NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
EVGENI TANČEV
prednesené 22. februára 2018 (1)
Vec C‑31/17
Cristal Union, právna nástupkyňa spoločnosti Sucrerie de Toury SA,
proti
Ministre de l’Économie et des Finances
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Smernica 2003/96/ES – Zdanenie energetických výrobkov a elektriny – Článok 14 ods. 1 písm. a) – Povinné oslobodenie energetických výrobkov používaných na výrobu elektriny od dane – Článok 15 ods. 1 písm. c) – Právomoc členského štátu uplatniť úplné alebo čiastočné oslobodenie od dane alebo zníženie úrovne zdaňovania na energetické výrobky používané na kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie – Spoločné uplatnenie článku 14 ods. 1 písm. a) a článku 15 ods. 1 písm. c)“
1. V prejednávanej veci bol Súdny dvor požiadaný, aby rozhodol o tom, či sa smernica Rady 2003/96/ES(2) uplatní na elektrinu vyrobenú prostredníctvom kombinovanej výroby.
2. Kombinovaná výroba (kogenerácia) predstavuje súčasnú výrobu elektriny a tepla v rámci jediného procesu.(3) Tradičná elektráreň vyrába elektrinu napríklad spaľovaním fosílnych palív, ako sú nafta, uhlie alebo zemný plyn, z ktorých sa uvoľňuje teplo. Toto teplo sa použije na zovretie vody a výrobu vodnej pary. Para roztočí turbínu, ktorá aktivuje generátor a ten vyrába elektrickú energiu. Problémom tradičných elektrární je ich nízka účinnosť. Pri ochladzovaní zovretej vody premenenej na vodnú paru dochádza k úniku tepla do okolia. Toto teplo je nevyužité. Na druhej strane zariadenie na kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie zachytáva teplo, ktoré sa zvyčajne stratí pri výrobe elektrickej energie a získava užitočnú tepelnú energiu. Z tohto dôvodu je kogenerácia omnoho efektívnejší proces, než tradičný spôsob výroby elektriny. Taktiež vedie k menšiemu množstvu emisií skleníkových plynov.
3. Smernica 2003/96 stanovuje minimálne úrovne zdaňovania uplatňované na energetické výrobky používané ako vykurovacie palivo alebo motorové palivo(4) (napríklad zemný plyn) a na elektrinu.(5)
4. Článok 14 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96 však vyžaduje od členských štátov, aby uplatňovali oslobodenie od dane na energetické výrobky používané na výrobu elektriny. Z uvedeného dôvodu nie sú tieto výrobky zaťažené žiadnou spotrebnou daňou. Spotrebná daň zaťažuje len elektrinu, ktorá je vyrobená.
5. Navyše článok 15 ods. 1 písm. c) smernice 2003/96 umožňuje členským štátom, aby úplne alebo čiastočne oslobodili od dane alebo aby uplatnili daňové úľavy v úrovniach zdaňovania na energetické výrobky používané v rámci kombinovanej výroby tepla a elektriny. Na rozdiel od článku 14 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice, článok 15 ods. 1 písm. c) nezakotvuje povinné oslobodenie. Z uvedeného dôvodu sú energetické výrobky používané pri kombinovanej výrobe tepla a elektriny oslobodené od spotrebných daní (alebo sa na ne uplatňujú daňové úľavy v úrovniach zdanenia)(6) len vtedy, ak dotknutý členský štát využil právo, ktoré mu priznáva článok 15 ods. 1 písm. c) smernice 2003/96. Ak dotknutý členský štát nevyužije toto právo, uvedené výrobky podliehajú spotrebným daniam. Či už dôjde k využitiu tohto práva alebo nie, vyrobená elektrina podlieha spotrebným daniam (spotrebné dane sa nevzťahujú na teplo, keďže teplo nespadá pod rozsah aplikácie smernice 2003/96).(7)
6. Daňový režim energetických výrobkov používaných na kombinovanú výrobu tepla a elektriny stanovený smernicou 2003/96 možno posudzovať z dvoch hľadísk.
7. Na jednej strane je možné považovať energetické výrobky používané na kombinovanú výrobu tepla a elektriny za spadajúce výlučne pod článok 15 ods. 1 písm. c) smernice 2003/96. Daňový režim týchto výrobkov by tak zodpovedal opisu uvedenému v bode 5 vyššie. Ak by právomoc udelená uvedeným ustanovením bola využitá, oslobodenie by sa vzťahovalo na tieto výrobky v plnom rozsahu.
8. Na druhej strane energetické výrobky používané na kombinovanú výrobu tepla a elektriny možno považovať za spadajúce pod článok 14 ods. 1 písm. a) a zároveň pod článok 15 ods. 1 písm. c) smernice 2003/96.
9. Článok 14 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice sa totiž uplatňuje na energetické výrobky „používané na výrobu elektriny“. Keďže uvedené ustanovenie neuvádza spôsob výroby elektriny, malo by sa uplatňovať bez ohľadu na spôsob jej výroby. Z toho dôvodu by energetické výrobky používané na kombinovanú výrobu tepla a elektriny spadali pod článok 14 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96. Avšak len tá časť z uvedených výrobkov, ktorá je používaná na výrobu elektriny, by spadala do pôsobnosti uvedeného ustanovenia. Článok 14 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96 sa v skutočnosti vzťahuje na energetické výrobky používané na výrobu elektriny, nie tepla. Ako je uvedené v bode 4 vyššie, táto časť by bola oslobodená od spotrebných daní, kým vyrobená elektrina by spotrebným daniam podliehala.
10. Časť týchto výrobkov, ktorá sa používa na výrobu tepla, by spadala do pôsobnosti článku 15 ods. 1 písm. c) smernice 2003/96. Ako je to vysvetlené v bode 5 vyššie, táto časť by bola oslobodená od spotrebných daní len v prípade, ak by dotknutý členský štát využil právomoc, ktorú mu uvedené ustanovenie priznáva. Vyrobená elektrina by podliehala spotrebným daniam bez ohľadu na to, či by túto právomoc využil.
11. V prejednávanej veci bol Súdny dvor požiadaný, aby rozhodol medzi dvoma vyššie opísanými prístupmi. Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko) sa konkrétne pýta Súdneho dvora, či v prípade, ak sú energetické výrobky používané na kombinovanú výrobu tepla a elektriny, sa uplatní výlučne článok 15 ods. 1 písm. c) smernice 2003/96, alebo či sa článok 14 ods. 1 písm. a) a článok 15 ods. 1 písm. c) uplatnia spoločne.(8)
I. Právny rámec
A. Právo EÚ
12. Článok 4 ods. 1 smernice 2003/96 uvádza:
„Úrovne zdaňovania, ktoré členské štáty uplatňujú na energetické výrob[k]y a elektrinu vymenované v článku 2 nemôžu byť nižšie ako minimálne úrovne zdaňovania predpísané touto smernicou.“
13. Podľa článku 9 ods. 1 smernice 2003/96:
„Minimálne úrovne zdaňovania uplatňované na vykurovacie palivá od 1. januára 2004 sú stanovené v tabuľke C prílohy I.“
14. Podľa článku 10 ods. 1 smernice 2003/96:
„Minimálne úrovne zdaňovania uplatňované na elektrinu od 1. januára 2004 sú stanovené v tabuľke C prílohy I.“
15. Článok 14 ods. 1 smernice 2003/96 uvádza:
„Okrem všeobecných ustanovení stanovených v smernici 92/12/EHS o používaní zdaniteľných výrobkov, ktoré sú oslobodené od daní a bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia [Únie], členské štáty oslobodzujú od daní na základe podmienok, ktoré stanovia na účely zabezpečenia správneho a spravodlivého uplatňovania takýchto oslobodení od daní a zabránenia krátenia daní, daňových únikov a zneužívania:
a) energetické výrobky a elektrinu používanú na výrobu elektriny a elektrinu používanú na udržiavanie schopnosti vyrábať elektrinu. Členské štáty môžu však z dôvodov environmentálnej politiky tieto výrobky zdaňovať bez toho, aby museli dodržiavať minimálne úrovne zdaňovania stanovené v tejto smernici. V takomto prípade zdaňovanie týchto výrobkov sa neberie do úvahy na účely splnenia minimálnej úrovne zdaňovania elektriny stanovenej v článku 10;
…“
16. Článok 15 ods. 1 smernice 2003/96 uvádza:
„Bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia [Únie], členské štáty môžu pod daňovým dohľadom uplatňovať úplné alebo čiastočné oslobodenia od daní alebo daňové úľavy v úrovniach zdaňovania na:
…
c) energetické výrobky a elektrinu používanú na kombinovanú výrobu tepla a elektriny;
…“
17. Podľa článku 21 ods. 5 smernice 2003/96:
„Na účely uplatňovania článkov 5 a 6 smernice 92/12/EHS elektrina a zemný plyn podliehajú zdaňovaniu a sú zdaniteľné v čase dodávky distribútorom alebo ďalším distribútorom. …
…
Subjekt vyrábajúci elektrinu pre svoju vlastnú spotrebu sa považuje za distribútora. Napriek článku 14 ods. 1 písm. a) členské štáty môžu oslobodiť od daní malých výrobcov elektriny za podmienky, že zdaňujú energetické výrobky používané na výrobu uvedenej elektriny.
…“
B. Francúzske právo
18. Podľa článku 266 quinquies ods. 1 Code des douanes (Colný kódex), v znení uplatniteľnom v rozhodnom čase:
„Zemný plyn spadajúci pod kód KN 2711 21 00 podlieha vnútroštátnej spotrebnej dani pri jeho dodaní konečnému spotrebiteľovi.“
19. Avšak podľa článku 266 quinquies ods. 3 Colného kódexu v znení účinnom od 1. januára 2006 do 31. decembra 2006:
„…
Dodávky plynu sú… oslobodené [od dane stanovenej v odseku 1], ak sú určené na použitie:
…
c) ako palivo na výrobu elektriny, počnúc 1. januárom 2006, s výnimkou prípadu, ak sú dodávky určené na použitie v zariadeniach uvedených v článku 266 quinquies A.“
20. Podľa článku 266 quinquies A Colného kódexu v znení účinnom v rozhodnom období:
„Dodávky zemného plynu… určené na použitie v rámci kogeneračných zariadení na účely kombinovanej výroby tepla a elektriny…, sú oslobodené od [vnútroštátnej spotrebnej dane] stanovenej… v článku 266 quinquies na obdobie piatich rokov od ich spustenia do prevádzky. …
Toto oslobodenie sa vzťahuje na zariadenia, ktoré boli spustené do prevádzky najneskôr 31. decembra 2007. …
…“
21. Článok 266 quinquies ods. 3 Colného kódexu bol k 31. decembru 2006 novelizovaný(9) tak, že dodávky zemného plynu určené na použitie v kogeneračných zariadeniach sú oslobodené od dane stanovenej v odseku 1 tohto ustanovenia za splnenia dvoch podmienok, a to že výrobca prevádzkujúci uvedené zariadenie po prvé nie je zmluvnou stranou zmluvy, ktorá ukladá určitým distribútorom(10) povinnosť vykupovať energiu, a po druhé, že výrobca sa vzdal nároku na oslobodenie podľa článku 266 quinquies A Colného kódexu.
22. Podľa článku 266 quinquies ods. 3 Colného kódexu v znení účinnom od 31. decembra 2006:
„…
Dodávky plynu sú… oslobodené [od dane stanovenej v odseku 1], ak sú určené na použitie:
…
c) ako palivo na výrobu elektriny, s účinnosťou od 1. januára 2006.
Oslobodenie stanovené v odseku 3 písm. c) sa nevzťahuje na dodávky plynu určeného na použitie v zariadeniach uvedených v článku 266 quinquies A. Avšak výrobcovia, ktorých zariadenie nečerpalo výhody zo zmluvy o výkupe elektriny, uzatvorenej podľa článku 10 zákona č. 2000‑108 z 10. februára 2008 o modernizácii a rozvoji služieb vo verejnom záujme v sektore energetiky alebo ktoré je uvedené v článku 50 uvedeného zákona, môžu čerpať výhody zo systému zakotveného v odseku 3 písm. c) za predpokladu, že sa vzdajú práva na oslobodenie od vnútroštátnej dane vyplývajúceho z článku 266 quinquies A.“
II. Skutkový stav, konanie vo veci samej a prejudiciálna otázka
23. Francúzska spoločnosť Sucrerie de Toury SA (ďalej len „Sucrerie de Toury“), ktorej právnou nástupkyňou je Cristal Union, prevádzkuje vo Francúzsku zariadenie na kombinovanú výrobu tepla a elektriny, v ktorom používa ako palivo zemný plyn. Vyrobené teplo a elektrina sa potom využívajú na výrobu cukru.
24. Sucrerie de Toury získava zemný plyn od tretích osôb. Vo vzťahu k zemnému plynu nakúpenému v období od 1. januára 2006 do 25. decembra 2007 dodávateľ spoločnosti Sucrerie de Toury platil daň v zmysle článku 266 quinquies Colného kódexu (ďalej len „vnútroštátna daň“). Suma zodpovedajúca výške vnútroštátnej dane bola následne prefakturovaná spoločnosti Sucrerie de Toury ako súčasť kúpnej ceny za zemný plyn.
25. Sucrerie de Toury zastáva názor, že uvedené dodávky zemného plynu mali byť oslobodené od vnútroštátnej dane. Z toho dôvodu podala žalobu na tribunal administratif d’Orléans (Správny súd Orléans, Francúzsko), ktorou sa domáhala náhrady škody, ktorú údajne utrpela v dôsledku oneskorenej transpozície smernice 2003/96 Francúzskou republikou.(11) Náhrada škody, ktorej sa Sucrerie de Toury domáhala, bola vo výške 98 768 eur, čo zodpovedá výške vnútroštátnej dane za obdobie od 1. januára 2006 do 25. decembra 2007.(12)
26. Rozsudkom z 31. januára 2013 tribunal administratif d’Orléans (Správny súd Orléans) zamietol žalobu podanú spoločnosťou Sucrerie de Toury.
27. Dňa 29. marca 2013 spoločnosť Sucrerie de Toury podala odvolanie proti rozsudku tribunal administratif d’Orléans (Správny súd Orléans) na cour administrative d’appel de Nantes (Odvolací správny súd Nantes, Francúzsko).
28. Rozsudkom z 18. decembra 2014 cour administrative d’appel de Nantes (Odvolací správny súd Nantes) zamietol odvolanie. Rozhodol, že zemný plyn dodávaný spoločnosti Sucrerie de Toury spadal pod článok 15 ods. 1 písm. c) smernice 2003/96, a nie pod článok 14 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice. Tieto ustanovenia sa nemôžu uplatňovať spoločne, keďže nebolo možné uplatniť samostatné daňové režimy vo vzťahu k zemnému plynu dodávanému spoločnosti Sucrerie de Toury používanému na výrobu elektriny alebo na výrobu tepla. Z uvedeného dôvodu ustanovenia článku 266 quinquies a článku 266 quinquies A Colného kódexu boli v súlade so smernicou 2003/96.
29. Dňa 10. februára 2015 spoločnosť Sucrerie de Toury podala dovolanie proti rozsudku cour administrative d’appel de Nantes (Odvolací správny súd Nantes) na Conseil d’État (Štátna rada). Sucrerie de Toury argumentovala najmä tým, že článok 15 ods. 1 písm. c) smernice 2003/96 sa vzťahuje len na časť zemného plynu používanú na výrobu tepla, a z toho dôvodu sa článok 14 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice vzťahuje na tú časť zemného plynu, ktorá sa používa na výrobu elektriny, v dôsledku čoho sú členské štáty povinné oslobodiť túto druhú časť od dane.
30. Conseil d’État (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Vzťahuje sa na energetické výrobky používané na kombinovanú výrobu tepla a elektriny výhradne možnosť oslobodenia od dane priznaná článkom 15 ods. 1 písm. c) [smernice 2003/96], alebo sa na tieto výrobky, pokiaľ ide o časť týchto výrobkov, ktorých spotreba zodpovedá výrobe elektriny, vzťahuje tiež povinnosť oslobodenia od dane stanovená v článku 14 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice?“
31. Písomné vyjadrenia boli predložené žalobcom v konaní vo veci samej, francúzskou vládou, fínskou vládou a Európskou komisiou. Žalobca v konaní vo veci samej, Francúzska republika a Európska komisia taktiež predniesli ústne vyjadrenia na pojednávaní 22. novembra 2017.
III. Analýza
32. Vnútroštátny súd kladie otázku, či energetické výrobky používané na kombinovanú výrobu tepla a elektriny spadajú výlučne pod článok 15 ods. 1 písm. c) smernice 2003/96, alebo či tiež spadajú, v časti, v ktorej sú výrobky používané na výrobu elektriny, pod článok 14 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice.
33. Žalobca v konaní vo veci samej tvrdí, že energetické výrobky používané na kombinovanú výrobu tepla a elektriny spadajú pod článok 15 ods. 1 písm. c) smernice 2003/96 a zároveň, v tej časti, v ktorej sa tieto výrobky používajú na výrobu elektriny, spadajú pod článok 14 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice.
34. Žalobca v konaní vo veci samej sa odvoláva na list zaslaný Komisiou 16. mája 2011 jeho právnemu zástupcovi. V liste sa uvádza, že „článok 15 ods. 1 písm. c) [smernice 2003/96], ktorý umožňuje členským štátom oslobodiť v plnom rozsahu energetické výrobky používané na kombinovanú výrobu tepla a elektriny od dane, nevylučuje zariadenia na kombinovanú výrobu spod rozsahu oslobodenia vyplývajúceho z článku 14 ods. 1 [uvedenej smernice], a to vo vzťahu k tej časti týchto výrobkov, ktorá sa používa na výrobu elektriny“. V opačnom prípade by daňový režim energetických výrobkov používaných na výrobu elektriny v rámci kogenerácie bol, bez zrejmého dôvodu, menej výhodný než daňový režim energetických výrobkov používaných na výrobu elektriny tradičnou metódou. Výklad článku 14 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96 je v súlade s účelom uvedenej smernice, konkrétne s cieľom zabrániť dvojitému zdaneniu elektriny, ktoré by nastalo v prípade výberu spotrebnej dane i) z energetických výrobkov použitých na výrobu elektriny a ii) z vyrobenej elektriny. Z uvedeného dôvodu sa článok 14 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96 uplatní na tú časť energetických výrobkov, ktoré sa používajú na výrobu elektriny, zatiaľ čo článok 15 ods. 1 písm. c) uvedenej smernice sa uplatní na tú časť daných výrobkov, ktorá sa používa na výrobu tepla.
35. Francúzska vláda tvrdí, že energetické výrobky používané na kombinovanú výrobu tepla a elektriny spadajú výlučne pod článok 15 ods. 1 písm. c) smernice 2003/96.
36. Francúzska vláda v prvom rade zdôrazňuje, že oslobodenie stanovené v článku 14 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96 je potrebné vykladať reštriktívne, keďže predstavuje odklon od povinnosti zdaniť energetické výrobky zakotvenej uvedenou smernicou. Po druhé článok 14 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice výslovne neuvádza, že ak sú energetické výrobky používané na kombinovanú výrobu tepla a elektriny, časť týchto výrobkov použitých na výrobu elektriny spadá pod rozsah tohto ustanovenia. Na druhej strane článok 15 ods. 1 písm. c) uvedenej smernice výslovne uvádza, že sa uplatňuje na energetické výrobky používané pri kombinovanej výrobe tepla a elektriny. Toto druhé ustanovenie neuvádza, že by sa uplatňovalo len na tú časť výrobkov, ktorá sa používa na výrobu tepla. Po tretie článok 14 ods. 1 písm. e) návrhu Komisie, ktorý bol podkladom pre prijatie smernice 2003/96(13) (ďalej len „návrh Komisie“) umožňoval členským štátom oslobodiť od dane „teplo vyrobené počas výroby elektriny“.(14) Článok 14 ods. 1 písm. e) návrhu Komisie je potrebné vykladať tak, že umožňuje členským štátom oslobodiť od dane tú časť energetických výrobkov, ktorá sa použije na výrobu tepla, kým článok 13 ods. 1 písm. b) uvedeného návrhu vyžaduje od členských štátov oslobodenie tej časti energetických výrobkov od dane, ktoré sa použijú na výrobu elektriny. Avšak článok 14 ods. 1 písm. e) návrhu Komisie bol pozmenený do podoby tvoriacej príslušné ustanovenie smernice 2003/96, teda článok 15 ods. 1 písm. c), ktorý už neodkazuje len na teplo. Z uvedeného dôvodu úmyslom zákonodarcu EÚ bolo umožniť členským štátom uplatniť oslobodenie v plnom rozsahu v zmysle článku 15 ods. 1 písm. c) smernice 2003/96 na energetické výrobky používané pri kombinovanej výrobe tepla a elektriny. Zákonodarca EÚ nezamýšľal umožniť členským štátom oslobodenie podľa článku 14 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice vo vzťahu k tej časti výrobkov, ktorá sa používa na výrobu elektriny. Po štvrté po praktickej stránke je ťažké oddeliť tú časť energetických výrobkov, ktorá sa používa na výrobu elektriny, od tej časti, ktorá sa používa na výrobu tepla.
37. Fínska vláda a Komisia súhlasia s riešením navrhnutým žalobcom v konaní vo veci samej opísaným v bode 33 vyššie.
38. V zmysle judikatúry je potrebné ustanovenia smernice 2003/96 upravujúce oslobodenie od dane vykladať autonómne, s ohľadom na ich znenie a ciele sledované uvedenou smernicou.(15)
39. Z uvedeného dôvodu začnem analýzou znenia článkov 14 ods. 1 písm. a) a 15 ods. 1 písm. c) smernice 2003/96, ktoré podľa môjho názoru neumožňujú vyvodenie záveru o tom, či sa tieto ustanovenia majú uplatňovať spoločne. Následne posúdim, či sa smernica 2003/96 snaží zabrániť dvojitému zdaneniu elektriny, čo podľa mňa platí (s jednou výnimkou opatrení na ochranu životného prostredia) a vedie k záveru, že článok 14 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice sa vzťahuje na časť energetických výrobkov, ktorá sa využíva na výrobu elektriny. Na záver preukážem, že výklad článku 14 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96 je v súlade s účelom uvedenej smernice, konkrétne so zabezpečením riadneho fungovania vnútorného trhu a zlepšením ochrany životného prostredia.
A. Zo znenia článku 14 ods. 1 písm. a) a článku 15 ods. 1 písm. c) smernice 2003/96 nie je možné dospieť k jednoznačnému záveru
40. Podľa môjho názoru otázku, či sa článok 14 ods. 1 písm. a) a článok 15 ods. 1 písm. c) smernice 2003/96 majú uplatniť spoločne, nie je možné zodpovedať len na základe analýzy znenia týchto ustanovení.
41. Na jednej strane článok 15 ods. 1 písm. c) smernice 2003/96 uvádza, že sa vzťahuje na energetické výrobky „používané na kombinovanú výrobu tepla a elektriny“. Na rozdiel od toho, článok 14 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice odkazuje len na energetické výrobky „používané na výrobu elektriny“. Toto druhé ustanovenie neobsahuje žiadny výslovný odkaz na elektrinu vyrobenú kombinovanou výrobou. To naznačuje, že článok 15 ods. 1 písm. c) smernice 2003/96 predstavuje lex specialis vo vzťahu k článku 14 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice a z toho dôvodu sa skôr uvedené ustanovenie uplatní namiesto neskôr uvedeného ustanovenia v prípade, ak sú energetické výrobky používané na výrobu elektriny v rámci kombinovanej výroby.(16) Takéto stanovisko zaujal cour administrative d’appel de Nantes (Odvolací správny súd, Nantes).(17)
42. Navyše, ako zdôraznil vnútroštátny súd, článok 15 ods. 1 písm. c) smernice 2003/96 neuvádza, že sa uplatní na energetické výrobky používané pri kombinovanej výrobe tepla a elektriny bez toho, aby bolo dotknuté uplatnenie článku 14 ods. 1 písm. a) vo vzťahu k tej časti výrobkov, ktorá sa použije na výrobu elektriny.(18)
43. Na druhej strane, článok 15 ods. 1 písm. c) smernice 2003/96 neuvádza, že by sa uplatnil „bez ohľadu na článok 14 ods. 1 písm. a)“ uvedenej smernice. Na rozdiel od toho, druhá veta tretieho pododseku článku 21 ods. 5 uvedenej smernice výslovne uvádza, že sa uplatní „napriek článku 14 ods. 1 písm. a)“. Z uvedeného sa javí, že v prípade, ak zákonodarca EÚ zamýšľal vylúčiť uplatnenie článku 14 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96, urobil tak výslovne, a v prípade, že takéto výslovné vylúčenie chýba, uvedené ustanovenie sa má uplatniť. To naznačuje, že článok 15 ods. 1 písm. c) smernice 2003/96 nevylučuje uplatnenie článku 14 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice.
44. Navyše úvodná veta článku 15 ods. 1 smernice 2003/96 uvádza, že ustanovenie sa uplatňuje „bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia [Únie]“. Hoci táto formulácia, na rozdiel od znenia uvedeného v bode 42 vyššie, výslovne neodkazuje na článok 14 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96, dala by sa napriek tomu považovať za odkaz na dané ustanovenie. Spoločné uplatnenie článku 14 ods. 1 písm. a) a článku 15 ods. 1 písm. c) uvedenej smernice by teda bolo možné, navyše ak úvodná veta v článku 14 ods. 1 tejto smernice taktiež uvádza, že sa uplatňuje „bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia [Únie]“.
45. Článok 14 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96 teda jednoducho uvádza, že sa uplatňuje na „energetické výrobky… používan[é] na výrobu elektriny“. Ako je spomenuté v bode 9 vyššie, toto ustanovenie nijako neodkazuje na metódu výroby elektriny, čo naznačuje, že sa uplatňuje bez ohľadu na metódu výroby. V tom prípade by zahŕňalo energetické výrobky používané na výrobu elektriny tradičnou ako aj netradičnou metódu, napríklad kogeneráciou.
46. V dôsledku toho nie je možné analýzou znenia článku 14 ods. 1 písm. a) a článku 15 ods. 1 písm. c) smernice 2003/96 určiť, či sa majú tieto ustanovenia uplatniť spoločne. Aby bolo možné zodpovedať na túto otázku, uskutočním posúdenie celkovej systematiky a účelu danej smernice.
B. Má smernica 2003/96 za cieľ zabrániť dvojitému zdaneniu elektriny?
47. Žalobca v konaní vo veci samej,(19) fínska vláda(20) a Komisia(21) uvádzajú, že smernica 2003/96 má za cieľ zabrániť dvojitému zdaneniu elektriny. Z uvedeného dôvodu by sa povinné oslobodenie od dane stanovené v článku 14 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice malo podľa ich názoru uplatniť na tú časť energetických výrobkov, ktoré sú použité na výrobu elektriny v rámci kombinovanej výroby. Skutočne, ak by sa toto oslobodenie neuplatnilo, došlo by k dvojitému zdaneniu elektriny, keďže spotrebnej dani by podliehali i) energetické výrobky použité pri výrobe elektriny a ii) vyrobená elektrina.
48. Nemožno pochybovať o tom, že ak by sa článok 14 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96 neuplatňoval na časť energetických výrobkov používaných na výrobu elektriny v rámci kombinovanej výroby, viedlo by to k dvojitému zdaneniu elektriny. Skutočne, energetické výrobky používané na výrobu elektriny by tak podliehali spotrebnej dani, a teda minimálnym úrovniam zdanenia predpísaným v článku 9 a v tabuľke C uvedenej v prílohe I danej smernice (zdanenie na vstupe), kým vyrobená elektrina by podliehala spotrebnej dani, a teda minimálnym úrovniam zdanenia predpísaným v článku 10 a v tabuľke C uvedenej v prílohe I danej uvedenej smernice (zdanenie na výstupe).
49. Bude potrebné posúdiť, či sa smernica 2003/96 snaží zabrániť dvojitému zdaneniu elektriny, ako uvádzajú žalobca v konaní vo veci samej, fínska vláda a Komisia.
1. Len návrh Komisie sa výslovne zaoberá zamedzením dvojitému zdanenia
50. Ani body odôvodnenia, ani ustanovenia smernice 2003/96 výslovne neodkazujú na dvojité zdanenie elektriny.
51. Jediný odkaz na dvojité zdanenie elektriny sa nachádza v návrhu Komisie.(22) V dôvodovej správe pripojenej k návrhu Komisia vysvetľuje, že vo vzťahu k elektrine „navrhla harmonizáciu na báze zdanenia na výstupe“, pretože osobitne v prípade elektriny možno následne „obchodovať vnútroštátne aj medzi štátmi bez jej zdanenia, čím sa zabráni dvojitému zdaneniu v štáte spotreby“.(23) Na účely zabránenia dvojitého zdanenia návrh Komisie vytvára podobný systém ako ten, ktorý je uvedený v smernici 2003/96. Po prvé uvedený návrh podraďuje spotrebnej dani energetické výrobky používané ako palivo na výrobu tepla a elektriny.(24) Po druhé článok 13 ods. 1 písm. b) tohto návrhu zavádza povinné oslobodenie energetických výrobkov používaných na výrobu elektriny od dane.(25)
2. Dvojité zdanenie je prípustné z dôvodov ochrany životného prostredia
52. Je však možné položiť si otázku, či sa smernica 2003/96 skutočne snaží zabrániť dvojitému zdaneniu elektriny.
53. Skutočne, druhá a tretia veta článku 14 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96 umožňujú členským štátom odkloniť sa od oslobodenia energetických výrobkov používaných na výrobu elektriny od dane uvedeného v prvej vete daného ustanovenia. Podľa druhej vety článku 14 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96 členské štáty môžu „z dôvodov environmentálnej politiky“ zdaňovať tieto výrobky. Keď členský štát túto možnosť využije, vedie to k dvojitému zdaneniu elektriny, keďže podľa tretej vety uvedeného ustanovenia daň vzťahujúca sa na energetické výrobky „sa neberie do úvahy na účely splnenia minimálnej úrovne zdaňovania elektriny“.
54. Je dokonca možné sa pýtať, či bolo cieľom Komisie zabrániť dvojitému zdaneniu elektriny. Druhá a tretia veta článku 14 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96 sú identické s druhou a treťou vetou článku 13 ods. 1 písm. b) návrhu Komisie.(26) Navyše v dôvodovej správe pripojenej k návrhu Komisia, napriek tomu, že uviedla, že harmonizáciu je potrebné dosiahnuť vo vzťahu k zdaňovaniu na výstupe, zdôrazňuje, že „zdanenie na výstupe neumožňuje členským štátom priamo rozlišovať medzi úrovňami zdanenia v závislosti od environmentálnej kvality použitého paliva“ a že v dôsledku toho by členským štátom malo byť umožnené „vytvoriť dodatočnú (neharmonizovanú) daň na vstupe vo vzťahu k palivám, ktoré sú z hľadiska životného prostredia nežiaduce“.(27)
55. To viedlo Súdny dvor k tomu, aby vo veci Kernkraftwerke Lippe‑Ems odmietol argument o tom, že smernica 2003/96 vylučuje zaťaženie energetických výrobkov používaných na výrobu elektriny a zároveň vyrobenej elektriny spotrebnou daňou. Súdny dvor upozornil, že „[nemožno] dospieť k záveru … o existencii zásady, ktorá by bránila súčasnému výberu dane zo spotreby elektrickej energie a dane uplatňovanej na zdroje výroby tejto energie. … Z tohto návrhu [Komisie] nevyplýva, že [zdanenie na vstupe a na výstupe] sa zo zásady vzájomne vylučujú, keďže [Komisia] pripustila ich doplnkovosť tým, že v uvedenom návrhu vyhradila členským štátom možnosť ‚doplniť ďalšiu (neharmonizovanú) daň na vstupe v prípade palív, ktoré nie sú z hľadiska životného prostredia želateľné‘“.(28)
3. Smernica 2003/96 má za cieľ zabrániť dvojitému zdaneniu s jedinou výnimkou v prípade opatrení na ochranu životného prostredia
56. Napriek uvedeného zastávam názor, že smernica 2003/96 má za cieľ zabrániť dvojitému zdaneniu elektriny.
57. Ako bolo vysvetlené v bode 43 vyššie a ako poukázala Komisia,(29) v prípade keď zákonodarca EÚ zamýšľal vylúčiť uplatnenie oslobodenia od dane na vstupe zakotveného v prvej vete článku 14 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96, urobil tak výslovne. Existujú len dve výslovné výnimky z tohto oslobodenia, a to v druhej a v tretej vete článku 14 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96 a v treťom pododseku článku 21 ods. 5 uvedenej smernice.
58. Tretí pododsek článku 21 ods. 5 smernice 2003/96 umožňuje členským štátom oslobodiť od dane elektrinu vyrobenú malými výrobcami „za podmienky, že zdaňujú energetické výrobky používané na výrobu uvedenej elektriny“. Z uvedeného dôvodu je vo vzťahu k malým výrobcom elektriny povolené zdanenie na vstupe, avšak nie dvojité zdanenie.
59. Z toho dôvodu je dvojité zdanenie elektriny povolené len „z dôvodov environmentálnej politiky“ postupom podľa druhej a tretej vety článku 14 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96. Nie je povolené z iných dôvodov. Navyše, podľa druhej vety uvedeného ustanovenia, členské štáty „môžu“ podriadiť energetické výrobky dani na vstupe. Nie sú povinné tak urobiť. Navyše pri určovaní dane na vstupe členské štáty nemusia „dodržiavať minimálne úrovne zdaňovania stanovené v [smernici 2003/96]“. Z tohto dôvodu dane na vstupe stanovené podľa druhej vety článku 14 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice môžu viesť k obmedzenému dvojitému zdaneniu.
60. Mal by som tiež podotknúť, že v roku 1999 Európsky parlament pozmenil návrh Komisie tak, že článok 13, ktorý zakotvoval povinné oslobodenie od dane osobitne v prípade energetických výrobkov používaných na výrobu elektriny, bol z návrhu vypustený, kým elektrina podľa článku 9 uvedeného návrhu naďalej podliehala minimálnej úrovni zdanenia. Navyše Európsky parlament doplnil toto ustanovenie tak, že členské štáty boli povinné zaviesť dodatočnú daň vo vzťahu k palivám používaným na výrobu elektriny majúcim uhlíkový základ.(30) Avšak tieto zmeny, ktoré by viedli k dvojitému zdaneniu elektriny, neboli poňaté do konečného znenia uvedených ustanovení (konkrétne článkov 10 a 14 smernice 2003/96).
61. Zároveň je vhodné poznamenať, že počas prípravných prác predsedníctvo Rady zdôrazňovalo, že „základným pravidlom“ bolo zdaňovanie elektriny na výstupe, nie na vstupe.(31)
62. Z uvedeného dôvodu preto podľa môjho názoru je cieľom smernice 2003/96 zabrániť dvojitému zdaneniu elektriny, s jedinou výnimkou v podobe opatrení prijatých členskými štátmi z dôvodov environmentálnej politiky.
63. V dôsledku toho zastávam názor, že ak sú energetické výrobky používané na kombinovanú výrobu tepla a elektriny, časť týchto výrobkov, ktorá sa používa na výrobu elektriny, spadá pod povinné oslobodenie od dane zakotvené článkom 14 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96. Ak by sa totiž toto ustanovenie nevzťahovalo na uvedenú časť výrobkov, elektrina vyrobená v rámci kogenerácie by bola predmetom dvojitého zdanenia, ktorému sa smernica 2003/96 snaží zabrániť. Podľa môjho názoru zdanenie uvedenej časti výrobkov je len ťažko možné považovať za opatrenie prijaté „z dôvodov environmentálnej politiky“ podľa druhej vety článku 14 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96, keďže výroba elektriny kogeneráciou vedie k úsporám energie a k nižším objemom emisií skleníkových plynov v porovnaní s výrobou elektriny tradičnými metódami.(32) Na časť energetických výrobkov používanú na výrobu tepla sa vzťahuje právomoc členských štátov zaviesť oslobodenie, ktorá im bola zverená článkom 15 ods. 1 písm. c) smernice 2003/96.
64. Tento záver nemôže byť spochybnený ani rozhodnutím Súdneho dvora vo veci Kernkraftwerke Lippe‑Ems.(33) Skutkové okolnosti prípadu Kernkraftwerke Lipp‑Ems boli veľmi špecifické a odlišujú sa od skutkových okolností v tejto veci. Vo veci Kernkraftwerke Lippe‑Ems bol Súdny dvor požiadaný o vyjadrenie k otázke, či sa povinné oslobodenie od dane zakotvené v článku 14 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96 vzťahuje na jadrové palivo. Hoci toto palivo je, v súlade s uvedeným ustanovením, „používané na výrobu elektriny“, nie je uvedené medzi „energetickými výrobkami“, na ktoré sa podľa článku 2 ods. 1 smernice 2003/96 táto smernica uplatňuje.(34) V dôsledku toho Súdny dvor dospel k záveru, že jadrové palivo nespadá pod rozsah uvedenej smernice, a preto sa naň nevzťahuje povinné oslobodenie od dane. Súdny dvor odmietol argument predložený spoločnosťou prevádzkujúcou jadrovú elektráreň, že článok 14 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96 by sa mal uplatňovať „na základe analógie“ na jadrové palivo používané pri výrobe elektriny, keďže účelom uvedenej smernice bolo zabrániť dvojitému zdaneniu v prípade elektriny. Nie je totiž žiadna pochybnosť o tom, že v prípade, ak by Súdny dvor uplatnil článok 14 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96 na jadrové palivo používané na výrobu elektriny, došlo by k rozšíreniu pôsobnosti uvedenej smernice v rozpore s jej článkom 2 ods. 1(35) Na druhej strane, v prejednávanej veci je zemný plyn „energetickým výrobkom“ v zmysle článku 2 ods. 1 smernice 2003/96.(36) Preto by Súdny dvor uplatnením článku 14 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice na časť zemného plynu používanú na výrobu elektriny kogeneráciou nerozšíril rozsah pôsobnosti uvedenej smernice.
65. Rovnako nemožno môj záver uvedený v bode 62 vyššie spochybniť z dôvodu, že článok 13 ods. 1 písm. b) návrhu Komisie, ktorý zavádzal povinné oslobodenie od dane pre „energetické výrobky používané na výrobu elektriny a tepla vytvoreného počas jej produkcie“,(37) bol pozmenený tak, že článok 14 ods. 1 písm. b) smernice 2003/96 sa uplatňuje len na „energetické výrobky používané na výrobu elektriny“. Úmyslom Komisie, ako je to vysvetlené v dôvodovej správe pripojenej k jej návrhu, bolo totiž zaviesť harmonizáciu zdanenia elektriny na základe dane na výstupe, s cieľom zabrániť dvojitému zdaneniu.(38) Dôvodová správa neobsahuje žiadny náznak toho, že by Komisia zamýšľala vylúčiť harmonizáciu zdanenia na základe dane na výstupe v prípade elektriny vyrobenej v rámci kombinovanej výroby.
66. Musím tiež pripomenúť, že Parlament, ktorý v septembri 2003 po druhý raz posudzoval návrh smernice,(39) pozmenil jej článok 15 ods. 1 tak, aby predpisoval povinné oslobodenie od dane namiesto právomoci umožniť oslobodenie.(40) Smernica 2003/96 bola prijatá bez tejto zmeny. Avšak táto skutočnosť podľa môjho názoru nespochybňuje môj záver uvedený v bode 62 vyššie. Po prvé Parlament v septembri 2003 nezmenil povinné oslobodenie energetických výrobkov používaných na výrobu elektriny stanovené v článku 14 ods. 1 písm. a) návrhu smernice.(41) Z uvedeného dôvodu zmena článku 15 ods. 1 písm. c) návrhu smernice mohla viesť k zakotveniu povinného oslobodenia len vo vzťahu k tej časti energetických výrobkov, ktorá sa používa na výrobu tepla. Skutočnosť, že zmena nebola prijatá, znamená len to, že členské štáty majú právomoc, avšak nie povinnosť zaviesť oslobodenie uvedenej časti výrobkov. Po druhé zdôrazňujem, že po prijatí tejto zmeny Parlamentom zástupca Komisie uviedol na zasadnutí poradcov v daňovej oblasti a zástupcov stálych zastúpení štátov, že „by nebolo vhodné pozmeniť návrh smernice v tomto štádiu“ a že „Komisia by sa mohla návrhmi inšpirovať pri budúcich zmenách smernice“.(42) To naznačuje, že – prinajmenšom zo strany Komisie – nedošlo k posudzovaniu navrhovanej zmeny z hľadiska jej obsahu a tento návrh bol odmietnutý najmä vzhľadom na čas jeho predloženia.
67. Ak by sme však aj predpokladali, že smernica 2003/96 nemá za cieľ zabrániť dvojitému zdaneniu elektriny, článok 14 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice by sa podľa môjho názoru napriek tomu uplatňoval na tú časť energetických výrobkov, ktorá sa pri kombinovanej výrobe používa na výrobu elektriny. Tým by sa naplnili ďalšie ciele uvedenej smernice, a to zabezpečenie riadneho fungovania vnútorného trhu a ochrana životného prostredia.
C. Spoločné uplatnenie článkov 14 ods. 1 písm. a) a 15 ods. 1 písm. c) smernice 2003/96 by prispelo k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu a k ochrane životného prostredia
68. Jedným z cieľov smernice 2003/96 je zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu zmiernením rozdielov medzi vnútroštátnymi úrovňami zdanenia a zachovať konkurencieschopnosť podnikov Únie. To vyplýva z odôvodnení 2 až 5 uvedenej smernice, ktoré uvádzajú, že značné rozdiely vo vnútroštátnych úrovniach zdaňovania medzi členskými štátmi by sa mohli ukázať ako škodlivé pre náležité fungovanie vnútorného trhu, kým stanovenie minimálnych úrovní zdaňovania na úrovni EÚ môže prispieť k riadnemu fungovaniu trhu. Túto skutočnosť uznal aj Súdny dvor.(43)
69. Ak by energetické výrobky používané na výrobu elektriny kogeneráciou spadali výlučne pod článok 15 ods. 1 písm. c) smernice 2003/96, kým tie isté výrobky by v prípade ich použitia na výrobu elektriny tradičnou metódou spadali pod článok 14 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice, zariadenia na kombinovanú výrobu by boli v nevýhode oproti tradičným zariadeniam. Tie tradičné by totiž spadali pod povinné oslobodenie od dane zakotvené v článku 14 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96, kým zariadenia na kombinovanú výrobu by boli oslobodené od dane len v prípade, ak by sa konkrétny členský štát rozhodol uplatniť svoju právomoc zverenú mu článkom 15 ods. 1 písm. c) uvedenej smernice. Ako argumentovala Komisia, takýto prístup by bol v rozpore s odôvodnením 24 smernice 2003/96, ktoré uvádza, že právo zverené členským štátom nesmie najmä „mať za následok deformácie hospodárskej súťaže“. Ak by sa mal článok 15 ods. 1 písm. c) smernice 2003/96 uplatňovať výlučne na energetické výrobky používané na kombinovanú výrobu elektriny a v prípade, ak by konkrétne členské štáty neuplatnili právomoc úplne oslobodiť tieto výrobky od dane, mohlo by to viesť k narušeniu hospodárskej súťaže medzi zariadeniami na kombinovanú výrobu a tradičnými zariadeniami.
70. Vyššie uvedená argumentácia je v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora vo veci Jan de Nul. V uvedenom rozsudku Súdny dvor rozhodol, že právomoc oslobodiť od dane minerálne oleje používané pri plavbe na vnútrozemských vodných cestách zakotvená v článku 8 ods. 2 písm. b) smernice 92/81(44) „nemôže mať inú ako zostatkovú povahu“ v tom zmysle, že sa uplatní len vtedy, ak sa povinné oslobodenie od dane minerálnych olejov používaných ako palivo pri plavbe na vodných cestách v rámci Únie zakotvené článkom 8 ods. 1 písm. c) uvedenej smernice neuplatní.(45) Námorné plavidlá, na ktoré sa vzťahuje povinné oslobodenie od dane,(46) sa môžu plaviť tiež na určitých vnútrozemských vodných cestách do určitých prístavov, ktoré hoci nie sú situované na pobreží, sa považujú za prímorské prístavy.(47) Z tohto dôvodu, ak by námorné plavidlá mali byť vyňaté z rozsahu povinného oslobodenia od dane v prípade, ak vykonávajú plavbu na vnútrozemských vodných cestách smerujúcich do prímorských prístavov, boli by znevýhodnené v porovnaní s námornými plavidlami, ktoré vykonávajú činnosť len v pobrežných prístavoch. Vzniklo by tým riziko odklonenia dopravy od prímorských prístavov. Z uvedeného dôvodu Súdny dvor rozhodol, že právomoc oslobodiť od dane zakotvená v článku 8 ods. 2 písm. b) smernice 92/81 sa vzťahuje na plavbu na vnútrozemských vodných cestách len v tom rozsahu, v akom je plavba uskutočňovaná mimo vodných ciest, na ktorých sa môže uskutočňovať námorná plavba.
71. Smernica 2003/96 má tiež ďalší cieľ, a to zvýšenie úrovne ochrany životného prostredia. Z odôvodnení 6, 7 a 12 uvedenej smernice vyplýva, že požiadavky ochrany životného prostredia musia byť zohľadnené pri tvorbe energetickej politiky. Toto potvrdil aj Súdny dvor.(48)
72. Ak by časť energetických výrobkov používaná na výrobu elektriny v rámci kombinovanej výroby spadala do rozsahu povinného oslobodenia od dane stanoveného článkom 14 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96, prispelo by to k ochrane životného prostredia. Kombinovaná výroba totiž, na rozdiel od tradičných metód výroby elektriny, umožňuje úspory energie. V tomto zmysle v priebehu prípravných prác na smernici 2003/96 predsedníctvo Rady odhadom uviedlo, že „výroba elektriny v elektrárňach zvyčajne dosahuje účinnosť elektrickej konverzie v rozsahu medzi 25 % a 50[%], pričom 50[%] je už veľmi vysoká účinnosť“, kým v prípade výroby elektriny kogeneráciou „sa účinnosť konverzie zvyčajne zvyšuje na priemernú úroveň 60 až 80[%]“.(49)
73. Ako bolo uvedené vyššie, ak by sa uplatnil článok 14 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96 na časť energetických výrobkov používanú na výrobu elektriny, nezbavilo by to článok 15 ods. 1 písm. c) uvedenej smernice jeho účelu. V skutočnosti sa uvedené ustanovenie uplatňuje na tú časť energetických výrobkov, ktorá sa používa na výrobu tepla.
74. Argument uvedený francúzskou vládou, ktorá tvrdí, že v praxi je extrémne náročné izolovať časť energetických výrobkov používanú na výrobu elektriny, musí byť odmietnutý.(50) Na pojednávaní žalobca v konaní vo veci samej a Komisia totiž vysvetlili, že oddelené zdaňovanie je možné. Žalobca v konaní vo veci samej navrhol vypočítať minimálne množstvo zemného plynu potrebného na výrobu elektriny zariadením, ktoré vyrába len elektrinu (na rozdiel od zariadenia na kombinovanú výrobu) a ktoré využíva najlepšiu dostupnú a ekonomicky návratnú technológiu. Podľa žalobcu v konaní vo veci samej takéto minimálne množstvo by malo byť v prípade využitia zemného plynu na kombinovanú výrobu tepla a elektriny považované za takúto časť zemného plynu určenú na výrobu elektriny.(51) Komisia vo svojom vyjadrení zdôraznila, že niekoľko členských štátov vyvinulo metódu výpočtu zdaniteľnej časti energetických výrobkov. Podľa tvrdenia Komisie je v súčasnosti časť energetických výrobkov používaná na výrobu tepla zdaňovaná podľa francúzskeho práva.(52) Rovnako v Belgicku je oslobodená od dane len tá časť energetických výrobkov, ktorá je používaná na výrobu elektriny.(53) Komisia ďalej uviedla, že je irelevantné, že na výpočet zdaniteľného množstva energetických výrobkov používaného na výrobu tepla a elektriny používajú členské štáty rôzne modely výpočtu. Smernica 2003/96 v tejto otázke mlčí.
75. V dôsledku uvedeného, podľa môjho názoru, ak sú energetické výrobky používané na kombinovanú výrobu tepla a elektriny, časť týchto výrobkov používaná na výrobu elektriny spadá pod článok 14 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96, kým časť používaná na výrobu tepla spadá pod článok 15 ods. 1 písm. c) uvedenej smernice.
76. V prejednávanej veci bola Sucrerie de Toury ukrátená o prospech z oslobodenia od dane uvedeného v článku 266 quinquies A Colného kódexu a po 31. decembri 2006 v článku 266 quinquies ods. 3 predmetného kódexu, a to vo vzťahu k zemnému plynu nakúpenému v období od 1. januára 2006 do 25. decembra 2007.
77. Na pojednávaní žalobca v konaní vo veci samej uviedol, že dôvod, pre ktorý bol ukrátený od oslobodenia od dane zakotveného v článku 266 quinquies A Colného kódexu je, že oslobodenie je možné udeliť len na obdobie piatich rokov od spustenia prevádzky kogeneračného zariadenia. Keďže kogeneračné zariadenie spoločnosti Sucrerie de Toury bolo spustené do prevádzky v roku 1996, bolo príliš staré na to, aby mohla mať prospech z oslobodenia od dane v čase, keď článok 266 quinquies A Colného kódexu nadobudol účinnosť.(54)
78. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, z akého dôvodu bola spoločnosť Sucrerie de Toury ukrátená o prospech z oslobodenia od dane zavedeného francúzskou legislatívou. Ak by bolo dôvodom to, že uvedené oslobodenie od dane je obmedzené na obdobie piatich rokov od spustenia prevádzky kogeneračného zariadenia, podľa môjho názoru by to bolo ťažko zlučiteľné s bezpodmienečnou povahou oslobodenia od dane zakotveného v článku 14 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96.(55)
79. Z uvedeného dôvodu by odpoveď na prejudiciálnu otázku mala znieť, že v prípadoch, kde sú energetické výrobky používané na kombinovanú výrobu tepla a elektriny, je potrebné článok 14 ods. 1 písm. a) a článok 15 ods. 1 písm. c) smernice 2003/96 uplatniť spoločne. Časť energetických výrobkov používaná na výrobu elektriny spadá pod povinné oslobodenie od dane zakotvené prvým uvedeným ustanovením, kým časť týchto výrobkov používaná na výrobu tepla spadá pod druhé uvedené ustanovenie.
IV. Návrh
80. So zreteľom na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor na otázku, ktorú v prejudiciálnom konaní položila Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko), odpovedal takto:
Ak sú energetické výrobky používané na kombinovanú výrobu tepla a elektriny, článok 14 ods. 1 písm. a) a článok 15 ods. 1 písm. c) smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny sa musia uplatniť spoločne. Časť energetických výrobkov používaná na výrobu elektriny spadá pod povinné oslobodenie od dane zakotvené v prvom uvedenom ustanovení a časť týchto výrobkov používaná na výrobu tepla spadá pod druhé uvedené ustanovenie.