Spojené veci C‑443/14 a C‑444/14

Kreis Warendorf

proti

Ibrahimovi Alo

a

Amira Osso

proti

Region Hannover

(návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podal Bundesverwaltungsgericht)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Dohovor o právnom postavení utečencov, podpísaný v Ženeve 28. júla 1951 – Články 23 a 26 – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti – Smernica 2011/95/EÚ – Normy týkajúce sa obsahu medzinárodnej ochrany – Postavenie vyplývajúce z doplnkovej ochrany – Článok 29 – Sociálna ochrana – Podmienky prístupu – Článok 33 – Sloboda pohybu v hostiteľskom členskom štáte – Pojem – Obmedzenia – Podmienka miesta pobytu na určitom mieste – Rozdielne zaobchádzanie – Porovnateľnosť situácií – Vyvážené rozdelenie rozpočtovej záťaže medzi územné správne celky – Dôvody vyplývajúce z politiky v oblasti migrácie a integrácie“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 1. marca 2016

1.        Právo Európskej únie – Tlmočenie – Texty vo viacerých jazykoch – Jednotný výklad – Rozdielnosti medzi rôznymi jazykovými verziami – Zohľadnenie všeobecného systému a účelu predmetnej právnej úpravy

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95, článok 33)

2.        Kontrola hraníc, azyl a imigrácia – Azylová politika – Postavenie utečenca alebo osoby oprávnenej na doplnkovú ochranu – Smernica 2011/95 – Sloboda pohybu v rámci členského štátu – Rozsah – Sloboda pohybu a zvoliť si miesto pobytu – Vnútroštátna právna úprava ukladajúca povinnosť pobytu osobám oprávneným na doplnkovú ochranu – Neprípustnosť

(Článok 78 ods. 1 ZFEÚ; Ženevský dohovor o právnom postavení utečencov, článok 26; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95, odôvodnenia 3, 4, 8, 9, 23, 24 a 39, článok 20 ods. 2 a článok 33)

3.        Kontrola hraníc, azyl a imigrácia – Azylová politika – Postavenie utečenca alebo osoby oprávnenej na doplnkovú ochranu – Smernica 2011/95 – Sloboda pohybu v rámci členského štátu – Rozsah – Sloboda pohybu a zvoliť si miesto pobytu – Vnútroštátna právna úprava ukladajúca povinnosť pobytu osobám oprávneným na doplnkovú ochranu, ktoré poberajú určité sociálne dávky – Opatrenie na primerané rozdelenie záťaže vyplývajúcej z vyplácania týchto dávok – Neprípustnosť

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95, články 29 a 33)

4.        Kontrola hraníc, azyl a imigrácia – Azylová politika – Postavenie utečenca alebo osoby oprávnenej na doplnkovú ochranu – Smernica 2011/95 – Sloboda pohybu v rámci členského štátu – Vnútroštátna právna úprava ukladajúca povinnosť pobytu osobám oprávneným na doplnkovú ochranu, ktoré poberajú určité sociálne dávky – Dôvod – Integrácia štátnych príslušníkov tretích krajín v dotknutom členskom štáte – Oprávnenosť – Požiadavky – Rovnocenné zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín nachádzajúcimi sa v porovnateľnej situácii

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95, článok 33)

1.        Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 23 – 27)

2.        Článok 33 smernice 2011/95 o normách na oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany sa má vykladať v tom zmysle, že podmienka miesta pobytu uložená osobám oprávneným na doplnkovú ochranu predstavuje obmedzenie slobody pohybu zaručenej týmto článkom, aj keď toto opatrenie nezakazuje tejto osobe voľne sa pohybovať v rámci územia členského štátu, ktorý poskytol túto ochranu, a dočasne sa zdržiavať na tomto území mimo miesta vymedzeného podmienkou miesta pobytu.

V tejto súvislosti odôvodnenia 8, 9 a 39 uvedenej smernice však uvádzajú, že normotvorca Únie chcel v reakcii na výzvu štokholmského programu zaviesť jednotné postavenie v prospech všetkých osôb s postavením medzinárodnej ochrany a že v dôsledku toho sa rozhodol priznať osobám oprávneným na doplnkovú ochranu tie isté práva a výhody ako sú tie, ktoré majú utečenci, s výhradou nevyhnutných a objektívne odôvodnených výnimiek. Článok 33 smernice 2011/95 spresňuje, že sloboda pohybu, ktorú stanovuje, je zaručená osobám s postavením medzinárodnej ochrany, čo implikuje, že utečenci a osoby oprávnené na doplnkovú ochranu podliehajú v tejto súvislosti tomu istému režimu.

Článok 26 Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov, ktorý je základným kameňom medzinárodného právneho režimu ochrany utečencov a ktorého uplatňovanie príslušnými orgánmi členských štátov na základe spoločných pojmov a kritérií sa uprednostňuje ustanoveniami smernice, zaručuje utečencom slobodu pohybu, keď výslovne stanovuje, že táto sloboda zahŕňa nielen právo voľne sa pohybovať na území štátu, ktorý im priznal postavenie utečenca, ale takisto právo vybrať si miesto pobytu na tomto území. Žiadny prvok nepreukazuje, že by sa normotvorca Únie rozhodol prebrať v smernici 2011/95 len prvé z týchto práv a nie to druhé. Odlišný výklad by znamenal, že toto právo je zaručené len utečencom a vzniklo by tak, napriek neexistencii výslovného pravidla v uvedenej smernici v tomto zmysle, rozlišovanie, v rozpore s cieľom zavedenia jednotného postavenia v prospech všetkých osôb s postavením medzinárodnej ochrany, medzi obsahom ochrany zaručenej v tejto súvislosti jednak utečencom a jednak osobám oprávneným na doplnkovú ochranu.

(pozri body 28, 32, 34 – 36, 40, bod 1 výroku)

3.        Články 29 a 33 smernice 2011/95 o normách na oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia uloženiu podmienky miesta pobytu osobe oprávnenej na doplnkovú ochranu, ktorá poberá určité osobitné sociálne dávky, s cieľom dosiahnuť primerané rozdelenie záťaže vyplývajúcej z vyplácania týchto dávok medzi rôzne príslušné inštitúcie v danej oblasti, ak uplatniteľná vnútroštátna právna úprava nestanovuje uloženie takéhoto opatrenia v prípade utečencov, štátnych príslušníkov tretej krajiny zdržiavajúcich sa legálne v dotknutom členskom štáte z iných ako humanitárnych alebo politických dôvodov alebo dôvodov vyplývajúcich z medzinárodného práva, alebo v prípade štátnych príslušníkov tohto členského štátu, ktorí poberajú uvedené dávky.

Na jednej strane totiž podľa článku 33 smernice 2011/95, ako aj článku 26 Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov, ktorý je relevantný na účely určenia rozsahu voľného pohybu osôb oprávnených na doplnkovú ochranu, osoby oprávnené na doplnkovú ochranu nemôžu v zásade podliehať, pokiaľ ide o výber miesta ich pobytu, reštriktívnejšiemu režimu ako je režim uplatniteľný na iných štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú legálny pobyt v členskom štáte, ktorý poskytol túto ochranu.

Na druhej strane v oboch prípadoch uvedených v článku 29 smernice 2011/95 podmienky prístupu osôb oprávnených na doplnkovú ochranu k sociálnej pomoci, ktorú im ponúka členský štát, ktorý poskytol túto ochranu, musia byť také isté ako sú tie, ktoré upravujú poskytovanie tejto pomoci štátnym príslušníkom tohto členského štátu.

Iste, vnútroštátna právna úprava môže oprávnene stanoviť, že sa uloží podmienka miesta pobytu jednak osobám oprávneným na doplnkovú ochranu bez toho, aby sa takéto opatrenie uložilo utečencom, jednak štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sa legálne zdržiavajú na území dotknutého členského štátu z iných dôvodov, a jednak štátnym príslušníkom tohto členského štátu, ak sa tieto kategórie nenachádzajú v objektívne porovnateľnej situácii vzhľadom na cieľ sledovaný touto právnou úpravou.

Premiestnenie osôb, ktoré poberajú sociálne dávky, alebo ich nerovnomerné rozloženie na území členského štátu však môže spôsobiť nevhodné rozdelenie záťaže vyplývajúcej z vyplácania týchto dávok medzi rôzne príslušné inštitúcie v danej oblasti, v tejto súvislosti však to, či tieto osoby prípadne majú postavenie osoby oprávnenej na doplnkovú ochranu, nie je veľmi relevantné.

(pozri body 42 – 45, 50, 54, 55, bod 2 výroku)

4.        Článok 33 smernice 2011/95 o normách na oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni uloženiu podmienky miesta pobytu osobe oprávnenej na doplnkovú ochranu, ktorá poberá určité osobitné sociálne dávky s cieľom uľahčenia integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín v členskom štáte, ktorý poskytuje takúto ochranu, keď uplatniteľná vnútroštátna právna úprava nestanovuje uloženie takéhoto opatrenia štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sa legálne zdržiavajú v tomto členskom štáte z iných ako humanitárnych alebo politických dôvodov alebo dôvodov vyplývajúcich z medzinárodného práva a poberajú uvedené dávky, ak sa osoby oprávnené na doplnkovú ochranu nenachádzajú v objektívne porovnateľnej situácii, vzhľadom na tento cieľ, so situáciou štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa legálne zdržiavajú na území dotknutého členského štátu z iných ako humanitárnych alebo politických dôvodov alebo dôvodov vyplývajúcich z medzinárodného práva, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

Takýto rozdiel v situáciách sa môže konštatovať, keď okolnosť, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorý poberá sociálnu pomoc, je osobou s postavením medzinárodnej ochrany, znamená, že bude čeliť viac ťažkostiam integrácie ako iný štátny príslušník tretej krajiny, ktorý sa legálne zdržiava v Nemecku a poberá sociálnu pomoc.

O takýto prípad by mohlo ísť konkrétne, keď z dôvodu vnútroštátneho pravidla, podľa ktorého pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa legálne zdržiavajú v tomto členskom štáte z iných ako humanitárnych alebo politických dôvodov alebo dôvodov vyplývajúcich z medzinárodného práva, podlieha vo všeobecnosti podmienke týkajúcej sa toho, že tieto osoby musia byť schopné pokryť svoje vlastné potreby, títo štátni príslušníci môžu poberať sociálnu pomoc len po uplynutí legálneho nepretržitého pobytu určitej dĺžky na území hostiteľského členského štátu. V prípade takéhoto pobytu je totiž možné predpokladať, že dotknutí štátni príslušníci tretích krajín sú dostatočne integrovaní v tomto členskom štáte, takže sa nenachádzajú v situácii porovnateľnej so situáciou osôb s postavením medzinárodnej ochrany vo vzťahu k cieľu uľahčenia integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín.

(pozri body 62 – 64, bod 3 výroku)