ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma rozšírená komora)
z 28. novembra 2019 (*)
„Hospodárska a menová únia – Banková únia – Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností (SRM) – Jednotný fond na riešenie krízových situácií (SRF) – Rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB) o príspevkoch ex ante na rok 2016 – Žaloba o neplatnosť – Priama a osobná dotknutosť – Prípustnosť – Podstatné formálne náležitosti – Osvedčenie rozhodnutia – Postup prijímania rozhodnutia“
Vo veci T‑323/16,
Banco Cooperativo Español, SA, so sídlom v Madride (Španielsko), v zastúpení: D. Sarmiento Ramírez‑Escudero a J. Beltrán de Lubiano Sáez de Urabain, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií (SRB), v zastúpení: F. Málaga Diéguez, F. Fernández de Trocóniz Robles, B. Meyring, S. Schelo, T. Klupsch a S. Ianc, advokáti,
žalovanej,
ktorú v konaní podporuje:
Európska komisia, v zastúpení: J. Rius, A. Steiblytė a K.‑P. Wojcik, splnomocnení zástupcovia,
vedľajší účastník konania,
ktorej predmetom je návrh založený na článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia SRB z jej výkonného zasadnutia z 15. apríla 2016 o príspevkoch ex ante na rok 2016 do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRB/ES/SRF/2016/06), v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne,
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma rozšírená komora),
v zložení: predseda komory A. M. Collins, sudcovia M. Kănčeva, R. Barents, J. Passer (spravodajca) a G. De Baere,
tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 27. februára 2019,
vyhlásil tento
Rozsudok
Právny rámec
1 Prejednávaná vec patrí do rámca druhého piliera bankovej únie týkajúcej sa jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií (SRM) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1). Cieľom SRM je posilnenie integrácie rámca riešenia krízových situácií v členských štátoch eurozóny a členských štátoch, ktoré nepatria do eurozóny a ktoré sa rozhodli pre účasť na jednotnom mechanizme dohľadu (SSM) (ďalej len „zúčastnené členské štáty“).
2 Konkrétnejšie, táto vec sa týka jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRF) zavedeného článkom 67 ods. 1 nariadenia č. 806/2014. SRF sa financuje z príspevkov inštitúcií prijatých na vnútroštátnej úrovni najmä vo forme príspevkov ex ante na základe článku 67 ods. 4 toho istého nariadenia. Podľa článku 3 ods. 1 bodu 13 uvedeného nariadenia sa pod pojmom inštitúcia rozumie úverová inštitúcia alebo investičná spoločnosť, ktorá podlieha dohľadu na konsolidovanom základe v súlade s článkom 2 písm. c) toho istého nariadenia. Príspevky sú prevedené na úroveň Európskej únie v súlade s medzivládnou dohodou o prevode a mutualizácii príspevkov do SRF podpísanou v Bruseli 21. mája 2014 (ďalej len „dohoda AIG“).
3 Článok 70 nariadenia č. 806/2014, nazvaný „Príspevky ex ante“, stanovuje:
„1. Jednotlivý príspevok každej inštitúcie sa získava aspoň raz za rok a vypočíta sa pomerne k sume jej pasív (okrem vlastných zdrojov) po odpočítaní krytých vkladov, vzhľadom na súhrnné pasíva (okrem vlastných zdrojov) po odpočítaní krytých vkladov, všetkých inštitúcií povolených na území všetkých zúčastnených členských štátov
2. SRB každoročne po konzultácii s ECB alebo príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a v úzkej spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií vypočíta jednotlivé príspevky s cieľom zabezpečiť, aby príspevky, ktoré majú uhradiť všetky inštitúcie povolené na území všetkých zúčastnených členských štátov, nepresiahli 12,5 % cieľovej úrovne.
Výpočet príspevkov jednotlivých inštitúcií každoročne vychádza z:
a) paušálneho príspevku, ktorý je v pomernej výške na základe sumy pasív inštitúcie, okrem vlastných zdrojov a krytých vkladov, vzhľadom na celkové pasíva, okrem vlastných zdrojov a krytých vkladov, všetkých inštitúcií povolených na území všetkých zúčastnených členských štátov; a
b) z príspevku upraveného podľa rizika, ktorý je určený na základe kritérií stanovených v článku 103 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ, a to so zreteľom na zásadu proporcionality bez toho, aby sa narúšali štruktúry bankových sektorov členských štátov.
Pomer medzi paušálnym príspevkom a príspevkami upravenými podľa rizika zohľadňuje vyvážené prerozdelenie príspevkov medzi jednotlivými druhmi bánk.
V každom prípade súhrnná suma jednotlivých príspevkov všetkých inštitúcií povolených na území všetkých zúčastnených členských štátov vypočítaných podľa písmen a) a b) nepresahuje ročne 12,5 % cieľovej úrovne.
…
6. Uplatňujú sa delegované akty, v ktorých sa spresňuje pojem úpravy príspevkov pomerne k rizikovému profilu inštitúcií, prijaté Komisiou podľa článku 103 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ.
7. Rada konajúc na návrh Komisie prijme v rámci delegovaných aktov uvedených v odseku 6 vykonávacie akty s cieľom určiť podmienky vykonávania odsekov 1, 2 a 3, a to najmä vo vzťahu k:
a) uplatňovaniu uvedenej metodiky na výpočet individuálnych príspevkov;
b) praktickým modalitám týkajúcim sa toho, ako sa inštitúciám priraďujú rizikové faktory uvedené v delegovanom akte.“
4 Nariadenie č. 806/2014 bolo doplnené, pokiaľ ide o uvedené príspevky ex ante, vykonávacím nariadením Rady (EÚ) 2015/81 z 19. decembra 2014, ktorým sa stanovujú jednotné podmienky uplatňovania nariadenia č. 806/2014, pokiaľ ide o príspevky ex ante do SRF (Ú. v. EÚ L 15, 2015, s. 1).
5 Okrem toho nariadenie č. 806/2014 a vykonávacie nariadenie 2015/81 odkazujú na niektoré ustanovenia obsiahnuté v ďalších dvoch aktoch:
– jednak v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ. L 173, 2014, s. 190),
– a ďalej v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií (Ú. v. EÚ L 11, 2015, s. 44).
6 Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (SRB) bola zriadená ako agentúra Únie (článok 42 nariadenia č. 806/2014). Skladá sa najmä z plenárneho zasadnutia a výkonného zasadnutia (článok 43 ods. 5 nariadenia č. 806/2014). SRB v rámci výkonného zasadnutia prijíma všetky rozhodnutia, ktorými sa vykonáva nariadenie č. 806/2014, pokiaľ toto nariadenie nestanovuje inak [článok 54 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 806/2014].
7 Rozhodnutím z 29. apríla 2015 (SRB/PS/2015/8) prijala SRB na plenárnom zasadnutí procesné pravidlá SRB na výkonnom zasadnutí (ďalej len „PPVZ“).
8 V článku 9 ods. 1 až 3 PPVZ sa stanovuje:
„1. Rozhodnutia môžu byť tiež prijaté v písomnom konaní, s výnimkou prípadov, keď sa aspoň dvaja členovia výkonného zasadnutia uvedení v článku 3 ods. 1 zúčastňujúci sa na písomnom konaní proti tomu vyslovia do 48 hodín po začatí tohto písomného konania. V takom prípade bude vec zapísaná do programu budúceho výkonného zasadnutia.
2. Písomné konanie za normálnych okolností vyžaduje aspoň päť pracovných dní na preskúmanie každým členom výkonného zasadnutia. Ak ide o naliehavý prípad, predseda môže stanoviť kratšie obdobie na prijatie rozhodnutia formou konsenzu. Dôvod skrátenia lehoty sa musí uviesť.
3. Ak konsenzus nemožno dosiahnuť písomným postupom, predseda môže začať bežné hlasovacnie v súlade s článkom 8.“
Okolnosti predchádzajúce sporu
9 Žalobkyňa, Banco Cooperativo Español, SA, je úverovou inštitúciou so sídlom v zúčastnenom členskom štáte.
10 Dňa 11. decembra 2015 Fondo de reestructuración Ordenada Bancaria (Fond pre nútenú reštrukturalizáciu bánk, Španielsko), vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií (ďalej len „NRO“) v zmysle článku 3 ods. 1 bodu 3 nariadenia č. 806/2014 pre Španielsko (ďalej len „španielsky NRO“) zaslal žalobkyni žiadosť o informácie na účely výpočtu jej príspevku ex ante na rok 2016.
11 Žalobkyňa tejto žiadosti vyhovela.
12 Rozhodnutím z 15. apríla 2016 o príspevkoch ex ante na rok 2016 do SRF (SRB/ES/SRF/2016/06) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) SRB na svojom výkonnom zasadnutí rozhodla podľa článku 54 ods. 1 písm. b) a článku 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 o výške príspevku ex ante každej inštitúcie, vrátane žalobkyne, na rok 2016. Príloha tohto rozhodnutia obsahuje v tabuľke výšku príspevkov ex ante na rok 2016 všetkých inštitúcií, ako aj niektoré ďalšie rubriky, nazvané najmä „Method (AE)“ [metóda (eurozóny)] a „Risk adjustment factor in the EA envioronment“ (vyrovnávací faktor v závislosti od rizikového profilu v kontexte eurozóny).
13 SRB uvádza, že 15. apríla 2016 oznámila španielskemu NRO napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka povolených inštitúcií na území, ktoré patrí do právomoci tohto NRO.
14 Listom z 26. apríla 2016 španielsky NRO informoval žalobkyňu o výške jej príspevku ex ante a požiadal ju, aby ho zaplatila Banco España (Centrálna banka Španielska, Španielsko) do 24. júna 2016.
Konanie a návrhy účastníkov konania
15 Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 24. júna 2016 žalobkyňa podala túto žalobu. SRB predložila vyjadrenie k žalobe 6. septembra 2016.
16 Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 4. októbra 2016 Komisia podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov SRB.
17 Rozhodnutím z 25. októbra 2016 predseda ôsmej komory Všeobecného súdu vyhovel návrhu Komisie na vstup do konania ako vedľajší účastník konania.
18 Prvým opatrením na zabezpečenie priebehu konania prijatým 9. októbra 2017 podľa článku 89 Rokovacieho poriadku Všeobecného súd tento súd vyzval SRB, aby predložila úplnú kópiu originálu napadnutého rozhodnutia, vrátane jeho prílohy.
19 Podaním z 26. októbra 2017 SRB uviedla, že nemôže vyhovieť opatreniu na zabezpečenie priebehu konania, ktoré bolo prijaté 9. októbra 2017, s odvolaním sa najmä na dôvernú povahu údajov obsiahnutých v prílohe napadnutého rozhodnutia.
20 Uznesením o nariadení vykonania dokazovania zo 14. decembra 2017 (ďalej len „prvé uznesenie“) Všeobecný súd nariadil SRB na základe jednak článku 24 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a jednak článku 91 písm. b), článku 92 ods. 3, ako aj článku 103 rokovacieho poriadku predloženie úplnej kópie originálu napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu, v dôvernom a nedôvernom znení, vrátane jeho prílohy.
21 Podaním z 15. januára 2018 SRB odpovedala na prvé uznesenie a predložila v dôvernom a nedôvernom znení dva dokumenty, ktoré obsahovali po prvé, pokiaľ ide o text napadnutého rozhodnutia, dvojstránkový dokument vo formáte PDF, ktorý bol naskenovaným dokumentom podpísanej listinnej formy, a po druhé dokument v digitálnej podobe vo formáte PDF obsahujúci digitálne údaje a predstavujúci prílohu predmetného rozhodnutia.
22 Vzhľadom na odpoveď SRB na prvé uznesenie Všeobecný súd 12. marca 2018 prijal druhé opatrenie na zabezpečenie priebehu konania a vyzval SRB, aby po prvé objasnila formát príloh v čase prijatia napadnutého rozhodnuta, po druhé v prípade, že táto príloha bola predložené v digitálnom formáte, aby poskytla vysvetlenia a všetky osvedčujúce technické údaje potrebné na preukázanie, že generácia digitálnych údajov v PDF predložená Všeobecnému súdu zodpovedá tomu, čo bolo konkrétne predložené na podpis a prijaté SRB na jej výkonnom zasadnutí počas stretnutia 15. apríla 2016, a po tretie, aby predložila svoje pripomienky k otázke právnej existencie napadnutého rozhodnutia a k otázke dodržania podstatných formálnych náležitostí.
23 Podaním z 27. marca 2018 SRB odpovedala na druhé opatrenie na zabezpečenie priebehu konania. Pokiaľ ide o druhú žiadosť uvedenú v bode 22 vyššie, SRB uviedla, že jej nemôže vyhovieť z dôvodu dôvernosti určitých dokumentov, ktoré by musela predložiť, a požiadala o nariadenie vykonania dokazovania.
24 Dňa 2. mája 2018 Všeobecný súd prijal nové uznesenie o nariadení vykonania dokazovania, ktorým SRB nariadil vyhovieť druhej žiadosti uvedenej v opatrení na zabezpečenie priebehu konania z 12. marca 2018 (ďalej len „druhé uznesenie“).
25 Aktom z 18. mája 2018, opraveným 29. júna 2018, SRB vyhovela druhému uzneseniu a predložila v dôvernej a nedôvernej verzii dokument nazvaný „Technické informácie o identifikácii“, text troch e‑mailov SRB z 13. apríla 2016 zo 17.41 hod. a z 15. apríla 2016 z 19.04 hod. a 20.06 hod., ako aj kľúč USB obsahujúci súbor vo formáte XLSX a súbor vo formáte TXT.
26 Rozhodnutím z 13. júla 2018, po preskúmaní podľa článku 103 ods. 1 rokovacieho poriadku, Všeobecný súd odstránil zo spisu dôverné verzie dokumentov predložených SRB v odpovedi na prvé a druhé uznesenie, s výnimkou súborov vo formáte TXT nachádzajúcich sa na kľúči USB, ktoré SRB predložila 18. mája 2018 a ktoré neobsahovali žiadne dôverné informácie, pričom tieto súbory boli založené do spisu v listinnej podobe.
27 Dňa 13. júla 2018 Všeobecný súd svojím tretím opatrením na zabezpečenie priebehu konania prijatom na základe článku 89 rokovacieho poriadku vyzval žalobkyňu a vedľajšieho účastníka konania, aby predložili svoje pripomienky k odpovediam SRB na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania a na nariadenie vykonania dokazovania uvedené v bodoch 18, 20, 22 a 24 vyššie.
28 Podaniami z 27. a 30. júla 2018 žalobkyňa a Komisia predložili svoje pripomienky k tretiemu opatreniu na zabezpečenie priebehu konania.
29 Na základe návrhu ôsmej komory Všeobecného súdu Všeobecný súd rozhodol podľa článku 28 rokovacieho poriadku o postúpení veci rozšírenému rozhodovaciemu zloženiu.
30 Listom z 20. novembra 2018 Všeobecný súd najmä vyzval účastníkov konania v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania, aby spresnili svoje stanoviská, pokiaľ ide o dodržiavanie povinnosti odôvodnenia zo strany SRB.
31 Podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 4. decembra 2018 účastníci konania vyhoveli tejto žiadosti.
32 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd zrušil napadnuté rozhodnutie.
33 SRB, podporovaná Komisiou, navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu ako neprípustnú,
– subsidiárne zamietol žalobu ako nedôvodnú,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
Právny stav
34 Na účely tejto žaloby o neplatnosť žalobkyňa uvádza dva žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený na námietke nezákonnosti článku 5 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63 a druhý na základe tejto námietky nezákonnosti smeruje k zrušeniu napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom je v rozpore s článkom 103 ods. 2 druhým pododsekom smernice 2014/59 a článkom 70 nariadenia č. 806/2014 vykladaným s ohľadom na článok 16 Charty základných práv Európskej únie a zásadu proporcionality.
O prípustnosti
35 SRB sa domnieva, že žaloba smeruje proti aktu španielskeho NRO, pretože práve tento akt, a nie jej rozhodnutie, je pripojený k žalobe. SRB nie je autorom aktu španielskeho NRO. Žaloba proti tomuto aktu je teda neprípustná.
36 Ak by sa však dospelo k záveru, že žaloba je podaná proti rozhodnutiu SRB, aj táto žaloba je neprípustná, pretože schválenie príspevkov ex ante na rok 2016 zo strany SRB nevyvoláva žiadne povinné právne účinky, ktoré by sa mohli dotknúť záujmov žalobkyne tým, že podstatným spôsobom menia jej právne postavenie, a najmä nevytvára nijakú platobnú povinnosť. Pre takúto povinnosť je potrebné prijať rozhodnutie NRO.
37 Okrem toho výpočet príspevkov ex ante zo strany SRB sa priamo netýka žalobkyne v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.
38 V duplike SRB tvrdí, že napadnuté rozhodnutie nie je určené žalobkyni. Napadnuté rozhodnutie bolo oznámené len NRO, ktoré následne prijali svoje vlastné právne akty v súlade s napadnutým rozhodnutím a oznámili ich inštitúciám, ktoré dohliadali. Podľa SRB v dôsledku toho, aj keď toto rozhodnutie mohlo byť pre španielsky NRO záväzné, nebolo priamo záväzné pre žalobkyňu, ktorá v každom prípade nebola jeho adresátom.
39 Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, napadnuté rozhodnutie „nestanovuje“ presnú výšku príspevkov, ktoré má každá inštitúcia zaplatiť. Len akt španielskeho NRO ukladá podľa vnútroštátneho práva inštitúciám povinnosť zaplatiť ich príspevky ex ante.
40 Postup výberu príspevkov ex ante vychádza z „úzkej spolupráce“ medzi SRB a NRO. Právny rámec však neposkytuje jasnú odpoveď na otázku, ktorý súd má právomoc súdneho preskúmania, pokiaľ ide o postup výberu príspevkov ex ante. Zavedený právny rámec však umožňuje uistiť sa, že NRO sú zodpovedné za prijatie konečného rozhodnutia týkajúceho sa výmeru príspevkov v súlade so zásadami, na ktorých spočíva dohoda AIG. Z tejto skutočnosti možno vyvodiť, že zámerom normotvorcu bolo previesť na vnútroštátne súdy právomoc preskúmavať postup výberu príspevkov ex ante. Okrem toho v prípade, že by sa kládli otázky týkajúce sa platnosti alebo výkladu aktov inštitúcií alebo agentúr Únie, vnútroštátne súdy by mohli požiadať Súdny dvor o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke.
41 V súlade s touto úvahou existuje mnoho príkladov, keď boli príspevky ex ante napadnuté na súdoch alebo príslušných orgánoch na vnútroštátnej úrovni. Niektoré NRO zaujali rovnaký prístup, keď sa domnievali, že vnútroštátne súdy a orgány majú právomoc preskúmať právne akty, ktoré prijali v rámci postupu výberu príspevkov ex ante.
42 Žalobkyňa spochybňuje stanovisko SRB a tvrdí, že žaloba je prípustná.
43 Podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ akákoľvek fyzická alebo právnická osoba môže podať žalobu proti aktom, ktoré sú jej určené alebo ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, ako aj voči regulačným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyžadujú vykonávacie opatrenia.
44 Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ obmedzuje žaloby o neplatnosť podávané fyzickou alebo právnickou osobou na tri kategórie aktov, a to po prvé na akty, ktoré sú jej určené, po druhé akty, ktoré jej nie sú určené, ale ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, a po tretie regulačné akty, ktoré jej nie sú určené, ale ktoré sa jej priamo týkajú a nevyžadujú vykonávacie opatrenia (pozri uznesenie z 10. decembra 2013, von Storch a i./ECB, T‑492/12, neuverejnené, EU:T:2013:702, bod 29 a citovanú judikatúru).
45 Pokiaľ ide o podmienku stanovenú v článku 263 prvom odseku ZFEÚ, podľa ustálenej judikatúry akty alebo rozhodnutia, ktoré môžu byť predmetom žaloby o neplatnosť, sú len opatrenia, ktoré vyvolávajú záväzné právne účinky takej povahy, že ovplyvňujú záujmy žalobcu tým, že podstatným spôsobom menia jeho právne postavenie (pozri uznesenie z 21. apríla 2016, Borde a Carbonium/Komisia, C‑279/15 P, neuverejnené, EU:C:2016:297, bod 37 a citovanú judikatúru).
46 Okrem toho, pokiaľ ide o akty alebo rozhodnutia, ktorých vypracovanie prebieha vo viacerých štádiách, za napadnuteľné, najmä po skončení interného postupu, sa považujú len tie opatrenia, ktoré obsahujú konečné stanovisko inštitúcie na záver tohto postupu, a nie predbežné opatrenia, ktorých cieľom je pripraviť konečné rozhodnutie (pozri uznesenie z 9. marca 2016, Port autonome du Centre et de l’Ouest a i./Komisia, T‑438/15, EU:T:2016:142, bod 20 a citovanú judikatúru).
47 Okrem toho z judikatúry vyplýva, že ak podá neprivilegovaný žalobca žalobu o neplatnosť proti aktu, ktorý mu nie je určený, požiadavka, aby sa záväzné právne účinky napadnutého opatrenia dotkli záujmov žalobcu tak, že podstatným spôsobom zmenia jeho právne postavenie, sa potom prekrýva s podmienkami stanovenými v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ (pozri uznesenie zo 6. marca 2014, Northern Ireland Department of Agriculture and Rural Development/Komisia, C‑248/12 P, neuverejnené, EU:C:2014:137, bod 33 a citovanú judikatúru).
48 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že z ustálenej judikatúry jednak vyplýva, že iná fyzická alebo právnická osoba ako adresát rozhodnutia sa môže považovať za osobne dotknutú týmto rozhodnutím len vtedy, ak sa jej dotýka na základe jej určitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ju charakterizuje vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe a tým ju individualizuje podobným spôsobom, ako by bola individualizovaná osoba, ktorej je akt určený (rozsudky z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62, EU:C:1963:17, s. 223, a z 2. apríla 1998, Greenpeace Council a i./Komisia, C‑321/95 P, EU:C:1998:153, body 7 a 28).
49 Ďalej z ustálenej judikatúry vyplýva, že podmienka, podľa ktorej sa musí rozhodnutie, ktoré je predmetom žaloby, priamo týkať fyzickej osoby alebo právnickej osoby, si vyžaduje, aby sporné opatrenie priamo ovplyvňovalo právne postavenie jednotlivca a aby neponechávalo žiaden priestor na voľnú úvahu jeho adresátom povereným jeho uplatňovaním, keďže má úplne automatický charakter a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Únie bez uplatnenia iných sprostredkujúcich pravidiel (pozri rozsudok z 22. marca 2007, Regione Siciliana/Komisia, C‑15/06 P, EU:C:2007:183, bod 31 a citovanú judikatúru).
50 Z judikatúry pritom vyplýva, že aj keď je na to, aby napadnutý akt mohol ovplyvňovať právnu situáciu jednotlivcov, potrebné prijatie vykonávacích opatrení, podmienka priamej dotknutosti sa považuje za splnenú, ak tento akt ukladá povinnosti osobe, ktorej je akt určený, a pokiaľ je tento adresát automaticky povinný prijať opatrenia, ktoré menia právne postavenie žalobcu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júla 2015, Federcoopesca a i./Komisia, T‑312/14, EU:T:2015:472, bod 38 a citovanú judikatúru).
51 Ako totiž pripomenul generálny advokát Wathelet vo svojich návrhoch vo veci Stichting Woonpunt a i./Komisia (C‑132/12 P, EU:C:2013:335, bod 68 a citovaná judikatúra), neexistencia voľnej úvahy členských štátov marí zjavnú neexistenciu priamej súvislosti medzi aktom Únie a jednotlivcom. Inými slovami, aby sa zabránilo priamej dotknutosti, voľná úvaha autora sprostredkujúceho aktu určeného na vykonanie aktu Únie nemôže byť čisto formálna. Musí byť zdrojom právnej dotknutosti žalobcu.
52 V prejednávanej veci v prvom rade z uplatniteľnej právnej úpravy a najmä z článku 54 ods. 1 písm. b) a článku 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 vyplýva, že konkrétnym autorom výpočtu jednotlivých príspevkov, ako aj autorom rozhodnutia, ktorým boli tieto príspevky schválené, je SRB. Okolnosť, že medzi SRB a NRO existuje spolupráca, nemení toto konštatovanie (uznesenie z 19. novembra 2018, Iccrea Banca/Komisia a SRB, T‑494/17, EU:T:2018:804, bod 27).
53 Iba SRB má totiž právomoc vypočítať „po konzultácii s ECB alebo príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a v úzkej spolupráci s [NRO]“ príspevky ex ante inštitúcií (článok 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014). Okrem toho NOR majú povinnosť vyplývajúcu z práva Únie vyberať uvedené príspevky, ktoré boli stanovené rozhodnutím SRB (článok 67 ods. 4 nariadenia č. 806/2014).
54 Rozhodnutia SRB, ktoré podľa článku 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 stanovujú príspevky ex ante, majú teda konečnú povahu.
55 V dôsledku toho nemožno napadnuté rozhodnutie kvalifikovať ako opatrenie čisto prípravnej povahy alebo medzitýmne opatrenie, keďže s konečnou platnosťou stanovuje na konci konania stanovisko SRB k príspevkom.
56 V druhom rade treba uviesť, že bez ohľadu na terminologické zmeny existujúce medzi jazykovými verziami článku 5 vykonávacieho nariadenia 2015/81, orgány, ktorým SRB, ktorá je autorom rozhodnutia stanovujúceho príspevky ex ante, toto rozhodnutie adresuje, sú NRO a nie inštitúcie. NRO sú v skutočnosti a v súlade s uplatniteľnou právnou úpravou jedinými orgánmi, ktorým je autor predmetného rozhodnutia povinný toto rozhodnutie zaslať, a teda v konečnom dôsledku adresátmi tohto rozhodnutia v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ (uznesenie z 19. novembra 2018, Iccrea Banca/Komisia a SRB, T‑494/17, EU:T:2018:804, bod 28).
57 Konštatovanie, že NRO majú postavenie adresátov rozhodnutia SRB v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, je navyše potvrdené skutočnosťou, že v systéme zavedenom nariadením č. 806/2014 a v súlade s článkom 67 ods. 4 tohto nariadenia sú poverené vyberať individuálne príspevky, o ktorých rozhodla SRB, od inštitúcií (uznesenie z 19. novembra 2018, Iccrea Banca/Komisia a SRB, T‑494/17, EU:T:2018:804, bod 29).
58 Na rozdiel od toho, čo tvrdí vedľajší účastník konania, aj keď inštitúcie nie sú adresátmi napadnutého rozhodnutia, sú osobne a priamo týmto rozhodnutím dotknuté, pretože sa ich týka z dôvodu určitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako adresáta rozhodnutia a pretože majú priamy účinok na ich právne postavenie a neponechávajú žiadnu voľnú úvahu adresátom tohto opatrenia povereným jeho vykonaním.
59 V tejto súvislosti na jednej strane napadnuté rozhodnutie menovite uvádza každú z inštitúcií a určuje ich individuálny príspevok. Z toho vyplýva, že inštitúcie, medzi ktoré patrí žalobkyňa, sú osobne dotknuté napadnutým rozhodnutím.
60 Na druhej strane, pokiaľ ide o priamu dotknutosť, treba uviesť, že NRO poverené vykonaním napadnutého rozhodnutia nedisponujú žiadnou voľnou úvahou, pokiaľ ide o výšku individuálnych príspevkov stanovených v tomto rozhodnutí. NRO najmä nemôžu meniť výšku týchto príspevkov a sú povinné vyberať ich od dotknutých inštitúcií.
61 Okrem toho, pokiaľ ide o odkaz SRB na dohodu AIG s cieľom spochybniť priamu dotknutosť žalobkyne, treba uviesť, že táto dohoda sa netýka výberu zo strany NRO príspevkov ex ante na rok 2016 od inštitúcií, ale iba prevodu týchto príspevkov do SRF.
62 Ako totiž vyplýva z ustanovení nariadenia č. 806/2014 (pozri odôvodnenie 20 a článok 67 ods. 4 uvedeného nariadenia) a dohody AIG [pozri odôvodnenie 7, článok 1 písm. a) a článok 3 dohody AIG], výber príspevkov sa uskutočňuje podľa práva Únie (konkrétne smernica 2014/59 a nariadenie č. 806/2014), zatiaľ čo prevod týchto príspevkov do SRF sa vykonáva na základe dohody AIG.
63 Aj keď teda právna povinnosť inštitúcií previesť na účty uvedené NRO sumy dlžné na základe ich príspevkov ex ante vyžaduje prijatie vnútroštátnych aktov zo strany NRO, nič to nemení na skutočnosti, že tieto inštitúcie sú priamo dotknuté rozhodnutím SRB, ktorým bola stanovená výška ich individuálnych príspevkov.
64 Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že napadnuté rozhodnutie sa žalobkyne osobne a priamo dotýka.
65 Tvrdenie SRB, podľa ktorého je žaloba neprípustná, pretože smeruje proti aktu španielskeho NRO, ktorý bol ako jediný pripojený k žalobe, a nie proti jej rozhodnutiu, je potrebné zamietnuť z nasledujúcich dôvodov.
66 Žalobkyňa vo svojej žalobe opakovane a sústavne uvádza ako akt, ktorého zrušenie navrhuje, rozhodnutie SRB, ktorým sa určuje príspevok ex ante na rok 2016. Zo žaloby vyplýva, že list španielskeho NRO z 26. apríla 2016 je tu predložený a uvedený len ako nástroj, ktorým toto rozhodnutie bolo v podstate oznámené žalobkyni.
67 Žalobkyňa okrem toho uvádza, že neúspešne požiadala španielsky NRO o znenie rozhodnutia SRB, a uvádza, že SRB toto rozhodnutie neuverejnila, čo SRB nespochybňuje.
68 Na rozdiel od toho, čo tvrdí SRB, je teda žaloba jednoznačná, pokiaľ ide o akt, ktorého zrušenie žalobkyňa navrhuje.
69 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba zamietnuť námietku vznesenú SRB, ktorá smeruje k tomu, aby Všeobecný súd zamietol žalobu ako neprípustnú.
O veci samej
70 Treba preskúmať dôvod verejného poriadku založený na porušení podstatných formálnych náležitostí, ktorý je podľa ustálenej judikatúry súd Únie povinný preskúmať z úradnej povinnosti (pozri rozsudok z 13. decembra 2013, Maďarsko/Komisia, T‑240/10, EU:T:2013:645, bod 70 a citovanú judikatúru) a v tejto súvislosti preskúmať otázku dodržiavania formálnych náležitostí týkajúcich sa prijatia napadnutého rozhodnutia.
71 V tejto súvislosti, ako bolo uvedené v bode 22 vyššie, Všeobecný súd prostredníctvom opatrenia na zabezpečenie priebehu konania z 12. marca 2018 vyzval SRB, aby predložila svoje pripomienky k otázke právnej existencie napadnutého rozhodnutia a dodržania podstatných formálnych náležitostí pri jeho prijatí.
72 Vo svojej odpovedi z 27. marca 2018 SRB tvrdila, že napadnuté rozhodnutie z právneho hľadiska existuje. SRB sa tiež v podstate domnievala, že boli dodržané podstatné formálne náležitosti. Konanie o prijatí rozhodnutia nebolo v tejto súvislosti postihnuté vadou.
73 Komisia a žalobkyňa sa vo svojich pripomienkach z 26. a 30. júla 2018 v podstate vyjadrili v prospech právnej existencie napadnutého rozhodnutia a dodržania podstatných formálnych náležitostí.
74 Treba pripomenúť, že Súdny dvor rozhodol, že keďže intelektuálna a formálna zložka tvoria neoddeliteľný celok, písomná forma aktu je nevyhnutným vyjadrením vôle orgánu, ktorý ho prijíma (rozsudky z 15. júna 1994, Komisia/BASF a i., C‑137/92 P, EU:C:1994:247, bod 70, a zo 6. apríla 2000, Komisia/ICI, C‑286/95 P, EU:C:2000:188, bod 38).
75 Osvedčenie aktu má za cieľ zabezpečiť právnu istotu tým, že zachováva text prijatý autorom aktu a predstavuje podstatnú formálnu náležitosť (rozsudky z 15. júna 1994, Komisia/BASF a i., C‑137/92 P, EU:C:1994:247, body 75 a 76, a zo 6. apríla 2000, Komisia/ICI, C‑286/95 P, EU:C:2000:188, body 40 a 41).
76 Súdny dvor tiež rozhodol, že samotný nedostatok osvedčenia aktu spôsobuje porušenie podstatnej formálnej náležitosti bez toho, aby bolo potrebné okrem toho preukázať, že akt je postihnutý inou vadou alebo že neexistencia osvedčenia spôsobila ujmu tomu, kto sa jej dovoláva (rozsudok zo 6. apríla 2000, Komisia/ICI, C‑286/95 P, EU:C:2000:188, bod 42).
77 Preskúmanie dodržania formálnej náležitosti osvedčenia, a teda nespornej povahy aktu, predchádza akémukoľvek inému preskúmaniu, akým je právomoc autora aktu, dodržiavanie zásady kolegiality alebo aj dodržanie povinnosti odôvodniť akty (rozsudok zo 6. apríla 2000, Komisia/ICI, C‑286/95 P, EU:C:2000:188, bod 46).
78 Ak súd Únie pri skúmaní aktu, ktorý mu bol predložený, konštatuje, že tento akt nebol riadne overený, prináleží mu, aby ex offo uplatnil žalobný dôvod založený na porušení podstatnej formálnej náležitosti spočívajúcej v nedostatočnom overení a v dôsledku toho zrušil akt postihnutý takouto vadou (rozsudok zo 6. apríla 2000, Komisia/ICI, C‑286/95 P, EU:C:2000:188, bod 51).
79 V tejto súvislosti nie je dôležité, že skutočnosť, že nedošlo k osvedčeniu, nespôsobila niektorému z účastníkov konania žiadnu ujmu. Osvedčenie právnych úkonov je totiž podstatnou formálnou náležitosťou v zmysle článku 263 ZFEÚ, ktorá je zásadná pre právnu istotu a ktorej porušenie vedie k zrušeniu vadného aktu bez toho, aby bolo potrebné preukázať existenciu takejto ujmy (rozsudok zo 6. apríla 2000, Komisia/ICI, C‑286/95 P, EU:C:2000:188, bod 52; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 8. septembra 2016, Goldfish a i./Komisia, T‑54/14, EU:T:2016:455, bod 47).
80 V prejednávanej veci a ako už bolo uvedené, Všeobecný súd bol nútený prijať určité opatrenia na zabezpečenie priebehu konania a na vykonanie dokazovanie, ktoré sa v podstate týkajú napadnutého rozhodnutia, jeho existencie a dodržania podstatných formálnych náležitostí.
81 SRB v odpovedi na prvé uznesenie, ktorým jej bolo uložené predložiť úplnú kópiu originálu napadnutého rozhodnutia, vrátane jeho prílohy, predložila 15. januára 2018, pokiaľ ide o text rozhodnutia, dvojstránkový naskenovaný podpísaný dokument vo formáte PDF, čo umožňovalo domnievať sa, že tieto strany sú originálnymi kópiami, teda kópiami dokumentu, ktorý bol formálne predložený na podpis a prijatý SRB na jej výkonnom zasadnutí. SRB nepredložila žiadnu kópiu originálu, pokiaľ ide o prílohu k napadnutému rozhodnutiu, ale iba dokument, ktorý je digitálnym vygenerovaním číselných údajov vo formáte PDF, bez dôkazov umožňujúcich zabezpečiť jeho pravosť.
82 Druhým opatrením na zabezpečenie priebehu konania a potom druhým uznesením Všeobecný súd požiadal SRB o objasnenie formátu prílohy v okamihu prijatia napadnutého rozhodnutia a v prípade, že táto príloha bola predložená v digitálnom formáte, aby vysvetlila a poskytla všetky technické údaje potrebné na preukázanie, že dokument vo formáte PDF predložený pred Všeobecným súdom, zodpovedal tomu, čo bolo konkrétne predložené na podpis a prijaté SRB na jej výkonnom zasadnutí, ktoré sa konalo 15. apríla 2016. Všeobecný súd tiež požiadal SRB, aby predložila svoje pripomienky k otázke právnej existencie napadnutého rozhodnutia, ako aj k otázke dodržania podstatných formálnych náležitostí.
83 Vo svojej odpovedi na druhé opatrenie na zabezpečenie priebehu konania a na druhé uznesenie SRB po prvýkrát uviedla, že napadnuté rozhodnutie nebolo prijaté na výkonnom zasadnutí SRB, ale elektronicky v písomnom konaní v súlade s článkom 7 ods. 5 PPVZ, podľa ktorého sa akákoľvek komunikácia a dokumenty relevantné pre výkonné zasadnutie musia v zásade uskutočniť elektronicky pri dodržaní pravidiel dôvernosti v súlade s článkom 15 PPVZ a článkom 9 PPVZ.
84 Pokiaľ ide o postup prijatia napadnutého rozhodnutia, zo spisu vyplýva, že e‑mailom z 13. apríla 2016 zaslaným zo strany SRB o 17.41 hod. členom výkonného zasadnutia, ktorý obsahuje tri pripojené dokumenty, vrátane dokumentu vo formáte PDF s názvom „Memorandum2_Final results.pdf“, bolo výkonné zasadnutie SRB požiadané o formálny súhlas s príspevkami ex ante na rok 2016 do 15. apríla 2016, do 12.00 hod.
85 V e‑maile z 15. apríla 2016, ktorý bol zaslaný o 19.04 hod., SRB uviedla, že pri výpočte príspevkov došlo k chybe, oznámila zaslanie zmeneného dokumentu s názvom „Memorandum 2“ a uviedla, že s výnimkou vyjadrenia nesúhlasu zo strany príjemcu sa už udelený súhlas považuje za súhlas, ktorý pokrýva aj opravené sumy.
86 E‑mailom z 15. apríla 2016 zaslaným o 20.06 hod. bol oznámený dokument zaslaný vo formáte XLSX pod označením „Final results15042016.xlsx“.
87 Napokon SRB na pojednávaní potvrdila, že písomné vyhotovenie napadnutého rozhodnutia elektronicky podpísala predsedkyňa SRB.
88 Je však potrebné konštatovať, že SRB, ktorá nepredložila a ani nenavrhla predložiť dôkaz o takomto tvrdení, ktorý v zásade spočíva v predložení digitálneho písomného vyhotovenia a elektronického osvedčenia o podpise zabezpečujúceho pravosť podpisu, predložila dôkazy, ktoré v skutočnosti odporujú tomuto tvrdeniu.
89 Pokiaľ totiž ide o znenie napadnutých rozhodnutí, SRB predložila dokument v PDF, ktorý na poslednej strane obsahuje náznak vlastnoručného podpisu, ktorý bol zrejme vložený „skopírovaním“ obrazového súboru, a bez osvedčenia elektronického podpisu.
90 Pokiaľ ide o prílohu napadnutého rozhodnutia, ktorá obsahuje výšky príspevkov a ktorá preto predstavuje podstatnú časť rozhodnutia, ani táto príloha neobsahuje žiadny elektronický podpis, hoci vôbec nie je nerozlučne spojená s textom napadnutého rozhodnutia.
91 Na účely preukázania pravosti prílohy napadnutého rozhodnutia SRB v odpovedi na druhé uznesenie predložila dokument vo formáte TXT, ktorého cieľom bolo preukázať zhodnosť hash hodnoty (hash value) tejto prílohy s hash hodnotou uvedenou pre dokument vo formáte XLSX pripojený k e mailu z 15. apríla 2016 odoslanému o 20.06 hod.
92 V každom prípade však treba poznamenať, že na preukázanie tvrdenia SRB (pozri bod 87 vyššie), že príloha napadnutého rozhodnutia bola podpísaná elektronickým podpisom, SRB mala predložiť osvedčenie o elektronickom podpise spojené s touto prílohou, a nie dokument TXT obsahujúci hash hodnotu. Predloženie takéhoto dokumentu TXT naznačuje, že SRB nedisponovala osvedčením elektronického podpisu a že príloha napadnutého rozhodnutia, na rozdiel od jej tvrdenia, nebola podpísaná elektronickým podpisom.
93 Okrem toho dokument vo formáte TXT predložený SRB nie je objektívne a neoddeliteľne spojený s predmetnou prílohou.
94 Napokon treba na doplnenie uviesť, že požadované osvedčenie nie je v nijakom prípade osvedčením návrhu zaslanom na schválenie e‑mailom z 15. apríla 2016 odoslaným o 20.06 hod., ale osvedčením písomného dokumentu, ktorý mal byť vytvorený po tomto schválení. Až po schválení je totiž písomný dokument vytvorený a osvedčený podpisom.
95 Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že požiadavka osvedčenia napadnutého rozhodnutia nie je splnená.
96 Okrem týchto konštatovaní týkajúcich sa chýbajúceho osvedčenia napadnutého rozhodnutia, ktoré podľa judikatúry pripomenutej v bodoch 76 až 79 vyššie samo osebe vyžaduje zrušenie napadnutého rozhodnutia, Všeobecný súd považuje za vhodné uviesť niektoré úvahy týkajúce sa postupu prijatia napadnutého rozhodnutia.
97 Ako bolo uvedené v bode 84 vyššie, v prejednávanej veci bolo písomné konanie týkajúce sa prijatia napadnutého rozhodnutia začaté e‑mailom z 13. apríla 2016 zaslaným o 17.41 hod., ktorým bola členom výkonného zasadnutia SRB stanovená lehota na schválenie návrhu rozhodnutia do 15. apríla 2016 do 12.00 hod., teda lehota kratšia ako dva pracovné dni, zatiaľ čo lehota stanovená v článku 9 ods. 2 PPVZ je „zvyčajne najmenej päť pracovných dní“. Na rozdiel od požiadaviek PPVZ e‑mail z 13. apríla 2016 neuvádza nijaký dôvod, ktorý by odôvodňoval skrátenie lehoty. Neodkazuje ani na článok 9 ods. 2 PPVZ.
98 Okrem toho a na doplnenie treba uviesť, že SRB nepreukázala, že bolo naliehavé prijať rozhodnutie 15. apríla 2016, a nie 20. apríla 2016, teda k dátumu, ktorý by zabezpečoval dodržiavanie procesných pravidiel. V tejto súvislosti treba uviesť, že 15. apríl 2016 nie je dátum, ktorý by bol uložený právnou úpravou. Toto skrátenie lehoty na prijatie rozhodnutia predstavuje prvú procesnú vadu.
99 Okrem toho článok 9 ods. 1 PPVZ stanovuje, že rozhodnutia môžu byť prijaté v písomnom konaní s výnimkou prípadu, keď proti tomu vznesú námietku dvaja členovia výkonného zasadnutia v prvých 48 hodinách po začatí tohto písomného konania.
100 V tejto súvislosti je zrejmé, že SRB porušila tiež PPVZ, lebo stanovená dĺžka písomného konania bola o šesť hodín kratšia ako 48 hodín, ktoré sú stanovené pre vyjadrenie námietky proti písomnému konaniu. Za predpokladu, že bolo potrebné prijať rozhodnutie 15. apríla 2016, nič nebránilo tomu, aby lehota na poskytnutie odpovede bola stanovená na 18.00 hod. toho istého dňa. To predstavuje druhú procesnú vadu.
101 SRB sa nesprávne snaží odôvodniť tieto porušenia PPVZ neexistenciou námietok členov výkonného zasadnutia SRB. Na jednej strane stačí poznamenať, že SRB je povinná uplatňovať právnu úpravu upravujúcu jej rozhodovací proces, ktorá presne stanovuje skrátenie lehôt za predpokladu, že sú dodržané určité pravidlá, a na druhej strane, že údajná neexistencia námietky nijako neodstraňuje porušenie ab initio v prípade, keď SRB uložila lehotu, ktorá je v rozpore s požiadavkami PPVZ.
102 Zatiaľ čo v e‑maile z 13. apríla 2016 boli členovia výkonného zasadnutia SRB vyzvaní, aby zasielali svoj formálny súhlas e‑mailom zaslaným na adresu funkčnej schránky SRB, SRB nepredkladá nijaký e‑mail vyjadrujúci súhlas. Jedinou okolnosťou, ktorá evokuje schválenie, je konštatovanie SRB v e‑maile z piatku 15. apríla 2016 odoslanom o 19.04 hod., že tento súhlas bol udelený.
103 Okrem toho v tomto e‑maile z piatku 15. apríla 2016 odoslanom o 19.04 hod., ktorý nebol adresovaný všetkým členom výkonného zasadnutia, prinajmenšom aspoň na začiatku (A, člen výkonného zasadnutia SRB, nebol adresátom tohto e‑mailu, ktorý mu bol zaslaný o 21 minút neskôr), SRB spomenula chybu vo výpočte príspevkov ex ante a oznámila zaslanie zmeneného znenia „memoranda 2“ samostatným e‑mailom. E‑mail z 19.04 hod. dodával, bez poskytnutia dodatočnej lehoty na prípadnú reakciu, že ak členovia výkonného zasadnutia SRB nevnesú námietky, predpokladá sa, že ich už udelené schválenie platí aj na zmenené výšky príspevkov. SRB tým iniciovala konanie o prijatí z dôvodu nedostatku námietok, ktoré je síce upravené v PPVZ, avšak ktoré bolo v konkrétnom prípade začaté za nesprávnych podmienok, najmä s ohľadom na neuvedenie lehoty na prijatie rozhodnutia. To predstavuje okrem dvoch nezrovnalostí, ktoré už boli uvedené v bodoch 97 až 100 vyššie, tretiu procesnú vadu.
104 Následne v ten istý deň o 20.06 hod. SRB zaslala samostatne e‑mail spolu s pripojeným dokumentom XLSX s názvom „Final results15042016.xlsx“. Tento e‑mail znovu nebol zaslaný osobe A. Táto posledná okolnosť predstavuje štvrtú procesnú vadu.
105 Okrem toho z dátumu napadnutého rozhodnutia (15. apríl 2016) vyplýva, že napriek tomu, že v e‑maile z 15. apríla 2016 zaslanom o 19.04 hod. nebola uvedená žiadna lehota, súhlas sa považoval za nadobudnutý v ten istý deň, teda logicky o polnoci. Je pravda, že SRB vo svojom e‑maile z 13. apríla 2016 (pripojenom k e‑mailu z 15. apríla 2006 zaslanom o19.04 hod.) uviedla, že má v úmysle prijať rozhodnutie 15. apríla. Aj za predpokladu, že by táto informácia postačovala na to, aby bolo možné uviesť, že každá námietka musí byť sformulovaná pred polnocou 15. apríla 2016, nič to nemení na tom, že v prejednávanej veci bolo konanie o schválení formou konsenzu začaté v piatok večer o 19.04 hod. a ukončené v ten istý deň o polnoci. Tieto okolnosti zväčšujú účinky tretej procesnej vady konštatovanej v bode 103 vyššie.
106 Taktiež nie je ani preukázané, že toto konanie o schválení formou konsenzu prebehlo riadnym spôsobom, pretože okrem toho, že e‑mail z 20.06 hod. nebol zaslaný osobe A (pozri bod 104 vyššie), čo samo osebe spôsobuje vadu konania, SRB nepreukázala, že ostatní členovia výkonného zasadnutia SRB vedeli o zaslaní tohto e‑mailu z 20.06 hod. (a navyše ani o odoslaní e‑mailu o 19.04 hod.), ani o jeho obsahu. JRR predložila určité materiály na overenie, ktoré mali preukázať, že e‑maile z 19:04 h a 20:06 h boli doručené do e‑mailových schránok príjemcov. No bez ohľadu na skutočnosť, že toto overenie, vykonané prostredníctvom prieskumu, sa netýka všetkých členov výkonného zasadnutia, SRB vôbec nepreukazuje, že členovia výkonného zasadnutia SRB sa v konkrétnom prípade dozvedeli aspoň o existencii odoslania týchto e‑mailov pred polnocou toho istého dňa.
107 Vzhľadom na samotnú povahu konania o schválení formou konsenzu, ktoré spočíva v odvodení súhlasu z neexistencie námietky, takéto konanie nevyhnutne vyžaduje, aby sa pred prijatím rozhodnutia minimálne preukázalo, že osoby, ktoré sa zúčastnili konania o schválení formou konsenzu, sa o tomto konaní dozvedeli a mohli preskúmať návrh predložený na schválenie. Vzhľadom na údaje uvedené v texte napadnutého rozhodnutia, ako aj na okolnosť, že súbory údajov týkajúcich sa tohto rozhodnutia boli zaslané v ten istý deň NRO (pozri bod 13 vyššie), bolo napadnuté rozhodnutie v prejednávanej veci prijaté najneskôr 15. apríla 2016 o polnoci. SRB však nepredložila dôkaz, ktorý by preukazoval, že pred polnocou sa členovia výkonného zasadnutia SRB mohli oboznámiť s návrhom zmeneného rozhodnutia, alebo aspoň s existenciou e‑mailov z 19.04 hod. a 20.06 hod.
108 Okrem toho a incidenčne treba uviesť, že zatiaľ čo príloha napadnutého rozhodnutia navrhnutá na schválenie 13. apríla 2016 bola digitálnym dokumentom vo formáte PDF (pozri body 84 a 97 vyššie), príloha navrhnutá na schválenie večer 15. apríla 2016 bola digitálnym dokumentom vo formáte XLSX (pozri body 86 a 104 vyššie).
109 Treba teda uviesť, že ak by nedošlo k chybe, ktorá je uvedená v e‑mailoch z 15. apríla 2016 večer (pozri bod 85 vyššie), ako príloha napadnutého rozhodnutia by bol prijatý digitálny dokument vo formáte PDF, a nie súbor vo formáte XLSX.
110 Všeobecný súd môže, pokiaľ ide o tento rozdiel, iba konštatovať, že hoci SRB musí zabezpečiť jednotu a formálnu koherenciu dokumentov predložených na schválenie a následne prijatých, zmenila elektronické formáty. Táto nepresnosť vyvoláva dôsledky, ktoré majú čisto procesnú povahu, keďže údaje poskytnuté vo formáte PDF neobsahujú žiadne podrobnosti v súvislosti s výpočtovými políčkami formátu XLSX a že takýto súbor PDF obsahuje, prinajmenšom v prejednávanej veci, zaokrúhlené hodnoty, na rozdiel od súboru XLSX. Pokiaľ ide o jediný vyrovnávací faktor v závislosti od rizikového profilu uvedený v napadnutom rozhodnutí, teda faktor týkajúci sa európskeho kontextu, zo skutočností obsiahnutých v odpovediach JRR vyplýva, že hodnota poskytnutá v napadnutom rozhodnutí, tak ako bola predložená v odpovedi na prvé uznesenie, teda v súbore PDF, nie je presná hodnota nachádzajúca sa v súbore XLSX – ktorá obsahuje štrnásť desatinných miest –, ale hodnota zaokrúhlená na dve desatinné miesta, ktorá nie je použiteľná na overenie výpočtu príspevku.
111 Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že okrem chýbajúceho osvedčenia konštatovaného v bode 95 vyššie, ktoré implikuje zrušenie napadnutého rozhodnutia, bolo konanie o prijatí napadnutého rozhodnutia vedené v zjavnom rozpore s procesnými požiadavkami týkajúcimi sa schválenia tohto rozhodnutia členmi výkonného zasadnutia SRB a získania tohto schválenia.
112 V tejto súvislosti treba poznamenať, že skutočnosť, že fyzické alebo právnické osoby sa nemôžu odvolávať na porušenie pravidiel, ktoré nie sú určené na zabezpečenie ochrany jednotlivcov, ale ktoré majú za cieľ organizovať vnútorné fungovanie služieb v záujme riadnej správy vecí verejných (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. mája 1991, Nakajima/Rada, C‑69/89, EU:C:1991:186, body 49 a 50) neznamená, že jednotlivec sa nikdy nemôže účinne dovolávať porušenia pravidla upravujúceho rozhodovací proces vedúci k prijatiu aktu Únie. Treba totiž rozlišovať medzi ustanoveniami upravujúcimi vnútorné postupy inštitúcie, na ktorých porušenie sa fyzické a právnické osoby nemôžu odvolávať, pretože sa týkajú len spôsobov vnútorného fungovania inštitúcie, ktoré nemôžu mať vplyv na ich právne postavenie, a ustanoveniami, na ktorých porušenie sa naopak možno odvolávať, pokiaľ zakladajú práva a sú zložkou právnej istoty pre tieto osoby (rozsudok zo 17. februára 2011, Zhejiang Xinshiji Foods a Hubei Xinshiji Foods/Rada, T‑122/09, neuverejnený, EU:T:2011:46, bod 103).
113 V prejednávanej veci analýza priebehu postupu prijímania napadnutého rozhodnutia preukazuje značný počet porušení pravidiel týkajúcich sa organizácie elektronického písomného konania prijímania rozhodnutia. Aj keď to článok 9 PPVZ výslovne nestanovuje, je zrejmé, že v každom písomnom konaní sa nevyhnutne vyžaduje zaslanie návrhu rozhodnutia všetkým členom rozhodovacieho orgánu dotknutého týmto konaním. Konkrétne, pokiaľ ide o postup pri prijímaní rozhodnutia formou konsenzu, ako je to v prejednávanej veci (pozri body 103 až 107 vyššie), rozhodnutie nemožno prijať bez toho, aby bolo prinajmenšom preukázané, že všetci členovia sa vopred mohli oboznámiť s návrhom rozhodnutia. Nakoniec tento postup vyžaduje uvedenie lehoty umožňujúcej členom tohto orgánu, aby sa vyjadrili k návrhu.
114 V prejednávanej veci však boli porušené tieto procesné pravidlá, ktorých cieľom je zabezpečiť dodržiavanie podstatných formálnych náležitostí, ktoré sú vlastné každému elektronickému písomnému konaniu a akémukoľvek konaniu o schválení formou konsenzu. Tieto porušenia majú priamy vplyv na právnu istotu, pretože vedú k prijatiu rozhodnutia, o ktorom sa nepreukázalo, že bolo predmetom nielen schválenia príslušným orgánom, ale aj predchádzajúceho oboznámenia sa všetkými jeho členmi.
115 Nedodržanie takýchto procesných pravidiel, ktoré sú nevyhnutné na vyjadrenie súhlasu, predstavuje porušenie podstatných formálnych náležitostí, ktoré môže súd Únie preskúmať z úradnej povinnosti (rozsudky z 24. júna 2015, Španielsko/Komisia, C‑263/13 P, EU:C:2015:415, bod 56, a z 20. septembra 2017, Tilly Sabco/Komisia, C‑183/16 P, EU:C:2017:704, bod 116).
116 Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že z dôvodu porušenia procesných pravidiel týkajúcich sa prijatia napadnutého rozhodnutia a jeho prílohy, napadnuté rozhodnutie musí byť zrušené.
O trovách
117 Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nenavrhla náhradu trov konania a SRB nemala vo veci úspech, každý z hlavných účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania.
118 Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku Komisia znáša svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma rozšírená komora)
rozhodol takto:
1. Rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB) z jej výkonného zasadnutia z 15. apríla 2016 o príspevkoch ex ante na rok 2016 do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRB/ES/SRF/2016/06) sa zrušuje v rozsahu, v akom sa týka spoločnosti Banco Cooperativo Español, SA.
2. Banco Cooperativo Español a SRB znášajú svoje vlastné trovy konania.
3. Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 28. novembra 2019.
Podpisy