ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá rozšírená komora)

z 8. marca 2023 (*)

„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia prijaté voči Sýrii – Zmrazenie finančných prostriedkov – Nesprávne právne posúdenia – Retroaktivita – Legitímna dôvera – Právna istota – Právna sila rozhodnutej veci“

Vo veci T‑426/21,

Nizar Assaad, bydliskom v Bejrúte (Libanon), v zastúpení: M. Lester, KC, G. Martin a C. Enderby Smith, solicitors,

žalobca,

proti

Rade Európskej únie, v zastúpení: T. Haas a M. Bishop, splnomocnené zástupkyne,

žalovanej,

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá rozšírená komora),

na poradách v zložení: sudcovia S. Gervasoni, L. Madise, P. Nihoul, R. Frendo a J. Martín y Pérez de Nanclares (spravodajca),

tajomník: I. Kurme, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po pojednávaní z 22. septembra 2022,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Žalobou založenou na článku 263 ZFEÚ sa žalobca, Nizar Assaad, domáha zrušenia vykonávacieho rozhodnutia Rady (SZBP) 2021/751 zo 6. mája 2021, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii (Ú. v. EÚ L 160, 2021, s. 115), vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2021/743 zo 6. mája 2021, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii (Ú. v. EÚ L 160, 2021, s. 1), rozhodnutia Rady (SZBP) 2022/849 z 30. mája 2022, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii (Ú. v. EÚ L 148, 2022, s. 52) a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2022/840 z 30. mája 2022, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii (Ú. v. EÚ L 148, 2022, s. 8) v rozsahu v akom sa ho tieto akty týkajú.

I.      Okolnosti predchádzajúce sporu a skutkové okolnosti, ktoré nastali po podaní žaloby

2        Žalobca je podnikateľ sýrskej, libanonskej a kanadskej štátnej príslušnosti.

3        Rada Európskej únie, ktorá rozhodne odsúdila násilné potlačenie pokojných protestov v Sýrii a vyzvala sýrske orgány, aby sa zdržali použitia sily, prijala na základe článku 29 ZEÚ rozhodnutie 2011/273/SZBP z 9. mája 2011 o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii (Ú. v. EÚ L 121, 2011, s. 11). Vzhľadom na vážnosť situácie Rada zaviedla zbrojné embargo, zákaz vývozu materiálu, ktorý možno použiť na účely vnútornej represie, obmedzila vstup na územie Európskej únie pre niektoré osoby a subjekty zodpovedné za násilné represie voči sýrskemu civilnému obyvateľstvu a zmrazila ich finančné prostriedky a hospodárske zdroje.

4        Mená osôb zodpovedných za násilné represie voči civilnému obyvateľstvu v Sýrii, ako aj mená fyzických osôb a názvy právnických osôb a subjektov, ktoré sú s nimi spojené, sú uvedené v prílohe k rozhodnutiu 2011/273. Podľa článku 5 ods. 1 tohto rozhodnutia Rada môže zmeniť uvedenú prílohu na návrh členského štátu alebo vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Meno žalobcu sa v nej v čase prijatia uvedeného rozhodnutia nenachádzalo.

5        Vzhľadom na to, že niektoré z reštriktívnych opatrení prijatých voči Sýrskej arabskej republike patria do pôsobnosti Zmluvy o FEÚ, Rada prijala na základe článku 215 ods. 2 ZFEÚ nariadenie (EÚ) č. 442/2011 z 9. mája 2011 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii (Ú. v. EÚ L 121, 2011, s. 1). Obsah tohto nariadenia je v podstate totožný s obsahom rozhodnutia 2011/273, ale stanovuje možnosti uvoľnenia zmrazených finančných prostriedkov. Zoznam osôb, subjektov a orgánov označených buď za zodpovedné za predmetné represie alebo spojených s týmito zodpovednými osobami, ktorý je uvedený v prílohe II uvedeného nariadenia, je totožný so zoznamom uvedeným v prílohe k rozhodnutiu 2011/273. Podľa článku 14 ods. 1 a 4 nariadenia č. 442/2011, keď Rada rozhodne, že sa na fyzickú alebo právnickú osobu, subjekt alebo orgán vzťahujú uvedené reštriktívne opatrenia, príslušne zmení prílohu II, a okrem toho pravidelne, najmenej raz za dvanásť mesiacov, preskúmava zoznam, ktorý je v nej uvedený.

6        Vykonávacím rozhodnutím Rady 2011/515/SZBP z 23. augusta 2011, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2011/273 (Ú. v. EÚ L 218, 2011, s. 20), a vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 843/2011 z 23. augusta 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 442/2011 (Ú. v. EÚ L 218, 2011, s. 1) (ďalej len „akty z roku 2011“), bolo meno Nizar Al‑Assaad zapísané do riadku 3 zoznamu uvedeného v prílohe I oddiele A (Osoby) rozhodnutia 2011/273 a do riadku 3 zoznamu uvedeného v prílohe II nariadenia č. 442/2011 (ďalej len „zoznamy z roku 2011“).

7        Na jednej strane do zoznamov z roku 2011 nebol zapísaný žiadny identifikačný údaj týkajúci sa pána Nizara Al‑Assaada. Na druhej strane dôvody zápisu na zoznam zneli takto:

„Veľmi úzky vzťah s kľúčovými vládnymi predstaviteľmi. Financovanie milícií Shabiha v regióne Latakia.“

8        Listom zo 16. septembra 2011 zástupcovia žalobcu zaslali Rade list, v ktorom tvrdili, že meno žalobcu bolo nesprávne zapísané v riadku 3 zoznamov z roku 2011. Tvrdili, že meno žalobcu bolo „Nizar Assaad“ a nie „Nizar Al‑Assaad“. Pri tejto príležitosti spresnili, že arabské meno žalobcu bolo أسعد, čo sa líši od mena prezidenta Bashara Al‑Assada, t. j. الأسد. Napokon požiadali o prístup k spisu Rady, ako aj o výmaz mena žalobcu zo zoznamov z roku 2011. Listom z 13. októbra 2011 sa opätovne písomne obrátili na Radu, aby ju vyzvali na zaujatie stanoviska k ich listu zo 16. septembra 2011.

9        Dňa 19. októbra 2011 podal žalobca na Všeobecný súd žalobu, ktorou sa domáhal najmä zrušenia aktov z roku 2011 v rozsahu, v akom sa ho tieto akty týkajú. Táto žaloba bola v kancelárii Všeobecného súdu zapísaná pod číslom T‑550/11.

10      Listom z 27. októbra 2011 sa zástupcovia žalobcu znovu obrátili na Radu. Listom z 28. októbra 2011 im Rada odpovedala, pričom uviedla, že žalobca nie je osobou, na ktorú sa vzťahujú zoznamy z roku 2011, a že išlo o bratranca prezidenta Bashara Al‑Assada.

11      Listom z 3. novembra 2011 zástupcovia žalobcu požiadali Radu, aby opravila identifikačné údaje osoby uvedenej v riadku 3 zoznamov z roku 2011 a zaslali list Všeobecnému súdu, aby mu v podstate oznámili presnú situáciu žalobcu.

12      Dňa 14. novembra 2011 Rada prijala rozhodnutie 2011/735/SZBP, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2011/273 (Ú. v. EÚ L 296, 2011, s. 53), a nariadenie (EÚ) č. 1150/2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 442/2011 (Ú. v. EÚ L 296, 2011, s. 1) (ďalej len „akty z novembra 2011“), ktorými boli zmenené údaje o mene a identifikačné údaje osoby, ktorej meno bolo zapísané v riadku 3 zoznamu z roku 2011, s cieľom pridať jeho arabské meno, teda , a tieto informácie: „Bratranec Bashara Al‑Assada; predtým riaditeľ spoločnosti ‚Nizar Oilfield Supplies‘“. Okrem toho sa meno latinskými písmenami javilo ako „Nizar Al‑Assad“.

13      Listom z 15. novembra 2011 Rada informovala zástupcov žalobcu o prijatí aktov uvedených v bode 12 vyššie a spresnila, že žalobca nebol označený v aktoch z roku 2011.

14      Rada vo svojom rozhodnutí 2011/782/SZBP z 1. decembra 2011 o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2011/273 (Ú. v. EÚ L 319, 2011, s. 56), usúdila, že vzhľadom na závažnosť situácie v Sýrii je potrebné zaviesť ďalšie reštriktívne opatrenia. V záujme prehľadnosti boli opatrenia uložené rozhodnutím 2011/273 a dodatočné opatrenia zlúčené do jedného právneho nástroja. Rozhodnutie 2011/782 stanovuje v článku 18 obmedzenia vstupu osôb, ktorých meno je uvedené v prílohe I, na územie Únie a v článku 19 zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov osôb a subjektov, ktorých meno je uvedené v prílohách I a II.

15      Dňa 21. decembra 2011 Rada podala na Všeobecný súd námietku neprípustnosti podľa článku 114 ods. 4 a 7 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991, zmeneného 19. júna 2013, založenú na nedostatku záujmu žalobcu na konaní.

16      Nariadenie č. 442/2011 bolo nahradené nariadením Rady (EÚ) č. 36/2012 z 18. januára 2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii (Ú. v. EÚ L 16, 2012, s. 1).

17      Uznesením z 24. mája 2012, Assaad/Rada (T‑550/11, neuverejnené, EU:T:2012:266), Všeobecný súd zamietol žalobu žalobcu ako neprípustnú, keďže vzhľadom na to, že nebol osobou uvedenou v zoznamoch z roku 2011, nemal záujem na konaní.

18      Rozhodnutie 2011/782 bolo nahradené rozhodnutím Rady 2012/739/[SZBP] z 29. novembra 2012 o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii (Ú. v. EÚ L 330, 2012, s. 21).

19      Dňa 22. apríla 2013 Rada prijala vykonávacie rozhodnutie 2013/185/SZBP, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2012/739 (Ú. v. EÚ L 111, 2013, s. 77), a vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 363/2013, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 36/2012 (Ú. v. EÚ L 111, 2013, s. 1). Tieto akty zmenili údaje týkajúce sa mena osoby uvedenej v riadku 3 zoznamov z roku 2011, ako aj jej identifikačné údaje. Tento zápis sa odvtedy nachádzal v riadku 36 zoznamu uvedeného v prílohe I oddiele A (Osoby), rozhodnutia 2012/739 a v riadku 36 zoznamu uvedeného v prílohe II oddiele A (Osoby) nariadenia č. 36/2012 (ďalej len spoločne „zoznamy z roku 2013“).

20      Na jednej strane, pokiaľ ide o meno dotknutej osoby, bolo uvedené:

„Nizar () Al‑Assad () (alebo Al‑Assaad, Al‑Assad, Al‑Asaad)“

21      Na druhej strane, pokiaľ ide o identifikačné údaje, bolo spresnené, že dotknutá osoba bola „predtým riaditeľ[om] spoločnosti ‚Nizar Oilfield Supplies‘“.

22      Na druhej strane, dôvody zápisu boli rovnaké ako dôvody pre akty z roku 2011.

23      Listom z 25. apríla 2013 zástupcovia žalobcu požiadali Radu o odstránenie odkazov na „Assaad“ a „Al‑Assaad“ a meno žalobcu v arabčine, ktoré bolo podľa nich nesprávne vyhláskované, ako aj uvedenie poznámky spresňujúcej, že osoba, ktorej meno bolo zapísané do zoznamov z roku 2013, je bratranec Bashara Al‑Assada.

24      Dňa 4. mája 2013 Rada uverejnila korigendum aktov uvedených v bode 19 vyššie (Ú. v. EÚ L 123, 2013, s. 28), ktorým boli zmenené údaje o mene a identifikačné údaje osoby, ktorej meno bolo zapísané v riadku 36 zoznamov z roku 2013 s cieľom jednak odstrániť mená „Al‑Assaad“, „Al‑Assad“ a „Al‑Asaad“ a nahradiť v ňom uvedené arabské mená arabským menom a jednak dodať túto informáciu: „Bratranec Bashara Al‑Assada“.

25      Rozhodnutie 2012/739 bolo nahradené rozhodnutím Rady 2013/255/SZBP z 31. mája 2013 o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii (Ú. v. EÚ L 147, 2013, s. 14).

26      Dňa 12. októbra 2015 Rada prijala rozhodnutie (SZBP) 2015/1836, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255 (Ú. v. EÚ L 266, 2015, s. 75). V ten istý deň Rada prijala nariadenie (EÚ) 2015/1828, ktorým sa mení nariadenie č. 36/2012 (Ú. v. EÚ L 266, 2015, s. 1).

27      Znenie článkov 27 a 28 rozhodnutia 2013/255 bolo zmenené rozhodnutím 2015/1836. Tieto články odvtedy stanovujú obmedzenia vstupu na územie členských štátov alebo prechodu cez neho, ako aj zmrazenie finančných prostriedkov osôb, ktoré sú spojené s kategóriami osôb uvedených v odseku 2 písm. a) až g) týchto článkov, a „ktoré sú uvedené v prílohe I“, s výnimkou, že „existuje dostatok informácií, že [tieto osoby] nie sú alebo už nie sú spojené s režimom alebo že naň nemajú vplyv alebo že nepredstavujú reálne riziko obchádzania reštriktívnych opatrení“.

28      Nariadenie 2015/1828 zmenilo okrem iného znenie článku 15 nariadenia č. 36/2012 s cieľom začleniť do neho nové kritériá na zápis do zoznamu definované rozhodnutím 2015/1836 a zavedené v rozhodnutí 2013/255.

29      Rada 28. mája 2018 prijala rozhodnutie (SZBP) 2018/778, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255 (Ú. v. EÚ L 131, 2018, s. 16), a vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/774, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 36/2012 (Ú. v. EÚ L 131, 2018, s. 1). Tieto akty zmenili údaje týkajúce sa mena osoby uvedenej v riadku 36 zoznamu uvedeného v prílohe I oddiele A (Osoby) rozhodnutia 2013/255 a riadku 36 zoznamu uvedeného v prílohe II oddiele A (Osoby) nariadenia č. 36/2012 (ďalej len spoločne „predmetné zoznamy“) takto: „Nizar () al‑Asaad () (alebo Nizar Asaad)“. Identifikačné údaje a dôvody zápisu boli zhodné s tými, ktoré boli uvedené v aktoch z roku 2011.

30      Dňa 17. mája 2019 Rada prijala rozhodnutie (SZBP) 2019/806, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255 (Ú. v. EÚ L 132, 2019, s. 36), a vykonávacie nariadenie (EÚ) 2019/798, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 36/2012 (Ú. v. EÚ L 132, 2019, s. 1) (ďalej spoločne len „akty z roku 2019“). Akty z roku 2019 zmenili identifikačné údaje týkajúce sa osoby uvedenej v riadku 36 predmetných zoznamov, ako aj dôvody zápisu jej mena.

31      Na jednej strane, pokiaľ ide o identifikačné údaje, spomínalo sa už len mužské pohlavie dotknutej osoby.

32      Na druhej strane dôvody zápisu boli zmenené takto:

„Významný sýrsky podnikateľ s úzkymi väzbami na režim. Bratranec prezidenta Baššára al‑Asada a vo vzťahu s rodinami Asadovcov a Makhloufovcov.

Ako taký sa podieľa na fungovaní sýrskeho režimu alebo získava z neho výhody a inak ho podporuje.

Významný investor v ropnom priemysle a predtým riaditeľ spoločnosti Nizar Oilfield Supplies.“

33      Dňa 11. septembra 2019 Rada uverejnila korigendum aktov z roku 2019 (Ú. v. EÚ L 234, 2019, s. 31, ďalej len „korigendum z roku 2019“), ktorým zmenila údaje týkajúce sa mena osoby uvedenej v riadku 36 dotknutých zoznamov. Tieto akty odvtedy odkazovali na „Nizar () Al‑Assad () (alebo Al‑Asad; Assad; Asad)“.

34      Rada 28. mája 2020 prijala rozhodnutie (SZBP) 2020/719, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255 (Ú. v. EÚ L 168, 2020, s. 66), a vykonávacie nariadenie (EÚ) 2020/716, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 36/2012 (Ú. v. EÚ L 168, 2020, s. 1). Tieto akty zmenili údaje týkajúce sa mena osoby uvedenej v riadku 36 predmetných zoznamov takto: „Nizar () AL‑ASSAD () (alias al‑Asad; Assad; Asad)“. Dôvody zápisu sú zhodné s dôvodmi aktov z roku 2019.

35      Listom z 23. júna 2020 zástupcovia žalobcu s odkazom na akty uvedené v bodoch 29, 30 a 34 vyššie požiadali Radu, aby potvrdila, že meno žalobcu nebolo zapísané do predmetných zoznamov (ďalej len „list z 23. júna 2020“).

36      Listom z 12. februára 2021 Rada informovala zástupcov žalobcu, že sa po opätovnom preskúmaní informácií nachádzajúcich sa v jeho spise domnieva, že žalobca je skutočne osobou uvedenou v riadku 36 predmetných zoznamov (ďalej len „list z 12. februára 2021“). V tom istom liste informovala zástupcov žalobcu o svojom zámere zachovať voči nemu reštriktívne opatrenia s novým odôvodnením s cieľom spresniť, že žalobca je skutočne osobou uvedenou v riadku 36 dotknutých zoznamov. V prílohách k uvedenému listu zaslala dokumenty WK 4069/2019 INIT z 21. marca 2019 a WK 985/2021 INIT z 22. januára 2021. Vyzvala uvedených zástupcov, aby najneskôr do 26. februára 2021 predložili svoje pripomienky.

37      Listom z 26. februára 2021 zástupcovia žalobcu predložili svoje pripomienky Rade. V podstate kritizovali zmenu stanoviska Rady vo vzťahu k žalobcovi, ktorú v súčasnosti považuje za osobu uvedenú v riadku 36 predmetných zoznamov. Navyše predložili pripomienky k dôvodom zápisu a informáciám uvedeným v dokumentoch WK 4069/2019 INIT a WK 985/2021 INIT. Napokon pripojili určitý počet listov pochádzajúcich od osôb a subjektu, ktoré boli súčasťou pripomienok k situácii žalobcu.

38      Dňa 6. mája 2021 prijala Rada vykonávacie rozhodnutie 2021/751 a vykonávacie nariadenie 2021/743 (ďalej spoločne len „akty z roku 2021“).

39      Na jednej strane, pokiaľ ide o meno žalobcu, uvádza sa, že ide o túto osobu: „Nizar AL‑ASSAD (alias al‑Asad, Assad, Asad, Assaad, Asaad, Al‑Assaad) (; ; ; أسعد).“

40      Na druhej strane, pokiaľ ide o identifikačné údaje, uvádza sa, že dátum narodenia žalobcu mužského pohlavia je 2. marec 1948 alebo 23. marec 1948 alebo marec 1948. Jeho štátna príslušnosť je sýrska, libanonská a kanadská. Tiež sú spresnené čísla sýrskeho (č. 011090258), libanonského (RL 0003434) a kanadského (AG 629220) pasu žalobcu.

41      Napokon dôvody zápisu znejú takto:

„Významný sýrsky podnikateľ s úzkymi väzbami na režim. Spojený s rodinami Asadovcov a Machlúfovcov.

Ako taký sa podieľa na fungovaní sýrskeho režimu, má z neho prospech alebo ho inak podporuje.

Popredný investor v ropnom priemysle, zakladateľ a riaditeľ spoločnosti Lead Contracting & Trading Ltd.“

42      Listom zo 7. mája 2021 Rada informovala zástupcov žalobcu, že sa domnieva, že žiadne z tvrdení, ktoré predložili, nespochybňuje jej posúdenie. Okrem toho ich upozornila na možnosť predložiť nové pripomienky pred 1. marcom 2022.

43      Listom z 28. mája 2021 Rada informovala zástupcov žalobcu, že jeho meno bude naďalej uvedené na dotknutých zoznamoch, a to aj po ich opätovnom preskúmaní.

44      Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 14. júla 2021 podal žalobca žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

45      Listom z 13. apríla 2022 Rada informovala zástupcov žalobcu o svojom zámere zachovať voči nemu reštriktívne opatrenia, pričom zmenila dôvody uvedené v aktoch z roku 2021 s cieľom doplnenia týchto dôvodov na konci: „Majoritný akcionár spoločnosti Syrian Olive Oil Private JSC, výrobcu jedlých olejov so sídlom v Sýrii.“

46      Rada v prílohe k listu z 13. apríla 2022 Rada oznámila zástupcom žalobcu dokument WK 5366/2022 INIT z 11. apríla 2022, a poskytla im možnosť predložiť pripomienky k novému dôvodu zápisu a dokumentu WK 5366/2022 INIT pred 29. aprílom 2022.

47      Listom z 28. apríla 2022 zástupcovia žalobcu predložili svoje pripomienky Rade.

48      Dňa 30. mája 2022 Rada prijala rozhodnutie 2022/849 a vykonávacie nariadenie 2022/840 (ďalej spoločne len „akty o zachovaní z roku 2022“). Na základe rozhodnutia 2022/849 bolo uplatňovanie rozhodnutia 2013/255 predĺžené do 1. júna 2023. Meno žalobcu bolo zachované v riadku 36 časti A (Osoby) dotknutých zoznamov. Rada odôvodnila prijatie reštriktívnych opatrení voči žalobcovi uvedením rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v aktoch z roku 2021.

II.    Návrhy účastníkov konania

49      Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil akty z roku 2021 a akty o zachovaní z roku 2022 (ďalej len spoločne „napadnuté akty“) v rozsahu, v akom sa na neho vzťahujú,

–        uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.

50      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania,

–        subsidiárne v prípade zrušenia napadnutých aktov nariadiť, aby boli účinky rozhodnutia 2022/849 zachované, pokiaľ ide o žalobcu, až do nadobudnutia účinnosti čiastočného zrušenia vykonávacieho nariadenia 2022/840.

III. Právny stav

51      Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza päť žalobných dôvodov, z ktorých prvý je založený na nesprávnom posúdení, druhý na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery, tretí na porušení zásady právnej istoty, štvrtý na „zneužití právomoci“ a piaty na porušení právnej sily rozhodnutej veci.

52      Druhý a tretí žalobný dôvod treba preskúmať spoločne, keďže zásada ochrany legitímnej dôvery súvisí so zásadou právnej istoty [pozri rozsudok z 12. apríla 2013, Du Pont de Nemours (France) a i./Komisia, T‑31/07, neuverejnený, EU:T:2013:167, bod 301 a citovanú judikatúru]. Okrem toho tieto dva žalobné dôvody majú svoj pôvod v tom istom predpoklade, a to že napadnuté akty majú retroaktívny účinok v tom zmysle, že podľa žalobcu po prvýkrát preukazujú, že je osobou uvedenou v riadku 36 od prijatia aktov z roku 2011.

53      Pred preskúmaním týchto žalobných dôvodov je potrebné spresniť predmet tejto žaloby a rozhodnúť o prípustnosti dôkazov predložených žalobcom v rámci repliky.

A.      O predmete a rozsahu tejto žaloby

54      Svojou žalobou sa žalobca domáha len zrušenia aktov z roku 2021 a aktov o zachovaní z roku 2022 v rozsahu, v akom sa ho týkajú.

55      Treba pripomenúť, že žalobca je osobou, na ktorú sa vzťahujú napadnuté akty, a je nesporné, že voči nemu boli prijaté reštriktívne opatrenia prinajmenšom od prijatia uvedených aktov. Účastníci konania sa naopak nezhodujú v otázke, či sa na žalobcu vzťahovali reštriktívne opatrenia pred prijatím aktov z roku 2021.

56      V tejto súvislosti sa žalobca v podstate domnieva, že nepodliehal takýmto opatreniam, ako to Rada mnohokrát uznala pred odoslaním listu z 12. februára 2021. Rada sa domnieva, že sa dopustila pochybenia, keď sa domnievala, že žalobca nebol osobou uvedenou v riadku 36 dotknutých zoznamov, hoci v skutočnosti išlo o žalobcu, a to od prijatia aktov z roku 2011. Za týchto okolností chcela Rada prostredníctvom aktov z roku 2021 objasniť identifikačné prvky osoby uvedenej v riadku 36 dotknutých zoznamov a zmeniť dôvody zápisu tak, aby z nich jasne vyplývalo, že išlo o žalobcu a že jeho meno bolo zapísané do predmetných zoznamov od aktov z roku 2011. Žalobca z toho vyvodzuje, že napadnuté akty majú retroaktívny účinok, čo Rada spochybňuje.

57      Na jednej strane teda treba preskúmať, či sú dôvody zápisu v napadnutých aktoch dostatočne podložené. Bude to analyzované v rámci prvého žalobného dôvodu založeného na nesprávnom posúdení. Na druhej strane je potrebné položiť si otázku o potenciálne spätnom účinku napadnutých aktov, čo bude preskúmané v rámci druhého a tretieho žalobného dôvodu, ktoré sú založené na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery a na porušení zásady právnej istoty.

58      Z bodov 49 a 54 vyššie naopak vyplýva, že Všeobecnému súdu nebola predložená otázka zákonnosti aktov predchádzajúcich napadnutým aktom. Inými slovami, nejde o overenie toho, či sú dôvody zápisu uvedené v uvedených aktoch z právneho hľadiska dostatočne podložené, ani toho, či sú identifikačné údaje týchto aktov dostatočne presné na to, aby sa preukázalo, že žalobca je skutočne osobou, na ktorú sa vzťahujú tie isté akty.

B.      O prípustnosti dôkazov predložených žalobcom v rámci repliky

59      Rada tvrdí, že väčšina osvedčení predložených žalobcom týkajúcich sa jeho obchodných záujmov v podnikoch ako Lead Contracting and Trade Company (ďalej len „Lead Syria v likvidácii“), Lead Contracting and Trading Limited (ďalej len „Lead UAE“), Gulfsands Petroleum a Cham Holding pochádzajú z obdobia pred podaním žaloby a že žalobca neodôvodnil omeškanie predloženia týchto dokumentov.

60      Žalobca v odpovedi na otázku položenú na pojednávaní v podstate zdôrazňuje, že Rada nespresnila, ktoré dokumenty priložené k replike považuje za omeškane predložené. V každom prípade tvrdí, že dokumenty pripojené k replike boli predložené ako odpoveď na tvrdenia, ktoré Rada uviedla vo vyjadrení k žalobe.

61      Treba pripomenúť, že článok 85 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu stanovuje, že dôkazy a návrhy dôkazov sa predkladajú v rámci prvej výmeny vyjadrení. Odsek 2 tohto článku dodáva, že účastníci konania môžu ešte v replike a duplike predložiť dôkazy alebo označiť dôkazy, ktoré navrhujú vykonať na podporu svojich tvrdení, za predpokladu, že omeškanie s ich predložením je odôvodnené. V poslednom uvedenom prípade podľa odseku 4 uvedeného článku Všeobecný súd rozhodne o prípustnosti predložených dôkazov alebo návrhov dôkazov, ktoré boli predložené po tom, ako mali ostatní účastníci konania možnosť vyjadriť sa k nim (rozsudok z 13. decembra 2018, Post Bank Iran/Rada, T‑559/15, EU:T:2018:948, bod 74).

62      Okrem toho článok 85 ods. 2 rokovacieho poriadku treba vykladať s ohľadom na článok 92 ods. 7 uvedeného rokovacieho poriadku, ktorý výslovne stanovuje, že právo na dôkaz opaku a doplnenie návrhov na vykonanie dôkazov zostávajú vyhradené. V dôsledku toho, ako vyplýva z ustálenej judikatúry, na dôkaz opaku a doplnenie návrhov na vykonanie dôkazov, ktoré boli predložené v nadväznosti na dôkaz opaku druhého účastníka konania, sa nevzťahuje pravidlo o vylúčení dôkazov stanovené v článku 85 ods. 2 tohto rokovacieho poriadku (pozri rozsudok z 18. septembra 2017, Uganda Commercial Impex/Rada, T‑107/15 a T‑347/15, neuverejnený, EU:T:2017:628, bod 72 a citovanú judikatúru).

63      V prejednávanej veci treba podobne ako žalobca uviesť, že Rada neuvádza presný zoznam dokumentov priložených k replike, ktoré považuje za omeškane predložené. Vzhľadom na podniky uvedené v bode 59 vyššie sa však treba domnievať, že Rada odkazuje na prílohy C.4 až C.6 (týkajúce sa Lead Contracting and Trade Company), C.8 až C.10 (týkajúce sa Lead Contracting and Trading Limited), C.11 a C.14 (týkajúce sa Gulfsands Petroleum) a prílohu C.16 (týkajúcu sa spoločnosti Cham Holding).

64      Treba však poznamenať, že Rada v bode 79 vyjadrenia k žalobe zdôraznila, že žalobca nepredložil nijaké osvedčenie potvrdzujúce likvidáciu podnikov, ktoré sú s ním spojené, ani nijaké osvedčenie o predaji týkajúcom sa akcií, ktoré v týchto podnikoch vlastnil. Navyše Rada v bodoch 80 až 83 vyjadrenia k žalobe spochybnila dôkaznú hodnotu listov pochádzajúcich od tretích osôb, ktoré žalobca predložil v prílohe svojej žaloby a ktoré mali potvrdiť, že v Sýrii už nemá obchodné záujmy.

65      Dôkazy žalobcu, ktorými chce preukázať, že už nemá záujmy v spoločnostiach uvedených v bode 59 vyššie, tak boli predložené s cieľom odpovedať na tvrdenia Rady.

66      Rovnako ostatné dôkazy predložené žalobcom v prílohe repliky, ktorých prípustnosť navyše Rada nespochybňuje, majú podporiť tvrdenia, ktoré žalobca predložil v odpovedi na tvrdenia uvedené vo vyjadrení Rady k žalobe a pripomenuté v bode 64 vyššie.

67      Za týchto okolností treba konštatovať, že všetky dôkazy predložené žalobcom v prílohe repliky majú za cieľ odpovedať na tvrdenia Rady predložené v rámci vyjadrenia k žalobe, a preto sú prípustné.

C.      O prvom žalobnom dôvode založenom na nesprávnych posúdeniach

68      Žalobca v podstate tvrdí, že Rada sa dopustila pochybenia, keď zapísala jeho meno do predmetných zoznamov, pretože nespĺňa kritériá na zápis do zoznamu. V tejto súvislosti tvrdí, že hoci bol v minulosti podnikateľom v Sýrii, v súčasnosti už v tejto krajine nevykonáva žiadnu činnosť. Rovnako tvrdí, že nemá väzby s rodinami Assadovcov alebo Makhloufovcov. Napokon tvrdí, že nie je spojený so sýrskym režimom.

69      Rada spochybňuje tvrdenia žalobcu a v podstate sa domnieva, že preukázala dôvodnosť dôvodov zápisu.

1.      Úvodné poznámky

70      Treba pripomenúť, že účinnosť súdneho preskúmania zaručená článkom 47 Charty základných práv Európskej únie najmä vyžaduje, aby sa súd Únie uistil, že rozhodnutie, ktorým boli prijaté alebo zachované reštriktívne opatrenia, ktoré má pre dotknutú osobu alebo dotknutý subjekt individuálny dosah, sa opiera o dostatočne silný skutkový základ. To si vyžaduje preskúmanie skutočností uvádzaných v odôvodnení, o ktoré sa predmetné rozhodnutie opiera tak, aby sa súdne preskúmanie neobmedzovalo len na abstraktné posúdenie pravdepodobnosti uvádzaných dôvodov, ale aby sa týkalo otázky, či sú tieto dôvody, alebo aspoň jeden z nich, ktorý je sám osebe dostatočný na odôvodnenie tohto rozhodnutia, podložené (rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi (C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 119).

71      Súdu Únie prináleží, aby vykonal toto preskúmanie a prípadne požiadal príslušný orgán Únie, aby predložil informácie alebo dôkazy, či už dôverné alebo nie, ktoré sú relevantné na účely takéhoto preskúmania (pozri rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 120 a citovanú judikatúru).

72      V prípade pochybností je totiž úlohou príslušného orgánu Únie, aby preukázal dôvodnosť dôvodov uplatňovaných proti dotknutej osobe alebo dotknutému subjektu, a nie je úlohou týchto posledných uvedených predložiť opačné dôkazy svedčiace o neexistencii dôvodnosti uvedených dôvodov (rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 121).

73      Na tento účel sa nevyžaduje, aby uvedený orgán predložil súdu Únie všetky informácie a dôkazy týkajúce sa dôvodov uvedených v akte, ktorého zrušenie sa navrhuje. Je však potrebné, aby boli dôvody použité proti dotknutej osobe alebo dotknutému subjektu podložené informáciami a dôkazmi (rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 122).

74      Ak príslušný orgán Únie predloží relevantné informácie a dôkazy, súd Únie musí overiť vecnú správnosť uvádzaných skutočností s prihliadnutím na tieto informácie alebo skutočnosti a posúdiť ich dôkaznú silu v závislosti od okolností prejednávanej veci a s ohľadom na prípadné pripomienky predložené najmä dotknutou osobou alebo dotknutým subjektom v súvislosti s nimi (rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P, EU:C:2013:518, bod 124).

75      V súlade s judikatúrou Súdneho dvora sa posúdenie dôvodnosti zápisu musí vykonať preskúmaním dôkazov nie izolovane, ale v kontexte, do ktorého patria (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. apríla 2015, Anbouba/Rada, C‑630/13 P, EU:C:2015:247, bod 51, a z 21. apríla 2015, Anbouba/Rada, C‑605/13 P, EU:C:2015:248, bod 50).

76      Napokon, v rámci posúdenia závažnosti problematiky, ktorá je súčasťou posúdenia proporcionality predmetných reštriktívnych opatrení, možno zohľadniť kontext, do ktorého patria tieto opatrenia, skutočnosť, že bolo naliehavé prijať takéto opatrenia, ktorých účelom je vytvoriť tlak na sýrsky režim s cieľom zastaviť násilné zásahy proti civilnému obyvateľstvu, a ťažkosti získať konkrétnejšie dôkazy v štáte s autoritatívnym režimom, ktorý je v stave občianskej vojny (rozsudok z 21. apríla 2015, Anbouba/Rada, v. EÚ L ‑605/13 P, EU:C:2015:248, bod 46).

77      Prvý žalobný dôvod treba analyzovať s prihliadnutím na tieto úvahy.

2.      O dôvodoch zápisu do zoznamu a o stanovení kritérií pre tento zápis

78      Treba pripomenúť, že všeobecné kritériá zápisu do zoznamov uvedené v článku 27 ods. 1 a článku 28 ods. 1 rozhodnutia 2013/255, zmeneného rozhodnutím 2015/1836, prevzaté, pokiaľ ide o zmrazenie finančných prostriedkov, do článku 15 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 36/2012, zmeneného nariadením 2015/1828, stanovujú, že na osoby a subjekty, ktoré majú prospech z politiky vedenej sýrskym režimom alebo tento režim podporujú, sa vzťahujú reštriktívne opatrenia. Rovnako článok 27 ods. 2 písm. a), článok 27 ods. 3, článok 28 ods. 2 písm. a) a článok 28 ods. 3 toho istého rozhodnutia, prevzaté, pokiaľ ide o zmrazenie finančných prostriedkov, do článku 15 ods. 1a písm. a) a článku 15 ods. 1b toho istého nariadenia, stanovujú, že kategória „popredných podnikateľov pôsobiacich v Sýrii“ je predmetom reštriktívnych opatrení, iba žeby existoval dostatok informácií, že tieto osoby nie sú alebo už nie sú spojené so sýrskym režimom alebo že naň nemajú vplyv alebo že nepredstavujú reálne riziko obchádzania reštriktívnych opatrení. Napokon článok 27 ods. 2 posledná veta, článok 27 ods. 3 a článok 28 ods. 2 posledná veta a článok 28 ods. 3 uvedeného rozhodnutia, prevzaté, pokiaľ ide o zmrazenie finančných prostriedkov, do poslednej vety článku 15 ods. 1a a článku 15 ods. 1b uvedeného nariadenia stanovujú, že osoby a subjekty, ktoré sú spojené s osobami, subjektmi a orgánmi, na ktoré sa vzťahuje jedno z kritérií zápisu, podliehajú reštriktívnym opatreniam, okrem prípadu, keď existujú dostatočné informácie, že tieto osoby nie sú alebo už nie sú spojené so sýrskym režimom alebo že naň nemajú vplyv alebo že nepredstavujú reálne riziko obchádzania reštriktívnych opatrení.

79      Ako bolo uvedené v bode 41 vyššie, dôvody na zápis mena žalobcu do dotknutých zoznamy sú tieto:

„Popredný sýrsky podnikateľ s úzkymi väzbami na režim. Spojený s rodinami Assadovcov a Makhloufovcov.

Ako taký sa podieľa na fungovaní sýrskeho režimu, má z neho prospech alebo ho inak podporuje.

Popredný investor v ropnom priemysle, zakladateľ a riaditeľ spoločnosti Lead Contracting & Trading Ltd.“

80      Z dôvodov zápisu mena žalobcu do predmetných zoznamov treba vyvodiť, že jeho meno bolo zapísané do zoznamu po prvé z dôvodu jeho postavenia popredného podnikateľa pôsobiaceho v Sýrii v súlade s kritériom definovaným v článku 27 ods. 2 písm. a) a v článku 28 ods. 2 písm. a) rozhodnutia 2013/255, zmeneného rozhodnutím 2015/1836, prevzatým, pokiaľ ide o zmrazenie finančných prostriedkov, do článku 15 ods. 1a nariadenia č. 36/2012, zmeneného nariadením 2015/1828 (kritérium popredného podnikateľa pôsobiaceho v Sýrii), po druhé z dôvodu jeho spojenia so sýrskym režimom v súlade s kritériom stanoveným v článku 27 ods. 1 a článku 28 ods. 1 uvedeného rozhodnutia a článku 15 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia (kritérium spojenia s režimom) a po tretie z dôvodu jeho spojenia s členmi rodín Assadovcov a Makhloufovcov, v súlade s kritériom stanoveným v článku 27 ods. 2 poslednej vete a článku 28 ods. 2 poslednej vete toho istého rozhodnutia a v článku 15 ods. 1a poslednej vete toho istého nariadenia (kritérium spojenia s osobou alebo subjektom, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia).

3.      O dôkazoch

81      Na odôvodnenie zápisu mena žalobcu do predmetných zoznamov Rada predložila dokument WK 4069/2019 INIT obsahujúci verejne dostupné informácie, konkrétne odkazy, články z tlače a snímky obrazovky pochádzajúce z:

–        internetovej stránky Syrian Oil & Gas News, ktorá v oznámení z 31. júla 2010 zobrazuje fotografiu žalobcu a opisuje ho ako podnikateľa, ktorý vynaložil značné investície v Sýrii, najmä prostredníctvom spoločnosti Lead Syria v likvidácii, v spolupráci s pánom Ghassanom Muhannom; podľa tohto oznámenia je táto spoločnosť jednou z najstarších a najväčších stavebných spoločností v sýrskom ropnom odvetví; v tomto oznámení sa okrem iného uvádza, že je partnerom v spoločnosti Asaad Beitenjaneh & Partners Company for Processing & Refining Edible Oils, ktorá pôsobí v oblasti ropy, a že je na čele sýrskej časti sýrsko‑alžírskej obchodnej komory a členom sýrskeho národného výboru medzinárodnej obchodnej komory Sýrie; toto oznámenie napokon uvádza projekty a spoločnosti, do ktorých bol žalobca zapojený, t. j. Cham Holding, United Insurance Company, Al Badia Cement JSC, Bank Audi Syria, Syrian Arab Insurance Company, Aqeelah Takaful Insurance Company, Dajajouna, a skutočnosť, že vlastní stanicu na chov čistokrvných arabských koní,

–        internetovej stránky Aks al Ser, ktorá v oznámení zo 6. septembra 2012 uvádza, že žalobca podľa zdroja blízkeho žalobcovi utiekol, pričom si vzal milióny dolárov, zo Sýrie do Alžírska, kde má veľmi veľké projekty a investície v odvetví ropného a plynárenského priemyslu; toto oznámenie uvádza, že podľa tohto zdroja žalobca začal likvidáciu svojich finančných aktív a vyberá svoje peniaze z bánk po zbombardovaní veliteľstva sýrskej národnej bezpečnosti; toto oznámenie okrem iného opisuje žalobcu ako jedného z najvýznamnejších investorov v odvetví ropného priemyslu v Sýrii a ako ústrednú postavu tohto odvetvia v podnikateľskom prostredí; v tomto oznámení sa okrem iného uvádza, že žalobca vlastní podiely v spoločnosti Cham Holding, je jedným zo zakladateľov spoločnosti Bank Audi Syria, a je partnerom spoločností Al Badia Cement a Lead Syria v likvidácii; v tomto oznámení sa napokon uvádza, že žalobca patrí do skupiny obchodníkov, ktorá má prospech zo sýrskeho režimu, že má vzťahy v rozhodovacích kruhoch, pričom zohráva úlohu sprostredkovateľa medzi sýrskym režimom a ostatnými krajinami pri ťažbe ropy,

–        internetovej stránky Dawdaa, ktorá v oznámení z 2. novembra 2017 uvádza, že nepotvrdené správy poukazujú na rozpory medzi sýrskym režimom a žalobcom, ktorý je zodpovedný za problémy súvisiace s ropou; v tomto oznámení sa okrem iného uvádza, že žalobca nie je členom rodiny Assadovcov, ale že je jej blízky z dôvodu svojich úloh; v tomto oznámení sa napokon uvádza, že žalobca je obchodným partnerom pána Ghassana Muhanna, strýka pána Ramiho Makhloufa, v ich podniku Lead Syria v likvidácii,

–        internetovej stránky Syriano, ktorá v oznámení z 22. januára 2015 uvádza, že žalobca vlastní 50 % spoločnosti Lead Syria v likvidácii a že druhú časť vlastní pán Ghassan Muhanna na účet pána Mohammeda Makhloufa, ktorého je švagrom,

–        internetovej stránky Orient News, ktorá v článku z 2. februára 2015 opisuje žalobcu ako „krstného otca“ sýrskeho ropného odvetvia a že sa zúčastnil na aliancii „ropa za potraviny“ v spolupráci s Maherom Al‑Assadom, bratom prezidenta Bašára Al‑Assada,

–        internetovej stránky Ayn Almadina, ktorá sa v článku z 22. júla 2018 týka vzostupu žalobcu skromného pôvodu až do jeho postavenia bohatého podnikateľa v ropnom odvetví, za čo vďačí spojeniu so svojím bratrancom Mohammedom Makhloufom; v tomto článku sa okrem iného uvádza, že žalobca má kanadskú štátnu príslušnosť a nedávno nadobudol libanonskú štátnu príslušnosť; ďalej sa spresňuje, že žalobca založil Lead Syria v likvidácii s pánom Mohammedom Makhloufom a jeho švagrom, Ghassanom Muhannom; tento článok napokon uvádza, že matka žalobcu, pani Jamila Muhanna, je sesternicou manželky pána Mohammeda Makhloufa.

82      Rada tiež predložila dokument WK 985/2021 INIT. Tento dokument obsahuje prvú časť, rozdelenú na tri tituly, poskytujúcu informácie o totožnosti žalobcu, ktoré uvádzajú jeho prezentáciu, ako aj opis jeho väzieb so sýrskym režimom a vysvetľujú zmeny priezviska žalobcu. Navyše Rada ako dokument č. 3 predložila fotokópiu cestovných pasov a dokladov totožnosti žalobcu. Zobrazené sú jeho libanonský, sýrsky, kanadský pas, ako aj pobytový preukaz v Spojených arabských emirátoch ako riaditeľa spoločnosti Lead UAE. Dokument č. 4 je osvedčením týkajúcim sa spoločnosti Lead UAE zo 17. septembra 2018. Dokument napokon reprodukuje odkazy, novinové články a snímky obrazovky. Spomedzi nich štyri z nich sú rovnaké ako tie, ktoré sú uvedené v dokumente WK 4069/2019 INIT, a to oznámenia pochádzajúce z internetových stránok Syriano a Dawdaa, ako aj novinové články pochádzajúce z internetových stránok Orient News a Ayn Almadina. Pokiaľ ide o ostatné informácie, ide o informácie pochádzajúce z:

–        internetovej stránky Syrian Oil & Gas News, ktorá v oznámení z 2. augusta 2010 preberá rovnaké informácie ako oznámenie na tej istej stránke z 31. júla 2010, a dodáva, že žalobca je partnerom subjektu Asaad Beitenjaneh & Partners Company for Syrian Olive Oil,

–        internetovej stránky Al‑Iqtisadi, ktorá na stránke prehliadanej 21. januára 2020 opisuje žalobcu ako zakladateľa a predsedu spoločnosti Lead UAE, ktorá je zaregistrovaná vo voľnom pásme Jebel Ali v Spojených arabských emirátoch,

–        internetovej stránky Al Khaleej Online, ktorá v článku nazvanom „Who steals the Syrian oil?“ (Kto kradne sýrsku ropu?) z 8. novembra 2019, ktorá bola tiež uverejnená na internetovej stránke Anadolu Arabic 7. novembra 2019 pod iným názvom, uvádza, že miliardy dolárov pochádzajúcich z predaja ropy prostredníctvom podnikov, ako je Lead Syria v likvidácii, so sídlom v Damasku (Sýria), prešli na účty rodiny Assadovcov; Lead Syria v likvidácii je spoločne vo vlastníctve pána Mohammeda Makhloufa a jeho príbuzného Nizara Assada; Mohammed Makhlouf si zaregistroval svoj podiel pod menom svojho švagra, pána Ghassana Muhannu,

–        internetovej stránky Al Hewar, ktorá v článku zo 14. mája 2014 nazvanom „Looting of the funds and wealth of the Syrian people under the rule of the Al‑Assad family, coalition administration, and the interim government (in number and facts)“ [Kradnutie finančných prostriedkov a bohatstva sýrskeho ľudu pod vládou rodiny Al‑Assadovcov, koaličnou správou a dočasnou vládou (v číslach a faktoch)] uvádza, že žalobca, ako príbuzný pána Mohammeda Makhloufa, založil Lead Syria v likvidácii v ropnom priemysle v prospech rodiny Asadovcov,

–        knihy s názvom „The Political Economy of investment in Syria“ (Politická ekonómia investovania v Sýrii), ktorá bola vydaná v roku 2015, v ktorej sa uvádza, že podľa článku na internetovej stránke The Syria Report z 2. júla 2007 žalobca, významný podnikateľ, je generálnym riaditeľom a hlavným akcionárom spoločnosti Lead Syria v likvidácii, najväčšom podniku pre služby v ropnom priemysle v krajine, a investoval spolu s pánom Ramim Makhloufom v Spojených štátoch amerických približne 23,2 milióna dolárov (USD) (približne 17,23 milióna eura) do ropnej spoločnosti Gulfsands Petroleum so sídlom v Spojenom kráľovstve, ktorá pôsobí v Sýrii.

4.      O vierohodnosti a relevantnosti dôkazov

83      Žalobca spochybňuje vierohodnosť a relevantnosť dôkazov predložených Radou na podporu dôvodnosti dôvodov zápisu.

84      V prvom rade, pokiaľ ide o spoľahlivosť dôkazov predložených Radou, treba pripomenúť, že na jednej strane v rámci posúdenia závažnosti veci, ktoré je súčasťou preskúmania proporcionality predmetných reštriktívnych opatrení, možno zohľadniť kontext, v ktorom sú tieto opatrenia prijaté, vzhľadom na to, že bolo naliehavé prijať takéto opatrenia, ktorých cieľom je vyvinúť tlak na sýrsky režim, aby zastavil násilné represie voči obyvateľstvu, a ťažkosti pri získavaní presnejších dôkazov v štáte v situácii občianskej vojny s autoritárskym režimom (pozri rozsudok zo 14. apríla 2021, Al‑Tarazi/Rada, T‑260/19, neuverejnený, EU:T:2021:187, bod 71 a citovanú judikatúru).

85      Na druhej strane v súlade s ustálenou judikatúrou sa činnosť Súdneho dvora a Všeobecného súdu riadi zásadou voľného hodnotenia dôkazov a jediným kritériom posúdenia hodnoty predložených dôkazov je ich vierohodnosť. Okrem toho na účely posúdenia dôkaznej sily dokumentu je potrebné overiť vierohodnosť informácie, ktorú obsahuje, a zohľadniť najmä pôvod dokumentu, okolnosti jeho vypracovania, jeho adresáta a položiť si otázku, či sa vzhľadom na svoj obsah javí zmysluplný a dôveryhodný (pozri rozsudok zo 14. apríla 2021, Al‑Tarazi/Rada, T‑260/19, neuverejnený, EU:T:2021:187, bod 72 a citovanú judikatúru).

86      Treba konštatovať, že žalobca sa uspokojuje s tvrdením, že dôkazy Rady sú správami z počutia od tretích strán a oznámeniami na internete, ktoré nie sú nezávislé, bez toho, aby svoju argumentáciu podložil konkrétnymi dôkazmi. V tejto súvislosti vzhľadom na to, že dôkazy predložené Radou, ktoré boli poskytnuté žalobcovi, pochádzajú z verejne dostupných zdrojov, mohol uviesť, ktoré boli podľa neho napríklad priaznivé pre sýrsky režim. Konkrétne, vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bode 74 vyššie, hoci prináleží Rade predložiť dôkazy na podporu dôvodov zápisu, prináleží žalobcovi, aby uviedol tie z nich, ktoré by mohli vyvolať pochybnosti o ich vierohodnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. apríla 2021, Al‑Tarazi/Rada, T‑260/19, neuverejnený, EU:T:2021:187, bod 73).

87      Po druhé, pokiaľ ide o relevantnosť dôkazov predložených Radou, žalobca tvrdí, že väčšina z nich už nie je aktuálna. V tejto súvislosti poznamenáva, že sedem z nich má viac ako šesť rokov a že spomedzi troch článkov mladších ako šesť rokov len jeden z nich predchádzal prijatiu napadnutých aktov o dva roky. Navyše viaceré z týchto článkov sú ešte menej relevantné, než naznačuje ich dátum uverejnenia, keďže poukazujú na udalosti, ktoré predchádzali likvidácii obchodných záujmov žalobcu v Sýrii. Tieto dôkazy v konečnom dôsledku preukazujú, že žalobca bol podnikateľom pôsobiacim v Sýrii, čo nepopiera, ale nie sú schopné preukázať, že je v súčasnosti takým podnikateľom.

88      V tejto súvislosti treba uviesť, že čím viac sú dôkazy staré v porovnaní s dátumom prijatia aktov, ktorými sa ukladajú reštriktívne opatrenia voči určitej osobe alebo subjektu, tým menej môžu predstavovať samy osebe dostatočný základ na odôvodnenie sporných aktov. V tomto zmysle, hoci môžu byť použité Radou, značný čas, ktorý uplynul medzi ich uverejnením na jednej strane a prijatím sporných aktov na strane druhej, vyžaduje, aby ich Rada potvrdila inými novšími dôkazmi (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 26. júla 2017, Rada/Hamas, C‑79/15 P, EU:C:2017:584, body 32 a 33).

89      V prejednávanej veci rôzne dôkazy predložené Radou väčšinou odkazujú na informácie, ktoré sa prekrývajú, takže aj staršie dôkazy môžu byť do určitej miery relevantné na preukázanie dôvodnosti dôvodov zápisu.

90      Za týchto okolností sa treba domnievať, že dôkazy predložené Radou majú zmysluplnú a vierohodnú povahu a sú a priori relevantné na podporu dôvodov zápisu.

91      Pri určení, či sú vzhľadom na celý spis dostatočné na preukázanie dôvodnosti dôvodov na zápis do zoznamu, však bude potrebné vziať do úvahy to, že dôkazy predložené Radou sú staršieho pôvodu.

5.      O dôvodoch zápisu

a)      O postavení popredného podnikateľa pôsobiaceho v Sýrii

1)      O ekonomických záujmoch žalobcu

92      V prvom rade z informácií pochádzajúcich z takmer všetkých článkov alebo oznámení poskytnutých Radou, s výnimkou článku pochádzajúceho z internetovej stránky Orient News a internetovej stránky Aliqtisadi, vyplýva, že žalobca je zakladateľom a partnerom spoločnosti Lead Syria v likvidácii, ktorá pôsobí v ropnom a plynárenskom odvetví. To je tiež uvedené v prvej časti dokumentu WK 985/2021 INIT pod názvom „Prezentácia a blízke vzťahy so sýrskym režimom“. Ďalej tak z pobytového víza žalobcu v Spojených arabských emirátoch, ako aj z internetovej stránky Aliqtisadi, vyplýva, že žalobca riadi Lead UAE. Okrem toho je žalobca opísaný ako zapojený do rôznych subjektov na internetových stránkach Syrian Oil & Gas News a Aks al Ser. Napokon výňatok z knihy „The Political Economy of investment in Syria“ odkazuje na investíciu žalobcu v Gulfsands Petroleum, ropnej spoločnosti so sídlom v Spojenom kráľovstve, ktorá pôsobí v Sýrii.

93      Dôkazy predložené Radou tak majú tendenciu preukázať, že žalobca je investorom v sýrskom ropnom odvetví.

94      Žalobca spochybňuje tento opis a v podstate tvrdí, že už nemá v Sýrii nijaký obchodný záujem.

95      V prvom rade, pokiaľ ide o Lead Syria v likvidácii, žalobca predložil zmluvu z novembra 2011, ktorou sa stiahol zo spoločnosti v prospech A, a s cieľom preukázať, že táto spoločnosť bola od roku 2012 nečinná, predložil vyhlásenia o príjmoch tohto subjektu za roky 2012 až 2020. Predložil tiež osvedčenie pochádzajúce z obchodného registra v Damasku z 5. januára 2021, v ktorom sa uvádza, že Lead Syria v likvidácii vstúpila do likvidácie 8. novembra 2020, teda pred prijatím napadnutých aktov.

96      Treba však konštatovať, že na jednej strane všetky dôkazy predložené Radou a týkajúce sa spoločnosti Lead Syria v likvidácii majú skorší dátum ako 5. január 2021. Na druhej strane Rada neuviedla nijaké tvrdenie na podporu tvrdenia, že Lead Syria v likvidácii ešte pôsobí alebo že dôkazy predložené žalobcom nie sú zmysluplné a vierohodné.

97      V dôsledku toho treba dospieť k záveru, že žalobca preukázal, že už nemá záujem v spoločnosti Lead Syria v likvidácii, ktorá bola v každom prípade nečinná a v likvidácii ku dňu prijatia napadnutých aktov.

98      V druhom rade, pokiaľ ide o Lead UAE, žalobca predkladá dva dokumenty pochádzajúce od QNA Auditors, audítorskej spoločnosti nachádzajúcej sa v Dubaji (Spojené arabské emiráty), ktorými táto spoločnosť potvrdzuje, že Lead UAE nevykonáva činnosť v Sýrii. Ide o list z 18. februára 2021 a tabuľku z 15. novembra 2021, ktorú vypracovala QNA Auditors s cieľom osvedčiť zoznam prebiehajúcich projektov, ktoré zrealizovala Lead UAE. Z tejto tabuľky vyplýva, že Lead UAE má stavebné projekty v Alžírsku a Katare.

99      Treba uviesť, že okrem pobytového víza žalobcu v Spojených arabských emirátoch, ktoré predložila Rada, len internetová stránka Al‑Iqtisadi uvádza Lead UAE. Táto stránka však neuvádza, kde sa projekty spoločnosti Lead UAE zrealizovali.

100    Pokiaľ ide o tvrdenie Rady, že z listu z 18. februára 2021 jasne nevyplýva, či sa v ňom obsiahnuté vyhlásenia týkajú spoločností Lead UAE alebo Lead Syria v likvidácii, treba ho zamietnuť ako nedôvodné. Žalobca totiž predložil podložené vysvetlenia, ktoré majú odlíšiť Lead Syria v likvidácii od spoločnosti Lead UAE. V tejto súvislosti predložil dôkazy týkajúce sa každej z týchto spoločností pochádzajúce od orgánov, ako je audítorská spoločnosť alebo obchodný register, ktoré umožňujú potvrdiť, že Lead Syria v likvidácii je spoločnosťou, ktorú založil s pánom Ghassanom Muhannom v Sýrii predtým, ako sa z nich v roku 2011 stiahol, zatiaľ čo Lead UAE je podnikom, ktorý založil v Spojených arabských emirátoch.

101    Je pravda, že veľká podobnosť medzi menami týchto spoločností je náchylná na zámenu. Ďalej, zatiaľ čo žalobca starostlivo vypracoval jasnú správu poskytujúcu vysvetlenia s cieľom pomôcť Všeobecnému súdu rozlíšiť tieto dva subjekty, Rada naopak neumožnila Všeobecnému súdu ľahko pochopiť, na ktorý subjekt odkazujú jednotlivé dôkazy obsiahnuté v dokumentoch WK 4069/2019 INIT a WK 985/2021 INIT používajúcich odlišné názvy, a dokonca vo svojich písomných podaniach mala určitý zmätok. Napokon treba konštatovať, že Rada v odpovedi na otázku Všeobecného súdu na pojednávaní potvrdila, že skutočne existovali dva subjekty, a to Lead Syria v likvidácii a Lead UAE, a že keď sa odkazovalo na subjekt založený žalobcom a pánom Ghassanom Muhannom, bolo potrebné to chápať tak, že išlo o Lead Syria v likvidácii.

102    Žalobca preto preukázal, že Lead UAE so sídlom v Spojených arabských emirátoch, čo potvrdzujú dôkazy predložené Radou, nevykonáva činnosť v Sýrii.

103    V každom prípade treba poznamenať, že žalobca predložil rozhodnutie z 23. marca 2020, ktoré vydal jediný akcionár spoločnosti Lead UAE, spoločnosť B, v ktorom bolo od tohto dátumu akceptované jeho odstúpenie z funkcie riaditeľa.

104    Rada pritom neuviedla nijaké tvrdenie, ktorým by spochybnila odstúpenie žalobcu z funkcie, ani nespochybnila dôveryhodnosť dôkazov, ktoré žalobca predložil.

105    Treba preto konštatovať, že žalobca preukázal, že už nie je zapojený do spoločnosti Lead UAE, ktorá v každom prípade nie je spoločnosťou usadenou v Sýrii a nevykonáva tam žiadnu činnosť.

106    V treťom rade treba preskúmať účasť žalobcu v rôznych subjektoch uvedených na internetových stránkach Syrian Oil & Gas News a Aks al Ser.

107    Po prvé, pokiaľ ide o Asaad and Petngnap & Co, ktorú žalobca spája, bez toho, aby to v tejto súvislosti Rada spochybnila, so spoločnosťou Asaad Beitenjaneh & Partners Company for Processing & Refining Edible Oils, premenenou v roku 2011 na súkromnú spoločnosť s názvom Syrian Private Joint‑stock Company for Processing and Refining Edible Oils, žalobca predkladá list od tohto subjektu z 15. novembra 2021, v ktorom potvrdzuje, že k tomuto dátumu v ňom nemá žiadne akcie. Je pravda, že toto vyhlásenie, ktoré konštatuje situáciu žalobcu vo vzťahu k uvedenej spoločnosti v čase po prijatí aktov z roku 2021, nepreukazuje, že žalobca v čase, keď voči nemu Rada prijala reštriktívne opatrenia, takéto akcie nemal. Jediný dôkaz predložený Radou, ktorý svedčí o tom, že žalobca je partnerom uvedeného subjektu, je však už staršieho pôvodu, keďže pochádza z roku 2010. Okrem toho žiadny ďalší novší dôkaz nepotvrdzuje túto informáciu. Navyše Rada neuviedla nijaké tvrdenie na podporu toho, že žalobca mal vždy záujmy v tejto spoločnosti. Napokon ani neuviedla tvrdenie, ktoré by spochybňovalo vierohodnosť a relevantnosť dôkazu predloženého žalobcom. Za týchto podmienok existujú dôvodné pochybnosti o tom, že v čase prijatia aktov z roku 2021 mal žalobca ešte postavenie akcionára dotknutej spoločnosti.

108    Naopak, pokiaľ ide o akty o zachovaní z roku 2022, keďže dôkaz predložený žalobcom bol vyhotovený pred dňom ich prijatia a Rada nepredložila žiadny dodatočný dôkaz, treba sa domnievať, že žalobca preukázal, že už nemá postavenie akcionára spoločnosti Asaad and Petngnap & Co pri ich prijatí.

109    Po druhé, pokiaľ ide o poisťovaciu spoločnosť United Insurance Company, žalobca predložil list zo 16. novembra 2021 od predsedu tejto spoločnosti, ktorý potvrdzuje, že od roku 2012 nemá akcie tejto spoločnosti. Rada predložila len jediné oznámenie, ktoré má preukázať, že žalobca investoval do tohto subjektu, z roku 2010 a neuviedla nijaké tvrdenie, ktoré by spochybňovalo dôveryhodnosť alebo obsah vyššie uvedeného listu. Treba teda dospieť k záveru, že žalobca preukázal, že v čase prijatia napadnutých aktov nemal akcie uvedenej spoločnosti.

110    Po tretie, pokiaľ ide o Al Badia Cement JSC, žalobca predložil list z 25. apríla 2021 od tohto subjektu, ktorý potvrdzuje, že zo svojho miesta člena predstavenstva 25. septembra 2011 odstúpil a predal podiely vlastnené v roku 2011. Na účely preukázania, že v tejto spoločnosti už nemá záujmy, predložil dva ďalšie dokumenty pochádzajúce z internetovej stránky WikiLeaks, ktoré potvrdzujú uvedené odstúpenie. Rada neuvádza žiadne tvrdenie spochybňujúce vierohodnosť alebo obsah týchto dôkazov. Žalobca tak preukázal, že nebol v čase prijatia napadnutých aktov spojený s predmetnou spoločnosťou.

111    Po štvrté, pokiaľ ide o banku Bank Audi Syria, o ktorej žalobca tvrdí, že sa stala spoločnosťou Ahli Trust Bank, čo Rada nespochybňuje, žalobca predložil list z 11. novembra 2021 pochádzajúci od tohto subjektu, ktorý potvrdzuje, že do toho dňa nemá akcie tohto subjektu. Rada predložila len dôkazy z rokov 2010 a 2012 a uvádzajúce, že žalobca je partnerom tohto subjektu a neuviedla nijaké tvrdenie, ktoré by spochybňovalo vierohodnosť alebo obsah vyššie uvedeného listu. Treba teda dospieť k záveru, že žalobca preukázal, že v čase prijatia napadnutých aktov nebol akcionárom tejto banky.

112    Po piate, pokiaľ ide o Syrian Arab Insurance Company, žalobca predložil list z 9. novembra 2021 od tohto subjektu, ktorý potvrdzuje, že do toho dátumu nebol akcionárom tohto subjektu. Rada predložila len jediné oznámenie, ktoré má preukázať, že žalobca má investíciu v uvedenej spoločnosti, ktoré pochádza z roku 2010, a neuvádza nijaké tvrdenie, ktoré by spochybňovalo vierohodnosť alebo obsah vyššie uvedeného listu. Treba teda dospieť k záveru, že žalobca preukázal, že pri prijímaní napadnutých aktov nemal akcie tejto spoločnosti.

113    Po šieste, pokiaľ ide o poisťovaciu spoločnosť Aqeelah Takaful Insurance Company, žalobca predložil list z 10. mája 2021 od tohto subjektu, ktorý potvrdzuje, že nemá akcie tejto poisťovne „k 31. marcu 2021“. V odpovedi na otázku položenú na pojednávaní potvrdil, že táto formulácia iba znamená, že nemá akcie tejto spoločnosti. V každom prípade tento dôkaz preukazuje prinajmenšom to, že na rozdiel od toho, čo bolo uvedené v oznámení nachádzajúcom sa na internetovej stránke Syrian Oil & Gas News, žalobca v roku 2010 nevlastnil akcie uvedenej spoločnosti. Rada predložila len jediné oznámenie, ktoré má preukázať spojenie medzi žalobcom a uvedenou poisťovňou, a neuviedla žiadne tvrdenie spochybňujúce vierohodnosť alebo obsah vyššie uvedeného listu. Existuje teda dôvodná pochybnosť o tom, že pri prijímaní napadnutých aktov bol žalobca spojený s dotknutou poisťovňou.

114    Po siedme, pokiaľ ide o Dajajouna, ktorá je podľa žalobcu ochrannou známkou spoločnosti DANZ for Food Industries, čo Rada nespochybňuje, žalobca predložil list z 15. novembra 2021 uvádzajúci, že v období od 3. januára 2010 do 15. novembra 2021 akcie tejto spoločnosti nevlastnil. Rada predložila len jediné oznámenie, ktoré má preukázať, že žalobca investoval do tohto subjektu, z roku 2010 a neuviedla nijaké tvrdenie, ktoré by spochybňovalo vierohodnosť alebo obsah vyššie uvedeného listu. Treba teda dospieť k záveru, že žalobca preukázal, že v čase prijatia napadnutých aktov nemal akcie uvedenej spoločnosti.

115    Po ôsme, pokiaľ ide o Assaad Baitangana and Partners for producing oils, ktorú žalobca spája, bez toho, aby to Rada spochybnila, so spoločnosťou Asaad Beitenjaneh & Partners Company for Syrian Olive Oil, ktorá bola v roku 2011 premenená na súkromnú spoločnosť s názvom Syrian Olive Oil Private Joint‑stock Company, žalobca v predložil list z 15. novembra 2021 od tejto poslednej uvedenej spoločnosti, uvádzajúci, že k tomuto dátumu nemá akcie tejto spoločnosti. Je pravda, že toto vyhlásenie, ktoré konštatuje situáciu žalobcu vo vzťahu k tejto spoločnosti tak, ako bola v čase po prijatí aktov z roku 2021, nepreukazuje, že žalobca v čase, keď voči nemu Rada prijala reštriktívne opatrenia, takéto akcie nemal. Jediný dôkaz predložený Radou, v ktorom sa uvádza, že žalobca je partnerom tohto subjektu, je však už staršieho pôvodu, keďže pochádza z roku 2010. Okrem toho žiadny ďalší novší dôkaz nepotvrdzuje túto informáciu. Navyše Rada neuviedla nijaké tvrdenie na podporu toho, že žalobca mal vždy záujmy v tejto spoločnosti. Napokon ani neuviedla tvrdenie, ktoré by spochybňovalo vierohodnosť a relevantnosť dôkazu predloženého žalobcom. Za týchto podmienok existujú dôvodné pochybnosti o tom, že v čase prijatia aktov z roku 2021 mal žalobca ešte postavenie akcionára dotknutej spoločnosti.

116    Na druhej strane, pokiaľ ide o akty o zachovaní z roku 2022, keďže dôkaz predložený žalobcom bol vyhotovený pred dátumom ich prijatia a Rada nepredložila žiadny dodatočný dôkaz, treba sa domnievať, že žalobca preukázal, že v čase ich prijatia už nemal postavenie akcionára spoločnosti Syrian Olive Oil Private Joint‑stock Company.

117    Po deviate, pokiaľ ide o Cham Holding, žalobca predložil list z 12. mája 2021 od tohto subjektu, ktorý potvrdzuje, že od 26. júna 2014 už nemá akcie tejto spoločnosti. Rada predložila dve oznámenia z rokov 2010 a 2012 uvádzajúce, že žalobca má v uvedenej spoločnosti záujmy a neuviedla žiadne tvrdenie spochybňujúce vierohodnosť a relevantnosť vyššie uvedeného listu alebo preukazujúce, že žalobca mal vždy v tejto spoločnosti záujmy. Treba teda konštatovať, že žalobca preukázal, že v čase prijatia napadnutých aktov už nemal akcie dotknutej spoločnosti.

118    Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca predložil dostatočné dôkazy na spochybnenie dôvodnosti zistení Rady týkajúcich sa jeho účasti v rôznych sýrskych subjektoch.

119    Napokon, po desiate, pokiaľ ide o Gulfsands Petroleum, žalobca v prvom rade nespochybňuje, že vlastnil obchodné podiely v tejto spoločnosti, ale uvádza, že vlastnil tieto podiely prostredníctvom spoločnosti Hickam Ventures Ltd. V tejto súvislosti poskytol výpis z portfólia akcií tejto spoločnosti z 31. decembra 2008, z ktorého vyplýva, že táto spoločnosť skutočne vlastnila podiely v uvedenej spoločnosti. Ďalej spresnil, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Rada, nezaložil predmetnú spoločnosť a v tejto súvislosti predložil zakladateľskú listinu takejto spoločnosti z 2. decembra 2014. Zo znenia tohto dokumentu vyplýva, že žalobca nebol ani zakladateľom, ani riaditeľom dotknutej spoločnosti v čase jej založenia. Okrem toho poskytol prehľad o rozdelení aktív a vývoji portfólia spoločnosti Hickam Ventures, aby preukázal, že táto spoločnosť sa zbavila akcií predmetnej spoločnosti v roku 2009. Treba uviesť, že vývoj portfólia k 31. decembru 2009 ukazuje zmiznutie takýchto akcií. To potvrdzuje zoznam akcionárov tej istej spoločnosti z 3. decembra 2010, v ktorom sa neobjavujú ani Hickam Ventures, ani meno žalobcu. Napokon žalobca predložil certifikovaný zoznam akcionárov spoločnosti Hickam Ventures z 12. januára 2021, aby preukázal, že v nej už nemal nijaké záujmy. Z tohto dokumentu skutočne vyplýva, že meno žalobcu sa v zozname akcionárov spoločnosti Hickam Ventures nenachádza. Rada nespochybnila opis skutkových okolností, ako ho predkladá žalobca podloženými tvrdeniami, ani nespochybnila vierohodnosť alebo obsah dôkazov predložených žalobcom a predložila jediný dokument, v ktorom sa uvádza, že žalobca investoval do tejto spoločnosti, konkrétne výňatok z knihy z roku 2015, opierajúci sa o článok z roku 2007. Preto treba konštatovať, že žalobca platne spochybnil skutočnosť, že by pri prijímaní napadnutých aktov mal záujmy v predmetnej spoločnosti.

120    Vzhľadom na vyššie uvedené treba dospieť k záveru, že Rada z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala skutočnosť, že žalobca mal obchodné záujmy v Sýrii.

121    Navyše z oznámenia na internetovej stránke Aks al Ser zo 6. septembra 2012, ktoré predložila Rada, vyplýva, že žalobca začal speňažovať svoje finančné aktíva a sťahovať svoje peniaze z bánk po bombardovaní veliteľstva sýrskej národnej bezpečnosti, čo potvrdzuje tvrdenie žalobcu, podľa ktorého od roku 2012 už v Sýrii nemal žiadne záujmy.

2)      O funkciách žalobcu v niektorých orgánoch spojených s podnikaním

122    Z internetovej stránky Syrian Oil & Gas News vyplýva, že žalobca je na čele sýrskej časti sýrsko‑alžírskej obchodnej komory a členom sýrskeho národného výboru medzinárodnej obchodnej komory Sýrie.

123    V tejto súvislosti žalobca nespochybňuje, že bol súčasťou sýrsko‑alžírskej obchodnej komory, ako aj medzinárodnej obchodnej komory v Sýrii.

124    Pokiaľ však ide na jednej strane o sýrsko‑alžírsku obchodnú komoru, žalobca predložil list z 1. júla 2013, ktorý uvedená komora zaslala spoločnosti Bank Audi v nadväznosti na prijatie rozhodnutia č. 247 sýrskeho ministerstva hospodárstva a zahraničného obchodu o zrušení komôr sýrskych podnikateľov. Treba však konštatovať, že jedinými dôkazmi predloženými Radou sú oznámenia pochádzajúce z internetovej stránky Syrian Oil & Gas News z roku 2010, teda pred prijatím uvedeného rozhodnutia. Okrem toho Rada nespochybnila ani vierohodnosť, ani obsah vyššie uvedeného listu a nepreukázala, že pri prijímaní napadnutých aktov bola činnosť tejto komory obnovená a že žalobca bol jej členom. Keďže žalobca preukázal, že predmetná komora v čase prijímania napadnutých aktov neexistovala, nemožno skutočnosť, že bol jej členom, uznať na podporu jeho postavenia popredného podnikateľa pôsobiaceho v Sýrii.

125    Na druhej strane, pokiaľ ide o medzinárodnú obchodnú komoru v Sýrii, žalobca predložil list zo 16. februára 2021 od predsedu sýrskeho národného výboru tejto komory, ktorý potvrdzuje, že sa vzdal svojho miesta v správnej rade uvedenej komory a od roku 2012 už nie je jej aktívnym členom. Treba však konštatovať, že jedinými dôkazmi predloženými Radou sú oznámenia pochádzajúce z internetovej stránky Syrian Oil & Gas News z roku 2010, teda pred odstúpením žalobcu z funkcie v roku 2012. Navyše tvrdenia, ktoré Rada uvádza v súvislosti s listami tretích osôb, ktoré predložil žalobca, majú za cieľ spochybniť ich vyhlásenia týkajúce sa obchodných činností vykonávaných žalobcom v Sýrii. Rada však neuviedla žiadne tvrdenie, ktoré by osobitne spochybňovalo skutočnosť, že žalobca sa vzdal funkcie v správnej rady predmetnej komory, a dokonca pripustila, že k tomuto odstúpeniu došlo, rovnako ako uznala, že táto činnosť žalobcu patrí do minulosti. Napokon Rada nespochybnila vierohodnosť vyššie uvedeného listu. Preto treba konštatovať, že žalobca preukázal, že pri prijímaní napadnutých aktov už nebol súčasťou dotknutej komory. Rada však neuviedla nijakú závažnú a súhlasnú indíciu, na základe ktorej by bolo možné sa domnievať, že žalobca si zachováva väzby s tou istou komorou, čo by odôvodňovalo zápis jeho mena do predmetných zoznamov po ukončení jeho činnosti v rámci tejto štruktúry (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 24. novembra 2021, Assi/Rada, T‑256/19, EU:T:2021:818, bod 128).

126    Z vyššie uvedeného vyplýva, že Rada z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala skutočnosť, že žalobca bol súčasťou sýrsko‑alžírskej obchodnej komory, ako aj medzinárodnej obchodnej komory v Sýrii.

3)      Záver o postavení žalobcu ako popredného podnikateľa pôsobiaceho v Sýrii

127    Keďže Rada z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala, že žalobca mal obchodné záujmy v Sýrii, ani že zastával funkcie v orgánoch súvisiacich s obchodom, treba dospieť k záveru, že dôvod zápisu žalobcu do zoznamu založený na postavení popredného podnikateľa pôsobiaceho v Sýrii neodôvodnila.

b)      O väzbách s členmi rodiny Assadovcov a Makhloufovcov

128    Po prvé z informácií pochádzajúcich z internetových stránok Dawdaa, Syriano, Ayn Almadina, Al Khaleej Online, Al Hewar, knihy s názvom „The Political Economy of investment in Syria“ a z prvej časti dokumentu WK 985/2021 INIT vyplýva, že žalobca má väzby s pánmi Mohammedom a Ramim Makhloufom. Po druhé podľa informácií pochádzajúcich z internetových stránok Dawdaa, Orient News, Al Khaleej Online a Al Hewar, ako aj podľa prvej časti dokumentu WK 985/2021 INIT má žalobca väzby s rodinou Assadovcov.

1)      O väzbách s členmi rodiny Makhloufovcov

129    Treba uviesť, že dôkazy predložené Radou majú preukázať, že väzby žalobcu s členmi rodiny Makhloufovcov sú dvojakej povahy: jednak profesijnej a jednak osobnej. Toto konštatovanie je navyše potvrdené v duplike.

130    V prvom rade, pokiaľ ide o profesijné väzby žalobcu s členmi rodiny Makhloufovcov, tieto podľa informácií, ktoré poskytla Rada, vyplývajú jednak z partnerstva uzavretého s pánom Ghassanom Muhannom, ktorého meno slúžilo ako krytie pre jeho švagra, pána Mohammeda Makhloufa, otca pána Ramiho Makhloufa, v rámci spoločnosti Lead Syria v likvidácii, a jednak z investícií do spoločnosti Gulfsands Petroleum, ktorú uskutočnil spolu s Ramim Makhloufom, a z jeho podielu v spoločnosti Cham Holding, ktorú kontroluje Rami Makhlouf.

131    Na jednej strane, pokiaľ ide o Lead Syria v likvidácii, žalobca preukázal, ako vyplýva z bodov 95 až 97 vyššie, že z nej odišiel v novembri 2011 a že táto spoločnosť bola v likvidácii v čase prijatia napadnutých aktov. Rada sa preto pri prijímaní uvedených aktov nemôže opierať o účasť žalobcu v uvedenej spoločnosti, aby preukázala, že medzi ním a pánom Mohammedom Makhloufom existovala profesijná väzba.

132    Na druhej strane, pokiaľ ide o spoločnosti Cham Holding a Gulfsands Petroleum, žalobca preukázal, ako to vyplýva z bodu 117 a bodu 119 vyššie, že v čase prijatia napadnutých aktov už v týchto spoločnostiach nemal záujmy. Rada sa preto pri prijímaní uvedených aktov nemôže opierať o účasť žalobcu v uvedených spoločnostiach, aby preukázala, že medzi ním a pánom Ramim Makhloufom existuje profesijná väzba.

133    V druhom rade, pokiaľ ide o osobné väzby žalobcu s členmi rodiny Makhloufovcov, z článku internetovej stránky Ayn Almadina vyplýva, že žalobca je bratrancom pána Mohammeda Makhloufa, zatiaľ čo jeho matka Jamila Muhanna je sesternicou manželky pána Mohammeda Makhloufa. Pokiaľ ide o článok uverejnený na internetovej stránke Al Khaleej Online, ten uvádza, že žalobca je blízkym príbuzným pána Mohammeda Makhloufa.

134    Prvá časť dokumentu WK 985/2021 INIT opisuje v rámci prezentácie žalobcu a jeho blízkych väzieb so sýrskym režimom žalobcu ako bratranca z druhého kolena, ktorým sa stal spojením súrodencov Assadovcov a Makhloufovcov, keďže jeho teta z matkinej strany je manželkou pána Mohammeda Makhloufa, otca pána Ramiho Makhloufa a bratranca prezidenta Bashara Al‑Assada.

135    Treba ešte uviesť, že v liste z 12. februára 2021 Rada zopakovala, že žalobca bol spojený s rodinami pána Ramiho Makhloufa a prezidenta Bašára Al‑Assada z dôvodu manželstva jeho tety z matkinej strany s pánom Mohammedom Makhloufom.

136    V prvom rade Rada, na ktorej spočíva dôkazné bremeno, ako bolo pripomenuté v bode 72 vyššie, poskytla len dve oznámenia vyňaté z internetových stránok, ktoré uvádzajú príbuzenský vzťah medzi žalobcom a rodinou Makhloufovcov. Jedna z nich, a to internetová stránka Al Khaleej Online, pritom len vágne poukazuje na uvedený príbuzenský vzťah bez toho, aby ho kvalifikovala. Ďalej príbuzenský vzťah, na ktorý poukazuje internetová stránka Ayn Almadina, a to že žalobca je bratrancom pána Mohammeda Makhloufa, zatiaľ čo jeho matka Jamila Muhanna je sesternicou manželky pána Mohammeda Makhloufa, sa líši od príbuzenského vzťahu uvedeného v prvej časti dokumentu WK 985/2021 INIT. Posledný uvedený dokument totiž uvádza, že je to teta žalobcu z matkinej strany, kto je manželkou Mohammeda Makhloufa, teda v zásade sestra pani Jamily Muhanny.

137    V dôsledku toho sa informácie vyplývajúce z dokumentov WK 4069/2019 INIT a WK 985/2021 INIT nepotvrdzujú.

138    Navyše tvrdenie uvedené v dokumente WK 985/2021 INIT, podľa ktorého jedna z tiet žalobcu z matkinej strany žije v manželskom zväzku s Mohammedom Makhloufom, nie je podložené a nejasné, pretože ho nepotvrdzujú žiadne dôkazy a neuviedlo sa žiadne meno na označenie manželky Mohammeda Makhloufa. Okrem toho tvrdenie Rady, že pod výrazom „teta z matkinej strany“ možno rozumieť aj tetu matky žalobcu, nemá schopnosť byť presvedčivé. Prvá časť uvedeného dokumentu totiž jasne opisuje manželku pána Mohammeda Makhloufa ako tetu žalobcu z matkinej strany. Rada uviedla takýto vzťah v liste z 12. februára 2021 bez výhrad. Nemôže teda teraz tvrdiť, že by v skutočnosti mohlo ísť o tetu matky žalobcu. V každom prípade sa jej tvrdenie uvádza ako predpoklad a nie je podložené.

139    Napokon tvrdenie Rady, podľa ktorého sú pán Ghassan Muhanna a matka žalobcu spojení, predstavuje nanajvýš hypotézu uvedenú po prvýkrát vo vyjadrení k žalobe. V každom prípade žiadny z dôkazov predložených Radou neukazuje v tomto zmysle.

140    Okrem toho Rada predložila rozsudok Tribunal administratif de Paris (Správny súd Paríž, Francúzsko) z 13. septembra 2021, týkajúci sa žalobcu s cieľom preukázať, že bolo uznané, že žalobca mal rodinné väzby s rodinami Makhloufovcov a Assadovcov.

141    V tejto súvislosti treba uviesť, že Rada tým neuvádza rozhodnutie francúzskeho súdu ako dôkaz na podporu dôvodov zápisu mena žalobcu do predmetných zoznamov, ale ho predložila na účely potvrdenia opisu, ktorý poskytla Rada Všeobecnému súdu. V tomto zmysle teda nie je potrebné skúmať prípustnosť tohto dôkazu vzhľadom na judikatúru, podľa ktorej sa zákonnosť aktu Únie musí posudzovať v závislosti od skutkových a právnych okolností existujúcich v čase prijatia aktu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. septembra 2015, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Komisia, C‑398/13 P, EU:C:2015:535, bod 22 a citovanú judikatúru, a zo 4. septembra 2015, NIOC a i./Rada, T‑577/12, neuverejnený, EU:T:2015:596, bod 112 a citovanú judikatúru).

142    Treba však pripomenúť, že podľa článku 263 ZFEÚ má súd Únie výlučnú právomoc preskúmavať zákonnosť aktov prijatých Radou. Všeobecnému súdu preto prináleží, aby preskúmal zákonnosť napadnutých aktov len z hľadiska tvrdení a dôkazov, ktoré mu predložili účastníci konania.

143    Navyše treba poznamenať, že Tribunal administratif de Paris (Správny súd Paríž) rozhodujúci o rozhodnutí ministre de l’Économie et des Finances (minister hospodárstva a financií, Francúzsko) z 12. februára 2020 (ďalej len „francúzske rozhodnutie z 12. februára 2020“) rozhodol o dôvodoch zápisu, tak ako vyplývajú z aktov z roku 2019. Predmet žalôb je teda odlišný, takže Všeobecný súd v každom prípade nemôže byť viazaný prípadnou právnou silou rozhodnutej veci, ktorá by sa spájala s týmto rozsudkom.

144    V tejto súvislosti zo sýrskeho registra obyvateľov, ktoré predložil žalobca a ktoré sa týkajú jeho rodiny z matkinej strany z 25. a 26. apríla 2021, ktorých spoľahlivosť ani relevantnosť Rada nespochybnila, vyplýva, že ani jedna z tiet žalobcu z matkinej strany nie je vydatá za Mohammeda Makhloufa.

145    Hoci je pravda, že písanie mena a priezviska matky žalobcu, ktoré sa objavuje vo výpisoch zo sýrskeho registra obyvateľov, sa mierne odlišuje od toho, ktoré sa nachádza v iných dôkazoch („Jamileh“ namiesto „Jamila“ a „Mhanna“ namiesto „Muhanna“), takéto rozdiely možno vysvetliť transliteráciou arabských mien do latinského písma.

146    Navyše samotná Rada vo svojom vyjadrení k žalobe uvádza, že pani Jamila Muhanna je matkou žalobcu. Z tohto dôvodu treba vychádzať z toho, že výpisy zo sýrskeho registra obyvateľov sa vzťahujú na rodinu žalobcu z matkinej strany. Preto je potrebné dospieť k záveru, že žalobca skutočne predložil dôkaz o tom, že ani jedna z jeho tiet z matkinej strany nebola vydatá za Mohammeda Makhloufa.

147    Na záver z dôvodu nezrovnalostí v dôkazoch predložených Radou a vzhľadom na dokumenty predložené žalobcom treba dospieť k záveru, že Rada dostatočne nepreukázala dôvodnosť dôvodov zápisu založených na tom, že žalobca je spojený s členmi rodiny Makhloufovcov.

2)      O väzbách žalobcu s členmi rodiny Assadovcov

148    Treba uviesť, že dôkazy predložené Radou majú preukázať, že väzby žalobcu na členov rodiny Assadovcov sú výlučne profesijnej povahy.

149    Z internetovej stránky Dawdaa totiž jasne vyplýva, že žalobca nie je členom rodiny Assadovcov, ale že je jej blízky z dôvodu svojich profesijných úloh.

150    Okrem toho Rada zastáva prístup, ktorý nie je úplne jednoznačný. Hoci totiž pripúšťa, že žalobca nie je bratrancom prezidenta Bashara Al‑Assada a na pojednávaní potvrdila, že uvedený prezident nemá bratranca s rovnakým menom ako žalobca, vo vyjadrení k žalobe vysvetľuje, že žalobca by mohol byť považovaný za bratranca tohto prezidenta, keďže Mohammed Makhlouf, ktorý je údajne so žalobcom spojený jeho manželstvom s jednou z jeho tiet z matkinej strany, je strýkom tohto prezidenta.

151    V tejto súvislosti treba na jednej strane uviesť, že Rada formálne neuznala skutočnosť, že žalobca je bratrancom prezidenta Bašára Al‑Assada na účely odôvodnenia zápisu jeho mena do predmetných zoznamov. Na druhej strane treba pripomenúť, že ako bolo uvedené v bode 147 vyššie, Rada z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala osobné väzby žalobcu s rodinou Makhloufovcov, prostredníctvom ktorej by bol spojený s rodinou Assadovcov.

152    Pokiaľ ide o profesijné väzby medzi žalobcom a členmi rodiny Assadovcov, z informácií pochádzajúcich z internetových stránok Dawdaa, Orient News, Al Khaleej Online a Al Hewar vyplýva, že pochádzajú z odvetvia ropného priemyslu. V prvej časti dokumentu WK 985/2021 INIT je žalobca opísaný tak, že využil svoje väzby s Basselom Al‑Assadom, starším synom Hafeza Al‑Assada, ktorý zomrel 21. januára 1994, na zbohatnutie.

153    Vzhľadom na úmrtie pána Bassela Al‑Assada v roku 1994 sa treba zaujímať len o väzby žalobcu s členmi rodiny Assadovcov naprieč ich činnosťami v odvetví ropného priemyslu.

154    V tejto súvislosti po prvé z článkov internetových stránok Al Khaleej Online a Al Hewar vyplýva, že žalobca mal väzby na členov rodiny Assadovcov prostredníctvom spoločnosti Lead Syria v likvidácii. Ako však bolo preukázané v bode 97 vyššie, pri prijímaní napadnutých aktov už žalobca nemal žiadnu väzbu s touto spoločnosťou.

155    Po druhé, pokiaľ ide o partnerstvo medzi žalobcom a Maherom Al‑Assadom v rámci aliancie „ropa za potraviny“, treba konštatovať, že je uvedené len v článku internetovej stránky Orient News. Tento jediný dôkaz, ktorý navyše nebol predmetom žiadneho presvedčivého vysvetlenia zo strany Rady, či už vo svojich písomných podaniach alebo na pojednávaní, neumožňuje pochopiť, ako sa táto aliancia konkretizovala, teda prostredníctvom akých subjektov, ani to, aké boli jej dôsledky. Takéto vysvetlenia sú však potrebné, keďže okrem toho je všeobecne známa skutočnosť, že výraz „ropa za potraviny“ odkazuje na program, ktorý zaviedla Organizácia Spojených národov v rokoch 1996 až 2003 v prospech Iraku.

156    Po tretie oznámenie internetovej stránky Dawdaa uvádza rozpor medzi žalobcom a rodinou Assadovcov z dôvodu problémov, ku ktorým došlo v ropnom odvetví, takže tento dôkaz skôr naznačuje prerušenie väzieb medzi žalobcom a rodinou Assadovcov v tomto odvetví.

157    V dôsledku toho Rada nepredložila súbor dostatočne konkrétnych, presných a súhlasných indícií na podporu toho, že žalobca má profesijné väzby s členmi rodiny Assadovcov z dôvodu činností v odvetví ropného priemyslu.

158    Okrem toho oznámenie internetovej stránky Dawdaa uvádza, že žalobca má naďalej väzby s rodinou Assadovcov z dôvodu svojich profesijných úloh. Nespresňuje však, o aké úlohy ide, ani nevysvetľuje, ako umožňujú preukázať takúto súvislosť. Keďže navyše táto informácia nie je potvrdená inými dôkazmi, treba sa domnievať, že z právneho hľadiska dostatočne nepreukazuje existenciu profesijných väzieb medzi žalobcom a členmi rodiny Assadovcov.

159    Z vyššie uvedeného vyplýva, že Rada dostatočne nepreukázala dôvodnosť dôvodov zápisu založených na tom, že žalobca je spojený s členmi rodiny Assadovcov.

3)      Záver o väzbách žalobcu s členmi rodiny Makhloufovcov a Assadovcov

160    Keďže Rada nepreukázala, že žalobca bol spojený s členmi rodiny Makhloufovcov a Assadovcov, či už z profesijného alebo osobného hľadiska, treba dospieť k záveru, že nepreukázala dôvod zápisu týkajúci sa väzieb žalobcu s členmi rodiny Makhloufovcov a Assadovcov.

c)      O spojení so sýrskym režimom

161    Je potrebné overiť, či situácia žalobcu predstavuje dostatočný dôkaz o tom, že podporuje sýrsky režim alebo že má prospech z jeho politík. Takéto posúdenie treba vykonať preskúmaním dôkazov nie izolovane, ale v kontexte, do ktorého patria. Rada si totiž splní dôkaznú povinnosť, ktoré jej prináleží, ak súdu Únie predloží súbor dostatočne konkrétnych, presných a zhodujúcich sa indícií umožňujúcich preukázať existenciu dostatočnej väzby medzi osobou, ktorej sa týka opatrenie zmrazenia finančných prostriedkov, a dotknutým režimom (pozri rozsudok z 9. septembra 2016, Tri‑Ocean Trading/Rada, T‑709/14, neuverejnený, EU:T:2016:459, bod 42 a citovanú judikatúru).

162    Podľa dôvodov zápisu na zoznam uvedených v bodoch 41 a 78 vyššie sa žalobca na základe svojho postavenia popredného podnikateľa pôsobiaceho v Sýrii a svojich väzieb s členmi rodín Makhloufovcov a Assadovcov podieľa na sýrskom režime, má z neho výhody alebo ho inak podporuje.

163    Treba uviesť, že Rada použila minulosť na to, aby uviedla, že žalobca má prospech zo sýrskeho režimu, podporuje ho a podieľa sa na ňom. Toto konštatovanie platí aj pre nemeckú a španielsku verziu dôvodov zápisu, ktoré uvádzajú, že žalobca „war in dieser Eigenschaft Teil, Nutznießer oder anderweitig Unterstützer des syrischen Regimes“ a „ha participado en el régimen sirio, se ha beneficiado de él o lo ha apoyado“.

164    Pokiaľ ide o anglickú verziu dôvodov zápisu, uvádza, že žalobca „has been participating in, benefiting from or otherwise supporting the Syrian regime“. Použitie času „present perfect continuous“ v angličtine skôr naznačuje, že žalobca sa podieľal, získaval výhody a podporoval sýrsky režim a pokračuje v tom.

165    Rada, ktorej bola na pojednávaní položená otázka týkajúca sa času použitého v rôznych jazykových verziách dôvodov zápisu do zoznamu, v podstate uviedla, že je potrebné sa predovšetkým zaujímať o dôkazy a rôzne obdobia, počas ktorých došlo k podpore sýrskeho režimu.

166    Treba konštatovať, že dôvody, pre ktoré Rada považuje žalobcu za podporujúceho sýrsky režim a majúceho výhody z neho, sa prekrývajú s dôvodmi, ktoré ju viedli k tomu, že ho považovala za popredného podnikateľa pôsobiaceho v Sýrii a za osobu, ktorá má väzby s členmi rodín Assadovcov a Makhloufovcov.

167    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa judikatúry nemožno vylúčiť, že pre určitú osobu sa dôvody zápisu jej mena do určitej miery prelínajú v tom zmysle, že osobu možno považovať za popredného podnikateľa alebo podnikateľku pôsobiacich v Sýrii a považovať ju za osobu, ktorá má v rámci svojej činnosti prospech zo sýrskeho režimu alebo ho podporuje prostredníctvom tých istých činností. Vyplýva to práve z toho, ako je uvedené v odôvodnení 6 rozhodnutia 2015/1836, že úzke spojenie so sýrskym režimom a jeho podpora tejto kategórii osôb sú jedným z dôvodov, pre ktoré sa Rada rozhodla vytvoriť túto kategóriu. Nič to však nemení na tom, že aj za tohto predpokladu ide o odlišné kritériá (rozsudok z 23. septembra 2020, Kaddour/Rada, T‑510/18, EU:T:2020:436, bod 77). To platí aj pre osoby spojené s členmi rodiny Makhloufovcov a Assadovcov, pretože, ako je stanovené v odôvodnení 7 rozhodnutia 2015/1836, moc súčasného sýrskeho režimu je v zásade v rukách vplyvných členov uvedených rodín.

168    Po prvé treba uviesť, že pokiaľ ide o postavenie popredného podnikateľa pôsobiaceho v Sýrii, Rada nepreukázala, že žalobca mal v čase prijatia napadnutých aktov obchodné záujmy v Sýrii (pozri bod 127 vyššie). Pokiaľ ide o jej väzby na členov rodiny Makhloufovcov a Assadovcov, Rada nepreukázala ani to, že existovali v čase, keď voči nemu prijala reštriktívne opatrenia (pozri bod 160 vyššie). Preto treba z toho vyvodiť, že žalobca nemôže byť spojený so sýrskym režimom z dôvodu jeho obchodnej činnosti v Sýrii, ani z dôvodu jeho väzieb s členmi rodín Makhloufovcov a Assadovcov.

169    Po druhé, hoci oznámenie z internetovej stránky Dawdaa uvádza iné úlohy, ktoré žalobca mohol vykonávať na účet alebo v prospech sýrskeho režimu, treba konštatovať, ako bolo uvedené v bode 158 vyššie, že nešpecifikuje, o aké úlohy ide, ani nevysvetľuje, ako umožňujú vytvoriť spojenie žalobcu s uvedeným režimom. Keďže navyše táto informácia nie je potvrdená inými dôkazmi, treba sa domnievať, že nepotvrdzuje spojenie žalobcu s týmto režimom.

170    Po tretie z informácií pochádzajúcich z internetových stránok Al Khaleej Online a Al Hewar vyplýva, že sýrsky režim má prospech zo spoločnosti Lead Syria v likvidácii. Na jednej strane však bolo v bode 97 vyššie preukázané, že žalobca nie je s touto spoločnosťou spojený. Na druhej strane žalobca predložil dôkazy preukazujúce, že uvedená spoločnosť je od roku 2012 neaktívna a od roku 2020 v likvidácii, ako bolo uvedené v bodoch 95 a 96 vyššie, takže vzhľadom na to, že Rada nepredložila dôkaz o opaku ani tvrdenie s cieľom spochybniť vierohodnosť a relevantnosť týchto dôkazov, nie je možné určiť, ako uvedený režim mohol mať prospech z činnosti dotknutej spoločnosti.

171    Napokon po štvrté treba uviesť, že ďalšie informácie pochádzajúce z dokumentov WK 4069/2019 INIT a WK 985/2021 INIT preukazujú, že žalobca sa od sýrskeho režimu dištancoval. Oznámenie internetovej stránky Aks al Ser tak spresňuje, že žalobca speňažoval svoje finančné aktíva a stiahol svoje peniaze zo sýrskych bánk po zbombardovaní veliteľstva sýrskej národnej bezpečnosti. Pokiaľ ide o oznámenie internetovej stránky Dawdaa, poukazuje na rozpor medzi žalobcom a uvedeným režimom. Napokon prvá časť dokumentu WK 985/2021 INIT uvádza, že žalobca je vylúčený z hlavných finančných sietí sýrskeho režimu.

172    Zo všetkého vyššie uvedeného vyplýva, že Rada z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala spojenie žalobcu so sýrskym režimom.

6.      Záver k prvému žalobnému dôvodu založenému na nesprávnom posúdení

173    Vzhľadom na závery formulované v bodoch 127, 160 a 172 vyššie Rada z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala dôvodnosť dôvodov zápisu mena žalobcu do dotknutých zoznamov.

174    Prvému žalobnému dôvodu teda treba vyhovieť.

175    Keďže prvý žalobný dôvod sa týka výlučne dôvodnosti dôvodov zápisu mena žalobcu do dotknutých zoznamov od nadobudnutia účinnosti napadnutých aktov, treba ešte preskúmať druhý a tretí žalobný dôvod s cieľom overiť, či majú uvedené akty, ako to tvrdí žalobca, retroaktívny účinok aj v tom zmysle, že stanovujú, že žalobca bol osobou, na ktorú sa vzťahujú reštriktívne opatrenia od 23. augusta 2011, a v prípade kladnej odpovede, či Rada uvedeným aktom zákonne priznala takýto účinok.

D.      O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery a o treťom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady právnej istoty

176    Na podporu druhého žalobného dôvodu žalobca tvrdí, že Rada nemohla prijať napadnuté akty, keďže sú priamo v rozpore s legitímnou dôverou vyplývajúcou zo skutočnosti, že uvedená inštitúcia počas posledných desiatich rokov systematicky potvrdzovala, že nie je osobou identifikovanou v riadku 36 dotknutých zoznamov.

177    V rámci tretieho žalobného dôvodu žalobca tvrdí, že napadnuté akty sa snažia mať neprijateľným spôsobom retroaktívny účinok a sú v rozpore so zásadou právnej istoty. Podľa neho je dôležité nielen pre neho, ale aj pre tretie osoby, ktoré s ním v dobrej viere uzavreli zmluvu na základe verejne dostupných uistení zo strany Rady, že osoba identifikovaná v riadku 36 predmetných zoznamov nebol on.

178    Pokiaľ ide o druhý žalobný dôvod, Rada sa domnieva, že judikatúru, na ktorú sa odvoláva žalobca na odôvodnenie uplatnenia zásady ochrany legitímnej dôvery, nemožno uplatniť na situáciu žalobcu, keďže žalobca nie je adresátom žiadneho aktu, ktorého je Rada autorom. V tejto súvislosti sa domnieva, že poskytnuté informácie o totožnosti osoby, voči ktorej smerujú reštriktívne opatrenia, nemôžu samy osebe zakladať subjektívne práva.

179    Pokiaľ ide o tretí žalobný dôvod, Rada tvrdí, že napadnuté akty nadobudli účinnosť až deň po ich uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Žalobca však nespresnil, v čom majú napadnuté akty retroaktívny účinok najmä vzhľadom na to, že v skutočnosti nemôžu byť finančné prostriedky zmrazené retroaktívne. V dôsledku toho sa Rada domnieva, že žalobný dôvod je nedostatočný na účely článku 21 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a musí byť z tohto jediného dôvodu zamietnutý.

1.      O prípustnosti tretieho žalobného dôvodu

180    Rada v podstate tvrdí, že tretí žalobný dôvod založený na porušení zásady právnej istoty treba zamietnuť ako neprípustný, keďže žalobca jasne nevysvetlil, v čom majú napadnuté akty retroaktívny účinok.

181    Treba pripomenúť, že podľa článku 21 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie uplatniteľného na konanie pred Všeobecným súdom v súlade s článkom 53 prvým odsekom toho istého štatútu, ako aj článku 76 písm. d) rokovacieho poriadku musí žaloba obsahovať predmet konania, dôvody a tvrdenia, na ktorých je žaloba založená, ako aj stručné zhrnutie uvedených dôvodov. Tieto údaje musia byť dostatočne jasné a presné na to, aby umožnili žalovanému pripraviť svoju obranu a Všeobecnému súdu rozhodnúť o žalobe, a to prípadne aj bez ďalších informácií. Na účely zabezpečenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti je na prípustnosť žaloby potrebné, aby podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá, vyplývali koherentným a zrozumiteľným spôsobom už z textu samotnej žaloby (pozri v tomto zmysle uznesenie z 28. apríla 1993, De Hoe/Komisia, T‑85/92, EU:T:1993:39, bod 20 a citovanú judikatúru). V žalobe musí byť preto jasne uvedené, v čom spočíva žalobný dôvod, na ktorom sa žaloba zakladá, takže iba abstraktná formulácia tohto dôvodu nespĺňa požiadavky rokovacieho poriadku. Podobné požiadavky sa uplatnia aj vtedy, ak sa na podporu žalobného dôvodu uvádza výhrada (pozri rozsudok z 25. marca 2015, Belgicko/Komisia, T‑538/11, EU:T:2015:188, bod 131 a citovanú judikatúru; uznesenie z 27. novembra 2020, PL/Komisia, T‑728/19, neuverejnené, EU:T:2020:575, bod 64).

182    V prejednávanej veci žalobca v podstate tvrdí, že napadnuté akty majú retroaktívny účinok, keďže menia jeho právne postavenie až do prijatia napadnutých aktov, teda že nebol osobou uvedenou v riadku 36 dotknutých zoznamov.

183    To v podstate vyplýva z bodov 59 a 60 žaloby. Žalobca okrem toho v bodoch 48 a 49 repliky vysvetlil dosah spätnej účinnosti napadnutých aktov na jeho právne postavenie.

184    Treba však konštatovať, že Rada odpovedala na tvrdenia žalobcu nielen v rámci vyjadrenia k žalobe, ale aj v duplike. Okrem toho sa Rada v duplike domnieva, že tvrdenia žalobcu verne neodrážajú okolnosti prejednávanej veci, čím sa vyjadruje k dôvodnosti žalobného dôvodu a nie k jeho neprípustnosti. Nakoniec, Všeobecný súd môže preskúmať tento žalobný dôvod, ktorý je spojený s dostatočnými spresneniami na tento účel.

185    V dôsledku toho je tretí žalobný dôvod dostatočne jasný v súlade s požiadavkami stanovenými v ustanoveniach Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a v rokovacom poriadku, a je teda prípustný.

2.      O dôvodnosti druhého a tretieho žalobného dôvodu

186    Podľa judikatúry je cieľom zásady právnej istoty, ktorá je prepojená so zásadou legitímnej dôvery, zabezpečenie predvídateľnosti situácií a právnych vzťahov, na ktoré sa vzťahuje právo Únie. Na tento účel je nevyhnutné, aby inštitúcie Únie rešpektovali nemeniteľnosť aktov, ktoré prijali a ktoré majú vplyv na právne a vecné postavenie právnych subjektov, takže tieto akty budú môcť zmeniť len pri dodržaní pravidiel týkajúcich sa právomoci a procesných pravidiel (rozsudok zo 4. mája 2016, Accorinti a i./ECB, T‑129/14 P, EU:T:2016:267, bod 35).

187    V prejednávanej veci sa žalobca domnieva, že tak zásada ochrany legitímnej dôvery, ako aj zásada právnej istoty boli napadnutými aktmi porušené v rozsahu, v akom preukazujú, že jeho meno bolo zapísané do predmetných zoznamov od 23. augusta 2011, hoci od prijatia aktov z roku 2011 až do prijatia napadnutých aktov ho Rada nepovažovala za osobu uvedenú v riadku 36 dotknutých zoznamov.

188    Na účely určenia, či napadnuté akty boli prijaté v rozpore s týmito dvoma zásadami, je teda potrebné najprv preskúmať ich účinky a overiť, či, ako tvrdí žalobca a v rozpore s tým, čo tvrdí Rada, majú retroaktívny účinok tým, že preukážu, že žalobca bol v konečnom dôsledku stále osobou, ktorej sa týka riadok 36 dotknutých zoznamov, a to od prijatia aktov z roku 2011.

a)      O spätnej účinnosti napadnutých aktov

189    Judikatúra pripúšťa, že spätná účinnosť aktu môže byť ním výslovne stanovená, ale môže vyplývať aj z jeho obsahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 1991, Crispoltoni, C‑368/89, EU:C:1991:307, bod 17).

190    Napadnuté akty neobsahujú výslovné ustanovenie stanovujúce retroaktívne uplatnenie ich účinkov. Treba preto overiť, či majú vzhľadom na svoj obsah spätný účinok.

191    Po prvé, pokiaľ ide o akty z roku 2021, najprv treba uviesť, že odôvodnenie 2 týchto aktov uvádza, že informácie týkajúce sa osoby, ktorej meno je zapísané do predmetných zoznamov, v tomto prípade osoby uvedenej v riadku 36, musia byť aktualizované. V dôsledku toho nejde o akty prvotného zápisu do zoznamu, ani o opätovný zápis, ale o akty, ktoré chcú nadväzovať na predchádzajúce akty, ku ktorým prinášajú zmeny.

192    Ďalej treba poznamenať, že úvodzovky, ktoré ohraničujú text v prílohe k aktom z roku 2021, sa začínajú číslom 36 a končia pôvodným dátumom zápisu, t. j. 23. augustom 2011. Predmetným textom sa teda nahrádza celý riadok 36. V dôsledku toho na rozdiel od toho, čo tvrdí Rada, akty z roku 2021 skutočne spresňovali, že dátumom pôvodného zápisu mena žalobcu na predmetné zoznamy bol 23. august 2011.

193    Napokon na účely posúdenia retroaktívneho účinku aktov z roku 2021 je tiež nevyhnutné porovnať situáciu, ktorá existovala pred ich prijatím, a situáciu, ktorá existovala po prijatí týchto aktov. V tejto súvislosti však treba konštatovať, že akty z roku 2021 boli prijaté po tom, čo Rada konštatovala, že sa dopustila pochybenia, pokiaľ ide o totožnosť osoby uvedenej v riadku 36 dotknutých zoznamov a žalobcu. Vyplýva to z listu z 12. februára 2021, v ktorom uvádza, že „The Council considers, after reviewing the information on its file, that [the applicant] is indeed the person listed under entry no 36 in the annexes to the [Decision 2013/255 and Regulation No 36/2012]“ (Rada sa po preskúmaní informácií v jeho spise domnieva, že žalobca je skutočne osobou uvedenou v riadku č. 36 v prílohách pripojených k rozhodnutiu 2013/255 a nariadeniu č. 36/2012), a ktorým poskytuje zástupcom žalobcu lehotu na predloženie pripomienok svojho klienta k novým dôvodom zápisu na zoznam, ktoré má v úmysle vykonať vo vzťahu k nemu, pričom tieto dôvody sú uvedené práve v aktoch z roku 2021.

194    Z toho vyplýva, že tým, že akty z roku 2021 zmenili riadok 36 dotknutých zoznamov, aby bolo jasné, že zmena sa týka žalobcu a vzhľadom na kontext ich prijatia, majú akty z roku 2021 retroaktívny účinok na právne postavenie žalobcu.

195    To potvrdzuje úmysel Rady, pripomenutý tak vo vyjadrení k žalobe, ako aj na pojednávaní, napraviť zámenu týkajúcu sa identity žalobcu prostredníctvom aktov z roku 2021.

196    Záver uvedený v bode 194 vyššie nemožno spochybniť tvrdeniami Rady.

197    Po prvé Rada tvrdí, že akty z roku 2021 nemajú retroaktívny účinok, pretože finančné prostriedky nemožno spätne zmraziť.

198    Je pravda, že finančné prostriedky osoby alebo subjektu môžu byť v zásade zmrazené iba do budúcnosti, a navyše aj obmedzenia vstupu na územie členských štátov môžu byť vydané len do budúcnosti. Na jednej strane obmedzenie účinkov aktov z roku 2021 v prejednávanej veci iba na zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov žalobcu, či dokonca na obmedzenia v oblasti vstupu na územie členských štátov, však nesprávne nezohľadňuje účinky, ktoré prijatie týchto aktov vyvolalo na celkové právne postavenie žalobcu a najmä na jeho dobrú povesť a jeho česť.

199    V tomto zmysle už bolo uznané, že reštriktívne opatrenia majú značné negatívne dôsledky a významný vplyv na práva a slobody dotknutých osôb. Okrem zmrazenia finančných prostriedkov alebo obmedzení vstupu na územie členských štátov ako takých, ktoré svojím veľkým rozsahom narúšajú tak pracovný, ako aj rodinný život dotknutých osôb, je potrebné zohľadniť poníženie a nedôveru, ktoré sprevádzajú verejné označenie dotknutých osôb ako osôb spojených so sýrskym režimom (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 6. júna 2013, Ayadi/Komisia, C‑183/12 P, neuverejnený, EU:C:2013:369, bod 68).

200    Rada pritom tým, že prostredníctvom aktov z roku 2021 preukázala, že meno žalobcu bolo zapísané na predmetné zoznamy od aktov z roku 2011, tvrdí, že od tohto dátumu má žalobca väzby so sýrskym režimom a vykonal rôzne akty, ktoré odôvodnili, aby bolo jeho meno zapísané a odvtedy ponechané na uvedenom zozname. Takéto tvrdenie postačuje na zmenu právneho postavenia žalobcu so spätnou účinnosťou nad rámec samotného zmrazenia jeho finančných prostriedkov.

201    Na druhej strane v prejednávanej veci nemožno tvrdiť, že akty z roku 2021 nemali žiadny retroaktívny účinok na zmrazenie finančných prostriedkov žalobcu. Ako totiž v podstate uviedla Rada na pojednávaní, jedným z cieľov sledovaných prijatím aktov z roku 2021 bolo objasniť situáciu žalobcu, ktorá existovala pred ich prijatím, a to najmä z dôvodu existencie francúzskeho rozhodnutia z 12. februára 2020, ktorým došlo k zmrazeniu finančných prostriedkov žalobcu na základe aktov z roku 2019. Hoci teda nie je technicky možné zmraziť finančné prostriedky v minulosti, je naopak možné potvrdiť zmrazenie finančných prostriedkov, ku ktorému došlo v minulosti, zmenou právneho postavenia dotknutej osoby, ktoré vtedy existovalo. V dôsledku toho akty z roku 2021 tým, že potvrdzujú, že žalobca bol skutočne osobou uvedenou v riadku 36 dotknutých zoznamov od 23. augusta 2011, zmenili so spätnou účinnosťou jeho právne postavenie, aby zodpovedalo právnemu postaveniu, ktoré francúzskemu rozhodnutiu z 12. februára 2020 umožnilo vyvolať svoje účinky.

202    Po druhé Rada v duplike a na pojednávaní tvrdila, že dokument WK 4069/2019 INIT, ktorý tiež umožňuje podporiť dôvody zápisu v aktoch z roku 2019, už obsahoval fotografie žalobcu, ktoré ho umožňujú jasne identifikovať. Podľa nej sa teda na žalobcu vzťahovali reštriktívne opatrenia už v roku 2019.

203    Tvrdenie Rady, podľa ktorého bol žalobca už v roku 2019 predmetom reštriktívnych opatrení, však naráža na okolnosť, že prostredníctvom korigenda z roku 2019 mala Rada v úmysle zmeniť arabské meno osoby uvedenej v riadku 36 dotknutých zoznamov tak, aby zodpovedalo menu v aktoch z roku 2011, zmenených aktmi z novembra 2011. Z toho treba vyvodiť, že Rada sa pri prijímaní aktov z roku 2019 stále domnievala, že žalobca, ktorého arabské meno sa odlišovalo od mena v uvedenom korigende, nebol osobou, na ktorú sa uvedený riadok vzťahoval. To platilo aj v čase prijatia rozhodnutia 2020/719 a vykonávacieho nariadenia 2020/716, ktoré preberajú rovnaké arabské meno.

204    Hoci teda dokument WK 4069/2019 INIT, ktorý preukazoval dôvody zápisu v aktoch z roku 2019, obsahoval informácie, ktoré môžu žalobcu identifikovať ako osobu uvedenú v riadku 36 dotknutých zoznamov, nič to nemení na tom, že Rada sa v čase ich prijatia až do prijatia aktov z roku 2021 domnievala, že žalobca nebol osobou uvedenou v riadku 36 dotknutých zoznamov. Prijatím aktov z roku 2021 chcela Rada opraviť svoje pochybenie tak, že jasne stanovila, že žalobca je skutočne osobou uvedenou v riadku 36 dotknutých zoznamov, a to od 23. augusta 2011.

205    V dôsledku toho Rada nemôže tvrdiť, že odhliadnuc od pochybenia, ktorého sa dopustila, sa treba domnievať, že na žalobcu sa vzťahovali reštriktívne opatrenia už pred prijatím aktov z roku 2021. Takéto právne stanovisko sa navyše len ťažko kryje s realitou, pretože, ako vyplýva z listov švajčiarskeho štátneho výboru pre hospodárstvo z 2. novembra 2011 a z 21. apríla 2015, pripojených ako príloha k žalobe, švajčiarska banka, v ktorej mal žalobca účty, uvoľnila finančné prostriedky, ktoré zmrazila po prijatí aktov z roku 2011 a nasledujúcich aktov, vzhľadom na ubezpečenia, ktoré dostala v súvislosti so skutočnosťou, že žalobca nebol osobou uvedenou v riadku 36 predmetných zoznamov.

206    Okrem toho Rada na pojednávaní uviedla, že až po doručení listu z 23. júna 2020 vykonala vyšetrovanie s cieľom získať dodatočné informácie o žalobcovi. V tejto súvislosti treba konštatovať, že žalobca zaslal uvedený list s cieľom získať potvrdenie od Rady, že nie je osobou uvedenou v riadku 36 predmetných zoznamov. Toto potvrdenie bolo pre žalobcu nevyhnutné z dôvodu francúzskeho rozhodnutia z 12. februára 2020, ktorým sa od bánk so sídlom vo Francúzsku požaduje, aby zmrazili jeho finančné prostriedky. Ako vyplýva z listu z 12. februára 2021, a ako je medzi účastníkmi konania nesporné, Rada si uvedomila svoju chybu, keď získala dodatočné informácie od francúzskych orgánov, pričom tieto informácie boli uvedené v dokumente WK 985/2021 INIT.

207    Rada teda prijatím aktov z roku 2021 zamýšľala zmeniť právne postavenie žalobcu, ktoré dovtedy existovalo, a to, že nebol osobou uvedenou v riadku 36 predmetných zoznamov. Uvedenými aktmi chcela Rada s istotou identifikovať žalobcu ako osobu, ktorej meno bolo v uvedenom riadku zapísané od 23. augusta 2011, a teda od tohto dátumu vytvorila väzbu medzi ním a konaním sýrskeho režimu, ktorý Únia zamýšľala potrestať prijatím režimu reštriktívnych opatrení.

208    Akty z roku 2021 majú teda retroaktívny účinok.

209    V druhom rade, pokiaľ ide o akty o zachovaní z roku 2022, treba uviesť, že ako v podstate vyplýva z odôvodnenia 3 rozhodnutia 2022/849, cieľom týchto aktov bolo, pokiaľ ide o žalobcu, iba predĺžiť reštriktívne opatrenia prijaté voči nemu do 1. júna 2023.

210    Navyše treba konštatovať, že Rada chcela objasniť situáciu osoby uvedenej v riadku 36 dotknutých zoznamov až pri prijímaní aktov z roku 2021 s cieľom uviesť, že naozaj ide o žalobcu. Inými slovami, iba uvedené akty spôsobujú prerušenie postoja, ktorý mala dovtedy Rada. Naproti tomu cieľom aktov zachovania z roku 2022 bolo len ponechať meno žalobcu na dotknutých zoznamoch. V tomto zmysle sa nemožno domnievať, že Rada mala v úmysle pri prijatí uvedených aktov vykonať opravu chyby, ku ktorej došlo.

211    Akty o zachovaní z roku 2022 preto nemajú retroaktívny účinok, takže druhý a tretí žalobný dôvod treba v rozsahu, v akom sa ich týkajú, zamietnuť.

b)      O porušení zásad právnej istoty a legitímnej dôvery

212    Treba pripomenúť, že zásada právnej istoty vo všeobecnosti bráni tomu, aby časová pôsobnosť aktu Únie bola stanovená od dátumu, ktorý predchádza dátumu uverejnenia tohto aktu, aj keď to môže byť výnimočne inak, ak si to vyžaduje cieľ všeobecného záujmu a ak je legitímna dôvera dotknutých osôb náležite rešpektovaná, a ak zo znenia, účelu alebo všeobecnej systematiky dotknutých predpisov Únie vyplýva, že im takýto účinok musí byť priznaný (pozri rozsudok z 19. marca 2009, Mitsui & Co. Deutschland, C‑256/07, EU:C:2009:167, bod 32 a citovanú judikatúru).

213    Keďže v bode 208 vyššie bolo práve preukázané, že z obsahu a účelu aktov z roku 2021 jasne vyplýva, že majú retroaktívny účinok, treba overiť, či sú splnené ďalšie dve požiadavky stanovené judikatúrou citovanou v bode 212 vyššie na pripustenie retroaktivity aktov Únie.

214    Ide teda o preskúmanie, či na jednej strane cieľ všeobecného záujmu vyžadoval retroaktivitu aktov z roku 2021, a na druhej strane, či legitímna dôvera žalobcu bola náležite rešpektovaná.

1)      O existencii všeobecného záujmu

215    Pokiaľ ide o existenciu všeobecného záujmu súvisiaceho s verejným poriadkom, Rada sa v podstate odvoláva na skutočnosť, že reštriktívne opatrenia sledujú dosiahnutie cieľov všeobecného záujmu, najmä cieľa spočívajúceho v upevňovaní a podpore ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva. Rada vo svojich písomných podaniach a na pojednávaní tiež tvrdila, že prijatím aktov z roku 2021 a objasňovaním situácie žalobcu pred ich prijatím zabezpečila právnu istotu.

216    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že súd Únie uznal, že prvoradý význam zachovania medzinárodného mieru a bezpečnosti odôvodňuje prijatie reštriktívnych opatrení (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. februára 2014, Ezz a i./Rada, T‑256/11, EU:T:2014:93, bod 191).

217    Ako navyše tvrdí žalobca, zásada právnej istoty vyžaduje, aby bolo možné jasne určiť, na koho sa vzťahujú reštriktívne opatrenia prijaté Úniou a na koho nie. Usmernenia Rady s názvom „Najlepšie postupy Európskej únie na účinné vykonávanie reštriktívnych opatrení“ zo 4. mája 2018 trvajú práve na význame tejto požiadavky.

218    Len v prípade, ak sú osoby a subjekty jasne identifikované, je totiž možné zaručiť právnu istotu a potrebný účinok prijatých reštriktívnych opatrení, a teda aj dosiahnutie cieľov pripomenutých v bode 216 vyššie.

219    Za týchto okolností a vzhľadom na skutočnosť, že vnútroštátne orgány členských štátov vychádzajú z aktov prijatých Radou na účely rozhodnutia o zmrazení finančných prostriedkov osôb a subjektov, treba uznať, že je legitímne a nevyhnutné, aby Rada mohla opraviť chybu, ktorej sa dopustila, pokiaľ ide o identitu osoby, a že z tohto dôvodu môže objasniť situáciu osoby alebo subjektu. To totiž prispieva k zabezpečeniu dosiahnutia cieľov sledovaných reštriktívnymi opatreniami tým, že jednak umožňuje správnym orgánom a tretím osobám dozvedieť sa jasne, na koho sa reštriktívne opatrenia vzťahujú, a jednak dotknutej osobe alebo subjektu podať žalobu proti aktom, ktoré sa jej alebo jeho týkajú.

2)      O existencii legitímnej dôvery žalobcu

220    V prvom rade treba zdôrazniť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Rada, žalobca sa nedovoláva porušenia jeho legitímnej dôvery ani tak z dôvodu, že Rada prostredníctvom aktov z roku 2021 prijala voči nemu reštriktívne opatrenia, ako skôr z dôvodu, že Rada prostredníctvom prijatia aktov z roku 2021 tvrdí, že je skutočne osobou uvedenou v riadku 36 dotknutých zoznamov, a to od prijatia aktov z roku 2011.

221    V tomto zmysle žalobca netvrdí, že Rada nikdy nebola oprávnená zapísať jeho meno do predmetných zoznamov, ale skôr tvrdí, že Rada po tom, čo počas desiatich rokov potvrdzovala, že nebol osobou uvedenou v riadku 36 predmetných zoznamov, nemohla povedať opak.

222    Situácia žalobcu sa tak odlišuje od vecí, v ktorých boli vydané rozsudky z 29. novembra 2018, National Iranian Tanker Company/Rada (C‑600/16 P, EU:C:2018:966), a z 3. mája 2016, Iran Insurance/Rada (T‑63/14, neuverejnený, EU:T:2016:264), na ktoré sa odvoláva Rada, v rámci ktorých Súdny dvor a Všeobecný súd v podstate uviedli len to, že zrušenie, súdom Únie, reštriktívnych opatrení prijatých Radou vo vzťahu k osobe alebo subjektu však tejto osobe alebo tomuto subjektu neposkytuje legitímnu dôveru, že Rada nemôže pri rešpektovaní uvedeného rozsudku prijať v budúcnosti rozhodnutie o opätovnom zápise do zoznamu (rozsudok z 29. novembra 2018, National Iranian Tanker Company/Rada, C‑600/11 P, EU:C:2018:966, bod 51; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 3. mája 2016, Iran Insurance/Rada, T‑63/14 P, neuverejnený, EU:T:2016:264, body 152 a 153).

223    V druhom rade sa účastníci konania nezhodujú v otázke, či sa žalobca môže v prejednávanej veci odvolávať na zásadu ochrany legitímnej dôvery.

224    Hoci sa žalobca, opierajúc sa o judikatúru v oblasti zrušenia správnych aktov, domnieva, že je adresátom aktov prijatých Radou, ktorými Rada potvrdila, že nie je osobou uvedenou v riadku 36 dotknutých zoznamov, Rada to spochybňuje a domnieva sa, že judikatúra, na ktorú sa odvoláva žalobca, sa na skutkové okolnosti prejednávanej veci neuplatňuje.

225    V tejto súvislosti treba na jednej strane pripomenúť, že zásada ochrany legitímnej dôvery predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, ktorú musí Rada rešpektovať (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. decembra 2015, Veloserviss, C‑427/14, EU:C:2015:803, body 29 a 30).

226    Na druhej strane z judikatúry pripomenutej v bode 212 vyššie vyplýva, že dodržanie legitímnej dôvery predstavuje jednu z podmienok, ktoré treba splniť na to, aby akt Únie mohol mať retroaktívny účinok pri dodržaní zásady právnej istoty.

227    Napokon podľa judikatúry podmienky judikatúry týkajúce sa existencie presných, bezpodmienečných a zhodujúcich sa záruk na preukázanie existencie legitímnej dôvery sa týkajú len situácie, v ktorej sa jednotlivec nachádza, keď sa na neho uplatňuje akt s okamžitou účinnosťou, a nie so spätnou účinnosťou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. novembra 2010, ÚHVT/Simões Dos Santos, T‑260/09 P, EU:T:2010:461, bod 64). Je to odôvodnené skutočnosťou, že vzhľadom na to, že spätná účinnosť aktu Únie je prípustná len výnimočne, nemožno od jednotlivca požadovať, aby predložil dôkaz o tom, že dostal uistenia, že jeho právne postavenie nebude retroaktívne zmenené.

228    V dôsledku toho na rozdiel od toho, čo tvrdí Rada, na to, aby sa žalobca mohol dovolávať ochrany svojej legitímnej dôvery, nie je nevyhnutné, aby bol adresátom aktov zakladajúcich subjektívne práva.

229    Na podporu svojho stanoviska sa Rada nemôže opierať o rozsudok zo 14. septembra 2017, Petrea (C‑184/16, EU:C:2017:684, bod 31 a nasl.), a o návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Szpunar vo veci Petrea (C‑184/16, EU:C:2017:324, bod 61 a nasl.).

230    V tejto veci bol Súdnemu dvoru podaný návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorého cieľom bolo určiť, či odňatie registračného potvrdenia upraveného v článku 8 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. ES L 158, 2004, s. 77; Mim. vyd. 05/005, s. 46) mohlo porušiť zásadu ochrany legitímnej dôvery osoby, ktorej bolo vydané takéto potvrdenie.

231    Súdny dvor, ktorý potvrdil stanovisko generálneho advokáta Szpunar, v podstate dospel k záveru, že deklaratórny akt, akým je potvrdenie o registrácii, nemôže sám osebe založiť legitímnu dôveru dotknutej osoby v jej právo zdržiavať sa na území dotknutého členského štátu (rozsudok zo 14. septembra 2017, Petrea, C‑184/16, EU:C:2017:684, bod 35).

232    Rada sa analogicky domnieva, že informácie týkajúce sa totožnosti osoby, na ktorú sa vzťahuje zápis do predmetných zoznamov, majú len deklaratórnu povahu a samy osebe nemôžu zakladať subjektívne práva.

233    Rada tým vychádza z nesprávneho predpokladu, že na to, aby sa zásada ochrany legitímnej dôvery uplatnila, vždy sa vyžaduje prijatie aktov zakladajúcich subjektívne práva. Táto podmienka však nevyplýva z judikatúry a konkrétne z rozsudku zo 14. septembra 2017, Petrea (C‑184/16, EU:C:2017:684). Hoci Súdny dvor v tomto bode uvádza, že potvrdenie o registrácii nemôže samo osebe založiť legitímnu dôveru dotknutej osoby, keďže ide o deklaratórny akt, treba konštatovať, že v bode 36 uvedeného rozsudku dodáva, že okrem toho vo veci samej žiadna z okolností opísaných v rozhodnutí vnútroštátneho súdu neumožňuje domnievať sa, že príslušné orgány vzbudili očakávania týkajúce sa práva na pobyt dotknutej osoby z toho dôvodu, že by jej poskytli presné uistenia. Z toho teda vyplýva, že Súdny dvor zďaleka nevylučuje možnosť, že dotknutá osoba mohla získať v akejkoľvek forme uistenia od príslušných orgánov, ktoré by mohli u nej vyvolať určité očakávania, ale pripustil takúto možnosť a overil, či v prejednávanej veci existuje.

234    V treťom rade je preto potrebné overiť, či Rada dodržala legitímnu dôveru žalobcu.

235    V tejto súvislosti treba z judikatúry citovanej v bode 227 vyššie vyvodiť, že žalobcovi neprináleží preukázať, že mu boli poskytnuté presné, bezpodmienečné a súhlasné záruky spôsobilé preukázať existenciu jeho legitímnej dôvery, že Rada neprijme retroaktívne akty, ale prináleží súdu overiť, či akty z roku 2021 boli prijaté v súlade s legitímnou dôverou žalobcu.

236    Táto analýza vyžaduje, aby sa zohľadnili všetky okolnosti prejednávanej veci.

237    Z listov z 28. októbra 2011, 15. novembra 2011 a 6. mája 2013, ktoré Rada zaslala zástupcom žalobcu, a z námietky neprípustnosti podanej Radou v rámci veci, v ktorej bolo vydané uznesenie z 24. mája 2012, Assaad/Rada (T‑550/11, neuverejnené, EU:T:2012:266) však vyplýva, že Rada bez výhrad potvrdila, že žalobca nebol osobou uvedenou v riadku 36 dotknutých zoznamov. Toto tvrdenie bolo potvrdené prijatím aktov z novembra 2011, ako aj korigend z rokov 2013 (pozri bod 24 vyššie) a 2019. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že Rada nikdy nepožadovala od zástupcov žalobcu viac identifikačné údaje, ktoré sa ho týkajú, a netvrdí, že by mu žalobca zatajil informácie. Inými slovami, až do zaslania listu z 12. februára 2021 Rada nevyjadrila žiadnu pochybnosť o tom, že žalobca nebol osobou uvedenou v riadku 36 predmetných zoznamov.

238    Rada preto žalobcovi opakovane potvrdila, že nie je osobou uvedenou v riadku 36 predmetných zoznamov.

239    V tejto súvislosti sa Rada snaží tvrdiť, že akýkoľvek záver o totožnosti osoby, na ktorú sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, má len deklaratórnu povahu a chce preukázať analógiu medzi predmetnou situáciou a situáciou vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 25. januára 2017, Almaz‑Antey Air and Space Defence/Rada (T‑255/15, neuverejnený, EU:T:2017:25, body 38 a 39). V tejto poslednej uvedenej veci však Všeobecný súd musel rozhodnúť o prípustnosti žiadostí o prispôsobenie návrhov predložených žalobkyňou vzhľadom na list zaslaný Radou, ktorým Rada uviedla, že potvrdzuje svoje stanovisko, pokiaľ ide o skutočnosť, že žalobkyňa mala naďalej spĺňať kritériá stanovené v rozhodnutí Rady 2014/145/SZBP zo 17. marca 2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 78, 2014, s. 16) a nariadení Rady č. 269/2014 zo 17. marca 2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny (Ú. v. EÚ L 78, 2014, s. 6) a že voči nej treba ponechať v platnosti reštriktívne opatrenia. Uvedené žiadosti o prispôsobenie zamietol ako neprípustné, pričom konštatoval, že predmetný list iba potvrdzuje posúdenie Rady a jeho cieľom nebolo ani nahradiť, ani zmeniť dôvody zápisu uvedené v rozhodnutí Rady (SZBP) 2015/432 z 13. marca 2015, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145 (Ú. v. EÚ L 70, 2015, s. 47), a ktorým sa predlžuje platnosť dotknutých reštriktívnych opatrení do 15. septembra 2015 a vo vykonávacom nariadení Rady (EÚ) 2015/427 z 13. marca 2015, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 269/2014 (Ú. v. EÚ L 70, 2015, s. 1).

240    V prejednávanej veci sa však žalobca nesnaží dosiahnuť zrušenie listov, ktoré mu zaslala Rada, ale uvádza ich, aby preukázali, že Rada u neho vyvolala legitímnu dôveru, že ho táto inštitúcia nepovažuje za osobu uvedenú v riadku 36 dotknutých zoznamov. Aj za predpokladu, že uvedené listy by len potvrdzovali rôzne akty prijaté Radou, nič to nemení na tom, že sa v spojení s uvedenými aktmi podieľali na vzniku dôvodného očakávania žalobcu, že nie je osobou uvedenou v riadku 36 predmetných zoznamov. Z dôvodu kumulácie týchto listov, potvrdzujúcich alebo oznamujúcich akty prijaté Radou a toho, že retroaktivita aktov Únie je výnimočnej povahy, tak žalobca mohol legitímne očakávať, že nebude so spätnou účinnosťou spojený s osobou uvedenou v riadku 36 predmetných zoznamov.

241    Z vyššie uvedeného vyplýva, že Rada nedodržala legitímnu dôveru žalobcu tým, že voči nemu prijala reštriktívne opatrenia so spätným účinkom.

242    Tento záver nemožno spochybniť ostatnými tvrdeniami Rady.

243    V prvom rade Rada zastáva názor, že akýkoľvek záver týkajúci sa totožnosti osoby, na ktorú sa vzťahuje zápis, je založený na skutkových okolnostiach obsiahnutých v spise, ktoré slúžia na to, aby jej a orgánom vykonávajúcim reštriktívne opatrenia umožnili identifikovať osobu, na ktorú sa vzťahuje zápis. Inými slovami, podľa Rady sa jej stanovisko, pokiaľ ide o totožnosť osoby, môže meniť vzhľadom na informácie, ktoré má k dispozícii.

244    Je pravda, že na jednej strane je prípustné, aby Rada mohla z právneho hľadiska dostatočne preukázať totožnosť osôb a subjektov, voči ktorým prijíma reštriktívne opatrenia (pozri rozsudok z 9. septembra 2016, Tri Ocean Energy/Rada, T‑719/14, neuverejnený, EU:T:2016:458, bod 30 a citovanú judikatúru). Súd Únie tak zohľadnil ťažkosti získania presnejších dôkazov v štáte v situácii občianskej vojny s autoritatívnym režimom. Za týchto okolností treba pripustiť možnosť, že Rada môže zmeniť názor, pokiaľ ide o identitu osoby alebo subjektu na základe dôkazov, ktoré má k dispozícii.

245    Na druhej strane, ako bolo uvedené v bode 219 vyššie, treba uznať možnosť Rady opraviť chybu, ktorej sa dopustila, pokiaľ ide o identitu osoby, a tým jej umožniť objasniť situáciu osoby alebo subjektu.

246    Právo priznané Rade v bode 219 vyššie však sprevádzajú obmedzenia, a to dodržanie zásady ochrany legitímnej dôvery, ktoré treba dodržiavať o to viac, že dôsledky na právne postavenie osôb a subjektov dotknutých reštriktívnymi opatreniami nie sú zanedbateľné.

247    V tejto súvislosti treba okrem iného pripomenúť, že podľa judikatúry, aj keď reštriktívne opatrenia nepredstavujú trestnoprávnu sankciu, v súlade s judikatúrou pripomenutou v bodoch 70 a 71 vyššie prináleží Rade, aby z právneho hľadiska dostatočne preukázala totožnosť osôb a subjektov, voči ktorým prijíma reštriktívne opatrenia. To je dôležité, keďže v oblasti reštriktívnych opatrení z právneho hľadiska dostatočná identifikácia osôb, ktoré sú adresátmi aktov Rady, predchádza ich zápisu a konkrétnemu preskúmaniu sporných skutočností (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. decembra 2020, Haikal/Rada, T‑189/19, neuverejnený, EU:T:2020:607, bod 102).

248    Okrem toho tento typ chýb by mal byť čo najviac obmedzený, inak vzniká riziko zmarenia potrebného účinku reštriktívnych opatrení a ohrozenia cieľa právneho režimu zavedeného Úniou, t. j. vyvíjať tlak na sýrsky režim tým, že zabráni jeho financovaniu.

249    Ak má teda Rada právo spätne opraviť chybu, ktorej sa dopustila pri identifikácii osoby dotknutej reštriktívnymi opatreniami, nemôže konať bez dodržania zásady ochrany legitímnej dôvery. Jej tvrdenie preto treba zamietnuť.

250    V druhom rade Rada uvádza, že jej nesprávne chápanie identity osoby uvedenej v riadku 36 dotknutých zoznamov nebolo založené na nedostatku informácií o totožnosti tejto osoby, ale skôr na nedostatku informácií o totožnosti žalobcu.

251    Aj keby sa však pripustilo tvrdenie Rady, Rada sa nezmieňuje o žiadnom liste zaslanom zástupcom žalobcu s cieľom objasniť situáciu. Vzhľadom na skutočnosť, že v prejednávanej veci boli finančné prostriedky žalobcu v roku 2011 dočasne zmrazené a opätovne zmrazené v roku 2015 švajčiarskou bankou, ako bolo pripomenuté v bode 205 vyššie, Rada už mala v tomto okamihu použiť prostriedky, ktoré mala k dispozícii, aby objasnila situáciu, ak sa domnievala, že nemá dostatok informácií o totožnosti žalobcu. Rada sa napokon až keď dostala list z 23. júna 2020, ktorým bola informovaný, že francúzsky minister hospodárstva a financií prijal francúzske rozhodnutie z 12. februára 2020 s cieľom zmraziť finančné prostriedky, ktoré mal žalobca vo Francúzsku, snažila získať ďalšie informácie.

252    Okrem toho z dôvodu prijatia tohto rozhodnutia francúzskymi orgánmi Rada nemôže platne tvrdiť, že chyba, ktorej sa dopustila, bola pre žalobcu výhodná, keďže žiadne obmedzujúce opatrenie nespôsobilo účinky až do prijatia aktov z roku 2021. Nielenže je to čiastočne nepresné, keďže francúzske orgány skutočne zmrazili finančné prostriedky, ktoré mal žalobca vo Francúzsku, na základe aktov z roku 2019, ale najmä chyba, ktorej sa dopustila Rada a ktorá u žalobcu vzbudila legitímnu dôveru, že nie je osobou, na ktorú sa vzťahuje riadok 36 dotknutých zoznamov, ho viedla k tomu, aby nepodal v priebehu obdobia desiatich rokov pred prijatím aktov z roku 2021 žaloby o určenie neplatnosti rôznych aktov, ktorými bolo zapísané a ponechané na dotknutých zoznamoch jeho meno. Okrem toho možnosť, že žalobca by podal žaloby, keby vedel, že sa na neho vzťahujú akty predchádzajúce aktom z roku 2021, nie je v prejednávanej veci len hypotetická, keďže žalobca podal žalobu proti aktom z roku 2011 a pravidelne písal Rade s cieľom získať potvrdenie, že nie je osobou uvedenou v riadku 36 dotknutých zoznamov.

253    Tvrdenie Rady preto treba zamietnuť.

254    V dôsledku toho treba uznať porušenie legitímnej dôvery žalobcu, ako aj porušenie zásady právnej istoty, a teda vyhovieť druhému a tretiemu žalobnému dôvodu.

E.      O piatom odvolacom dôvode založenom na porušení právnej sily rozhodnutej veci

255    Žalobca v podstate tvrdí, že o otázke totožnosti osoby uvedenej v riadku 36 dotknutých zoznamov sa rozhodlo uznesením z 24. mája 2012, Assaad/Rada (T‑550/11, neuverejnené, EU:T:2012:266). Okrem toho uvádza, že práve na výslovnú žiadosť Rady Všeobecný súd vydal toto rozhodnutie, keďže sa obrátil na Všeobecný súd, aby bolo vo vzťahu k tretím osobám spresnené, že voči žalobcovi neboli prijaté reštriktívne opatrenia. Rada to podľa neho nemôže spochybniť prijatím napadnutých aktov.

256    Rada sa domnieva, že právna sila rozhodnutej veci, ktorú predstavuje rozhodnutie súdu Únie zamietajúce predchádzajúcu žalobu môže brániť len prípustnosti druhej žaloby. Tvrdenia žalobcu týkajúce sa právnej sily rozhodnutej veci, ktorú predstavuje rozhodnutie o prípustnosti v rámci konania začatého v roku 2011, prostredníctvom ktorých chcel zabrániť Všeobecnému súdu v meritórnej analýze prejednávanej veci, treba preto zamietnuť.

257    Treba pripomenúť dôležitosť, ktorú má zásada právnej sily rozhodnutej veci tak v právnom poriadku Únie, ako aj vo vnútroštátnych právnych poriadkoch. Aby totiž bolo možné zabezpečiť tak stabilitu práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby viac nebolo možné napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali právoplatnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených pre tieto opravné prostriedky (rozsudok z 30. septembra 2003, Köbler, C‑224/01, EU:C:2003:513, bod 38).

258    Hlavným sledovaným cieľom je zabrániť tomu, aby v právnom poriadku Únie existovali navzájom opačné, či dokonca nezlučiteľné rozhodnutia, pokiaľ ide o ich účinky. Preto je žaloba neprípustná z dôvodu právnej sily rozhodnutej veci vzťahujúcej sa na skorší rozsudok, ktorým sa rozhodlo o žalobe v konaní, ktoré malo tých istých účastníkov konania, týkalo sa toho istého predmetu a bolo založené na rovnakom dôvode (rozsudky z 19. septembra 1985, Hoogovens Groep/Komisia, 172/83 a 226/83, EU:C:1985:355, bod 9; z 5. júna 1996, NMB France a i./Komisia, T‑162/94, EU:T:1996:71, bod 37, a z 25. júna 2010, Imperial Chemical Industries/Komisia, T‑66/01, EU:T:2010:255, bod 197).

259    V tomto zmysle sa právna sila rozhodnutej veci vzťahuje nielen na výrok súdneho rozhodnutia, ale aj na dôvody, ktoré k nemu viedli a o ktoré sa výrok nevyhnutne opiera, v tom zmysle, že sú potrebné na určenie presného zmyslu toho, o čom bolo rozhodnuté vo výroku (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. októbra 2000, Industrie des poudres sphériques/Rada, C‑458/98 P, EU:C:2000:531, bod 81, a z 1. júla 2009, ThyssenKrupp Stainless/Komisia, T‑24/07, EU:T:2009:236, body 113 a 140).

260    V prejednávanej veci si účastníci konania odporujú, pokiaľ ide o dosah, ktorý treba venovať právnej sily rozhodnutej veci, ktorú predstavuje uznesenie z 24. mája 2012, Assaad/Rada (T‑550/11, neuverejnené, EU:T:2012:266).

261    Treba uviesť, že v prejednávanej veci nejde o určenie neprípustnosti žaloby podanej proti aktom, ktorých zákonnosť bola čiastočne alebo úplne preskúmaná Všeobecným súdom, ale o to, či Rada bola pri prijímaní napadnutých aktov viazaná uznesením z 24. mája 2012, Assaad/Rada (T‑550/11, neuverejnené, EU:T:2012:266).

262    V tejto súvislosti, ako bolo pripomenuté v bode 58 vyššie, predmetom tejto žaloby nie je zrušenie aktov z roku 2011, ale len zrušenie napadnutých aktov prijatých 6. mája 2021 a 30. mája 2022.

263    Keďže však akty z roku 2021 majú retroaktívny účinok a že akty o zachovaní z roku 2022 naďalej uvádzajú, že dátumom pôvodného zápisu mena žalobcu do predmetných zoznamov je 23. august 2011, zdá sa, že existuje rozpor, pretože na jednej strane existuje právoplatné súdne rozhodnutie, ktorým sa uznáva, že žalobca nie je osobou, na ktorú sa vzťahujú akty z roku 2011, a na druhej strane z aktov Rady prijatých neskôr vyplýva opak.

264    Rada tým, že v napadnutých aktoch uviedla, že akty z roku 2011 sa na žalobcu vzťahujú, porušila zásadu právnej sily rozhodnutej veci, ktorú predstavuje uznesenie z 24. mája 2012, Assaad/Rada (T‑550/11, neuverejnené, EU:T:2012:266). Tým totiž rada spôsobila, že v právnom poriadku Únie koexistuje rozhodnutie a akty, ktoré sú navzájom v rozpore, ba až nezlučiteľné, pokiaľ ide o ich účinky.

265    Tento záver nemožno spochybniť argumentáciou Rady, na podporu ktorej sa Rada odvoláva na rozsudok z 13. februára 2003, Meyer/Komisia (T‑333/01, EU:T:2003:32).

266    Z bodov 25 a 27 rozsudku z 13. februára 2003, Meyer/Komisia (T‑333/01, EU:T:2003:32), vyplýva, že Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v rámci veci, v ktorej bolo vydané uznesenie z 10. apríla 2000, Meyer/Komisia a EIB (T‑361/99, EU:T:2000:107), ktoré sa nezaoberalo meritom veci, nerozhodol o žiadnej skutkovej alebo právnej otázke, ktorou by mohol byť viazaný v rámci predmetného konania, takže sa musí zamietnuť tvrdenie týkajúce sa právnej sily rozhodnutej veci.

267    Rada z toho vyvodzuje, že analogicky nie je potrebné zohľadniť uznesenie z 24. mája 2012, Assaad/Rada (T‑550/11, neuverejnené, EU:T:2012:266), pretože sa zaoberalo len prípustnosťou žaloby podanej žalobcom proti aktom z roku 2011.

268    Samotná okolnosť, že otázka totožnosti žalobcu bola rozhodnutá v rámci preskúmania prípustnosti žaloby a nie v rámci meritórneho preskúmania, je irelevantná. V rámci posúdenia právnej sily rozhodnutej veci spojenej s rozhodnutím súdu Únie je totiž dôležité len to, či Všeobecný súd poskytol konečnú odpoveď na určitú otázku. Právnu silu rozhodnutej veci, ktorá je spojená s uznesením z 24. mája 2012, Assaad/Rada (T‑550/11, neuverejnené, EU:T:2012:266), tak nemožno vylúčiť len z dôvodu, že ide o uznesenie o neprípustnosti.

269    Naopak treba poznamenať, že Rada porušila právnu silu rozhodnutej veci uznesenia z 24. mája 2012, Assaad/Rada (T‑550/11, neuverejnené, EU:T:2012:266), len pokiaľ ide o akty z roku 2011. Všeobecný súd totiž len vo vzťahu k týmto aktom rozhodol, že žalobca nebol osobou uvedenou v riadku 36 predmetných zoznamov.

270    Treba však pripomenúť, ako správne tvrdí Rada, že zásadu právnej sily rozhodnutej veci nemožno rozšíriť tak, že uznesenie by rozhodovalo o otázkach týkajúcich sa iného súboru právnych aktov prijatých na základe iných dôkazov a týkajúcich sa rôznych základných aktov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. novembra 2018, Bank Tejarat/Rada, C‑248/17 P, EU:C:2018:967, bod 76, a z 23. septembra 2020, Kaddour/Rada, T‑510/18, EU:T:2020:436, bod 92).

271    V dôsledku toho žalobca nemôže dôvodne tvrdiť, že napadnuté akty boli prijaté v rozpore so zásadou právnej sily rozhodnutej veci, mimo aktov z roku 2011.

272    V tejto súvislosti, hoci je pravda, ako tvrdí žalobca, že otázka totožnosti osoby môže mať v zásade len jednu odpoveď a nemôže sa postupom času meniť, treba pripomenúť, ako bolo uvedené v bode 244 vyššie, že v oblasti reštriktívnych opatrení voči Sýrii môže Rada preukázať z právneho hľadiska dostatočne totožnosť osôb a subjektov, voči ktorým prijíma reštriktívne opatrenia. Keďže okrem toho bolo v bode 219 vyššie preukázané, že Rada mala možnosť opraviť chybu, ktorej sa dopustila, pokiaľ ide o totožnosť osoby, treba potvrdiť, že právna sila rozhodnutej veci spojená s uznesením z 24. mája 2012, Assaad/Rada (T‑550/11, neuverejnené, EU:T:2012:266), nemôže byť rozšírená na akty podložené dôkazmi, ktoré Rada nemala k dispozícii pri prijatí aktov z roku 2011.

273    Vzhľadom na vyššie uvedené treba dospieť k záveru, že piatemu žalobnému dôvodu sa vyhovuje v rozsahu, v akom napadnuté akty preukazujú, že na žalobcu sa vzťahujú akty z roku 2011.

274    Keďže sa okrem iného vyhovelo prvému, druhému a tretiemu žalobnému dôvodu, napadnuté akty treba zrušiť bez toho, aby bolo potrebné analyzovať štvrtý žalobný dôvod založený na „zneužití právomoci“.

F.      O časových účinkoch zrušenia napadnutých aktov

275    Rada v rámci svojho tretieho žalobného návrhu navrhla, aby v prípade, že Všeobecný súd zruší napadnuté akty v rozsahu, v akom sa týkajú žalobcu, nariadil zachovať účinky rozhodnutia 2022/849, pokiaľ ide o žalobcu, až kým čiastočné zrušenie vykonávacieho nariadenia 2022/840 nenadobudne účinnosť.

276    V prvom rade, pokiaľ ide o vykonávacie nariadenie 2022/840, treba pripomenúť, že podľa článku 60 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, a ako výnimka z článku 280 ZFEÚ, nadobúdajú rozhodnutia Všeobecného súdu, ktoré vyhlasujú nariadenie za neplatné, právoplatnosť až po uplynutí odvolacej lehoty uvedenej v článku 56 prvom odseku uvedeného štatútu, alebo ak bolo v rámci tejto lehoty podané odvolanie, po jeho zamietnutí.

277    Za týchto okolností má Rada v prípade, že nebude podané odvolanie, lehotu dvoch mesiacov predĺženú o desaťdňovú lehotu zohľadňujúcu vzdialenosť od doručenia tohto rozsudku, aby napravila konštatované porušenia prípadným prijatím nových reštriktívnych opatrení voči žalobcovi.

278    Naopak, pokiaľ ide o rozhodnutie 2022/849, treba konštatovať, že jeho zrušenie by v zásade malo viesť k vymazaniu mena žalobcu zo zoznamu uvedeného v prílohe I rozhodnutia 2013/255.

279    Existencia rozdielu medzi dátumom účinnosti zrušenia vykonávacieho nariadenia 2022/840 a dátumom účinnosti zrušenia rozhodnutia 2022/849 by však mohla spôsobiť vážne ohrozenie právnej istoty, keďže tieto dva akty ukladajú žalobcovi rovnaké opatrenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. septembra 2022, LAICO/Rada, T‑627/20, neuverejnený, EU:T:2022:590, bod 106).

280    Z toho vyplýva, že účinky rozhodnutia 2022/849 musia byť vo vzťahu k odvolateľovi zachované až do uplynutia lehoty na podanie odvolania, alebo ak bude odvolanie v tejto lehote podané, do prípadného zamietnutia odvolania.

 O trovách

281    Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

282    Keďže Rada nemala v prejednávanej veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhmi žalobcu.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.      Vykonávacie rozhodnutie Rady (SZBP) 2021/751 zo 6. mája 2021, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii, vykonávacie nariadenia Rady (EÚ) 2021/743 zo 6. mája 2021, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii, rozhodnutie Rady (SZBP) 2022/849 z 30. mája 2022, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2022/840 z 30. mája 2022, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii, sa zrušujú v rozsahu v akom sa týkajú Nizara Assaada.

2.      Účinky rozhodnutia 2022/849 musia byť vo vzťahu k Nizarovi Assaadovi zachované až do uplynutia lehoty na podanie odvolania, alebo ak bude odvolanie v tejto lehote podané, do prípadného zamietnutia odvolania.

3.      Rada Európskej únie je povinná nahradiť trovy konania.

Gervasoni Madise Nihoul

Frendo       Martín y Pérez de Nanclares

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 8. marca 2023.

Podpisy

Obsah

*      Jazyk konania: angličtina.