Odvolanie podané 22. marca 2024: Oil company „Lukoil“ PAO proti uzneseniu Všeobecného súdu (tretia komora) z 25. januára 2024 vo veci T-280/23, Lukoil/Parlament a i.

(vec C-223/24 P)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Oil company „Lukoil“ PAO (v zastúpení: B. Lebrun, C. Alter, advokáti)

Ďalší účastníci konania: Register transparentnosti, Európsky parlament, Rada Európskej únie, Európska komisia

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

zrušil na základe článku 256 ods. 1 druhého pododseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie uznesenie Všeobecného súdu Európskej únie z 25. januára 2024, Oil company „Lukoil“ PAO/Európsky parlament a i., T-280/23 (ECLI:EU:T:2024:41), v ktorom sa rozhodlo, že žaloba – ktorú odvolateľka podala 17. mája 2023 a ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia sekretariátu Registra transparentnosti Ares (2023) 1618717 zo 6. marca 2023, ktorým sa rozhodlo, že odvolateľka už nespĺňa podmienky pre zaradenie do Registra transparentnosti, keďže nespĺňa písmeno e) Kódexu správania Registra transparentnosti, a že sa z Registra transparentnosti vylučuje (ďalej len „rozhodnutie“) – zamieta ako zjavne neprípustná a

uložil žalovaným v prvostupňovom konaní povinnosť nahradiť všetky trovy konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu odvolania odvolateľka uvádza tri odvolacie dôvody.

1. Prvý odvolací dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení

Prvým odvolacím dôvodom sa Všeobecnému súdu Európskej únie (ďalej len „Všeobecný súd“ vytýka, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že rozhodnutie o vylúčení odvolateľky z Registra transparentnosti, bolo riadne odôvodnené.

Po prvé, rozhodnutie, ktoré zaslal sekretariát Registra transparentnosti (ďalej len „sekretariát“), nespresňuje príslušné opravné prostriedky, ako to výslovne ukladá bod 7.1 (posledná veta) prílohy III medziinštitucionálnej dohody.

Okrem toho rozhodnutie nebolo oznámené dotknutej strane (PJSC Lukoil, so sídlom v Moskve), ani osobe legálne splnomocnenej na preberanie rozhodnutí, ktoré sú právne záväzné a ktoré uvedený subjekt sankcionujú.

V dôsledku toho rozhodnutie nebolo platne oznámené jeho adresátovi a lehota na podanie žaloby teda nezačala plynúť.

Po druhé, keby bolo potrebné sa domnievať, že rozhodnutie bolo oznámené svojmu adresátovi (quod non), Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď si splietol koncept doručenia rozhodnutia s konceptom možnosti užitočne sa oboznámiť s týmto rozhodnutím (uplatniteľným v tomto prípade). Tento záver vyplýva zo zámeny dvoch rôznych súborov pravidiel. Všeobecný súd použil skutočnosť z konania o preskúmaní pred sekretariátom, aby z toho vyvodil dôsledok v konaní o žalobe vedenom pred ním a mylne prijal záver, že adresát bol schopný užitočne sa oboznámiť s rozhodnutím v deň oznámenia, teda 6. marca 2023.

Po tretie, Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď zastával názor, že vyhlásenie právnych zástupcov odvolateľky predstavovalo uznanie toho, že rozhodnutie bolo riadne oznámené v zmysle článku 263 ZFEÚ, hoci právni zástupcovia neboli spôsobilí urobiť takéto uznanie v mene odvolateľky a vyhlásenie sa týkalo skutočnosti, ktorá nemohla mať žiadne právne dôsledky.

2. Druhý odvolací dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia

Druhým odvolacím dôvodom sa Všeobecnému súdu vytýka, že porušil povinnosť odôvodnenia, keď prijal argumentáciu žalovaných v prvostupňovom konaní, hoci žiadne z tvrdení predložených žalovanými, ktorí znášajú bremeno dôkazu, nie je potvrdené konkrétnymi dôkazmi, ale sú založené výlučne na úmyselnom zamenení pravidiel uplatniteľných na počítanie lehôt, a to na jednej strane pravidiel uplatniteľných na žiadosť o preskúmanie rozhodnutia sekretariátu a, na druhej strane, pravidiel týkajúcich sa žalôb podľa článku 263 ZFEÚ.

3. Tretí odvolací dôvod založený na porušení zásady právnej istoty

Tretím odvolacím dôvodom sa Všeobecnému súdu vytýka, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď porušil zásadu právnej istoty, ako aj právo odvolateľky na obhajobu, a konkrétne jej právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces (článok 47 Charty základných práv) ako aj jej právo na spravodlivé súdne konanie (článok 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach).

____________