Odvolanie podané 27. júla 2023: Mainova AG proti rozsudku Všeobecného súdu (štvrtá rozšírená komora) zo 17. mája 2023 vo veci T-320/20, Mainova AG/Európska komisia
(vec C-484/23 P)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Odvolateľka: Mainova AG (v zastúpení: C. Schalast, Rechtsanwalt)
Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Spolková republika Nemecko, E.ON SE, RWE AG
Návrhy odvolateľky
Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor
1. zrušil rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie zo 17. mája 2023, Mainova/Komisia (T-320/20) a zrušil rozhodnutie Európskej komisie z 26. februára 2019 o koncentrácii „RWE/E.ON Assets“ (vec M.8871, Ú. v. EÚ C 111, 2000, s. 1),
1a. subsidiárne zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil Všeobecnému súdu,
2. uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania na oboch stupňoch.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Svojím prvým odvolacím dôvodom odvolateľka namieta nesprávny výklad článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ. Všeobecný súd v napadnutom rozsudku definoval požiadavky týkajúce sa aktívnej legitimácie podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ príliš reštriktívne a v rozpore s jeho vlastnou judikatúrou a judikatúrou Súdneho dvora. Odkázal výlučne na rozsudok zo 4. júla 2006, easyJet/Komisia (T-177/04), pričom nezohľadnil okolnosti prejednávanej veci. Medzi tieto okolnosti patrila najmä intenzívna účasť odvolateľky predovšetkým v rámci celkovej transakcie, konkrétna účasť odvolateľky na osobnom stretnutí s Komisiou a uznanie postavenia dotknutej tretej osoby úradníkom Komisie pre vypočutie. V dôsledku toho by právny názor vyjadrený v napadnutom rozsudku vážne narušil právnu ochranu proti rozhodnutiam o kontrole koncentrácií v budúcnosti.
V druhom odvolacom dôvode sa Všeobecnému súdu vytýka porušenie zásad dodržiavania právnych predpisov a právneho štátu. Všeobecný súd vo svojom rozhodnutí o aktívnej legitimácii nezohľadnil uznanie odvolateľky a sľub úradníka pre vypočutie informovať ju o ďalších možnostiach predložiť pripomienky v priebehu konania. Všeobecný súd sa naopak domnieva, že odvolateľka sa mohla intenzívnejšie zúčastniť na konaní. Odvolateľka namieta, že sa spoliehala na záväzok úradníka pre vypočutie ako orgánu Komisie. Všeobecný súd tak porušil zásady dodržiavania právnych predpisov a ochrany oprávnených očakávaní. Tvrdí, že v dôsledku toho napadnutý rozsudok vedie k tomu, že Komisia by v budúcnosti mohla slobodne rozhodovať o možnostiach žaloby proti transakciám.
Svojím tretím odvolacím dôvodom odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd vo svojom rozhodnutí o nesprávnom rozdelení celkovej transakcie RWE a E.ON nesprávne vyložil článok 3 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 139/20041 (ďalej len „nariadenie č. 139/2004“), keď odkázal výlučne na konsolidované oznámenie Komisie k otázkam právomoci a nezohľadnil svoju vlastnú judikatúru vyplývajúcu z rozsudku z 23. februára 2006, Cementbouw Handel & Industrie/Komisia (T-282/02), ako aj odôvodnenie 20 nariadenia č. 139/2004. Všeobecný súd tým porušil zásady hierarchie noriem, prednosti zákona a deľby moci.
Napokon štvrtý odvolací dôvod sa týka nesprávneho posúdenia „Investor Relationship Agreement“, ktorý predložili RWE a E.ON. Všeobecný súd nezohľadnil skutočnosť, že táto dohoda je podľa nemeckého práva akciových spoločností neplatná. Tým nepreskúmal podstatné záujmy a v dôsledku toho prijal rozhodnutie, ktoré je z právneho hľadiska nesprávne.
____________
1 Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (nariadenie ES o fúziách) (Ú. v. EÚ L 24, 2004, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40).