UZNESENIE SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (prvá komora)

z 25. novembra 2014

Vec F‑82/11 DEP

Nicolaos Loukakis a i.

proti

Európskemu parlamentu

„Verejná služba – Konanie – Určenie výšky trov konania“

Predmet:      Návrh na určenie výšky trov konania, ktorý podal podľa článku 92 ods. 1 rokovacieho poriadku účinného v rozhodnom čase N. Loukakis a 18 ďalších žalobcov v nadväznosti na rozsudok Loukakis a i./Parlament (F‑82/11, EU:F:2013:139)

Rozhodnutie:      Celková suma trov konania, ktoré má Európsky parlament nahradiť pánovi Loukakisovi a ďalším 18 žalobcom, ktorých mená sú uvedené v prílohe, ako nahraditeľné trovy konania vo veci F‑82/11, je stanovená na 20 097 eur.

Abstrakt

1.      Súdne konanie – Trovy konania – Určenie – Nahraditeľné trovy konania – Pojem – Nutné výdavky, ktoré vznikli účastníkom konania – Nutnosť služieb advokáta, ktorú možno vyvodiť z úkonov vykonaných v konaní na Súde pre verejnú službu

[Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 91 písm. b)]

2.      Súdne konanie – Trovy konania – Určenie – Skutočnosti, ktoré treba zohľadniť – Pomoc poskytovaná tým istým advokátom počas konania pred podaním žaloby relevantného pre spor – Skrátenie času prípravy potrebného na sporové konanie – Rozsah práce poradcu – Vzťah s rozsahom vyjadrení – Neexistencia

[Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 91 písm. b)]

1.      Podľa článku 91 písm. b) Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu trovy konania, ktoré sa nahrádzajú, sa obmedzujú jednak na tie, ktoré vznikli v súvislosti s konaním pred týmto súdom, ako aj na tie, ktoré boli v tejto súvislosti nutné.

V tejto súvislosti možno zo skutočnosti, že advokát podal žalobu, vypracoval repliku a pripomienky a zúčastnil sa na pojednávaní, vyvodiť, že tento advokát skutočne vykonal úkony a poskytol služby nutné na účely konania na Súde pre verejnú službu.

(pozri body 25 a 26)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: uznesenie Martinez Erades/SEAE, F‑64/12 DEP, EU:F:2013:111, bod 21

2.      Súd Únie nie je viazaný vyúčtovaním predloženým účastníkom konania, ktorý chce náhradu trov konania. Je jeho povinnosťou zohľadniť iba celkový počet odpracovaných hodín, ktoré sa môžu zdať ako objektívne nutné na účely konania.

Keď však advokát poskytoval žalobcovi pomoc už počas konaní alebo krokov, ktoré prechádzali súvisiacemu sporu, Súd pre verejnú službu zohľadní, že tento advokát pozná relevantné okolnosti sporu, čo mu mohlo uľahčiť jeho prácu a skrátiť čas prípravy potrebný na sporové konanie.

Napokon, výška odmeny nemôže nevyhnutne závisieť od dĺžky vyjadrení podaných poradcom účastníka konania, pretože túto dĺžku nemožno v zásade posudzovať tak, že zodpovedá veľkému množstvu práce.

(pozri body 32, 33 a 38)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: uznesenie IPK‑München/Komisia, T‑331/94 DEP, EU:T:2006:11, bod 59 a tam citovaná judikatúra

Súd pre verejnú službu: uznesenia Suvikas/Rada, F‑6/07 DEP, EU:F:2009:74, bod 26; Schönberger/Parlament, F‑7/08 DEP, EU:F:2010:32, bod 29, a Missir Mamachi di Lusignano/Komisia, F‑50/09 DEP, EU:F:2012:147, bod 21