ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá komora)
zo 14. februára 2012 (*)
„Štátna pomoc – Pomoc na reštrukturalizáciu výrobcovi veľkých elektrospotrebičov, ktorú oznámila Francúzska republika – Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za zlučiteľnú so spoločným trhom za určitých podmienok – Zjavne nesprávne posúdenia – Usmernenia pre štátnu pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach“
V spojených veciach T‑115/09 a T‑116/09,
Electrolux AB, so sídlom v Štokholme (Švédsko), v zastúpení: F. Wijckmans a H. Burez, advokáti,
žalobkyňa vo veci T‑115/09,
Whirlpool Europe BV, so sídlom v Brede (Holandsko), v zastúpení: pôvodne F. Tuytschaever a B. Bellen, neskôr H. Burez a F. Wijckmans, advokáti,
žalobkyňa vo veci T‑116/09,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: L. Flynn a C. Giolito, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorú v konaní podporujú:
Francúzska republika, v zastúpení: pôvodne G. de Bergues a A.‑L. Vendrolini, neskôr G. de Bergues a J. Gstalter, splnomocnení zástupcovia,
a
Fagor France SA, so sídlom v Rueil‑Malmaison (Francúzsko), v zastúpení: J. Derenne a A. Müller‑Rappard, advokáti,
vedľajší účastníci konania,
ktorých predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie 2009/485/ES z 21. októbra 2008 o štátnej pomoci C 44/07 (ex N 460/07), ktorú Francúzsko zamýšľa poskytnúť v prospech podniku FagorBrandt (Ú. v. EÚ L 160, 2009, s. 11),
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora),
v zložení: predsedníčka komory I. Pelikánová, sudcovia K. Jürimäe (spravodajkyňa) a M. van der Woude,
tajomník: V. Nagy, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 29. júna 2011,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Žalobkyňa vo veci T‑115/09 Electrolux AB a žalobkyňa vo veci T‑116/09 Whirlpool Europe BV (ďalej len „Whirlpool“) vykonávajú činnosť v oblasti výroby a predaja veľkých elektrospotrebičov. Electrolux a Whirlpool (ďalej spoločne len „žalobkyne“) sú konkurentmi spoločnosti Fagor France SA (ďalej len „FagorBrandt“).
2 Komisia Európskych spoločenstiev prijala 21. októbra 2008 rozhodnutie 2009/485/ES o štátnej pomoci C 44/07 (ex N 460/07), ktorú Francúzsko zamýšľa[lo] poskytnúť v prospech podniku FagorBrandt (Ú. v. EÚ L 160, 2009, s. 11, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
3 Napadnuté rozhodnutie je rozdelené na sedem častí. V prvej časti nazvanej „Postup“ Komisia najprv pripomína, že 6. augusta 2007 jej Francúzska republika oznámila pomoc v prospech FagorBrandt (ďalej len „sporná pomoc“). Komisia následne uvádza, že 10. októbra 2007 informovala Francúzsku republiku o tom, že začala konanie stanovené v článku 88 ods. 2 ES. Rozhodnutie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ C 275, 2007, s. 18) a dotknuté osoby boli vyzvané, aby predložili pripomienky k spornej pomoci. Okrem pripomienok FagorBrandt dostala Komisia pripomienky od dvoch jej konkurentov, jedným bola spoločnosť Electrolux a druhým bol podnik, ktorý si neželal byť identifikovaný (ďalej len „druhá sťažovateľka“) (odôvodnenia č. 1 až 5 napadnutého rozhodnutia).
4 V druhej časti napadnutého rozhodnutia nazvanej „Opis“ Komisia predovšetkým konštatuje, že sporná pomoc je pomocou na reštrukturalizáciu vo výške 31 miliónov eur a poskytne ju francúzske Ministère de l’Économie, des Finances et de l’Emploi (ministerstvo hospodárstva, financií a zamestnanosti). Rovnako uvádza jednak to, že FagorBrandt nepriamo patrí španielskemu družstvu Fagor Electrodomésticos S. Coop. (ďalej len „Fagor“), ktoré je súčasťou združenia družstiev Mondragón Corporación Cooperativa. Podľa Komisie dosiahla FagorBrandt v roku 2007 obrat 903 miliónov eur a je prítomná v troch veľkých skupinách výrobkov v oblasti veľkých elektrospotrebičov, konkrétne v oblasti zariadení na umývanie, chladenie a mrazenie a varenie (odôvodnenia č. 6 až 9 napadnutého rozhodnutia).
5 V tretej časti napadnutého rozhodnutia pod názvom „Dôvody na začatie konania“ Komisia vymenúva päť dôvodov, ktoré ju viedli k prijatiu rozhodnutia o začatí konania. Po prvé sa domnievala, že môže existovať riziko obchádzania zákazu pomoci na reštrukturalizáciu novovytvoreným podnikom, ktorá je uvedená v bode 12 usmernení spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (Ú. v. EÚ C 244, 2004, s. 2, ďalej len „usmernenia“), vzhľadom na skutočnosť, že FagorBrandt vznikla v januári 2002. Po druhé podľa nej existovalo riziko obchádzania povinnosti vrátiť pomoc poskytnutú spoločnosti FagorBrandt na základe režimu daňového oslobodenia príjmov spoločností, ktorý jej bol priznaný v zmysle článku 44f francúzskeho code général des impôts (všeobecný daňový zákonník) (ďalej len „pomoc 44f“), ktorej vrátenie nariadila Komisia rozhodnutím 2004/343/ES zo 16. decembra 2003 o režime pomocí poskytnutých Francúzskom týkajúcich sa prevzatia podnikov v ťažkostiach (Ú. v. EÚ L 108, 2004, s. 38). Po tretie Komisia vyjadrila pochybnosti o dlhodobej životaschopnosti FagorBrandt. V tejto súvislosti si jednak želala spresnenia o predpokladanom 20 % náraste obratu FagorBrandt v roku 2007 v porovnaní s rokom 2006. Okrem toho Komisia požiadala FagorBrandt o vysvetlenie, ako vráti nezlučiteľnú pomoc, ktorú dostala jej talianska dcérska spoločnosť FagorBrandt Italia (ďalej len „nezlučiteľná talianska pomoc“). Po štvrté Komisia mala pochybnosti aj o dostatočnosti kompenzačných opatrení prijatých v rámci reštrukturalizačného plánu. Po piate Komisia mala pochybnosti o tom, že vlastný príspevok FagorBrandt mohol splniť podmienky stanovené v bodoch 43 a 44 usmernení. V tejto súvislosti jednak spresnila, že francúzske orgány nezahrnuli vrátenie pomoci 44f do nákladov na reštrukturalizáciu. Okrem toho francúzske orgány podľa nej nevysvetlili pôvod niektorých súm považovaných za vlastný príspevok FagorBrandt (odôvodnenia č. 11 až 16 napadnutého rozhodnutia).
6 V štvrtej a piatej časti napadnutého rozhodnutia, ktoré sú nazvané „Pripomienky zainteresovaných strán“ a „Stanovisko Francúzska“, Komisia na jednej strane uvádza dôvody, na základe ktorých sa Electrolux a druhá sťažovateľka domnievajú, že podmienky stanovené usmerneniami neboli v danom prípade splnené, predovšetkým vzhľadom na to, že sporná pomoc by narušila hospodársku súťaž, nebola by obmedzená na minimum a slúžila by na obchádzanie povinnosti vrátiť predchádzajúce pomoci, ktoré Komisia vyhlásila za protiprávne. Okrem toho Komisia uviedla, že Francúzska republika a FagorBrandt tvrdili, že FagorBrandt splnila všetky podmienky stanovené usmerneniami na to, aby mohla mať prospech zo spornej pomoci (odôvodnenia č. 17 až 33 napadnutého rozhodnutia).
7 V šiestej časti napadnutého rozhodnutia nazvanej „Posúdenie pomoci“ Komisia po prvé konštatuje, že nikto z účastníkov konania nespochybnil, že sporná pomoc predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES (odôvodnenie č. 34 napadnutého rozhodnutia).
8 Po druhé sa Komisia domnieva, že spornú pomoc možno posudzovať len podľa usmernení, čo Francúzska republika ani nikto z účastníkov v správnom konaní nespochybnil (odôvodnenia č. 35 a 36 napadnutého rozhodnutia).
9 Po tretie Komisia pristúpila k skúmaniu oprávnenosti FagorBrandt na pomoc na reštrukturalizáciu v zmysle ustanovení usmernení. V tejto súvislosti sa jednak domnieva, že FagorBrandt spĺňa všetky podmienky stanovené v bodoch 11 a 13 usmernení, keďže hospodárske ťažkosti boli príliš závažné na to, aby ich mohla financovať Fagor. Okrem toho z finančnej analýzy FagorBrandt, ktorá vznikla v januári 2002, podľa Komisie vyplýva, že ju nebolo možné považovať za podnik v ťažkostiach počas prvých troch rokov jej existencie (odôvodnenia č. 37 až 43 napadnutého rozhodnutia).
10 Po štvrté Komisia jednak uvádza, že finančné ťažkosti FagorBrandt v zásade nevyplývajú z vrátenia pomoci 44f, a preto je tento podnik oprávnený na prijatie pomoci na reštrukturalizáciu. Okrem toho poznamenáva, že v zmysle rozsudku Súdneho dvora z 15. mája 1997, TWD/Komisia (C‑355/95 P, Zb. s. I‑2549, ďalej len „rozsudok Deggendorf“, body 25 a 26), nič nebráni tomu, aby sa poskytnutie spornej pomoci pozastavilo do okamihu vrátenia pomoci 44f (odôvodnenia č. 44 až 50 napadnutého rozhodnutia).
11 Po piate Komisia preskúmala reštrukturalizačný plán a dospela k záveru, že tento plán umožňuje obnovenie dlhodobej životaschopnosti podniku. V tejto súvislosti jednak predovšetkým uviedla, že obrat FagorBrandt nevzrástol v roku 2007 o 20 %, ako s tým táto spoločnosť počítala vo svojom reštrukturalizačnom pláne, ale o 16 %. Okrem toho Komisia uviedla, pokiaľ ide o skutočnosť, že reštrukturalizačný plán neuvádzal, ako sa FagorBrandt vysporiada s vrátením nezlučiteľnej talianskej pomoci, že francúzske orgány vysvetlili, že vrátenie tejto pomoci nebude mať vplyv na hospodárske postavenie skupiny, pričom v podstate uviedli, že vrátenie tejto pomoci by pravdepodobne malo byť vo výške menej ako milión eur. Komisia v tejto súvislosti odmietla tvrdenia uvedené v správnom konaní druhou sťažovateľkou, pričom sa domnievala, že dodatočné kompenzačné opatrenia navrhnuté Francúzskou republikou po prijatí rozhodnutia o začatí konania nebudú brániť spoločnosti FagorBrandt v obnovení jej životaschopnosti, aj keď tieto opatrenia zoslabnú (odôvodnenia č. 51 až 71 napadnutého rozhodnutia).
12 Po šieste Komisia v podstate uviedla, že hoci sporná pomoc spôsobuje narušenie hospodárskej súťaže, jeho negatívne účinky sú obmedzené rôznymi okolnosťami. Najprv uviedla, že FagorBrandt má v Európe maximálne 5 % podiel na trhu. Spoločný podiel Fagor a FagorBrandt na trhu v Európe je najviac 8 %. Navyše štyria z jej konkurentov majú podiel na trhu 10 % alebo viac. Potom uviedla, že sporná pomoc by predstavovala menej ako 4 % európskeho obratu FagorBrandt. Okrem toho vzhľadom na skutočnosť, že sporná pomoc by mala nepriaznivé účinky na podmienky obchodu medzi členskými štátmi, boli by nevyhnutné skutočné, nezanedbateľné kompenzačné opatrenia, avšak s obmedzeným rozsahom. V tejto súvislosti sa Komisia domnieva, že opatrenia spočívajúce v zatvorení závodov nachádzajúcich sa na dvoch miestach vo Francúzsku by sa nemali považovať za kompenzačné opatrenia. Naproti tomu prevod spoločnosti Brandt Components, dcérskej spoločnosti FagorBrandt, v marci 2004 by sa podľa Komisie mohol považovať za kompenzačné opatrenie. Keďže by sa však toto jediné opatrenie muselo považovať za nedostatočné, Komisia uvádza, že je potrebné preskúmať dodatočné kompenzačné opatrenia navrhnuté francúzskymi orgánmi. Domnieva sa, že opatrenie spočívajúce v pozastavení predaja výrobkov na chladenie a mrazenie a varenie, ako aj umývačiek riadu pod značkou Vedette počas obdobia piatich rokov by sa malo uprednostniť pred opatrením spočívajúcim v prevode tejto značky. V tejto súvislosti dospela k záveru, že pozastavenie predaja uvedených výrobkov na päť rokov a prevod jej dcérskej spoločnosti Brandt Components umožňujú predísť závažnému narušeniu hospodárskej súťaže v zmysle bodov 38 až 40 usmernení (odôvodnenia č. 72 až 95 napadnutého rozhodnutia).
13 Po siedme, pokiaľ ide o povinnosť na základe bodov 43 až 45 usmernení obmedziť výšku a intenzitu pomoci na striktné minimum, Komisia pripomína, že v tejto súvislosti vyslovila v odôvodnení č. 44 rozhodnutia o začatí konania dve pochybnosti. Francúzske orgány uviedli svoje pochybnosti v pripomienkach v odpovedi na rozhodnutie o začatí konania. Jednak by vlastný príspevok príjemcu spornej pomoci spočíval v bankových úveroch získaných na trhu, vo výške od 30 do 35 miliónov eur, zabezpečených skladovými zásobami hotových výrobkov. Okrem toho by bolo vrátenie pomoci 44f, ktoré bolo vyčíslené vo výške 25 až 30 miliónov eur vrátane úrokov, zohľadnené v reštrukturalizačnom pláne. Hoci by bolo vrátenie pomoci s úrokom zahrnuté medzi náklady reštrukturalizácie, nemalo by to za následok zníženie vlastného príspevku príjemcu pod úroveň 50 % vyžadovanú v bode 44 usmernení. Komisia sa rovnako domnievala, že po poskytnutí spornej pomoci a skončení reštrukturalizácie bude skupina ešte stále značne zadlžená (odôvodnenia č. 96 až 104 napadnutého rozhodnutia).
14 V siedmej časti napadnutého rozhodnutia nazvanej „Záver“ Komisia uvádza, že spornú pomoc možno vyhlásiť za zlučiteľnú so spoločným trhom za určitých podmienok.
15 Výrok napadnutého rozhodnutia znie:
„Článok 1
Pomoc vo výške 31 miliónov [eur], ktorú Francúzsko zamýšľa poskytnúť v prospech podniku FagorBrandt, je zlučiteľná so spoločným trhom za podmienok stanovených v článku 2.
Článok 2
1. Francúzske orgány sú povinné pozastaviť podniku FagorBrandt platbu pomoci uvedenej v článku 1 tohto rozhodnutia, kým FagorBrandt skutočne nevráti nezlučiteľnú pomoc ustanovenú v rozhodnutí 2004/343/ES.
2. Plán reštrukturalizácie podniku FagorBrandt, ako ho Francúzsko oznámilo Komisii 6. augusta 200[7], sa naplní v plnom rozsahu.
3. FagorBrandt pozastav[í] predaj chladiacich a varných zariadení, ako aj zariadení na umývanie riadu [značky Vedette] na obdobie piatich rokov, ktoré musí začať najneskôr sedem mesiacov po dni oznámenia tohto rozhodnutia.
4. S cieľom zabezpečiť dodržanie podmienok ustanovených v odsekoch 1 až 3 tohto článku bude Francúzsko prostredníctvom výročných správ informovať Komisiu o stave pokroku v reštrukturalizácii podniku FagorBrandt, vymáhaní nezlučiteľnej pomoci uvedenej v odseku 1, platbe zlučiteľnej pomoci a o vykonávaní kompenzačných opatrení.
Článok 3
Francúzsko bude Komisiu informovať do dvoch mesiacov odo dňa oznámenia tohto rozhodnutia o opatreniach prijatých na jeho splnenie.
Článok 4
Toto rozhodnutie je určené Francúzskej republike.“
Konanie a návrhy účastníkov konania
16 Návrhmi podanými do kancelárie Súdu prvého stupňa 24. marca 2009 podali žalobkyne vo veciach T‑115/09 a T‑116/09 žaloby o neplatnosť proti napadnutému rozhodnutiu.
17 Listami podanými do kancelárie Súdu prvého stupňa 30. júna 2009 žalobkyne navrhli, aby bola Komisia v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 64 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa zaviazaná predložiť deväť dokumentov alebo druhov dokumentov, na ktoré sa odvoláva vo svojich vyjadreniach k žalobám vo veciach T‑115/09 a T‑116/09.
18 Listami podanými do kancelárie Súdu prvého stupňa 9. júla 2009 Francúzska republika a FagorBrandt podali návrhy na vstup vedľajšieho účastníka do konaní T‑115/09 a T‑116/09 na podporu Komisie.
19 Listami podanými do kancelárie Súdu prvého stupňa 27. júla 2009 Komisia predložila pripomienky k návrhom žalobkýň na predloženie dokumentov uvedeným v bode 17 vyššie, pričom sa vyslovila proti takýmto návrhom.
20 Listami podanými do kancelárie Súdu prvého stupňa 24. augusta 2009 spoločnosť Electrolux vo svojich pripomienkach k návrhom na vstup vedľajších účastníkov do konania uvedeným v bode 18 vyššie požiadala Súd prvého stupňa o dôverné zaobchádzanie s určitými číselnými údajmi, ktoré boli uvedené v prílohe 15 jej žaloby, vo vzťahu k FagorBrandt a Francúzskej republike, keďže podľa nej išlo v podstate o neverejné informácie, ktoré pre ňu majú strategický význam.
21 Uzneseniami z 22. septembra 2009 predseda druhej komory Všeobecného súdu vyhovel návrhom na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktoré podali Francúzska republika a FagorBrandt vo veciach T‑115/09 a T‑116/09. Týmito uzneseniami bolo rozhodnuté, že vzhľadom na to, že uvedené návrhy na vstup vedľajšieho účastníka do konania boli podané po uplynutí lehoty šiestich týždňov uvedenej v článku 115 ods. 1 rokovacieho poriadku, práva Francúzskej republiky a FagorBrandt sú tie, ktoré upravuje článok 116 ods. 6 tohto rokovacieho poriadku.
22 Listami podanými do kancelárie Súdu prvého stupňa 30. septembra 2009 FagorBrandt požiadala Súd prvého stupňa o prístup k spisom vo veciach T‑115/09 a T‑116/09 a o získanie kópií alebo výpisov z dokumentov, ktoré sú ich súčasťou, pri zachovaní dôverného zaobchádzania, ktoré by sa na niektoré z nich mohlo vzťahovať.
23 Rozhodnutím zo 7. októbra 2009 predseda druhej komory Súdu prvého stupňa v súlade s článkom 116 ods. 6 rokovacieho poriadku nevyhovel návrhom uvedeným v bode 22 vyššie.
24 Listami podanými do kancelárie Všeobecného súdu 1. júna 2010 žalobkyne predložili nové skutkové okolnosti spočívajúce v tlačovej správe Komisie z 5. mája 2010, v ktorej Komisia predovšetkým uviedla, že nedostala „dostatočné dôkazy“, ktoré by jej umožnili dospieť k záveru, že FagorBrandt k tomuto dňu vrátila pomoc 44f. Komisia predložila svoje pripomienky k tomuto listu 22. júna 2010.
25 V rámci zmeny zloženia komôr Všeobecného súdu bol sudca spravodajca pridelený k štvrtej komore, ktorej bola v dôsledku toho prejednávaná vec pridelená.
26 Uznesením predsedu štvrtej komory z 5. mája 2011 boli po vypočutí účastníkov konania veci T‑115/09 a T‑116/09 spojené na účely ústnej časti konania a rozsudku v súlade s článkom 50 rokovacieho poriadku. Okrem toho sa vyhovelo žiadosti o dôverné zaobchádzanie s určitými dokumentmi, ktorú podala spoločnosť Electrolux vo vzťahu k spoločnosti Whirlpool.
27 Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd (štvrtá komora) rozhodol o začatí ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 64 rokovacieho poriadku položil účastníkom konania písomné otázky a vyzval Komisiu na predloženie určitých dokumentov. Účastníci konania týmto žiadostiam vyhoveli v stanovenej lehote.
28 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 29. júna 2011.
29 Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
30 Komisia podporovaná Francúzskou republikou a FagorBrandt navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žaloby ako nedôvodné,
– zaviazal žalobkyne na náhradu trov konania.
Právny stav
31 Na podporu svojich žalôb žalobkyne uvádzajú dva žalobné dôvody.
32 Svojím prvým žalobným dôvodom žalobkyne v podstate tvrdia, že v prejednávaných veciach neboli splnené podmienky na to, aby bola pomoc na reštrukturalizáciu vyhlásená za zlučiteľnú so spoločným trhom. Tento dôvod rozdeľujú na osem častí. Podľa nich neboli dodržané po prvé zásada jedenkrát a naposledy, ako ju stanovujú body 5 a 72 až 77 usmernení, podľa ktorej v podstate pomoc na reštrukturalizáciu nemožno opakovane poskytnúť počas desiatich rokov po poskytnutí takejto pomoci, po druhé podmienka, podľa ktorej v zmysle bodu 8 usmernení pomoc na reštrukturalizáciu nemôže slúžiť na umelé udržiavanie životaschopnosti podnikov v odvetví so štrukturálnou nadmernou kapacitou, po tretie podmienka stanovená v bode 23 usmernení, podľa ktorej musí Komisia v rámci skúmania poskytnutia pomoci na reštrukturalizáciu zohľadniť predchádzajúce protiprávne poskytnuté pomoci, ktoré neboli vrátené, po štvrté podmienka stanovená v bode 33 usmernení, podľa ktorej musí byť príjemca pomoci na reštrukturalizáciu podnikom v ťažkostiach, po piate podmienka uvedená v bode 12 usmernení, podľa ktorej nesmie byť príjemca pomoci novovytvoreným podnikom, po šieste podmienka, podľa ktorej v zmysle bodov 34 a 35 usmernení musí reštrukturalizačný plán umožňovať obnovenie dlhodobej životaschopnosti príjemcu pomoci, po siedme podmienka stanovená v bodoch 38 až 40 usmernení, podľa ktorej musia kompenzačné opatrenia proporcionálne zodpovedať narušeniu hospodárskej súťaže spôsobenému spornou pomocou, po ôsme podmienka stanovená v bode 43 usmernení, podľa ktorej musí byť pomoc na reštrukturalizáciu obmedzená na minimum a musí byť poskytnutý skutočný príspevok skupiny, ktorej súčasťou je FagorBrandt.
33 Svojím druhým žalobným dôvodom žalobkyne v podstate tvrdia, že Komisia v napadnutom rozhodnutí z viacerých hľadísk nesplnila svoju povinnosť odôvodnenia stanovenú v článku 253 ES. Tento dôvod rozdeľujú na tri časti. Po prvé, podľa spoločnosti Electrolux sa Komisia nezaoberala otázkou existencie štrukturálnej nadmernej kapacity na trhu, hoci ju samotná spoločnosť Electrolux v správnom konaní informovala o existencii takejto nadmernej kapacity. Naproti tomu podľa spoločnosti Whirlpool bola Komisia povinná uviesť dôvody, prečo nepovažovala za potrebné zmierniť narušenie hospodárskej súťaže v iných členských štátoch, ako je Francúzsko. Po druhé sa žalobkyne domnievajú, že Komisia neuviedla dôvody, prečo dospela k záveru, že vlastný príspevok skupiny, ktorej súčasťou je FagorBrandt, bol na dostatočne vysokej úrovni, keďže bol najvyšší, aký môže byť. Po tretie sa domnievajú, že Komisia bola povinná uviesť v napadnutom rozhodnutí dôvody, prečo nebolo potrebné posudzovať dopad vrátenia pomoci 44f na obnovenie dlhodobej životaschopnosti FagorBrandt.
34 Komisia, ktorú podporuje Francúzska republika a FagorBrandt, s týmito dvomi žalobnými dôvodmi nesúhlasí.
35 Na jednej strane Všeobecný súd považuje za vhodné uviesť, že je nesporné, ako uviedla Komisia v odôvodnení č. 36 napadnutého rozhodnutia, že zlučiteľnosť pomoci na reštrukturalizáciu so spoločným trhom sa musí posudzovať podľa článku 87 ods. 3 písm. c) ES. V tejto súvislosti Všeobecný súd na úvod pripomenie právny rámec vzťahujúci sa na voľnú úvahu Komisie v oblasti posudzovania zlučiteľnosti pomoci na reštrukturalizáciu so spoločným trhom, ako aj oprávnenie Všeobecného súdu na preskúmanie v tejto oblasti. Na druhej strane pristúpi k preskúmaniu výhrad, ktoré žalobkyne uviedli v siedmej časti prvého žalobného dôvodu.
O relevantnom právnom rámci vzťahujúcom sa na preskúmanie poskytnutia pomoci na reštrukturalizáciu
36 Po prvé v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) ES možno za zlučiteľnú so spoločným trhom považovať pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom.
37 Z ustálenej judikatúry vyplýva, že Komisia pri uplatňovaní článku 87 ods. 3 písm. c) ES disponuje širokou mierou voľnej úvahy, ktorej výkon zahŕňa komplexné hodnotenia ekonomického a sociálneho charakteru, ktoré musia byť vykonávané v kontexte Spoločenstva (rozsudky Súdneho dvora z 24. februára 1987, Deufil/Komisia, 310/85, Zb. s. 901, bod 18, a z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C‑372/97, Zb. s. I‑3679, bod 83; rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. júna 2005, Corsica Ferries France/Komisia, T‑349/03, Zb. s. II‑2197, bod 137).
38 Okrem toho si môže Komisia určiť pomôcky na výkon svojej voľnej úvahy prostredníctvom prijatia aktov, ako sú usmernenia o podnikoch v ťažkostiach, pokiaľ takéto akty obsahujú pravidlá určujúce smer, ktorým sa má táto inštitúcia uberať, a nie sú v rozpore s normami zmluvy (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. januára 2002, Keller a Keller Meccanica/Komisia, T‑35/99, Zb. s. II‑261, bod 77 a tam citovanú judikatúru).
39 V tomto rámci treba uviesť, že pokiaľ ide o pojem pomoc na reštrukturalizáciu, z bodov 16 a 17 usmernení v podstate vyplýva, že Komisia sa domnieva, že na rozdiel od pomoci na záchranu, ktorá spočíva v dočasnej pomoci a je určená na zavedenie okamžitých opatrení, účelom pomoci na reštrukturalizáciu je obnovenie dlhodobej životaschopnosti podniku.
40 Po druhé z ustálenej judikatúry vyplýva, že súdne preskúmanie výkonu voľnej úvahy, ktorú má Komisia pri uplatňovaní článku 87 ods. 3 písm. c) ES, sa obmedzuje na preverenie dodržiavania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia, ako aj na kontrolu vecnej správnosti zistených skutočností a neexistencie právneho omylu, zjavne nesprávneho posúdenia skutočností alebo zneužitia právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 13. februára 2003, Španielsko/Komisia, C‑409/00, Zb. s. I‑1487, bod 93, a rozsudok Corsica Ferries France/Komisia, už citovaný v bode 37 vyššie, bod 138 a tam citovanú judikatúru). Všeobecnému súdu naopak neprináleží nahrádzať ekonomické posúdenie autora rozhodnutia svojím vlastným posúdením (rozsudky Súdu prvého stupňa z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia, T‑371/94 a T‑394/94, Zb. s. II‑2405, bod 79, a Corsica Ferries France/Commission, už citovaný v bode 37 vyššie, bod 138).
41 Všeobecný súd musí okrem iného preskúmať, či boli splnené požiadavky, ktoré si Komisia stanovila v daných usmerneniach (pozri v tomto zmysle rozsudok Keller a Keller Meccanica/Komisia, už citovaný v bode 38 vyššie, bod 77 a tam citovanú judikatúru).
42 Naproti tomu nie je úlohou súdu Únie, aby namiesto Komisie uskutočnil posúdenie, ktoré nikdy nevykonala, a aby odhadol, aké závery by z neho vyvodila (rozsudok Súdu prvého stupňa z 1. júla 2008, Deutsche Post/Komisia, T‑266/02, Zb. s. II‑1233, bod 95; pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa zo 16. septembra 2004, Valmont/Komisia, T‑274/01, Zb. s. II‑3145, bod 136).
43 Tieto žaloby treba skúmať práve v duchu uvedených zásad.
O siedmej časti prvého žalobného dôvodu založenej na porušení bodov 38 až 40 usmernení týkajúcich sa skutočnosti, že prijaté kompenzačné opatrenia nie sú proporcionálne vo vzťahu k narušeniu hospodárskej súťaže spôsobenému spornou pomocou
44 Treba uviesť, že pokiaľ ide o prijatie kompenzačných opatrení v rámci poskytnutia pomoci na reštrukturalizáciu, body 38 až 40 usmernení upravujú „predchádzanie akémukoľvek nadmernému narušeniu hospodárskej súťaže“. V zmysle týchto ustanovení, a ako to tiež pripomína Komisia vo svojich písomnostiach, v prvom rade sa na obmedzenie negatívnych účinkov pomoci na reštrukturalizáciu na hospodársku súťaž a obchod musia prijať kompenzačné opatrenia (bod 38 usmernení). V druhom rade tieto opatrenia musia byť „vhodné“ v tom zmysle, že nesmú spôsobiť zhoršenie štruktúry trhu (bod 39 usmernení). V treťom rade musia „proporcionálne“ zodpovedať rušivým účinkom pomoci. V tejto súvislosti sa musia po prvé uskutočniť predovšetkým na trhu alebo trhoch, na ktorých bude mať podnik po reštrukturalizácii významné postavenie. Po druhé, ak sa môžu tieto opatrenia uskutočniť pred poskytnutím pomoci alebo po jej poskytnutí, v každom prípade musia byť neoddeliteľnou súčasťou reštrukturalizačného plánu. Po tretie by nemali spočívať v jednoduchých účtovných odpisoch alebo ukončení stratových aktivít, keďže nespôsobujú zníženie kapacity predmetného podniku alebo obmedzenie jeho prítomnosti na trhu (bod 40 usmernení).
45 Žalobkyne poznamenávajú, že v zmysle bodov 38 a 40 usmernení musia byť kompenzačné opatrenia v podstate jednak proporcionálne vo vzťahu k rušivým účinkom pomoci na reštrukturalizáciu a jednak sa musia uskutočniť na trhu alebo trhoch, na ktorých bude mať podnik po reštrukturalizácii významnú pozíciu. V tejto súvislosti uvádzajú tri zásadné výhrady. V prvej výhrade tvrdia, že kompenzačné opatrenia prijaté Komisiou sú nedostatočné vzhľadom na významné postavenie na trhu, ktoré má FagorBrandt. Svojou druhou výhradou tvrdia, že prevod Brandt Components nepredstavuje vhodné kompenzačné opatrenie. Svojou treťou výhradou tvrdia, že pozastavenie predaja chladničiek, varičov a umývačiek riadu pod značkou Vedette počas piatich rokov nie je vzhľadom na rušivé účinky vyvolané spornou pomocou proporcionálnym kompenzačným opatrením.
46 Komisia nesúhlasí s nijakou z týchto výhrad.
47 V prejednávanej veci treba konštatovať, že Komisia po tom, čo v odôvodnení č. 80 a 81 napadnutého rozhodnutia uviedla, že opatrenia spočívajúce v uzavretí dvoch závodov FagorBrandt nepredstavujú kompenzačné opatrenia, lebo ide o ukončenie stratových činností, v odôvodneniach č. 82 a 83 napadnutého rozhodnutia dospela, pokiaľ ide o prevod Brandt Components, k nasledujúcim záverom:
„(82) Naopak, v marci 2004 podnik postúpil svoju dcérsku spoločnosť Brandt Components (závod v Nevers) rakúskej skupine ATB za sumu [2 – 5] miliónov [eur], pričom tu nedošlo k odpisom… ani k ukončeniu činnosti. V ustanovení bodu 40 usmernení o reštrukturalizácii sa preto toto opatrenie nevylučuje. Činnosť postúpená v marci 2004… zabezpečila v roku 2003 obrat vo výške [25 – 45] miliónov [eur], čo predstavuje [2 – 5] % obratu podniku v roku 2003, a týkala sa [250 – 500] zamestnancov, čo predstavuje [5 – 10] % zamestnancov podniku. Bola zahrnutá do návrhu, vývoja, výroby a uvedenia elektrických motorov do práčok na trh. Postúpenie tejto činnosti malo teda za následok zníženie prítomnosti podniku na trhu so súčiastkami do práčok.
(83) Aj keď Komisia pripúšťa, že toto opatrenie je kompenzačným opatrením, domnieva sa, že nemôže vyrovnať nepriaznivý vplyv [spornej] pomoci. Komisia predovšetkým poznamenáva, že toto opatrenie neznižuje prítomnosť podniku FagorBrandt na trhu s veľkými domácimi elektrospotrebičmi…, ktorý je hlavným trhom, na ktorom bude FagorBrandt naďalej pôsobiť.“
48 Poznámka pod čiarou 33 napadnutého rozhodnutia, na ktorú sa odkazuje v odôvodnení č. 83 tohto rozhodnutia, znie:
„Francúzske orgány uvádzajú, že činnosť Brandt Components umožňovala podniku ťažiť z výrazného začlenenia výroby práčok najvyššej triedy, ktorá už tradične zabezpečuje skupine FagorBrandt silné postavenie na trhu. Podľa francúzskych orgánov sa tento typ začlenenia osobitne vzťahuje na inovatívne výrobky alebo na výrobky vyžadujúce osobitné know‑how a uplatňujú ho hlavné subjekty sektora (napríklad BSH alebo Miele). Komisia však poznamenáva, že okrem predchádzajúcich tvrdení francúzske orgány neposkytli informácie, ktoré by jej umožnili bez akýchkoľvek pochybností určiť – a už vôbec nie kvantifikovať tento vplyv –, a to, či sa predajom podniku Brandt Components obmedzia možnosti podniku FagorBrandt vyvinúť konkurencieschopné práčky, a tým sa zníži prítomnosť podniku FagorBrandt na trhu s práčkami. Komisia preto nemôže dospieť k záveru, že predaj Brandt Components má reálny vplyv na trh s veľkými domácimi elektrospotrebičmi.“
49 Jednak teda z odôvodnení č. 82 a 83 napadnutého rozhodnutia, ako aj z poznámky pod čiarou 33 tohto rozhodnutia vyplýva, že Komisia sa domnievala, že prevod Brandt Components by bolo možné považovať za kompenzačné opatrenie, keďže nešlo o jednoduché „[účtovné] odpis[y]“ ani „ukončeni[e] činnost[i]“ a „malo… za následok zníženie prítomnosti podniku na trhu so súčiastkami do práčok“. Okrem toho a súčasne s tým Komisia dospela k záveru, že toto kompenzačné opatrenie nezníži prítomnosť FagorBrandt na hlavnom trhu, na ktorý vstupuje táto spoločnosť, t. j. na trhu s veľkými elektrospotrebičmi, v dôsledku čoho toto opatrenie samo osebe nepostačovalo na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže vyplývajúceho z poskytnutia spornej pomoci.
50 Všeobecný súd práve v duchu konštatovaní uvedených v bodoch 47 až 49 vyššie považuje za vhodné najprv preskúmať druhú výhradu žalobkýň, že Komisia pochybila, keď sa domnievala, že prevod Brandt Components predstavuje vhodné kompenzačné opatrenie.
51 Po prvé je nesporné, že prevod Brandt Components sa uskutočnil v marci 2004 a Francúzska republika oznámila Komisii spornú pomoc 6. augusta 2007, teda takmer tri a pol roka po tomto prevode. V tejto súvislosti preto možno uviesť, rovnako ako poznamenáva Komisia, že hoci sa Francúzska republika domnievala, že prevod Brandt Components bol neoddeliteľnou súčasťou reštrukturalizačného plánu, ktorý oznámila Komisii, toto opatrenie pri jeho prijatí v marci 2004, rovnako ako uvádzajú žalobkyne, nemalo za cieľ a nemohlo mať za následok narušenie hospodárskej súťaže, ktoré by bolo spôsobené poskytnutím pomoci zamýšľanej Francúzskou republikou v jej oznámení zo 6. augusta 2007.
52 V tejto súvislosti treba tvrdenie Komisie, podporované FagorBrandt, že z rozsudku Corsica Ferries France/Komisia, už citovaného v bode 37 vyššie (bod 225), vyplýva, že kompenzačné opatrenie môže byť prijaté pred splnením reštrukturalizačného plánu, odmietnuť ako nedôvodné. Ako totiž správne poznamenávajú žalobkyne, hoci Súd prvého stupňa v tomto rozsudku uviedol, že kompenzačné opatrenie mohlo byť prijaté pred splnením reštrukturalizačného plánu, zohľadnil osobitné okolnosti, za ktorých sa o spornej pomoci rozhodlo takmer jeden mesiac pred prijatím tohto reštrukturalizačného plánu a bola uskutočnená takmer jeden mesiac po tom, ako bol tento plán oznámený Komisii. Okolnosti tejto veci, ktoré viedli k vydaniu tohto rozsudku, preto nie sú porovnateľné s okolnosťami v prejednávanej veci, pri ktorých došlo k prevodu Brandt Components takmer tri a pol roka pred tým, ako boli pomoc na reštrukturalizáciu a reštrukturalizačný plán FagorBrandt oznámené Komisii.
53 Po druhé, hoci nebolo spochybnené, ako uviedla Komisia v odôvodnení č. 82 napadnutého rozhodnutia, že prevod Brandt Components mal za následok zníženie prítomnosti FagorBrandt na trhu so súčiastkami do práčok, treba však uviesť, že nikto z účastníkov konania netvrdil ani nepreukázal v správnom konaní ani v konaní pred Všeobecným súdom, že tento prevod mal za následok zmiernenie, čo i len minimálne, nepriaznivých účinkov vyplývajúcich zo spornej pomoci na hospodársku súťaž na hlavnom trhu, na ktorom bola činná FagorBrandt. Naopak, ako to výslovne vyplýva z odôvodnenia č. 83 a poznámky pod čiarou 32 napadnutého rozhodnutia (pozri body 47 a 48 vyššie), Komisia vylúčila, že prevod Brandt Components by mal „reálny vplyv“ na trh s práčkami, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou odvetvia veľkých elektrospotrebičov, ktoré je podľa Komisie „hlavným trhom“, na ktorom vystupuje FagorBrandt.
54 Po tretie na rozdiel od toho, k čomu dospela Komisia v odôvodnení č. 82 napadnutého rozhodnutia, skutočnosť, že prevod Brandt Components nepredstavoval ani jednoduché účtovné odpísanie, ani ukončenie činnosti, neznamená, že nevyhnutne ide o také kompenzačné opatrenie, ktoré obmedzuje negatívne účinky na hospodársku súťaž spôsobené poskytnutím spornej pomoci. Keďže totiž, ako bolo konštatované v bodoch 52 a 53 vyššie, toto opatrenie nemalo za cieľ a v každom prípade nemohlo mať za následok obmedzenie negatívnych účinkov poskytnutia spornej pomoci na obchod a hospodársku súťaž, nemohlo sa platne považovať za kompenzačné opatrenie.
55 Vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 51 až 54 vyššie treba konštatovať, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď v odôvodnení č. 83 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, že prevod Brandt Components predstavoval kompenzačné opatrenie v zmysle bodov 38 až 40 usmernení. Preto treba preskúmať dôsledky takéhoto pochybenia pre dôvodnosť analýzy Komisie, podľa ktorej kompenzačné opatrenia prijaté v danom prípade umožnili obmedzenie negatívnych účinkov na hospodársku súťaž vyplývajúcich z poskytnutia spornej pomoci.
56 Najprv treba pripomenúť, že v odôvodnení č. 94 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla:
„Ku kompenzačným opatreniam patrí pozastavenie predaja niektorých výrobkov (varné a chladiace zariadenia a umývačky riadu) značky Vedette… na päť rokov a postúpenie podniku Brandt Components. Ide o reálne zníženie prítomnosti [FagorBrandt] na trhu (t. j. nezanedbateľné), ale obmedzené v rozsahu. Toto zníženie je primerané narušeniu hospodárskej súťaže a obchodu, ako sa už v texte analyzovalo.“
57 Komisia uzatvára svoju analýzu v tejto súvislosti v odôvodnení č. 95 napadnutého rozhodnutia, pričom uvádza:
„Komisia sa preto domnieva, že tieto [kompenzačné] opatrenia umožnia, aby nedošlo k nadmernému narušeniu hospodárskej súťaže v zmysle bodov 38 až 40 usmernení…“
58 V duchu predchádzajúcich úvah treba konštatovať, ako bolo uvedené v bode 53 vyššie, že v rozsahu, v akom prevod Brandt Components nemal nijaký skutočný účinok na hlavný trh, na ktorom vykonáva činnosť FagorBrandt, záver Komisie, podľa ktorého spojenie tohto kompenzačného opatrenia a kompenzačného opatrenia spočívajúceho v pozastavení predaja určitých výrobkov pod značkou Vedette na dobu piatich rokov v podstate umožní proporcionálne obmedziť negatívne účinky na hospodársku súťaž spôsobené poskytnutím spornej pomoci, je nevyhnutne nesprávne. Jednak treba v tejto súvislosti zdôrazniť, že Komisia v napadnutom rozhodnutí pred Všeobecným súdom ani neuviedla, ani nepreukázala, že prijatie tohto ostatného kompenzačného opatrenia samo osebe postačovalo na proporcionálne obmedzenie negatívnych účinkov na hospodársku súťaž vyplývajúcich z poskytnutia spornej pomoci v súlade s požiadavkami stanovenými v bodoch 38 až 40 usmernení. Okrem toho podľa judikatúry uvedenej v bode 42 vyššie Všeobecnému súdu v každom prípade neprislúcha, aby nahrádzal Komisiu pri skúmaní otázky, či toto ostatné kompenzačné opatrenie samo osebe postačovalo na obmedzenie negatívnych účinkov na hospodársku súťaž vyplývajúcich z poskytnutia spornej pomoci, a aby odhadol, aké závery by Komisia musela vyvodiť z tohto preskúmania.
59 Za týchto okolností treba bez toho, aby bolo potrebné vyjadriť sa k prvej a tretej výhrade siedmej časti prvého žalobného dôvodu, vyhovieť druhej výhrade tejto časti, ako ju uviedli žalobkyne, keďže prevod Brandt Components nepredstavuje vhodné kompenzačné opatrenie.
60 Bez toho, aby bol dotknutý vyššie uvedený záver, Všeobecný súd považuje za vhodné pre úplnosť preskúmať aj tretiu časť prvého žalobného dôvodu, ktorý uviedli žalobkyne.
O tretej časti prvého žalobného dôvodu týkajúcej sa nezohľadnenia predtým poskytnutých pomocí, ktoré neboli vrátené
61 V rámci tretej časti prvého žalobného dôvodu žalobkyne uvádzajú dve hlavné výhrady týkajúce sa porušenia bodu 23 usmernení, ako ho Komisia uplatnila s odvolaním sa na rozsudok Deggendorf, už citovaný v bode 10 vyššie. Tvrdia, že Komisia nepreskúmala súhrnný účinok spornej pomoci, po prvé s pomocou 44f a po druhé s nezlučiteľnou talianskou pomocou, pričom tieto dve posledné uvedené pomoci doposiaľ neboli vrátené.
62 Komisia nesúhlasí s týmito dvomi výhradami.
63 Všeobecný súd najskôr preskúma druhú výhradu žalobkýň, podľa ktorej Komisia nepreskúmala súhrnný účinok spornej pomoci a nezlučiteľnej talianskej pomoci.
64 Najprv treba pripomenúť, že v rozsudku Deggendorf, už citovanom v bode 10 vyššie, Súdny dvor rozhodol, že Komisia neprekročila hranice voľnej úvahy, keď pri rozhodovaní o pomoci, ktorú má členský štát v úmysle poskytnúť určitému podniku, prijme rozhodnutie, ktorým túto pomoc vyhlási za zlučiteľnú so spoločným trhom s výhradou, že daný podnik najprv vráti skoršiu protiprávnu pomoc, a to z dôvodu súhrnného účinku pomoci (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. septembra 2009, AceaElectrabel/Komisia, T‑303/05, neuverejnený v Zbierke, bod 166 a tam citovanú judikatúru).
65 Následne treba pripomenúť, že bod 23 usmernení, v ktorom sa Komisia v poznámke pod čiarou 14 odvoláva na rozsudok Deggendorf, už citovaný v bode 10 vyššie, znie:
„Ak bola firme v ťažkostiach v minulosti poskytnutá nezákonná pomoc, v súvislosti s ktorou prijala Komisia negatívne rozhodnutie s príkazom na nápravu, a žiadna takáto náprava sa neuskutočnila v súlade s článkom 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999, ktorým sa určujú podrobné pravidlá uplatňovania článku [88 ES], pri posudzovaní akejkoľvek pomoci na záchranu alebo reštrukturalizáciu, ktorá má byť poskytnutá tomu istému podniku, sa bude brať do úvahy po prvé súhrnný účinok minulej a novoposkytnutej pomoci, po druhé skutočnosť, že minulá pomoc nebola vrátená…“
66 Na jednej strane teda z rozsudku Deggendorf, už citovaného v bode 10 vyššie, ako aj z bodu 23 usmernení vyplýva, že Komisia musí v rámci skúmania zlučiteľnosti pomoci na reštrukturalizáciu so spoločným trhom v zásade pristúpiť k skúmaniu súhrnného účinku tejto pomoci a prípadných skorších pomocí, ktoré doposiaľ neboli vrátené. Takéto skúmanie je odôvodnené skutočnosťou, že výhody získané skoršími nezlučiteľnými pomocami, ktoré doposiaľ neboli vrátené, naďalej vyvolávajú účinky vo vzťahu k hospodárskej súťaži.
67 Na druhej strane Komisia za predpokladu, že podmieni poskytnutie zamýšľanej pomoci predchádzajúcim vrátením jednej alebo viacerých skorších pomocí, nie je povinná pristúpiť k skúmaniu súhrnného účinku týchto pomocí na hospodársku súťaž. Takéto podmienenie umožňuje predísť tomu, aby sa výhoda získaná zamýšľanou pomocou pridala k výhode získanej skoršími pomocami, keďže negatívne účinky na hospodársku súťaž vyplývajúce z poskytnutia skorších pomocí boli odstránené vrátením ich sumy aj s úrokmi. Podľa judikatúry totiž vrátenie pomoci s úrokmi umožňuje odstránenie neoprávnenej výhody spočívajúcej v nezaplatení úrokov, ktoré by príjemca pomoci zaplatil z danej sumy v prípade zlučiteľnej pomoci, ak by si musel túto sumu požičať na trhu v očakávaní rozhodnutia Komisie, ako aj v zlepšení jeho konkurenčného postavenia voči iným subjektom na trhu počas trvania protiprávneho stavu (rozsudok Súdneho dvora z 12. februára 2008, CELF a Ministre de la Culture et de la Communication, C‑199/06, Zb. s. I‑469, bod 51).
68 V prejednávanej veci treba uviesť, že Komisia po tom, ako v odôvodnení č. 48 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že „nič nebráni[lo] tomu, aby sa uplatnil prístup [vyplývajúci z rozsudku] Deggendorf, to znamená, aby sa [sporná] pomoc považovala za zlučiteľnú pod podmienkou, že jej platba sa pozastaví do okamihu vrátenia pomoci 44f“, uviedla v odôvodnení č. 50 tohto rozhodnutia nasledujúce:
„… Bodom 23 usmernení… sa Komisii pri posudzovaní pomoci na reštrukturalizáciu ukladá povinnosť ‚brať do úvahy po prvé súhrnný účinok minulej a novoposkytnutej pomoci, po druhé skutočnosť, že predchádzajúca pomoc nebola vrátená‘. Ako sa uvádza [v] poznámke pod čiarou [14] usmernení o reštrukturalizácii, toto ustanovenie sa zakladá na [rozsudku Deggendorf]. V tomto prípade sa Francúzsko zaviazalo vymáhať pomoc 44f pred vyplatením novej pomoci. V tomto rozhodnutí je Komisia v zmysle [rozsudku] Deggendorf povinná premeniť tento záväzok na podmienku zlučiteľnosti notifikovanej pomoci. Týmto spôsobom [Komisia] zabezpečí, že nedôjde ku kumulovaniu predchádzajúcej pomoci s novou pomocou a že predchádzajúca pomoc sa vráti. Takto nebude potrebné vziať do úvahy súhrnný účinok pomoci ani nevrátenie pomoci vo zvyšnej časti posúdenia novej pomoci.“
69 V tomto rámci, pokiaľ ide osobitne o nezlučiteľnú taliansku pomoc, po prvé treba uviesť, že je nesporné, ako v podstate vyplýva z odôvodnenia č. 61 napadnutého rozhodnutia, že talianska dcérska spoločnosť FagorBrandt bude ku dňu prijatia napadnutého rozhodnutia naďalej dlžná, pokiaľ ide o časť tejto pomoci vo výške menej ako jeden milión eur.
70 Po druhé treba konštatovať, že ako vyplýva z odôvodnenia č. 50 napadnutého rozhodnutia, ktoré je uvedené v bode 68 vyššie, jednak na rozdiel od pomoci 44f Komisia v napadnutom rozhodnutí nepodmienila poskytnutie spornej pomoci predchádzajúcim vrátením nezlučiteľnej talianskej pomoci. Okrem toho z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia nezohľadnila súhrnný účinok tejto výhody a výhody vyplývajúcej z poskytnutia spornej pomoci na hospodársku súťaž. V napadnutom rozhodnutí v rámci bodu „6.6. Predchádzanie akémukoľvek nadmernému narušeniu hospodárskej súťaže“ a predovšetkým v odôvodnení č. 76 tohto rozhodnutia totiž Komisia nepristúpila k nijakému inému skúmaniu, ako je skúmanie okolností, ktoré „majú tendenciu obmedziť negatívny vplyv… narušenia hospodárskej súťaže“ spôsobeného poskytnutím samotnej spornej pomoci. Okrem toho treba uviesť, že kompenzačné opatrenia, ktorými podmienila zlučiteľnosť spornej pomoci so spoločným trhom, ako to vyplýva z odôvodnenia č. 94 napadnutého rozhodnutia, sa odvíjajú od narušenia hospodárskej súťaže spôsobeného samotnou touto pomocou, a to bez toho, aby bol zohľadnený súhrnný účinok tejto pomoci a nezlučiteľnej talianskej pomoci.
71 Keďže Komisia nepodmienila poskytnutie spornej pomoci vrátením nezlučiteľnej talianskej pomoci, nevyhnutne bola povinná preskúmať súhrnný účinok týchto dvoch pomocí, čo v prejednávanej veci neurobila. Toto konštatovanie platí aj za predpokladu, ako sa Komisia v podstate domnievala v odôvodnení č. 31 rozhodnutia o začatí konania a ako uviedla, rovnako ako Francúzska republika a FagorBrandt na pojednávaní, že bolo potrebné usudzovať, že na základe rozsudku Deggendorf, už citovaného v bode 10 vyššie, nebolo možné, aby podmienila poskytnutie spornej pomoci zo strany Francúzskej republiky predchádzajúcim vrátením nezlučiteľnej talianskej pomoci zo strany Talianskej republiky.
72 V duchu toho, čo je uvedené vyššie, treba konštatovať, že Komisia sa v rámci skúmania narušenia hospodárskej súťaže, ktoré v prejednávanej veci uskutočnila, dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.
73 Tvrdenia, ktoré v tejto súvislosti uvádza Komisia, ako aj FagorBrandt a Francúzska republika, tento záver nespochybňujú.
74 Po prvé, pokiaľ ide o tvrdenie, ktoré Komisia uviedla vo svojich písomnostiach a v odpovedi na otázky Všeobecného súdu na pojednávaní, podľa ktorého preskúmala vplyv vrátenia spornej sumy na uskutočniteľnosť reštrukturalizácie, takéto tvrdenie musí byť zamietnuté ako neúčinné. Skutočnosť, že Komisia v odôvodnení č. 61 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že podľa francúzskych orgánov vrátenie tejto pomoci by nemalo „mať žiadny vplyv na finančnú situáciu skupiny“, sa totiž odlišuje od skúmania, ktoré mala Komisia okrem iného vykonať v súvislosti so súhrnným účinkom predmetných pomocí na hospodársku súťaž, ako aj na kompenzačné opatrenia, ktoré bolo v dôsledku toho potrebné prijať, a nemá vplyv na toto skúmanie.
75 Po druhé, pokiaľ Komisia vo svojich písomnostiach tvrdí, že „skutočné hospodárske účinky [nezlučiteľnej talianskej pomoci] boli minimálne“, takéto tvrdenie nemôže odôvodniť nezohľadnenie súhrnného účinku spornej pomoci a nezlučiteľnej talianskej pomoci.
76 Hoci totiž, ako vyplýva z judikatúry uvedenej v bode 37 vyššie, má Komisia pri posudzovaní zlučiteľnosti pomoci na reštrukturalizáciu so spoločným trhom k dispozícii širokú mieru voľnej úvahy, skutočnosť, že zostávajúca suma, ktorá sa má vrátiť zo skoršej pomoci, má vo vzťahu k zamýšľanej pomoci proporcionálne menší význam, v súlade s rozsudkom Deggendorf, už citovaným v bode 10 vyššie, neodôvodňuje upustenie od vykonania analýzy súhrnného účinku týchto dvoch pomocí na hospodársku súťaž. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa judikatúry uvedenej v bode 42 vyššie Všeobecnému súdu neprislúcha, aby uskutočnil takéto posúdenie a odhadol, aké závery by z neho Komisia musela vyvodiť.
77 Treba preto vyhovieť druhej výhrade tretej časti prvého žalobného dôvodu bez toho, aby bolo potrebné skúmať prvú výhradu tejto časti.
78 Z toho dôvodu treba zrušiť napadnuté rozhodnutie, pričom nie je potrebné rozhodnúť o ostatných šiestich častiach prvého žalobného dôvodu ani o druhom žalobnom dôvode, osobitne o prvej časti tohto žalobného dôvodu založenej na nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o existenciu štrukturálnej nadmernej kapacity na trhu (pozri bod 33 vyššie).
O návrhoch na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania
79 Ako bolo uvedené v bodoch 17 až 19 vyššie, žalobkyne navrhli Všeobecnému súdu, aby zaviazal Komisiu, ktorá s tým nesúhlasila, predložiť v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania určité dokumenty alebo druhy dokumentov.
80 Keďže, ako bolo uvedené v bode 78 vyššie, musí byť napadnuté rozhodnutie zrušené bez toho, aby bolo potrebné skúmať dôvodnosť návrhov na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania podaných žalobkyňami, treba zastaviť konanie o týchto návrhoch, lebo sa stali bezpredmetnými.
O trovách
81 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Okrem toho podľa článku 87 ods. 4 prvého a tretieho pododseku tohto rokovacieho poriadku jednak členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania, znášajú svoje trovy konania a jednak Všeobecný súd môže nariadiť, aby vedľajší účastník konania iný ako členské štáty, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP), inštitúcie a Dozorný úrad Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), znášal svoje vlastné trovy konania.
82 Keďže Komisia nemala úspech vo veci, je opodstatnené ju okrem jej vlastných trov konania zaviazať na náhradu trov konania žalobkýň v súlade s ich návrhmi.
83 Francúzska republika a FagorBrandt, ktorí nepredložili pripomienky, znášajú svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Rozhodnutie Komisie 2009/485/ES z 21. októbra 2008 o štátnej pomoci C 44/07 (ex N 460/07), ktorú Francúzsko zamýšľa poskytnúť v prospech podniku FagorBrandt, sa zrušuje.
2. Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli spoločnostiam Electrolux AB a Whirlpool Europe BV.
3. Francúzska republika a Fagor France SA znášajú svoje vlastné trovy konania.
Pelikánová | Jürimäe | van der Woude |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 14. februára 2012.
Podpisy