Vec T‑447/05
Société des plantations de Mbanga SA (SPM)
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Spoločná organizácia trhov – Banány – Režim dovozu banánov pochádzajúcich z krajín AKT na územie Európskej únie – Nariadenie (ES) č. 2015/2005 – Žaloba o neplatnosť – Aktívna legitimácia – Neprípustnosť“
Abstrakt uznesenia
1. Žaloba o neplatnosť – Záujem na konaní
(Článok 233 ES)
2. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú
(Článok 230 štvrtý odsek ES; nariadenie Komisie č. 2015/2005)
3. Európske spoločenstvá – Súdne preskúmanie zákonnosti aktov inštitúcií – Všeobecne platné akty
(Článok 230 štvrtý odsek ES, články 234 ES, 235 ES, 241 ES a článok 288 druhý odsek ES)
1. Prípustnosť žaloby o neplatnosť podanej fyzickou alebo právnickou osobou závisí od splnenia podmienky, či táto osoba preukáže svoj záujem na konaní. Taký záujem predpokladá, že zrušenie napadnutého aktu je samo osebe spôsobilé vyvolať právne dôsledky, čo nemožno vylúčiť v prípade nariadenia neuplatniteľného na určitú kategóriu hospodárskych subjektov usadených v tretej krajine, ktorí na území členských štátov nevykonávajú žiadnu hospodársku činnosť.
Podľa článku 233 ES je totiž inštitúcia, ktorej akt bol zrušený, povinná uskutočniť nevyhnutné opatrenia, aby vyhovela rozsudku, čo ju môže priviesť k tomu, aby uskutočnila zodpovedajúcu nápravu situácie žalobcu alebo sa vyhla prijatiu rovnakého aktu.
Dotknutá inštitúcia je teda povinná zabrániť tomu, aby mal akýkoľvek akt nahrádzajúci zrušený akt rovnaké nedostatky, ako boli nedostatky uvedené v zrušujúcom rozsudku. Za týchto podmienok môže mať zrušenie aktu z dôvodu, že nezohľadňuje určitú kategóriu hospodárskych subjektov, ktoré zaväzuje inštitúciu, ktorá ho vydala, prijať opatrenia, aby vyhovela rozsudku, účinky na právne postavenie tohto hospodárskeho subjektu.
(pozri body 52 – 54, 57, 59)
2. Ustanovenie normatívneho aktu, akým je nariadenie, ktoré sa vo všeobecnosti použije na zainteresované hospodárske subjekty, sa za určitých okolností môže osobne týkať niektorých z nich. Za tohto predpokladu môže mať akt Spoločenstva normatívnu povahu a súčasne vo vzťahu k niektorým dotknutým hospodárskym subjektom povahu rozhodnutia.
Neplatí to však o nariadení č. 2015/2005 o dovoze banánov pochádzajúcich z krajín AKT v rámci colnej kvóty otvorenej nariadením č. 1964/2005 o colných sadzbách na banány počas januára a februára 2006 vo vzťahu k nezávislému výrobcovi banánov usadenému v tretích krajinách, ktorý nevykonáva žiadnu hospodársku činnosť na území členských štátov a ktorý nedisponuje historickým referenčným množstvom v rámci dovozného režimu Spoločenstva uplatniteľného do 31. decembra 2005.
Po prvé uvedené nariadenie sa totiž žalobkyne dotýka len objektívne ako podniku, ktorý produkuje a uvádza na trh banány AKT, rovnako ako akéhokoľvek iného nezávislého prevádzkovateľa usadeného v krajine AKT a vykonávajúceho rovnakú činnosť, táto samotná vlastnosť je nedostačujúca na určenie, že je predmetným nariadením osobne dotknutý. Po druhé možnosť s väčšou či menšou presnosťou určiť počet alebo dokonca totožnosť právnych subjektov, na ktorých sa opatrenie uplatňuje, v žiadnom prípade neznamená, že tieto právne subjekty treba považovať za osobne dotknuté týmto opatrením, pokiaľ je nesporné, že sa toto uplatnenie uskutočňuje na základe objektívnej právnej a skutkovej situácie definovanej dotknutým aktom. Po tretie zistenie, podľa ktorého bola Komisia povinná v čase prijatia predmetného nariadenia zohľadniť negatívne dôsledky, ktoré by to mohlo mať najmä na dotknuté podniky, nezbavuje žalobcu povinnosti preukázať, že je napadnutým nariadením dotknutý z dôvodu skutkovej situácie, ktorá ho charakterizuje vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe.
(pozri body 66, 69, 71, 77)
3. Zmluva jednak svojimi článkami 230 ES a 241 ES a jednak svojím článkom 234 ES vytvorila úplný systém opravných prostriedkov a konaní určený na zaistenie kontroly zákonnosti aktov vydaných inštitúciami a zverila ho súdu Spoločenstva. V tomto systéme fyzické a právnické osoby, ktoré nemôžu z dôvodu podmienok prípustnosti uvedených v článku 230 štvrtom odseku ES priamo napadnúť akty Spoločenstva so všeobecnou pôsobnosťou, majú možnosť podľa okolností uplatňovať neplatnosť takých aktov buď incidenčne na základe článku 241 ES na súde Spoločenstva, alebo na vnútroštátnych súdoch a priviesť tieto súdy, ktoré nie sú samy osebe oprávnené rozhodnúť o neplatnosti spomínaných aktov, k tomu, aby položili Súdnemu dvoru v tejto súvislosti prejudiciálne otázky.
Okolnosť, že v prejednávanej veci neexistuje účinný opravný prostriedok, nemôže odôvodňovať zmenu systému opravných prostriedkov a konania zakotveného v uvedených článkoch. Prípustnosť žaloby o neplatnosť na súde Spoločenstva nemôže závisieť od otázky, či existujú opravné prostriedky pred vnútroštátnym súdom umožňujúce preskúmanie zákonnosti aktu, ktorého zrušenie sa požaduje. Takáto okolnosť v žiadnom prípade neumožňuje vyhlásiť žalobu o neplatnosť podanú fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá nespĺňa podmienky uvedené v článku 230 štvrtom odseku ES, za prípustnú.
Okrem toho skutočnosť, že osoba podliehajúca súdnej právomoci nie je oprávnená podať žalobu o neplatnosť proti opatreniam, ktoré spochybňuje, neznamená, že by bola zbavená prístupu k súdu, pretože má k dispozícii žalobu o mimozmluvnú zodpovednosť Spoločenstva podľa článku 235 ES a článku 288 druhého odseku ES, pokiaľ môžu tieto opatrenia viesť k vzniku zodpovednosti.
(pozri body 81 – 83)