Vec C‑59/08

Copad SA

proti

Christian Dior couture SA a i.

[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný

Cour de cassation (Francúzsko)]

„Smernica 89/104/EHS – Právo ochranných známok – Vyčerpanie práv majiteľa ochrannej známky – Licenčná zmluva – Predaj výrobkov označených ochrannou známkou v rozpore s ustanovením licenčnej zmluvy – Neexistencia súhlasu majiteľa ochrannej známky – Predaj predajcom výpredajového tovaru – Poškodenie dobrého mena ochrannej známky“

Abstrakt rozsudku

1.        Aproximácia právnych predpisov – Ochranné známky – Smernica 89/104 – Licencia – Majiteľ, ktorý sa môže odvolať na práva z ochrannej známky proti majiteľovi licencie, ktorý porušil ustanovenie zakazujúce predaj prestížnych výrobkov predajcom výpredajového tovaru – Podmienky

(Smernica Rady 89/104, článok 8 ods. 2)

2.        Aproximácia právnych predpisov – Ochranné známky – Smernica 89/104 – Uvedenie tovarov na trh majiteľom licencie, ktorý pri tom nedodržal ustanovenie licenčnej zmluvy – Neexistencia súhlasu majiteľa – Podmienka

(Smernica Rady 89/104, článok 7 ods. 1 a článok 8 ods. 2)

3.        Aproximácia právnych predpisov – Ochranné známky – Smernica 89/104 – Uvedenie prestížnych výrobkov na trh majiteľom licencie v rozpore s ustanovením licenčnej zmluvy, ktoré však musí byť považované za urobené so súhlasom majiteľa – Námietka majiteľa

(Smernica Rady 89/104, článok 7 ods. 2)

1.        Článok 8 ods. 2 prvej smernice 89/104 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok sa má vykladať v tom zmysle, že majiteľ ochrannej známky môže uplatniť práva, ktoré mu z nej vyplývajú, voči majiteľovi licencie, ktorý porušuje ustanovenie licenčnej zmluvy, ktoré z dôvodov prestíže ochrannej známky zakazuje predaj predajcom výpredajového tovaru, pokiaľ sa preukáže, že toto porušenie z dôvodov okolností vlastných veci samej zasahuje do výzoru a obrazu prestíže, ktoré vyvolávajú dojem luxusu uvedených výrobkov.

Kvalita prestížnych výrobkov nevyplýva výlučne z ich materiálových vlastností, ale tiež z výzoru a z prestížneho obrazu, ktoré vytvárajú luxusný dojem.

Prestížne výrobky totiž tvoria luxusné tovary, pričom luxusný dojem, ktorý z nich vyplýva, je základným prvkom preto, aby boli rozlíšené spotrebiteľom od iných podobných tovarov.

Preto zásah do uvedeného luxusného dojmu môže ovplyvniť samotnú kvalitu týchto výrobkov.

Je úlohou vnútroštátneho súdu overiť, či so zreteľom na okolnosti, ktoré sú vlastné sporu, ktorý prejednáva, porušenie majiteľom licencie ustanovenia, ktoré zakazuje predaj prestížneho tovaru predajcom výpredajového tovaru, zasahuje do luxusného dojmu uvedených výrobkov tým, že ovplyvňuje ich kvalitu.

Z tohto hľadiska je dôležité najmä zohľadniť na jednej strane povahu prestížnych výrobkov, na ktoré sa vzťahuje ochranná známka, objem, ako aj systematický alebo sporadický charakter predajov týchto výrobkov majiteľom licencie predajcom výpredajového tovaru, ktorí nie sú súčasťou selektívnej distribučnej siete, a na druhej strane povahu výrobkov, s ktorými zvyčajne obchodujú títo predajcovia výpredajového tovaru, ako aj zvyčajné spôsoby obchodovania v ich odvetví činnosti.

(pozri body 24 – 26, 31, 32, 37, bod 1 výroku)

2.        Článok 7 ods. 1 smernice 89/104 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok sa má vykladať v tom zmysle, že uvedenie výrobkov označených ochrannou známkou na trh majiteľom licencie v rozpore s ustanovením licenčnej zmluvy je uskutočnené bez súhlasu majiteľa ochrannej známky, ak sa preukáže, že toto ustanovenie zodpovedá jednému z ustanovení, ktoré stanovuje článok 8 ods. 2 tejto smernice.

Uvedenie výrobkov, na ktoré sa vzťahuje ochranná známka, na trh majiteľom licencie sa musí v zásade považovať za uskutočnené so súhlasom majiteľa ochrannej známky v zmysle článku 7 ods. 1 smernice.

Z uvedeného vyplýva, že za takýchto podmienok sa majiteľ ochrannej známky nemôže dovolávať nesprávneho plnenia zmluvy preto, aby voči majiteľovi licencie uplatnil práva, ktoré mu priznáva ochranná známka, napriek tomu však platí, že licenčná zmluva neznamená absolútny a nepodmienený súhlas majiteľa ochrannej známky s tým, aby majiteľ licencie uviedol na trh výrobky, ktoré sú označené touto ochrannou známkou.

Článok 8 ods. 2 smernice totiž výslovne stanovuje možnosť majiteľa ochrannej známky dovolávať sa práv, ktoré mu táto ochranná známka priznáva voči majiteľovi licencie, keď majiteľ licencie porušuje niektoré ustanovenia licenčnej zmluvy.

(pozri body 46 – 48, 51, bod 2 výroku)

3.        Keď majiteľ licencie predáva predajcovi výpredajového tovaru v rozpore s ustanovením licenčnej zmluvy, treba porovnať význam na jednej strane legitímneho záujmu majiteľa ochrannej známky, ktorá je predmetom licenčnej zmluvy, byť chránený proti predajcovi výpredajového tovaru, ktorý nepatrí do selektívnej distribučnej siete a ktorý používa túto ochrannú známku na účely uvedení na trh, ktoré by mohli zasiahnuť do dobrého mena ochrannej známky, a na druhej strane záujem predajcu výpredajového tovaru na možnosti opätovného predaja predmetných výrobkov tak, že využije postupy, ktoré sú zvyčajné v jeho odvetví činnosti.

Preto keď vnútroštátny súd zaujme stanovisko, že predaj majiteľom licencie tretej osobe nemôže spochybniť kvalitu prestížnych výrobkov označených ochrannou známkou, takže ich uvedenie na trh sa musí považovať za uskutočnené so súhlasom majiteľa ochrannej známky, je úlohou tohto súdu posúdiť vzhľadom na okolnosti každej právnej veci, či neskoršie uvedenie na trh prestížnych výrobkov označených ochrannou známkou treťou osobou tak, že využije postupy, ktoré sú zvyčajné v jej odvetví činnosti, zasahuje do dobrého mena tejto ochrannej známky.

V tejto súvislosti je dôležité zohľadniť najmä osoby, ktorým je opätovný predaj určený, ako aj osobitné podmienky uvedenia prestížnych výrobkov na trh.

Ak sa teda má uvedenie prestížnych výrobkov na trh majiteľom licencie v rozpore s ustanovením licenčnej zmluvy považovať za uskutočnené so súhlasom majiteľa ochrannej známky, potom sa majiteľ ochrannej známky môže odvolávať na takéto ustanovenie preto, aby zabránil opätovnému predaju týchto výrobkov na základe článku 7 ods. 2 prvej smernice 89/104 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok, len vtedy, ak sa preukáže, že so zreteľom na okolnosti každej prejednávanej veci takýto opätovný predaj zasahuje do dobrého mena ochrannej známky.

(pozri body 56 – 59, bod 3 výroku)