Vec T‑529/13

Balázs‑Árpád Izsák

a

Attila Dabis

proti

Európskej komisii

„Inštitucionálne právo – Európska iniciatíva občanov – Politika súdržnosti – Regióny s národnostnou menšinou – Zamietnutie zápisu – Zjavná neexistencia právomocí Komisie – Článok 4 ods. 2 písm. b) a článok 4 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 211/2011“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (prvá komora) z 10. mája 2016

1.      Súdne konanie – Predloženie nových dôvodov počas súdneho konania – Podmienky – Rozšírenie existujúceho žalobného dôvodu – Prípustnosť

[Rokovací poriadok Všeobecného súdu (1991), článok 44 ods. 1 písm. c) a článok 48 ods. 2]

2.      Občianstvo Únie – Práva občana – Predloženie iniciatívy občanov – Nariadenie č. 211/2011 – Podmienky zápisu – Informácie, ktoré musia byť pripojené k návrhu – Informácie o predmete, cieľoch a kontexte – Fakultatívny charakter – Dôsledky odovzdania týchto informácií – Povinnosť preskúmania Komisiou

[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 211/2011, článok 4 ods. 2 písm. b) a príloha II]

3.      Občianstvo Únie – Práva občana – Predloženie iniciatívy občanov – Nariadenie č. 211/2011 – Podmienky zápisu – Návrh, ktorý musí patriť do rámca právomocí Komisie – Konštatovanie zjavnej absencie právomoci v nadväznosti na prvé preskúmanie – Zamietnutie návrhu – Porušenie zásady riadnej správy vecí verejných – Neexistencia

[Charta základných práv Európskej únie, článok 41 ods. 1; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 211/2011, článok 4 ods. 2 písm. b) a článok 10 ods. 1 písm. c)]

4.      Akty inštitúcií – Výber právneho základu – Výber, ktorý musí byť založený na objektívnych prvkoch, ktoré môžu byť súdne preskúmané

(Článok 5 ZEÚ)

5.      Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť – Právomoc Únie – Rozsah – Prijatie aktu, ktorý smeruje k priznaniu osobitného postavenia regiónom s národnostnou menšinou, bez ohľadu na politickú, administratívnu a inštitucionálnu situáciu, ktorá platí v dotknutých členských štátoch – Vylúčenie

(Článok 4 ods. 2 ZEÚ; články 174 ZFEÚ až 178 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1059/2003, článok 3 ods. 5)

6.      Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť – Právomoc Únie – Rozsah – Prijatie aktu, ktorý smeruje k zabráneniu akémukoľvek zaostávaniu regiónov s národnostnou menšinou z dôvodu ich špecifických etnických, kultúrnych, náboženských alebo jazykových charakteristík – Vylúčenie

(Článok 2 ZEÚ a článok 6 ods. 1 ZEÚ; článok 174 tretí odsek ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 21 ods. 1 a článok 51 ods. 1)

7.      Kultúra – Právomoc Únie – Rozsah – Prijatie aktu, ktorý smeruje k zavedeniu určitých záruk umožňujúcich zachovanie etnických, kultúrnych, náboženských či jazykových charakteristík regiónov s národnostnou menšinou, v rámci politiky súdržnosti – Vylúčenie

(Článok 3 ods. 3 ZEÚ; článok 167 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 22)

8.      Európska únia – Právomoci – Boj proti diskriminácii – Rozsah – Prijatie aktu, ktorý smeruje k zabráneniu akémukoľvek zaostávaniu regiónov s národnostnou menšinou z dôvodu ich etnických, kultúrnych, náboženských alebo jazykových špecifík – Vylúčenie

(Článok 19 ods. 1 ZFEÚ)

9.      Žaloba o neplatnosť – Dôvody – Zneužitie právomoci – Definícia

(Článok 263 ZFEÚ)

1.      Podľa ustanovení článku 44 ods. 1 písm. c) v spojení s článkom 48 ods. 2 rokovacieho poriadku z roku 1991 je predloženie nových dôvodov po podaní žaloby zakázané s výnimkou prípadu, ak sú založené na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania. Dôvod, ktorý predstavuje doplnenie dôvodu uvedeného skôr, či už priamo alebo nepriamo, v pôvodnom návrhu na začatie konania a ktorý úzko súvisí s týmto dôvodom, však musí byť vyhlásený za prípustný.

Na to, aby nové tvrdenie bolo možné považovať za rozšírenie už skôr uvedeného žalobného dôvodu alebo výhrady, musí nové tvrdenie súvisieť s dôvodmi alebo výhradami pôvodne uvedenými v žalobe dostatočne úzko na to, aby ich bolo možné považovať za výsledok riadneho vývoja diskusie v súdnom konaní.

(pozri body 32, 33)

2.      Z článku 4 nariadenia č. 211/2011 o iniciatíve občanov a jeho prílohy II vyplýva, že Komisia skúma informácie oznámené organizátormi na účely posúdenia, či návrh iniciatívy občanov spĺňa podmienky registrácie stanovené v článku 4 ods. 2 písm. b) toho istého nariadenia. V tejto súvislosti, pokiaľ ide o právo organizátorov predložiť „informácie opísané v prílohe II“, na ktoré odkazuje článok 4 toho istého nariadenia, tieto informácie sa neobmedzujú na minimálne informácie, ktoré podľa tej istej prílohy musia byť poskytnuté do registra.

Právo poskytnúť dodatočné informácie, či dokonca návrh právneho aktu Únie, priznané organizátorom návrhu iniciatívy v prílohe II nariadenia č. 211/2011, má za dôsledok povinnosť Komisie skúmať uvedené informácie z toho istého dôvodu ako akúkoľvek inú informáciu poskytnutú pri uplatnení uvedenej prílohy, v súlade so zásadou riadnej správy vecí verejných, ku ktorej sa viaže povinnosť príslušnej inštitúcie starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné skutočnosti dotknutého prípadu. Preto nezávisle dokonca aj od toho, či požadované informácie poskytnuté do registra boli dostačujúce, treba prijať záver, že na účely posúdenia, či sporný návrh spĺňa podmienky pre zápis, uvedené v článku 4 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 211/2011, Komisia musí skúmať dodatočné informácie.

Okrem toho organizátorom iniciatívy občanov prislúcha posúdiť v každom jednotlivom prípade, či je v ich záujme vykonať ich právo priznané v prílohe II nariadenia č. 211/2011 poskytnúť uvedené dodatočné informácie, vzhľadom na tomu zodpovedajúcu povinnosť prislúchajúcu Komisii, preskúmať ich s cieľom posúdiť najmä, či návrh iniciatívy občanov musí byť zaregistrovaný. Po tom, čo sa organizátori rozhodli vykonať svoje právo a poskytnúť takéto dodatočné informácie, tieto informácie musia byť Komisiou zohľadnené bez toho, aby Komisia mohla a musela skúmať, či je zohľadnenie uvedených informácií v záujme organizátorov alebo nie.

(pozri body 47 – 50, 56)

3.      Zo znenia článku 4 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 211/2011 o iniciatíve občanov vyplýva, že Komisia musí pristúpiť k prvému preskúmaniu údajov, ktorými disponuje, s cieľom posúdiť, či návrh iniciatívy občanov nepatrí zjavne mimo rámca jej právomocí, keďže je spresnené, že širšie preskúmanie sa predpokladá v prípade registrácie návrhu. Článok 10 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 211/2011 totiž uvádza, že keď Komisia dostane európsku iniciatívu občanov, do troch mesiacov uvedie v oznámení svoje právne a politické závery o uvedenej iniciatíve občanov, prípadné opatrenia, ktoré má v úmysle prijať, a odôvodnenie prijatia, resp. neprijatia týchto opatrení.

V tejto súvislosti Komisii nemožno vytýkať, že by porušila zásadu riadnej správy vecí verejných zakotvenú v článku 41 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, keďže správne odmietla zaregistrovať návrh iniciatívy občanov, ktorý nespĺňal podmienky na registráciu, stanovené v článku 4 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 211/2011.

(pozri body 60, 124, 125)

4.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 66)

5.      Zo spojených ustanovení článkov 174 ZFEÚ až 178 ZFEÚ vyplýva, že normotvorca Únie je oprávnený prijať opatrenia, ktoré majú za cieľ podporu celkového harmonického rozvoja Únie a konkrétne znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostalosti v najviac znevýhodnených regiónoch, venujúc v tejto súvislosti mimoriadnu pozornosť vidieckym regiónom, regiónom zasiahnutým zmenami v priemysle a regiónom závažne a trvalo znevýhodneným prírodnými a demografickými podmienkami, ako sú najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva, ostrovné, cezhraničné a horské regióny.

V tejto súvislosti články 174 ZFEÚ až 178 ZFEÚ nemôžu predstavovať právny základ na prijatie aktu, ktorý vedie k novému definovaniu pojmu región v zmysle uvedených ustanovení, udeľujúc skutočné postavenie regiónom s národnostnou menšinou, a to bez ohľadu na politickú, administratívnu a inštitucionálnu situáciu, ktorá platí v dotknutých členských štátoch. V súlade s článkom 4 ods. 2 ZEÚ totiž Únia musí v rámci politiky súdržnosti rešpektovať politickú, administratívnu a inštitucionálnu situáciu, ktorá vládne v členských štátoch. Pokiaľ teda článok 3 ods. 5 nariadenia č. 1059/2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely stanovuje len na účely zabezpečenia kompatibility regionálnych štatistických údajov zohľadniť kritériá, ako sú geografická, sociálno‑hospodárska, historická, kultúrna alebo environmentálna situácia, je to len s cieľom spojiť do neadministratívnej jednotky dostatočnej veľkosti populácie administratívne jednotky existujúce v dotknutých členských štátoch a na jediný účel zabezpečiť kompatibilitu štatistík týkajúcich sa úrovne rozvoja týchto rozdielnych administratívnych jednotiek.

Z toho vyplýva, že normotvorca Únie nemôže bez porušenia článku 4 ods. 2 ZEÚ prijať akt, ktorý by definoval regióny s národnostnou menšinou, ktorým by sa mala v rámci politiky súdržnosti Únie venovať mimoriadna pozornosť, na základe autonómnych kritérií, a teda bez ohľadu na politickú, administratívnu a inštitucionálnu situáciu existujúcu v dotknutých členských štátoch. Okrem toho dokonca za predpokladu, že regióny s národnostnou menšinou by mohli zodpovedať administratívnym jednotkám existujúcim v dotknutých členských štátoch alebo spojeniam takýchto jednotiek, treba poznamenať, že zachovanie špecifických etnických, kultúrnych, náboženských či jazykových charakteristík týchto regiónov nie je cieľom, ktorý by mohol odôvodňovať prijatie právneho aktu Únie na základe článkov 174 ZFEÚ, 176 ZFEÚ, 177 ZFEÚ a 178 ZFEÚ.

(pozri body 69, 72, 74 – 77)

6.      Podľa znenia článku 2 ZEÚ je Únia založená na rešpektovaní ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Okrem toho článok 21 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie zakazuje akúkoľvek diskrimináciu z dôvodu príslušnosti k národnostnej menšine. Článok 6 ods. 1 ZEÚ uvádza, že Únia uznáva práva, slobody a zásady uvedené v Charte základných práv, ktorá má rovnakú právnu silu ako Zmluvy, a článok 51 ods. 1 uvedenej Charty spresňuje, že jej ustanovenia sú pri dodržaní zásady subsidiarity určené pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie a tiež pre členské štáty výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie. Z toho vyplýva, že pri výkone svojich delených právomocí v oblasti hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Únia a členské štáty nemajú diskriminovať osoby a obyvateľstvo z dôvodu ich príslušnosti k národnostnej menšine.

V tejto súvislosti ani článok 2 ZEÚ, ani článok 21 ods. 1 Charty základných práv, ani žiadne iné ustanovenie práva Únie týkajúce sa boja proti diskriminácii, najmä ustanovenia založené na príslušnosti k národnostnej menšine, neumožňujú Komisii navrhnúť v rámci politiky súdržnosti Únie právny akt Únie, ktorý by mal zabrániť akémukoľvek zaostávaniu regiónov s národnostnou menšinou v hospodárskom rozvoji v porovnaní s okolitými regiónmi, z dôvodu znevýhodnenia, ktoré pre prvé uvádzané regióny predstavujú ich špecifické etnické, kultúrne, náboženské alebo jazykové charakteristiky. Presnejšie, hoci článok 174 tretí odsek ZFEÚ konštatuje, že najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva, ostrovné, cezhraničné a horské regióny trpia prírodnými a demografickými znevýhodneniami zodpovedajúcimi ich ostrovnej povahe, cezhraničnej povahe, ich reliéfu, ich izolovanosti, ich nízkej alebo veľmi nízkej hustote obyvateľstva, neuvádza regióny, ktorých etnické, kultúrne, náboženské či jazykové charakteristiky sa odlišujú od charakteristík okolitých regiónov.

(pozri body 82 – 84, 86)

7.      Z článku 167 ZFEÚ a konkrétnejšie z odsekov 2 a 5 toho istého článku vyplýva, že v rámci kultúrnej politiky Únie a s cieľom prispieť k rozkvetu kultúr členských štátov pri rešpektovaní ich národnej a regionálnej rozmanitosti a zároveň zdôrazňujúc spoločné kultúrne dedičstvo, je normotvorca Únie oprávnený prijať podporné opatrenia, ktorých účelom nie je zosúlaďovať zákony a iné právne predpisy členských štátov, alebo odporúčania, ktoré sledujú konkrétne ciele, a to po prvé zlepšenie vedomostí a šírenie kultúry a histórie európskych národov, po druhé zachovanie a ochranu kultúrneho dedičstva európskeho významu, po tretie nekomerčné kultúrne výmeny a po štvrté umeleckú a literárnu tvorbu vrátane audiovizuálnej oblasti.

Návrh právneho aktu Únie, ktorý v rámci politiky súdržnosti Únie smeruje k zavedeniu určitých záruk na to, aby špecifické etnické, kultúrne, náboženské či jazykové charakteristiky regiónov s národnostnou menšinou mohli byť zachované, neprispieva k žiadnemu z cieľov, ktoré sleduje kultúrna politika Únie uvedená v článku 167 ZFEÚ. Zachovanie regiónov s národnostnou menšinou prostredníctvom takýchto charakteristík, či dokonca priznanie autonómneho postavenia takýchto regiónov s cieľom vykonávať politiku súdržnosti Únie je cieľom, ktorý na jednej strane ide ďaleko nad rámec bežného prispenia k rozkvetu kultúr členských štátov pri rešpektovaní ich národnej a regionálnej rozmanitosti alebo jednoduchého zdôraznenia spoločného kultúrneho dedičstva a ktorý sa na druhej strane nespája priamo s niektorým z cieľov konkrétne uvedených v článku 167 ods. 2 ZFEÚ. Článok 3 ods. 3 ZEÚ, článok 167 ods. 1 ZFEÚ, ani článok 22 Charty základných práv Európskej únie neumožňujú Komisii navrhnúť v rámci politiky súdržnosti Únie právny akt smerujúci k ochrane kultúrnej rôznorodosti predstavovanej národnostnými menšinami.

(pozri body 98 – 102)

8.      Bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia Zmlúv a v rámci právomocí, ktorými je poverená Únia, článok 19 ods. 1 ZFEÚ normotvorcu Únie splnomocňuje prijať opatrenia na boj proti diskriminácii založenej na pohlaví, rasovom alebo etnickom pôvode, náboženskom vyznaní alebo viere, postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácii. Preto toto ustanovenie nemôže predstavovať primeraný právny základ na navrhnutie právneho aktu Únie týkajúceho sa regiónov s národnostnou menšinou, ktorý nemá za cieľ bojovať proti diskriminácii postihujúcej osoby alebo obyvateľstva usadeného v týchto regiónoch z dôvodu ich príslušnosti k takejto menšine, ale zabrániť akémukoľvek zaostávaniu regiónov s národnostnou menšinou v hospodárskom rozvoji v porovnaní s okolitými regiónmi, z dôvodu znevýhodnenia, ktoré pre prvé uvádzané regióny predstavujú ich špecifické etnické, kultúrne, náboženské alebo jazykové charakteristiky.

(pozri body 111 – 113)

9.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 118)