NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

ELEANOR SHARPSTON

prednesené 11. apríla 2019 (1)

Vec C‑482/17

Česká republika

proti

Európskemu parlamentu,

Rade Európskej Únie

„Žaloba o neplatnosť – Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/853, ktorou sa mení smernica Rady 91/477/EHS o kontrole získavania a vlastnenia zbraní – Porušenie zásad prenesenia právomocí, proporcionality, právnej istoty a nediskriminácie – Medziinštitucionálna dohoda o lepšej tvorbe práva – Posúdenie vplyvu“

1.        V nadväznosti na sériu tragických udalostí, ku ktorým došlo v Paríži a v Kodani,(2) Európska komisia prijala návrh(3) na zmenu právnych predpisov Únie o kontrole, získavaní a držbe zbraní.(4) Návrhom z 9. augusta 2017(5) podaným na základe článku 263 ZFEÚ sa Česká republika domáha zrušenia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/853 zo 17. mája 2017, ktorou sa mení smernica Rady 91/477/EHS, ktorá obsahuje príslušné pravidlá Únie riadiace túto vec.(6)

2.        Na podporu svojej žaloby uvádza Česká republika štyri žalobné dôvody. Tvrdí, že prijatím smernice 2017/853 Parlament a Rada (ďalej len „normotvorca Únie“) porušili tieto zásady práva Únie: zásadu prenesenia právomocí v rozsahu, v akom normotvorca Únie použil článok 114 ZFEÚ ako právny základ aktu, ktorý v skutočnosti sleduje cieľ predchádzania trestnej činnosti, najmä terorizmu (prvý žalobný dôvod); zásadu proporcionality (druhý žalobný dôvod); zásadu právnej istoty a legitímnych očakávaní (tretí žalobný dôvod), a zásadu nediskriminácie (štvrtý žalobný dôvod).

 Právny rámec

 Zmluva o Európskej únii

3.        V zmysle článku 4 ods. 2 ZEÚ Európska únia rešpektuje rovnosť členských štátov pred Zmluvami. Rešpektuje tiež „ich základné štátne funkcie“, najmä zabezpečovanie územnej celistvosti štátu, udržiavanie verejného poriadku a zabezpečovanie národnej bezpečnosti. Predovšetkým národná bezpečnosť ostáva vo výlučnej zodpovednosti každého členského štátu.

4.        Článok 5 ods. 2 ZEÚ stanovuje, že podľa zásady prenesenia právomocí Únia koná len v medziach právomocí, ktoré na ňu preniesli členské štáty v Zmluvách na dosiahnutie cieľov v nich vymedzených.

5.        V súlade so zásadou proporcionality zakotvenou v článku 5 ods. 4 ZEÚ neprekračuje forma činnosti Únie rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov Zmlúv.

 Zmluva o fungovaní Európskej únie

6.        Článok 18 ZFEÚ zakazuje diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti v rozsahu pôsobnosti zmlúv.

7.        Je známe, že Európska únia prijíma opatrenia s cieľom vytvoriť vnútorný trh (ktorý zahŕňa priestor bez vnútorných hraníc) alebo zabezpečiť jeho fungovanie v súlade so Zmluvami v zmysle článku 26 ZFEÚ.

8.        Článok 84 ZFEÚ stanovuje, že zatiaľ čo normotvorca Únie môže ustanoviť opatrenia na povzbudenie a podporu činnosti členských štátov v oblasti predchádzania trestnej činnosti, harmonizácia zákonov a iných právnych predpisov členských štátov v tejto oblasti je výslovne vylúčená z pôsobnosti Európskej únie.

9.        Článok 114 ods. 1 ZFEÚ stanovuje podrobné ustanovenia na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 26 ZFEÚ. Normotvorca Únie je teda oprávnený prijímať opatrenia na aproximáciu právnych predpisov týkajúcich sa vytvárania a fungovania vnútorného trhu. V článku 114 ods. 3 ZFEÚ sa uvádza, že Komisia vo svojich návrhoch, ktoré sa týkajú zdravia, bezpečnosti, ochrany životného prostredia a ochrany spotrebiteľa, ako aj Parlament a Rada pri výkone svojich príslušných právomocí, berú za základ vysokú úroveň takejto ochrany, prihliadajúc najmä na vývoj vychádzajúci z nových vedeckých poznatkov.

 Charta základných práv Európskej únie

10.      Článok 17 Charty základných práv Európskej únie(7) uvádza, že každý má právo vlastniť svoj oprávnene nadobudnutý majetok, užívať ho, nakladať s ním a odkázať ho. Toto právo je obmedzené v tom, že jednotlivci môžu byť zbavení svojho majetku vo verejnom záujme, v prípadoch a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon. Užívanie majetku môže byť tiež upravené zákonom v nevyhnutnej miere v súlade so všeobecným záujmom.

 Smernica 91/477

11.      V odôvodneniach smernice 91/477 sú uvedené tieto tvrdenia.(8) Podľa ustanovení Zmluvy vnútorný trh zahrnuje oblasť bez vnútorných hraníc, kde je zabezpečený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu. Úplné zrušenie kontrol držby zbraní na hraniciach členských štátov si vyžaduje splnenie určitých základných podmienok, vrátane aproximácie právnych predpisov tákajúcich sa zbraní.(9) Vzájomná dôvera v oblasti ochrany bezpečnosti osôb medzi členskými štátmi by sa zvýšila v dôsledku harmonizácie právnych predpisov určujúcich kategórie strelných zbraní, ktorých nadobudnutie a držba súkromnými osobami sa má zakázať alebo sa má podrobiť oprávneniu, alebo ohláseniu.(10)

12.      Kapitola I sa týka pôsobnosti smernice 91/477. Prvý pododsek článku 1 ods. 1 definuje strelnú zbraň ako „akúkoľvek prenosnú zbraň s hlavňou, v ktorej sa strela, náboj alebo projektil uvádza do pohybu okamžitým uvoľnením nahromadenej energie, alebo zbraň, ktorá je na tento účel vyrobená alebo ktorú je možné na tento účel upraviť, okrem prípadov, keď je vylúčená … z jedného z dôvodov uvedených v prílohe I časti III“. Strelné zbrane sú zaradené do štyroch kategórii v časti II prílohy I: zakázané strelné zbrane (kategória A); strelné zbrane podliehajúce oprávneniu (kategória B); strelné zbrane podliehajúce ohláseniu (kategória C), a iné strelné zbrane (kategória D).

13.      V súlade s článkom 3 môžu členské štáty prijať prísnejšie ustanovenia ako sú tie, ktoré sú stanovené v smernici 91/477.

14.      Kapitola 2 obsahuje ustanovenia o zosúladení právnych predpisov týkajúcich sa strelných zbraní, vrátane predpisov o nadobúdaní, držbe, pohybe a prevode jednotlivých kategórií strelných zbraní na civilné použitie v Európskej únii,(11) pričom zaručuje pružnejšie pravidlá pre zbrane používané na lov a športovú streľbu.(12) Smernica 91/477 sa nevzťahuje na nadobúdanie alebo držbu zbraní a streliva ozbrojenými silami, políciou, štátnymi orgánmi alebo zberateľmi a orgánmi, ktoré sa zaoberajú historickými aspektmi zbraní, a nevzťahuje sa ani na obchodné prevody vojnových zbraní a streliva.(13)

15.      Kapitola 3 stanovuje formálne náležitosti pre pohyb zbraní v rámci Únie. Podľa článku 11 možno strelné zbrane prevážať z jedného členského štátu do druhého iba za podmienok v ňom stanovených. Tieto podmienky zahŕňajú poskytovanie informácií, ako sú mená a adresy osoby, ktorá predáva a kupuje strelné zbrane, a vydanie oprávnenia obsahujúceho potrebné informácie členským štátom, ktorý prevod povolil. Podľa článku 12, ak sa nepoužije postup stanovený v článku 11, nepovolí sa držba zbrane počas cesty cez dva alebo viacero členských štátov, kým dotknutá osoba nezíska oprávnenie každého z týchto členských štátov. Oprávnenie sa zapíše do európskeho zbrojného pasu, ktorý musí cestujúci predložiť vždy, keď ho o to požiadajú.

16.      V súlade s článkom 17 (časť kapitoly 4) bola Komisia povinná predložiť správy a/alebo štúdie Európskemu parlamentu a Rade: (i) do 28. júla 2015 o situácii vyplývajúcej z uplatňovania smernice 91/477; (ii) do 28. júla 2012 o výhodách a nevýhodách zníženia počtu kategórií zakázaných alebo povolených strelných zbraní (resp. strelných zbraní kategórie A a B) s cieľom zlepšiť fungovanie vnútorného trhu, a (iii) do 28. júla 2010, o otázke umiestňovania replík strelných zbraní na trh s cieľom určiť, či je zaradenie takýchto výrobkov do pôsobnosti smernice 91/477 možné a vhodné.

 Smernica 2017/853

17.      V odôvodneniach smernice sú uvedené tieto tvrdenia 2017/853:

–        Smernica 91/477 zaviedla sprievodné opatrenie vnútorného trhu. Nastolila rovnováhu medzi záväzkom zabezpečiť určitú slobodu pohybu niektorých strelných zbraní a ich hlavných častí v rámci Únie na jednej strane a potrebou kontrolovať túto slobodu bezpečnostnými zárukami primeranými daným výrobkom.(14)

–        Niektoré aspekty tejto smernice je potrebné primeraným spôsobom ďalej zlepšovať s cieľom zamedziť zneužívaniu strelných zbraní na trestnú činnosť a vzhľadom na nedávne teroristické činy.(15)

–        Na zvýšenie vysledovateľnosti všetkých strelných zbraní a hlavných častí a na uľahčenie ich voľného pohybu by sa všetky strelné zbrane alebo ich hlavné časti mali označiť jasným, neodstrániteľným a jedinečným spôsobom a mali by byť evidované v informačných systémoch údajov členských štátov.(16)

–        Vzhľadom na nebezpečnú povahu a trvácnosť strelných zbraní a hlavných častí) a s cieľom zabezpečiť, aby príslušné orgány dokázali vysledovať strelné zbrane a hlavné časti na účel správnych a trestných konaní, je potrebné, aby sa uchovávali záznamy v informačných systémoch údajov.(17)

–        Pre najnebezpečnejšie strelné zbrane by sa mali zaviesť v smernici 91/477/EHS prísnejšie pravidlá, aby sa zabezpečilo, že tieto strelné zbrane nebude povolené držať, vlastniť ani s nimi obchodovať, a to s istými obmedzenými a náležite opodstatnenými výnimkami.(18)

–        Keďže riziko úpravy akustických zbraní a iných typov strelných zbraní na streľbu nábojkami na skutočné strelné zbrane je vysoké, tieto zbrane boli zahrnuté do pôsobnosti smernice 91/477.(19)

–        Vzhľadom na vysoké riziko reaktivácie nenáležite deaktivovaných strelných zbraní a v záujme zvýšenia bezpečnosti v celej Únii, by sa smernica 91/477/EHS mala vzťahovať na takéto zbrane.(20)

–        Niektoré poloautomatické strelné zbrane možno ľahko upraviť na automatické strelné zbrane, a preto predstavujú hrozbu pre bezpečnosť. Avšak aj v prípade absencie takejto úpravy môžu byť určité poloautomatické zbrane veľmi nebezpečné, pokiaľ je kapacita ich zásobníka vysoká. Preto by sa na civilné používanie mali zakázať poloautomatické strelné zbrane s pevným nabíjacím zariadením, ktoré umožňuje vystreliť vysoký počet nábojov, ako aj poloautomatické strelné zbrane kombinované s odnímateľným nabíjacím zariadením s vysokým počtom nábojov.(21)

–        Smernica 2017/853 rešpektuje základné práva a dodržiava zásady, ktoré uznáva najmä Charta základných práv Európskej únie.(22)

–        Pokiaľ ide o Švajčiarsko, smernica 2017/853 a smernica 91/477 predstavujú vývoj ustanovení schengenského acquis.(23)

18.      V článku 1 ods. 3 sa uvádza, že pokiaľ ide o strelné zbrane vyrobené alebo dovezené do Únie k 14. septembru 2018 alebo po tomto dátume, členské štáty zabezpečia, aby takéto výrobky boli označené jasným, trvalým a jedinečným označením a zaregistrované v súlade so smernicou 91/477. Do článku 4 uvedenej smernice sa vkladá nový odsek 2a. Podľa tohto ustanovenia Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých stanoví technické špecifikácie na označenie strelných zbraní. Článok 4 ods. 4 smernice 91/477 upravuje zavedenie a udržiavanie počítačových systémov evidencie údajov. Zmenený text stanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány uchovávali záznamy o strelných zbraniach, ktoré sú potrebné na vysledovanie a identifikáciu týchto výrobkov, počas obdobia 30 rokov po ich zničení.

19.      Článok 1 ods. 6 nahrádza predchádzajúci text článkov 5 a 6 smernice 91/477. V rozsahu, v akom je to relevantné v prejednávanej veci, revidované znenie článku 5 ods. 1 stanovuje, že členské štáty povolia nadobúdanie a držanie strelných zbraní len osobám, ktoré na to majú riadny dôvod a dosiahli vek aspoň 18 rokov. Osoby mladšie ako 18 rokov môžu za určitých okolností získavať strelné zbrane na účely poľovníctva a športovej streľby pod podmienkou, že v tomto prípade majú osoby mladšie ako 18 rokov povolenie od rodiča alebo sú pod dohľadom rodiča alebo dospelej osoby s platnou licenciou pre strelné zbrane alebo poľovníckou licenciou. Podľa článku 5 ods. 2 členské štáty zavedú monitorovací systém s cieľom zabezpečiť, že počas trvania povolenia sú splnené podmienky na udelenie povolenia stanovené vnútroštátnym právom a okrem iného, že sa posúdia príslušné lekárske a psychologické informácie. Článok 5 ods. 3 stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby sa povolenie na nadobudnutie vlastníctva a povolenie na držanie strelnej zbrane zaradenej do kategórie B odobrali, ak sa zistí, že osoba, ktorej sa toto povolenie udelilo, má v držbe nabíjacie zariadenie, ktoré sa môže pripevniť na poloautomatické strelné zbrane so stredovým zápalom alebo na opakovacie strelné zbrane, a ktoré:

a)      môžu pojať viac ako 20 nábojov, alebo

b)      v prípade dlhých strelných zbraní môžu pojať viac ako 10 nábojov,

pokiaľ nebolo danej osobe udelené povolenie podľa článku 6 alebo povolenie nebolo potvrdené, obnovené alebo predĺžené podľa článku 7 ods. 4a.“

20.      Zmeny článku 6 smernice 91/477, ktoré sú osobitne relevantné v prejednávanej veci, sú nasledujúce:

„1.      Bez toho, aby bol dotknutý článok 2 ods. 2, členské štáty prijmú príslušné opatrenia, aby zakázali nadobúdanie a držbu strelných zbraní, hlavných častí a streliva zaradených do kategórie A. Zabezpečia, aby sa tieto strelné zbrane, hlavné časti a strelivo, ktoré sú nezákonne držané v rozpore s týmto zákazom, zabavili.

2.      V záujme ochrany bezpečnosti kritickej infraštruktúry, obchodnej prepravy, konvojov vysokej hodnoty a citlivých priestorov, ako aj v záujme národnej obrany a na vzdelávacie, kultúrne, výskumné a historické účely a bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, môžu príslušné vnútroštátne orgány v jednotlivých prípadoch, výnimočne a riadne opodstatneným spôsobom vydať oprávnenia na strelné zbrane, hlavné časti a strelivo zaradené do kategórie A, ak to nie je v rozpore s verejnou bezpečnosťou alebo verejným poriadkom.

…

6.      Členské štáty môžu povoliť športovým strelcom nadobúdanie a držbu poloautomatických strelných zbraní zaradených do bodu 6 alebo 7 kategórie A za týchto podmienok:…

Pokiaľ ide o strelné zbrane zaradené do bodu 6 kategórie A, členské štáty, ktoré uplatňujú vojenský systém založený na všeobecnej brannej povinnosti a ktoré počas posledných 50 rokov uplatňujú systém prevodu vojenských strelných zbraní osobám odchádzajúcim z armády po splnení vojenských povinností, môžu udeliť týmto osobám povolenie ako športovým strelcom, na základe ktorého si môžu ponechať jednu strelnú zbraň, ktorú používali počas povinnej vojenskej služby. Príslušný orgán verejnej moci tieto strelné zbrane upraví na poloautomatické strelné zbrane a pravidelne kontroluje, či osoby používajúce takéto strelné zbrane nepredstavujú riziko pre verejnú bezpečnosť. Uplatňujú sa ustanovenia písmen a), b) a c) prvého pododseku.(24)

…“

21.      Článok 1 ods. 7 vkladá nasledujúci odsek do článku 7 smernice 91/477 „… 4a. Členské štáty môžu rozhodnúť, že sa potvrdia, obnovia alebo predĺžia povolenia na poloautomatické strelné zbrane zaradené do bodu 6, 7 alebo 8 kategórie A v prípade strelnej zbrane, ktorá bola zaradená do kategórie B a bola zákonným spôsobom nadobudnutá a zaevidovaná pred 13. júnom 2017, ak sú splnené ďalšie podmienky stanovené v tejto smernici. Členské štáty tiež môžu umožniť nadobudnutie takýchto strelných zbraní ďalším osobám, ktorým bolo udelené povolenie členskými štátmi v súlade s touto smernicou v jej znení zmenenom smernicou […] (EÚ) 2017/853 …“.

22.      Článok 8 smernice 91/477 predtým, ako bol zmenený, zakazoval držbu strelnej zbrane kategórie C, pokiaľ príslušná osoba neohlásila zbraň príslušným orgánom.(25) Článok 1 ods. 8 smernice 2017/853 mení článok 8 smernice 91/477 vložením nového článku 8 ods. 3, ktorý stanovuje, že ak členský štát na svojom území zakazuje nadobúdanie a držbu strelnej zbrane zaradenej do kategórie B alebo C, alebo podrobuje takéto nadobúdanie a držbu oprávneniu, informuje o tom ostatné členské štáty, ktoré potom do každého európskeho zbrojného pasu vydaného pre takúto strelnú zbraň výslovne zaznamenajú vyhlásenie v tomto zmysle. Článok 1 ods. 12 vkladá zmeny do článku 11 smernice 91/477. Stanovujú sa v ňom postupy na prevod strelných zbraní z jedného členského štátu do druhého. Článok 1 ods. 13 mení článok 12 uvedenej smernice tým, že stanovuje nové opatrenia pre poľovníkov a historických znalcov, ktorí majú cestovať medzi členskými štátmi s cieľom vykonávať svoje činnosti s niektorými strelnými zbraňami. Článok 1 ods. 14 mení článok 13 smernice 91/477 a umožňuje príslušným orgánom členských štátov výmenu informácií elektronickými prostriedkami o povoleniach udelených na prevod strelných zbraní medzi členskými štátmi.

23.      Podľa článku 1 ods. 18 (ktorý nahrádza článok 17 smernice 91/477) predloží Komisia správu Parlamentu a Rade do 14. septembra 2020, a potom každých päť rokov o uplatňovaní smernice 91/477, zmenenej smernicou 2017/853, najmä o rôznych kategóriách strelných zbraní, európskych zbrojných pasov, označovaní a dopade nových technológií, ako napríklad 3D tlače.(26)

24.      Článok 1 ods. 19 mení prílohu I smernice 91/477. V dôsledku zavedených zmien sa štyri kategórie strelných zbraní (A až D) znižujú na tri. Nasledujúce zmeny vykonané v časti II prílohy I smernice 91/477 v súlade s článkom 1 ods. 19 sú osobitne relevantné v prejednávanej veci v rozsahu, v akom sa pôsobnosť sporných ustanovení rozširuje o niektoré zbrane:

–        Nové body 6, 7 a 8 sa vkladajú do kategórie A (zakázané strelné zbrane). V tejto kategórii sa teraz nachádzajú tieto zbrane: automatické strelné zbrane, ktoré boli upravené na poloautomatické strelné zbrane; niektoré krátke a dlhé strelné zbrane bez dobíjania a odnímateľné nabíjacie zariadenia s kapacitou presahujúcou 10 kôl; a poloautomatické dlhé strelné zbrane (napr. strelné zbrane pôvodne navrhnuté na strieľanie z ramena), ktoré možno bez straty funkčnosti skrátiť na dĺžku menej ako 60 cm prostredníctvom sklopnej alebo teleskopickej pažby alebo pažby, ktorú možno odstrániť bez použitia nástrojov.

–        Kategória B (strelné zbrane podliehajúce oprávneniu) teraz zahŕňa krátke poloautomatické strelné zbrane a každú strelnú zbraň zaradenú do kategórie B, ktorá bola upravená na strieľanie nábojok, dráždivých látok, iných účinných látok alebo pyrotechnického streliva, alebo na salutku alebo akustickú zbraň.

–        Kategória C (strelné zbrane a zbrane podliehajúce ohláseniu) teraz zahŕňa strelné zbrane zaradené do kategórie A, B alebo C, ktoré boli deaktivované v súlade s vykonávacím nariadením (EÚ) 2015/2403(27), a

–        znenie časti III prílohy I smernice 91/477 bolo nahradené týmto textom: „… predmety, ktoré zodpovedajú vymedzeniu pojmu „strelná zbraň“, nezahrnú do uvedeného vymedzenia, ak: a) sú určené na účel poplachu, signalizácie, záchrany života, porážku zvierat alebo rybolovu harpúnou, alebo na priemyselné alebo technické účely za predpokladu, že sa dajú použiť iba na stanovený účel; b) považujú sa za starožitné zbrane, ak neboli zaradené do kategórií uvedených v časti II a vzťahujú sa na ne vnútroštátne právne predpisy. …“

 Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva

25.      Medziinštitucionálnu dohodu medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 prijali tri inštitúcie EÚ na základe článku 295 ZFEÚ.(28) V súlade s touto dohodou sa tieto tri inštitúcie zaviazali na lojálnu a transparentnú spoluprácu počas celého legislatívneho cyklu.(29) Pripomínajú povinnosť Európskej únie prijímať právne predpisy najmä v súlade so zásadou proporcionality.(30) V časti I (s názvom „Spoločné záväzky a ciele“) sa tieto tri inštitúcie dohodli na „lepšej tvorbe práva“ podľa dohody a na výkone svojich právomocí na dodržiavanie Zmlúv a všeobecných zásad práva Únie, ktoré zahŕňajú zásadu proporcionality.(31) Časť III (s názvom „Nástroje lepšej tvorby práva“) stanovuje vyhlásenia týkajúce sa posúdenia vplyvu v legislatívnom procese. V bode 12 sa uvádza, že posúdenia vplyvu sú nástrojom, ktorý má uvedeným trom inštitúciám pomáhať dospieť k podloženým rozhodnutiam. Nesmú viesť k zbytočným odkladom v procese tvorby práva ani ovplyvňovať kapacitu spoluzákonodarcov navrhovať zmeny. Komisia bude vykonávať posúdenia vplyvu svojich legislatívnych a nelegislatívnych iniciatív, delegovaných aktov a vykonávacích opatrení, v prípade ktorých sa očakáva významný hospodársky, environmentálny alebo sociálny vplyv. Európsky parlament a Rada pri rozhodovaní o legislatívnych návrhoch Komisie v plnej miere zohľadnia posúdenia vplyvu vypracované Komisiou. Ak to Európsky parlament a Rada budú považovať za vhodné a potrebné na účely legislatívneho procesu, vykonajú posúdenia vplyvu v súvislosti so svojimi zásadnými pozmeňujúcimi návrhmi k návrhu Komisie.(32) V súlade s bodom 18 „pôvodné posúdenie vplyvu vypracované Komisiou a akákoľvek ďalšia práca inštitúcií na posúdení vplyvu počas legislatívneho procesu sa do konca legislatívneho procesu zverejní a ako celok sa môže použiť ako základ na hodnotenie“.

 Konanie na Súdnom dvore a návrhy účastníkov konania.

26.      Česká republika navrhuje, aby Súdny dvor:

–        zrušil smernicu 2017/853

–        uložil Parlamentu a Rade povinnosť nahradiť trovy konania.

Subsidiárne Česká republika navrhuje, aby Súdny dvor:

–        zrušil článok 1 ods. 6 smernice 2017/853 v rozsahu, v akom dopĺňa článok 5 ods. 3 a článok 6 ods. 6 druhý pododsek do smernice 91/477,

–        zrušil článok 1 ods. 7 smernice 2017/853 v rozsahu, v akom dopĺňa článok 7 ods. 4a do smernice 91/477,

–        zrušil článok 1 ods. 19 smernice 2017/853 v rozsahu, v akom upravuje tieto zmeny smernice 91/477:

–        dopĺňa body 6, 7 a 8 do kategórie A časti II prílohy I,

–        mení kategóriu B časti II prílohy I,

–        dopĺňa bod 6 do kategórie C časti II prílohy I,

–        mení časť III prílohy I,

–        uložil Parlamentu a Rade povinnosť nahradiť trovy konania.

27.      Parlament navrhuje, aby Súdny dvor:

–        zamietol žalobu, a

–        uložil Českej republike povinnosť nahradiť trovy konania.

28.      Rada navrhuje, aby Súdny dvor:

–        zamietol žalobu v celom jej rozsahu, a

–        uložil Českej republike povinnosť nahradiť trovy konania,

–        subsidiárne, ak by sa Súdny dvor domnieval, že smernica 2017/853 by sa mala zrušiť, aby nariadil zachovať účinky smernice na dostatočne dlhú dobu, a bolo možné prijať potrebné opatrenia.

29.      Uznesením predsedu Súdneho dvora z 5. januára 2018 bolo Maďarsku a Poľsku povolené, aby vstúpili do konania ako vedľajší účastníci konania na podporu návrhov Českej republiky. Uznesením z toho istého dňa bolo Francúzsku povolené, aby vstúpilo do konania ako vedľajší účastník konania na podporu návrhov Parlamentu a Rady. Komisii bolo povolené, aby vstúpila do konania ako vedľajší účastník na podporu žalovaných, rozhodnutím tajomníka z 10. novembra 2017.

30.      Písomné pripomienky predložili vlády Českej republiky, Francúzska, Maďarska a Poľska, ako aj Parlament, Rada a Komisia.

31.      Na pojednávaní 5. marca 2019 predniesli svoje ústne vyjadrenia všetci účastníci konania.

 Prvý žalobný dôvod: zásada prenesenia právomoci a právny základ

 Tvrdenia

32.      Vo svojom prvom žalobnom dôvode Česká republika tvrdí, že normotvorca Únie porušil zásadu prenesenia právomocí stanovenú v článku 5 ods. 2 ZEÚ, keďže článok 114 ZFEÚ nie je platným právnym základom na prijatie smernice 2017/853. Česká republika tvrdí, že smernica 2017/853 nesleduje ciele odstránenia prekážok vnútorného trhu. Zameriava sa skôr len na predchádzanie trestnej činnosti a terorizmu, a tým na zvýšenie verejnej bezpečnosti a ochrany. Z článku 84 ZFEÚ vyplýva, že zatiaľ čo normotvorca Únie môže ustanoviť opatrenia na podporu činnosti členských štátov v oblasti predchádzania trestnej činnosti, Zmluvy neudeľujú Európskej únii právomoc na prijatie harmonizačných opatrení na tento účel.

33.      Česká republika sa domnieva, že voľba právneho základu opatrenia musí byť určená objektívnymi faktormi, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu, ktoré zahŕňajú cieľ a obsah sporného opatrenia. Zatiaľ čo smernica 2017/853 bola prijatá na základe článku 114 ZFEÚ (nástupca právneho základu článku 100a EHS, ktorý bol použitý ako právny základ smernice 91/477), súvisiace okolnosti a ciele prijatia smernice 2017/853 sa podstatne odlišujú od okolností a cieľov smernice 91/477. Okrem toho skutočnosť, že smernica 91/477 bola prijatá s použitím právneho základu pre vnútorný trh, neodôvodňuje voľbu toho istého právneho základu pre smernicu 2017/853, keďže táto smernica sleduje celkom odlišné ciele. Nakoniec, hoci je pravda, že smernica 2008/51 zmenila smernicu 91/477 s cieľom zlepšiť verejnú bezpečnosť, smernica 2008/51 zaviedla v podstate technické zmeny vyplývajúce z medzinárodných záväzkov Európskej únie súvisiace s Protokolom OSN proti nezákonnej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami. Vplyv smernice 2017/853 však ďaleko presahuje tieto bežné technické zmeny.

34.      Európsky parlament a Rada proti týmto tvrdeniam namietajú tým, že tvrdenia Českej republiky sú z právneho hľadiska nesprávne, a chybne vykladá článok 114 ZFEÚ a smernicu 2017/853. Zaistenie verejnej bezpečnosti (ako aj verejného zdravia) je všeobecným záujmom uznaným právom Únie a predstavuje platný dôvod na prijatie takéhoto opatrenia. Na posúdenie správnosti uplatnenia právneho základu je potrebné preskúmať smernicu 91/477, ako aj smernicu 2017/853. Aj keď sa smernica 2017/853 posudzuje oddelene od smernice 91/477, normotvorca Únie nebol povinný odvolávať sa na dôvody týkajúce sa odstránenia prekážok na vnútornom trhu, aby platne prijal prvú smernicu. Smernica 2017/853 nemení ciele smernice 91/477. Jej cieľom je len upraviť rovnováhu medzi voľným pohybom a verejnou bezpečnosťou, pričom zohľadňuje (ku dňu prijatia smernice) nedávne teroristické útoky a zároveň pokračuje v zabezpečení plynulého fungovania vnútorného trhu. Rada ďalej tvrdí, že cieľ verejnej bezpečnosti nie je subsidiárnym cieľom smernice 2017/853.

35.      Maďarsko a Poľsko na podporu Českej republiky tvrdia, že smernica 2017/853 sa zameriava výlučne na predchádzanie trestnej činnosti. Obidva členské štáty sa domnievajú, že pri skúmaní zákonnosti smernice, ktorou sa mení smernica, akou je smernica 2017/853, je potrebné preskúmať tento akt v celom jeho rozsahu, z čoho ale nevyplýva, že je potrebné zohľadniť aj ciele opatrenia, ktoré sa mení (v prejednávanej veci smernica 91/477). Takýto prístup by vytvoril znepokojujúci precedens, ktorý by mohol rozšíriť rozsah voľnej úvahy normotvorcu Únie. Maďarsko tvrdí, že smernicu 2017/853 je potrebné správne vykladať v tom zmysle, že v skutočnosti zabezpečenie fungovania vnútorného trhu je doplnkovým cieľom k hlavnému cieľu predchádzania trestnej činnosti. Poľsko tvrdí, že medzi cieľmi tejto smernice a fungovaním vnútorného trhu skutočne neexistuje žiadna súvislosť. Smernica 2017/853 zavádza skôr prekážky, ktoré sú v rozpore s týmto cieľom, pretože bráni pohybu strelných zbraní, ktoré nie sú nebezpečným tovarom na účely práva Únie.

36.      Francúzsko na podporu Parlamentu a Rady tvrdí, že z legislatívneho prípravného materiálu naopak vyplýva, že cieľom smernice 2017/853 je odstrániť prekážky v oblasti základných slobôd, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu. Skutočnosť, že cieľom smernice 2017/853 je tiež posilniť verejnú bezpečnosť, nenarúša jej ciele v oblasti vnútorného trhu. Tento prístup sa odzrkadľuje aj v iných opatreniach prijatých na základe článku 114 ZFEÚ.

37.      Komisia na podporu žalovaných po prvé tvrdí, že normotvorca Únie disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré môže prijať podľa článku 114 ZFEÚ. Po druhé pri výkone svojich funkcií sa nemôže normotvorcovi brániť, aby využíval právny základ vnútorného trhu len preto, že cieľom predmetného opatrenia je aj ochrana verejnej bezpečnosti. Po tretie viaceré štúdie a správy preukazujú, že úprava vnútorného trhu je dôvodom pre prijatie smernice 2017/853.

 Posúdenie

38.      Podľa môjho názoru sa prvý žalobný dôvod Českej republiky zakladá na nesprávnom výklade článku 114 ZFEÚ a nesprávnom výklade smernice 2017/853. Je preto nedôvodný.

 Predbežné poznámky

39.      Otázky vznesené v prejednávanej veci týkajúce sa pôsobnosti článku 114 ZFEÚ a právomoci normotvorcu prijať harmonizačné opatrenia týkajúce sa vytvorenia a fungovania vnútorného trhu nie sú úplne nové.(33) Otázky ako verejná bezpečnosť (napríklad spolu so životným prostredím a ochranou spotrebiteľa) budú mať evidentne určitý vplyv na fungovanie vnútorného trhu. Kde je však potrebné vytvoriť deliacu čiaru pri používaní jednotlivých právnych základov dostupných podľa Zmlúv medzi opatreniami vnútorného trhu a opatreniami na podporu ďalšieho (žiaduceho) cieľa? Zahŕňa článok 114 ZFEÚ možnosť prijať právne predpisy na posilnenie verejnej bezpečnosti v bezprostrednom dôsledku teroristických činov z roku 2015, ktoré sa uskutočnili na území členských štátov?(34)

40.      Právomoci regulovať vnútorný trh sa dotýkajú mnohých iných záležitostí. Pôsobnosť článku 114 ZFEÚ má preto pre členské štáty osobitný význam z dvoch hlavných dôvodov. Po prvé otázka, či akty založené na tomto ustanovení zasahujú do záležitostí, na ktoré Zmluvy neudeľujú právomoc normotvorcovi Únie (ako to tvrdí Česká republika), je citlivou otázkou. Po druhé akty Únie sa prijímajú na základe tohto ustanovenia po riadnom legislatívnom postupe (teda po hlasovaní kvalifikovanou väčšinou), čo znamená, že žiadny členský štát nemôže vetovať navrhovaný akt.

41.      Je nesporné, že článok 84 ZFEÚ by nebol vhodným právnym základom pre smernicu 2017/853. Normotvorcovi Únie podľa tohto ustanovenia neboli udelené právomoci na prijatie harmonizačných právnych predpisov v oblasti predchádzania trestnej činnosti. To zostáva v právomoci členských štátov. Pokiaľ teda článok 114 ZFEÚ nie je vhodným právnym základom pre smernicu 2017/853, je potrebné toto opatrenie zrušiť.

42.      Je tiež nesporné, že právny základ na prijatie smernice 91/477 (pôvodné opatrenie v tejto oblasti) nie je spochybnený.(35) Okrem toho smernica 91/477 je minimálnym harmonizačným opatrením, ktoré stanovuje pravidlá kontroly, nadobúdania a držby strelných zbraní.(36) Členským štátom bol teda ponechaný určitý stupeň voľnej úvahy pri prijatí odlišných pravidiel v tejto oblasti, pokiaľ ide o otázky, ktoré pred zmenou neboli upravené touto smernicou,(37) ako opatrenia týkajúce sa deaktivovaných strelných zbraní.

 Článok 114 ZFEÚ

43.      Judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa legislatívnych opatrení prijatých na základe článku 114 ods. 1 ZFEÚ stanovuje nasledujúce body. Po prvé, hoci samotné zistenie rozdielov medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi nepostačuje na odôvodnenie uplatnenia článku 114 ZFEÚ, avšak inak je to v prípade, ak existujú rozdiely medzi zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami členských štátov, ktoré môžu byť prekážkou základných slobôd, a teda môžu mať priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu. Po druhé použitie článku 114 ZFEÚ ako právneho základu je možné s cieľom predchádzať vzniku budúcich prekážok obchodu vyplývajúcich z rozdielneho vývoja vnútroštátnych právnych úprav (vznik takýchto prekážok musí byť pravdepodobný a cieľom predmetného opatrenia musí byť ich zamedzenie). Po tretie za predpokladu, že sú splnené podmienky na použitie článku 114 ZFEÚ ako právneho základu, zákonodarcovi Spoločenstva nemožno brániť v tom, aby sa opieral o tento právny základ vzhľadom na to, že ochrana verejného zdravia je rozhodujúcim činiteľom pri rozhodovaní.(38)

44.      Podľa článku 114 ZFEÚ má normotvorca právomoc odstrániť prekážky voľného pohybu a zlepšiť fungovanie vnútorného trhu. Zlepšenie fungovania vnútorného trhu v podstate odkazuje na odstránenie narušovania hospodárskej súťaže, ktoré nie je sporné v prejednávanej veci. Ide skôr o prvú skutočnosť, teda či smernica 2017/853 odstraňuje prekážky voľného pohybu a/alebo bráni vzniku budúcich prekážok, ktoré sú jadrom prvého žalobného dôvodu Českej republiky.

45.      Výrazom „opatrenia na aproximáciu“ uvedeným v článku 114 ZFEÚ chceli autori Zmluvy zveriť normotvorcovi Únie v závislosti od všeobecného kontextu a osobitných charakteristík oblasti, ktorá má byť predmetom harmonizácie, voľnú úvahu pri posúdení najvhodnejšej techniky aproximácie na dosiahnutie požadovaného výsledku. V závislosti od okolností tieto opatrenia môžu zahŕňať zaviazanie všetkých členských štátov, aby zaviedli ustanovenia: v tomto prípade, na zabezpečenie, aby tovar, ktorý je skutočne nebezpečný (strelné zbrane), bol označený na účely sledovateľnosti, regulácie nadobudnutia takéhoto tovaru alebo dokonca sprísnenia kontrol pre zbrane, ktoré sú považované za obzvlášť nebezpečné.(39)

46.      Ďalšie opatrenia prijaté na základe článku 114 ZFEÚ, ktorých ciele sú neoddeliteľne spojené s fungovaním vnútorného trhu, sú uvedené v právnych predpisoch nazývaných právne predpisy „nového prístupu“(40). Tieto opatrenia zahŕňajú sériu aktov, od bezpečnosti hračiek(41) cez výbušniny na civilné použitie(42) až po osobné ochranné prostriedky.(43) Článok 114 ZFEÚ (alebo príslušné ustanovenie v predchádzajúcich verziách Zmluvy) je systematicky používaný ako právny základ. Každé z týchto opatrení umožňuje zohľadniť ďalšie aspekty, ako je ochrana spotrebiteľa a verejná bezpečnosť, alebo bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, aby sa dosiahla rovnováha a doplnil voľný pohyb tovaru. Zatiaľ čo preskúmanie týchto opatrení síce nevyhnutne nepreukazuje, že ciele smernice 2017/853 taktiež patria do pôsobnosti článku 114 ZFEÚ, existencia tohto súboru právnych predpisov Únie dokazuje širokú pôsobnosť, ktorú má normotvorca Únie na základe tohto ustanovenia Zmluvy.

47.      V tejto súvislosti chcem upozorniť aj na článok 114 ods. 3 ZFEÚ, ktorý stanovuje, že Komisia vo svojich návrhoch, ktoré sa týkajú harmonizácie zohľadní tiež otázky, ako je okrem iného bezpečnosť.

48.      Ak existujú prekážky obchodu alebo je pravdepodobné, že v budúcnosti vzniknú z dôvodu, že členské štáty prijali alebo prijímajú odlišné opatrenia týkajúce sa istého výrobku alebo kategórie výrobkov, ktoré zaručujú odlišné úrovne ochrany a obmedzujú voľný pohyb daného výrobku alebo daných výrobkov v Únii, článok 114 ZFEÚ oprávňuje normotvorcu Únie na to, aby zasiahol a prijal vhodné opatrenia na jednej strane v súlade s odsekom 3 tohto článku a na druhej strane v súlade s právnymi zásadami uvedenými v Zmluve o FEÚ (alebo vyplývajúcimi z judikatúry) na reguláciu vnútorného trhu.(44)

49.      Judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa tabakových výrobkov poskytuje obzvlášť užitočný návod na pôsobnosť článku 114 ZFEÚ, ktorý je možné analogicky uplatniť v prejednávanej veci, keďže okrem cieľa vnútorného trhu je právna úprava zameraná aj na ochranu verejného zdravia a ochranu spotrebiteľa.(45) Je samozrejme pravda, že vo veci Nemecko/Parlament a Rada(46) Súdny dvor jasne uviedol, že právomoc prijímať právne predpisy podľa článku 114 ZFEÚ nie je neobmedzená.(47) Táto vec sa týkala právnych predpisov prijatých na základe bývalého článku 95 ES (teraz článok 114 ZFEÚ), ktorý zaviedol zákaz akejkoľvek reklamy na tabak. Súdny dvor rozhodol, že takýto úplný zákaz neprispieva k uľahčeniu obchodu, a preto dotknutá smernica ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné na ochranu verejného zdravia.(48) V prejednávanej veci je situácia zjavne odlišná, keďže smernica 2017/853 nezavádza absolútny zákaz voľného pohybu strelných zbraní.(49)

50.      Z uvedeného vyplýva, že test, ktorým sa má posudzovať smernica 2017/853 spočíva v tom, či táto smernica so zreteľom na jej obsah a ako celok odstraňuje prekážky voľného pohybu a/alebo predchádza vzniku budúcich prekážok.

 Smernica 2017/853

51.      Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že voľba právneho základu právneho aktu Únie musí byť založená na objektívnych prvkoch, ktoré môžu byť predmetom súdneho preskúmania, pričom medzi ne patria najmä cieľ a obsah tohto právneho aktu. Ak preskúmanie dotknutého aktu preukáže, že sleduje dvojaký cieľ alebo že obsahuje dve zložky, a ak jeden z nich možno označiť za hlavný alebo prevažujúci, zatiaľ čo druhý je len doplňujúci, musí sa tento akt založiť iba na jedinom právnom základe, a to na tom, ktorý si vyžaduje hlavný alebo prevažujúci cieľ alebo zložka.(50) Preto je potrebné identifikovať hlavný cieľ smernice 2017/853 a preskúmať jej obsah.(51)

52.      Ako uvádza Česká republika, Maďarsko a Poľsko, odôvodnenia 2 a 23 osobitne zdôrazňujú ciele verejnej bezpečnosti uvedené v smernici 2017/853 vzhľadom na „zneužívanie strelných zbraní na trestnú činnosť“ a teroristické útoky z roku 2015.(52)

53.      Z uvedeného vyplýva, že pri sledovaní týchto cieľov prekročil normotvorca Únie svoje právomoci prijatím právnej úpravy, ktorá harmonizuje právne predpisy členských štátov v oblasti predchádzania trestnej činnosti?

54.      Nemyslím si to.

55.      S cieľom určiť hlavný účel smernice 2017/853 je najprv potrebné vykladať preambulu a súvisiace ustanovenia smernice ako celok.(53)

56.      Niektoré odôvodnenia stanovujú ciele, ktoré sú spojené s vnútorným trhom. Odôvodnenie 1 pripomína, že „smernica … 91/477 zaviedla sprievodné opatrenie vnútorného trhu“. Tým „nastolila rovnováhu medzi záväzkom zabezpečiť určitú slobodu pohybu niektorých strelných zbraní a ich hlavných častí v rámci Únie na jednej strane a potrebou kontrolovať túto slobodu bezpečnostnými zárukami primeranými daným výrobkom“ (kurzívou zvýraznila generálna advokátka). Odôvodnenie 6 objasňuje, že „na zvýšenie vysledovateľnosti všetkých strelných zbraní a hlavných častí a na uľahčenie ich voľného pohybu“ by sa všetky strelné zbrane alebo ich hlavné časti mali označiť „jasným, neodstrániteľným a jedinečným spôsobom“ a mali by byť evidované v informačných systémoch údajov členských štátov.

57.      Cieľom niektorých bodov odôvodnenia je nepochybne bezpečnosť. Odôvodnenie 15 uvádza, že „pre najnebezpečnejšie strelné zbrane by sa mali zaviesť v smernici 91/477/EHS prísnejšie pravidlá, aby sa zabezpečilo, že tieto strelné zbrane nebude povolené držať, vlastniť ani s nimi obchodovať, a to s istými obmedzenými a náležite opodstatnenými výnimkami.“ Odôvodnenia 16 až 18 uvádzajú, že sa ustanovia výnimky pre prísnejšie kontroly strelných zbraní, pokiaľ ide o zberateľov, sprostredkovateľov a podnikateľov v oblasti zbraní. V odôvodnení 20 sa uvádza, že pôsobnosť smernice 91/477 by sa mala vzťahovať aj na strelné zbrane na streľbu nábojkami, ktoré môžu byť upravené na skutočné strelné zbrane. Nakoniec, odôvodnenie 21 uznáva vysoké riziko, ktoré predstavuje reaktivácia nenáležite deaktivovaných strelných zbraní a potreba zohľadniť Protokol OSN proti nezákonnej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami.(54)

58.      Čo teda upravujú hmotnoprávne ustanovenia smernice 2017/853?

59.      Článok 1 ods. 1 zavádza do znenia článku 1 smernice 91/477 niekoľko nových definícií, ako sú „deaktivované strelné zbrane“, „zberateľ“, „sprostredkovateľ“, „podnikateľ v oblasti zbraní“ a „nezákonná výroba“(55). Článok 1 ods. 3 mení článok 4 smernice 91/477 tým, že harmonizuje ustanovenia týkajúce sa označenia strelných zbraní uvedených na trh. Komisii sa ukladá povinnosť prijať vykonávacie akty, v ktorých stanoví technické špecifikácie pre označenie strelných zbraní.(56)

60.      Ustanovenia článku 1 ods. 6 smernice 2017/853 nahrádzajú predchádzajúce články 5 (nadobúdanie a držba strelných zbraní) a článok 6 (zákaz strelných zbraní kategórie A) smernice 91/477 v celom jej rozsahu. Od členských štátov sa vyžaduje, aby zaviedli monitorovací systém s cieľom zabezpečiť, že sú splnené vnútroštátne podmienky na udelenie povolenia a odňatie takého povolenia v prípade, ak tieto podmienky už nie sú splnené. Ak sa strelné zbrane kategórie A, B alebo C nadobúdajú prostredníctvom zmlúv uzavretých na diaľku, musí sa skontrolovať totožnosť a oprávnenie kupujúceho. V novom článku 6 sa zavádza všeobecný zákaz nadobúdania a držby strelných zbraní, hlavných častí a streliva, zaradených do kategórie A. Členské štáty majú možnosť udeliť niekoľko obmedzených výnimiek (v jednotlivých prípadoch, výnimočne a riadne opodstatneným spôsobom). Tieto nové opatrenia sa týkajú ochrany bezpečnosti kritickej infraštruktúry, obchodnej prepravy, konvojov vysokej hodnoty a citlivých priestorov (ak to nie je v rozpore s verejnou bezpečnosťou alebo verejným poriadkom); osobitné povolenia udelené zberateľom, podnikateľom v oblasti zbraní alebo sprostredkovateľom, ktorí konajú na základe svojej odbornej spôsobilosti; povolenia pre múzeá; a povolenia pre športových strelcov. Povolenia pre športových strelcov podliehajú určitým podmienkam.(57)

61.      Článok 1 ods. 7 smernice 2017/853 mení článok 7 smernice 91/477, ktorý zakazuje nadobudnutie strelných zbraní kategórie B v prípade, že neexistuje predchádzajúce oprávnenie. Po prijatí smernice 2017/853, poloautomatické zbrane už nepatria do kategórie B: teraz patria do kategórie A. Článkom 1 ods. 7 písm. b) sa do smernice 91/477 vkladá nový článok 7 ods. 4 písm. a), ktorý umožňuje členským štátom potvrdiť, obnoviť alebo predĺžiť povolenia na poloautomatické strelné zbrane zaradené do kategórie B a zákonným spôsobom nadobudnuté a zaevidované pred 13. júnom 2017 (dátum nadobudnutia účinnosti smernice 2017/853).

62.      Článok 1 ods. 8 smernice 2017/853 mení ustanovenia smernice 91/477 týkajúce sa strelných zbraní kategórie C. Článok 1 ods. 12 stanovuje pravidlá prevozu strelných zbraní z jedného členského štátu do druhého. V článku 1 ods. 13 sa spresnili podmienky, za ktorých môžu jednotlivci, ako napríklad poľovníci, „držať jednu alebo viacero strelných zbraní počas cesty cez dva alebo viaceré členské štáty na účely vykonávania svojej činnosti“(58). V článku 1 ods. 14 sa ustanovujú podmienky spolupráce medzi členskými štátmi.(59) Článok 1 ods. 18 ukladá Komisii, aby predložila správu o uplatňovaní smernice 2017/853, v ktorej sa budú prehodnocovať jej ustanovenia vzhľadom na technologický vývoj, ako napr. 3D tlač.

63.      Domnievam sa, že cieľom prevažnej väčšiny legislatívnych účinkov článku 1 ods. 3, 6, 7, 8, 12 až 14 a ods. 18 je zaviesť harmonizované pravidlá, aby členské štáty nemuseli prijímať individuálne (a teda možno nesúrodé) opatrenia. Preto sú podľa môjho názoru v prvom rade zamerané na zabezpečenie fungovania vnútorného trhu.

64.      Článok 1 ods. 19 zavádza zmeny prílohy I smernice 91/477. Na účely prejednávanej veci je významnou zmenou zaradenie automatických strelných zbraní do kategórie A, ktoré boli prevedené na poloautomatické strelné zbrane, poloautomatické strelné zbrane so stredovým zápalom a poloautomatické dlhé zbrane. Ako už bolo uvedené, niektoré poloautomatické zbrane prechádzajú z kategórie B do kategórie A, deaktivované strelné zbrane sú teraz zaradené do kategórie C a definícia strelných zbraní vylúčených z pôsobnosti smernice 91/477 bola zmenená.(60)

65.      Z analýzy týchto ustanovení a z celkového obsahu smernice 2017/853 podľa môjho názoru vyplýva, že celková rovnováha zavedená smernicou 91/477, medzi zabezpečením fungovania vnútorného trhu na jednej strane a zachovaním verejnej bezpečnosti na druhej strane, sa zásadne nezmenila. Skutočnosť, že Komisia vo svojom návrhu uvádza, že bezpečnosť občanov a podnikov je kľúčovým záujmom a odkazuje na smrteľné následky teroristických útokov, ku ktorým došlo v Paríži 13. novembra 2015, a to, že niektoré odôvodnenia zdôrazňujú cieľ verejnej bezpečnosti, neoslabuje tento záver. V konečnom dôsledku sú rozhodujúce právne účinky smernice 2017/853.

66.      Dodávam, že podľa ustálenej judikatúry boj proti medzinárodnému terorizmu s cieľom zachovať mier a medzinárodnú bezpečnosť predstavuje cieľ všeobecného záujmu Únie. To isté platí, pokiaľ ide o boj proti závažnej trestnej činnosti na účely zabezpečenia verejnej bezpečnosti.(61) Oba tieto prvky priamo patria do pôsobnosti článku 114 ZFEÚ.

67.      Po prvé (zrejmý fakt): strelné zbrane sú zo svojej podstaty nebezpečným tovarom. Vyvolávajú obavy o bezpečnosť nielen pre svojich používateľov, ale aj pre širšiu verejnosť. Preto zaviedol normotvorca povinnosti označovania a povoľovania spolu s ustanoveniami, ktoré obmedzujú držbu a nadobúdanie týchto zbraní.(62) Smernica 2017/853 obsahuje najmä klasické opatrenia na podporu vytvorenia vnútorného trhu za okolností, kedy je potrebné stanoviť obmedzenia pre výrobky (pretože ide o otázku bezpečnosti), aby sa zabránilo vzniku hraničných kontrol a podporoval voľný obeh výrobkov, tovaru a osôb.(63) Z toho vyplýva, že dôrazne odmietam vyjadrenie Poľska, že strelné zbrane nie sú nebezpečným tovarom v zmysle práva Únie.

68.      Po druhé kľúčovým aspektom vytvorenia vnútorného trhu bolo odstránenie fyzických prekážok voľného pohybu tovaru, z ktorých najzreteľnejším príkladom boli colnice na hraniciach.(64) Bezpečnosť občanov Únie, ktorí sú ohrození hrozbou medzinárodného terorizmu, je neoddeliteľne spojená s obehom skutočne nebezpečného tovaru, akým sú strelné zbrane, na území 28 členských štátov (512,6 miliónov ľudí). Po teroristických útokoch v Paríži v januári 2015 ministri vnútra a spravodlivosti EÚ prijali „Parížsku deklaráciu“, v ktorej zopakovali záväzok znížiť nelegálne dodávky strelných zbraní v celej Európe. V reakcii na to Komisia prijala Európsky program v oblasti bezpečnosti s cieľom zabezpečiť účinnú a koordinovanú reakciu na európskej úrovni na bezpečnostné hrozby.(65) Európsky program bezpečnosti tiež poukázal na rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi ako prekážkou efektívnej kontroly a policajnej spolupráce v celej Európskej únii. Domnievam sa, že vzhľadom na tento kontext by rozdielne vnútroštátne opatrenia bránili voľnému pohybu tovaru. Normotvorca Únie musel konať na úrovni EÚ, aby sa dosiahla rovnováha medzi voľným pohybom tovaru a verejnou bezpečnosťou.(66) Okrem toho práve z dôvodu, že smernica 2017/853 ďalej harmonizuje kontroly strelných zbraní, dopĺňa ustanovenia, ktoré podporujú vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi obsiahnutú v smernici 91/477, a tým znižuje potrebu členských štátov konať samostatne.(67)

69.      Po tretie povinnosť uložená Komisii v článku 1 ods. 3 smernice 2017/853 prijať vykonávacie akty na účely poskytnutia technických špecifikácií je jedným z takýchto opatrení na podporu dôvery. Harmonizácia technických prekážok obchodu (vrátane technických špecifikácií) je dlhodobým cieľom vnútorného trhu.(68) Vloženie nového ustanovenia do smernice 91/477 upravujúcej zmluvy na diaľku je ďalším príkladom spôsobu, akým smernica 2017/853 upravuje obchod v rámci vnútorného trhu.(69)

70.      Po štvrté smernica 2017/853 stanovuje lepšiu spoluprácu medzi členskými štátmi pri monitorovaní a výmene informácií o prevozoch strelných zbraní medzi štátmi na vnútornom trhu.(70)

71.      Nakoniec, nie je možné spravodlivo vykladať, že skutočný obsah smernice 2017/853 po materiálnej stránke harmonizuje predchádzanie trestnej činnosti.

72.      Parlament a Rada na pojednávaní uviedli (a skúsenosť to reálne potvrdzuje), že je štandardnou legislatívnou praxou Únie, aby sa znenie pozmeňujúceho aktu navrhovalo takým spôsobom, ktorý uvádza, že toto znenie sa má vložiť alebo má nahradiť ustanovenia aktu, ktorý sa má zmeniť.(71) Z tohto dôvodu vyhlásenia uvedené v odôvodneniach skoršieho aktu (smernica 91/477) nie sú prevzaté do odôvodnenia smernice 2017/853, hoci tieto vyhlásenia sa rovnako vzťahujú na tento akt. Poznamenávam, že zahrnúť krátke vyhlásenie do preambuly, ktoré by potvrdilo, že odôvodnenia pôvodného aktu zostávajú nezmenené a uplatnia sa rovnakým spôsobom na pozmeňujúci akt, by mohlo pomôcť adresátom pozmeňujúceho aktu, pretože z existujúcej praxe to jasne nevyplýva.

73.      Maďarsko a Poľsko tvrdia, že pri posudzovaní zákonnosti smernice 2017/853 nie je potrebné skúmať ciele smernice 91/477. Obávajú sa, že takýto prístup by mohol viesť k neodôvodnenému rozšíreniu voľnej úvahy normotvorcu podľa článku 114 ZFEÚ.

74.      Napadnutým aktom je smernica 2017/853. Z toho vyplýva, že pri preskúmaní, či bolo toto opatrenie prijaté ultra vires, sa súdna kontrola musí zamerať na smernicu 2017/853 a jej právne účinky. Rovnako je zrejmé, že smernica 2017/853 mení smernicu 91/477, a nič v jej odôvodneniach nenaznačuje, že sa usiluje odstrániť ciele vnútorného trhu stanovené v predchádzajúcej smernici. Bolo by preto podľa môjho názoru neprirodzené posudzovať pozmeňujúcu smernicu tak, ako keby pozmeňovaný akt neexistoval.(72)

75.      Celkovo sa domnievam, že normotvorca Únie v smernici 2017/853 stanovil opatrenia, ktoré v rovnováhe podporujú ciele vnútorného trhu, pričom zohľadňujú potrebu posilniť ustanovenie o verejnej bezpečnosti.

76.      Preto som dospela k záveru, že prvý žalobný dôvod nie je dôvodný a treba ho zamietnuť.

 O druhom žalobnom dôvode: proporcionalita

77.      Druhý žalobný dôvod Českej republiky je rozdelený na dve časti. Po prvé Česká republika tvrdí, že normotvorca Únie sa pri prijímaní smernice 2017/853 vôbec nezaoberal otázkou proporcionality dotknutých opatrení a úmyselne nezískal dostatočné informácie (napríklad vykonaním posúdenia vplyvu), aby mohol informovane posúdiť, či bola táto zásada práva Únie rešpektovaná. Po druhé Česká republika tvrdí, že normotvorca Únie prijal zjavne neprimerané opatrenia z nasledovných dôvodov: (i) zákaz určitých druhov poloautomatických zbraní, ktoré neboli použité na spáchanie teroristických činov v roku 2015; (ii) prísnejšia regulácia určitých minimálne nebezpečných zbraní (historické repliky alebo preukázateľne natrvalo deaktivované zbrane), a (iii) obmedzenia týkajúce sa držby určitých zásobníkov.

 Prvá časť

 Tvrdenia účastníkov konania

78.      Česká republika tvrdí, že rozsiahla diskrečná právomoc, ktorú má normotvorca Únie, nie je neobmedzená. Podľa jej názoru normotvorca Únie nemal k dispozícii potrebné informácie na posúdenie proporcionality smernice 2017/853 počas legislatívneho procesu. Normotvorca je v zásade povinný vykonať posúdenie vplyvu (alebo rovnocennú štúdiu). Skutočnosť, že nebolo vykonané také posúdenie, viedla k tomu, že neexistovala analýza zásahu smernice 2017/853 do vlastníckeho práva tých osôb, ktoré vlastnia strelné zbrane a sú ich držiteľmi. Rôzne štúdie a správy, ktoré uviedla Komisia vo svojom návrhu, nepredložili dostatočné údaje na preukázanie súvislosti medzi legálnym civilným vlastníctvom zbraní a zneužívaním takýchto zbraní na trestné účely alebo terorizmus.

79.      Maďarsko tvrdí, že Medziinštitucionálna dohoda je právne záväzná pre tieto tri inštitúcie Únie. Komisia v prejednávanej veci nesplnila svoju povinnosť vypracovať posúdenie vplyvu vo vzťahu k návrhu smernice 2017/853. Maďarsko ďalej tvrdí, že niektoré ustanovenia tejto smernice sú neprimerané. Patrí medzi nich článok 1 ods. 3, ktorý mení článok 4 ods. 4 smernice 91/477 zavedením požiadavky zaznamenávať všetky informácie týkajúce sa strelných zbraní, ktoré sú potrebné na vysledovanie a identifikáciu týchto strelných zbraní. V nadväznosti na túto zmenu môžu príslušné orgány uchovávať záznamy o strelných zbraniach a ich hlavných častí, vrátane súvisiacich osobných údajov po dobu 30 rokov. Tieto záznamy majú byť prístupné po dobu 10 rokov alebo po dobu 30 rokov, v prípade predchádzania trestným činom, ich odhaľovania alebo stíhania, alebo na výkon trestov, po zničení strelných zbraní a ich hlavných častí. Pôvodný článok 4 ods. 4 smernice 91/477 neobsahoval také ustanovenie: umožňoval príslušným orgánom len zaznamenávať a uchovávať informačný systém údajov po dobu 20 rokov.

80.      Poľsko dodáva, že Medziinštitucionálna dohoda obsahuje záväzné aj nezáväzné ustanovenia. Posudzovanie vplyvu by sa podľa Poľska vo všeobecnosti malo vykonať s výnimkou stanovenou v Medziinštitucionálnej dohode, ktorá sa uplatňuje v naliehavých prípadoch.

81.      Parlament, Rada a Komisia tvrdia, že Medziinštitucionálna dohoda neukladá právnu povinnosť vykonať posúdenie vplyvu počas legislatívneho procesu Únie. Cieľom smernice 2017/853 je nastoliť novú primeranú rovnováhu medzi voľným pohybom niektorých strelných zbraní a zachovaním verejnej bezpečnosti. Kritériom, ktoré by mal Súdny dvor uplatniť pri posudzovaní zlučiteľnosti smernice 2017/853 so zásadou proporcionality, je to, či obmedzenia, ktoré zavádza, sú zjavne neprimerané vo vzťahu k sledovanému cieľu.

 Prípustnosť

82.      Súhlasím s Parlamentom a Radou, že tvrdenie Maďarska, že smernica 2017/853 je neprimeraná v rozsahu, v akom článok 1 ods. 3 mení článok 4 smernice 91/477, je neprípustné. Článok 129 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora stanovuje, že predmetom vedľajšieho účastníctva môže byť iba úplná alebo čiastočná podpora návrhov. Článok 129 ods. 3 dodáva, že vedľajší účastník konania musí prijať spor v stave, v akom sa nachádza v čase jeho vstupu do konania.

83.      V prejednávanej veci Česká republika nezahrnula článok 1 ods. 3 smernice 2017/853 v rámci svojho návrhu.(73) Z toho teda vyvodzujem, že tvrdenia Maďarska týkajúce sa článku 1 ods. 3 smernice 2017/853 a zásady proporcionality sú neprípustné a nebudem sa nimi ďalej zaoberať.

 Meritum veci

84.      Z ustálenej judikatúry vyplýva, že zásada proporcionality (jedna zo všeobecných zásad práva Spoločenstva) vyžaduje, aby prostriedky stanovené v ustanovení práva Spoločenstva boli primerané na dosiahnutie cieľov sledovaných dotknutou právnou úpravou a nešli nad rámec toho, čo je potrebné na ich dosiahnutie. Súdny dvor pri výkone právomoci súdneho preskúmania, ktoré mu boli zverené, na základe Zmlúv pripustil, že normotvorcovi Únie musí byť umožnená široká miera voľnej úvahy v oblastiach, v ktorých si jeho konanie vyžaduje výber tak politickej, ako aj hospodárskej alebo sociálnej povahy a pri ktorej musí vykonať komplexné posúdenie a hodnotenie.(74) Nie je teda potrebné vedieť, či prijaté opatrenie v tejto oblasti bolo jediné, alebo najlepšie prípustné, pretože iba jeho zjavne neprimeraná povaha v tejto oblasti vo vzťahu k cieľu, ktorý príslušné inštitúcie sledujú, môže ovplyvniť zákonnosť takéhoto opatrenia.(75)

85.      Napriek tomu, že normotvorca Únie disponuje širokou mierou voľnej úvahy, musí sa pri svojom výbere opierať o objektívne kritériá. Okrem toho pri posudzovaní záťaže spojenej s rôznymi možnými opatreniami musí preskúmať, či ciele sledované zvoleným opatrením sú také, aby odôvodňovali aj negatívne osobné, sociálne alebo hospodárske dôsledky pre určitých jednotlivcov v dôsledku prijatých opatrení.(76)

86.      Ako vyplýva z názorov uvedených v súvislosti s prvým žalobným dôvodom, smernica 2017/853 sleduje legitímne ciele.(77) Skutočným problémom v súvislosti s proporcionalitou je teda to, či sú prijaté opatrenia primerané a potrebné na dosiahnutie fungovania vnútorného trhu a zároveň sa snažia o dosiahnutie cieľa všeobecného záujmu (v prejednávanej veci je to boj proti terorizmu na účely zachovania mieru a bezpečnosti).

87.      Strelné zbrane sú zo svojej podstaty nebezpečné. Normotvorca Únie sa preto rozhodol regulovať celý životný cyklus zbrane, od výroby po obchodovanie, vlastníctvo a držbu, deaktiváciu a zničenie.(78)

88.      Česká republika má pravdu, keď tvrdí, že aj keď rozsah súdneho preskúmania je v tomto prípade obmedzený, inštitúcie Únie musia byť schopné preukázať, že pri prijatí smernice 2017/853 skutočne uplatnili svoju voľnú úvahu. To si zase vyžaduje, aby zohľadnili všetky relevantné faktory a okolnosti, ktoré viedli k regulácii nového legislatívneho opatrenia. Z toho vyplýva, že inštitúcie musia byť prinajmenšom schopné predložiť a jasne a jednoznačne vysvetliť podstatné skutočnosti, ktoré je potrebné zohľadniť ako základ smernice 2017/853.

89.      Podľa môjho názoru nie je potrebné, aby Súdny dvor pri svojom preskúmaní vykonal vlastné posúdenie toho, či sa v prípade teroristických útokov z roku 2015 skutočne použili určité strelné zbrane, pre ktoré smernica 2017/853 sprísňuje kontroly; alebo či sú tieto zbrane skutočne také nebezpečné, ako tvrdia tieto tri inštitúcie. Meradlom na posúdenie sú skôr uvedené ciele smernice 2017/853, teda aktu, ktorého platnosť je spochybnená (a nie smernice 91/477).

90.      Novinkou v prejednávanej veci je to, že prijatím smernice 2017/853 normotvorca Únie upustil od posúdenia vplyvu. Inštitúcie Únie by sa obvykle mohli spoľahnúť na takéto posúdenie, aby preukázali, že prijaté opatrenia sú vhodné a potrebné. Podľa definície to v prejednávanej veci urobiť nemôžu.

91.      Z toho automaticky vyplýva, že opatrenia zavedené smernicou 2017/853 by mali byť zrušené, pretože tri príslušné inštitúcie nevykonali posúdenie vplyvu podľa Medziinštitucionálnej dohody?

92.      Nemyslím si to.

93.      Medziinštitucionálna dohoda bola prijatá na základe článku 295 ZFEÚ, ktorý stanovuje, že tieto tri inštitúcie sa navzájom radia a vzájomnou dohodou upravia podrobnosti svojej spolupráce. Na tento účel môžu uzatvárať medziinštitucionálne dohody, ktoré môžu mať záväzný charakter.(79) To, či je Medziinštitucionálna dohoda v prejednávanej veci záväzná, sa určí na základe jej znenia a kontextu. Súdny dvor celkom iste rozhodol, že dohody o spolupráci medzi Radou a Komisiou v minulosti viedli k záväzným záväzkom.(80) Domnievam sa, že tieto tri inštitúcie mali v úmysle vstúpiť do záväzných záväzkov v súvislosti s predmetnou Medziinštitucionálnou dohodou o lepšej tvorbe práva.(81) Podľa môjho názoru však z toho nevyhnutne nevyplýva, že táto Medziinštitucionálna dohoda zavádza záväznú povinnosť vykonať posúdenie vplyvu v každom jednotlivom prípade.

94.      Pravidlá týkajúce sa posúdenia vplyvu sú uvedené v časti III Medziinštitucionálnej dohody („Nástroje lepšej tvorby práva“). Druhý odsek bodu 12 uvádza, že „posúdenia vplyvu sú nástrojom, ktorý má uvedeným trom inštitúciám pomáhať dospieť k podloženým rozhodnutiam, a nenahrádzajú politické rozhodnutia prijaté v rámci demokratického rozhodovacieho procesu. Posúdenia vplyvu nesmú viesť k zbytočným odkladom v procese tvorby práva ani ovplyvňovať kapacitu spoluzákonodarcov navrhovať zmeny. V bode 13 sa uvádza, že „Komisia bude vykonávať posúdenia vplyvu svojich legislatívnych a nelegislatívnych iniciatív, delegovaných aktov a vykonávacích opatrení, v prípade ktorých sa očakáva významný hospodársky, environmentálny alebo sociálny vplyv. Posúdenia vplyvu sa budú spravidla pripájať k iniciatívam zahrnutým do pracovného programu Komisie alebo do spoločného vyhlásenia“. (Domnievam sa, že z toho a contrario vyplýva, že legislatívne iniciatívy, pri ktorých sa neočakáva, že budú mať významný hospodársky, environmentálny alebo sociálny vplyv, nemusia byť podložené posúdením vplyvu, je pritom možné samozrejme diskutovať o tom, kde presne sa nachádza hranica medzi týmito dvoma kategóriami.)

95.      V bode 14 sa uvádza, že „pri rozhodovaní o legislatívnych návrhoch Komisie, [Parlament a Rada] v plnej miere zohľadnia posúdenia vplyvu vypracované Komisiou. Na tento účel sa posúdenia vplyvu predkladajú tak, aby Európskemu parlamentu a Rade uľahčili posúdenie rozhodnutí Komisie“. Parlament a Rada môžu, ak to budú považovať za vhodné a potrebné na účely legislatívneho procesu, vykonať posúdenia vplyvu v súvislosti so svojimi zásadnými pozmeňujúcimi návrhmi k návrhu Komisie (bod 15).(82)

96.      Ustanovenia Medziinštitucionálnej dohody týkajúce sa posúdení vplyvu teda nie sú formulované kogentne. Pojmy „má“ alebo „musí“, ktoré by vytvorili povinnosť vykonať posúdenie vplyvu v každom jednotlivom prípade, neboli použité. Je samozrejme pravda, že posúdenia vplyvu sú dôležitým a užitočným nástrojom v procese „lepšej regulácie“. Uľahčujú proces odôvodnenej a transparentnej tvorby práva. Medziinštitucionálna dohoda ich však nestanovuje ako predbežnú podmienku navrhovania alebo prijímania právnych predpisov za každých okolností.

97.      Preto nie je správne domnievať sa, že normotvorca Únie nemôže pri absencii posúdenia vplyvu konať. Takýto absolútny výklad Medziinštitucionálnej dohody by bol neodôvodnenou prekážkou diskrečnej právomoci, ktorú normotvorcovi priznávajú Zmluvy. Bolo by nemožné prijať legislatívne opatrenia, aj keď okolnosti jasne preukazujú potrebu naliehavých opatrení.(83) Pre správnosť dodávam, že Súdny dvor rozhodol, že analýza dosahu [posúdenie vplyvu] nezaväzuje Parlament ani Radu.(84)

98.      Ako vyplýva z uvedeného, domnievam sa teda, že absencia posúdenia vplyvu nespôsobuje automaticky neplatnosť neskorších právnych predpisov Únie.

99.      Skôr sa domnievam, že v súlade s Medziinštitucionálnou dohodou sa tieto tri inštitúcie zhodujú v tom, že vykonanie posúdenia vplyvu je pri navrhovaní a/alebo prijímaní právnych predpisov Únie očakávaným (alebo bežným) krokom v tomto procese. Tam, kde sa tento krok vynechá, vznikajú dve otázky týkajúce sa procesnoprávnych a hmotnoprávnych dôsledkov, pretože absencia posúdenia vplyvu podstatne sťažuje úlohu inštitúcií Únie v prípade spochybnenia daného aktu. Po prvé musia preukázať, že existoval dobrý dôvod na nedodržanie bežných pravidiel a nevykonanie posúdenia vplyvu. Po druhé musia vychádzať z iných podkladov, aby vyhoveli súdnemu preskúmaniu Súdneho dvora.(85)

100. Pokiaľ ide o prvú podmienku, bod 12 druhý odsek Medziinštitucionálnej dohody umožňuje inštitúciám upustiť od posúdenia vplyvu v naliehavých prípadoch. Komisia v dôvodovej správe k návrhu smernice 2017/853 výslovne uviedla, že „z dôvodu naliehavosti vzhľadom na nedávne udalosti sa návrh predkladá bez posúdenia vplyvu“(86). Na základe podkladov predložených Súdnemu dvoru nevidím dôvod spochybňovať toto vyhlásenie. Preto považujem prvú podmienku za splnenú.

101. Pokiaľ ide o druhú podmienku, tieto tri inštitúcie poukazujú na rôzne správy a štúdie, o ktorých tvrdia, že preukazujú vhodnosť a nevyhnutnosť smernice 2017/853.(87) Článok 17 smernice 91/477 už uložil Komisii povinnosť predkladať v pravidelných intervaloch správy o uplatňovaní tejto smernice.(88) Niektoré správy citované inštitúciami boli pripravené na základe týchto povinností. Keďže smernica 2017/853 je pozmeňujúcim aktom, patrí do kontextu iniciatívy „Lepšia právna regulácia“ známej ako „REFIT“ (program Komisie týkajúci sa regulačnej vhodnosti, ktorý skúma najlepší spôsob zmeny právnych predpisov Únie). Pred prijatím smernice 2017/853 boli teda pripravené viaceré správy o uplatňovaní smernice 91/477.(89)

102. Odôvodnenia smernice 2017/853 odkazujú na všeobecný cieľ vytvorenia rovnováhy medzi slobodou pohybu a potrebou kontrolovať túto slobodu bezpečnostnými zárukami primeranými daným výrobkom, ktoré môžu byť zneužité na trestnú činnosť.(90) Vzhľadom na tieto ciele sa domnievam, že v rozsahu, v akom smernica 2017/853 sprísňuje kontroly umiestňovania strelných zbraní na trh, nadobúdanie a držbu strelných zbraní, pravidlá označovania a sledovateľnosti, opatrení na klasifikáciu strelných zbraní, opatrení na ich deaktiváciu a prevod týchto výrobkov medzi členskými štátmi, prijaté opatrenia sú vhodné a neprekračujú rámec toho, čo je nevyhnutné. Normotvorca neuložil úplný zákaz akejkoľvek kategórie strelných zbraní. Aj všeobecný zákaz strelných zbraní kategórie A (tie, ktoré normotvorca považuje za najnebezpečnejšie) podlieha výnimkám. Prípravné materiály okrem toho naznačujú, že Komisia pri príprave svojho návrhu zohľadnila ciele vnútorného trhu, ako aj bezpečnostné požiadavky v koncepcii dotknutých opatrení.(91)

103. Preto odmietam tvrdenie, že normotvorca Únie neposúdil, či bola smernica 2017/853 v priebehu legislatívneho procesu v súlade so zásadou proporcionality. Tento záver sa nezmení na základe tvrdenia, že smernica 2017/853 predstavuje neoprávnený zásah do práva vlastniť majetok tých osôb, ktoré vlastnia strelné zbrane.

104. Po prvé smernica 2017/853 neodníma všetky zákonne držané civilné strelné zbrane. Len sprísňuje kontroly nad týmito zbraňami. Cieľom smernice 2017/853 teda nie je zbaviť jednotlivcov ich práva na majetok (v prejednávanej veci strelné zbrane). Poznamenávam, že základné právo vlastniť zbrane nie je obsiahnuté v práve Únie ako takom, ani nie je súčasťou „ústavných tradícií spoločných pre členské štáty“. Po druhé právo vlastniť majetok stanovené v článku 17 Charty je kvalifikovaným právom.(92) Okrem ochrany vlastníckeho práva tento článok tiež stanovuje, že jednotlivci môžu byť zbavení svojho majetku vo verejnom záujme a v prípadoch a za podmienok ustanovených zákonom. Keďže smernica 2017/853 stanovuje, že strelné zbrane, ktoré sú v rozpore s určitými z jej ustanovení, majú byť zabavené, domnievam sa, že tieto podmienky sú celkom splnené. Jednotlivými ustanoveniami, ktoré spochybnila Česká republika, sa budem zaoberať nižšie.(93)

105. Podľa môjho názoru musí byť prvá časť druhého žalobného dôvodu zamietnutá.

 Druhá časť

106. Subsidiárne Česká republika navrhuje, aby Súdny dvor zrušil niektoré ustanovenia uvedené v článku 1 ods. 6, článku 1 ods. 7 a článku 1 ods. 19 smernice 2017/853.(94)

107. Česká republika tvrdí, že článok 1 ods. 6 je neplatný v rozsahu, v akom vkladá článok 5 ods. 3 a článok 6 ods. 6 druhý pododsek do smernice 91/477. V článku 5 ods. 3 sa stanovujú pravidlá na odobratie povolenia na nadobudnutie vlastníctva a držanie strelných zbraní kategórie B, ak osoba, ktorej sa toto povolenie udelilo, má v držbe nabíjacie zariadenie, ktoré sa môže pripevniť na poloautomatické strelné zbrane so stredovým zápalom alebo na opakovacie strelné zbrane, ktoré môžu pojať viac ako 20 nábojov (alebo v prípade dlhých strelných zbraní môžu pojať viac ako 10 nábojov). Toto ustanovenie podlieha výnimkám uvedeným v článku 6 a článku 7 ods. 4a smernice 91/477 v znení neskorších zmien.

108. Účel zmeneného článku 5 ods. 3 je vysvetlený v odôvodnení 23 smernice 2017/853. V tomto odôvodnení sa uvádza, že „… môžu byť určité poloautomatické zbrane veľmi nebezpečné, pokiaľ je kapacita ich zásobníka vysoká.“ V rámci prvého čítania v Parlamente sa k návrhu Komisie pridalo nové znenie, v ktorom sa uvádza, že povolenie na nadobudnutie a držbu strelných zbraní by sa malo odobrať, ak nie sú splnené podmienky uvedené v článku 5 (v podstate, držiteľ musel dosiahnuť vek aspoň 18 rokov a preukázať, že neohrozí seba ani verejnosť). Text bol zmenený tak, aby vyplnil medzeru, ktorá bola identifikovaná v návrhu Komisie počas rokovaní v Rade.(95) Znenie odôvodnenia 23 bolo zavedené v nadväznosti na zmierovací postup medzi tromi inštitúciami. Hoci odôvodnenie 23 nesporne poukazuje na otázky bezpečnosti a ochrany, tieto otázky sú vždy viazané na úvahy týkajúce sa fungovania vnútorného trhu,(96) napríklad s cieľom spresniť smernicu 91/477 na účel zabezpečenia, aby členské štáty neuplatňovali rozdielne pravidlá. Vzhľadom na tieto skutočnosti bolo na dosiahnutie tohto cieľa vhodné zaviesť prísnejšie ustanovenia týkajúce sa strelných zbraní kategórie B.

109. Článok 6 smernice 91/477 zmenený článkom 1 ods. 6 smernice 2017/853 umožňuje členským štátom povoliť športovým strelcom nadobúdanie a držbu poloautomatických strelných zbraní. Článok 6 ods. 6 druhý pododsek stanovuje osobitnú výnimku pre členské štáty, ktoré uplatňujú vojenský systém založený na všeobecnej brannej povinnosti a ktoré počas posledných 50 rokov uplatňujú systém prevodu vojenských strelných zbraní osobám odchádzajúcim z armády. Za týchto okolností môže dotknutý členský štát udeliť povolenie týmto osobám, ak sú aj „športovými strelcami“, ponechať jednu strelnú zbraň, ktorú používali počas povinnej vojenskej služby. Je nesporné, že jedinou krajinou, ktorá spĺňa tieto kritériá, je Švajčiarsko.(97)

110. Toto ustanovenie bolo vložené do smernice počas rokovaní v Rade. Je potrebné ho vykladať vo svetle všeobecnejšej výnimky zo zákazu týkajúceho sa strelných zbraní kategórie A, stanovenom v článku 6 ods. 2 smernice 91/477 (v znení neskorších zmien), ktorý umožňuje príslušným orgánom udeľovať povolenia v špecifických kontextoch „ak to nie je v rozpore s verejnou bezpečnosťou alebo verejným poriadkom“. Dospelo sa k záveru, že by sa mali prijať aj osobitné ustanovenia pre vojakov v zálohe, pretože tieto krajiny budú mať k dispozícii existujúci systém, ktorý im umožňuje kontrolovať, či osoby, používajúce strelné zbrane kategórie A nepredstavujú riziko pre verejnú bezpečnosť.(98)

111. Domnievam sa, že normotvorca Únie pri rozhodovaní o tom, či je potrebné prijať osobitné ustanovenie pre vojakov v zálohe, zohľadnil relevantné skutkové, sociálne a kultúrne hľadiská, a teda prijal vhodné opatrenia na zabezpečenie rovnováhy medzi cieľmi uľahčujúcimi fungovanie vnútorného trhu a zaručenie vysokej úrovne verejnej bezpečnosti.

112. Článok 7 smernice 91/477 zakazuje nadobúdanie strelných zbraní kategórie B bez povolenia príslušných orgánov dotknutého členského štátu. Pred zmenami zavedenými smernicou 2017/853 boli poloautomatické zbrane zaradené do kategórie B. Táto smernica zmenila ich pozíciu. Poloautomatické zbrane boli preradené ako zakázané strelné zbrane a teraz patria do kategórie A (ktorá zahŕňa aj automatické strelné zbrane, ktoré boli upravené na poloautomatické zbrane).

113. Počas rokovaní v Rade predsedníctvo zohľadnilo skutočnosť, že mnohé členské štáty nesúhlasili so zmenou kategórie pre poloautomatické strelné zbrane.(99) Dňa 8. júna 2016 bol preto predložený pozmenený text, ktorý členským štátom umožnil obnoviť povolenie pre strelnú zbraň, ktorá bola predtým zaradená do kategórie B a ktorá bola teraz preradená do kategórie A. Tento text bol ďalej revidovaný a začlenený do znenia smernice 2017/853. Článok 1 ods. 7 smernice 2017/853, tak ako bol prijatý, mení článok 7 smernice 91/477, okrem iného vložením článku 7 ods. 4 písm. a), ktorý členským štátom v podstate umožňuje rozhodnúť, že potvrdia, obnovia alebo predĺžia povolenia na poloautomatické strelné zbrane, ktoré boli zaradené do kategórie B a boli zákonným spôsobom nadobudnuté a zaevidované pred 13. júnom 2017.

114. Vzhľadom na tieto okolnosti sa domnievam, že normotvorca Únie riadne zohľadnil relevantné skutkové okolnosti v rozsahu, v akom zaviedol článok 7 ods. 4a. Prijatím tohto opatrenia normotvorca znížil závažnosť dôsledkov rozšírenia zákazu zbraní na civilné použitie na poloautomatické strelné zbrane. Normotvorca Únie umožnil zákonným vlastníkom takýchto zbraní, ktorí ich nadobudli v podstate pred nadobudnutím účinnosti smernice 2017/853, aby si tieto zbrane, pod dohľadom príslušných orgánov členských štátov, ponechali. Toto riešenie je podľa môjho názoru nielen v súlade so zásadou proporcionality, ale rešpektuje aj zásadu subsidiarity.

115. Česká republika tiež navrhuje zrušiť článok 1 ods. 19 smernice 2017/853 v rozsahu, v akom sprísňuje kontroly niektorých strelných zbraní. Česká republika konkrétne spochybňuje nasledujúce konkrétne opatrenia: (i) niektoré poloautomatické zbrane sú zaradené do kategórie zakázaných zbraní; (ii) kategória B teraz zahŕňa opakovacie krátke strelné zbrane, určité poloautomatické dlhé a krátke strelné zbrane a každú strelnú zbraň kategórie C, ktorá bola upravená na strieľanie nábojok, dráždivých látok, iných účinných látok alebo pyrotechnického streliva alebo na salutku alebo akustickú zbraň; (iii) deaktivované strelné zbrane teraz podliehajú ohláseniu (kategória C), a iv) deaktivované strelné zbrane už nie sú vylúčené z definície strelnej zbrane v zmysle smernice 91/477.(100)

116. Obavy týkajúce sa poloautomatických zbraní sú podrobne uvedené v prípravnom materiáli.(101) Predsedníctvo uviedlo, že návrh týkajúci sa poloautomatických zbraní je kontroverzný. Na jednej strane také zbrane môžu byť veľmi nebezpečné, pokiaľ je kapacita ich zásobníka vysoká (počet nábojov), a možno ich ľahko upraviť na automatické strelné zbrane. Na druhej strane viaceré členské štáty zastávali názor, že takéto zbrane by mali zostať v kategórii B. Predsedníctvo preto vyzvalo členské štáty, aby predložili dôkazy v tejto veci, ktoré boli zohľadnené v priebehu legislatívneho postupu.(102) Pokiaľ ide o zmeny pôsobnosti kategórie B, normotvorca mal prístup k viacerým správam o klasifikácii strelných zbraní podľa smernice 91/477 a o rizikách vyplývajúcich pre riadne fungovanie vnútorného trhu.

117. Vloženie deaktivovaných strelných zbraní do bodu 6 kategórie C a zmena definície strelnej zbrane tak, aby zahŕňala také zbrane, sú dve strany tej istej mince a budem sa nimi zaoberať spoločne. Komisia zdôraznila význam reaktivácie deaktivovaných strelných zbraní.(103) Osobitný problém vzniká v súvislosti s riadnym fungovaním vnútorného trhu, keďže štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Protokolu OSN proti nedovolenej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami (vrátane 28 členských štátov EÚ), umožňuje zmluvnej strane štátu uznať deaktivovanú strelnú zbraň za strelnú zbraň v súlade s jej vnútroštátnymi právnymi predpismi a prijať akékoľvek potrebné opatrenia na tomto základe. V dôsledku toho by rôzne členské štáty mohli ľahko zaviesť odlišné ustanovenia, čím by sa ohrozili ciele vnútorného trhu.(104) Okrem toho boli identifikované určité špecifické bezpečnostné riziká: úprava poplašných zbraní na poloautomatické zbrane, reaktivácia deaktivovaných strelných zbraní, vymazanie označenia, nezákonné použitie zdedených zbraní. Všetky uvedené činnosti sú príčinou obáv o bezpečnosť na úrovni členských štátov.

118. Domnievam sa, že normotvorca Únie skutočne zohľadnil relevantné technické aspekty a okolnosti pri formulovaní pozmeňujúcich ustanovení obsiahnutých v smernici 2017/853 a že sa pri žiadnom z týchto ustanovení nedopustil zjavne nesprávneho posúdenia.

119. Z toho vyplýva, že druhá časť druhého žalobného dôvodu je podľa môjho názoru neopodstatnená v celom rozsahu, a teda druhý žalobný dôvod je preto nedôvodný.

 O treťom žalobnom dôvode: právna istota

120. Česká republika tvrdí, že prijatím určitých ustanovení smernice 2017/853 normotvorca Únie porušil zásadu právnej istoty. V tejto súvislosti Česká republika uvádza: článok 1 ods. 6 (ktorým sa vkladá článok 5 ods. 3), článok 1 ods. 7 písm. b) (ktorým sa vkladá článok 7 ods. 4a, a článok 1 ods. 19 (ktorým sa dopĺňajú body 7 a 8 do kategórie A v prílohe I časti II).(105) Česká republika tvrdí, že hmotnoprávne účinky sporných ustanovení sú také, že ak Súdny dvor rozhodne o ich zrušení, nevyhnutne z toho vyplýva, že smernica 2017/853 by mala byť zrušená v celom rozsahu.

121. Na podporu tohto vyjadrenia Česká republika po prvé tvrdí, že všetky sporné ustanovenia sú z hľadiska právnej istoty úplne nejasné. Preto neumožňujú dotknutým osobám jednoznačne rozoznať ich práva a povinnosti. Po druhé tvrdí, že článok 7 ods. 4a smernice 91/477, ktorý bol vložený smernicou 2017/853 (tzv. „doložka o ochrane predchádzajúceho stavu“), fakticky núti členské štáty, aby prijali vnútroštátne právne predpisy, ktoré budú mať retroaktívne účinky. To je preto nezlučiteľné so zásadou legitímnych očakávaní.

122. Parlament a Rada nesúhlasia s výkladom sporných ustanovení Českej republiky a navrhujú, že tretí žalobný dôvod treba zamietnuť.

123. Súhlasím s názorom Parlamentu a Rady.

124. Zásada právnej istoty vyžaduje, aby boli právne pravidlá jasné a presné a predvídateľné, pokiaľ ide o ich účinky, s cieľom umožniť dotknutým osobám orientáciu v situáciách a právnych vzťahoch v pôsobnosti právneho poriadku Únie.(106)

125. Článok 5 ods. 3 smernice 91/477 je potrebné chápať vo svetle odôvodnenia 23 smernice 2017/853. Toto odôvodnenie v podstate uvádza, že určité poloautomatické zbrane môžu byť veľmi nebezpečné, pokiaľ je kapacita ich zásobníka vysoká.(107) Normotvorca Únie sa snažil zabezpečiť, aby strelné zbrane, ktoré nie sú zakázané, neboli upravené na výrazne nebezpečnejšie zbrane. Cieľom článku 5 ods. 3 smernice 91/477 v znení neskorších zmien je teda zatvoriť potenciálnu medzeru ustanovením, že povolenie pre takéto strelné zbrane sa má odňať, ak osoba, ktorá je oprávnená nadobúdať alebo vlastniť tieto zbrane, je schopná zvýšiť kapacitu nábojov, ako je upravené v tomto ustanovení.(108) To isté sa týka aj poloautomatických strelných zbraní so stredovým zápalom a poloautomatických dlhých strelných zbraní, ako je uvedené v bode 7 a 8 v prílohe I časti II smernice 2017/853.

126. Znenia týchto textov posudzovaných spoločne považujem za dostatočne jasné a presné, aby spĺňali požiadavky zásady právnej istoty.

127. Česká republika ďalej v podstate tvrdí, že nový článok 7 ods. 4a smernice 91/477, ktorý bol vložený článkom 1 ods. 7 smernice 2017/853, je nezlučiteľný so zásadou legitímnych očakávaní. Jeho retroaktívne účinky poškodzujú práva jednotlivcov, ktorí zákonne nadobudli a držali poloautomatické strelné zbrane na civilné použitie podľa smernice 91/477 predtým, ako bola zmenená smernicou 2017/853. Tieto zbrane sú teraz zakázané.

128. Je preukázané, že zásada ochrany legitímnej dôvery patrí medzi základné zásady Európskej únie a že je dôsledkom zásady právnej istoty.(109) Právo odvolávať sa na túto zásadu sa vzťahuje na každú osobu, voči ktorej inštitúcia Únie vzbudila odôvodnené nádeje. Informácie, ktoré sú presné, neviažuce sa na splnenie žiadnej podmienky, súhlasné a ktoré pochádzajú z oprávnených a dôveryhodných zdrojov, sú bez ohľadu na formu oznámenia uisteniami, ktoré sú schopné vyvolať takéto očakávania. Naopak, nikto nemôže poukazovať na porušenie uvedenej zásady, pokiaľ neexistujú presné uistenia, ktoré mu mal poskytnúť správny orgán.(110)

129. Domnievam sa, že v prejednávanej veci neexistujú dôkazy o takých uisteniach.

130. Po prvé nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by naznačoval, že inštitúcie Únie vydali akékoľvek uistenie týkajúce sa klasifikácie zbraní, z ktorého by bolo možné usudzovať, že poloautomatické zbrane nebudú zaradené do kategórie zakázaných zbraní. Prípravný materiál k smernici 2017/853 skôr poukazuje na opačný záver. Kategorizácia strelných zbraní je záležitosť, ktorá bola nejaký čas a veľmi podrobne posudzovaná pred zavedením smernice 2017/853.(111)

131. Po druhé článok 7 ods. 4a treba vykladať v kontexte článku 6 smernice 91/477 v znení neskorších zmien. Toto ustanovenie zavádza niekoľko výnimiek zo zákazu strelných zbraní kategórie A.(112) Článok 7 ods. 4a poskytuje ďalšiu možnú výnimku. Umožňuje členským štátom potvrdiť, obnoviť alebo predĺžiť povolenia na poloautomatické zbrane, ktoré boli predtým v kategórii B (pred zmenou). Článok 7 ods. 4a preto znižuje účinky zákazu vyplývajúceho zo zmeny kategórie tým, že umožňuje dotknutým jednotlivcom, pod primeraným dohľadom, pokračovať v uchovávaní týchto zbraní. Domnievam sa, že ide o samotný opak zavedenia nezákonných retroaktívnych účinkov. Dodávam, že článok 7 ods. 4a je v každom prípade diskrečným ustanovením. Ak sa teda členský štát domnieva, že by transpozícia článku 7 ods. 4a mohla spôsobiť osobitné problémy z dôvodu existujúcich vnútroštátnych právnych predpisov, nie je povinný umožniť jednotlivcom držiacim zbrane, ktoré sa stali zakázanými zbraňami, aby využili túto výnimku.

132. Po tretie Súdny dvor rozhodol, že pôsobnosť zásady ochrany legitímnej dôvery nemôže byť chápaná takým spôsobom, aby vo všeobecnosti bránila uplatneniu nového pravidla na neskoršie účinky situácií, ktoré vznikli za účinnosti starého pravidla.(113)

133. Domnievam sa preto, že tretí žalobný dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný.

 O štvrtom žalobnom dôvode: rovnaké zaobchádzanie

134. Vo svojom poslednom žalobnom dôvode Česká republika tvrdí, že smernica 2017/853 je neplatná z dôvodu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. Toto tvrdenie je založené na skutočnosti, že článok 6 ods. 6 druhý pododsek smernice 91/477 (v znení neskorších zmien) obsahuje osobitné ustanovenie o výnimke zo zákazu používania strelných zbraní kategórie A pre Švajčiarsko.

135. Parlament a Rada tvrdia opak.

136. Súhlasím s Parlamentom a Radou.

137. Zásada rovnosti zaobchádzania ako všeobecná zásada práva Spoločenstva vyžaduje, aby sa v porovnateľných situáciách nepostupovalo rozdielne, a v rozdielnych rovnako, ak takýto postup nie je objektívne odôvodnený.(114)

138. Podľa článku 4 ods. 2 ZEÚ je normotvorca Únie povinný vo svojich aktoch rešpektovať rovnosť členských štátov, ako aj ich národnú identitu. Podľa môjho názoru práve to chcel normotvorca dosiahnuť „švajčiarskou výnimkou“.

139. Článok 6 ods. 6 prvý pododsek v znení zmien smernice 2017/853 stanovuje rámec všeobecnej výnimky zákazu nadobudnutia a držby strelných zbraní zaradených do kategórie A bodov 6 alebo 7, ktorú je možné použiť za primeraných okolností.(115) Článok 6 ods. 6 druhý pododsek jednoducho stanovuje osobitné ustanovenia pre krajinu, ktorá má už niekoľko rokov rezervnú armádu založenú na brannej povinnosti. Je nesporné, že túto podmienku spĺňa iba Švajčiarsko. Účelom výnimky je zohľadniť skutočnosť, že takýto štát je schopný vysledovať a monitorovať dotknuté osoby (ako aj zbrane) na účely zabezpečenia verejnej bezpečnosti a ochrany.

140. Postavenie každého členského štátu je osobitné. Odlišuje sa podľa kultúry a tradície. Nemôžem preto súhlasiť s tým, že situácia všetkých členských štátov, spolu so štyrmi štátmi schengenského priestoru (z ktorých jedným je Švajčiarsko), je automaticky úplne porovnateľná vo všetkých ohľadoch. Domnievam sa preto, že článok 6 ods. 6 nie je diskriminačný.

141. Z toho vyvodzujem, že štvrtý žalobný dôvod je nedôvodný, a navrhujem Súdnemu dvoru, aby ho zamietol.

 Návrh

142. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy a na uplatnenie článku 138 ods. 1 a článku 140 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora týkajúceho sa rozdelenia trov konania navrhujem, aby Súdny dvor:

–        zamietol žalobu Českej republiky,

–        uložil Českej republike povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie,

–        nariadil francúzskej, maďarskej a poľskej vláde a Európskej komisii znášať svoje vlastné trovy konania.

1       Jazyk prednesu: angličtina.

2       V dňoch 14. a 15. februára 2015 sa v Kodani, Dánsku, uskutočnili tri samostatné streľby. Dve obete a páchateľ boli zabití, pričom päť policajtov bolo zranených. Dňa 13. novembra 2015 zomrelo 120 ľudí v sérii koordinovaných teroristických útokov vykonaných v Paríži vo Francúzsku.

3       COM (2015) 750 final: Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica Rady 91/477/EHS o kontrole získavania a vlastnenia zbraní z 18. novembra 2015 (COM(2015) 750).

4       Smernica Rady 91/477/EHS z 18. júna 1991 (Ú. v. ES L 256, 1991, s. 51; Mim. vyd. 13/011, s. 3), zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/51/ES z 21. mája 2008 (Ú. v. EÚ L 179, 2008, s. 5).

5       Súčasne a v ten istý deň podala Česká republika návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa článku 278 ZFEÚ, ktorým sa domáha odkladu vykonateľnosti smernice 2017/853. Tento návrh bol zamietnutý uznesením podpredsedu Súdneho dvora z 27. februára 2018, Česká republika/Parlament a Rada, C‑482/17 R, nezverejnené, EU:C:2018:119.

6       Smernica o kontrole získavania a vlastnenia zbraní (Ú. v. EÚ L 137, 2017, s. 22).

7       Ú. v. EÚ C 83, 2010, s. 391.

8       Preambula smernice 2008/51 tiež výslovne odkazuje (v odôvodneniach 2 a 3) na smernicu 91/477, ktorá bola zmenená v nadväznosti na rozhodnutie Európskej únie podpísať Protokol proti nezákonnej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami, ich súčasťami a komponentmi a strelivom, v súlade s rozhodnutím Rady 2001/748/ES zo 16. októbra 2001 (Ú. v. ES L 280, 2001, s. 5), ďalej len „Protokol OSN proti nedovolenej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami“; pozri článok 1 smernice 2008/51 a poznámku pod čiarou 2 vyššie.

9       Prvé až tretie odôvodnenie smernice 91/477.

10       Odôvodnenie 5 smernice 91/477.

11       Sú to v podstate tieto ustanovenia: článok 4 (ustanovenia týkajúce sa uvádzania strelných zbraní na trh); článok 5 (ustanovenia týkajúce sa povolenia na nadobudnutie a držbu strelných zbraní); článok 6 (zákaz nadobúdania a vlastníctva strelných zbraní kategórie A); článok 7 (pravidlá upravujúce nadobúdanie strelných zbraní kategórie B); a článok 8 (pravidlá upravujúce držbu strelných zbraní kategórie C). Strelné zbrane kategórie D sú uvedené v článku 4 ods. 5 (pred zmenou uskutočnenou smernicou 2017/853: pozri bod 24 nižšie), ktorý uvádza, že členské štáty zavedú od 28. júla 2010 primerané opatrenia na sledovanie strelných zbraní, ktoré budú zahŕňať opatrenia umožňujúce v každom okamihu zistiť vlastníka strelnej zbrane.

12       Článok 2 ods. 1.

13       Článok 2 ods. 2.

14       Odôvodnenie 1.

15       Odôvodnenie 2; pozri tiež poznámku pod čiarou 2 vyššie.

16       Odôvodnenie 6.

17       Odôvodnenie 9.

18       Odôvodnenie 15.

19       Odôvodnenie 20.

20       Odôvodnenie 21.

21       Odôvodnenie 23.

22       Odôvodnenie 31.

23       Odôvodnenie 36; pozri ďalej Dohodu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ktorá patrí do oblastí uvedených v článku 1 rozhodnutia Rady 1999/437/ES [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 176, 1999, s. 31) v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (Ú. v. EÚ L 53, 2008, s. 1). Lichtenštajnsko, Island a Nórsko sa tiež zúčastňujú (spolu so Švajčiarskom) na schengenskom acquis na základe dvojstranných dohôd s Európskou úniou (ďalej len „štyri štáty schengenského priestoru“).

24       Odkazujem na druhý pododsek článku 6 ods. 6 týchto návrhov ako na „Švajčiarsku výnimku“.

25       Pozri poznámku pod čiarou 11 vyššie.

26       Pozri ďalej článok 1 ods. 15 a zmenený článok 13a a vložený článok 13b.

27       Nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2403 z 15. decembra 2015, ktorým sa stanovujú spoločné usmernenia pre normy a techniky na deaktiváciu na zabezpečenie trvalej nepoužiteľnosti deaktivovaných strelných zbraní (Ú. v. EÚ L 333, 2015, s. 62).

28       Ú. v. EÚ L 123, 2016, s. 1 (ďalej len „Medziinštitucionálna dohoda“).

29       Odôvodnenie 1.

30       Odôvodnenie 3.

31       Body 1 a 2.

32       Príslušné úlohy troch inštitúcií EÚ (Parlament, Rada a Komisia) sú uvedené v bodoch 13 až 17.

33       V tejto súvislosti pozri judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa tabakových výrobkov a reklamy na takéto výrobky. V rozsudku z 5. októbra 2000, Nemecko/Parlament a Rada, C‑376/98, EU:C:2000:544, bod 82, Súdny dvor rozhodol, že vnútorný trh je priestor bez vnútorných hraníc, v ktorom je voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu zabezpečený podľa ustanovení Zmluvy; a pre vnútorný trh je charakteristické odstránenie prekážok voľného pohybu týchto faktorov medzi členskými štátmi.

34       Pozri poznámku pod čiarou 2 vyššie.

35       Pozri ďalší rozsudok z 23. januára 2018, Buhagiar a i., C‑267/16, EU:C:2018:26, bod 60.

36       Pozri článok 3 smernice 91/477 a bod 13 vyššie.

37       Pozri analogicky rozsudok z 10. decembra 2002 British American Tobacco (Investments) a Imperial Tobacco, C‑491/01, EU:C:2002:741, bod 66.

38       Rozsudok zo 4. mája 2016, Philip Morris Brands a i., C‑547/14, EU:C:2016:325, body 57 až 60 a tam citovaná judikatúra.

39       Pozri analogicky rozsudky z 12. decembra 2006, Nemecko/Parlament a Rada, C‑380/03, EU:C:2006:772, body 42 a 43, a zo 4. mája 2016, Poľsko/Parlament a Rada, C‑ 358/14, EU:C:2016:323, body 37 a 38.

40       „Nový prístup“ sa týkal približne 22 opatrení Únie, ktorých cieľom je zlepšiť vnútorný trh a posilniť podmienky na uvádzanie širokej škály výrobkov na trh Únie. Európska únia v podstate prijíma právne predpisy, ktoré definujú základné požiadavky týkajúce sa bezpečnosti a iných aspektov verejného záujmu, ktoré by mali spĺňať výrobky predávané na vnútornom trhu: pozri napríklad KOM(2003) 240 v konečnom znení „Zlepšenie implementácie smerníc nového prístupu“. Tieto smernice teraz patria do rozsahu pôsobnosti „nového legislatívneho rámca“, ktorý je upravený, okrem iného, rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia 93/465/EHS (Ú. v. EÚ L 218, 2008, s. 82).

41       Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES z 18. júna 2009 o bezpečnosti hračiek (Ú. v. EÚ L 170, 2009, s. 1).

42       Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/28/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania výbušnín na civilné použitie na trhu a ich kontroly (Ú. v. EÚ L 96, 2014, s. 1).

43       Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/425 z 9. marca 2016 o osobných ochranných prostriedkoch a o zrušení smernice Rady 89/686/EHS (Ú. v. EÚ L 81, 2016, s. 51).

44       Rozsudok zo 4. mája 2016, Philip Morris Brands a i., C‑547/14, EU:C:2016:325, bod 61. Právnymi zásadami, na ktoré sa citácia vzťahuje, sú okrem iného proporcionalita, právna istota a zákaz diskriminácie.

45       Pozri poznámku pod čiarou 38 vyššie

46       Rozsudok z 5. októbra 2000, C‑376/98, EU:C:2000:544.

47       Súdny dvor v rozsudku zo 14. decembra 2004, Swedish Match, C‑210/03, EU:C:2004:802, zastával odlišný názor. Odmietol tvrdenie, že zákaz tabaku určeného na vnútorné použitie, ktorý zahŕňal „snus“ (druh tabaku, ktorý sa vkladá medzi ďasno a peru, populárny vo Švédsku), neprispieva k fungovaniu vnútorného trhu. Súdny dvor rozhodol, že vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa takýchto tabakových výrobkov viedli k rozdielnemu vývoju, čo predstavuje prekážky obchodu. Za týchto okolností bolo v zásade zákonné, aby sa ako právny základ použil článok 95 ES (predchodca článku 114 ZFEÚ) (pozri body 37 až 42).

48       Rozsudok z 5. októbra 2000, Nemecko/Parlament a Rada, C‑376/98, EU:C:2000:544, body 99 až 105.

49       Pozri body 18 až 21 vyššie.

50       Rozsudok z 23. januára 2018, Buhagiar a i., C‑267/16, EU:C:2018:26, bod 42 a citovaná judikatúra.

51       Pozri rozsudok z 21. júna 2018, Poľsko/Parlament a Rada, C‑5/16, EU:C:2018:483, bod 49.

52       Česká republika sa odvoláva na niekoľko dokumentov, ktoré boli vypracované pred prijatím smernice 2017/853, ktoré ako ciele uvádzajú prevenciu a bezpečnosť trestnej činnosti. Patrí medzi nich „Hodnotenie smernice o strelných zbraniach“, ktoré pre Komisiu pripravil Technopolis, z 11. decembra 2014, a návrh Komisie COM(2015) 750 final.

53       Rozsudok z 27. januára 2000, DIR International Film a i./Komisia, C‑164/98 P, EU:C:2000:48, bod 26.

54       Boli vypracované viaceré správy, vrátane týchto: Oznámenie Komisie COM(2013) 716 final Rade a Európskemu parlamentu Strelné zbrane a vnútorná bezpečnosť EÚ: ochrana občanov a boj proti nezákonnému obchodu z 21. októbra 2013; „Štúdia na podporu posúdenia vplyvu ohľadom možnej iniciatívy v súvislosti so zlepšením pravidiel, pokiaľ ide o postupy deaktivácie, ničenia a označovania strelných zbraní v EÚ, ako aj poplašných zbraní a replík“ z júna 2014 pripravená pre Európsku komisiu, a COM(2015) 751 final z 18. novembra 2015, Správa Komisie Rade a Európskemu parlamentu Hodnotenie REFIT smernice Rady 91/477/SEHS z 18. júna 1991 o kontrole získavania a vlastnenia zbraní, zmenenej a doplnenej smernicou 2008/51/ES z 21. mája 2008.

55       Pozri článok 1 ods. 1 body 6, 8, 9, 10 a 11 smernice 2017/853.

56       Článok 4 ods. 2a smernice 91/477, zmenenej a doplnenej smernicou 2017/853.

57       Tieto podmienky zahŕňajú: potvrdenie, že dotknutá osoba má svoj zdravotný a psychický stav v súlade s článkom 5 ods. 2 smernice 91/477; dôkaz o účasti na streleckých súťažiach uznaných oficiálne uznanou organizáciou športovej streľby; a osvedčenie, že je členom streleckého klubu, pravidelne sa v ňom venuje športovej streľbe aspoň 12 mesiacov a že príslušná strelná zbraň spĺňa potrebné špecifikácie.

58       Pozri bod 22 vyššie.

59       Ďalšie ustanovenia smernice 2017/853 vykonávajú formálne zmeny. Komisia je napríklad oprávnená prijímať delegované právne predpisy (článok 1 ods. 14) a slovo „Spoločenstvo“ sa nahrádza slovom „Únia“ (článok 1 ods. 17).

60       Pozri bod 24 vyššie.

61       Rozsudok z 8. apríla 2014, Digital Rights Ireland a i., C‑293/12 a C‑594/12, EU:C:2014:238, bod 42 a tam citovaná judikatúra.

62       Rozsudok z 23. januára 2018, Buhagiar a i., C‑267/16, EU:C:2018:26, bod 54.

63       Pozri body 60 a 61 vyššie.

64       Pozri Bielu knihu o dobudovaní vnútorného trhu zo 14. júna 1985 COM(85) 310, bod 10 a nasl.

65       COM(2015) 185 final, „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európsky program v oblasti bezpečnosti“ z 28. apríla 2015.

66       Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 77, 2016, s. 1), umožňuje, aby členské štáty dočasne obnovili kontrolu vnútorných hraníc v prípade, že sa zistí závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti. Aj keď to nie je citované v preambule smernice 2017/853, je tiež možné, že normotvorca Únie si bol vedomý toho, že niektoré členské štáty (Francúzsko a Malta) v roku 2015 obnovili kontrolu vnútorných hraníc, a to z dôvodu ohrozenia vnútornej bezpečnosti, ktorú predstavovalo riziko ďalších teroristických útokov v prípade Francúzska, alebo hrozba takýchto činov v prípade Malty (pozri “Oznámenia členských štátov o dočasnom obnovení kontroly vnútorných hraníc podľa článku 25 a nasl. Kódexu schengenských hraníc“, body 54 a 48).

67       Pozri bod 11 vyššie a odôvodnenie 5 smernice 91/477 a článok 1 ods. 14 smernice 2017/853.

68       Pozri Bielu knihu o dobudovaní vnútorného trhu zo 14. júna 1985 COM(85) 310, body 57 až 59.

69       Pozri článok 1 ods. 6 smernice 2017/853, ktorý do smernice 91/477 vkladá nové ustanovenie, článok 5b.

70       Pozri bod 62 vyššie.

71       Pozri Spoločnú praktickú príručku Európskeho parlamentu, Rady a Komisie pre osoby zapojené do tvorby legislatívy Európskej Únie, najmä bod 18.12.

72       Pozri rozsudok z 10. februára 2009, Írsko/Parlament a Rada, C‑301/06, EU:C:2009:68, body 65 až 72.

73       Pozri bod 26 vyššie.

74       Rozsudok z 8. júna 2010, Vodafone a i., C‑58/08, EU:C:2010:321, body 51 a 52 a tam citovaná judikatúra.

75       Rozsudok z 21. júna 2018, Poľsko/Parlament a Rada, C‑5/16, EU:C:2018:483, bod 150 (citácia je z rozsudku C‑58/08, bod 52).

76       Rozsudok z 8. júna 2010, Vodafone a i., C‑58/08, EU:C:2010:321, bod 53 a tam citovaná judikatúra.

77       Pozri body 75 a 76 vyššie.

78       COM(2015) 750, s. 2.

79       Pozri napríklad Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (Ú. v. EÚ C 373, 2013, s. 1).

80       Pozri analogicky rozsudok z 19. marca 1996, Komisia/Rada, C‑25/94, EU:C:1996:114, bod 49. Pokiaľ ide o prípady, v ktorých opatrenia medziinštitucionálnej spolupráce nemusia byť záväzné, pozri moje návrhy v spojených veciach VG Wort, C‑457/11 až C‑460/11, EU:C:2013:34, bod 32, týkajúci sa Medziinštitucionálnej dohody o spoločných pravidlách pre kvalitu tvorby legislatívy spoločenstva (z 22. decembra 1998 (Ú. v. ES C 73, 1999, s. 1; Mim. vyd. 01/003, s. 39).

81       Pozri odôvodnenia 1 a 2 a body 1 a 2 uvedené v bode 25 vyššie.

82       Znenie Medziinštitucionálnej dohody z roku 2016 nahradilo predchádzajúcu dohodu z roku 2003 a Medziinštitucionálnu dohodu o posudzovaní vplyvu z roku 2005. Znenie tejto poslednej uvedenej dohody taktiež nebolo formulované kogentne.

83       Pozri analogicky návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Pillbox 38, C‑477/14, EU:C:2015:854, bod 72.

84       Rozsudok z 21. júna 2018, Poľsko/Parlament a Rada, C‑5/16, EU:C:2018:483, bod 159.

85       Pri absencii posúdenia vplyvu inštitúcie zjavne nie sú schopné odkázať na takýto dokument, aby poskytli Súdnemu dvoru základ pre hodnotenie napadnutého aktu, ako sa uvádza v bode 18 Medziinštitucionálnej dohody.

86       COM(2015) 750, s. 7. Význam posúdenia vplyvu sa osobitne spomína v správe Európskeho parlamentu o návrhu Komisie: spravodajca vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom posúdenia vplyvu a uvádza (doplním, že celkom rozumne), že ak by také posúdenie bolo k dispozícii, uľahčilo by to úlohu Parlamentu.

87       Pozri napríklad COM(2015) 750, s. 5.

88       Pozri bod 16 vyššie.

89       Pozri napríklad COM(2015) 751 a správu, ktorú pre Európsku komisiu pripravil Technopolis: „Hodnotenie smernice o strelných zbraniach“ z 11. decembra 2014 uvedenú v poznámke pod čiarou 52 vyššie.

90       Pozri odôvodnenia 1, 2 a 9.

91       Pozri COM(2015) 751, konkrétne body 20, 27 a 34.

92       Rozsudok z 13. júna 2017, Florescu a i., C‑258/14, EU:C:2017:448, body 49 až 51 a tam citovaná judikatúra. Vlastnícke právo v článku 17 Charty zodpovedá právu chránenému článkom 1 Protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ľudských právach.

93       Pozri bod 106 a nasl. nižšie.

94       Pozri body 18, 19, 20 a 23 vyššie.

95       Pozri medziinštitucionálny spis 2015/0269 (COD) z 8. júna 2016, 9841/16.

96       Pozri COM(751) 2015, s. 11 a 13.

97       Pozri bod 17 a poznámku pod čiarou 23 vyššie.

98       Pozri medziinštitucionálny spis 2015/0269 (COD) z 8. júna 2016 9841/16.

99       Pozri medziinštitucionálny spis 2015/0269 (COD) z 8. júna 2016 9841/16.

100       Pozri bod 24 vyššie.

101       Pozri COM(2015) 751, s. 13.

102       Pozri Medziinštitucionálny spis 2015/0269 (COD) z 8. júna 2016 9841/16, pozri ďalej COM(2012) 415, Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade „Prípadné výhody a nevýhody obmedzenia počtu kategórií strelných zbraní na dve (zakázané alebo povolené) s cieľom zlepšiť fungovanie vnútorného trhu v prípade dotknutých výrobkov prostredníctvom prípadného zjednodušenia“ z 26. júla 2012 [COM(2012) 415].

103       Pozri COM(2015) 751 v bode 22, pozri ďalej pripomienky spravodajcu v správe Európskeho parlamentu A8‑0251/2016 z 2. augusta 2016 na s. 65.

104       Pozri COM(2015) 751 v bodoch 28 a 30.

105       Na tieto články smernice 2017/853 budem ďalej odkazovať ako na „sporné ustanovenia“, pozri body 19, 20 a 24.

106       Rozsudok z 5. mája 2015, Španielsko/Rada, C‑147/13, EU:C:2015:299, bod 79.

107       Pozri bod 17 vyššie.

108       Článok 5 ods. 3 sa uplatňuje, pokiaľ dotknutej osobe nebolo udelené povolenie podľa článku 6, alebo povolenie, ktoré bolo potvrdené, obnovené alebo predĺžené podľa článku 7 ods. 4a smernice 91/477 v znení smernice 2017/853.

109       Rozsudok zo 14. marca 2013, Agrargenossenschaft Neuzelle, C‑545/11, EU:C:2013:169, bod 23 a tam citovaná judikatúra.

110       Rozsudok zo 14. marca 2013, Agrargenossenschaft Neuzelle, C‑545/11, EU:C:2013:169, body 24 a 25 a tam citovaná judikatúra.

111       Pozri COM(2012) 415.

112       Pozri bod 20 vyššie, najmä pokiaľ ide o výnimky v článku 6 ods. 2 až 6.

113       Rozsudky z 18. apríla 2002, Duchon, C‑290/00, EU:C:2002:234, bod 21, a z 11. decembra 2008, Komisia/Freistaat Sachsen, C‑334/07 P, EU:C:2008:709, bod 43 a tam citovaná judikatúra.

114       Rozsudok zo 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique et Lorraine a i., C‑127/07, EU:C:2008:728, bod 23.

115       Pozri bod 24 vyššie.