Language of document :

Odvolanie podané 29. júla 2022: Tirrenia di navigazione SpA proti rozsudku Všeobecného súdu (ôsma komora) z 18. mája 2022 vo veci T-593/20, Tirrenia di navigazione SpA/Európska komisia

(vec C-514/22 P)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľka: Tirrenia di navigazione SpA (v zastúpení: B. Nascimbene, F. Rossi Dal Pozzo, A. Moriconi, avvocati)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

1.    zrušil rozsudok Všeobecného súdu z 18. mája 2002 vo veci T-593/20,

2.    zrušil rozhodnutie Komisie (EÚ) 2020/1412 z 2. marca 2020 len v rozsahu článkov 2, 3 a 4 a subsidiárne v rozsahu článkov 6 a 7, ktorými sa nariaďuje vymáhanie údajnej pomoci a vyhlásil toto vymáhanie za okamžité a účinné,

3.    subsidiárne k bodu 2: vrátil vec inej komore Všeobecného súdu,

4.    zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľka podáva odvolanie proti rozsudku Všeobecného súdu vo veci T-593/20 Tirrenia di navigazione SpA/Komisia, ktorým Všeobecný súd zamietol návrh na zrušenie článkov 2, 3 a 4 rozhodnutia Komisie (EÚ) 2020/1412 z 2. marca 2020 a subsidiárne článkov 6 a 7 tohto rozhodnutia, na základe ktorých Komisia dospela k záveru, že určité opatrenia v prospech odvolateľky treba považovať za protiprávnu štátnu pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom.

Prvým odvolacím dôvodom odvolateľka uvádza porušenie článku 107 ods. 1 a článku 108 ods. 2 ZFEÚ, ako aj usmernení o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu z roku 2004.

Odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a že jeho rozsudok je nedostatočne odôvodnený v rozsahu, v akom uvádza, že odvolateľka nezabezpečila splnenie podmienok uvedených v bode 25 písm. c) usmernení z roku 2004.

Odvolateľka naopak tvrdí, že talianska vláda a) riadne informovala Komisiu o pláne privatizácie pobočky podniku, b) potvrdila zámer vrátiť pomoc na záchranu pred uplynutím šesťmesačnej lehoty z výnosov z privatizácie a c) zverejnila plán likvidácie na svojej internetovej stránke. Umožnila tak Komisii, aby bola plne oboznámená s jej plánmi, a to uskutočniť privatizáciu ako súčasť plánu likvidácie a následne vrátiť pomoc na záchranu.

Podľa odvolateľky je formalistický prístup Komisie, s ktorým sa stotožnil aj Všeobecný súd, v rozpore so zásadou riadnej správy vecí verejných zakotvenou v článku 41 Charty základných práv a tiež v rozpore so zásadou potrebného účinku.

V druhom odvolacom dôvode odvolateľka uvádza porušenie článku 107 ods. 1 ZFEÚ a článku 108 ods. 2 ZFEÚ v súvislosti s oslobodením od platenia niektorých daní.

Odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a že jeho rozsudok je nedostatočne odôvodnený v rozsahu, v akom v súvislosti s „nepriamymi daňami“ potvrdil námietku neprípustnosti, ktorú Komisia uviedla vo svojom vyjadrení k žalobe.

Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia aj pri posúdení uplatniteľnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ na opatrenie napadnuté odvolateľkou a týkajúce sa oslobodenia od niektorých daní, pričom závery Všeobecného súdu v tomto ohľade nie sú dostatočne odôvodnené.

Toto oslobodenie od dane z príjmu právnických osôb je totiž úplne závislé od výskytu budúcich a neistých udalostí, ktoré doteraz bránili konsolidácii akejkoľvek výhody pre odvolateľku a ktoré úplne umožňujú, ako sa uznáva v rozhodnutí, aby takáto výhoda vznikla v budúcnosti.

Odvolateľka sa ďalej domnieva, že okrem neexistencie výhody chýbajú aj ďalšie prvky pojmu pomoci: vplyv opatrenia na obchodovanie v rámci Únie a poškodenie hospodárskej súťaže.

Táto výnimka preto nespadá pod pojem štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ a nepredstavuje teda štátnu pomoc.

Tretím odvolacím dôvodom odvolateľka namieta porušenie zásad právnej istoty a riadnej správy vecí verejných v súvislosti s dĺžkou konania, ako aj porušenie zásady legitímnej dôvery a zásady proporcionality.

Odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a že jeho rozsudok nie je dostatočne odôvodnený v rozsahu, v akom konštatuje, že konanie, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia (EÚ) 2020/1412 nebolo ako celok neprimerane dlhé, a preto neboli porušené zásady právnej istoty, riadnej správy vecí verejných a proporcionality. Pokiaľ ide o porušenie zásady proporcionality, Všeobecný súd sa domnieva, že námietka neprípustnosti, ktorú Komisia uviedla vo svojom vyjadrení k žalobe, je opodstatnená, čím sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

Odvolateľka sa tiež domnieva, že rozhodnutie (EÚ) 2020/1412 nemohlo v súlade so zásadou ochrany legitímnej dôvery a v súlade s článkami 16 a 17 Charty základných práv vyžadovať od spoločnosti Tirrenia v nútenej správe vrátenie sporných opatrení pomoci.

Podľa odvolateľky sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nekonštatoval, že Komisia porušila uvedené všeobecné zásady a Chartu základných práv.

Vo svojom štvrtom odvolacom dôvode odvolateľka vytýka Všeobecnému súdu, že nezaradil dôkazy do spisu.

Odvolateľka vytýka, že v zmysle článku 85 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu nemohla do spisu založiť rozhodnutie Komisie z 30. septembra 2021 týkajúce sa opatrení SA.32014, SA.32015, SA.32016 (2011/C) (ex 2011/NN) vykonaných Talianskom a regiónom Sardínia v prospech spoločnosti Saremar [C(2021) 6990 v konečnom znení], ktoré odvolateľka získala od Komisie na základe žiadosti o prístup k dokumentom.

Podľa odvolateľky vzhľadom na relevantnosť rozhodnutia Saremar nezaloženie tohto ďalšieho dôkazu do spisu spôsobilo vadu rozsudku Všeobecného súdu, a to jednak z dôvodu, že bol porušený samotný Rokovací poriadok Všeobecného súdu a povinnosť odôvodnenia uložená každej inštitúcii EÚ, a jednak z dôvodu, že došlo k zjavnému porušeniu práva odvolateľky na obhajobu.

____________