Žaloba podaná 25. septembra 2013 – Španielsko/Komisia

(vec T-515/13)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobca: Španielske kráľovstvo (v zastúpení: N. Díaz Abad, abogado del Estado)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil napadnuté rozhodnutie a

zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Táto žaloba smeruje proti rozhodnutiu Komisie C (2013) 4426 final zo 17. júla 2013 týkajúcemu sa daňového režimu uplatniteľného na niektoré dohody o financovaní prenájmu, tiež známeho ako „španielsky systém daňového prenájmu“ [štátna pomoc SA.21233 C/2011 (ex NN/11, ex CP 137/06)]. Podľa tohto rozhodnutia opatrenia vyplývajúce z článku 115 ods. 11 kodifikovaného znenia zákona o dani z príjmov právnických osôb (predčasné odpisovanie majetku), z uplatnenia režimu zdanenia vychádzajúceho z tonáže na podniky, lode alebo činnosti, ktoré nie sú oprávnené, a z článku 50 ods. 3 nariadenia o dani z príjmov právnických osôb predstavujú štátnu pomoc v prospech hospodárskych záujmových združení, ktorá je nezlučiteľná s vnútorným trhom.

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza dva žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 107 ZFEÚ, ktoré spočíva v tom, že opatrenia posudzované v napadnutom rozhodnutí nespĺňajú nijakú z požiadaviek nevyhnutných na to, aby mohli byť posúdené ako štátna pomoc, keďže vo výhode prístupnej všetkým možným investorom zo všetkých hospodárskych odvetví neexistuje nijaký prvok selektívnosti a nie je stanovená nijaká predbežná podmienka; nedochádza ani k narušeniu alebo ohrozeniu hospodárskej súťaže, pretože výhodu, ktorá je prístupná komukoľvek bez akejkoľvek diskriminácie (predovšetkým z dôvodu štátnej príslušnosti), nemožno považovať za zvýhodnenie alebo možné zvýhodnenie konkurenčného postavenia určitých odvetví alebo podnikov v neprospech ich konkurentov, pretože každý investor sa mohol prihlásiť do niektorého z útvarov uvedeného španielskeho systému daňového prenájmu a mohol využívať výhody, ktoré z neho vyplývajú. V dôsledku toho nie je dotknutý ani obchod medzi členskými štátmi, pretože členovia (alebo akcionári) subjektu nevykonávajú nijakú činnosť na trhu.Druhý žalobný dôvod, ktorý je uvedený subsidiárne, je založený na porušení zásady rovnosti zaobchádzania, zásady legitímnej dôvery a zásady právnej istoty, ktoré spočíva v tom, že podľa článku 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES sa nebude vyžadovať vymáhanie podpory.