Vec T‑250/08

Edward William Batchelor

proti

Európskej komisii

„Prístup k dokumentom – Nariadenie (ES) č. 1049/2001 – Dokumenty vzájomne poskytnuté v rámci posudzovania zlučiteľnosti opatrení prijatých v oblasti televízneho vysielania s právom Spoločenstva – Zamietnutie prístupu – Výnimka vzťahujúca sa na ochranu rozhodovacieho procesu – Výnimka vzťahujúca sa na ochranu cieľov inšpekcie, vyšetrovania a kontroly“

Abstrakt rozsudku

1.      Európska únia – Inštitúcie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Dokumenty pochádzajúce z členského štátu – Možnosť členského štátu požiadať inštitúciu o nezverejnenie dokumentov – Procesné dôsledky

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 1 až 5)

2.      Európska únia – Inštitúcie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Dokumenty pochádzajúce z členského štátu – Možnosť členského štátu požiadať inštitúciu o nezverejnenie dokumentov – Právomoc súdu Únie

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 1 až 3 a 5)

3.      Európska únia – Inštitúcie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Ochrana rozhodovacieho procesu

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 3)

4.      Európska únia – Inštitúcie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Povinnosť inštitúcie vykonať konkrétne a individuálne preskúmanie dokumentov – Rozsah

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4)

5.      Európska únia – Inštitúcie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Dokumenty pochádzajúce z členského štátu – Ochrana rozhodovacieho procesu

(Článok 10 ES; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 3 druhý pododsek a článok 4 ods. 5)

6.      Európska únia – Inštitúcie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Ochrana účelu inšpekcií, vyšetrovania a kontroly – Rozsah

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2 tretia zarážka; smernica Rady 89/552, článok 3a)

1.      Rozsah povinnosti odôvodnenia prislúchajúcej inštitúcii, ktorej je určená žiadosť o prístup k dokumentom pochádzajúcim od orgánov členského štátu podaná podľa ustanovení nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, závisí od definície právnych následkov spojených s odmietnutím zverejnenia dokumentu, o ktoré žiada členský štát podľa článku 4 ods. 5 uvedeného nariadenia.

V tomto ohľade výklad, podľa ktorého by toto ustanovenie členskému štátu udeľovalo všeobecné a bezpodmienečné právo veta s cieľom zabrániť, čisto svojvoľne a bez povinnosti odôvodniť svoje rozhodnutie, zverejneniu akéhokoľvek dokumentu v držbe inštitúcie Spoločenstva len preto, že uvedený dokument pochádza z tohto členského štátu, nie je zlučiteľné s cieľom zlepšenia transparentnosti rozhodovacieho procesu Európskej únie.

Dotknutý členský štát je teda povinný odôvodniť svoju prípadnú námietku odvolaním sa na výnimky vymenované v článku 4 ods. 1 až 3 nariadenia č. 1049/2001. Ak si členský štát túto povinnosť splní, inštitúcia musí odmietnuť žiadosť o prístup, ale musí si pritom splniť vlastnú povinnosť odôvodnenia tak, že vo svojom rozhodnutí vysvetlí dôvody uvedené členským štátom, pre ktoré dospel k záveru, že sa uplatňuje jedna z výnimiek práva na prístup stanovených v uvedených ustanoveniach.

Z týchto úvah, ktorých zameraním je ochrana cieľa nariadenia č. 1049/2001, pričom jeho článku 4 ods. 5 sa snažia priznať vlastný normatívny obsah, ktorý je odlišný od normatívneho obsahu odseku 4 toho istého článku, vyplýva, že dotknutá inštitúcia po konštatovaní, že námietka členského štátu obsahuje dôvody, pre ktoré sa podľa neho na sporné dokumenty vzťahuje výnimka z práva na prístup, nie je povinná vysvetliť vlastné posúdenie dôvodnosti tohto odôvodnenia.

(pozri body 44 – 47)

2.      Pokiaľ členský štát využije možnosť, ktorú mu dáva článok 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, požiadať o nezverejnenie dokumentu pochádzajúceho z tohto štátu bez jeho predchádzajúceho súhlasu a uvedie dôvody odmietnutia založené na výnimkách vymenovaných v odsekoch 1 až 3 toho istého ustanovenia, do právomoci súdu Únie patrí na základe žiadosti dotknutej osoby, ktorej požiadaná inštitúcia odmietla prístup, preskúmať, či toto odmietnutie mohlo byť oprávnene založené na uvedených výnimkách, a to napriek tomu, že odmietnutie nevychádzalo z posúdenia týchto výnimiek samotnou inštitúciou, ale z posúdenia predmetným členským štátom. Navyše vo vzťahu k uvedenej dotknutej osobe neovplyvňuje zásah členského štátu to, že rozhodnutie je rozhodnutím Spoločenstva, ktoré jej adresuje v konečnom dôsledku inštitúcia ako odpoveď na žiadosť o prístup, ktorú táto osoba podala vo vzťahu k dokumentu, ktorý má inštitúcia v držbe.

(pozri bod 67)

3.      Dokumenty zaslané inštitúcii externou osobou alebo subjektom, ktoré majú byť predmetom výmeny názorov s predmetnou inštitúciou, nepatria do pôsobnosti článku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktorého cieľom je ochrana určitých druhov dokumentov vydaných v rámci konania, ktorých sprístupnenie by aj po skončení tohto konania narušilo rozhodovací proces dotknutej inštitúcie.

Po prvé, hoci dokumenty, na ktoré sa vzťahuje toto ustanovenie, musia obsahovať „stanoviská pre vnútornú potrebu, ktoré sú súčasťou rokovaní a predbežných porád v dotknutom orgáne“, považovať dokument za určený pre vnútornú potrebu inštitúcie len z dôvodu, že tá je jeho príjemcom, by znamenalo zbaviť túto podmienku zmyslu, lebo by ju spĺňal akýkoľvek dokument prijatý inštitúciou. Po druhé taký výklad nezohľadňuje, že uvedené predbežné rokovania alebo porady sa podľa toho istého ustanovenia musia uskutočniť „v orgáne“.

Bez toho, aby išlo o výsledok výlučne gramatického výkladu, sú tieto úvahy v súlade so zásadou, podľa ktorej sa výnimky z práva na prístup k dokumentom inštitúcií vymenovaných v článku 4 nariadenia č. 1049/2001 musia vykladať a uplatňovať striktne. Tieto úvahy okrem toho zachovávajú potrebný účinok článku 4 ods. 3 uvedeného nariadenia a v dôsledku toho logiku existencie dvoch rozličných pododsekov v rámci tohto ustanovenia, z ktorých prvý sa týka obdobia do skončenia rozhodovacieho procesu a druhý obdobia prebiehajúceho aj po skončení uvedeného procesu.

Jednak totiž predpoklad, že článok 4 ods. 3 druhý pododsek nariadenia č. 1049/2001 sa vzťahuje na akýkoľvek dokument zaslaný inštitúcii externým odosielateľom, obsahujúci „stanovisko“ v najširšom zmysle slova, na ktoré sa má odpovedať, pričom tento postup predstavuje „poradu“ v zmysle tohto ustanovenia, by mal za následok, že tento druhý pododsek by sa vzťahoval na „dokumenty“ v rovnakom rozsahu ako prvý pododsek tohto ustanovenia. Jednak vzhľadom na to, že tieto dokumenty by boli chránené za rovnakých podmienok, t. j. že ich sprístupnenie by vážne narušilo rozhodovací proces, by sa prvý pododsek stal nadbytočným, lebo ten druhý by sa vzťahoval tak na obdobie pred skončením uvedeného procesu, ako aj po ňom.

(pozri body 68 – 70, 73 – 76)

4.      Preskúmanie potrebné na vybavenie žiadosti o prístup k dokumentom predloženej na základe naradenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie musí mať konkrétnu povahu. Na jednej strane samotná okolnosť, že dokument sa týka záujmu chráneného výnimkou, totiž nepostačuje na odôvodnenie jej uplatnenia. Takéto uplatnenie môže byť v zásade odôvodnené iba za predpokladu, že inštitúcia predtým posúdila, či by prístup k dokumentu konkrétne a skutočne ohrozil chránený záujem. Na druhej strane nebezpečenstvo porušenia chráneného záujmu musí byť na to, aby sa naň mohlo poukazovať, primerane pravdepodobné a nie čisto hypotetické.

(pozri bod 78)

5.      Článok 4 ods. 3 druhý pododsek a článok 4 ods. 5 nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie sa musia vykladať v tom zmysle, že členský štát nemôže poukazovať na vlastnú neochotu spolupracovať s inštitúciou v prípade, ak sa v zmysle uvedeného nariadenia sprístupní dokument, aby bolo platne odôvodnené vážne narušenie rozhodovacieho procesu dotknutej inštitúcie.

Uznať prípadné vyhlásenie členského štátu, ktorým vyjadruje svoju neochotu spolupracovať s inštitúciou v prípade, ak táto inštitúcia sprístupní dokument, ako základ vážneho narušenia rozhodovacieho procesu v zmysle článku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia č. 1049/2001, by totiž znamenalo priznať členským štátom diskrečné právo v tejto oblasti alebo prinajmenšom podriadiť politiku sprístupňovania dokumentov zavedenú týmto nariadením vnútroštátnym politikám, ktoré s tým súvisia. To by však nebolo zlučiteľné ani so systémom prístupu k dokumentom stanoveným uvedeným nariadením, ani s povinnosťou lojálnej spolupráce s inštitúciami, ktorú majú členské štáty v zmysle článku 10 ES.

(pozri body 80, 81)

6.      Výnimka z práva verejnosti na prístup k dokumentom stanovená v článku 4 ods. 2 tretej zarážke nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktorá sa týka ochrany účelu inšpekcií, vyšetrovania a kontroly, sa neuplatní na dokumenty vzájomne poskytnuté v rámci posudzovania zlučiteľnosti opatrení prijatých členským štátom v oblasti televízneho vysielania s právom Spoločenstva v rámci článku 3a smernice 89/552 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania, ktoré uskutočnila Komisia.

Dodržiavanie práva Spoločenstva, ktoré je cieľom vyšetrovania Komisie v tomto rámci, totiž nie je ohrozené v prípade, ak dotknutý členský štát nechce spolupracovať pri posudzovaní zlučiteľnosti opatrení, ktoré prijíma alebo zamýšľa prijať, s právom Spoločenstva. V takom prípade Komisia tieto opatrenia nebude skúmať, nebudú mať prospech zo vzájomného uznávania a v plnom rozsahu sa uplatní slobodné poskytovanie služieb zaručené primárnym právom.

(pozri body 91, 92, 95)