktoré uvedený súd položil vo veciach C-624/18 a C-625/18, je potrebné odpovedať takto:

Článok 47 Charty základných práv Európskej únie a článok 9 ods. 1 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby spory týkajúce sa uplatňovania práva Únie mohli patriť do výlučnej právomoci orgánu, ktorý nie je nezávislým a nestranným súdom v zmysle prvého z týchto ustanovení. Tak je to v prípade, ak objektívne podmienky, za ktorých bol vytvorený dotknutý orgán, a jeho vlastnosti, ako aj spôsob, akým boli vymenovaní jeho členovia, môžu vo vnímaní osôb podliehajúcich súdnej právomoci vyvolávať oprávnené pochybnosti, pokiaľ ide o neovplyvniteľnosť tohto orgánu vonkajšími činiteľmi, predovšetkým priamymi alebo nepriamymi vplyvmi zákonodarnej a výkonnej moci, a jeho neutralitu vo vzťahu k protichodným záujmom, a môžu tak viesť k absencii dojmu nezávislosti alebo nestrannosti uvedeného orgánu, ktorá by mohla narušiť dôveru, ktorú musí súdnictvo v demokratickej spoločnosti vzbudzovať u uvedených osôb podliehajúcich súdnej právomoci. Vnútroštátnemu súdu prislúcha po zohľadnení všetkých relevantných okolností, ktoré sú mu známe, určiť, či je to tak, pokiaľ ide o orgán, ako je disciplinárny senát Sąd Najwyższy (Najvyšší súd).

V takom prípade sa zásada prednosti práva Únie má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladá povinnosť neuplatniť ustanovenie vnútroštátneho práva, podľa ktorého je na rozhodovanie sporov vo veciach samých príslušný výlučne uvedený orgán, a to tak, aby tieto spory mohli byť preskúmané súdom, ktorý spĺňa požiadavky nezávislosti a nestrannosti uvedené vyššie a ktorý by bol príslušný v dotknutej oblasti, ak by tomu nebránilo uvedené ustanovenie.

____________

1 Ú. v. EÚ C 44, 8.2.2019.