ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (prvá komora)
z 12. septembra 2007 (*)
„Ochranná známka Spoločenstva – Prihláška trojrozmernej ochrannej známky Spoločenstva v tvare mikrofónového krytu – Absolútny dôvod zamietnutia – Nedostatok rozlišovacej spôsobilosti – Článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94“
Vo veci T‑358/04,
Georg Neumann GmbH, so sídlom v Berlíne (Nemecko), v zastúpení: R. Böhm, advokát,
žalobca,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: G. Schneider, splnomocnený zástupca,
žalovanému,
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu ÚHVT zo 17. júna 2004 (vec R 919/2002‑2), ktorým sa zamieta zápis trojrozmerného označenia v tvare mikrofónového krytu ako ochrannej známky Spoločenstva,
SÚD PRVÉHO STUPŇA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (prvá komora),
v zložení: predseda komory J. D. Cooke, sudcovia R. García‑Valdecasas a I. Labucka,
tajomník: K. Andová, referentka,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Súdu prvého stupňa 30. augusta 2004,
so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 5. januára 2005,
so zreteľom na repliku podanú do kancelárie Súdu prvého stupňa 1. apríla 2005,
po pojednávaní z 28. novembra 2006,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Žalobca podal 9. decembra 1996 na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) prihlášku ochrannej známky Spoločenstva podľa nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení.
2 Prihláška ochrannej známky bola podaná na zápis tohto trojrozmerného tvaru:
3 Vyššie zobrazená ochranná známka má tvar, ktorý je možné nazvať ako mikrofónový kryt, ktorý zakrýva a chráni mikrofónovú vložku umiestnenú na konci tyče obsahujúcej elektronické dielce a slúžiacej na držanie mikrofónu.
4 Výrobky uvedené v prihláške patria do triedy 9 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú tomuto opisu: „mikrofóny, najmä štúdiové mikrofóny, kondenzátorové mikrofóny, gradientné mikrofóny a ich súčasti (zaradené do triedy 9)“.
5 Žalobca uplatňoval prednosť nemeckej ochrannej známky č. 39625644, ktorej prihláška bola podaná 10. júna 1996 a zapísaná bola 18. septembra 1996.
6 Listom z 28. novembra 2001 prieskumový pracovník žalobcovi oznámil, že jeho ochrannú známku nemožno zapísať z dôvodu, že nemá rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94. K námietkam prieskumového pracovníka boli priložené obrázky podobných mikrofónov vyrábaných a predávaných inými spoločnosťami. Keďže sa žalobca vzdal svojho práva predložiť ďalšie pripomienky, prieskumový pracovník rozhodnutím zo 6. septembra 2002 na svojich námietkach trval a prihlášku zamietol.
7 Dňa 6. novembra 2002 sa žalobca proti tomuto rozhodnutiu odvolal, pričom sa odvolával na skutočnosť, že niektoré koncepčne podobné mikrofóny, na ktoré odkazoval prieskumový pracovník vo svojich námietkach, pochádzali od konkurenčných podnikov, ktoré po opatreniach podniknutých žalobcom tieto prestali vyrábať a predávať. Ďalej tvrdil, že ostatné konkurenčné podniky, ktoré predávali koncepčne podobné mikrofóny, pochádzali z Ďalekého východu a vyrábali výrobky nízkej kvality, ktoré s jeho výrobkami neboli v priamej konkurencii. Tiež tvrdil, že úzka skupina spotrebiteľov, ktorej sa predmetné výrobky týkajú, vníma, že špecifický tvar mikrofónu nemá funkčný význam, a že tento tvar, ako kombinácia estetických prvkov, vytvára jedinečný celkový dojem, ktorý sa vryje do pamäti. Tiež uviedol, že tvar tvoriaci prihlasovanú ochrannú známku bol ako ochranná známka zapísaný v Spojených štátoch.
8 Rozhodnutím zo 17. júna 2004 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) druhý odvolací senát ÚHVT potvrdil rozhodnutie prieskumového pracovníka. Domnieval sa, že prvky tvoriace mikrofónový kryt sú bežné a že kryt neobsahuje žiaden prídavný prvok, podľa ktorého by ho bolo možné viditeľne odlíšiť od obvyklých tvarov na základe toho, že do pamäte by sa mohol vryť a byť identifikovaný ako výrobok konkrétneho podniku len vďaka svojmu tvaru. Preto zdôraznil, že zápis tejto ochrannej známky by prípadne bolo možné povoliť len z dôvodu rozlišovacej spôsobilosti získanej používaním, ku ktorému došlo, avšak žalobca sa nedovolával článku 7 ods. 3 nariadenia č. 40/94. Odvolací senát tiež vzal na vedomie skutočnosť, že žalobca konkurenčným podnikom úspešne zabránil predávať mikrofóny s podobným dizajnom, ale domnieval sa, že správanie týchto podnikov nemôže postačovať na priznanie rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známke.
Návrhy účastníkov konania
9 Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania.
10 ÚHVT navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
11 Listom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 28. januára 2005, ako aj replikou žalobca podal návrh na prijatie opatrení na zabezpečenie priebehu konania a vykonania dokazovania na účely preukázania, že príslušná skupina verejnosti je zvyknutá vnímať tvar mikrofónového krytu ako označenie pôvodu a ako také vníma aj tvar, o ktorý v tomto prípade ide, ktorý sa svojím vzhľadom odlišuje od bežných tvarov.
Právny stav
Tvrdenia účastníkov konania
12 Svojím jediným žalobným dôvodom žalobca tvrdí, že odvolací senát porušil článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 tým, že nesprávne posúdil rozlišovaciu spôsobilosť prihlasovanej ochrannej známky.
13 Na prvom mieste zdôrazňuje, že odvolací senát sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nezohľadnil skutočnosť, že dotknutá príslušná skupina verejnosti venuje tvaru mikrofónového krytu zvláštnu pozornosť a na základe daného vzhľadu podrobne vníma vlastnosti – ktoré sa môžu javiť laikovi ako dané povahou prístroja –, ktoré individualizujú a umožňujú určiť pôvod týchto mikrofónov.
14 Po prvé, výrobkami, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, sú mikrofóny veľkej hodnoty, a to najmä štúdiové mikrofóny, o čom tiež svedčí skutočnosť, že mikrofónový kryt sa pridáva na to, aby ich chránil. Nejde teda o bežné výrobky, ale o drahé prístroje s vysokou technológiou, ktorým sa preto venuje zvláštna pozornosť.
15 V tejto súvislosti žalobca s poukazom na to, že „mikrofónmi, pre ktoré sa prihlasuje predmetná ochranná známka, sú prakticky výlučne štúdiové mikrofóny vysokej kvality s vysokým výkonom“, vo svojej replike navrhol zúžiť zoznam výrobkov na „štúdiové mikrofóny a ich súčasti (v rozsahu, v akom sú zaradené do triedy 9)“.
16 Po druhé, žalobca zdôrazňuje, že spôsobilosť prihlasovanej ochrannej známky odlíšiť výrobok, ktorý označuje, od ostatných výrobkov, treba posúdiť z hľadiska príslušnej skupiny verejnosti. Tvrdí, že túto odvolací senát definoval správne a že výrobky uvedené v prihláške sa nepopierateľne týkajú profesionálov a odborníkov v oblasti akustiky, pre ktorých sú mikrofóny základným pracovným nástrojom, ktorým preto venujú zvláštnu pozornosť.
17 Po tretie, predmetný tvar nemá plniť žiadnu konkrétnu funkciu, takže jeho zvláštnosťou je práve špecifický vzhľad. Ďalej, mikrofónový kryt, ktorého tvar tvorí prihlasovanú ochrannú známku, sa zreteľne odlišuje od zvyšku mikrofónu a jeho výstupok automaticky na seba upúta pozornosť pozorovateľa, a to tým skôr, že vzhľad mikrofónu neobsahuje žiaden iný prvok, na základe ktorého by ho bolo možné odlíšiť.
18 Vzhľadom na uvedené okolnosti sa žalobca domnieva, že „všeobecné zásady založené na skúsenosti, pokiaľ ide o vnímanie spotrebiteľom tvaru výrobku“, na ktoré sa vo svojom vyjadrení k žalobe odvoláva ÚHVT, sú v tomto prípade úplne irelevantné. Zásada uvedená v bode 23 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorej vnímanie príslušnej skupiny verejnosti nie je nevyhnutne rovnaké v prípade trojrozmernej ochrannej známky tvorenej tvarom samotného tovaru a v prípade slovnej, obrazovej alebo trojrozmernej ochrannej známky, ktorú netvorí tvar výrobku, totiž závisí od príslušnej skupiny verejnosti a jej stupňa pozornosti. Na rozdiel od tohto prípadu, vo veci, v ktorej bol vynesený rozsudok Súdu prvého stupňa z 19. septembra 2001, Henkel/ÚHVT (Červená a biela guľatá tableta) (T‑337/99, Zb. s. II‑2597), citovaný v bode 23 napadnutého rozhodnutia, tak išlo o výrobky bežnej spotreby určené skupine konečných spotrebiteľov, a z tohto dôvodu teda bolo treba posúdiť rozlišovaciu spôsobilosť prihlasovanej ochrannej známky v tejto veci „berúc do úvahy predpokladanú pozornosť priemerného spotrebiteľa, riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného“ (rozsudok Červená a biela guľatá tableta, už citovaný, bod 47).
19 V tejto súvislosti a na podporu svojho návrhu na prijatie opatrení na zabezpečenie priebehu konania a vykonania dokazovania (pozri bod 11 vyššie) žalobca na pojednávaní uviedol, že otázku vnímania príslušnou skupinou verejnosti v tomto prípade môžu zodpovedať len odborníci, a teda špecialisti v oblasti zvuku.
20 Na druhom mieste žalobca tvrdí, že odvolací senát založil svoje posúdenie na neúplnej a nepresnej analýze vlastností prihlasovanej ochrannej známky. Žalobca súhlasí s odvolacím senátom, pokiaľ ide o skutočnosť, že tak ako mnohé iné mikrofónové kryty, mikrofónový kryt, ktorý tvorí prihlasovanú ochrannú známku, pozostáva z okrúhleho prstenca ako základu ochrannej mriežky, mikrofónovej vložky pokrytej sieťkou a z rámu kolmo prevyšujúceho rám okrúhleho prstenca (bod 25 napadnutého rozhodnutia). Spochybňuje však tvrdenie, že prihlasovaná ochranná známka „nemá žiaden prídavný prvok, ktorý možno považovať za nápadný, osobitý alebo originálny a ktorý jej udeľuje spôsobilosť viditeľne sa odlíšiť od bežného a obvyklého tvaru tak, aby sa mohla vryť do pamäti a mohla byť identifikovaná nie ako akýkoľvek mikrofónový kryt, ale ako výrobok konkrétneho podniku“ (bod 25 napadnutého rozhodnutia).
21 „Identifikačným znakom“ je totiž symetrické sploštenie sieťky po oboch stranách rámu. Z čiastočného prierezu plochy zásadne valcovitého tela (tvoreného sieťkou) vyplýva, že každá plocha má neobvyklý tvar čiastočne hyperbolickej elipsy badateľnej vpredu, a teda okamžite viditeľnej (pozri obrázok vľavo hore v bode 2 vyššie). Sploštenia sú tiež zvislé a zreteľne viditeľné zboku (pozri obrázok vpravo dole v bode 2 vyššie).
22 Mikrofónový kryt, ktorý tvorí prihlasovanú ochrannú známku, sa tak významne odlišuje od bežných a klasických valcovitých alebo guľovitých tvarov. Žalobca ďalej tvrdí, že tento tvar vytvoril v rokoch 1960 – 1964 Wilhelm Braun-Feldweg, známy priemyselný dizajnér a profesor priemyselného dizajnu na vysokej škole plastických umení v Berlíne.
23 Na treťom mieste žalobca spochybňuje relevantnosť príkladov mikrofónov uvedených prieskumovým pracovníkom v jeho výhradách z 28. novembra 2001. Zdôrazňuje, že pokiaľ ide o mikrofóny s obdobným krytom, aký má mikrofón, ktorý tvorí prihlasovanú ochrannú známku, ich výrobcovia boli na základe jeho výziev nútení svoju výrobu zastaviť, pričom túto skutočnosť tiež uviedol pred odvolacím senátom.
24 V tejto súvislosti je irelevantné, či k uvedenému zastaveniu výroby došlo na základe uplatnenia práv z nemeckej ochrannej známky (ktorej rozlišovacia spôsobilosť bola potvrdená ako dostatočná), ktorá zodpovedá prihlasovanej ochrannej známke, na základe jej používania (v zmysle článku 4 ods. 2 nemeckého zákona o ochranných známkach) alebo na základe dôvodu vyplývajúceho z práva hospodárskej súťaže. Rozhodujúce je, že používanie tretími stranami, na ktoré upozornil prieskumový pracovník, už neexistuje, a nemôže teda ohroziť rozlišovaciu spôsobilosť prihlasovanej ochrannej známky. Konštatovanie odvolacieho senátu v bode 29 napadnutého rozhodnutia je teda bezpredmetné.
25 Na štvrtom mieste žalobca na pojednávaní tiež uviedol, že napadnuté rozhodnutie je z právneho hľadiska nesprávne, pretože vychádza z úvah, ktoré Súdny dvor zamietol v rozsudku vydanom po podaní žaloby v tejto veci. Odvolací senát pri zamietnutí zápisu prihlasovanej ochrannej známky z dôvodu nedostatku jej rozlišovacej spôsobilosti totiž v bode 22 napadnutého rozhodnutia potvrdil, citujúc bod 36 rozsudku Súdu prvého stupňa z 2. júla 2002, SAT.1/ÚHVT (SAT.2) (T‑323/00, Zb. s. II‑2839), že absolútne dôvody zamietnutia uvedené v článku 7 ods. 1 písm. b) až e) nariadenia č. 40/94 sledujú cieľ všeobecného záujmu, ktorý vyžaduje, aby ním dotknuté označenia mohli byť voľne používané kýmkoľvek a že sa javí nevyhnutné vylúčiť vznik výlučného práva k označeniu, ktoré – aby sa vyhlo vytvoreniu protiprávnej konkurenčnej výhody v prospech jediného hospodárskeho subjektu – sa musí ponechať na voľné používanie každému. Súdny dvor pritom už citovaný rozsudok zrušil rozsudkom zo 16. septembra 2004, SAT.1/ÚHVT (C‑329/02 P, Zb. s. I‑8317), lebo sa domnieval, že kritérium uvedené v bode 36 rozsudku Súdu prvého stupňa nebolo pre uplatnenie článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 relevantné.
26 ÚHVT sa domnieva, že odvolací senát oprávnene zamietol prihlášku tvaru mikrofónového krytu z dôvodu nedostatku rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94.
27 Pokiaľ ide predovšetkým o tvrdenie žalobcu, že verejnosť zložená z odborníkov v oblasti zvuku bežne vníma, na rozdiel od bežných spotrebiteľov, tvar mikrofónu ako označenie pôvodu, ÚHVT uvádza, že toto tvrdenie v skutočnosti odporuje všeobecným zásadám založeným na skúsenosti, pokiaľ ide o vnímanie spotrebiteľom tvaru výrobku, vyloženým v judikatúre Spoločenstva. ÚHVT sa preto domnieva, že uvedené tvrdenie nezodpovedá skutočnosti. ÚHVT okrem toho na pojednávaní podotkol, že žalobca zakladá svoje tvrdenie na štúdiových mikrofónoch, pričom opis výrobkov v prihláške je širší a nebol zúžený.
28 ÚHVT ďalej spochybňuje tvrdenie, že sploštenie drôtenej sieťky je pri mikrofónoch neobvyklým prvkom.
29 V tejto súvislostí tvrdí, že žalobca, okrem skorších vnútroštátnych zápisov a žalôb podaných proti konkurentom, aby ich prinútil prestať poškodzovať práva z jeho národných ochranných známok, nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by mohol spochybniť konštatovanie prieskumového pracovníka, že prihlasovaný tvar je bežným tvarom. ÚHVT sa pritom domnieva, že podanie žalôb len málo vypovedá o situácii na trhu a ešte menej umožňuje predstaviť si údajné vnímanie spotrebiteľov. Podotýka, že tak ako vnútroštátny zápis nemôže viazať ÚHVT v jeho posúdení, tak nemôžu mať vplyv na posúdenie rozlišovacej spôsobilosti výsledky získané na základe žaloby o porušení práv z ochrannej známky založenej na vnútroštátnych právach.
30 ÚHVT ďalej zdôrazňuje, že argumentácia žalobcu sa zjavne týka len Nemecka a Spojených štátov, pričom konštatovanie prieskumového pracovníka je platné pre celú Európsku úniu, lebo možno predpokladať, že citovaní konkurenti predávajú svoje výrobky tiež vo Francúzsku, Spojenom kráľovstve a v iných členských štátoch.
31 Pokiaľ ide o dokumenty týkajúce sa dizajnéra Brauna‑Feldwega, ktorý vytvoril prihlasovaný tvar, ÚHVT podčiarkuje, že po prvýkrát boli predložené pred Súdom prvého stupňa. V každom prípade sa však ÚHVT domnieva, že skutočnosť, že sa istému Braunovi‑Feldwegovi podarilo vytvoriť vysoko technický výrobok, „ktorý zodpovedá kritériám krásy“, potvrdzuje estetický význam prihlasovaného tvaru, avšak nijakým spôsobom nepotvrdzuje jeho rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle práva ochranných známok. To už uznal odvolací senát v bode 25 napadnutého rozhodnutia, keď pripustil, že spotrebiteľ môže vnímať dizajn mikrofónu ako estetickú vlastnosť bez toho, aby mu prisúdil rozlišovaciu spôsobilosť.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
32 Treba pripomenúť, že rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 znamená, že táto ochranná známka umožňuje identifikovať tovary alebo služby, pre ktoré je zápis požadovaný, ako pochádzajúce z určitého podniku, a teda odlíšiť tieto tovary alebo služby od tovarov a služieb iných podnikov (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 7. októbra 2004, Mag Instrument/ÚHVT, C‑136/02 P, Zb. s. I‑9165, bod 29 a tam citovanú judikatúru). Na jednej strane sa musí posudzovať vo vzťahu k tovarom a službám, pre ktoré sa zápis žiada, a na druhej strane vo vzťahu k jej vnímaniu príslušnou skupinou verejnosti, ktorú predstavuje priemerný riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný spotrebiteľ predmetných tovarov a služieb (pozri rozsudok Súdneho dvora z 22. júna 2006, Storck/ÚHVT, C‑24/05 P, Zb. s. I‑5677, bod 23 a tam citovanú judikatúru).
O dotknutých výrobkoch
33 Z tvrdení žalobcu uvedených pred Súdom prvého stupňa vyplýva, že podľa neho sú výrobkami, vzhľadom na ktoré sa má posúdiť rozlišovacia spôsobilosť prihlasovanej ochrannej známky, výlučne mikrofóny vysokej hodnoty, a to najmä štúdiové mikrofóny. Pritom vzhľadom na zoznam výrobkov uvedený v bode 4 vyššie nemožno toto tvrdenie prijať. Z použitia v opise výrobkov slova „najmä“ totiž vyplýva, že štúdiové mikrofóny, kondenzátorové mikrofóny a gradientné mikrofóny sú v ňom uvedené len ako príklad, a teda že zoznam výrobkov sa týka mikrofónov vo všeobecnosti.
34 V tejto súvislosti je možné, že žalobca vyrába len vysokokvalitné mikrofóny veľkej hodnoty, ktoré preto kupujú len profesionáli a odborníci v oblasti akustiky. Ako však vyplýva z judikatúry Súdu prvého stupňa, vonkajšie okolnosti vo vzťahu k právu vyplývajúcemu z ochrannej známky Spoločenstva, akými sú koncept predaja a najmä cena dotknutého výrobku, nie sú predmetom zápisu a pri posudzovaní rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky ich preto nemožno zohľadniť [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. apríla 2003, Axions a Belce/ÚHVT (Tvar cigary hnedej farby a tvar zlatého ingotu), T‑324/01 a T‑110/02, Zb. s. II‑1897, bod 36 a tam citovanú judikatúru].
35 Zo spisu pritom nevyplýva, že vysoká kvalita alebo veľká hodnota výrobkov uvedených v prihláške sú skutočnosťami, ktoré nevyhnutne diktuje povaha výrobkov (t. j. mikrofónov) alebo tvar tvoriaci prihlasovanú ochrannú známku zobrazenú v bode 2 vyššie. Naopak, tvrdenie žalobcu, že skutočnosť pripevnenia mikrofónového krytu potvrdzuje, že ide o mikrofóny veľkej hodnoty, je v rozpore s tvrdeniami uvedenými žalobcom pred odvolacím senátom, a to že niektoré koncepčne podobné mikrofóny sú výrobkami nízkej kvality a nie sú v priamej konkurencii s týmito výrobkami. Zo spisu tiež nevyplýva, že tvar tvoriaci prihlasovanú ochrannú známku možno priradiť k výlučne štúdiovým mikrofónom. Žalobca naopak tvrdí, že samotný tvar neplní žiadnu funkciu.
36 Súd prvého stupňa sa okrem toho domnieva, že nie je vhodné zúžiť zoznam výrobkov uvedených v prihláške, citovaný v bode 4 vyššie, na „štúdiové mikrofóny a ich súčasti“, ako to žalobca navrhol subsidiárne vo svojej replike. Súd prvého stupňa sa totiž domnieva, že tento návrh vedie k zmene skupiny príslušnej verejnosti, vzhľadom na ktorú odvolací senát skúmal rozlišovaciu spôsobilosť prihlasovanej ochrannej známky, a teda nevyhnutne smeruje k zmene predmetu konania. V tejto súvislosti pripomína, že podľa článku 135 ods. 4 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa účastníci konania nemôžu svojimi vyjadreniami meniť predmet konania pred odvolacím senátom. V tomto konaní totiž prináleží Súdu prvého stupňa preskúmať zákonnosť rozhodnutí odvolacích senátov [rozsudky Súdu prvého stupňa z 9. októbra 2002, KWS Saat/ÚHVT (Odtieň oranžovej), T‑173/00, Zb. s. II‑3843, bod 13, a z 21. apríla 2005, Ampafrance/ÚHVT – Johnson & Johnson (monBeBé), T‑164/03, Zb. s. II‑1401, body 20 a 21].
37 Preto treba rozlišovaciu spôsobilosť prihlasovanej ochrannej známky posúdiť vzhľadom na výrobky uvedené v zozname uvedenom v bode 4 vyššie.
O príslušnej skupine verejnosti
38 Pokiaľ ide o príslušnú skupinu verejnosti, je opodstatnené domnievať sa, že dotknuté výrobky nie sú, v zásade, určené širokej verejnosti, ale obmedzenému okruhu spotrebiteľov. Preto treba uznať definíciu prijatú odvolacím senátom v bode 24 napadnutého rozhodnutia, ktorú žalobca nespochybňuje, že predmetné výrobky sa týkajú „obmedzenej skupiny osôb s osobitnými znalosťami v oblasti mikrofónov“.
39 No vzhľadom na predchádzajúce úvahy v súvislosti s dotknutými výrobkami netreba túto definíciu chápať ako týkajúcu sa „výlučne profesionálov, najmä technikov v oblasti zvuku, pre ktorých sú mikrofóny pracovným nástrojom“, ako to tvrdí žalobca. Mikrofóny, chápané bez obmedzenia navrhnutého žalobcom v jeho replike, sa totiž určite týkajú širšej verejnosti, a teda tiež spotrebiteľov, ktorým neslúžia na profesionálne účely.
40 Ďalej treba pripomenúť, že vnímanie ochrannej známky príslušnou skupinou verejnosti ovplyvňuje stupeň pozornosti tejto verejnosti, ktorý sa môže meniť v závislosti od druhu dotknutých výrobkov alebo služieb (rozsudok Lloyd Schuhfabrik Meyer, C‑342/97, Zb. s. I‑3819, bod 26). V tomto prípade možno predpokladať, že keďže mikrofóny sú tovarom menej častého používania a väčšej hodnoty než bežné spotrebné výrobky, verejnosť môže pri výbere dotknutých výrobkov vykazovať vyšší stupeň pozornosti.
O rozlišovacej spôsobilosti
41 Podľa ustálenej judikatúry kritériá posudzovania rozlišovacej spôsobilosti trojrozmerných ochranných známok tvorených vzhľadom samotného výrobku nie sú odlišné od kritérií uplatniteľných na iné kategórie ochranných známok (pozri rozsudok Storck/ÚHVT, už citovaný, bod 24 a tam citovanú judikatúru). Preto treba rozlišovaciu spôsobilosť prihlasovanej ochrannej známky posúdiť z hľadiska kritérií uvedených v bode 32 vyššie.
42 V rámci uplatnenia týchto kritérií však vnímanie príslušnej skupiny verejnosti nie je nevyhnutne rovnaké v prípade trojrozmernej ochrannej známky tvorenej tvarom samotného tovaru a v prípade slovnej alebo obrazovej ochrannej známky, ktorá spočíva v označení nezávislom na vzhľade výrobkov, ktoré označuje. Priemerní spotrebitelia nemajú v skutočnosti pri absencii akéhokoľvek grafického alebo slovného prvku vo zvyku usudzovať o pôvode tovarov na základe ich tvaru alebo tvaru ich balenia, a preto by mohlo byť náročnejšie stanoviť rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu k takejto trojrozmernej ochrannej známke, než vo vzťahu k slovnej alebo obrazovej ochrannej známke (pozri rozsudok Storck/ÚHVT, už citovaný, bod 25 a tam citovanú judikatúru).
43 Za týchto podmienok jedine ochranná známka, ktorá sa výrazným spôsobom odlišuje od normy alebo zvykov odvetvia, a tým je spôsobilá plniť svoju základnú funkciu označenia pôvodu, nie je pozbavená rozlišovacej spôsobilosti v zmysle ustanovenia článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 (pozri rozsudok Storck/ÚHVT, už citovaný, bod 26 a tam citovanú judikatúru).
44 V tomto prípade treba predovšetkým skúmať tvrdenia založené na tom, že príslušná skupina verejnosti vníma tvar mikrofónových krytov ako označenie pôvodu.
45 V tejto súvislosti treba na jednej strane konštatovať, že v rozpore s tvrdením žalobcu sa odvolací senát nedopustil žiadneho nesprávneho právneho posúdenia keď v bode 23 napadnutého rozhodnutia pripomenul, že vnímanie príslušnou skupinou verejnosti nie je nevyhnutne také isté ako v prípade trojrozmernej ochrannej známky tvorenej tvarom samotného tovaru, ako aj v prípade slovnej alebo obrazovej ochrannej známky, ktorá spočíva v označení nezávislom na vzhľade výrobkov, ktoré označuje. Tým sa odvolací senát totiž v žiadnom prípade nedomnieval, že spotrebiteľ je principiálne ľahostajný k tvaru ako označeniu pôvodu výrobkov alebo že tvar mikrofónového krytu nemôže nikdy vykazovať rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94.
46 Na druhej strane, pokiaľ ide o vnímanie príslušnou skupinou verejnosti v tomto prípade, sa Súd prvého stupňa domnieva, že okolnosť, že priemerný spotrebiteľ predmetných tovarov je informovaný a vykazuje vyšší stupeň pozornosti, nepostačuje sama osebe na preukázanie skutočnosti, že je zvyknutý vidieť v tvare týchto výrobkov označenie pôvodu. Ak totiž možno predpokladať, že táto verejnosť bude pozornejšia k rôznym technickým alebo estetickým detailom výrobku, to automaticky neznamená, že ich bude vnímať ako funkciu ochrannej známky. Súd prvého stupňa pritom v tejto súvislosti zdôrazňuje, že žalobca nepredkladá žiaden konkrétny dôkaz, na základe ktorého by bolo možné preukázať existenciu praxe v dotknutom odvetví spočívajúcej v odlišovaní výrobkov rôznych výrobcov podľa ich tvarov. Bez takých dôkazov je tiež tvrdenie, že tvar mikrofónového krytu osobitne prispieva k individualizácii dotknutých výrobkov, nedostatočné.
47 Treba dodať, že aj keby bol priemerný spotrebiteľ predmetných výrobkov plne schopný vnímať tvar mikrofónového krytu ako označenie jeho pôvodu, toto konštatovanie neznamená, že každý tvar mikrofónového krytu má rozlišovaciu spôsobilosť požadovanú pre jeho zápis ako ochrannej známky Spoločenstva. Aby totiž bolo možné vyvodiť záver o rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky, treba ešte preskúmať, či predmetný tvar vykazuje vlastnosti dostatočné na zaujatie pozornosti verejnosti [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 24. novembra 2004, Henkel/ÚHVT (Tvar bielej a priehľadnej fľaše), T‑393/02, Zb. s. II‑4115, bod 34 a tam citovanú judikatúru].
48 Pokiaľ ide o otázku, či prihlasovaná ochranná známka má alebo nemá rozlišovaciu spôsobilosť, treba zohľadniť celkový dojem, ktorý vytvára, čo nevylučuje postupné preskúmanie rôznych prvkov použitých pri tejto ochrannej známke. Pri celkovom posúdení totiž môže byť užitočné skúmať každý jednotlivý prvok dotknutej ochrannej známky (pozri rozsudok Súdneho dvora z 30. júna 2005, Eurocermex/ÚHVT, C‑286/04 P, Zb. s. I‑5797, body 22 a 23 a tam citovanú judikatúru).
49 Podľa žalobcovho opisu prihlasovanej ochrannej známky, ktorý sa javí presný vzhľadom na jej zobrazenie v bode 2 vyššie, uvedenú ochrannú známku charakterizujú tieto prvky:
– okrúhly kovový prstenec,
– kovový rám kolmo prevyšujúci rám okrúhleho prstenca,
– dve naproti sebe umiestnené polovice krytu tvorené sieťkou, siahajúce od okrúhleho prstenca až po rám,
– dve sploštenia polovíc krytu zbiehajúce sa rovnomerne až po vrch krytu, v tvare čiastočne hyperbolických elíps.
50 Zatiaľ čo žalobca súhlasí s odvolacím senátom, pokiaľ ide o skutočnosť, že prvé tri z vyššie uvedených prvkov sú charakteristické tiež pre mnohé iné mikrofónové kryty, tvrdí, že tvar mikrofónového krytu tvoriaci prihlasovanú ochrannú známku sa líši veľmi zjavným spôsobom od bežných a klasických mikrofónových krytov z dôvodu symetrických sploštení sieťky na oboch stranách rámu. Z čiastočného prierezu plochy zásadne valcovitého tela totiž vyplýva, že každá plocha má neobvyklý tvar čiastočne hyperbolickej elipsy jasne viditeľnej vpredu, ako aj zboku a tvorí „identifikačný znak“ prihlasovanej ochrannej známky. Zdôrazňuje, že odvolací senát opomenul túto vlastnosť zohľadniť, a teda svoje posúdenie rozlišovacej spôsobilosti založil na neúplnej analýze predmetnej ochrannej známky.
51 V tejto súvislosti treba konštatovať, že odvolací senát vo svojom opise prvkov tvoriacich prihlasovanú ochrannú známku, uvedenom v bode 25 napadnutého rozhodnutia, sploštenia sieťky nespomenul. Z uvedeného bodu zároveň vyplýva, že odvolací senát svoj záver, že prihlasovaná ochranná známka nemá žiaden prídavný prvok, na základe ktorého by sa mohla vryť do pamäti a byť identifikovaná ako výrobok konkrétneho podniku, založil na preskúmaní dokladov predložených prieskumovým pracovníkom.
52 Analýza dokumentov spisu odvolacieho senátu pritom potvrdzuje, že pre viaceré mikrofónové kryty spomenuté prieskumovým pracovníkom je charakteristické sploštenie sieťky tak, že jej plocha má tvar „čiastočne hyperbolickej elipsy“. Žalobca okrem toho sám pripúšťa, že medzi príkladmi uvedenými prieskumovým pracovníkom boli mikrofónové kryty „obdobného“ alebo „podobného“ tvaru. Zo spisu odvolacieho senátu okrem toho vyplýva, že opatrenia podniknuté voči niektorým z uvedených podnikov boli odôvodnené skutočnosťou, že tieto vyrábali alebo predávali mikrofónové kryty s dizajnom vykazujúcim zhodné alebo takmer zhodné vlastnosti, aké vykazuje ochranná známka žalobcu.
53 Súd prvého stupňa sa za týchto okolností domnieva, že neúplný charakter opisu prvkov tvoriacich prihlasovanú ochrannú známku nespochybňuje vyššie uvedený záver odvolacieho senátu. V každom prípade treba pripomenúť, že podľa štruktúry nariadenia č. 40/94 možno zápis povoliť len na základe a v rozsahu prihlášky podanej ÚHVT prihlasovateľom. Z toho vyplýva, že opis prihlasovanej ochrannej známky vykonaný odvolacím senátom je pre skúmanie rozlišovacej spôsobilosti predmetného tvaru irelevantný, pretože len tvar ako taký, zobrazený v bode 2 vyššie, musí byť predmetom skúmania [pozri v tomto prípade rozsudky Súdu prvého stupňa z 30. novembra 2005, Almdudler‑Limonade/ÚHVT (Tvar limonádovej fľaše), T‑12/04, neuverejnený v Zbierke, bod 42, a z 31. mája 2006, De Waele/ÚHVT (Tvar klobásy), T‑15/05, Zb. s. II‑1511, bod 36].
54 Pritom treba zdôrazniť, že okrem sploštení sieťky v tvare čiastočne hyperbolických elíps neuvádza žalobca žiadnu vlastnosť tvaru tvoriaceho prihlasovanú ochrannú známku, ktorá by, samostatne alebo v kombinácii s inými, príslušnej skupine verejnosti umožnila odlíšiť jeho výrobky od výrobkov iných podnikov. Súd prvého stupňa z toho musí vyvodiť záver, že prípadné odlišnosti existujúce medzi tvarom tvoriacim prihlasovanú ochrannú známku a mikrofónmi charakterizovanými splošteniami sieťky v tvare čiastočne hyperbolických elíps, ktoré sú uvedené v spise odvolacieho senátu, nie sú schopné zaujať pozornosť príslušnej skupiny verejnosti ako označenie pôvodu dotknutých výrobkov. Ďalej, vzhľadom na stupeň podobnosti medzi prihlasovanou ochrannou známkou a inými skúmanými tvarmi tento záver nie je spochybnený skutočnosťou, že príslušná skupina verejnosti môže pri výbere dotknutých výrobkov prejaviť vyšší stupeň pozornosti.
55 Okrem toho skutočnosť, že tvar mikrofónového krytu tvoriaci prihlasovanú ochrannú známku neplní žiadnu konkrétnu funkciu, už vôbec nemôže spochybniť tento záver. V rozsahu, v akom príslušná skupina verejnosti vníma označenie ako označenie obchodného pôvodu tovaru alebo služby, skutočnosť, že toto označenie plní alebo neplní súčasne inú funkciu ako funkciu označenia pôvodu, napríklad technickú funkciu, nemá totiž vplyv na jeho rozlišovaciu spôsobilosť [pozri rozsudok Súdu prvého stupňa Odtieň oranžovej, už citovaný, bod 30].
56 Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že prihlasovaná ochranná známka sa zjavným spôsobom líši od bežných a klasických valcovitých alebo guľovitých tvarov mikrofónových krytov, treba uviesť, že príslušná skupina verejnosti, ako ju definoval odvolací senát, ktorá má osobitné znalosti v dotknutej oblasti, bude mať znalosti nielen o bežných a klasických tvaroch dotknutých výrobkov, ale tiež o menej typických tvaroch, ktoré by sa mohli laikovi javiť ako neobvyklé. Súd prvého stupňa sa pritom domnieva, že príklady uvedené v spise odvolacieho senátu právne dostatočným spôsobom preukazujú, že príslušná skupina verejnosti je zvyknutá na existenciu mikrofónových krytov s touto vlastnosťou, ktorú žalobca považuje za „identifikačný znak“ prihlasovanej ochrannej známky, a teda že tento druh mikrofónových krytov zodpovedá norme alebo zvyklostiam na trhu.
57 Ako však už bolo uvedené, žalobca spochybňuje relevantnosť príkladov uvedených prieskumovým pracovníkom. Tvrdí, že pokiaľ ide o mikrofóny spomenuté prieskumovým pracovníkom, majúce obdobný kryt ako kryt, ktorého tvar tvorí prihlasovanú ochrannú známku, ich výrobcovia boli nútení ich výrobu a predaj zastaviť, čo uviedol pred odvolacím senátom. Používania spomenuté prieskumovým pracovníkom už neexistujú a nemôžu viac ohrozovať rozlišovaciu spôsobilosť prihlasovanej ochrannej známky.
58 V tejto súvislosti sa Súd prvého stupňa na prvom mieste domnieva, že skutkové tvrdenia žalobcu neboli právne dostatočne preukázané. Ako totiž podotkol na pojednávaní ÚHVT, z vyjadrenia uvádzajúceho žalobné dôvody ani z jeho príloh nevyplýva, že ochranné opatrenia boli podniknuté úspešne v súvislosti so všetkými obdobnými tvarmi spomenutými prieskumovým pracovníkom. Najmä pokiaľ ide o mikrofón Røde, sa zdá, že ochranné opatrenia boli prijaté len voči nemeckému distributérovi týchto výrobkov, Kotec Music Electronic.
59 Na druhom mieste treba konštatovať, že zo spisu odvolacieho senátu vyplýva, že žalobca prijal ochranné opatrenia v súvislosti s niektorými obdobnými výrobkami až po podaní prihlášky. Za týchto okolností by odmietnutie relevantnosti týchto príkladov tvarov z dôvodu, že konkurenti žalobcu sa vzdali ich používania, mohlo viesť k zápisu ochrannej známky, ktorá v čase podania prihlášky nemala skutočnú rozlišovaciu spôsobilosť. Taký výsledok však nemožno pripustiť [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa zo 6. marca 2003, DaimlerChrysler/ÚHVT (Calandre), T‑128/01, Zb. s. II‑701, bod 41].
60 Na treťom mieste a v každom prípade sa Súd prvého stupňa domnieva, že odvolací senát v bode 29 napadnutého rozhodnutia oprávnene uviedol, že správanie, právom alebo neprávom, prijaté konkurenčnými podnikmi v tomto prípade nemôže postačovať na priznanie rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky.
61 Ako už totiž bolo uvedené vyššie, príslušná skupina verejnosti si už zvykla na obdobné tvary, akým je tvar tvoriaci prihlasovanú ochrannú známku, a práve z dôvodu tohto zvyku prihlasovaná ochranná známka nemá skutočnú rozlišovaciu spôsobilosť. Pritom nie je žiaden dôvod domnievať sa, že okolnosť, že konkurenčné podniky boli nútené zastaviť výrobu alebo predaj výrobkov vykazujúcich obdobný tvar, akým je tvar tvoriaci prihlasovanú ochrannú známku, vyvolala náhlu zmenu normy alebo zvyklostí v odvetví.
62 Je vhodné dodať, že relevantnosť príkladov obdobných tvarov na účely skúmania rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 nemožno poprieť z dôvodu, že na správanie tretích osôb vyrábajúcich alebo predávajúcich výrobky týchto tvarov možno prípadne uplatniť vnútroštátne právne predpisy v oblasti nekalej hospodárskej súťaže (pozri v tomto zmysle rozsudok Tvar limonádovej fľaše, už citovaný, bod 51) alebo práva ochranných známok. Už totiž bolo pripomenuté, že systém ochranných známok Spoločenstva predstavuje samostatný systém tvorený súborom právnych noriem, ktorý sleduje ciele preň špecifické, pričom jeho uplatnenie je nezávislé od ktoréhokoľvek vnútroštátneho systému. Preto sa spôsobilosť označenia pre zápis ako ochrannej známky Spoločenstva musí posudzovať len na základe príslušnej právnej úpravy Spoločenstva [rozsudky Súdu prvého stupňa zo 7. februára 2002, Mag Instrument/ÚHVT (Tvar vreckových bateriek), T‑88/00, Zb. s. II‑467, bod 41, a Tvar bielej a priehľadnej fľaše, už citovaný, bod 45]. Žalobca napokon nepreukázal, že tvary spomenuté prieskumovým pracovníkom neodrážajú normu alebo skutočné zvyklosti dotknutého odvetvia.
63 Za týchto okolností nemožno spochybniť relevantnosť príkladov spomenutých prieskumovým pracovníkom na účely skúmania rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky.
64 Ďalej, pokiaľ ide o dôkazy na preukázanie dokonalosti dizajnu predmetného tvaru, treba pripomenúť, že okolnosť, že tovary využívajú kvalitný dizajn, nepredpokladá nevyhnutne, že ochranná známka tvorená trojrozmerným tvarom tohto tovaru umožňuje ab initio odlíšiť tieto tovary od tovarov iných podnikov v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 (rozsudok Mag Instrument/ÚHVT, už citovaný, bod 68). Preto sa odvolací senát právom domnieval, že je možné, že spotrebitelia vnímajú dizajn prihlasovanej ochrannej známky ako estetický, ale že je nepravdepodobné, že sa naň dívajú ako na označenie pôvodu výrobkov (bod 25 napadnutého rozhodnutia).
65 Ďalej, bez toho aby bolo potrebné skúmať jeho prípustnosť, treba odmietnuť tvrdenie žalobcu uvedené po prvýkrát na pojednávaní, že odvolací senát sa v bode 22 napadnutého rozhodnutia neprávom odvolal na bod 36 rozsudku SAT.2, zrušeného Súdnym dvorom (pozri bod 25 vyššie). Z napadnutého rozhodnutia totiž vyplýva, že odvolací senát vyvodil záver o nedostatku rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky z dôvodu, že táto sa, len svojím tvarom, nemôže vryť do pamäti príslušnej skupiny verejnosti a byť identifikovaná nie ako akýkoľvek tvar mikrofónového krytu, ale ako výrobok konkrétneho podniku (bod 25 napadnutého rozhodnutia). Preto sa odvolací senát neoprel o úvahy uvedené v bode 36 rozsudku SAT.2, ale sa snažil určiť, či prihlasovaná ochranná známka príslušnej skupine verejnosti umožňuje odlíšiť výrobky žalobcu od výrobkov s iným pôvodom. Preto bez ohľadu na úvahy uvedené v bodoch 22 a 27 napadnutého rozhodnutia odvolací senát založil svoje rozhodnutie na presnom uplatnení príslušných kritérií v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 32 vyššie.
66 Nakoniec tiež treba zamietnuť návrh na prijatie opatrení na zabezpečenie priebehu konania a vykonania dokazovania (pozri bod 11 vyššie). V tejto súvislosti už bolo uvedené, že Súdu prvého stupňa náleží posúdiť užitočnosť takých opatrení (rozsudok Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Corus UK/Komisia, C‑199/99 P, Zb. s. I‑11177, bod 67, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 20. marca 1991, Pérez‑Mínguez Casariego/Komisia, T‑1/90, Zb. s. II‑143, bod 94). V tomto prípade sa pritom Súd prvého stupňa domnieva, že má dostatok informácií o tomto konaní, keďže spis odvolacieho senátu, ako to vyplýva z predchádzajúcich úvah, obsahuje dôkazy dostatočné na preukázanie dôvodnosti zamietnutia vyvodeného na základe článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94.
67 Z uvedeného vyplýva, že žalobu treba zamietnuť.
O trovách
68 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom ÚHVT.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (prvá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Georg Neumann GmbH je povinný nahradiť trovy konania.
Cooke | García-Valdecasas | Labucka |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. septembra 2007.