ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)

z 12. decembra 2014

Vec T‑512/13 P

AN

proti

Európskej komisii

„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Psychické obťažovanie – Článok 22a ods. 3 služobného poriadku – Opomenutie rozhodnúť – Skreslenie skutkových okolností“

Predmet:      Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (druhá komora) z 11. júla 2013, AN/Komisia (F‑111/10, Zb. VS, EU:F:2013:114), a smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku

Rozhodnutie:      Rozsudok Súdu pre verejnú službu Európskej únie (druhá komora), AN/Komisia (F‑111/10, Zb. VS, EU:F:2013:114), sa zrušuje v rozsahu, v akom Súd pre verejnú službu opomenul rozhodnúť o žalobnom dôvode založenom na nezrovnalostiach vyšetrovania pod číslom CMS 07/041. V zostávajúcej časti sa odvolanie zamieta. Žaloba, ktorú podal AN na Súd pre verejnú službu vo veci F‑111/10, sa zamieta. AN znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť polovicu trov konania, ktoré vynaložila Európska komisia tak v konaní na Súde pre verejnú službu, ako aj v tomto konaní. Komisia znáša polovicu svojich vlastných trov konania tak v konaní na Súde pre verejnú službu, ako aj v tomto konaní.

Abstrakt

Úradníci – Práva a povinnosti – Sloboda prejavu – Zverejnenie skutočností, ktoré umožňujú predpokladať existenciu nezákonnej činnosti alebo vážneho porušenia povinností – Ochrana úradníka, ktorý oznámil také skutočnosti – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, článok 22a ods. 3)

Článok 22a ods. 3 služobného poriadku stanovuje, že úradník, ktorý na základe odseku 1 uvedeného článku oznámil informáciu týkajúcu sa skutočností, ktoré umožňujú predpokladať existenciu možnej nezákonnej činnosti alebo správania, ktoré môžu nasvedčovať vážnemu porušeniu služobných povinností úradníkov Únie, nesmie utrpieť žiadnu ujmu zo strany inštitúcie, ak konal odôvodnene a čestne. V tejto súvislosti nezrovnalosti, ku ktorým dôjde počas administratívneho konania, môžu predstavovať ujmu v zmysle uvedeného článku, aj keby toto konanie bolo zastavené a teda neviedlo k prijatiu aktu spôsobujúceho ujmu. Bez ohľadu na výsledok administratívneho konania totiž nemožno bez ďalšieho vylúčiť, že konkrétne okolnosti takého vyšetrovania, predovšetkým neprimerané, nenáležite alebo ponižujúce správanie, ktorému bol vystavený úradník, proti ktorému bolo začaté konanie, môžu samé osebe spôsobiť dotknutému úradníkovi ujmu. Cieľom článku 22a ods. 3 služobného poriadku je teda nielen chrániť oznamovateľa pred nedôvodným začatím vyšetrovania, ale aj pred akoukoľvek ujmou, či už majetkovou alebo nemajetkovou, utrpenou počas vyšetrovania, aj keď toto vyšetrovanie bolo začaté dôvodne. Skutočnosť, že administratívne konanie nebolo začaté na základe žiadosti úradníka o pomoc, nemôže spochybniť toto konštatovanie.

Každá nezrovnalosť, ktorá nastane počas administratívneho vyšetrovania, však nemôže nevyhnutne predstavovať ujmu v zmysle uvedeného článku. Takéto posúdenie, ktoré vyžaduje skutočnosti určitej závažnosti, totiž závisí od konkrétnych okolností každej veci.

(pozri body 30, 33, 34 a 64)