ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU EURÓPSKEJ ÚNIE
(tretia komora)
z 3. júna 2015
Vec F‑78/14
Philipp Oliver Gross
proti
Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ)
„Verejná služba – Zamestnanci ESVČ – Úradníci – Povýšenie – Článok 43 a článok 45 ods. 1 služobného poriadku – Porovnávacie hodnotenie zásluh všetkých úradníkov prichádzajúcich do úvahy na povýšenie – Úradníci navrhnutí službami ESVČ a úradníci, ktorí neboli navrhnutí – Zohľadnenie hodnotiacich správ – Výlučne slovné hodnotenia“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu o ESAE na základe jej článku 106a, ktorou pán Gross navrhuje zrušenie rozhodnutí menovacieho orgánu (ďalej len „MO“) Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) z 9. a 14. októbra 2013 nepovýšiť ho v rámci povyšovania v roku 2013, ako aj zrušenie rozhodnutí z 9. a 14. októbra 2013 ustanovujúcich zoznam úradníkov povýšených v rámci tohto povyšovania
Rozhodnutie: Rozhodnutie menovacieho orgánu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť z 9. októbra 2013 ustanovujúce zoznam úradníkov povýšených v rámci povyšovania v roku 2013 sa zrušuje v rozsahu, v akom na ňom chýba meno pána Grossa. Európska služba pre vonkajšiu činnosť znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil pán Gross.
Abstrakt
1. Žaloby úradníkov – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Zhoda medzi sťažnosťou a žalobou – Povinnosť prevziať do žaloby všetky tvrdenia uvádzané v sťažnosti – Neexistencia
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
2. Súdne konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Jasné a presné uvedenie dôvodov
[Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 35 ods. 1 písm. e)]
3. Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Spôsoby – Voľná úvaha administratívy – Zavedenie systému založeného výlučne na poznámkach hodnotiteľov bez použitia číselných hodnotení alebo analytických posúdení – Neprípustnosť
(Služobný poriadok úradníkov, článok 45)
4. Úradníci – Povýšenie – Porovnávacie hodnotenie zásluh – Spôsoby – Voľná úvaha administratívy – Nevyhnutnosť, aby výbor pre povýšenie hodnotil všetkých úradníkov inštitúcie prichádzajúcich do úvahy na povýšenie, bez ohľadu na prípustnosť predchádzajúceho hodnotenia v rámci jednotlivých administratívnych útvarov
(Služobný poriadok úradníkov, článok 21 prvý odsek a článok 45 ods. 1)
1. Pravidlo zhody medzi sťažnosťou a žalobou neznamená, že žaloba musí prevziať všetky tvrdenia uvádzané v predchádzajúcej administratívnej sťažnosti. Aj keď totiž konanie pred podaním žaloby neposkytne riešenie, ktoré uspokojuje dotknutú osobu, môže viesť k zúženiu diskusie na súde Únie, pretože odpoveď menovacieho orgánu na sťažnosť môže presvedčiť sťažovateľa o nedôvodnosti niektorých z jeho tvrdení.
(pozri bod 26)
2. Súd Únie musí vykladať dôvody uvádzané žalobcom so zreteľom na ich podstatu, pokiaľ vyplývajú zo žaloby dostatočne jasne.
(pozri bod 38)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: rozsudok Mantzouratos/Parlament, F‑64/10, EU:F:2011:72, bod 16
3. Hoci má menovací orgán širokú mieru voľnej úvahy pri stanovení postupu alebo metódy, ktorú považuje za najvhodnejšiu na vykonanie porovnávacieho hodnotenia zásluh, ktoré sa majú zohľadniť v rámci rozhodnutia o povýšení upraveného v článku 45 služobného poriadku, právomoc takto priznaná administratíve je napriek tomu obmedzená nevyhnutnosťou vykonať porovnávacie hodnotenie zásluh starostlivo a nestranne, v záujme služby a v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. Toto hodnotenie tiež treba vykonať s použitím zdrojov informácií a údajov, ktoré sú porovnateľné. Aby bol v tomto zmysle systém povyšovania čo najspravodlivejší, musí uvedený orgán podľa článku 45 služobného poriadku dbať na objektívne porovnávacie hodnotenie zásluh na jednej strane tým, že zabezpečí porovnateľnosť hodnotenia všetkých úradníkov zavedením spoločnej stupnice hodnotenia, a na druhej strane tým, že zjednotí kritériá hodnotenia pre hodnotiteľov.
Z tohto pohľadu výlučne slovné hodnotenia neumožňujú metodicky odhaliť rozdiely v spôsobe hodnotenia úradníkov a tak ovplyvňujú schopnosť menovacieho orgánu vykonať objektívne porovnanie zásluh.
Povinnosť vykonať porovnanie zásluh na rovnom základe s použitím porovnateľných zdrojov informácií a údajov, obsiahnutá v článku 45 služobného poriadku, totiž vyžaduje postup alebo metódu, ktorá je schopná neutralizovať subjektivitu vyplývajúcu z hodnotení vykonaných rôznymi hodnotiteľmi.
(pozri body 40 a 45 – 47)
Odkaz:
Súdny dvor: rozsudok de Wind/Komisia, 62/75, EU:C:1976:103, bod 17
Súd prvého stupňa: rozsudky Casini/Komisia, T‑132/03, EU:T:2005:324, bod 52, a tam citovaná judikatúra, a Buendía Sierra/Komisia, T‑311/04, EU:T:2006:329, body 131 a 172, a tam citovaná judikatúra
Všeobecný súd Európskej únie: rozsudok Stols/Rada, T‑95/12 P, EU:T:2014:3, bod 32
Súd pre verejnú službu: rozsudky Praskevicius/Parlament, F‑81/10, EU:F:2011:120, bod 53; Van Neyghem/Rada, F‑77/11, EU:F:2012:187, bod 38, a Nieminen/Rada, F‑81/12, EU:F:2014:50, body 58 a 91, a tam citovaná judikatúra, ktorý je predmetom odvolania na Všeobecnom súde Európskej únie, vec T‑464/14 P
4. Článok 45 ods. 1 služobného poriadku vyžaduje od menovacieho orgánu, aby pred každým povýšením vykonal porovnávacie hodnotenie zásluh všetkých úradníkov, ktorí prichádzajú do úvahy na povýšenie. Presnejšie povedané, pri svojom hodnotení si menovací orgán môže nechať pomáhať administratívnymi službami na rôznych stupňoch hierarchie, v súlade so zásadami, ktoré sú vlastné fungovaniu každého hierarchicky usporiadaného administratívneho systému a ktoré boli vyjadrené v článku 21 prvom odseku služobného poriadku. Predchádzajúce hodnotenie spisov úradníkov prichádzajúcich do úvahy na povýšenie na každom generálnom riaditeľstve však nenahrádza porovnávacie hodnotenie, ktoré má následne vykonať výbor pre povýšenie, keď je to stanovené, a potom menovací orgán. Predovšetkým, ak nemá byť porovnávacie hodnotenie zásluh všetkých úradníkov prichádzajúcich do úvahy na povýšenie bezpredmetné, nemožno pripustiť, aby sa uvedený orgán uspokojil s tým, že preskúma zásluhy úradníkov, ktorí sú v zoznamoch zostavených jednotlivými službami alebo generálnymi riaditeľstvami zaradení najlepšie.
Ak teda neexistuje postup alebo metóda objektivizácie, ako sú napríklad štatistické priemery, priznanie bodov hodnotenia upravených opravnými koeficientmi, ktoré majú neutralizovať rozdiely v spôsobe hodnotenia každého generálneho riaditeľstva alebo nezávislej služby, prideľovanie bodov za zásluhy alebo usmernenia stanovujúce spoločné objektívne kritériá týkajúce sa profilu služobného postupu kategórií úradníkov, tento systém nezabezpečuje objektívne porovnanie úradníkov prichádzajúcich do úvahy na povýšenie v rôznych platových triedach na úrovni všetkých zamestnancov, a na tejto úrovni je dokonca faktorom rozdeľovania porovnania zásluh, ktorý zdôrazňuje význam subjektivity hodnotiacich správ.
Okrem toho okolnosť, že spoločný výbor pre povýšenie potvrdil existenciu zjavne nesprávneho posúdenia zásluh úradníkov prichádzajúcich do úvahy na povýšenie neumožňuje dospieť k záveru, že boli skutočne porovnané zásluhy všetkých uvedených úradníkov.
(pozri body 54, 62 a 80)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: rozsudky Tsirimokos/Parlament, T‑76/92, EU:T:1993:106, bod 17; Allo/Komisia, T‑386/94, EU:T:1996:123, bod 31 a nasl.; Séché/Komisia, T‑112/96 a T‑115/96, EU:T:1999:134, bod 61; Cubero Vermurie/Komisia, T‑187/98, EU:T:2000:225, bod 85; Caravelis/Parlament, T‑182/99, EU:T:2001:131, body 33 a 34; Tsarnavas/Komisia, T‑188/01 až T‑190/01, EU:T:2003:77, bod 121; Heurtaux/Komisia, T‑172/03, EU:T:2005:34, bod 40, a Nielsen/Rada, T‑353/03, EU:T:2005:127, bod 63 a nasl.
Súd pre verejnú službu: uznesenie Debaty/Rada, F‑47/13, EU:F:2013:215, bod 31