ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora)

z 22. januára 2013 (*)

„EPUZF – Záručná sekcia – Výdavky vylúčené z financovania – Spracovanie citrusových plodov, bavlny, hovädzieho a teľacieho mäsa a olivového oleja – Finančný audit – Kľúčové kontroly – Proporcionalita – Opakovaný výskyt – Povinnosť odôvodnenia“

Vo veci T‑46/09,

Helénska republika, v zastúpení: V. Kontolaimos, I. Chalkias, S. Charitaki a S. Papaïoannou, splnomocnení zástupcovia,

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: A. Markoulli a H. Tserepa‑Lacombe, splnomocnené zástupkyne, za právnej pomoci N. Korogiannakis, advokát,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie 2008/960/ES z 8. decembra 2008, ktorým sa z financovania Spoločenstvom vylučujú niektoré výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) (Ú. v. EÚ L 340, s. 99), v rozsahu, v akom sa týmto rozhodnutím vylučujú z financovania Spoločenstvom výdavky vynaložené Helénskou republikou,

VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora),

v zložení: predseda komory N. J. Forwood, sudcovia F. Dehousse (spravodajca) a J. Schwarcz,

tajomník: S. Spyropoulos, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 5. júna 2012,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Právny rámec

1.     Všeobecná úprava týkajúca sa financovania spoločnej poľnohospodárskej politiky

1        Nariadením Rady (EHS) č. 729/70 z 21. apríla 1970 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 94, s. 13) boli stanovené všeobecné pravidlá uplatniteľné na financovanie SPP. Toto nariadenie bolo zrušené a nahradené nariadením Rady (ES) č. 1258/1999 zo 17. mája 1999 o financovaní SPP (Ú. v. ES L 160, s. 103; Mim. vyd. 03/025, s. 414), ktoré upravuje výdavky vynaložené od 1. januára 2000 do 16. októbra 2006 v rámci financovania SPP.

2        Článok 7 ods. 2 nariadenia č. 1258/1999 stanovuje, že Komisia Európskych spoločenstiev rozhodne o mesačných zálohových platbách pre rezervu na platby výdavkov uskutočnené akreditovanými platobnými agentúrami, a článok 7 ods. 3 uvedeného nariadenia sa týka rozhodnutí o zúčtovaní výdavkov platobných agentúr.

3        Článok 7 ods. 4 nariadenia č. 1258/1999 stanovuje:

„V prípade, že Komisia zistí, že platba výdavkov nebola uskutočnená v súlade s predpismi spoločenstva, rozhodne o vyčlenení týchto výdavkov z financovania prostriedkami spoločenstva, uvedeného v článkoch 2 a 3.

Pred prijatím rozhodnutia o odmietnutí financovania sa písomne oznámia výsledky kontrol Komisie a odpovede príslušného členského štátu a obe strany následne vyvinú úsilie dosiahnuť dohodu o krokoch, ktoré sa majú vykonať.

Ak sa dohoda nedosiahne, členský štát môže požiadať o začatie postupu, ktorého cieľom je sprostredkovanie jednotlivých stanovísk v lehote do štyroch mesiacov. Výsledky tohto postupu sa začlenia do správy, ktorá sa odošle Komisii a Komisia ju pred prijatím rozhodnutia o odmietnutí financovania preskúma.

Komisia posúdi výšku čiastok, ktoré sa vyčlenia, prihliadajúc najmä na mieru nedodržania pravidiel spoločenstva. Komisia zohľadní podstatu a závažnosť porušenia pravidiel a finančnú ujmu, ktorú utrpelo spoločenstvo.

Odmietnutie financovania sa nesmie vzťahovať na:

a)      výdavky uvedené v článku 2, ktorých platba bola uskutočnená skôr ako 24 mesiacov predtým, ako Komisia písomne oznámila príslušnému členskému štátu výsledky týchto kontrol.

…“

4        Článok 8 ods. 1 nariadenia č. 1258/1999 stanovuje:

„Členské štáty v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami stanovenými zákonmi, nariadeniami alebo administratívnymi opatreniami vykonajú opatrenia potrebné na:

a)      uistenie sa o tom, že transakcie financované fondom sa skutočne správne uskutočnili a vykonali;

b)      predchádzanie nezrovnalostiam a ich riešenie;

c)      vymáhanie čiastok stratených v dôsledku nezrovnalostí alebo nedbalosti.

…“

5        Nariadenie Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní SPP (Ú. v. EÚ L 209, s. 1) zrušuje nariadenie č. 1258/1999 a uplatňuje sa od 1. januára 2007 (článok 49 nariadenia č. 1290/2005). Stanovuje však, že najmä článok 31, týkajúci sa overenia súladu, sa uplatňuje od 16. októbra 2006 na výdavky vzniknuté od 16. októbra 2006.

6        Článok 31 nariadenia č. 1290/2005 obsahuje v podstate tie isté ustanovenia ako článok 7 ods. 4 nariadenia č. 1258/1999.

7        Nariadenie Komisie (ES) č. 1663/95 zo 7. júla 1995 stanovujúceho podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (EHS) č. 729/70 týkajúceho sa postupu pri zúčtovaní výkazov záručnej sekcie EPUZF (Ú. v. ES L 158, s. 6; Mim. vyd. 03/018, s. 31), zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 2245/1999 z 22. októbra 1999 (Ú. v. ES L 273, s. 5; Mim. vyd. 03/026, s. 335), v článku 8 stanovuje:

„1.      Ak, na základe vyšetrovania, Komisia dospeje k záveru[,] že výdavok nebol realizovaný v súlade s pravidlami spoločenstva, tak oznámi dotknutému členskému štátu výsledky svojich kontrol a určí nápravné opatrenia, ktoré sa musia prijať s cieľom zabezpečiť v budúcnosti súlad.

Oznámenie sa vzťahuje na toto nariadenie. Členský štát musí odpovedať do dvoch mesiacov a Komisia môže následne svoje stanovisko zmeniť. V opodstatnených prípadoch môže Komisia lehotu určenú na zaslanie odpovede predĺžiť.

Po uplynutí lehoty určenej na odpoveď Komisia vyzve členský štát na bilaterálnu diskusiu a strany sa vynasnažia dospieť k dohode o opatreniach, ktoré sa musia prijať a zhodnotení závažnosti porušenia a o finančnej strate [k dohode o opatreniach, ktoré sa musia prijať, ako aj k dohode o zhodnotení závažnosti porušenia a finančnej straty – neoficiálny preklad] pre spoločenstvo. Na základe tejto diskusie a po uplynutí termínu pre diskusiu stanovenom Komisiou, po konzultáciách s členskými štátmi s cieľom získania ďalších údajov alebo – ak členský štát neprijme pozvanie na stretnutie pred uplynutím termínu stanoveným Komisiou – tak po uplynutí termínu Komisia formálne oznámi svoje závery členskému štátu, odvolávajúc sa pritom na rozhodnutie Komisie 94/442/ES. Bez toho, aby tým bol dotknutý štvrtý pododsek tohoto odseku, súčasťou takéhoto oznámenia bude vyhodnotenie všetkých výdavkov, ktoré Komisia zamýšľa vylúčiť na základe článku 5 ods. 2 písm. c) nariadenia… č. 729/70.

Členské štáty musia informovať Komisiu čo možno najskôr o nápravných opatreniach prijatých s cieľom zabezpečiť súlad s pravidlami spoločenstva a dátum ich nadobudnutia účinnosti. Komisia prijme – tam kde to pripadá do úvahy – jedno alebo viacero rozhodnutí podľa článku 5 ods. 2 písm. c) nariadenia… č. 729/70 s cieľom vylúčiť výdavky ovplyvnené nedodržaním pravidiel spoločenstva až do dátumu nadobudnutia účinnosti nápravných opatrení.

2.      Rozhodnutia uvedené v článku 5 (2) c) nariadenia… č. 729/70 sa vykonajú po preskúmaní každej správy vypracovanej zmierovacím orgánom podľa ustanovení stanovených v smernici č. 94/442/ES.“

8        Nariadenie Komisie (ES) č. 885/2006 z 21. júna 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia… č. 1290/2005, pokiaľ ide o akreditáciu platobných agentúr a iných orgánov a zúčtovania EPZF a EPFRV (Ú. v. EÚ L 171, s. 90), sa uplatňuje od 16. októbra 2006 a jeho článok 11 ods. 1 až 3 v podstate stanovuje rovnaký postup, akým je postup stanovený v článku 8 nariadenia č. 1663/95.

2.     Usmernenia Komisie

9        Usmernenia na uplatnenie finančných opráv boli vymedzené v dokumente Komisie č. VI/5330/97 z 23. decembra 1997 s názvom „Usmernenia na výpočet finančných dôsledkov pri príprave rozhodnutia o zúčtovaní výdavkov záručnej sekcie EPUZF“ [neoficiálny preklad] (ďalej len „dokument č. VI/5330/97“).

10      Z prílohy 2 dokumentu č. VI/5330/97 s názvom „Finančné dôsledky nedostatkov kontrol zo strany členských štátov na zúčtovanie výdavkov záručnej sekcie EPUZF“ vyplýva, že rozsah finančných opráv sa stanoví najmä vzhľadom na mieru nedodržania pravidiel Spoločenstva a že Komisia na tento účel zohľadní podstatu a závažnosť porušenia pravidiel a finančnú ujmu, ktorá bola spôsobená Spoločenstvu (druhý odsek prílohy 2 dokumentu č. VI/5330/97).

11      Príloha 2 dokumentu č. VI/5330/97 po prvé stanovuje postup posudzovania finančnej opravy na základe „chýb nachádzajúcich sa v jednotlivých spisoch“. Na základe tohto postupu posudzovania sa určia jednorazové – prípadne zovšeobecnené – nezrovnalosti a jeho výsledkom bude jednorazová oprava. Tá istá príloha po druhé stanovuje postup posudzovania finančnej opravy na základe rizík finančných strát. Podľa tohto postupu posudzovania sa určia systematické nezrovnalosti a jeho výsledkom bude uplatnenie paušálnej opravy (ôsmy až dvadsiaty piaty odsek prílohy 2 dokumentu č. VI/5330/97).

12      Podľa posledného uvedeného postupu posudzovania, ktorý je relevantný v kontexte auditu systémov, Komisia uplatní paušálne opravy v rozsahu 2 %, 5 %, 10 % alebo 25 % deklarovaných výdavkov v závislosti od miery rizika finančnej straty pre Komisiu, ktorá vyplýva z nedostatkov kontrolných systémov (ôsmy odsek prílohy 2 dokumentu č. VI/5330/97).

13      Komisia v rámci kontrol, ktoré vykonávajú členské štáty, rozlišuje dve kategórie kontrol (štrnásty odsek prílohy 2 dokumentu č. VI/5330/97).

14      Na jednej strane „kľúčové kontroly“ sú fyzické a administratívne overenia vyžadované na preskúmanie základných skutočností, a to najmä existencie predmetu žiadosti, množstva a kvalitatívnych podmienok vrátane dodržania lehôt, požiadaviek týkajúcich sa zberu úrody, retenčných období atď. Sú vykonávané na mieste a vzájomným porovnaním nezávislých údajov, ako sú napríklad údaje katastrov nehnuteľností.

15      Na druhej strane „sekundárne kontroly“ sú také administratívne úkony potrebné na správne spracovanie žiadostí, akými sú overenie dodržania lehôt na ich predloženie, identifikácia duplicitných žiadostí, analýzy rizika, uplatnenie sankcií a náležitý dohľad nad konaním.

16      Dokument č. VI/5330/97 stanovuje na účely výpočtu neoprávnených výdavkov štyri kategórie paušálnych opráv:

–        25 % výdavkov, ak kontrolný systém nebol vôbec zavedený alebo má závažné nedostatky, ak existujú náznaky veľmi častých nezrovnalostí a nedbanlivosti v rámci boja proti nezákonným alebo podvodným praktikám a v dôsledku toho existuje riziko mimoriadne vysokých strát pre Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond (EPUZF),

–        10 % výdavkov, ak jedna alebo viaceré kľúčové kontroly neboli vykonané alebo sú vykonávané nesprávne alebo veľmi ojedinele, takže na účely zistenia oprávnenosti žiadosti alebo predchádzania nezrovnalostiam sú neúčinné, a teda sa možno dôvodne domnievať, že existuje zvýšené riziko značných strát pre EPUZF,

–        5 % výdavkov, ak boli vykonané všetky kľúčové kontroly, avšak bez toho, aby bol dodržaný počet, frekvencia alebo prísnosť, ktoré stanovujú nariadenia, a teda možno dôvodne usúdiť, že tieto kontroly neposkytujú požadovanú úroveň záruky oprávnenosti žiadostí a riziko strát pre EPUZF je značné,

–        2 % výdavkov, ak členský štát správne vykonal všetky kľúčové kontroly, ale nevykonal jednu alebo viaceré sekundárne kontroly, v dôsledku čoho je riziko strát pre EPUZF menšie a menšia je aj závažnosť porušenia.

17      Príloha 2 dokumentu č. VI/5330/97 napokon stanovuje, že „nesplnenie povinnosti je vážnejšie, ak členský štát nevykoná zlepšenie svojich kontrol, hoci Komisia ho už upozornila na potrebné zlepšenia“ (šestnásty odsek prílohy 2 in fine).

18      Dokument AGRI/61495/2002 sa týka riešenia opakovania nedostatkov kontrolných systémov Komisiou v rámci zúčtovania výdavkov záručnej sekcie EPUZF a jeho účelom je spresniť zásadu opakovania stanovenú v dokumente č. VI/5330/97. Tento dokument stanovuje:

„V prípade, že

–        neexistencia alebo nedostatok kontrolného systému alebo určitého prvku tohto systému boli predmetom jedného alebo viacerých rozhodnutí o finančných opravách v rámci zúčtovania výdavkov záručnej sekcie EPUZF a

–        v súvislosti s obdobím, ktoré nasleduje po období, ktoré už bolo opravené, sa konštatovalo, že tie isté nedostatky pretrvávajú,

Komisia s výhradou preskúmania prípadných opravných a kompenzačných opatrení prijatých členským štátom usúdi, že je obvykle odôvodnené uplatniť zvýšenie sadzby paušálnej opravy uplatnenej v rámci predchádzajúcej opravy z dôvodu zvýšeného rizika finančnej straty pre EPUZF.

…

Pokiaľ na účely zabezpečenia paušálnej povahy opráv, ktorá je stanovená v dokumente C 3909 z 8. októbra 1997 (VI/5330/97), nemôže byť stanovená skutočná úroveň nesprávne vynaložených výdavkov a teda ani výška finančnej straty, ktorú utrpela Komisia, majú tieto percentuálne sadzby orientačnú povahu:

…

–        v prípade predchádzajúcej opravy v rozsahu 5 % sa na nové dané obdobie uplatní 10 %‑ná sadzba,

–        v prípade predchádzajúcej opravy v rozsahu 10 % sa na nové dané obdobie uplatní aspoň 15 %‑ná sadzba v závislosti od závažnosti zvýšenia rizika,

…“

 Okolnosti predchádzajúce sporu

19      Rozhodnutím 2008/960/ES z 8. decembra 2008, ktorým sa z financovania Spoločenstvom vylučujú niektoré výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci záručnej sekcie EPUZF a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) (Ú. v. EÚ L 340, s. 99, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), Komisia, pokiaľ ide o Helénsku republiku, vylúčila z financovania Spoločenstvom v sektoroch ovocia a zeleniny, bavlny, hovädzieho a teľacieho mäsa, olivového oleja a finančnej kontroly celkovú sumu 179 140 594,66 eura za hospodárske roky 2002 až 2006.

20      Dôvody finančných opráv, ktoré vykonala Komisia, boli zhrnuté v súhrnnej správe AGRI‑63130‑00‑2008 z 11. septembra 2008, týkajúcej sa výsledkov kontrol vykonaných Komisiou v rámci overenia súladu podľa článku 7 ods. 4 nariadenia č. 1258/1999 a článku 31 nariadenia č. 1290/2005 (ďalej len „súhrnná správa“).

21      Komisia v napadnutom rozhodnutí vykonala tieto opravy:

–        v sektore ovocia a zeleniny – spracovanie citrusových plodov: dve paušálne opravy v rozsahu 10 % boli nariadené z dôvodu úhrady šekom a nedostatkov v administratívnych a účtovných kontrolách, a to v sume 2 289 213 eur za hospodársky rok 2005 a v sume 385 748 eur za hospodársky rok 2006,

–        v sektore bavlny: okrem dvoch nespochybnených jednorazových opráv za prekročenie oprávnenej produkcie, a to v sume 4 870 264,97 eura za hospodársky rok 2003 a v sume 2 143 945,63 eura za hospodársky rok 2004, Komisia nariadila dve paušálne opravy v rozsahu 5 %, pričom jednu v sume 27 731 557,37 eura za hospodársky rok 2002 a ďalšiu v sume 32 655 464,17 eura za hospodársky rok 2003,

–        v sektore prémií na hovädzie a teľacie mäso vykonala Komisia paušálne opravy z dôvodu nedostatkov v databáze systému identifikácie a evidencie hovädzieho dobytku a v kontrolách na mieste, a to v rozsahu 10 % za hospodársky rok 2003, 5 % a 10 % za hospodárky rok 2004, 5 % a 10 % za hospodársky rok 2005 a 10 % za hospodársky rok 2006, t. j. opravu v celkovej sume 14 341 429,92 eura,

–        v sektore pomoci na výrobu olivového oleja vykonala Komisia paušálne opravy v rozsahu 10 % a 15 % za hospodárske roky 2003 až 2006, a to z dôvodu opakovaných nedostatkov v rámci kontroly olivovníkov, lisovní a produkcie, t. j. v celkovej sume 83 641 370,78 eura, a

–        v sektore finančnej kontroly Komisia nariadila jednorazovú opravu v sume 4 521 536,62 eura za hospodársky rok 2005 z dôvodu nedodržania termínov platieb. Komisia tiež nariadila jednorazovú opravu v sume 6 326 450,77 eura za hospodársky rok 2004 a v sume 233 613,43 eura za hospodársky rok 2005 z dôvodu prekročenia finančných stropov.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

22      Helénska republika návrhom doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 6. februára 2009 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

23      Keďže zloženie komôr Všeobecného súdu sa zmenilo, vec bola 30. septembra 2010 pridelená piatej komore. Dňa 15. februára 2011 bol vymenovaný nový sudca spravodajca a vzhľadom na to, že tento sudca spravodajca bol pridelený k druhej komore, vec bola pridelená tejto komore.

24      Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd (druhá komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 64 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu položil účastníkom konania písomné otázky. Účastníci konania na tieto otázky odpovedali v stanovenej lehote. Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im položil Všeobecný súd, boli vypočuté na pojednávaní 5. júna 2012.

25      Helénska republika navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil alebo zmenil napadnuté rozhodnutie v súlade s tým, čo uviedla vo svojich písomných podaniach,

–        zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

26      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        zaviazal Helénsku republiku na náhradu trov konania.

 Právny stav

1.     O rozsahu žaloby

27      Helénska republika v žalobe uvádza dvanásť žalobných dôvodov na účely zrušenia napadnutého rozhodnutia. Prvé dva žalobné dôvody sa týkajú sektora spracovania citrusových plodov. Tretí žalobný dôvod sa týka sektora bavlny. Štvrtý, piaty a šiesty žalobný dôvod sa týkajú sektora hovädzieho a teľacieho mäsa. Siedmy, ôsmy a deviaty žalobný dôvod sa týkajú sektora olivového oleja a desiaty, jedenásty a dvanásty žalobný dôvod sa týkajú sektora finančného auditu.

28      Helénska republika na pojednávaní vyhlásila, že sa vzdáva štvrtého a siedmeho žalobného dôvodu, ktoré sa zakladajú na neexistencii právomoci Komisie ratione temporis a porušení zásady právnej istoty z dôvodu neprimeranej dĺžky konania a týkajú sa sektora hovädzieho a teľacieho mäsa a sektora olivového oleja.

29      Takisto sa vzdala piateho a ôsmeho žalobného dôvodu, ktoré sa zakladajú na nedodržaní lehoty 24 mesiacov stanovenej v článku 7 ods. 4 nariadenia č. 1258/1999 a týkajú sa sektora hovädzieho a teľacieho mäsa a sektora olivového oleja.

30      Pokiaľ ide o sektor finančného auditu, Helénska republika sa vzdala dvanásteho žalobného dôvodu, ktorý sa týka vyšetrovania s označením FA/2006/137/GR a zakladá sa na nedostatku odôvodnenia. Okrem toho, pokiaľ ide o desiaty žalobný dôvod, ktorý sa týka vyšetrovania s označením FA/2005/70/GR a súvisí s opravami týkajúcimi sa po prvé znevýhodnených oblastí, po druhé reštrukturalizácie a konverzie vinohradov a po tretie dodatočných platieb v sektore hovädzieho a teľacieho mäsa, Helénska republika vyhlásila, že na tomto žalobnom dôvode naďalej trvá iba v súvislosti so znevýhodnenými oblasťami.

31      Helénska republika napokon vyhlásila, že berie späť návrhy smerujúce k zmene napadnutého rozhodnutia.

32      Z uvedených skutočností bol vykonaný záznam do zápisnice z pojednávania.

2.     O prvom a druhom žalobnom dôvode, ktoré sa týkajú opráv vykonaných v rámci sektora „ovocie a zelenina – spracovanie citrusových plodov“

 Právna úprava Spoločenstva

33      Nariadením Rady (ES) č. 2202/96 z 28. októbra 1996, ktorým sa zavádza systém podpory spoločenstva pre výrobcov niektorých druhov citrusového ovocia (Ú. v. ES L 297, s. 49; Mim. vyd. 03/020, s. 103), bol zavedený systém financovania pestovateľov spočívajúci najmä v uzatváraní zmlúv, ktorými sú viazané jednak organizácie pestovateľov uznané alebo predbežne uznané na základe nariadenia Rady (ES) č. 2200/96 z 28. októbra 1996 o spoločnej organizácii trhu s ovocím a zeleninou (Ú. v. ES L 297, s. 1; Mim. vyd. 03/020, s. 55) a jednak spracovatelia alebo legálne zriadené združenia alebo zväzy spracovateľov.

34      Nariadenie Komisie (ES) č. 2111/2003 z 1. decembra 2003 ustanovujúce podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 2202/96 (Ú. v. EÚ L 317, s. 5; Mim. vyd. 03/041, s. 232) v článku 7 ods. 1 písm. f) stanovuje, že zmluvy musia obsahovať najmä cenu, ktorá má byť zaplatená organizácii pestovateľov za suroviny a ktorá sa môže meniť v závislosti od odrody, kvality alebo dodacieho obdobia a musí byť uhradená iba bankovým alebo poštovým prevodom.

35      Článok 24 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 2111/2003 stanovuje, že členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom overiť záznamy organizácií pestovateľov a spracovateľov stanovené v článkoch 25 a 26 nariadenia a zabezpečiť, aby sa zhodovali s účtovníctvom organizácií pestovateľov a spracovateľov podľa vnútroštátneho práva.

36      Článok 27 nariadenia č. 2111/2003, týkajúci sa kontrol, stanovuje:

„1.      Pre každú organizáciu pestovateľov, ktorá dodáva pomaranče, mandarínky, klementínky, satsumas, citróny, grapefruity a pomelá na spracovanie sa uskutočňujú tieto kontroly pre každý produkt a hospodársky rok:

…

b)      správne a účtovné kontroly najmenej:

i)      5 % pestovateľov, na ktorých sa vzťahujú zmluvy, s cieľom skontrolovať, že za každého pestovateľ[a] sa plochy, celková úroda, množstvo dodané organizácii pestovateľov a množstvo dodané na spracovanie zhodujú s platbami pomoci stanovenými v článku 23 a prijatými platbami;

…

c)      správne a účtovné kontroly na overenie toho, že sa súčet množstiev produktov dodaných organizácii pestovateľov zo strany pestovateľov uvedených v článku 15 ods. 1 a 2, súčet množstiev dodaných na spracovanie, súčet osvedčení o dodávke uvedených v článku 17 ods. 2 a súčet množstiev uvedených v žiadosti o pomoc zhoduje s pomocou vyplatenou podľa článku 23 a platbami obdržanými od spracovateľa;

…

2.      Pre spracovateľov pomarančov, mandarínok, klementínok, satsumas, citrónov, grapefruitov a pomel sa uskutočnia tieto kontroly pre každý závod, produkt a hospodársky rok:

a)      správne a účtovné kontroly najmenej:

i)      5 % dávok prijatých podľa každého typu zmluvy (krátkodobej alebo viacročnej) s cieľom overiť, že sú príslušné množstvá zahrnuté do zmluvy a osvedčení o dodávke uvedených v článku 17 ods. 2, presné označenie použitých dopravných prostriedkov a dodržanie minimálnych požiadaviek ustanovených v prílohe I;

…

c)      správne a účtovné kontroly s cieľom overiť, na základe vystavených a prijatých faktúr a na základe účtovných údajov, či sa množstvo hotového výrobku získaného z prijatej suroviny a množstvá nakúpených hotových výrobkov zhodujú s množstvami predaných hotových výrobkov.

…“

37      Príloha 16 dokumentu Komisie č. 17933/2000 vymedzuje kľúčové kontroly a sekundárne kontroly v sektore citrusových plodov. Predmetná príloha predovšetkým vymedzuje šesť kľúčových kontrol, medzi ktorými sa nachádzajú najmä kontroly riadneho vedenia záznamov a ich zhody s účtovníctvom organizácií pestovateľov a spracovateľov podľa vnútroštátneho práva.

 Súhrnná správa

38      V rámci vyšetrovania s označením FV/2006/315/GR útvary Komisie vykonali od 3. do 7. apríla 2006 v Grécku kontroly. V nadväznosti na výmenu korešpondencie sa 27. februára 2007 uskutočnilo bilaterálne stretnutie Komisie a gréckych orgánov. Listom z 10. januára 2008 Komisia oznámila gréckym orgánom svoje závery. V nadväznosti na stanovisko zmierovacieho orgánu z 19. júla 2008 Komisia listom z 21. augusta 2008 oznámila svoje konečné stanovisko.

39      V súhrnnej správe boli odhalené niektoré nedostatky v rámci administratívnych a účtovných kontrol upravených v článku 27 ods. 1 písm. b) bode i) a v článku 27 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 2111/2003, ako aj v článku 27 ods. 2 písm. a) bode i) a v článku 27 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 2111/2003. Okrem toho sa v súhrnnej správe uvádza, že overenia stanovené v článku 24 ods. 1 písm. d) toho istého nariadenia neboli vykonané v súlade s predpismi právnej úpravy Spoločenstva prinajmenšom v jednom prípade. Navyše bolo zistené, že podklady, ktoré mali sprevádzať tieto kontroly, často chýbali. Tieto nedostatky boli v zásade spôsobené neexistenciou jasných usmernení a obmedzenými informáciami dotknutých inšpektorov v oblasti účtovníctva. Útvary Komisie sa domnievali, že tieto nedostatky sa týkali podstatných aspektov kontrolného systému a nevykonanie kontrol alebo ich nedostatočné vykonanie viedlo k zvýšenému riziku pre EPUZF. Komisia konštatovala, že podobné nedostatky boli zistené najmä počas vyšetrovania týkajúceho sa spracovania citrusových plodov v roku 2003.

40      Okrem toho zo zistení útvarov Komisie vyplýva, že platby zo strany spracovateľa v prospech organizácie pestovateľa boli uhradené šekom, zatiaľ čo tento druh platby sa musí uhradiť bankovým alebo poštovým prevodom, čo bolo už v minulosti predmetom pripomienok zo strany Komisie. Zo súhrnnej správy takisto vyplýva, že inšpektorom, ktorí vykonali kontroly, neboli známe požiadavky Spoločenstva ani vnútroštátne požiadavky v tejto oblasti.

41      Komisia usúdila, že podľa usmernení vymedzených v dokumente č. VI/5330/97 neboli kľúčové kontroly vykonané v súlade s počtom a prísnosťou, ktoré stanovujú príslušné nariadenia, a tento nedostatok sa navyše opakoval. Komisia konštatovala, že predchádzajúca oprava bola v rozsahu 5 %, a v prejednávanom prípade uplatnila sadzbu paušálnej opravy vo výške 10 % za hospodárske roky 2005 a 2006, pričom dotknutým obdobím bolo obdobie od 30. augusta 2004 do hospodárskeho roka 2004/2005 vrátane.

 Posúdenie Všeobecným súdom

42      Helénska republika uvádza prvý žalobný dôvod, založený na nesprávnom výklade a uplatnení usmernení Komisie, ktoré boli vymedzené v dokumentoch č. VI/5330/97 a 17933/2000, a druhý žalobný dôvod, založený na nesprávnom posúdení skutkových okolností a na neprimeranosti opráv.

 O prvom žalobnom dôvode, založenom na nesprávnom výklade a uplatnení dokumentov č. VI/5330/97 a 17933/2000

43      Helénska republika v prvom rade tvrdí, že kľúčové kontroly boli vykonané. Domnieva sa, že spomedzi zistených nedostatkov jedine tie, ktoré sa týkajú kontroly riadneho vedenia záznamov a ich zhody s účtovníctvom, predstavujú kľúčovú kontrolu. Oprava teda nemala presiahnuť 2 %.

44      Všeobecný súd konštatuje, že Komisia v prejednávanom prípade vykonala predmetné finančné opravy najmä z dôvodu nedostatkov administratívnych a účtovných kontrol upravených v článkoch 24 a 27 nariadenia č. 2111/2003.

45      Po prvé zo súhrnnej správy totiž vyplýva, že tieto nedostatky boli zistené predovšetkým v súvislosti s overeniami stanovenými v článku 24 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 2111/2003, ktorý sa týka vedenia záznamov organizácií pestovateľov a spracovateľov a ich zhody s účtovníctvom podľa vnútroštátnej právnej úpravy. Treba uviesť, že tento druh kontroly je v prílohe 16 dokumentu č. 17933/2000 definovaný ako kľúčová kontrola, čo Helénska republika vôbec nespochybňuje.

46      Po druhé paušálne opravy boli tiež nariadené z dôvodu nedostatkov v súvislosti s administratívnymi a účtovnými kontrolami stanovenými v článku 27 nariadenia č. 2111/2003. Aj tieto kontroly sú však kľúčovými kontrolami. Ich účelom je totiž najmä overiť zhodu medzi množstvami produktov dodaných na spracovanie a platbami pomoci a na základe vystavených a prijatých faktúr a účtovných údajov overiť zhodu množstva získaných alebo kúpených hotových produktov s množstvami predaných hotových produktov. Ide teda o overenia, ktoré sa vyžadujú na účely kontroly prvkov vecnej zhody.

47      Vzhľadom na prílohu 2 dokumentu č. VI/5330/97 a prílohu 16 dokumentu č. 17933/2000 je preto správne, že Komisia usúdila, že nedostatky, na ktoré sa v prejednávanom prípade poukázalo, sa týkajú kľúčových kontrol.

48      Čo sa týka uplatnenej sadzby opravy, Komisia dospela k záveru, že na nedostatky, ktoré boli zistené v rámci kľúčových kontrol, sa vzťahovala predchádzajúca oprava v rozsahu 5 %, a vzhľadom na opakujúcu sa povahu týchto nedostatkov zvýšila sadzbu paušálnych opráv na 10 %.

49      Vzhľadom na usmernenia vymedzené v dokumente č. VI/5330/97 treba v tejto súvislosti pripomenúť, že ak nie je možné presne vyčísliť straty, ktoré vznikli Spoločenstvu, môže Komisia uvažovať o paušálnej oprave (rozsudok Súdneho dvora z 24. apríla 2008, Belgicko/Komisia, C‑418/06 P, Zb. s. I‑3047, bod 136).

50      Na účely výpočtu neoprávnených výdavkov dokument č. VI/5330/97 stanovuje paušálnu sadzbu vo výške 5 % výdavkov, ak boli vykonané všetky kľúčové kontroly, avšak bez toho, aby bol dodržaný počet, frekvencia alebo prísnosť, ktoré stanovujú nariadenia, a teda možno dôvodne usúdiť, že tieto kontroly neposkytujú požadovanú úroveň záruky oprávnenosti žiadostí a riziko strát pre EPUZF je značné (pozri body 14 a 16 vyššie).

51      Platí to aj v prejednávanom prípade, pretože ide o nedostatky zistené pri kľúčových kontrolách, ktoré neboli vykonané v súlade s požiadavkou prísnosti stanovenou v nariadeniach, a nejde iba o nevykonanie sekundárnych kontrol.

52      Helénska republika preto nesprávne tvrdí, že v prejednávanom prípade mala byť použitá 2 %‑ná sadzba. Výhradu založenú na nesprávnom výklade a uplatnení usmernení Komisie, ktoré sú vymedzené v dokumentoch č. VI/5330/97 a 17933/2000, preto nemožno v tejto súvislosti prijať.

53      V druhom rade Helénska republika tvrdí, že zdvojnásobenie sadzby opravy je bez právneho základu, a spochybňuje opakujúcu sa povahu konštatovaných nedostatkov.

54      Po prvé Helénska republika tvrdí, že nijaký právny predpis neupravuje pojem „recidíva“, po prvýkrát zavedený v dokumente AGRI/60637/2006, ktorý nie je uplatniteľný na hospodársky rok 2005/2006.

55      Túto argumentáciu nemožno prijať.

56      Treba totiž pripomenúť, že článok 7 ods. 4 štvrtý pododsek nariadenia č. 1258/1999 a článok 31 ods. 2 nariadenia č. 1290/2005 (pozri body 3 a 6 vyššie) stanovujú, že Komisia musí zohľadniť závažnosť porušenia pri posudzovaní súm, ktoré sa vyčlenia v nadväznosti na zistenie nedostatkov.

57      Opakovanie predmetných nedostatkov sa v rámci toho môže považovať za priťažujúcu okolnosť, ktorá môže odôvodniť zvýšenie nariadenej finančnej opravy. Predmetné zvýšenie môže byť v tejto súvislosti považované za akt, ktorý je súčasťou rámca stanovenia všeobecnej sadzby opravy, ktorú musí Helénska republika znášať (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 21. januára 1999, Nemecko/Komisia, C‑54/95, Zb. s. I‑35, s. 13).

58      Preto treba zamietnuť výhradu, podľa ktorej zohľadnenie opakovania zistených nedostatkov nemá v príslušných právnych predpisoch náležitý právny základ.

59      Navyše pravidlá, ktoré zaviedla Komisia vo svojich usmerneniach, a to konkrétne v dokumentoch č. VI/5330/97, AGRI/61495/2002 a AGRI/60637/2006, môžu ohraničiť dôsledky zistenia opakovania konštatovaných nedostatkov.

60      Tvrdenie Helénskej republiky, podľa ktorého bola „recidíva“ ako priťažujúca okolnosť po prvýkrát stanovená v dokumente AGRI/60637/2007, je nesprávne. Príloha 2 dokumentu č. VI/5330/97 totiž na jednej strane stanovuje, že „nesplnenie povinnosti je vážnejšie, ak členský štát nezlepší svoje kontroly, hoci Komisia ho už na potrebné zlepšenia upozornila“. Na druhej strane dokument AGRI/61495/2002, na ktorý Helénska republika odkazuje v žalobe, sa týka riešenia opakovania nedostatkov kontrolných systémov v rámci zúčtovania výdavkov záručnej sekcie EPUZF zo strany Komisie a jeho účelom je spresniť zásadu opakovania stanovenú v dokumente č. VI/5330/97. Tento dokument v podstate stanovuje, že pokiaľ pretrvávajú tie isté nedostatky, je možné zvýšiť sadzbu paušálnej opravy, ktorá bola uplatnená pri predchádzajúcej oprave, a že v prípade predchádzajúcej opravy v rozsahu 5 % sa na nové dotknuté obdobie uplatní 10 %‑ná sadzba (pozri bod 18 vyššie).

61      Výhrada založená na neexistencii právneho základu zvýšenia sadzby opravy v prípade opakovania zistených nedostatkov musí byť preto zamietnutá.

62      Po druhé Helénska republika tvrdí, že na to, aby mohol byť prijatý záver o opakovaných nedostatkoch, treba zistiť presne tie isté nedostatky, aké boli konštatované predtým. Domnieva sa, že tento prípad takým nie je, lebo došlo k celkovému zlepšeniu systému, a že sadzbu opravy nemožno zvýšiť, ak niektoré dôvody na vykonanie tejto opravy pominuli.

63      V tejto súvislosti treba uviesť, že Komisia, aby dospela k záveru o opakovaní zistených nedostatkov, odkázala najmä na vyšetrovanie FV/302/2003, týkajúce sa režimu spracovania citrusových plodov (príloha 4 žaloby), ktoré bolo základom rozsudku Súdu prvého stupňa z 11. júna 2009 (Grécko/Komisia, T‑33/07, neuverejnený v Zbierke, body 56 až 58). V rámci vyšetrovania FV/302/2003 boli zistené nedostatky najmä v prípade administratívnych a účtovných kontrol, predovšetkým pokiaľ ide o overenie zhody medzi údajmi zo záznamov organizácií pestovateľov a spracovateľov a účtovnou evidenciou podľa vnútroštátneho práva, a to najmä z dôvodu neexistencie pokynov zo strany Opekepe (grécka agentúra pre platbu a kontrolu usmerňovacej a záručnej pomoci Spoločenstva) pre prefektúry (nomos) a z dôvodu nedostatku skúsenosti zamestnancov poverených vykonávaním kontrol (pozri dokument Komisie zo 4. marca 2003 o záveroch vyšetrovania FV/302/2003, najmä bod 8, ako aj rozsudok Grécko/Komisia, už citovaný, bod 58).

64      Tieto nedostatky zistené v rámci vyšetrovania FV/302/2003 a nedostatky zistené v prejednávanom prípade sú však podobné, ako to vyplýva zo súhrnnej správy (pozri bod 39 vyššie) a ako to konštatoval zmierovací orgán.

65      Okrem toho, ako konštatovali útvary Komisie, nedostatky odhalené v rámci administratívnych a účtovných kontrol sa týkajú podstatných aspektov kontrolných systémov, pričom ich nevykonanie alebo nedostatočné vykonanie vedie k zvýšenému riziku pre EPUZF (pozri bod 39 vyššie). Tieto nedostatky boli teda rozhodujúce na účely uplatnenia zvýšenej sadzby opravy (pozri v tomto zmysle rozsudok Všeobecného súdu z 28. septembra 2011, Grécko/Komisia, T‑352/05, neuverejnený v Zbierke, bod 327).

66      Z toho vyplýva, že nedostatky sú podobné, týkajú sa toho istého sektora (citrusové plody), sú pripísateľné tomu istému členskému štátu a považujú sa za rozhodujúce na účely uplatnenia zvýšenej sadzby opravy. Komisia tak správne konštatovala opakujúcu sa povahu týchto nedostatkov.

67      V rozsahu, v akom sa Helénska republika opiera o výsledky vyšetrovania FV/2004/312, týkajúceho sa režimu pomoci na spracovanie paradajok s cieľom spochybniť opakovanie, treba uviesť, že uvedené opakovanie – ako zdôrazňuje Komisia a ako vyplýva zo súhrnnej správy zhrnujúcej stanovisko Komisie pred zmierovacím postupom – sa nezakladá na výsledkoch uvedeného vyšetrovania, ale na výsledkoch vyšetrovania FV/302/2004, týkajúceho sa spracovania citrusových plodov.

68      Tvrdenie Helénskej republiky, že nedošlo k opakovaným nedostatkom, musí byť preto v prejednávanom prípade zamietnuté.

69      Okrem toho tvrdenie založené na tom, že skutočnosť, že boli vykonané zlepšenia, bráni konštatovaniu opakovania, musí byť takisto zamietnuté. Helénska republika totiž vo všeobecnosti tvrdí, že došlo k zlepšeniam systému, avšak bez toho, aby preukázala, že tieto zlepšenia sa týkali konkrétne nedostatkov, ktoré sú v prejednávanom prípade rozhodujúce. Navyše cituje závery útvarov Komisie prijaté v rámci vyšetrovania FV/2004/312, týkajúceho sa spracovania paradajok, ktoré nie je v prejednávanom prípade relevantné (pozri bod 67 vyššie).

70      V dôsledku toho musia byť tvrdenia, podľa ktorých v prejednávanom prípade nemohlo dôjsť k zvýšeniu finančných opráv, zamietnuté.

71      Po tretie Helénska republika tvrdí, že zvýšenie opravy nemôže byť automatické a musí byť odôvodnené, čo nebol prejednávaný prípad.

72      Čo sa týka prípustnosti tohto tvrdenia, Všeobecný súd uvádza, že toto tvrdenie bolo uvedené v bode 18 žaloby, a teda na rozdiel od toho, čo uvádza Komisia v duplike, je prípustné.

73      Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v osobitnom kontexte vypracovania rozhodnutí týkajúcich sa zúčtovania výdavkov EPUZF musí byť odôvodnenie rozhodnutia považované za dostatočné, ak bol štát, ktorý je jeho adresátom, úzko zapojený do procesu vypracovania tohto rozhodnutia a poznal dôvody, pre ktoré Komisia usúdila, že nemôže zaťažiť EPUZF spornou sumou (pozri najmä rozsudky Súdneho dvora z 20. septembra 2001, Belgicko/Komisia, C‑263/98, Zb. s. I‑6063, bod 98; z 9. septembra 2004, Grécko/Komisia, C‑332/01, Zb. s. I‑7699, bod 67; rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. septembra 2009, Holandsko/Komisia, T‑55/07, neuverejnený v Zbierke, bod 125).

74      V prejednávanom prípade zo skutočností uvedených v spise vyplýva, že Helénska republika bola zapojená do procesu vypracovania napadnutého rozhodnutia a otázka opakovania predmetných nedostatkov bola predložená v rámci zmierovacieho postupu, a to najmä v liste Komisie z 10. januára 2008, v zápisnici zo stretnutia zo 4. apríla 2007, v stanovisku zmierovacieho orgánu a v súhrnnej správe. Zo skutočností uvedených v spise tak vyplýva, že Helénska republika poznala skutočnosti, ktoré odôvodňovali predmetné zvýšenie, a to konkrétne nedostatky, na ktoré sa vzťahovali opravy, predchádzajúce rozhodnutie o finančnej oprave, predchádzajúcu sadzbu opravy a uplatnené zvýšenie, ako aj existenciu vyššieho rizika finančných strát pre EPUZF.

75      Tvrdenie založené na nedostatku odôvodnenia zvýšenia sadzby opráv musí byť takisto zamietnuté a v dôsledku toho musí byť prvý žalobný dôvod zamietnutý v celom rozsahu.

 O druhom žalobnom dôvode, založenom na nesprávnom posúdení skutkových okolností a na neprimeranosti nariadených opráv

76      Po prvé Helénska republika tvrdí, že administratívne a účtovné kontroly stanovené v článkoch 24 a 27 nariadenia č. 2111/2003 boli vykonané vo väčšom rozsahu, než stanovujú predpisy, hoci ich sledovateľnosť nebola preukázaná.

77      Všeobecný súd pripomína, že EPUZF financuje iba zásahy uskutočnené v súlade s ustanoveniami Spoločenstva v rámci spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov (rozsudky Súdneho dvora zo 6. marca 2001, Holandsko/Komisia, C‑278/98, Zb. s. I‑1501, bod 38, a z 24. februára 2005, Grécko/Komisia, C‑300/02, Zb. s. I‑1341, bod 32; rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. februára 2008, Španielsko/Komisia, T‑266/04, neuverejnený v Zbierke, bod 97).

78      Okrem toho, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena v oblasti zúčtovania výdavkov, treba pripomenúť, že Komisia nie je na účely preukázania porušenia pravidiel spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov povinná vyčerpávajúcim spôsobom preukázať nedostatočnosť kontrol vykonaných vnútroštátnymi správnymi orgánmi ani nesprávnosť číselných údajov, ktoré poskytli, ale je povinná iba predložiť dôkaz o vážnych a odôvodnených pochybnostiach, ktoré má v súvislosti s týmito kontrolami alebo číselnými údajmi. Dôvodom tohto uľahčenia dôkaznej povinnosti Komisie je, že členský štát má lepšiu možnosť zhromaždiť a overiť údaje potrebné na zúčtovanie výdavkov EPUZF, a preto mu prináleží, aby predložil čo najpodrobnejší a úplný dôkaz o skutočnom stave kontrol a číselných údajov, prípadne o nepresnostiach v tvrdeniach Komisie (rozsudky Súdneho dvora z 11. januára 2001, Grécko/Komisia, C‑247/98, Zb. s. I‑1, body 7 až 9, a z 19. júna 2003, Španielsko/Komisia, C‑329/00, Zb. s. I‑6103, bod 68).

79      V prejednávanej veci zo skutočností uvedených v spise a najmä zo zápisnice z bilaterálneho stretnutia vyplýva, že nedostatky v administratívnych a účtovných kontrolách, ktoré boli v prejednávanom prípade konštatované, neboli spochybnené prostredníctvom listinných dôkazov, ktoré by podporili tvrdenia Helénskej republiky.

80      Zo stanoviska zmierovacieho orgánu tiež vyplýva, že vysvetlenia poskytnuté Helénskou republikou, podľa ktorej boli tieto kontroly vykonané, ale neboli dostatočne zdokumentované, nie sú podporené konkrétnymi dôkazmi. Samotná Helénska republika pripúšťa, že sledovateľnosť kontrol nie je bezprostredne viditeľná. Takisto pripúšťa nedostatky týkajúce sa povinnosti uskutočniť vyšetrovanie v súvislosti s účtovnými kontrolami.

81      Okrem toho Helénska republika zdôrazňuje, že prijala nové smernice z roku 2006 s cieľom napraviť konštatované nedostatky.

82      Stačí však konštatovať, že také tvrdenie nemôže odstrániť nedostatok kontrol, ktorý bol zistený v prípade predchádzajúcich hospodárskych rokov, o ktoré ide v prejednávanej veci.

83      Nie je preto preukázané, že konštatovania Komisie týkajúce sa uvedených nedostatkov v oblasti administratívnych a účtovných kontrol sú nesprávne a že v tejto súvislosti nie sú odôvodnené opravy.

84      Po druhé Helénska republika tvrdí, že platba šekom je samostatným prípadom a že paušálna oprava v rozsahu 10 % je neprimeraná.

85      Vzhľadom na zistenia v oblasti administratívnych a účtovných kontrol, ktoré boli skúmané vyššie, stačí v prejednávanom prípade uviesť, že zistenie platby šekom nebolo jediným základom opráv v prejednávanej veci.

86      Tvrdenia Helénskej republiky smerujúce k preukázaniu neprimeranosti nariadenej opravy z dôvodu platby šekom musia byť preto zamietnuté.

87      Druhý žalobný dôvod musí byť teda zamietnutý v celom rozsahu.

88      Z uvedeného vyplýva, že Helénska republika neuviedla nijaké tvrdenie, ktorým by spochybnila zákonnosť napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v ňom nariaďujú paušálne opravy v rozsahu 10 % týkajúce sa sektora spracovania citrusových plodov.

3.     O treťom žalobnom dôvode, týkajúcom sa opráv vykonaných v sektore bavlny

 Právna úprava Spoločenstva

89      Pomoc na výrobu bavlny je upravená najmä nariadením Rady (ES) č. 1051/2001 z 22. mája 2001 o výrobnej pomoci pre bavlnu (Ú. v. ES L 148, s. 3; Mim. vyd. 03/032, s. 332), ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1554/95 z 29. júna 1995, ktorým sa stanovujú všeobecné pravidlá pre systém pomoci pre bavlnu, a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 2169/81 [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 148, s. 48). V súlade so svojím článkom 23 nariadenie č. 1051/2001 nadobudlo účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev, čiže 1. júna 2001, a uplatňuje sa od 1. septembra 2001.

90      Podľa článku 1 ods. 3 nariadenia č. 1051/2001 hospodársky rok trvá od 1. septembra do 31. augusta.

91      Článok 11 písm. d) a článok 12 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 1051/2001 stanovujú, že na účely získania pomoci na výrobu bavlny musia podniky na odzrňovanie bavlny preukázať, že na bavlnu sa vzťahuje vyhlásenie o osiatej ploche stanovené v článku 16 ods. 2 uvedeného nariadenia.

92      Článok 16 ods. 2 nariadenia č. 1051/2001 stanovuje, že producentské členské štáty zavedú systém vyhlásení o osiatych plochách najmä s cieľom zabezpečiť, aby bavlna, na ktorú sa vzťahujú žiadosti o pomoc, mala uvedený pôvod.

93      Na účely zohľadnenia environmentálnych cieľov by mali členské štáty stanoviť a prijať environmentálne opatrenia, ktoré považujú za vhodné z hľadiska regulácie využívania poľnohospodárskej pôdy na produkciu bavlny (odôvodnenie 13 nariadenia č. 1051/2001). Článok 17 nariadenia č. 1051/2001 stanovuje:

„1.      Členské štáty stanovia pre sektor bavlny:

–        opatrenia na zlepšenie životného prostredia, najmä techniky na kultiváciu zamerané na zníženie negatívneho dopadu na životné prostredie,

–        výskumné programy zamerané na vyvinutie ekologicky priaznivejších metód pestovania,

–        spôsoby informovania producentov o výsledkoch takéhoto výskumu a o výhodách používania príslušných techník.

2.      Členské štáty prijmú ekologické opatrenia, ktoré budú považovať za vhodné vzhľadom na špecifickú situáciu poľnohospodárskych plôch využívaných na pestovanie bavlny. Členské štáty navyše vykonajú potrebné kroky s cieľom pripomenúť producentom, že sa od nich vyžaduje dodržiavanie environmentálnej legislatívy.

3.      Členské štáty musia, kde je to vhodné, obmedziť plochy majúce nárok na výrobnú pomoc pre neodzrnenú bavlnu na základe objektívnych kritérií, týkajúcich sa:

–        poľnohospodárskej ekonomiky tých regiónov, v ktorých bavlna predstavuje hlavnú plodinu,

–        pôdy a podnebia v príslušných oblastiach,

–        riadenia zavlažovacích vôd,

–        systémov rotácie a metód kultivácie, u ktorých je pravdepodobné, že budú zlepšovať životné prostredie.

4.      Do 31. decembra 2004 zašle Helénska republika a Španielske kráľovstvo Komisii správu o ekologickej situácii pre sektor bavlny a o dopade národných opatrení prijatých v súlade s odsekmi 1, 2 a 3.“

94      Nariadením Komisie (ES) č. 1591/2001 z 2. augusta 2001, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá pre uplatňovanie programu poskytovania pomoci pre bavlnu (Ú. v. ES L 210, s. 10; Mim. vyd. 03/033, s. 237), sa zrušuje nariadenie Komisie (EHS) č. 1201/89 z 3. mája 1989, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie programu poskytovania pomoci pre bavlnu [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 123, s. 23), pričom v súlade so svojím článkom 19 sa uplatňuje od 1. septembra 2001.

95      Článok 9 ods. 1 nariadenia č. 1591/2001, týkajúci sa vyhlásení o vysiatych plochách, stanovuje:

„Všetci pestovatelia bavlny spoločenstva podajú do konečného dátumu stanoveného príslušným členským štátom žiadosť o poskytnutie pomoci na plochu formou prehlásenia o výmere plôch osiatych pre nasledujúci hospodársky rok tak, ako je to stanovené v rámci integrovaného systému správy a kontroly. Príslušná(é) poľnohospodárska(e) parcela(y) sa identifikuje(ú) v súlade so systémom identifikácie poľnohospodárskych parciel ustanoveným v rámci integrovaného systému správy a kontroly. Kde je to možné, pestovatelia odovzdajú opravené prehlásenie uvádzajúce výmeru plôch skutočne osiatych bavlnou k dátumu stanovenému príslušným členským štátom, avšak najneskôr k 31. máju predchádzajúcemu príslušnému hospodárskemu roku.“

96      Článok 17 nariadenia č. 1591/2001 stanovuje, že na hospodársky rok 2001/2002 sa vyhlásenia o výmere plôch uvedené v článku 8 nariadenia č. 1201/89 odovzdané pred 1. septembrom 2001 považujú za rovnocenné s vyhláseniami o výmere plôch uvedenými v článku 9 nariadenia č. 1591/2001.

97      Článok 13 nariadenia č. 1591/2001, týkajúci sa kontrol, vo svojom znení uplatniteľnom od 1. septembra 2001 do 23. augusta 2002 stanovuje:

„1.      Inšpekčný orgán vymenovaný príslušným členským štátom vyrábajúcim bavlnu overuje:

a)      kontrolami na mieste presnosť prehlásení o výmere plôch osiatych bavlnou pre najmenej 5 % prehlásení,

…

f)      krížovými kontrolami, či poľnohospodárske parcely uvedené v príslušných zmluvách zodpovedajú parcelám uvedeným v prehláseniach výrobcov o výmere plôch osiatych bavlnou.

2.      Ak sa v súvislosti s prehlásením o výmere plôch uvedeným v článku 9 zistia nezrovnalosti, poskytne sa, s využitím uvalenia penále podľa článku 14 (1), pomoc pre také množstvo bavlny, pre ktoré boli všetky ostatné podmienky splnené.

3.      Ak je za inšpekčné dojednania zodpovedných viacero orgánov, príslušný členský štát ustanoví [n]a účel ich koordinácie koordinačný systém.“

98      Nariadenie Komisie (ES) č. 1486/2002 z 19. augusta 2002, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 1591/2001 (Ú. v. ES L 223, s. 3) a ktoré sa uplatňuje od 23. augusta 2002, nahrádza v článku 13 ods. 1 nariadenia č. 1591/2001 ustanovenie písmena a) takto:

„kontrolami na mieste presnosť vyhlásení o výmere plôch osiatych bavlnou pre najmenej 5 % vyhlásení, ktoré treba vykonať najneskôr 15. novembra daného hospodárskeho roka“. [neoficiálny preklad]

 Súhrnná správa

99      V období od 31. marca do 4. apríla 2003 v rámci vyšetrovania s označením OT/2003/01/GR a v období od 20. do 24. októbra 2004 v rámci vyšetrovania s označením OT/2003/03/GR vykonala Komisia v Grécku kontroly týkajúce sa pomoci na výrobu bavlny za hospodárske roky 2001/2002 a 2002/2003. V nadväznosti na výmenu korešpondencie sa 8. decembra 2005 konalo bilaterálne stretnutie Komisie s gréckymi orgánmi. Listom z 3. júla 2007 Komisia oznámila gréckym úradom svoje závery. V nadväznosti na stanovisko zmierovacieho orgánu z 21. januára 2008 Komisia oznámila svoje konečné stanovisko v liste zo 6. augusta 2008.

100    Okrem zistení týkajúcich sa prekročenia oprávnenej produkcie útvary Komisie konštatovali nedostatky pri kontrolách, ktoré sú zhrnuté v súhrnnej správe.

101    V prvom rade, čo sa týka integrovaného systému spravovania a kontroly (ďalej len „IACS“), útvary Komisie usúdili, že hoci vyhlásenia o výmere plôch osiatych bavlnou boli zahrnuté vo vyhlásení o výmere IACS, nebola dostatočne zabezpečená zlučiteľnosť oboch systémov, ako to už bolo konštatované v prípade hospodárskych rokov 1997/98 až 2000/2001. Predovšetkým:

–        boli zistené nezrovnalosti medzi rôznymi dokumentmi (zmluvy medzi poľnohospodármi a čističmi bavlny, vyhlásenia IACS o výmere plôch osiatych bavlnou), ktoré grécke orgány zjavne nesprístupnili a ktoré spochybnili účinnosť krížových kontrol a v dôsledku toho aj samotnú spoľahlivosť informácií, ktoré použili čističi bavlny na účely overenia toho, či sa na dodanú bavlnu vzťahovali vyhlásenia o výmere plôch,

–        komunikácia medzi útvarmi zodpovednými za databázu IACS a útvarmi zodpovednými za pomoc na výrobu bavlny bola považovaná za značne nedostatočnú. Útvary Opekepe mali totiž k dispozícii iba informácie týkajúce sa bavlny vo vyhláseniach o výmere plôch, čo neumožňovalo pokrytie rizika čiastkového vyhlásenia o výmere plôch osiatych bavlnou. Takisto útvary zodpovedné za IACS neoznámili v roku 2001/2002 útvarom zodpovedným za bavlnu nijakú anomáliu, hoci diaľkové snímanie preukázalo výmery plôch, ktoré neboli deklarované alebo boli nesprávne deklarované.

102    V druhom rade, čo sa týka kontroly environmentálnych opatrení, v súhrnnej správe sa zdôrazňuje, že reformou systému pomoci na výrobu bavlny v roku 2001 boli zavedené environmentálne opatrenia, ktorých povahu, ako aj systém kontrol a sankcií mal vymedziť členský štát. Zistilo sa, že Helénska republika spomedzi týchto opatrení zaviedla opatrenia týkajúce sa obmedzenia výrobnej plochy, stanovenia maximálnej produktivity a dodržiavania kódexu vhodných postupov vrátane povinného striedania plodín.

103    Útvary Komisie spochybnili neexistenciu systému kontroly týchto environmentálnych opatrení a neuplatnenie sankčných opatrení. Konkrétne správna kontrola neprekročenia maximálnej produktivity stanovenej pre každého producenta sa považovala za nedostatočnú. Takisto kontroly na mieste týkajúce sa výmery plôch, ktoré boli vykonané po poslednom zbere úrody, teda veľmi neskoro, na účely overenia pravdivosti deklarovanej produktivity, mali byť zamerané na zistenie nedeklarovaných výmer plôch osiatych bavlnou a kontrolu dodržiavania kódexu vhodných postupov. Napríklad jedine deklarované výmery plôch osiatych bavlnou boli podrobené kontrole, čo neumožnilo určiť parcely bavlny, ktoré boli deklarované ako plochy so pšenicou alebo s inou plodinou. Napokon sa zistilo, že nebola vykonaná nijaká kontrola dodržiavania kódexu vhodných postupov.

104    Zmierovací orgán v rámci svojho stanoviska vydaného 21. januára 2008 vyzval Komisiu, aby sa uistila, či vzhľadom na nadobudnutie platnosti environmentálnych podmienok v rámci systému pomoci je možné odvolávať sa na súlad s týmito ustanoveniami ako na právne záväzné kritérium na účely poskytnutia pomoci Spoločenstva pre bavlnu pestovanú počas hospodárskeho roka 2001/2002.

105    V liste zo 6. augusta 2008 útvary Komisie oznámili svoje konečné stanovisko, v ktorom bola navrhovaná oprava zachovaná. Zdôraznili, že dátum 1. september bol dátumom začiatku hospodárskeho roka, čo neznamená, že by opatrenia na kontrolu výmery plôch (a najmä environmentálne obmedzenia) mali v prvom roku dobrovoľnú povahu, pričom všetky kritériá oprávnenosti týkajúce sa plnení pred uvedením na trh mali byť skontrolované pred začiatkom uvedenia na trh. Útvary Komisie tiež zdôraznili, že obsah rozhovorov týkajúcich sa reformy súvisiacej s bavlnou bol známy pred 1. júnom 2001 a grécke orgány sa od prvého hospodárskeho roka zámerne rozhodli uplatňovať článok 17 ods. 3 nariadenia č. 1051/2001 tým, že od februára 2001 prijali ministerské rozhodnutie stanovujúce najmä povinné striedanie a zníženie výmer plôch osiatych bavlnou, v dôsledku čoho neboli vykonané nijaké kontroly na úrovni poľnohospodárov.

106    V treťom rade, čo sa týka kontrol na mieste v súvislosti s výmerami plôch, po prvé útvary Komisie dospeli k záveru, že v prípade hospodárskeho roka 2001/2002 sa výber prevádzok, ktoré mali byť skontrolované z dôvodu pomoci na výrobu bavlny, nezakladal na nijakej analýze rizík, pričom metóda náhodného výberu nebola prispôsobená rizikám spojeným s týmto hospodárskym rokom (zistenie nedeklarovaných výmer plôch osiatych bavlnou, zistenie porušení vhodných poľnohospodárskych postupov). Hoci sa postup na výber zdal v prípade hospodárskeho roka 2002/2003 zmenený, považoval sa za nedostatočný, pretože zohľadňoval rizikové skutočnosti, ktoré nesúviseli s bavlnou (výber IACS), a neumožňoval dostatočne zohľadniť netypickú produktivitu konštatovanú počas hospodárskeho roka. V dôsledku toho sa usúdilo, že zmeny vo výbere neumožnili také zlepšenie systému, aby pokryl riziká spojené s čiastkovým vyhlásením výmer plôch.

107    Po druhé vykonanie kontrol na mieste bolo posúdené ako veľmi oneskorené a považovalo sa za neumožňujúce určiť hranice viacerých menších parciel s bavlnou, často vymedzovaných na základe zmien odrôd bavlny, ktorých rozdiely možno pozorovať na listoch a plodoch, zatiaľ čo v súlade s normami stanovenými v rámci IACS môže byť meranie plôch využívaných na pestovanie vykonané dostatočne kvalitne iba v prípade, že sa plodina nachádza na poli. Okrem toho až 22. januára 2008, teda v nadväznosti na výzvu zmierovacieho orgánu, grécke orgány poskytli údaje týkajúce sa dátumov vykonania kontrol na mieste, z ktorých podľa útvarov Komisie nevyplýva nijaký spoľahlivý údaj o rozsahu oneskorených kontrol, pričom veľká časť dátumov (prinajmenšom v šestnástich prípadoch) bola nepravdepodobná. Navyše okrem týchto nezrovnalostí sa zdá, že bola potvrdená existencia veľmi oneskorených kontrol (po januári) v prípade piatich prefektúr v roku 2001/2002 a v prípade siedmich prefektúr v roku 2002.

108    Po tretie bolo tiež konštatované, že pokyny pre kontrolórov neobsahovali v roku 2001/2002 nijakú formalizáciu meraní ani nijakú možnosť určiť prípustné technické odchýlky a že táto skutočnosť bola sotva napravená v roku 2002/2003, keď Opekepe začala vykonávať kontroly na mieste.

 Posúdenie Všeobecným súdom

109    Pokiaľ ide o sektor bavlny, Helénska republika uvádza žalobný dôvod založený na neodôvodnenej a neprimeranej povahe 5 %‑nej paušálnej opravy uplatnenej na hospodárske roky 2002 a 2003 a na nesprávnom posúdení skutkových okolností.

110    Tento žalobný dôvod sa delí na päť častí. Prvá a druhá časť sa zakladajú na neprimeranej povahe finančnej opravy, tretia, štvrtá a piata časť sa zakladajú na údajnej nesprávnosti zistení Komisie týkajúcich sa nedostatkov IACS, environmentálnych opatrení a kontroly na mieste v prípade výmer plôch.

111    Všeobecný súd predtým, ako preskúma prvé dve časti tohto žalobného dôvodu, preskúma jeho tretiu, štvrtú a piatu časť.

 O tretej časti, založenej na údajnej nesprávnosti zistení Komisie týkajúcich sa nedostatkov IACS

112    Helénska republika spochybňuje zistenia Komisie týkajúce sa nedostatkov IACS a poukazuje na účinnosť krížových kontrol. Opisuje postup, na základe ktorého producenti deklarujú výmery osiatych plôch vo vzťahu k IACS, a zdôrazňuje, že pomoc pre bavlnu nie je naviazaná na výmeru plochy, ale poskytuje sa v závislosti od množstva bavlny, ktorú producenti dodávajú podnikom na odzrňovanie a ktorá podlieha kontrole. Helénska republika dodáva, že skutočnosť, že IACS obsahoval niekoľko nedostatkov, ktoré vysvetlila vo svojom liste z 26. novembra 2004 zaslanom Komisii, nemala nijaký vplyv na oprávnenosť platieb v prospech príjemcov pomoci.

113    Všeobecný súd pripomína, že harmonizácia systému pomoci na výrobu bavlnu s IACS bola stanovená nariadením č. 1201/89, zmeneným a doplneným nariadením Komisie (ES) č. 1740/97 z 5. septembra 1997 (Ú. v. ES L 244. s. 1), s cieľom posilniť správu a kontrolu systému pomoci pre bavlnu a zamedziť riziku dvojitých platieb v prípade tých istých výmer plôch. Odôvodnenie 9 nariadenia č. 1591/2001, ktorým sa ruší nariadenie č. 1201/89, takisto stanovuje, že na účely zabezpečenia náležitosti pôvodu bavlny, na ktorú sa vzťahujú žiadosti o poskytnutie pomoci, treba umožniť identifikáciu výmer plôch osiatych bavlnou prostredníctvom systému na identifikáciu poľnohospodárskych parciel stanoveného nariadením Rady (EHS) č. 3508/92 z 27. novembra 1992, ktorým sa ustanovuje IACS pre niektoré programy poskytovania pomoci Spoločenstva (Ú. v. ES L 355, s. 1; Mim. vyd. 03/013, s. 223). Znamená to, že tieto dva systémy navzájom komunikujú a umožňujú výmenu údajov, a to najmä prostredníctvom krížových kontrol stanovených v článku 13 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 1591/2001 (pozri bod 97 vyššie).

114    Podľa ustálenej judikatúry členský štát, v ktorého prípade Komisia odôvodnila svoje rozhodnutie konštatujúce neexistenciu alebo nedostatky pri kontrolách vykonávaných v rámci uplatňovania pravidiel fungovania záručnej sekcie EPUZF, nemôže vyvrátiť zistenia Komisie bez tvrdení, ktoré sú podložené dôkazom o spoľahlivosti a funkčnosti systému kontroly. Ak sa teda členskému štátu nepodarí preukázať, že zistenia Komisie sú nesprávne, vedú tieto zistenia k vzniku vážnych pochybností týkajúcich sa vytvorenia primeraného a účinného systému opatrení pre dohľad a kontrolu (rozsudok Súdneho dvora z 13. júla 2000, Grécko/Komisia, C‑46/97, Zb. s. I‑5719, bod 58).

115    Helénska republika v prejednávanom prípade nespochybňuje podrobne nedostatky, ktoré boli zistené v rámci daného systému kontroly. Obmedzuje sa na tvrdenie, že nedostatky IACS neovplyvnili oprávnenosť platieb v prospech príjemcov a že kontroly, ktoré vykonala, boli dostatočné, lebo sa týkali množstiev bavlny, ktoré producenti dodali podnikom na odzrňovanie, a produktivity.

116    Existencia takých kontrol však nestačí na nápravu nedostatkov uvedených v súhrnnej správe (pozri bod 101 vyššie). V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ak nariadenie stanovuje osobitné kontrolné opatrenia, členské štáty ich musia uplatňovať bez toho, aby bolo potrebné posúdiť opodstatnenosť ich tvrdenia, že iný systém kontroly by bol efektívnejší (rozsudok Súdneho dvora z 21. marca 2002, Španielsko/Komisia, C‑130/99, Zb. s. I‑3005, bod 87).

117    Navyše, pokiaľ ide o nedostatky identifikované v rámci kontroly parciel, Helénska republika odkazuje na list z 26. novembra 2004 zaslaný Komisii. V tomto liste uvádza najmä to, že k týmto nedostatkom došlo na základe chýb pri prepise výmer plôch počas zadávania výsledkov kontrol na mieste do súhrnného súboru údajov o kontrolách, ktorý následne slúžil na aktualizáciu súboru údajov v elektronickej forme týkajúceho sa kontrol na mieste (bod 27 listu z 26. novembra 2004).

118    V dôsledku toho treba konštatovať, že Helénska republika uvádza dôvody zistených chýb bez toho, aby preukázala nesprávnosť konštatovaní Komisie, a bez toho, aby sa jej podarilo odstrániť pochybnosti v súvislosti s účinnosťou systému kontroly.

119    Napokon Helénska republika tvrdí, že „presnosť vyhlásenia o výmere plôch“ sa stala kritériom oprávnenosti od nadobudnutia platnosti nariadenia č. 1486/2002, ktoré je uplatniteľné od začiatku hospodárskeho roka 2002/2003, a teda v prejednávanej veci sa neuplatní.

120    Všeobecný súd v tejto súvislosti uvádza, že vyhlásenie o výmere plôch osiatych bavlnou bolo v článku 9 nariadenia č. 1591/2001 (pozri bod 95 vyššie) upravené ešte pred zmenou a doplnením uvedeného nariadenia nariadením č. 1486/2002 a okrem toho bolo upravené už v článku 8 nariadenia č. 1201/89, zmeneného a doplneného nariadením č. 1740/97 (pozri bod 96 vyššie). Takisto kontrola presnosti vyhlásení o výmere plôch osiatych bavlnou prostredníctvom kontroly na mieste, ktorá sa týka najmenej 5 % vyhlásení, bola takisto upravená v článku 13 nariadenia č. 1591/2001 (pozri bod 97 vyššie), a to ešte pred zmenou a doplnením uvedeného nariadenia nariadením č. 1486/2002, pričom predtým bola upravená v článku 12 nariadenia č. 1201/89. Zmeny a doplnenia, ktoré v tejto súvislosti prinieslo nariadenie č. 1486/2002, spočívajú iba v spresnení, že táto kontrola na mieste sa má vykonať najneskôr 15. novembra daného hospodárskeho roka (pozri bod 98 vyššie).

121    Toto tvrdenie je preto nedôvodné.

122    Tretia časť tohto žalobného dôvodu musí byť teda zamietnutá.

 O štvrtej časti, založenej na údajnej nesprávnosti zistení Komisie týkajúcich sa environmentálnych opatrení

123    Treba pripomenúť, že reformou systému pomoci na výrobu bavlny v roku 2001 bola prostredníctvom článku 17 nariadenia č. 1051/2001 stanovená povinnosť členských štátov prijať environmentálne opatrenia, ktoré považujú za vhodné (pozri bod 93 vyššie). Helénska republika na základe týchto opatrení zaviedla opatrenia týkajúce sa obmedzenia plochy určenej na produkciu, stanovenia maximálnej produktivity a dodržiavania kódexu vhodných postupov vrátane povinného striedania plodín. Ako zdôrazňuje Helénska republika, tieto opatrenia vyplývajú z ypourgikes apofaseis (ministerské vyhlášky) z 28. februára 2001 a zo 4. a 10. mája 2001, ktoré boli prijaté po dlhých rozhovoroch s producentmi.

124    Helénska republika predovšetkým tvrdí, že výsledky kontrol nemohli byť sprístupnené okamžite, keďže environmentálne opatrenia boli prijaté v roku 2001.

125    Všeobecný súd v prejednávanom prípade uvádza, že Komisia tým, že nariadila paušálnu opravu v rozsahu 5 % z dôvodu nedostatku kontrol environmentálnych podmienok, nespochybňuje účinnosť ani dôvodnosť prijatých environmentálnych opatrení, ale neexistenciu kontroly ich dodržiavania po tom, čo boli prijaté. Tvrdenie Helénskej republiky, že účinnosť prijatých environmentálnych opatrení si vyžadovala čas, je v tomto prípade irelevantné.

126    Helénska republika ďalej tvrdí, že kontrola dodržiavania environmentálnych opatrení bola vykonaná vhodným spôsobom.

127    Všeobecný súd však uvádza, že toto tvrdenie nevyplýva zo skutočností uvedených v spise.

128    Po prvé, čo sa týka kontroly produktivity, Helénska republika uviedla, že kontroly vykonala diaľkovým snímaním na účely preskúmania produktivity v oblastiach, v ktorých boli zaznamenané prekročenia. Zo súhrnnej správy však vyplýva, že v prípade hospodárskeho roka 2001/2002 nebol poskytnutý nijaký údaj a údaje poskytnuté v prípade hospodárskeho roka 2002/2003 preukázali, že bolo skontrolovaných iba 7,5 % prípadov atypickej produktivity. Okrem toho Helénska republika odkazuje na metódu priemeru produktivity počas troch predchádzajúcich rokov a na kontrolu produktivity podľa jutár. Tieto tvrdenia však nepreukazujú existenciu kontrol umožňujúcich v jednotlivých prípadoch overiť, či príjemcovia pomoci splnili povinnosti stanovené uvedenými opatreniami. Ako zdôrazňuje Komisia, pomoc mohla byť teda priznaná aj producentom, ktorý nevyhnutne nedodržali environmentálne opatrenia.

129    Helénska republika nepreukazuje ani existenciu s tým súvisiacej individualizovanej kontroly, keď po druhé poukazuje na zníženie výmer plôch osiatych bavlnou.

130    Po tretie, čo sa týka kontroly vhodných postupov, samotná Helénska republika počas zmierovacieho konania uviedla, že vykonanie ich priamej kontroly bolo náročné, ba dokonca nemožné. Tvrdí, že stanovila také ukazovatele, ako napríklad mieru „orientačnej produktivity na stopu“ (orientačná povolená produktivita), ktorých účelom je úplná kontrola s cieľom obmedziť používanie pesticídov a priemyselných hnojív. Ide však o zavedenie všeobecných opatrení na zlepšenie environmentálnych ukazovateľov, ktoré nepreukazujú existenciu kontroly dodržiavania zavedených opatrení v prípade každého producenta.

131    Tvrdenie Helénskej republiky, že kontrola dodržiavania environmentálnych opatrení bola vykonaná vhodným spôsobom, musí byť teda zamietnuté.

132    Navyše Helénska republika v replike poukazuje na rezervy zmierovacieho orgánu týkajúce sa možnosti uplatniť v prípade už zasiatej bavlny environmentálne opatrenia zavedené článkom 17 nariadenia č. 1051/2001, ktoré je uplatniteľné od 1. septembra 2001.

133    Všeobecný súd pripomína, že zmierovací orgán v rámci svojho stanoviska vydaného 21. januára 2008 vyzval Komisiu, aby sa uistila, že vzhľadom na dátum nadobudnutia platnosti environmentálnych podmienok v rámci tohto systému pomoci je možné odvolávať sa na tieto ustanovenia ako na právne záväzné kritérium na účely priznania pomoci Spoločenstva pre bavlnu pestovanú v hospodárskom roku 2001/2002.

134    Komisia vo svojom konečnom stanovisku usúdila, že článok 17 nariadenia č. 1051/2001 je uplatniteľný na environmentálne opatrenia, ktoré Helénska republika prijala v súvislosti s hospodárskym rokom 2001/2002. V podstate sa domnieva, že dátum 1. september 2001 označuje začiatok hospodárskeho roka týkajúceho sa bavlny zasiatej v roku 2001 a uvedenej na trh v jeseni 2001, ale nič to nemení na tom, že všetky kritériá oprávnenosti postupov pred uvedením na trh, akým je napríklad výsev, musia byť najskôr skontrolované.

135    Všeobecný súd konštatuje, že Helénska republika nespochybňuje túto úvahu. V rámci repliky totiž iba odkazuje na rezervy zmierovacieho orgánu bez toho, aby uviedla podloženú argumentáciu s cieľom odpovedať na argumentáciu Komisie.

136    V rozsahu, v akom tvrdenie Helénskej republiky, ktoré nevyplýva zo žaloby, možno považovať za spojené s výhradou týkajúcou sa environmentálnych opatrení a v dôsledku toho za prípustné v zmysle článku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku, treba konštatovať, že toto tvrdenie nebolo nijako podložené.

137    Navyše tvrdenie, podľa ktorého konkrétne opatrenia nariadenia č. 1051/2001 neboli ešte známe, musí byť odmietnuté. Samotná Helénska republika totiž prijala environmentálne opatrenia a nespochybňuje, že by tieto environmentálne opatrenia boli uplatnené okamžite. Naopak, tvrdí, že uvedené opatrenia už boli podrobené dostatočným kontrolám, z čoho vyplýva, že boli uplatniteľné. Keďže Helénska republika sa rozhodla prijať tieto opatrenia s cieľom vykonať nariadenie č. 1051/2001 počnúc hospodárskym rokom 2001/2002, potom mala skontrolovať ich dodržiavanie zo strany producentov bavlny. Navyše, ako zdôraznila Komisia v odpovedi na písomné otázky Všeobecného súdu, z odôvodnení nariadenia Komisie (ES) č. 1398/2002 z 31. júla 2002, ktorým sa na hospodársky rok 2001/2002 stanovuje skutočná produkcia neodzrnenej bavlny, ako aj zníženie smernej ceny, ktoré z toho vyplýva a ktorým sa na hospodársky rok 2001/2002 stanovujú výnimky z niektorých pravidiel správy a pravidlá na priznávanie pomoci v Grécku [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 203, s. 24), vyplýva, že samotné grécke orgány považovali dodržiavanie environmentálnych opatrení stanovených v článku 17 ods. 3 nariadenia č. 1051/2001 za kritérium oprávnenosti na účely získania pomoci na hospodársky rok 2001/2002.

138    Okrem toho otázka kontroly environmentálnych opatrení na obdobie pred 1. septembrom 2001 sa týka iba hospodárskeho roka 2001/2002, a teda je len časťou výhrady týkajúcej sa environmentálnych opatrení, ktorá je základom paušálnej opravy a takisto sa týka hospodárskeho roka 2002/2003.

139    Napokon na rozdiel od toho, čo tvrdí Helénska republika bez toho, aby iným spôsobom podložila svoje tvrdenie, Komisia správne usúdila, že kontroly týkajúce sa environmentálnych opatrení sú kľúčovými kontrolami v zmysle prílohy 2 dokumentu č. VI/5330/97. Také kontroly sa totiž týkajú fyzických a administratívnych overení, ktoré sa vyžadujú na účely preskúmania vecných skutočností, ktoré sa v prejednávanom prípade týkajú plochy určenej na produkciu, stanovenia maximálnej produktivity a dodržiavania vhodných postupov, ktoré zaviedla Helénska republika v súlade s článkom 17 nariadenia č. 1051/2001.

140    Z toho vyplýva, že štvrtá časť tohto žalobného dôvodu musí byť zamietnutá.

 O piatej časti, založenej na údajných nesprávnych zisteniach Komisie v súvislosti s kontrolami na mieste týkajúcich sa výmer plôch

141    Po prvé Helénska republika spochybňuje oneskorenie kontrol na mieste. Tvrdí, že nariadenia č. 1051/2001 a 1591/2001 nestanovujú hraničný dátum na vykonanie kontrol na mieste týkajúcich sa 5 % plôch, keďže dátum 15. november bol stanovený ako hraničný dátum od roku 2003 prostredníctvom nariadenia č. 1486/2002. Helénska republika sa domnieva, že hoci kontrola musí byť vykonaná vo vhodnom období, teda v období, ktoré zaručuje, že kontrolovaná plocha je osiata bavlnou, možno ju vykonať aj vtedy, keď na poli zostanú stonky bavlny, t. j. v auguste, októbri, januári alebo až do obdobia výsevu na ďalšiu jeseň. Ďalej tvrdí, že v databáze kontrol na mieste nebol uvedený dátum, pretože nariadenia to nevyžadovali. Helénska republika zdôrazňuje, že zápisnice odkazujú na dátum, ku ktorému boli kontroly vykonané, že z toho vyplýva, že kontroly boli v zásade vykonávané v období od augusta do novembra, a že málo kontrol prekročilo tento časový úsek.

142    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 13 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1591/2001 presnosť vyhlásení o výmere plôch osiatych bavlnou musí byť overená kontrolou na mieste.

143    Ako zdôrazňuje Helénska republika, pred 23. augustom 2002, čiže pred dátumom nadobudnutia platnosti nariadenia č. 1486/2002, ktoré stanovuje, že kontroly na mieste sa musia vykonať najneskôr 15. novembra daného hospodárskeho roka, nariadenie č. 1591/2001 nestanovovalo lehotu, v ktorej musia byť tieto kontroly vykonané. Inak povedané, hraničný dátum 15. november je uplatniteľný počnúc hospodárskym rokom 2002/2003.

144    Čo sa týka hospodárskeho roka 2001/2002, tieto kontroly, ako pripúšťa Helénska republika, mali byť vykonané v primeranej lehote (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júna 2009, Grécko/Komisia, už citovaný v bode 63 vyššie, bod 196), t. j. v čase, ktorý možno presne určiť a ktorý zaručuje, že kontrolovaná plocha bola osiata bavlnou, teda v období pred zberom alebo počas zberu.

145    V prejednávanej veci v nadväznosti na výzvu zmierovacieho orgánu, čiže 22. januára 2008, poskytli grécke orgány údaje týkajúce sa dátumov vykonania kontrol na mieste. Ako však konštatovala Komisia, z týchto údajov nebolo možné zistiť chronologické rozloženie kontrol na mieste ani neobsahovali spoľahlivý údaj o počte oneskorených kontrol. Navyše niektoré uvedené dátumy obsahovali nezrovnalosti a niektoré kontroly boli vykonané veľmi neskoro (po januári), pokiaľ ide o päť prefektúr v roku 2001/2002 a sedem prefektúr v roku 2002.

146    Podľa ustálenej judikatúry (rozsudok z 9. septembra 2004, Grécko/Komisia, už citovaný v bode 73 vyššie, bod 51) je povinnosťou príslušného členského štátu preukázať, že kontroly boli vykonané dôkladne a úplne, a tak prípadne preukázať nesprávnosť tvrdení Komisie.

147    Helénska republika však po tom, čo uviedla, že databáza kontrol na mieste neobsahovala údaj o dátume, poskytla dátumy kontrol, z ktorých jednak vyplývajú určité nezrovnalosti (v niektorých dátumoch sa uvádzajú roky 1901 alebo 1902), a jednak v niektorých prípadoch tieto dátumy kontrol označujú obdobie po januári daného hospodárskeho roka.

148    V tejto súvislosti, aj keď stonky bavlny môžu byť dôkazom o pestovaní bavlny, ako tvrdí Helénska republika, Komisia správne konštatovala, že ani presné hranice pozemkov, ani ich produktivita nemohli byť s určitosťou stanovené na základe stoniek bavlny. Hraničný dátum na vykonanie kontrol na mieste bol navyše stanovený na 15. november daného hospodárskeho roka nariadením č. 1486/2002.

149    Okrem toho Helénska republika v prílohe 2 repliky pripája údaje, ktoré potvrdzujú, že väčšina kontrol bola v prípade oboch hospodárskych rokov vykonaná v období do novembra. Komisia však tvrdí, že tieto údaje jej neboli predložené počas správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, čo potvrdzujú odpovede Helénskej republiky na opatrenie na zabezpečenie priebehu konania a na otázky Všeobecného súdu počas pojednávania. Zákonnosť rozhodnutia Komisie však musí byť posudzovaná v závislosti od informácií, ktoré Komisia mohla mať k dispozícii v okamihu, keď toto rozhodnutie prijala (pozri v tomto zmysle rozsudky Všeobecného súdu z 15. decembra 2011, Luxembursko/Komisia, T‑232/08, neuverejnený v Zbierke, body 54 a 55, a zo 14. februára 2012, Taliansko/Komisia, T‑267/06, neuverejnený v Zbierke, body 46 až 48; pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora z 22. decembra 2008, Regie Networks, C‑333/07, Zb. s. I‑10807, bod 81). V dôsledku toho nemožno údaje poskytnuté Helénskou republikou zohľadniť na účely posudzovania zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

150    Z toho vyplýva, že Helénskej republike sa nepodarilo preukázať, že zistenia Komisie v tejto súvislosti sú nesprávne. Okrem toho a v každom prípade, ako zdôrazňuje Komisia, otázka oneskorených kontrol predstavuje iba výhradu týkajúcu sa kľúčových kontrol, ktoré sú základom paušálnej opravy (pozri body 101 až 108 vyššie).

151    Po druhé Helénska republika tvrdí, že bola vypracovaná analýza rizík, pričom v nej bol prijatý záver o potrebe vylúčenia množstiev bavlny neznámeho pôvodu. Zlepšenie systému v elektronickej forme a kontrol dodávok bavlny podnikom na odzrňovanie v reálnom čase prispelo k zlepšeniu postupu výberu vzoriek a v dôsledku toho aj k zlepšeniu analýzy rizík.

152    Toto tvrdenie však nevyvracia zistenia Komisie, že analýza rizík v prípade hospodárskeho roka 2001/2002 spočívala v náhodnom výbere rozvrstvenej populácie, ktorá nebola adaptovaná na riziká spojené s daným hospodárskym rokom. Čo sa týka hospodárskeho roka 2002/2003, Helénska republika takisto nepreukázala nesprávnosť zistení Komisie, ktoré sú zhrnuté v bodoch 106 a 108 vyššie.

153    Piata časť tohto žalobného dôvodu musí byť preto takisto zamietnutá.

154    Z toho vyplýva, že spochybnená finančná oprava v rozsahu 5 % nemôže byť za týchto podmienok považovaná za výsledok nesprávneho posúdenia skutkových okolností.

 O prvej a druhej časti, založených na neprimeranosti finančnej opravy

155    V rámci prvej časti tohto žalobného dôvodu Helénska republika tvrdí, že paušálna oprava v rozsahu 5 %, ktorá sa v porovnaní s predchádzajúcou 2 %‑nou opravou viac ako zdvojnásobila, je neprimeraná, lebo neskoršia zmena systému pomoci pre bavlnu v roku 2001 na základe nariadenia č. 1051/2001, uverejneného v júni, teda uprostred obdobia pestovania, nebola zohľadnená. Zdôrazňuje, že nijaké prechodné ustanovenie nezmiernilo náklady na nový spôsob stanovenia spoluzodpovednosti, a poukazuje na význam nákladov vyplývajúcich z prijatých opatrení.

156    Všeobecný súd pripomína, že Komisia môže odmietnuť nahradenie všetkých vynaložených výdavkov, ak zistí, že neexistujú žiadne dostatočné kontrolné mechanizmy (pozri najmä rozsudok Súdneho dvora z 18. mája 2000, Belgicko/Komisia, C‑242/97, Zb. s. I‑3421, bod 122).

157    V prejednávanej veci sa zdá, že nedostatky, na ktoré poukázali útvary Komisie, sa týkajú dôležitých prvkov systému kontroly, ako napríklad vykonávania kontrol, ktoré zohrávajú podstatnú úlohu pri určovaní oprávnenosti výdavkov, takže mohol byť dôvodne prijatý záver, že riziko strát pre EPUZF bolo významné.

158    Z toho vyplýva, že Komisia tým, že v prejednávanom prípade nariadila paušálnu opravu iba v rozsahu 5 % predmetných výdavkov, hoci kontroly vykonané gréckymi orgánmi nespĺňali požiadavky právnej úpravy Spoločenstva, neporušila zásadu proporcionality (pozri v tomto zmysle rozsudok Všeobecného súdu z 24. marca 2011, Grécko/Komisia, T‑184/09, neuverejnený v Zbierke, bod 72 a tam citovanú judikatúru).

159    Tvrdenie založené na zmene vyplývajúcej z nariadenia č. 1051/2001 nespochybňuje toto konštatovanie. Treba totiž uviesť, že povinnosti týkajúce sa IACS a kontrol na mieste v prípade výmer plôch boli obsiahnuté v predchádzajúcej právnej úprave (pozri bod 113 vyššie). Nariadenie č. 1051/2001 tak nezmenilo prvky, v súvislosti s ktorými boli v prejednávanom prípade konštatované nedostatky. Okrem toho, ako už bolo uvedené (pozri bod 137 vyššie), Helénska republika, keďže sa rozhodla prijať environmentálne opatrenia s cieľom vykonať nariadenie č. 1051/2001 počnúc hospodárskym rokom 2001/2002, mala vykonávať kontrolu ich dodržiavania zo strany producentov bavlny.

160    Tvrdenie Helénskej republiky založené na zmene predmetného systému musí byť preto zamietnuté.

161    Napokon náklady vynaložené na opatrenia, ktoré boli prijaté z dôvodu tohto nového nariadenia, nemôžu odôvodňovať zistené nedostatky, a teda nemôžu byť ani zohľadnené na účely posúdenia toho, či predmetná finančná oprava bola, alebo nebola primeraná.

162    Tvrdenia uvedené na podporu tejto prvej časti tak nepreukazujú neprimeranosť predmetnej opravy.

163    V rámci druhej časti tohto žalobného dôvodu Helénska republika poukazuje na to, že Komisia sama konštatovala zlepšenia počas obdobia rokov 2002 až 2003 a že rozsah opravy na uvedené obdobie mal byť teda menší než rozsah opravy, ktorý bol nariadený na obdobie rokov 2001 až 2002.

164    Treba však uviesť, že hoci Komisia v liste zo 17. júla 2004 konštatovala zlepšenia týkajúce sa hospodárskeho roka 2002/2003, útvary Komisie v tom istom liste takisto konštatovali nedostatky týkajúce sa kontrol na mieste v prípade výmer plôch a IACS, pričom zdôraznili najväčšie zásadné nedostatky. Tieto nedostatky rovnako vyplývajú zo súhrnnej správy.

165    Samotná okolnosť, že boli konštatované zlepšenia, preto Helénskej republike neumožňuje tvrdiť, že oprava v rozsahu 5 % mala byť znížená.

166    Helénska republika teda nepreukázala neprimeranosť 5 %‑nej paušálnej opravy dotknutých výdavkov.

167    Z uvedeného vyplýva, že tretí žalobný dôvod týkajúci sa paušálnej opravy uplatnenej v sektore bavlny musí byť zamietnutý v celom rozsahu.

4.     O šiestom žalobnom dôvode, týkajúcom sa opráv vykonaných v sektore prémií na hovädzie a teľacie mäso a náhrady za extenzifikáciu

 Právna úprava Spoločenstva

168    Nariadenie Rady (ES) č. 1254/1999 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s hovädzím a teľacím mäsom (Ú. v. ES L 160, s. 21; Mim. vyd. 03/025, s. 339) upravuje poskytovanie prémií v tomto sektore.

 Kontroly

169    Nariadenie č. 3508/92 stanovuje, že každý členský štát si vytvorí IACS týkajúci sa určitých systémov pomoci Spoločenstva. V súlade s jeho šiestym odôvodnením si spravovanie zozbieraných údajov a ich využívanie pri overovaní žiadostí o pomoc vyžaduje vytvorenie vysoko výkonných počítačových databáz, ktoré umožnia predovšetkým vykonávanie vzájomných kontrol.

170    Článok 1 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia najmä stanovuje, že každý členský štát si vytvorí IACS uplatniteľný na systém prémií a platieb pre producentov hovädzieho a teľacieho mäsa.

171    V súlade s článkom 2 nariadenia č. 3508/92 sa integrovaný systém skladá z rôznych častí, a to najmä z počítačovej databázy, zo systému identifikácie a evidencie zvierat, zo žiadostí o pomoc a z integrovaného systému kontroly. Článok 3 nariadenia č. 3508/92 stanovuje najmä, že v počítačovej databáze sa za každý poľnohospodársky majetok zaznamenajú údaje, ktoré sa získajú zo žiadostí o pomoc.

172    Podľa článku 8 ods. 1 a 2 uvedeného nariadenia členský štát vykoná správne kontroly žiadostí o pomoc, pričom správne kontroly sú dopĺňané kontrolami na mieste týkajúcimi sa vzoriek z poľnohospodárskych majetkov.

173    Čo sa týka týchto kontrol, článok 15 nariadenia Komisie (ES) č. 2419/2001 z 11. decembra 2001, stanovujúceho podrobné pravidlá uplatňovania integrovaného správneho a kontrolného systému pre určité programy pomoci spoločenstva, zriadeného nariadením Rady (EHS) č. 3508/92 (Ú. v. ES L 327, s. 11; Mim. vyd. 03/034, s. 308), stanovuje:

„Administratívne kontroly a kontroly na mieste sú robené takým spôsobom, ktorý zaistí účinné overenie zhody s podmienkami, za ktorých sú pomoci udelené.“

174    Článok 16 nariadenia č. 2419/2001 stanovuje:

„Administratívne kontroly uvedené v článku 8 (1) nariadenia… č. 3508/92 zahrňujú najmä:

a)      krížové kontroly na deklarované poľnohospodárske parcely a zvieratá, aby sa zamedzilo nevhodnému viacnásobnému udeľovaniu rovnakej pomoci ohľadom toho istého kalendárneho alebo trhového roku a aby sa zabránilo nevhodnej kumulácii pomoci udeľovanej na základe programov pomoci spoločenstva, zahrňujúcich vyhlásenia plôch;

b)      krížové kontroly pomocou počítačovej databázy na overenie vhodnosti pre pomoc.“

175    Článok 25 nariadenia č. 2419/2001 stanovuje:

„1.      Kontroly na mieste pokrývajú všetok dobytok, pre ktorý boli predložené žiadosti o pomoc na základe programov pomoci, ktoré sa majú kontrolovať, a v prípade kontrol programov pomoci pre chov hovädzieho dobytka taktiež nenárokované kusy hovädzieho dobytka.

2.      Kontroly na mieste zahrňujú konkrétne:

a)      kontrolu, či počet zvierat prítomných na holdingu, na ktoré boli predložené žiadosti o pomoc, a počet nenárokovaných kusov hovädzieho dobytka korešpondujú s počtom zvierat zavedených do registrov, a v prípade kusov hovädzieho dobytka s počtom zvierat oznámených do počítačovej databázy;

b)      vo vzťahu k programom pomoci pre chov hovädzieho dobytka, kontroly:

–        správnosti položiek v registri a oznámení do počítačovej databázy na základe vzorky podporných dokumentov, takých ako nákupné a predajné faktúry, certifikáty o porážke, veterinárne certifikáty a kde je uplatniteľné, zvieracie pasy vo vzťahu k zvieratám, pre ktoré boli predložené žiadosti o pomoc v dvanásťmesačnom období pred kontrolou na mieste,

–        či informácie držané v počítačovej databáze korešpondujú s informáciami danými do registra na základe vzorky vo vzťahu k zvieratám, pre ktoré boli predložené žiadosti o pomoc v dvanásťmesačnom období pred kontrolou na mieste,

–        či všetky zvieratá prítomné na holdingu a stále držané na základe retenčnej povinnosti sú vhodné pre nárokovanú pomoc,

–        či všetky kusy hovädzieho dobytka prítomné na holdingu sú identifikované ušnými príveskami a sprevádzané, kde je uplatniteľné, zvieracími pasmi a či tieto sú zaznamenané v registri a či boli riadne oznámené do počítačovej databázy. Tieto kontroly sú urobené individuálne pre každé kusy hovädzieho dobytka samčieho pohlavia stále držané na základe retenčnej povinnosti, pre ktoré bola predložená žiadosť na zvláštnu prémiu hovädzieho mäsa s výnimkou tých, ktoré boli predložené v súlade s článkom 4 (6) nariadenia… č. 1254/1999. Vo všetkých ostatných prípadoch môže byť kontrola o správnom zaznamenaní v zvieracom pase, registri a oznámení do databázy urobená na základe vzorky;

…“

 Prémia za zabitie

176    Článok 11 ods. 1 nariadenia č. 1254/1999 stanovuje:

„Producent, ktorý na svojom hospodárstve chová hovädzí dobytok, môže po predložení žiadosti získať nárok na prémiu za zabitie. Poskytuje sa do hraničného počtu za príslušný štát, ktorý sa určí po zabití zvierat, za ktoré na ňu vzniká nárok, alebo po ich vývoze do tretej krajiny.

Nárok na prémiu za zabitie vzniká za:

a)      býky, junce, kravy a jalovice od veku ôsmich mesiacov;

b)      teľatá vo veku od jedného do siedmich mesiacov, s jatočnou hmotnosťou do 160 kilogramov;

za predpokladu, že ich producent choval po dobu, ktorá sa určí.“

177    Článok 26 nariadenia č. 2419/2001 stanovuje:

„1.      Pokiaľ ide o zvláštnu prémiu na hovädzie mäso, stanovenú v článku 4 (6) nariadenia… č. 1254/1999 a porážkovú prémiu stanovenú v článku 11 toho nariadenia, sú uskutočnené kontroly na mieste v bitúnkoch. V tomto prípade členské štáty uskutočňujú kontroly na mieste buď:

a)      minimálne v 30 % všetkých bitúnkov vybraných na základe analýzy rizika, a v takomto prípade kontroly pokryjú vzorku 5 % celkového počtu kusov hovädzieho dobytka, ktoré boli porazené v príslušnom bitúnku počas 12 mesiacov pred kontrolou na mieste, alebo

b)      najmenej v 20 % tých bitúnkov, ktoré boli schválené vopred podľa konkrétnych kritérií spoľahlivosti, ktoré majú byť stanovené členskými štátmi, a sú vybrané na základe analýzy rizika, a v tomto prípade kontroly pokryjú vzorku 2 % celkového počtu kusov hovädzieho dobytka, ktoré boli porazené v príslušnom bitúnku počas 12 mesiacov pred kontrolou na mieste.

Tieto kontroly na mieste zahrnuje a posteriori skúmanie dokumentov, porovnanie s položkami v počítačovej databáze a kontroly súhrnov súvisiacich s porážkovými certifikátmi alebo informácie o ich mieste, ktoré boli zaslané iným členským štátom v súlade s článkom 35 (3) nariadenia (ES) č. 2342/1999.

2.      Kontroly na mieste v bitúnkoch zahrnujú fyzické kontroly postupov porážky, uskutočňovaných v deň kontroly na mieste, na základe vzorky. Kde je potrebné, skontroluje sa, či porazené zvieratá prezentované na váženie sú vhodné pre pomoc.“

178    Nariadenie Komisie (ES) č. 2342/1999 z 28. októbra 1999, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia č. 1254/1999, vo svojom článku 37, v znení zmien a doplnení [nariadenie Komisie (ES) č. 1042/2000 z 18. mája 2000 (Ú. v. ES L 118, s. 4; Mim. vyd. 03/029, s. 99)], stanovuje, že prémia za zabitie sa zaplatí producentom, ktorí chovali zvieratá počas najmenej dvojmesačného retenčného obdobia, ktoré sa skončilo menej ako jeden mesiac pred zabitím alebo sa skončilo menej ako dva mesiace pred vývozom, a že v prípade teliat zabitých skôr ako vo veku troch mesiacov bude obdobie uchovania jeden mesiac.

 Náhrady za extenzifikáciu

179    Článok 13 ods. 1 nariadenia č. 1254/1999 stanovuje:

„Producenti, ktorí poberajú osobitnú prémiu a/alebo prémiu za dojčiace kravy, môžu získať nárok na náhradu za extenzifikáciu.“

180    Článok 13 ods. 2 uvedeného nariadenia stanovuje, že za predpokladu, že v príslušnom kalendárnom roku je zaťaženosť dotknutého hospodárstva menšia ako 1,4 veľkých dobytčích jednotiek (VDJ) na hektár alebo rovná 1,4 VDJ, náhrada za extenzifikáciu predstavuje 100 eur na jednu poskytnutú osobitnú prémiu a jednu prémiu za dojčiace kravy (s výhradou nižších súm stanovených členskými štátmi v súlade s článkom 13 ods. 2 druhým pododsekom uvedeného nariadenia).

181    V súlade s článkom 12 ods. 1 nariadenia č. 1254/1999 zaťaženosť dobytčími jednotkami sa vyjadruje vo VDJ na jednotku krmovinovej plochy hospodárstva vyčlenenej na výkrm zvierat, ktoré sa na nej uživia.

182    Podľa článku 12 ods. 2 nariadenia č. 1254/1999 sa pri určovaní zaťaženia pôdy hospodárstva dobytčími jednotkami berie do úvahy:

„…

a)      hovädzí dobytok samčieho pohlavia, dojčiace kravy a jalovice, ovce a/alebo kozy, na ktoré boli predložené žiadosti o poskytnutie prémie, ako aj dojnice, ktoré sú potrebné na vyprodukovanie celkového referenčného množstva mlieka, ktoré bolo producentovi vymedzené. Počet zvierat sa na VDJ prepočítava na základe konverznej tabuľky uvedenej v prílohe III;

b)      krmovinárska plocha, ktorá je plochou hospodárstva, na ktorej možno počas celého kalendárneho roka chovať hovädzí dobytok, ovce a/alebo kozy. Krmovinárska plocha nezahŕňa:

–        budovy, lesy, rybníky, poľné cesty,

–        plochy, ktoré sa využívajú na pestovanie iných plodín, za ktoré vzniká v rámci spoločenstva nárok na podporu, alebo trvalých plodín alebo záhradných plodín, s výnimkou trvalých pasienkov, za ktoré sa vyplácajú prémie podľa výmery v zmysle článku 17 tohto nariadenia a článku 19 nariadenia… č. 1255/1999,

–        plochy, za ktoré vzniká nárok na podporu ustanovenú pre producentov určitých poľných plodín a ktoré sa v rámci systému podpory využívajú na produkciu sušeného krmiva alebo ktoré spadajú pod systém plôch ležiacich úhorom v rámci jednotlivých štátov alebo spoločenstva.

Krmovinárske plochy zahŕňajú spoločne využívané plochy a plochy, na ktorých sa pestujú zmiešané plodiny.“

183    Článok 13 ods. 3 písm. a) nariadenia č. 1254/1999 stanovuje:

„Čiastočným zrušením platnosti článku 12 (2) [písm.] a) sa zaťaženosť hospodárstiev dobytčími jednotkami určí podľa počtu kusov hovädzieho dobytka samčieho pohlavia, kráv a jalovíc, ktoré sa na ňom nachádzajú v príslušnom kalendárnom roku, ako aj podľa počtu kusov oviec a/alebo kôz, na ktoré sa za ten istý kalendárny rok podali žiadosti na poskytnutie prémie. Počet zvierat sa prepočíta na VDJ pomocou konverznej tabuľky uvedenej v prílohe III.“

184    Článok 32 ods. 3 nariadenia č. 2342/1999 stanovuje, že na účely overenia, či celkový počet zvierat vypočítaný v súlade s ustanoveniami nariadenia č. 1254/1999 spĺňa požiadavky zaťaženosti definované v uvedenom nariadení, stanovia členské štáty každý rok minimálne päť sčítacích dátumov pre zvieratá a budú o tom informovať Komisiu.

185    Sčítanie zvierat k týmto dátumom možno podľa voľby členských štátov vykonať na základe jednej z dvoch metód stanovených v článku 32 ods. 3 nariadenia č. 2342/1999. Podľa prvej metódy členské štáty požiadajú každého producenta, aby na základe svojho registra na statku pred dátumom, ktorý stanoví členský štát, deklaroval počet VDJ alebo počet zvierat každej z dvoch kategórií zvierat uvedených v prílohe III nariadenia č. 1254/1999 (a to jednak kategóriu zahrnujúcu hovädzí dobytok samčieho pohlavia, jalovice staršie viac ako 24 mesiacov, dojčiace kravy a dojnice a jednak kategóriu zahrnujúcu hovädzí dobytok samčieho pohlavia a jalovice vo veku od 6 do 24 mesiacov). Druhá metóda vyhradená pre členské štáty, ktoré disponujú počítačovou databázou v súlade s požiadavkami nariadenia Rady (ES) č. 820/97 z 21. apríla 1997 o vytvorení systému identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka a o označovaní hovädzieho a teľacieho mäsa a výrobkov z hovädzieho a teľacieho mäsa [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 117, s. 1) a ktoré sa domnievajú, že táto databáza poskytuje dostatočné záruky na presnosť na účely uplatnenia systému náhrad za extenzifikáciu, zahrnuje používanie informácií obsiahnutých v tejto databáze na účely určenia počtu VDJ.

186    Podľa článku 32 ods. 3 štvrtého pododseku nariadenia č. 2342/1999 v prípade, keď členské štáty rozhodnú, že sčítacími dátumami môžu byť ktorékoľvek dni v roku, môžu stanoviť, že výpočet zaťaženosti sa vykoná pro rata temporis na obdobie, v ktorom sú zvieratá prítomné na statku.

187    Článok 32 ods. 4 nariadenia č. 2342/1999 stanovuje:

„Odchylne od odseku 3 môžu členské štáty poskytnúť producentom možnosť zvoliť si zjednodušený systém.

V takom prípade musí producent v žiadosti o pomoc ‚oblasti‘ uviesť:

a)      že vyhlasuje, že každý deň plnil maximálnu hustotu chovu stanovenú v článku 13 nariadenia… č. 1254/1999 až do dátumu jeho žiadosti o pomoc ‚oblasti‘,

a

b)      že sa zaväzuje plniť túto hustotu chovu každý deň medzi dátumom jeho žiadosti o pomoc ‚oblasti‘ a 31. decembrom.

…

Vyhlásenie a záväzok uvedené v tomto odseku budú podliehať ustanoveniam o kontrolách a pokutách určeným podľa integrovaného systému.

…“

 Súhrnná správa

188    V rámci vyšetrovaní s označeniami ΑΡ/2003/09a, ΑΡ/2003/11, ΑΡ/2004/04 a ΑΡ/2005/05 vykonala Komisia kontroly v Grécku v máji 2003, septembri 2003, marci 2004 a apríli 2005. Pripomienky Komisie podľa článku 8 nariadenia č. 1663/95 boli naformulované v listoch z 19. septembra 2003, 22. januára 2004, 5. augusta 2004 a 29. júla 2005. V súvislosti s prvými dvoma vyšetrovaniami sa uskutočnilo bilaterálne stretnutie 1. októbra 2004, v súvislosti s tretím vyšetrovaním sa uskutočnilo bilaterálne stretnutie 11. marca 2005 a v súvislosti so štvrtým vyšetrovaním sa uskutočnilo bilaterálne stretnutie 7. júna 2006. Komisia gréckym orgánom poskytla zápisnice z týchto stretnutí 30. novembra 2004, 22. júna 2005 a 22. septembra 2006. Grécke orgány na ne reagovali 28. decembra 2004, 21. júla 2005 a 20. októbra 2006. Dňa 3. mája 2007 Komisia gréckym orgánom formálne oznámila svoje závery v prípade štyroch vyšetrovaní.

189    V nadväznosti na stanovisko zmierovacieho orgánu z 8. januára 2008 a na informácie, ktoré poskytli grécke orgány, Komisia oznámila svoje konečné stanovisko zo 16. júna 2008, ktoré bolo prebraté do súhrnnej správy.

190    Po prvé zo súhrnnej správy vyplýva, že čo sa týka prémií na hovädzie a teľacie mäso, útvary Komisie zistili nedostatky v oblasti krížových kontrol a kontrol na mieste.

191    Na jednej strane, pokiaľ ide o krížové kontroly (pozri body 169 a 174 vyššie), zo súhrnnej správy vyplýva, že počas hospodárskeho roka 2002 boli v Grécku po prvýkrát ako správne kontroly využité technické krížové kontroly medzi databázou systému identifikácie a registrácie zvierat a databázou žiadostí o prémie na hovädzie a teľacie mäso. Hoci sa to považovalo za pokrok, ich vykonanie bolo posúdené ako nedostatočné. Predovšetkým sa konštatovalo, že základné kritériá oprávnenosti neboli v roku 2002 podrobené krížovým kontrolám. Existovalo teda riziko, že zvieratá, pri ktorých neexistoval nárok na prémiu, by sa mohli považovať za zvieratá, pri ktorých môže existovať nárok na platbu. Okrem toho útvary Komisie zistili existenciu anomálií (neexistencia evidencie alebo nesprávna evidencia v databáze systému identifikácie alebo registrácie), pokiaľ ide o veľký počet zvierat, pri ktorých boli podané žiadosti o pomoc, a usúdili, že viaceré zmeny, ktoré boli vykonané v databáze systému identifikácie a registrácie bez podpornej dokumentácie, mali vplyv na vznik nároku v prípade všetkých zvierat, pri ktorých bola podaná žiadosť o pomoc. Takisto sa ukázalo, že grécke orgány neboli schopné poskytnúť údaje týkajúce sa počtu zvierat, pri ktorých boli zistené anomálie, spolu s dôkazmi odôvodňujúcimi zmenu ich štatútu. Naďalej teda pretrvávalo riziko, že v systéme sa vykonali neodôvodnené zmeny spôsobujúce nadmerné platby.

192    Na druhej strane, čo sa týka kontrol na mieste, tieto kontroly sa považovali za nedostatočné. Zo súhrnnej správy predovšetkým vyplýva, že realizácia týchto kontrol odhalila viaceré medzery a naznačuje, že tieto kontroly neboli v súlade s článkom 25 nariadenia č. 2419/2001 (pozri bod 175 vyššie). Útvary Komisie tak poukázali na neexistenciu kontroly zvierat, na ktoré sa nevzťahovala žiadosť o pomoc, na nepreskúmanie podporných dokumentov a informácií týkajúcich sa zvierat, na ktoré sa vzťahovala žiadosť o pomoc, počas dvanásťmesačného obdobia pred vykonaním kontroly, na neexistenciu kontroly na mieste chovu, na nedostatočné preskúmanie kontrolných dokumentov a dokumentov o stave kontrolovaných zvierat, ako aj na ťažkosti pri porovnávaní s výsledkami predchádzajúcich kontrol.

193    Okrem toho útvary Komisie poukázali na neexistenciu kontroly na mieste v súvislosti so zvieratami, na ktoré sa vzťahovala žiadosť o prémiu za zabitie. Zmierovací orgán v tejto súvislosti navrhol opätovné preskúmanie zamýšľanej opravy, pričom zdôraznil obmedzený význam kontrol na mieste, keďže ide o otázku prémie za zabitie, lebo v prípade zabitého hovädzieho dobytka sa za najvýznamnejšie považujú kontroly, ktoré sa vykonávajú v bitúnkoch, a kontroly ex post registrov chovateľov.

194    Komisia však naďalej trvala na svojom stanovisku z dôvodu, že kombinácia viacerých nedostatkov sa prejavila v kľúčových kontrolách vykonaných v prípade všetkých prémií na hovädzí dobytok vrátane prémie za zabitie. Domnieva sa, že neexistencia kontrol na mieste v prevádzkach, pokiaľ ide o prémie za zabitie, predstavuje vzhľadom na tento systém ďalšie riziko pre EPUZF, teda riziko, ktoré nemožno úplne odstrániť prostredníctvom realizácie kontrol na bitúnku a správnych kontrol (ktoré aj tak musia byť vykonané v rámci všetkých systémov kontroly prémií za zabitie), a to tým viac, že kontroly vykonané na bitúnkoch počas vyšetrovania AP/2003/09 odhalili významné nedostatky. Komisia pripustila, že kontroly na mieste v prevádzkach sú menej významné než v prípade ostatných systémov pomoci a obvykle sa obmedzujú na kontrolu dokumentov, z čoho vyplýva, že sadzba opravy v prípade prémie za zabitie nie je vyššia než v prípade ostatných prémií na hovädzí dobytok.

195    Útvary Komisie tiež poukázali na neexistenciu kontrol stavu zvierat a pomeru kráv a jalovíc v súvislosti s prémiou za dojčiace kravy.

196    Po druhé, pokiaľ ide o náhrady za extenzifikáciu, správne určenie krmovinovej plochy, ktorá zakladá nárok na pomoc, a počtu VDJ prevádzky sa považuje za kľúčovú kontrolu. Útvary Komisie zistili, že grécky systém kontroly počtu VDJ nebol v rokoch 2002 a 2003 vždy v súlade s normami (či už ide o metódu výpočtu pro rata temporis, ktorá sa zakladá na databáze systému identifikácie a registrácie, alebo o zjednodušený systém, ktorý sa skladá z piatich dátumov sčítania) a nebol v súlade ani vtedy, keď päťkrát do roka nepokrýval 100 % žiadateľov, tak ako stanovuje Helénska republika, hoci v roku 2003 bol zistený určitý pokrok v dôsledku zvýšeného používania databázy systému identifikácie a registrácie. Situácia sa považovala za výrazne zlepšenú v roku 2002, avšak nijaký skutočný pokrok nemohol byť preukázaný v súvislosti s meraním krmovinových plôch zakladajúcich nárok na rok 2002/2003. Pokiaľ ide o určenie VDJ, útvary Komisie zdôraznili, že Grécko pokračovalo v zavádzaní alternatívneho systému kontrol (pravdepodobne ovplyvneného nedostatkami, ktoré boli v Grécku zistené v súvislosti s kontrolami na mieste).

197    Komisia teda uplatnila 10 %‑nú paušálnu opravu na hospodársky rok 2002 z dôvodu nedostatkov v kľúčových kontrolách týkajúcich sa hlavných prémií na hovädzí dobytok a 5 %‑nú paušálnu opravu na hospodársky rok 2003 z dôvodu nedostatočného počtu kontrol zvierat, na ktoré sa nevzťahovala žiadosť o pomoc, a nedostatkov v kontrolách na mieste, a to pre celé Grécko, keďže problémy boli zaznamenané vo viacerých regiónoch. V dôsledku zistených nedostatkov týkajúcich sa náhrad za extenzifikáciu bola v prípade hospodárskych rokov 2002 a 2003 použitá 10 %‑ná paušálna sadzba. Opravy však boli upravené na účely zohľadnenia opráv, ktoré už boli vykonané v prípade tých istých rozpočtových položiek z dôvodu oneskorených platieb.

 Posúdenie Všeobecným súdom

198    Čo sa týka sektora hovädzieho a teľacieho mäsa, Helénska republika uvádza šiesty žalobný dôvod, založený na údajnej nesprávnosti opráv, ktoré boli nariadené v oblasti prémií na hovädzí dobytok a náhrad za extenzifikáciu, a na nedostatku odôvodnenia.

199    Predovšetkým v rozsahu, v akom Helénska republika uvádza výhradu založenú na nedostatku odôvodnenia, treba uviesť, že táto výhrada nie je vôbec podložená a že v každom prípade na základe vyššie citovanej judikatúry (pozri bod 73 vyššie) musí byť odôvodnenie napadnutého rozhodnutia týkajúce sa opráv v súvislosti so sektorom hovädzieho dobytka považované v prejednávanej veci za dostatočné, pretože Helénska republika bola úzko zapojená do procesu vypracovania tohto rozhodnutia a poznala dôvody, pre ktoré Komisia usúdila, že nemôže zaťažiť EPUZF spornou sumou. Táto výhrada musí byť teda zamietnutá.

200    Helénska republika ďalej spochybňuje opravy, ktoré boli nariadené v prípade sektora hovädzieho dobytka, pričom poukazuje na nesprávny výklad a uplatnenie nariadenia č. 1258/1999 a dokumentu č. VI/5330/97, ako aj na nesprávne posúdenie skutkových okolností. V podstate spochybňuje závery Komisie týkajúce sa kontrol súvisiacich jednak s prémiami na hovädzí dobytok a jednak s náhradami za extenzifikáciu.

201    V prejednávanom prípade treba teda preskúmať, či Helénska republika v súlade s judikatúrou spomínanou vyššie (pozri bod 78 vyššie) preukázala nepresnosť posúdení Komisie.

 O kontrole v oblasti prémií na hovädzí dobytok

–       O krížových kontrolách

202    Helénska republika pripúšťa, že pri vykonávaní krížových kontrol sa vyskytli určité technické problémy týkajúce sa nezrovnalostí medzi jednak databázou systému identifikácie a registrácie a jednak databázou žiadostí o pomoc pre hovädzí dobytok z dôvodu zložitosti systému, ktorý bol po prvýkrát zavedený v roku 2002. Tvrdí však, že v roku 2003 došlo k zlepšeniam vo veterinárnej databáze a boli doplnené dodatočné krížové kontroly.

203    V tejto súvislosti však stačí konštatovať, že existencia zlepšení v roku 2003 nestačí na preukázanie toho, že zistenia, ku ktorým v prejednávanom prípade dospeli útvary Komisie a ktoré sú zhrnuté v súhrnnej správe (pozri bod 191 vyššie), sú nepresné.

204    Okrem toho Helénska republika tvrdí, že percentuálny podiel nezohľadnených zvierat v roku 2003 z dôvodu dodatočných kontrol, ktorými sa doplnili kontroly z roku 2002, predstavoval iba 8,04 %, čo potvrdzuje, že väčšina nezohľadnených zvierat bola výsledkom kontrol, ktoré sa vykonávali už v roku 2002.

205    Také tvrdenie, ktoré sa zdá, že potvrdzuje existenciu nedostatkov pri predchádzajúcich kontrolách, však nepreukazuje nesprávnosť zistení Komisie.

206    Komisia preto správne usúdila, že neexistencia niektorých kľúčových krížových kontrol viedla k riziku, že v prípade zvierat, pri ktorých neexistuje nárok na pomoc, bude poskytnutá platba.

207    Helénska republika navyše poukazuje na neexistenciu rizika pre EPUZF. Domnieva sa, že keďže v prípade rokov 2004 a 2005 boli vykonané krížové kontroly, kontrola v elektronickej forme bola rozšírená až po rok 2002 a neoprávnene poskytnuté sumy boli kompenzované vrátením pomoci za hospodárske roky 2004 a 2005.

208    Podľa ustálenej judikatúry, hoci Komisii prináleží preukázať existenciu porušenia pravidiel Spoločenstva, členskému štátu, len čo je toto porušenie dokázané, prináleží, aby prípadne preukázal, že Komisia sa dopustila pochybenia, pokiaľ ide o finančné dôsledky, ktoré z toho vyplývajú. Okrem toho Komisia nie je povinná preukázať existenciu skutočnej ujmy, ale môže sa uspokojiť s predložením vážnych indícií v tomto zmysle (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 7. júla 2005, Grécko/Komisia, C‑5/03, Zb. s. I‑5925, body 38 a 39 a tam citovanú judikatúru).

209    V prejednávanom prípade však zo skutočností uvedených v spise nevyplýva, že by Helénska republika preukázala, že neoprávnene vyplatené sumy boli získané späť prostredníctvom kompenzácie vyplatením pomoci za hospodárske roky 2004 a 2005.

210    V odpovedi na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania Helénska republika uviedla, že základ výpočtu paušálnych opráv tvorili výdavky deklarované Opekepe, ktoré predstavovali sumu 182 380 702,09 eura za rok 2002/2003, a že suma 10,8 milióna eur nebola odpočítaná.

211    Treba však konštatovať, že Helénska republika poskytla iba tvrdenie, a vôbec neodôvodnila uvádzanú sumu 10,8 milióna eur. V tejto súvislosti sa odvoláva na stanovisko zmierovacieho orgánu. Zmierovací orgán však vo svojom stanovisku z 8. januára 2008 uviedol, že grécke orgány uviedli, že neoprávnene poskytnutú pomoc za obdobie 2002/2003 v rozsahu 10,8 milióna eur získali späť, a hoci bola táto informácia overená a zatiaľ nebola zohľadnená, odôvodňuje sa tým úprava sumy opravy. Toto stanovisko teda nijako nepreukazuje, že by uvedená suma bola skutočne získaná späť prostredníctvom kompenzácie vyplatením pomoci za roky 2004 a 2005.

212    Okrem toho Komisia vo svojom konečnom stanovisku zdôraznila, že zohľadnila prostriedky, ktoré boli získané späť a ktoré grécke orgány deklarovali EPUZF pri výpočte finančných opráv. Komisia ďalej uviedla, že niektoré aspekty, ako napríklad spôsob, akým boli neoprávnene vyplatené sumy získané späť od prevádzkovateľov, ktorí po roku 2002 nepodali žiadosť o pomoc, museli byť ešte zohľadnené. Zo spisu však nevyplýva, že by grécke orgány v tejto súvislosti predložili konkrétnejší dôkaz.

213    Z toho vyplýva, že Helénska republika nepredložila podporné dokumenty a nepreukázala, že neoprávnene vyplatené sumy boli získané späť prostredníctvom kompenzácie vyplatením pomoci za hospodárske roky 2004 a 2005. Dôvodnosť základného postulátu jej tvrdenia založeného na neexistencii rizika pre EPUZF nebola teda preukázaná.

214    Argumentácia týkajúca sa krížových kontrol, ktorá nebola iným spôsobom podložená, musí byť preto zamietnutá.

–       O kontrolách na mieste

215    Helénska republika spochybňuje zistenia Komisie týkajúce sa kontrol na mieste.

216    Po prvé zo skutočností uvedených v spise vyplýva, že kontroly na mieste sa vzhľadom na ustanovenia článku 25 nariadenia č. 2419/2001 považovali za nedostatočné z viacerých dôvodov (pozri bod 192 vyššie).

217    Zvieratá, na ktoré sa nevzťahovala žiadosť o pomoc, neboli podrobené kontrolám. Takú kontrolu však výslovne stanovuje článok 25 ods. 1 nariadenia č. 2419/2001. Helénska republika tvrdí, že v tomto zmysle boli kontrolórom od roku 2002 dané usmernenia a k zlepšeniu situácie došlo v rokoch 2003 a 2004. Taká argumentácia však nepreukazuje nesprávnosť zistení, ku ktorým Komisia v tejto súvislosti dospela.

218    Útvary Komisie takisto poukázali na neexistenciu kontroly podporných dokumentov. Helénska republika v tejto súvislosti uvádza konkrétne nedostatky, ktoré nemôžu byť zovšeobecnené na všetky krajiny, a tvrdí, že sekundárne kontroly umožňujú overiť, či si producenti plnia svoje povinnosti. Treba však konštatovať, že taká argumentácia nestačí na odstránenie pochybností Komisie v súvislosti s kvalitou predmetných kontrol.

219    Navyše útvary Komisie poukázali na neexistenciu overenia informácií o zvieratách, na ktoré sa vzťahovala žiadosť o pomoc, počas dvanástich mesiacov pred vykonaním kontroly. Helénska republika sa v tejto súvislosti odvoláva na obežníky týkajúce sa systému prémií na hovädzie a teľacie mäso v rokoch 2002 a 2003 zaslané riaditeľstvám povereným kontrolami, v ktorých prípade zdôrazňuje, že obsahujú spresnenia ustanovení článku 25 nariadenia č. 2419/2001. Rovnako, pokiaľ ide o kontroly miest chovu zvierat stanovené v článku 25 ods. 2 písm. b) tretej zarážke uvedeného nariadenia, Helénska republika tvrdí, že príslušný obežník stanovuje, že producenti uvádzajú presné umiestnenie svojich chovných staníc a že kontrola umiestnenia zvierat je zabezpečená.

220    Helénska republika tým však iba opakovane poukazuje na tvrdenia, ktoré uviedla počas kontradiktórneho konania, bez toho, aby vychádzala z presných a konkrétnych dôkazov o vykonaní uvedených overení, a teda bez toho, aby sa jej podarilo odstrániť pochybnosti, ktoré má v tejto súvislosti Komisia.

221    Okrem toho Helénska republika spochybňuje ťažkosti pri porovnaní s výsledkami predchádzajúcich kontrol, lebo rozdielov identifikovaných na začiatku bolo menej. Taká argumentácia však nepreukazuje nesprávnosť zistení Komisie.

222    Vzhľadom na uvedené skutočnosti Helénska republika vôbec nepreukázala nesprávnosť zistení Komisie týkajúcich sa nedostatočnej kvality kontrol na mieste vzhľadom na ustanovenia článku 25 nariadenia č. 2419/2001.

223    Po druhé, konkrétne pokiaľ ide o prémiu za zabitie, Helénska republika spochybňuje závery Komisie a tvrdí, že od roku 2002 boli na bitúnkoch vykonané kontroly na mieste v súlade s článkom 26 nariadenia č. 2419/2001 a vo väčšom rozsahu, než vyžadujú právne predpisy.

224    Všeobecný súd v tejto súvislosti konštatuje, že paušálne opravy boli v prejednávanom prípade vykonané v prípade nedostatkov v databáze systému identifikácie a registrácie a nedostatkov v kontrolách na mieste. Ako zdôrazňuje Komisia, nedostatky, ktoré boli predtým zistené v prípade databázy systému identifikácie a registrácie a krížových kontrol (pozri body 202 až 214 vyššie), ako aj v prípade kontrol na mieste (pozri body 215 až 222 vyššie), sa týkajú takisto kontrol zvierat, na ktoré sa vzťahovali žiadosti o prémiu za zabitie.

225    Predovšetkým neexistencia kontroly na mieste sa v rámci toho považovala za veľmi znepokojujúcu, pokiaľ ide o poľnohospodárov, ktorí žiadali iba prémie za zabitie, pretože jediné kontroly, ktoré sa ich týkali, boli krížové kontroly, ktoré samy osebe neboli celkom účinné, aspoň pokiaľ ide o hospodársky rok 2002.

226    Z tohto dôvodu sa predchádzajúce závery týkajúce sa nedostatočnej kvality kontrol v oblasti pomoci pre hovädzí dobytok uplatnia aj v prípade prémie za zabitie. Skutočnosť, že článok 26 nariadenia č. 2419/2001 stanovuje kontrolné opatrenia, ktoré sa týkajú konkrétne kontrol na mieste v bitúnkoch, nezahrnuje neuplatniteľnosť overení, ktoré v súvislosti so systémami pomoci pre hovädzí dobytok stanovuje článok 25 uvedeného nariadenia.

227    V tomto kontexte, ako zdôraznil zmierovací orgán a Komisia s tým súhlasila, hoci v prípade prémie za zabitie sa kontroly dokumentov môžu považovať za určujúce, rozsah nedostatkov, ktoré boli v prejednávanom prípade zistené, naďalej pretrváva.

228    Okrem toho kontroly na mieste v bitúnkoch zahrnujú takisto fyzické kontroly vykonávané prostredníctvom odberu vzoriek týkajúcich sa postupov pri zabíjaní, ktoré boli zavedené v deň kontroly na mieste v súlade s článkom 26 ods. 2 nariadenia č. 2419/2001.

229    Tvrdenia Helénskej republiky nevyvracajú tento záver. Helénska republika totiž poukazuje na to, že na účely overenia dodržania retenčnej lehoty porovnáva kontrolór žiadosť o zabitie zahrnujúcu zvieratá, v ktorých prípade sa žiada o prémiu, a ich ušné štítky s chovným registrom. Spresňuje, že od vydania obežníka z roku 2003 je kontrola chovného registra jasne stanovená, pokiaľ ide o prémiu za zabitie.

230    Tieto tvrdenia však nemôžu odstrániť pochybnosti, ktoré vyjadruje Komisia. Navyše zo skutočností uvedených v spise vyplýva, že kontroly, ktoré vykonali útvary Komisie na bitúnku v prevádzke počas vyšetrovania AP/2003/09a, odhalili závažné nedostatky, ktoré neboli v prejednávanom prípade vyvrátené.

231    Takisto skutočnosť, že kontroly na bitúnkoch boli údajne vykonané vo väčšom rozsahu, než vyžadujú právne predpisy, vôbec neodstraňuje ich nedostatočnú povahu z hľadiska kvality.

232    Komisia teda správne usúdila, že neexistencia kontrol na mieste v chovných zariadeniach v prípade prémií za zabitie predstavuje dodatočné riziko pre EPUZF, t. j. riziko, ktoré nemôže byť úplne odstránené prostredníctvom kontrol v bitúnkoch a správnych kontrol.

233    Vzhľadom na uvedené skutočnosti tvrdenia Helénskej republiky smerujúce k spochybneniu zistení Komisie v oblasti prémií na hovädzí dobytok vrátane prémie za zabitie nepreukazujú nesprávnosť opráv, ktoré boli v prejednávanom prípade uplatnené.

 O opravách týkajúcich sa náhrad za extenzifikáciu

234    Podľa článkov 12 a 13 nariadenia č. 1254/1999 producenti si môžu uplatniť nárok na náhradu za extenzifikáciu iba vtedy, ak ich chovná stanica neprekročí zaťaženosť vyjadrenú vo VDJ na jednotku krmovinovej plochy hospodárstva vyčlenenej na výkrm zvierat, ktoré sa na nej uživia. Z toho vyplýva, že priznanie náhrady za extenzifikáciu zahrnuje správne určenie jednak krmovinovej plochy a jednak počtu a druhu zvierat na tomto hospodárstve.

235    Po prvé, pokiaľ ide o určenie krmovinovej plochy, Helénska republika tvrdí, že od roku 2002 existuje kartografická infraštruktúra a že od roku 2000 vydala usmernenia týkajúce sa plôch, pri ktorých existuje nárok a ktoré sú kontrolované prostredníctvom programu IACS. Okrem toho existovali takisto kontroly na mieste.

236    Všeobecný súd však uvádza, že zo skutočností uvedených v spise vyplýva, že kontroly krmovinových plôch, ktoré sú k dispozícii, boli považované za nedostatočné tak v prípade roka 2002, ako aj v prípade roka 2003. Tým sa konštatovalo, že horské oblasti boli nesprávne vyhlásené za krmovinové plochy, pri ktorých existuje nárok, a grécke orgány nepredložili dôkaz o zlepšení kontrol v tejto súvislosti. Tvrdenia Helénskej republiky a predovšetkým existencia jasných pokynov v prípade kontrol na mieste nijako nepreukazujú nesprávnosť zistení, pokiaľ ide o predmetné roky.

237    Po druhé, čo sa týka kontroly VDJ, treba pripomenúť, že členský štát si na účely overenia dodržiavania zaťaženosti vymedzenej v článku 13 ods. 2 nariadenia č. 1254/1999 môže vybrať medzi dvoma metódami. Prvá metóda je stanovená v článku 32 ods. 3 nariadenia č. 2342/1999 (pozri body 185 a 186 vyššie). Druhá metóda, ktorá predstavuje odchýlku od prvej metódy, je stanovená v článku 32 ods. 4 nariadenia č. 2342/1999 (pozri bod 187 vyššie). Ide o zjednodušený systém, ktorý spočíva vo vyhlásení a v záväzku producentov, že budú dodržiavať maximálnu zaťaženosť. V takom prípade sa uplatnia ustanovenia o kontrole a sankciách, ktoré stanovuje integrovaný systém (nariadenia č. 3508/92 a 2419/2001).

238    Helénska republika v prejednávanom prípade tvrdí, že uplatnila zjednodušený systém stanovený v článku 32 ods. 4 nariadenia č. 2342/1999 a že všetci producenti predložili žiadosti na základe tohto systému. Dodáva, že systém stanovený v článku 32 ods. 3 nariadenia č. 2342/1999 vyžaduje iba kontrolu počtu zvierat počas kontroly na mieste, ktorú upravuje integrovaný systém, a že tieto kontroly boli vykonané počas piatich úsekov týždňa, pretože všetky sčítania nebolo možné uskutočniť v jediný deň. Za rok 2003 bolo sčítanie uskutočnené prostredníctvom databázy systému identifikácie a registrácie a pokrylo 100 % žiadostí. Helénska republika sa domnieva, že neexistovalo nijaké riziko opakovaného sčítania zvierat a kontrola bola spoľahlivá.

239    V rozsahu, v akom Helénska republika poukazuje na uplatnenie zjednodušeného systému podľa článku 32 ods. 4 nariadenia č. 2342/1999, stačí v tejto súvislosti konštatovať, že kontroly VDJ sa zakladali na kontrolách na mieste, ktoré upravuje integrovaný systém, a na databáze systému identifikácie a registrácie, ktorá je súčasťou IACS. Nedostatky, ktoré boli predtým uvedené v súvislosti s kontrolami na mieste (pozri body 216 až 222 vyššie), a anomálie, ktoré sú uvedené v súhrnnej správe a týkajú sa databázy systému identifikácie a registrácie, tak mohli ovplyvniť kontroly VDJ.

240    Okrem toho v rozsahu, v akom Helénska republika uvádza tvrdenia týkajúce sa systému podľa článku 32 ods. 3 nariadenia č. 2342/1999, musia byť tieto tvrdenia zamietnuté. Helénska republika totiž tvrdí, že päť úsekov týždňa stanovila z praktických dôvodov spojených s rozširujúcim sa chovom v Grécku. Tento systém však nie je v súlade s „obvyklým“ systémom stanoveným v článku 32 ods. 3 nariadenia č. 2342/1999, lebo sa nezakladá na piatich dátumoch alebo dňoch sčítania zvierat, ktoré sa uskutočnilo počas roka, ale na piatich obdobiach sčítania na mieste, z ktorých každé trvalo jeden týždeň (pozri v tomto zmysle rozsudok Všeobecného súdu z 9. septembra 2011, Grécko/Komisia, T‑344/05, neuverejnený v Zbierke, bod 94).

241    Navyše treba odmietnuť celú argumentáciu Helénskej republiky, ktorá smeruje k tvrdeniu a preukázaniu, že uplatnenie systému kontroly zaťaženosti stanoveného právnou úpravou Spoločenstva sprevádzali v Grécku praktické ťažkosti. Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že členský štát sa nemôže odvolávať na praktické ťažkosti s cieľom odôvodniť nevykonanie príslušných kontrol, ktoré stanovuje právna úprava Spoločenstva (pozri rozsudok Súdneho dvora z 21. februára 1991, Nemecko/Komisia, C‑28/89, Zb. s. I‑581, bod 18, a rozsudok z 9. septembra 2011, Grécko/Komisia, už citovaný v bode 240 vyššie, bod 101 a tam citovanú judikatúru).

242    Komisia preto mohla prijať záver, že kontroly v oblasti náhrad za extenzifikáciu neposkytujú dostatočnú záruku spoľahlivosti. Zistenie zlepšenia v roku 2003 z dôvodu zvýšeného využívania automatizovaných krížových kontrol týkajúcich sa údajov systému identifikácie a registrácie, na ktoré poukázala Komisia, sa považovalo za nedostatočné na účely vysvetlenia rozdielov medzi rokmi 2002 a 2003 a tvrdenia Helénskej republiky, ktoré boli už uvedené počas kontradiktórneho konania, nevyvracajú tento záver.

243    Z toho vyplýva, že Komisia správne vyjadrila odôvodnené a vážne pochybnosti, pokiaľ ide o dodržiavanie povinnosti v oblasti kontroly týkajúcej sa žiadostí o náhradu za extenzifikáciu podaných za roky 2002 a 2003.

244    V dôsledku toho Helénska republika nepreukázala, že by Komisia vychádzala z nesprávneho výkladu a uplatnenia príslušných ustanovení alebo že by sa dopustila nesprávneho posúdenia skutkových okolností. Šiesty žalobný dôvod, týkajúci sa prémií na hovädzí dobytok a náhrad za extenzifikáciu, musí byť teda zamietnutý.

5.     O deviatom žalobnom dôvode, týkajúcom sa opráv vykonaných v sektore olivového oleja

 Právna úprava Spoločenstva

245    Spoločná organizácia trhu s olejmi a tukmi bola zavedená prostredníctvom nariadenia Rady č. 136/66/EHS z 22. septembra 1966 o vytvorení spoločnej organizácie trhu s olejmi a tukmi (Ú. v. ES 172, s. 3025; Mim. vyd. 03/001, s. 77).

246    Článok 5 nariadenia č. 136/66, zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 1638/98 z 20. júla 1998 (Ú. v. ES L 210, s. 32; Mim. vyd. 03/023, s. 308), zavádza pomoc na výrobu olivového oleja, ktorej cieľom je prispieť k vytvoreniu spravodlivého príjmu pre výrobcov. Pomoc sa poskytuje pestovateľom olív na základe množstva olivového oleja, ktorý skutočne vyrábajú.

247    Článok 11a uvedeného nariadenia vo svojom zmenenom a doplnenom znení stanovuje, že členské štáty podniknú potrebné kroky na penalizovanie porušení programu pomoci stanoveného v článku 5. Tam, kde kontrolné agentúry oznámia porušenia, členské štáty rozhodnú o krokoch, ktoré sa podniknú do dvanástich mesiacov od správy, a oznámia ich Komisii.

 O súboroch v elektronickej forme

248    Článok 16 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 2261/84 zo 17. júla 1984, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá na poskytovanie podpory na výrobu olivového oleja a podpory organizáciám výrobcov olivového oleja (Ú. v. ES L 208, s. 3; Mim. vyd. 03/006, s. 94), stanovuje, že každý producentský členský štát vyhotoví a bude trvalo aktualizovať súbory údajov v elektronickej forme o výrobe olív a olivového oleja.

249    Článok 16 ods. 2 nariadenia č. 2261/84 stanovuje:

„Súbory musia obsahovať prinajmenšom nasledovné informácie:

a)      za každého pestovateľa olív a za každý hospodársky rok, na ktorý podal žiadosť o podporu:

–        informácie obsiahnuté v prehlásení o poraste uvedenom v článku 3,

–        množstvá vyrobeného oleja, na ktorý bola podaná žiadosť o podporu výroby[,] a množstvá, na ktoré bola podpora vyplatená,

–        informácie vyplývajúce z kontrol vykonaných priamo na mieste u pestovateľa olív;

b)      za organizácie výrobcov a združenia organizácií pestovateľov, všetky informácie nevyhnutné na overovanie ich činností v súvislosti so súčasným systémom poskytovania podpory a taktiež výsledkov kontrol vykonaných členskými štátmi;

c)      za lisovne a za každý hospodársky rok údaje uvádzané v skladovej evidencii, informácie o technickom zariadení a o lisovacej kapacite a výsledky kontrol vykonaných podľa tohto nariadenia;

d)      indikatívne ročné výnosy za každú homogénnu produkčnú zónu.“

250    Článok 27 nariadenia Komisie (ES) č. 2366/98 z 30. októbra 1998, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania systému podpory na výrobu olivového oleja na hospodárske roky 1998/1999 až 2004/2005 (Ú. v. ES L 293, s. 50; Mim. vyd. 03/024, s. 113), v znení zmien a doplnení, stanovuje:

„1.      Trvalé počítačové záznamy s údajmi o olivách a o výrobe olivového oleja uvedené v článku 16 nariadenia… č. 2261/84 musia obsahovať:

a)      alfanumerickú databázu a zemepisný informačný systém ZIS pre pestovanie olív uvedený v článkoch 23 a 24 a výsledky kontrol uvedených v článku 25;

b)      súbory o novej výsadbe obsahujúce informácie uvedené v článku 5 a výsledky kontrol uvedených v článku 29;

c)      súbory o organizáciách výrobcov a ich združeniach obsahujúce informácie uvedené v článku 16 ods. 2 písm. b) nariadenia… č. 2261/84;

d)      súbory o lisovniach, obsahujúce informácie o podmienkach schvaľovania uvedených v článku 7, o skladovej evidencii uvedených v článku 8 a o výsledkoch kontrol uvedených v článku 30;

e)      súbory o jednotných výrobných zónach obsahujúce informácie uvedené v článku 6.

2.      Súbory uvedené v odseku 1, s výnimkou zemepisnej referenčnej databázy, umožnia priame a bezprostredné konzultácie o údajoch za bežný a najmenej za štyri predchádzajúce hospodárske roky…

Členské štáty môžu vytvoriť decentralizované súbory za predpokladu, že tieto budú mať jednotnú štruktúru, budú vzájomne zlučiteľné a centrálne prístupné v platobnej a kontrolnej agentúre. Databázy ZIS pre pestovanie olív musia byť kompatibilné s databázami integrovaného systému.

Identifikačné kódy pestovateľov olív, organizácií výrobcov a ich združení, lisovní a jednotných výrobných zón budú pridelené jednotlivým osobám alebo orgánom raz a navždy, alebo sa budú automaticky meniť tak, aby umožnili bezprostredne vykonávať zber a vyhľadávanie za obdobie piatich hospodárskych rokov v prvom pododseku.

Bez toho, aby tým boli dotknuté kontroly, ktoré sa musia vykonávať[,] a najmä krížové kontroly súborov a výsledky, ktoré sa musia zverejňovať, súbory musia obsahovať archívy historických údajov dostupných za hospodárske roky pred rokmi uvedenými v prvom pododseku a najneskôr od 31. októbra 2001 musia umožniť, aby informácie obsiahnuté v nich:

–        sa automaticky zbierali na regionálnej úrovni a na úrovni členského štátu,

–        sa automaticky medzi súbormi porovnávali.“

 O registri pestovateľov olív

251    Článok 1 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 154/75 z 21. januára 1975 o zriadení registra pestovateľov olív v členských štátoch vyrábajúcich olivový olej (Ú. v. ES L 19, s. 1; Mim. vyd. 03/002, s. 64) ukladá členským štátom povinnosť, aby zriadili register pestovateľov olív, ktorý bude obsahovať všetky poľnohospodárske podniky pestujúce olivy na ich územiach.

252    Nariadenie č. 1638/98, zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 1513/2001 z 23. júla 2001 (Ú. v. ES L 201, s. 4; Mim. vyd. 03/033, s. 197), vo svojom článku 2 ods. 1 až 3 stanovuje:

„1.      Odchylne od nariadenia… č. 154/75 sa práce na registri pestovania olív počas hospodárskych rokov 1998/99 až 2002/03 zamerajú na vytvorenie, aktualizáciu a využitie geografického informačného systému (GIS).

GIS sa vytvorí použitím údajov z registra pestovania olív. Ďalšie údaje sa dodajú z vyhlásení o úrode pripojených k žiadostiam o pomoc. Informácie v GIS môžu byť zemepisne situované s pomocou počítačovo spracovaných leteckých fotografií.

2.      Členské štáty overia, či informácie vo vyhláseniach o úrode zodpovedajú informáciám v GIS. Ak tieto informácie nezodpovedajú, členský štát vykoná verifikácie a kontroly na mieste.

…

3.      Ak sa počas verifikácií a kontrol uvedených v odseku 2 zistí, že informácie vo vyhlásení o úrode sú nesprávne, najmä pokiaľ ide o počet olivovníkov, členský štát uplatní na jeden alebo viac hospodárskych rokov a v závislosti od veľkosti zistených nezrovnalostí:

–        zníženie množstva olivového oleja oprávneného na pomoc, alebo

–        vylúčenie príslušných olivovníkov z oprávnenia na pomoc,

v súlade s pravidlami a kritériami stanovenými Komisiou.“

253    Článok 28 ods. 2 nariadenia č. 2366/98 v podstate stanovuje, že v regiónoch, kde GIS na pestovanie olív nebol vytvorený, celkový percentuálny podiel vyhlásení o úrode za hospodársky rok, ktoré sú podrobené kontrolám na mieste, predstavuje 10 % v prípade hospodárskych rokov 2000/2001 až 2002/2003.

 O vyhláseniach o úrode a kontrolách

254    Článok 1 nariadenia č. 2366/98 stanovuje, že na účely poskytovania pomoci na výrobu olivového oleja pestovatelia olív do 1. decembra každého hospodárskeho roka predložia vyhlásenia o úrode týkajúce sa ich rodiacich olivovníkov a podrobné údaje o olivových hájoch, ktoré spravujú k 1. novembru hospodárskeho roka, na ktoré sa vyhlásenia vzťahujú.

255    V súlade s článkom 2 nariadenia č. 2366/98:

„… musia prehlásenia o pestovaní obsahovať najmenej:

a)      priezvisko, krstné mená a adresu pestovateľa olív;

b)      miesto alebo miesta majetku;

c)      celkový počet rodiacich olivových stromov, vrátane rozptýlených olivových stromov;

d)      odkazy na pozemkovú knihu parciel majetku na pestovanie olív alebo v prípade, že pozemková kniha sa nevedie, podrobný popis majetku a parciel na pestovanie olív;

e)      pre každú parcelu na pestovanie olív počet rodiacich olivových stromov, hlavnú odrodu a podrobnosti o každom zavlažovaní alebo prítomných pridružených porastoch.“

256    Článok 4 ods. 1 nariadenia č. 2366/98 stanovuje:

„Ak majú predstavovať základ na vyplatenie podpory pre pestovateľov olív podľa spoločnej organizácie trhu s olejmi a tukmi platnej od 1. novembra 2001, ďalšie olivové stromy vysadené po 1. máji 1998 musia byť zemepisne určené a zahrnuté do národného alebo regionálneho programu schváleného Komisiou na základe postupu uvedeného v článku 38 v nariadení [č. 136/66].

Olivové stromy sa budú považovať za zemepisne určené vtedy, ak budú uvádzané v databáze zemepisných odkazov uvedenej v článku 24, alebo pokiaľ tam nebudú uvedené vtedy, ak príslušná agentúra členského štátu disponuje kartografickými informáciami, ktoré umožnia umiestnenie stromov.“

257    Článok 28 ods. 3 nariadenia č. 2366/98 stanovuje:

„Počas kontrol na mieste sa budú preverovať všetky informácie v prehláseniach o pestovaní a v žiadostiach [o] podporu, a to najmä:

–        miesto každej parcely a počet olivových stromov na parcele,

–        určenie oleja v prípade uvedenom v článku 10 ods. 1,

–        konzistentnosť medzi olivovými stromami na majetkoch a množstvom oleja, na ktorý sa vzťahujú žiadosti o podporu.

Žiadosti o podporu, v ktorých bude uvedené rozporné množstvo oleja, sa zamietnu.“

 O lisovniach

258    Podľa článku 8 písm. b) prvej zarážky nariadenia č. 2366/98 členské štáty počnúc hospodárskym rokom 1998/1999 prijmú ustanovenia týkajúce sa skladovej evidencie spojenej s finančnými účtami. Článok 8 písm. d) uvedeného nariadenia upravuje systém dodatočných kontrol týkajúcich sa množstiev vylisovaných olív, množstiev získaného oleja a olivových zvyškov, prítomných zásob oleja a množstiev spotrebovanej elektrickej energie.

259    Podľa článku 30 ods. 1 nariadenia č. 2366/98 členské štáty počnúc hospodárskym rokom 1998/99 stanovia hĺbkovú kontrolu koherencie informácií a údajov poskytnutých lisovňami. Odsek 2 tohto ustanovenia stanovuje obsah tejto hĺbkovej kontroly.

260    Článok 9a nariadenia č. 2366/98 upravuje sankcie (odobratie schválenia, finančné pokuty a iné) v prípade, že lisovne nedodržia svoje záväzky stanovené v článku 13 ods. 1 uvedeného nariadenia, tak ako ich spresňujú články 7, 8 a 9 toho istého nariadenia.

 Súhrnná správa

261    V rámci vyšetrovaní s označeniami OT/2004/02/GR a OT/2004/05/GR Komisia vykonala kontroly týkajúce sa pomoci na výrobu olivového oleja v prefektúrach Lakónia (Grécko) a Messinia (Grécko) v období od 16. do 20. februára 2004 a v prefektúrach Hérakleion (Grécko) a Rethymno (Grécko) v období od 29. novembra do 3. decembra 2004. Pripomienky Komisie na základe článku 8 nariadenia č. 1663/95 boli uvedené v dvoch listoch zo 17. novembra 2004 a 7. septembra 2005. Helénska republika predložila pripomienky 9. marca a 21. novembra 2005. Dňa 15. novembra 2005 sa konalo bilaterálne stretnutie Helénskej republiky a Komisie týkajúce sa prvého vyšetrovania a 22. júna 2006 bilaterálne stretnutie týkajúce sa druhého vyšetrovania. Komisia poskytla gréckym orgánom zápisnice z týchto dvoch stretnutí 17. februára a 13. septembra 2006. Grécke úrady na ne reagovali 20. marca a 26. októbra 2006. Dňa 10. augusta 2007 Komisia formálne oznámila gréckym orgánom svoje závery v súvislosti s oboma vyšetrovaniami. Dňa 11. októbra 2007 grécke orgány podali svoju žiadosť o zmierenie a Komisii predložili údaje týkajúce sa rozdelenia výdavkov deklarovaných v roku 2006 na hospodárske roky, ktoré Komisia zohľadnila vo svojom konečnom stanovisku, ktoré bolo uvedeným orgánom oznámené 6. augusta 2008 v nadväznosti na stanovisko zmierovacieho orgánu z 12. februára 2008.

262    V súhrnnej správe útvary Komisie poukázali na neúčinnosť súborov údajov v elektronickej forme, neexistenciu registra pestovateľov olív, nespoľahlivosť vyhlásení o úrode, nedostatky v kontrolách na mieste týkajúcich sa vyhlásení o úrode a kontrolách lisovní, ako aj na nedostatočné monitorovanie sankcií, ktoré navrhla agentúra pre kontrolu pomoci na výrobu olivového oleja (ďalej len „AYMEEE“). Tieto nedostatky vo vykonávaní kľúčových kontrol, ako aj nedostatky sekundárnych kontrol (neprimeraná lehota na prijatie rozhodnutia o uložení sankcií v prípade lisovní, neexistencia dodatočných kontrol olivovníkov, neuplatnenie paušálneho zníženia, neexistencia dohľadu zo strany platobnej agentúry) boli považované za dôvod pre nariadené paušálne opravy.

263    Po prvé, čo sa týka neúčinnosti súborov údajov v elektronickej forme, útvary Komisie uviedli, že viaceré orgány disponovali súbormi údajov v elektronickej forme, ktoré však nevyhovovali požiadavkám právnej úpravy stanoveným v článku 27 ods. 2 nariadenia č. 2366/98, lebo neumožňovali priame a okamžité vyhľadávanie údajov týkajúcich sa prebiehajúceho hospodárskeho roka a posledných štyroch hospodárskych rokov, v tomto prípade hospodárskych rokov 1998/1999 až 2002/2003. Pripomenuli, že súbory údajov mohli byť decentralizované pod podmienkou, že sú navzájom kompatibilné a centrálne prístupné na úrovni platobnej agentúry a kontrolného orgánu (článok 27 ods. 2 nariadenia č. 2366/98). Nebolo však preukázané, že Opekepe skutočne disponovala centrálnym prístupom. Okrem toho údaje boli decentralizované na úrovni organizácií výrobcov bez toho, aby bola zabezpečená kompatibilita medzi rôznymi systémami.

264    Navyše útvary Komisie uviedli, že súbory neobsahovali údaje vyžadované článkom 16 ods. 2 písm. a) a c) nariadenia č. 2261/84 (nijaké súbory údajov v elektronickej forme týkajúce sa parciel obsahujúce v prípade každej parcely jej polohu a počet olivovníkov, ktoré sa na nej nachádzajú) a obsahovali nezrovnalosti. Takisto údaje o lisovniach boli považované za nedostatočné (skladové evidencie týkajúce sa samotných kontrolovaných lisovní) a neumožňujúce vykonať napríklad centrálnu analýzu produkcie oleja/olív.

265    Čo sa týka krížových kontrol, v nadväznosti na bilaterálne stretnutie z 15. novembra 2005 grécke orgány vo svojom liste z 20. marca 2006 predložili výsledky krížových kontrol, ktoré boli vykonané medzi súbormi údajov v elektronickej forme. Tieto údaje však boli považované za nedostatočné. Útvary Komisie totiž predovšetkým uviedli, že vyhlásenia o úrode za rok 2002/2003 použité na účely vyplatenia pomoci boli vyhláseniami za predchádzajúce hospodárske roky z dôvodu neexistencie centrálnej databázy poľnohospodárskych parciel do hospodárskeho roka 2001/2002 vrátane, a teda obsahovali veľmi nepresné označenie dotknutých parciel. Krížové kontroly tak nemohli byť vykonané ani medzi vyhláseniami o úrode olív, ani spoločne s vyhláseniami o plochách, ktoré boli predložené v rámci iných systémov pomoci. Navyše krížové kontroly medzi vyhláseniami o úrode za rok 2002/2003 a vyhláseniami o úrode na účely vytvorenia GIS na pestovanie olív predloženými v roku 2003 vykonali grécke orgány oneskorene v roku 2004/2005, a pokiaľ ide o rok 2002/2003, týkali sa iba časti výrobcov. Okrem toho zistenie čiastočných vyhlásení týkajúcich sa olivovníkov, v dôsledku ktorého bolo z poskytovania pomoci Spoločenstva vylúčených 773 výrobcov, nebolo výsledkom krížových kontrol, ale zodpovedalo uplatneniu sankcií, ktoré v tejto oblasti stanovuje článok 15 ods. 2 nariadenia č. 2366/98. Napokon výsledky kontrol niektorých nedostatkov neboli za rok 2002/2003 poskytnuté.

266    Grécke orgány oznámili zmierovaciemu orgánu, že Opekepe mala centrálny prístup k súborom údajov v elektronickej forme týkajúcim sa vyplácania pomoci a výsledkov krížových kontrol a že AYMEEE uchovávala údaje týkajúce sa všetkých lisovní. Komisia sa však domnievala, že to nestačilo na účely zabezpečenia zlučiteľnosti gréckeho systému s definíciou súborov údajov v elektronickej forme podľa článku 16 nariadenia č. 2261/84 a článku 27 ods. 2 nariadenia č. 2366/98, ktoré vyžadujú skladovú evidenciu všetkých, nielen kontrolovaných lisovní a v prípade každého pestovateľa olív vyžadujú podrobnosti o skutočnostiach uvedených vo vyhlásení o úrode a množstvách vyrobeného a zaplateného oleja, ako aj výsledok kontrol na mieste.

267    Po druhé Helénskej republike sa vytýka, že si nesplnila povinnosť zriadiť funkčný register pestovateľov olív a práce na vytvorení GIS na pestovanie olív začala neskoro (úplné používanie od hospodárskeho roka 2003/2004).

268    Po tretie vyhlásenia o úrode boli považované za nespoľahlivé. V súhrnnej správe sa konštatuje neoznačenie parciel a pozemkovej knihy (často chýbajúce hranice medzi parcelami, parcely obrábané viacerými výrobcami, parcely, ktoré niekedy tvorili navzájom vzdialené pozemky, názov rozsiahlej parcely, ktorý môže byť používaný pre viaceré parcely obrábané viacerými poľnohospodármi), čo vedie k nepresnosti informácií uvedených vo vyhláseniach o úrode, či už ide o polohu, alebo o identifikáciu parciel. Takisto sa uvádzajú ďalšie nedostatky vo vyhláseniach o úrode (neoznačenie dátumu výsadby olivovníkov, informácie o zavlažovaní, ktoré sú v rozpore so stavom pozemku a ktoré neboli použité na účely kontroly produktivity, počet úrodných stromov, ktorý bol vždy rovnaký ako celkový počet deklarovaných stromov, čo je málo pravdepodobné). V rokoch 2002 a 2003 neboli parcely na pestovanie olív identifikované spôsobom, ktorý by bol zlučiteľný s vytváraným systémom identifikácie poľnohospodárskych pozemkov (SIPA).

269    Po štvrté kontrola na mieste týkajúca sa vyhlásení o úrode sa považovala za nedostatočnú. V súhrnnej správe sa uvádza, že v prípade neexistencie funkčného GIS na pestovanie olív v rokoch 2002 a 2003 sa v súlade s článkom 28 ods. 2 a 3 nariadenia č. 2366/98 vykonajú alternatívne kontroly. Zistilo sa, že minimálny počet kontrol nebol na vnútroštátnej úrovni rešpektovaný a kontroly na mieste neboli v súlade s požiadavkami v danej oblasti (pokyny stanovujúce iba overenie polohy a počtu olivovníkov na každej parcele, veľmi malý počet overení koherencie produktivity, nijaké monitorovanie kontrol, rôznorodý prístup kontrolórov voči neúrodným olivovníkom) za hospodársky rok 2002/2003. Spresňuje sa, že grécke orgány zahrnuli tieto skutočnosti do pokynov pre kontrolórov uplatniteľných od hospodárskeho roka 2003/2004.

270    Po piate kontrola lisovní bola takisto považovaná za nedostatočnú. Útvary Komisie poukázali na neexistenciu prepojenia medzi skladovou evidenciou a finančnými účtami. Rovnako poukázali na ťažkosti vykonať účinné kontroly koherencie s cieľom uistiť sa o neexistencii fiktívneho nadhodnotenia produkovaných množstiev z dôvodu rodinných väzieb medzi zamestnancami, neexistencii zásob z dôvodu, že lisovacie služby boli často platené prostredníctvom oleja, a o neexistencii elektronického počítadla. Kontrola obratu a zásob zahrnutých do daňového priznania, ktorá by umožnila dosiahnuť spoľahlivosť overení, nebola vykonaná.

271    Po šieste, čo sa týka monitorovania sankcií navrhovaných zo strany AYMEEE, v súhrnnej správe sa uvádza, že zistenia odôvodňujúce odobratie schválenia neboli účinné, čo viedlo k tomu, že kontrola lisovní nebola účinná. Grécke orgány po tom, čo ich zmierovací orgán vypočul, poskytli súhrnné údaje týkajúce sa výsledkov kontrol lisovní za hospodársky rok 2002/2003. Komisia sa však domnieva, že tieto údaje nezodpovedali údajom vyplývajúcim z podrobného výpisu, ktorý AYMEEE predložila v roku 2006. Celkový počet kontrolovaných lisovní ani počet sankcionovaných lisovní, ktoré dostali upozornenie alebo pokutu, tomu nezodpovedal. Keďže údaje boli príliš súhrnné, nebolo možné zistiť pôvod rozdielu. Navyše z týchto údajov vyplývalo, že lisovne boli sankcionované bez toho, aby boli uvedené pôvodné návrhy AYMEEE a dátum uplatnenia sankcií. Výhrady Komisie sa však týkajú najmä lehoty uplatňovania sankcií a zníženia úrovne sankcií vzhľadom na pôvodné návrhy.

272    Keďže tieto nedostatky, ktoré boli konštatované v oblasti kľúčových kontrol za hospodársky rok 2002/2003, boli oznámené počas predchádzajúcich vyšetrovaní a boli už predmetom paušálnej opravy v rozsahu 10 % za hospodárske roky 1999/2000 až 2001/2002, sadzba opravy za hospodársky rok 2002/2003 bola na základe zásady opakovania zvýšená na 15 %.

 Posúdenie Všeobecným súdom

273    Čo sa týka sektora olivového oleja, Helénska republika uvádza deväť žalobných dôvodov, ktoré sa zakladajú na údajnej nesprávnosti nariadených opráv, nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a na porušení zásady proporcionality.

 O údajnej nesprávnosti nariadených opráv

274    Helénska republika spochybňuje dôvody, pre ktoré boli nariadené opravy, a to konkrétne nefunkčnosť súborov údajov v elektronickej forme, neexistenciu registra pestovateľov olív, nespoľahlivosť vyhlásení o úrode, nedostatky v oblasti kontrol na mieste týkajúcich sa vyhlásení o úrode, nedostatky v oblasti kontrol lisovní a nedostatočný monitoring sankcií navrhovaných zo strany AYMEEE.

275    V prejednávanom prípade treba preskúmať, či Helénska republika v súlade s vyššie spomínanou judikatúrou (pozri bod 78 vyššie) preukázala nepresnosť posúdení Komisie.

–       O nefunkčnosti súborov údajov v elektronickej forme

276    Helénska republika poukazuje na databázy, ktoré existujú v rámci každého vnútroštátneho úradu v závislosti od ich oblasti pôsobnosti. Uvádza, že preukázala, že súbory obsahovali všetky informácie vyžadované uplatniteľnými ustanoveniami, a tvrdí, že článok 16 nariadenia č. 2261/84 nestanovuje povinnosť, aby všetky súbory údajov boli centralizované. Helénska republika dodáva, že počnúc hospodárskym rokom 2002/2003 má Opekepe centrálny prístup k súborom údajov v elektronickej forme.

277    Treba pripomenúť, že súbory údajov v elektronickej forme musia obsahovať určité informácie. Navyše podľa článku 27 ods. 2 druhého pododseku nariadenia č. 2366/98, pokiaľ sú tieto súbory údajov decentralizované, musia mať jednotnú štruktúru, musia byť vzájomne zlučiteľné a centrálne prístupné v platobnej agentúre a v kontrolnom úrade. Okrem toho podľa prvého pododseku uvedeného ustanovenia súbory údajov musia umožniť priame a bezprostredné konzultácie údajov za prebiehajúci hospodársky rok a najmenej štyri predchádzajúce hospodárske roky (pozri bod 250 vyššie).

278    V prejednávanom prípade treba konštatovať, že Helénska republika uviedla rôzne grécke databázy v rámci rôznych orgánov. Tým však vôbec nepreukázala, že zistenia Komisie sú nepresné, a to najmä pokiaľ ide o vzájomnú nezlučiteľnosť súborov údajov. V tejto súvislosti treba uviesť, že Komisia Helénskej republike nevytýkala, že spravovala tieto súbory údajov decentralizovane, ale spochybnila vzájomnú zlučiteľnosť rôznych systémov bez toho, aby bola v tomto prípade preukázaná nesprávnosť tohto zistenia. Navyše zo skutočností uvedených v spise nevyplýva, že by sa centrálny prístup Opekepe k súborom údajov v elektronickej forme odložil na predmetný hospodársky rok 2002/2003.

279    Okrem toho Komisia takisto konštatovala neúplnosť súborov údajov v elektronickej forme a skutočnosť, že v rozpore s ustanoveniami článku 27 ods. 2 nariadenia č. 2366/98 tieto súbory neumožňovali priamu a bezprostrednú konzultáciu údajov týkajúcich sa prebiehajúceho hospodárskeho roka a štyroch predchádzajúcich hospodárskych rokov, v tomto prípade hospodárskych rokov 1998/1999 až 2002/2003 (pozri bod 263 vyššie).

280    Takisto, ako zdôraznila Komisia, článok 16 nariadenia č. 2261/84 (pozri bod 249 vyššie) vyžaduje skladovú evidenciu všetkých, nielen kontrolovaných lisovní, podrobnosti o skutočnostiach uvedených vo vyhlásení o úrode, o množstvách vyrobeného a zaplateného oleja a výsledok kontrol na mieste, čo zahrnovalo najmä dostatočne úplné súbory údajov v elektronickej forme týkajúce sa parciel a skladovú evidenciu všetkých lisovní, pričom v prejednávanom prípade tieto požiadavky neboli splnené.

281    Helénska republika takisto tvrdí, že krížové kontroly boli vykonané. Treba uviesť, že v nadväznosti na informácie, ktoré poskytli grécke orgány v liste z 20. marca 2006, a na vysvetlenia uvedené počas bilaterálneho stretnutia 22. júna 2006, Komisia mohla konštatovať existenciu krížových kontrol. Zo súhrnnej správy však vyplýva, že tieto kontroly boli z hľadiska príslušných požiadaviek naďalej nedostatočné. Všeobecné tvrdenia Helénskej republiky teda nevyvracajú zistenia Komisie (pozri bod 265 vyššie).

282    Napokon ani tvrdenie Helénskej republiky, že samotná Komisia priznala zlepšenia, tento záver vôbec nevyvracia.

283    Helénska republika preto nepreukázala, že posúdenia Komisie boli nesprávne, pokiaľ ide o nefunkčnosť súborov údajov v elektronickej forme, a preto musí byť táto výhrada zamietnutá.

–       O nevytvorení registra pestovateľov olív

284    Helénska republika pripomína kontext právnej úpravy registra pestovateľov olív a GIS na pestovanie olív. Tvrdí, že v súlade s článkom 2 ods. 1 nariadenia č. 1638/98 sa práce na registri pestovateľov olív zamerajú na vytvorenie GIS. Poukazuje na to, že kontroly (správne kontroly, kontroly na mieste, kontroly v lisovniach atď.), ktoré boli vykonané na 10 % výrobcov v súlade s článkom 28 ods. 2 a 3 nariadenia č. 2366/98, umožnili vyvážiť skutočnosť, že register pestovateľov olív nebol vytvorený.

285    Všeobecný súd predovšetkým uvádza, že Helénska republika nespochybňuje nevytvorenie registra pestovateľov olív za predmetný hospodársky rok 2002/2003.

286    Ďalej povinnosť zamerať práce týkajúce sa registra pestovateľov olív na vytvorenie, aktualizáciu a využitie GIS, ktorá vyplýva najmä z nariadenia č. 1638/98 (pozri bod 252 vyššie), iba dopĺňa povinnosť spočívajúcu vo vytvorení takého registra, ktorá prináleží výrobcom na základe nariadenia č. 154/75. Z článku 2 ods. 1 druhého pododseku nariadenia č. 1638/98 totiž vyplýva, že GIS sa vytvorí na základe údajov z registra pestovateľov olív (rozsudok Súdneho dvora z 27. októbra 2005, Grécko/Komisia, C‑387/03, neuverejnený v Zbierke, bod 63, a rozsudok z 11. júna 2009, Grécko/Komisia, už citovaný v bode 63 vyššie, bod 94).

287    Pokiaľ ide o GIS na pestovanie olív, zo súhrnnej správy vyplýva, že grécke orgány samy usúdili, že ich GIS na pestovanie olív bol na hospodársky rok 2003/2004 dokončený, z čoho vyplýva, že nebol dokončený na hospodársky rok 2002/2003, o ktorý ide v prejednávanej veci.

288    Helénska republika tvrdí, že kontroly boli vykonané (správne kontroly, kontroly na mieste, kontroly lisovní) na účely vyváženia neexistencie vytvoreného registra pestovateľov olív v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia č. 2366/98.

289    Treba však pripomenúť, že účelom zvýšenia počtu kontrol stanoveného v článku 28 ods. 2 nariadenia č. 2366/98, pokiaľ ide o regióny, kde nebol vytvorený GIS na pestovanie olív, je kompenzácia neexistencie údajov, ktoré tento systém mal priniesť, akými sú napríklad letecké fotografie, pričom však nenahrádza údaje, ktoré už mali byť k dispozícii (rozsudok z 27. októbra 2005, Grécko/Komisia, už citovaný v bode 286 vyššie, bod 65, a rozsudok z 11. júna 2009, Grécko/Komisia, už citovaný v bode 63 vyššie, bod 95).

290    Helénska republika teda nepreukazuje nesprávnosť zistení Komisie týkajúcich sa neexistencie registra pestovateľov olív, v dôsledku čoho musí byť táto výhrada zamietnutá.

–       O nespoľahlivosti vyhlásení o úrode

291    Helénska republika spochybňuje zistenia Komisie týkajúce sa identifikácie parciel vykonanej v rámci vyhlásení o úrode. Tvrdí, že každá parcela je označená číslom a na účely uľahčenia kontrol na mieste výrobcovia stanovia hranice parciel a označia stromy, ktoré ich ohraničujú. Takisto bolo možné overiť dátum výsadby olivovníkov po 1. máji 1998, a to aj o päť až šesť rokov neskôr.

292    Všeobecný súd pripomína, že vyhlásenie o úrode potrebné na účely žiadosti o pomoc musí v súlade s článkom 2 nariadenia č. 2366/1998 obsahovať najmä odkazy na pozemkovú knihu parciel na pestovanie olív alebo v prípade, že sa pozemková kniha nevedie, podrobný opis majetku a parciel na pestovanie olív a pre každú parcelu na pestovanie olív počet rodiacich olivovníkov, hlavnú odrodu, ako aj podrobnosti o každom zavlažovaní alebo prítomných pridružených porastoch. Článok 4 uvedeného nariadenia takisto stanovuje, že na účely pomoci musia byť dodatočné olivovníky, ktoré boli vysadené po 1. máji 1998, geograficky označené.

293    V prejednávanom prípade zo zistení Komisie vyplýva, že vyhlásenia o úrode obsahovali v prípade daného hospodárskeho roka viaceré nedostatky, ktoré boli opísané v súhrnnej správe (pozri bod 268 vyššie). Tvrdenia Helénskej republiky však nepreukazujú nesprávnosť týchto zistení. Predovšetkým nepresnosť informácií uvedených vo vyhláseniach o úrode, či už ide o polohu, alebo o označenie parciel, nebola tvrdeniami Helénskej republiky vyvrátená. To isté platí aj v prípade ďalších nedostatkov odhalených vo vyhláseniach o úrode, ktoré sa týkali najmä olivovníkov. Napokon, ako zdôrazňuje Komisia, parcely na pestovanie olív neboli v rokoch 2002 a 2003 označené spôsobom, ktorý by bol zlučiteľný s vytváraným SIPA, čo sa nespochybňuje.

294    Treba preto konštatovať, že tvrdenia Helénskej republiky pred Všeobecným súdom nestačili na preukázanie nesprávnosti zistení.

295    Táto výhrada musí byť preto zamietnutá.

–       O nedostatkoch v oblasti kontrol na mieste

296    Po prvé Helénska republika tvrdí, že kontroly na mieste boli vykonané v prípade viac ako 10 % vyhlásení o úrode a že v každom prípade výpočet Komisie, ktorý viedol k o niečo nižšiemu percentuálnemu podielu (9,91 %), predstavuje zanedbateľný rozdiel, ktorý nemá vplyv na platby.

297    Všeobecný súd pripomína, že podľa článku 28 ods. 2 nariadenia č. 2366/98 (pozri bod 253 vyššie) v regiónoch, kde GIS na pestovanie olív nebol vytvorený, musí celkový percentuálny podiel vyhlásení o úrode za hospodársky rok 2002/2003, ktoré sú podrobené kontrolám na mieste, predstavovať 10 %.

298    Tvrdenia Helénskej republiky nepreukazujú nesprávnosť výpočtu Komisie, podľa ktorého tento minimálny percentuálny podiel v rozsahu 10 % nebol v prejednávanom prípade dodržaný.

299    Po druhé Helénska republika tvrdí, že kontroly boli vykonané uspokojivo. Domnieva sa, že pestovateľ olív má povinnosť oznámiť údaje o výrobe, distribúcii olivového oleja a o stave zásob. Tieto kombinované údaje umožňovali porovnať vyhlásenie o úrode so žiadosťou o pomoc a túto žiadosť v prípade nezrovnalostí zamietnuť.

300    Helénska republika tak neodpovedá na kritiky zo strany Komisie zhrnuté v súhrnnej správe (pozri bod 269 vyššie), z ktorej vyplýva, že niektoré overenia, ako napríklad koherencia výroby stanovená v článku 28 ods. 3 nariadenia č. 2366/98 (pozri bod 257 vyššie), boli vykonané v nízkom počte. Komisia tiež vytýka neexistenciu sledovateľnosti kontrol, a to predovšetkým neexistenciu máp, nákresov a nedostatky kontrol a sledovateľnosti týchto kontrol v rámci sčítania olivovníkov na každú parcelu. Takisto vytýka rôznorodý prístup kontrolórov voči neúrodným olivovníkom za hospodársky rok 2002/2003. Tvrdenia Helénskej republiky tieto zistenia nevyvracajú.

301    Helénska republika tak neposkytla dôkaz o nesprávnej povahe zistených nedostatkov v oblasti kontrol na mieste. Jej tvrdenie uvedené v replike, ktoré sa zakladá na tom, že nedostatočná úroveň kontroly nemá vplyv na platby, musí byť zamietnuté, pretože nariadená oprava sa vôbec nezakladá iba na tomto nedostatku (pozri najmä body 283, 290 a 294 vyššie).

302    Táto výhrada musí byť teda zamietnutá.

–       O nedostatkoch v oblasti kontrol lisovní

303    Helénska republika tvrdí, že v rámci kontrol lisovní kontrolóri zohľadňujú rôzne skutočnosti týkajúce sa najmä skladovej evidencie, kontrolujú správne vedenie kníh a záznamov a vykonávajú koreláciu s informáciami o produkcii, spotrebe elektrickej energie, skladovej a fyzickej evidencii. Tieto kontroly takisto zohľadňovali rodinné väzby medzi pestovateľmi.

304    Treba však konštatovať, že tieto tvrdenia vôbec nevyvracajú zistenia, ku ktorým Komisia v prejednávanom prípade dospela.

305    Zo súhrnnej správy totiž vyplýva, že Komisia Helénskej republike vytýka neexistenciu prepojenia medzi skladovou evidenciou a finančnými účtami stanovenú v článku 8 písm. b) prvej zarážke nariadenia č. 2366/98 a ťažkosti vykonať účinné kontroly koherencie, aby sa uistila o neexistencii fiktívneho nadhodnotenia produkovaných množstiev (pozri bod 270 vyššie).

306    Helénska republika však svojimi tvrdeniami vôbec nepreukázala nesprávnosť zistení Komisie. Predovšetkým korelácie, ktoré vykonali kontrolné orgány, nezodpovedajú kritike zo strany Komisie v súvislosti s konštatovaním neexistencie skladovej evidencie prepojenej s finančnými účtami. Helénska republika takisto nepredložila nijaký dôkaz preukazujúci nepresnosť tvrdení Komisie týkajúcich sa ťažkostí, ktoré sa vyskytli v oblasti kontrol lisovní.

307    Táto výhrada musí byť preto zamietnutá.

–       O nedostatočnom monitorovaní sankcií navrhovaných zo strany AYMEEE

308    Čo sa týka neexistencie monitorovania sankcií navrhovaných zo strany AYMEEE v súvislosti s lisovňami, Helénska republika tvrdí, že dodržala zákonný postup, ktorý umožňuje odklad výkonu rozhodnutia až do prijatia konečného rozhodnutia.

309    Stačí konštatovať, že Helénska republika nespochybňuje oneskorené uplatnenie sankcií v rozpore s článkom 11a nariadenia č. 136/66 (pozri bod 247 vyššie) a zníženie úrovne týchto sankcií, ktoré bolo vykonané vo vzťahu k pôvodným návrhom, ktoré sa v prejednávanom prípade vytýkajú (pozri bod 271 vyššie).

310    Táto výhrada musí byť preto takisto zamietnutá.

311    Z toho vyplýva, že Helénska republika nepreukázala nesprávnosť nariadených opráv.

 O rozsahu uplatnenej opravy, porušení zásady proporcionality a nedostatku odôvodnenia

312    Po prvé Helénska republika spochybňuje automatické zvýšenie opravy z 10 na 15 %, ktoré nezohľadnilo zjavné zlepšenia kvality kontrol. Poukazuje na porušenie dokumentov č. VI/5330/97 a AGRI/61495/2002.

313    Všeobecný súd predovšetkým uvádza, že z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že Helénska republika nebola schopná preukázať, že zistenia Komisie boli nepresné (pozri body 274 až 310 vyššie).

314    Helénska republika ďalej nespochybňuje, že zistené nedostatky boli oznámené už počas predchádzajúcich vyšetrovaní a uplatnila sa na ne paušálna oprava v rozsahu 10 % za hospodárske roky 1999/2000 až 2001/2002.

315    Treba pripomenúť, že článok 7 ods. 4 štvrtý pododsek nariadenia č. 1258/1999 stanovuje, že Komisia musí zohľadniť závažnosť porušenia pri posudzovaní sumy, ktorá sa vyčlení v nadväznosti na zistenie nedostatkov.

316    Ako už bolo uvedené (pozri bod 57 vyššie), predmetné opakovanie nedostatkov sa môže považovať za priťažujúcu okolnosť, ktorá môže odôvodniť zvýšenie nariadenej finančnej opravy.

317    V rámci toho možno zohľadniť vykonané zlepšenia. Dokument č. VI/5330/97 stanovuje, že nesplnenie povinnosti je vážnejšie, ak členský štát nezlepší svoje kontroly, a dokument AGRI/61495/2002 stanovuje, že Komisia zohľadní existenciu prípadných nápravných alebo kompenzačných opatrení prijatých členským štátom (pozri body 17 a 18 vyššie).

318    V prejednávanom prípade, ako zdôrazňuje Helénska republika, samotná Komisia poukázala na zlepšenia, ktoré boli vykonané vo vzťahu k predchádzajúcim hospodárskym rokom, tak ako to vyplýva zo zápisnice zo stretnutia z 13. septembra 2006 týkajúceho sa vyšetrovania OTS/2004/05/GR.

319    Komisia však v tejto zápisnici usúdila, že uvedené zlepšenia neumožnili kompenzovať vytýkané nedostatky. Predovšetkým existencia krížových kontrol a centrálnych súborov údajov bola posúdená ako všeobecná bez umožnenia systematických a krížových kontrol na parcelách a ich obsah bol považovaný za nezlučiteľný s právnou úpravou. Okrem toho niektorých uvedených nedostatkov sa zlepšenia netýkali, ako napríklad kontroly lisovní a sledovania odporúčaní AYMEEE.

320    Napriek uvedeným zlepšeniam nedostatky týkajúce sa kľúčových kontrol pretrvávali. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ak nie je vykonaná jedna alebo niekoľko kľúčových kontrol, alebo sú vykonávané tak nedostatočne či nepravidelne, že vôbec nie je možné posúdiť oprávnenosť žiadosti alebo predchádzať nezrovnalostiam, Komisia môže usúdiť, že existuje vysoké riziko značných strát pre EPUZF (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. októbra 2005, Grécko/Komisia, už citovaný v bode 286 vyššie, bod 105).

321    Samotná okolnosť, že boli konštatované zlepšenia, neumožňuje Helénskej republike tvrdiť, že sadzba opravy vo výške 10 %, ktorá bola predtým uplatnená, nemohla byť v prejednávanom prípade zvýšená, a to najmä vzhľadom na povahu uvedených nedostatkov, význam ich dopadu na správnosť výdavkov a ich opakujúcu sa povahu.

322    Z uvedeného vyplýva, že za okolností prejednávaného prípadu nie je existencia niektorých uvedených zlepšení nezlučiteľná so zvýšením sadzby opravy na účely zohľadnenia opakujúcej sa povahy zistených nedostatkov a zvýšenia rizika finančných strát pre EPUZF.

323    Z toho vyplýva, že výhrada založená na porušení usmernení Komisie vyplývajúcich z dokumentov č. VI/5330/97 a AGRI/61495/2002 musí byť zamietnutá.

324    Helénska republika tvrdí, že z dôvodu zistených zlepšení Komisia v závere zápisnice z 13. septembra 2006 týkajúcej sa druhého vyšetrovania zamietla možnosť uplatniť ustanovenia v oblasti opakovania nedostatkov systémov kontroly za obdobie 2002/2003.

325    Treba uviesť, že po skončení bilaterálneho stretnutia z 22. júna 2006 týkajúceho sa druhého vyšetrovania sa v zápisnici z 13. septembra 2006 uvádza, že Komisia „nevidí v tomto štádiu konania dôvod na zníženie úrovne paušálnej opravy uplatnenej na predchádzajúce roky, aj keď z dôvodu konštatovaných zlepšení v kontrolách produkcie a krížových kontrolách odmieta možnosť uplatnenia ustanovení pre prípad opakovania nedostatkov systémov kontroly pre obdobie roku 2002/2003 (dokument AGRI 60637/2006)“.

326    Na rozdiel od tejto zápisnice však zápisnica zo 17. februára 2006 týkajúca sa prvého vyšetrovania, označeného OTS/2004/02, výslovne uvádza skutočnosť, že Komisia v tomto štádiu nevylučuje uplatnenie ustanovení v prípade opakovania.

327    Okrem toho treba pripomenúť, že článok 7 ods. 4 nariadenia č. 1258/1999 stanovuje, že posúdenie sumy, ktorá sa má vyčleniť, sa musí vykonať najmä vzhľadom na význam konštatovanej nezlučiteľnosti po tom, čo sa uskutočnilo podrobné kontradiktórne konanie. Hoci je posúdenie na konci tohto konania odlišné od posúdenia, ku ktorému sa dospelo v rámci predchádzajúceho konania, Komisia správne určila sumu, ktorá sa má vyčleniť, pričom vychádzala z posúdenia, ktoré vykonala naposledy. V opačnom prípade by sa Komisia nemohla uistiť, že EPUZF financuje iba zásahy uskutočnené v súlade s ustanoveniami Spoločenstva v rámci spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov (rozsudok z 11. júna 2009, Grécko/Komisia, už citovaný v bode 63 vyššie, bod 175).

328    V prejednávanej veci sa v liste z 10. augusta 2007, ktorý nasleduje po zápisnici z 13. septembra 2006 a týka sa oboch vyšetrovaní, zdôrazňuje uplatnenie ustanovení v oblasti opakovania a uvádzajú sa dôvody na toto uplatnenie. Takisto konečné stanovisko zo 6. augusta 2008 potvrdzuje uplatnenie ustanovení v oblasti opakovania. Samotný zmierovací orgán priznal, že rozhodnutie o poukázaní na opakovanie nedostatkov s cieľom zvýšiť sadzbu opravy v prejednávanom prípade nebolo v rozpore so striktným výkladom dokumentu AGRI/61495/2002/GR.

329    Tvrdenie založené na potvrdení Komisie uvedenom v zápisnici z 13. septembra 2006 preto v prejednávanom prípade nevyvracia záver, podľa ktorého uvedené zlepšenia v tomto prípade nebránili uplatneniu opravy v rozsahu 15 %.

330    V rozsahu, v akom Helénska republika spochybňuje, že by došlo k zvýšeniu rizika pre EPUZF, treba pripomenúť, že čo sa týka úrovne opravy, členskému štátu prináleží, aby preukázal, že Komisia sa dopustila pochybenia, pokiaľ ide o finančné dôsledky, ktoré musia byť vyvodené zo zistených nedostatkov (rozsudky Súdneho dvora z 18. marca 1999, Taliansko/Komisia, C‑59/97, Zb. s. I‑1683, bod 55, a z 20. septembra 2001, Belgicko/Komisia, už citovaný v bode 73 vyššie, bod 37; rozsudok z 11. júna 2009, Grécko/Komisia, už citovaný v bode 63 vyššie, bod 168). V prejednávanej veci treba konštatovať, že Helénska republika tieto tvrdenia ničím nepodložila.

331    Po druhé Helénska republika tvrdí, že zvýšenie vykonané v prejednávanom prípade bolo automatické a bez osobitného odôvodnenia.

332    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že zvýšenie sadzby opravy na 15 % nemôže byť vykonané automaticky, ale iba po skončení preskúmania prípadných nápravných alebo kompenzačných opatrení prijatých členským štátom a bez toho, aby boli zanedbané vykonané zlepšenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Všeobecného súdu z 31. marca 2011, Grécko/Komisia, T‑214/07, neuverejnený v Zbierke, bod 90). Okrem toho odôvodnenie rozhodnutia musí byť považované za dostatočné, ak bol štát, ktorý je jeho adresátom, úzko zapojený do procesu vypracovania tohto rozhodnutia a poznal dôvody, pre ktoré Komisia usúdila, že nemôže zaťažiť EPUZF spornou sumou (pozri judikatúru citovanú v bode 73 vyššie).

333    V prejednávanom prípade stačí uviesť, že opakovaná povaha zistených nedostatkov bola zdôraznená počas kontradiktórneho konania, ktorého účastníkom bola Helénska republika (pozri body 326 až 328 vyššie).

334    Okrem toho počas tohto konania sa uviedlo (pozri bod 319 vyššie), že zlepšenia vykonané v oblasti krížových kontrol a centrálnych súborov údajov boli naďalej nedostatočné.

335    Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Helénska republika, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostatočné na základe judikatúry citovanej v bode 73 vyššie.

336    Po tretie Helénska republika tvrdí, že vykonaná oprava je neprimeraná.

337    V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, že Komisia môže odmietnuť nahradenie všetkých vynaložených výdavkov, ak zistí, že neexistujú žiadne dostatočné kontrolné mechanizmy (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 24. februára 2005, Holandsko/Komisia, C‑318/02, neuverejnený v Zbierke, bod 45).

338    V prejednávanom prípade sa zdá, že nedostatky, na ktoré poukázali útvary Komisie, sa týkajú dôležitých prvkov systému kontroly, ako aj vykonávania kontrol, ktoré sú významné na určenie oprávnenosti výdavku, takže bolo možné dôvodne dospieť k záveru, že riziko strát pre EPUZF bolo vysoké.

339    V dôsledku toho sa sadzba opravy v rozsahu 15 % daných výdavkov nemôže v prejednávanom prípade považovať za prehnanú a neprimeranú.

340    Z uvedených skutočností vyplýva, že tvrdenia Helénskej republiky nepreukazujú, že by Komisia nesprávne uplatnila sadzbu opravy v rozsahu 15 % alebo že by v tejto súvislosti porušila svoju povinnosť odôvodnenia.

341    Z tohto dôvodu musí byť tento žalobný dôvod zamietnutý v celom rozsahu.

342    Z toho vyplýva, že všetky žalobné dôvody smerujúce proti finančným opravám, ktoré boli uplatnené v sektore olivového oleja, musia byť zamietnuté.

6.     O desiatom a jedenástom žalobnom dôvode, ktoré sa týkajú opráv uplatnených v prípade výdavkov v sektore finančného auditu

 Právna úprava Spoločenstva

 Platobné lehoty

343    Nariadenie Komisie (ES) č. 296/96 zo 16. februára 1996 o údajoch, ktoré musia členské štáty zasielať a o mesačnom zaúčtovávaní výdavkov financovaných Záručnou sekciou Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), ktorým sa ruší nariadenie (EHS) č. 2776/88 (Ú. v. ES L 39, s. 5; Mim. vyd. 03/018, s. 453), vo svojom štvrtom odôvodnení stanovuje:

„Keďže spoločné poľnohospodárske nariadenia zahŕňajú termíny splatnosti podpôr beneficientom zo strany členských štátov; keďže všetky platby realizované po týchto termínoch, a pri ktorých je oneskorenie platby neoprávnené, sa musia považovať za neoprávnené a z tohto dôvodu nemôžu byť v zásade predmetom zálohy na zaúčtovanie výdavkov; keďže však s cieľom prispôsobiť finančný dopad úmerne k oneskoreniu ku ktorému pri platbe došlo, zníženie záloh musí byť odstupňované ako funkcia dĺžky zaznamenaného oneskorenia.“

344    Článok 4 nariadenia (ES) č. 296/96 v znení zmien a doplnení stanovuje:

„1.      Bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia článku 14 nariadenia (ES) č. 2040/2000, Komisia na základe údajov zaslaných v súlade s článkom 3 rozhodne a zrealizuje mesačné zálohy na preberané výdavky.

2.      Zálohy na preberané výdavky budú znížené v prípade výdavkov realizovaných po stanovených termínoch takto:

a)      ak výdavky realizované po termínoch budú predstavovať 4 % alebo menej z výdavkov realizovaných pred termínmi, tak sa neuplatní žiadne zníženie, a to bez ohľadu na počet mesiacov oneskorenia;

b)      po prekročení prahovej hodnoty 4 % budú všetky ďalšie výdavky realizované s oneskorením až do:

–        jedného mesiaca znížené o 10 %,

–        dvoch mesiacov znížené o 25 %,

–        troch mesiacov znížené o 45 %,

–        štyroch mesiacov znížené o 70 %,

–        päť mesiacov alebo viac znížené o 100 %.

Komisia však bude uplatňovať rozdielne časové meradlo a/alebo nižšie zníženia alebo vôbec žiadne, pokiaľ budú určité opatrenia konfrontované s výnimočnými podmienkami riadenia, alebo ak členské štáty predložia náležite doložené zdôvodnenia.

Zníženia uvedené v tomto článku budú realizované v súlade s pravidlami uvedenými v článku 14 nariadenia (ES) č. 2040/2000.“

 Platobné lehoty v súvislosti so znevýhodnenými oblasťami

345    Článok 51 nariadenia Komisie (ES) 817/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) 1257/1999 o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) (Ú. v. ES L 153, s. 30; Mim. vyd. 03/046, s. 87), ktorý zahrnuje najmä podporu znevýhodnených oblastí, stanovuje:

„1.      Zmeny a doplnky k programovým dokumentom rozvoja vidieka a k opatreniam na rozvoj vidieka zahrnuté v jednotných programových dokumentoch v rámci cieľa 2 financované záručnou sekciou EPUZF musia byť riadne zdôvodnené, a to najmä s uvedením nasledovných informácií:

a)      dôvody a všetky problémy spojené s vykonávaním, ktoré zdôvodňujú úpravu programového dokumentu;

b)      očakávané účinky zmeny a doplnku;

c)      dopady na financovanie a overovanie záväzkov.

2.      Konajúc v súlade s postupmi uvedenými… Komisia schvaľuje všetky zmeny a doplnky k programovým dokumentom rozvoja vidieka, finančnú tabuľku pripojenú k rozhodnutiu uvedenú v prvom pododseku článku 48 ods. 1 a opatrenia na rozvoj vidieka zahrnuté v jednotných programových dokumentoch v rámci cieľa 2 financované záručnou sekciou EPUZF zakaždým, ak sa týkajú:

a)      priorít;

b)      hlavných znakov podporných opatrení uvedených v prílohe II;

c)      celkovej maximálnej čiastky podpory spoločenstva…;

d)      rozdelenia finančnej alokácie pre opatrenia obsiahnuté v programovom dokumente, ak presahuje:

–        15 % z celkových oprávnených nákladov na dotknutý program za celé programovacie obdobie, ak sa pri príspevku spoločenstva vychádzalo z celkových oprávnených nákladov,

–        20 % z celkových oprávnených verejných výdavkov na dotknutý program za celé programovacie obdobie, ak sa pri príspevku spoločenstva vychádzalo z oprávnených verejných výdavkov,

vypočítanému na základe posledného stĺpca (celkom) finančnej tabuľky pripojenej k rozhodnutiu Komisie, ktorým sa schvaľuje programový dokument… v znení neskorších zmien a doplnkov.

3.      Zmeny a doplnky uvedené v odseku 2 sa predkladajú Komisii v jedinom návrhu pre jeden program najviac jedenkrát za kalendárny rok.

Prvý pododsek sa neuplatňuje:

a)      ak vyžadujú zmeny a doplnky v dôsledku prírodnej katastrofy alebo inej výnimočnej udalosti so závažným dopadom na programovanie členského štátu;

b)      ak je zmena alebo doplnok finančnej tabuľky pripojenej k rozhodnutiu uvedenému v článku 48 ods. 1 potrebný vzhľadom na zmenu alebo doplnok regionálneho programovacieho dokumentu rozvoja vidieka.

4.      Zmeny a doplnky finančného charakteru, na ktoré sa nevzťahuje odsek 2 písmeno g) [písm. d), – neoficiálny preklad] a zmeny a doplnky k výške príspevku spoločenstva uvedené v prvej zarážke bodu 9 (2)B prílohy II sa oznámia Komisii spolu s finančnou tabuľkou zmenenou a doplnenou v súlade s bodom 8 prílohy II. Účinnosť nadobudnú k dátumu, ku ktorému ich obdrží Komisia.

Zmeny a doplnky finančného charakteru uvedené v prvom pododseku nesmú presiahnuť povolené maximá ustanovené v odseku 2 [písm.] d) zosumarizované za kalendárny rok.

5.      Zmeny a doplnky iné[,] ako sú tie, na ktoré sa vzťahujú odseky 2 a 4, sa oznámia Komisii aspoň tri mesiace pred nadobudnutím ich účinnosti.

Takéto zmeny a doplnky môžu nadobudnúť účinnosť aj skôr, ak Komisia potvrdí členskému štátu pred uplynutím takejto trojmesačnej lehoty, že notifikované zmeny a doplnky sú v súlade s legislatívou spoločenstva.

Ak notifikované zmeny a doplnky nie sú v súlade s legislatívou spoločenstva, tak Komisia bude o tejto skutočnosti informovať členský štát a trojmesačná lehota ustanovená v prvom pododseku sa pozastaví až dovtedy, pokým Komisia neobdrží zmeny a doplnky zosúladené s legislatívou spoločenstva.“

 Súhrnná správa

346    V súhrnnej správe sa uvádzajú tri vyšetrovania s označeniami FA/2005/70/GR, FA/2006/108/GR a FA/2006/137/GR, ktorých výsledky Komisia oznámila v januári, apríli a auguste 2006. Po výmene korešpondencie medzi Komisiou a Helénskou republikou v prípade každého z týchto vyšetrovaní, po spoločnej pozvánke z 15. januára na bilaterálne stretnutie a po konaní tohto stretnutia Komisia zaslala v liste z 28. júna 2007 zápisnicu zo stretnutia v prípade každého vyšetrovania. Tromi listami z 24. januára 2008 Komisia formálne oznámila Helénskej republike svoje závery. V nadväznosti na stanovisko zmierovacieho orgánu 08/GR/360 z 10. júla 2008, týkajúceho sa spoločne všetkých troch vyšetrovaní, Komisia oznámila Helénskej republike svoje konečné stanovisko v listoch z 8. októbra, 6. októbra a 19. septembra 2008.

347    Na jednej strane, čo sa týka vyšetrovania s označením FA/2005/70/GR, bolo predovšetkým konštatované, že v súvislosti so znevýhodnenými oblasťami bol výdavkový strop stanovený na 115 770 000 eur, zatiaľ čo celkové výdavky dosiahli sumu 121 992 923,70 eura, čo viedlo k prekročeniu o 6 222 923,70 eura. V súlade s článkom 51 ods. 4 nariadenia č. 817/2004 sa však zmeny a doplnenia finančnej povahy, na ktoré sa nevzťahuje článok 51 ods. 2 uvedeného nariadenia, musia oznámiť Komisii, pričom nadobudnú účinnosť odo dňa ich doručenia Komisii. V prejednávanom prípade Helénska republika informovala Komisiu o tejto zmene a doplnení až 29. septembra 2004. Suma 6 222 923,70 eura tak nebola oprávnená, keďže výdavky vznikli predtým, ako bola Komisii predložená žiadosť o zmenu a doplnenie. Tvrdenie, že celková suma zaplatená za rok 2004 (t. j. 125,6 milióna eur) bola nižšia než suma stanovená vo finančnej tabuľke za rok 2004 (t. j. 145 miliónov eur), nemožno prijať, lebo suma 145 miliónov eur zodpovedala celkovej sume, ktorá je k dispozícii pre program, a teda nemohla byť zohľadnená v prípade osobitného opatrenia.

348    Na druhej strane v rámci vyšetrovania s označením FA/2006/108/GR boli zistené omeškania v súvislosti s platbami uskutočnenými počas hospodárskeho roka 2005, ktoré sa týkali plodín pestovaných na ornej pôde, a dodatočnými platbami v sektore hovädzieho a teľacieho mäsa. Na účely zamedzenia dvojitej opravy spolu s paušálnymi opravami nariadenými za ten istý hospodársky rok a tú istú rozpočtovú položku bol rozsah opravy znížený. V konečnom dôsledku predstavuje táto oprava sumu 4 521 536,62 eura a zohľadňuje už vykonané paušálne opravy na účely zamedzenia dvojitých opráv.

 Posúdenie Všeobecným súdom

349    Helénska republika uvádza desiaty žalobný dôvod, týkajúci sa vyšetrovania s označením FA/2005/70/GR, a jedenásty žalobný dôvod, týkajúci sa vyšetrovania s označením FA/2006/108/GR.

 O desiatom žalobnom dôvode, týkajúcom sa vyšetrovania s označením FA/2005/70/GR, založenom na porušení pravidiel postupu pri zúčtovaní výdavkov a nariadenia č. 817/2004, na nedostatku odôvodnenia a na porušení zásady proporcionality

350    Helénska republika spochybňuje opravu týkajúcu sa znevýhodnených oblastí, ktorá bola nariadená z dôvodu prekročenia finančného stropu. Tvrdí, že Komisia bola informovaná o predmetnej zmene a doplnení a že suma prekročenia zostáva oprávneným výdavkom, pretože celková suma vyplatená počas účtovného obdobia nebola prekročená.

351    Všeobecný súd uvádza, že Helénska republika nespochybňuje, že výdavkový strop, ktorý bol stanovený pre znevýhodnené oblasti, bol prekročený o sumu 6 222 923,70 eura (pozri bod 347 vyššie).

352    Zo súhrnnej správy, ktorá nebola v tejto súvislosti spochybnená, vyplýva, že na túto zmenu a doplnenie sa vzťahuje článok 51 ods. 4 nariadenia č. 817/2004, ktorý stanovuje, že finančné zmeny a doplnenia musia byť oznámené Komisii a nadobúdajú účinnosť odo dňa ich doručenia Komisii.

353    Zo skutočností uvedených v spise a najmä zo súhrnnej správy však vyplýva, že toto prekročenie je výsledkom zmeny a doplnenia, o ktorom bola Komisia informovaná 29. septembra 2004, a že predmetné výdavky boli vynaložené pred týmto oznámením Komisii, tak ako to bolo potvrdené počas pojednávania a zaznamenané do zápisnice z pojednávania.

354    Výdavky presahujúce pôvodnú dotáciu predmetného opatrenia, ktoré boli vynaložené pred 29. septembrom 2004, sa preto nemôžu považovať za vynaložené podľa pravidiel Spoločenstva.

355    Je nesporné, že článok 51 ods. 4 nariadenia č. 817/2004, uplatniteľný v prejednávanom prípade, nestanovuje schválenie zo strany Komisie, aby predmetná zmena a doplnenie nadobudli účinnosť, ako zdôrazňuje Helénska republika.

356    Hoci toto ustanovenie upravuje oznámenie finančných zmien a doplnení Komisii iba na informatívne účely, podmienky oznámenia, ktoré stanovuje, neboli v tomto prípade splnené.

357    Tvrdenie Helénskej republiky, podľa ktorého nariadenie č. 817/2004 umožňuje členským štátom zmeniť a doplniť programy a finančné tabuľky, nevyvracia tento záver. Ustanovenia uvedeného nariadenia totiž presne vymedzujú možnosti zmien a doplnení tak na úrovni obsahu, ako aj na úrovni postupu, ktorý treba dodržať, a Helénska republika nepreukazuje, že by zistenie Komisie, podľa ktorého nebol dodržaný článok 51 ods. 2 nariadenia č. 817/2004, bolo nesprávne.

358    Okrem toho výhrada Helénskej republiky, podľa ktorej konečná správa neobsahovala nijaké odôvodnenie týkajúce sa znevýhodnených oblastí a napadnuté rozhodnutie bolo nedostatočne odôvodnené, musí byť takisto zamietnutá.

359    Helénska republika bola totiž úzko zapojená do procesu vypracovania tohto rozhodnutia a počas rôznych výmen komunikácie s Komisiou boli spomenuté tak sumy, ako aj právny základ predmetnej opravy (článok 51 ods. 2 a 4 nariadenia č. 817/2004). Poznala preto dôvody napadnutého rozhodnutia, ktoré musí byť teda považované za dostatočne odôvodnené vzhľadom na vyššie spomínanú judikatúru, ktorá je v tejto veci uplatniteľná (pozri bod 73 vyššie).

360    Napokon Helénska republika poukazuje na porušenie zásady proporcionality. Tvrdí, že strop bol prekročený v prípade znevýhodnených oblastí, avšak celkový strop stanovený pre program rozvoja vidieka na rok 2004 prekročený nebol, pričom poukazuje na neexistenciu ujmy spôsobenej EPUZF.

361    Všeobecný súd pripomína, že článok 3 ods. 1 nariadenia č. 1258/1999 stanovuje, že opatrenia týkajúce sa rozvoja vidieka, ktoré nespadajú pod programy cieľa 1 vykonávané podľa pravidiel Spoločenstva, sú financované podľa článku 1 ods. 2 písm. c) uvedeného nariadenia.

362    Okrem toho podľa ustálenej judikatúry EPUZF financuje iba zásahy uskutočnené v súlade s ustanoveniami Spoločenstva v rámci spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov. V dôsledku toho EPUZF prenecháva členským štátom zodpovednosť za ostatné vyplatené sumy, a to najmä za sumy, o ktorých sa vnútroštátne orgány nesprávne domnievali, že sú oprávnené na ich vyplatenie v rámci tejto spoločnej organizácie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 18. apríla 2002, Belgicko/Komisia, C‑332/00, Zb. s. I‑3609, body 44 a 45; pozri takisto v tomto zmysle analogicky rozsudok Súdneho dvora z 24. marca 1988, Spojené kráľovstvo/Komisia, 347/85, Zb. s. 1749, body 52 a 53).

363    Ako však bolo konštatované v bodoch 354 a 356 vyššie, strop výdavkov týkajúcich sa znevýhodnených oblastí bol prekročený a Komisia o tom nebola informovaná spôsobom, ktorý by bol v súlade s postupom stanoveným v článku 51 ods. 4 nariadenia č. 817/2004.

364    Keďže Komisia zistila tento nedostatok, mohla oprávnene prijať napadnuté rozhodnutie, a to bez ohľadu na tvrdenie Helénskej republiky, podľa ktorého celkový strop stanovený pre program rozvoja vidieka na rok 2004 nebol prekročený. Treba totiž pripomenúť, že na účely zabezpečenia účinnosti systému podpory rozvoja vidieka a uskutočnenia jeho cieľov je potrebné, aby oprávnené opatrenia na podporu boli v súlade s právnou úpravou Spoločenstva a aby členské štáty na účely dosiahnutia tohto výsledku spolupracovali dodržiavaním normatívneho rámca obsiahnutého v nariadeniach, ktoré stanovujú pravidlá na podporu rozvoja vidieka, čo by nebolo dosiahnuté, ak by členské štáty mohli rozdeľovať fondy v rozpore s príslušnými ustanoveniami (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. septembra 2009, Holandsko/Komisia, už citovaný v bode 73 vyššie, bod 118).

365    V dôsledku toho treba dospieť k záveru, že Komisia neporušila zásadu proporcionality.

366    Desiaty žalobný dôvod musí byť preto zamietnutý.

 O jedenástom žalobnom dôvode, týkajúcom sa vyšetrovania s označením FA/2006/108/GR, založenom na porušení pravidiel postupu pri zúčtovaní výdavkov, na nesprávnom uplatnení nariadenia č. 296/96, na nesprávnom posúdení skutkových okolností, na nedostatku odôvodnenia a na porušení zásady proporcionality

367    Helénska republika uvádza, že meškanie platieb bolo spôsobené jednak, čo sa týka plodín pestovaných na ornej pôde, skúmaním sťažností, ktorým bolo vyhovené, a jednak, čo sa týka hovädzieho a teľacieho mäsa, kompenzačnými opatreniami v rámci neskorších platieb.

368    Treba pripomenúť, že finančné výdavky, ktoré znáša EPUZF, sa musia vypočítať na základe predpokladu, že lehoty stanovené uplatniteľnou poľnohospodárskou právnou úpravou budú dodržané. Z toho vyplýva, že ak vnútroštátne orgány uskutočnia platbu pomoci po uplynutí lehoty, zaťažujú EPUZF neoprávnenými, a teda neuplatniteľnými výdavkami, ako to potvrdzuje štvrté odôvodnenie nariadenia č. 296/96 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. októbra 1999, Taliansko/Komisia, C‑253/97, Zb. s. I‑7529, bod 126, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. septembra 2007, Grécko/Komisia, T‑243/05, Zb. s. II‑3475, bod 116).

369    Okrem toho v súlade s článkom 4 nariadenia č. 296/96 (pozri bod 344 vyššie) zálohy na preberané výdavky budú znížené v prípade výdavkov vynaložených po stanovených termínoch podľa pravidiel stanovených v uvedenom článku. To platí iba vtedy, ak výdavky vynaložené po termínoch neprekročia 4 % výdavkov vynaložených pred termínmi a ak netreba uplatniť nijaké zníženie, a to bez ohľadu na počet mesiacov oneskorenia.

370    V prejednávanom prípade treba uviesť, že Helénska republika nespochybňuje existenciu oneskorení platieb. Nespochybňuje ani to, že výdavky vynaložené oneskorene prekročili hranicu 4 %.

371    Helénska republika preto v prejednávanom prípade vôbec nepreukazuje nesprávne posúdenie skutkových okolností ani porušenie nariadenia č. 296/96 alebo pravidiel postupu pri zúčtovaní výdavkov zo strany Komisie.

372    Helénska republika tvrdí, že predmetná oprava mala byť predmetom osobitného odôvodnenia.

373    Zo spisu však vyplýva, že dôvody uvedené pred Všeobecným súdom na účely vysvetlenia platobných lehôt boli predložené Komisii v liste z 3. júla 2006, pričom ich Komisia zamietla z dôvodu, že uvedené vysvetlenia nemôžu odôvodniť oneskorenia platieb. Okrem toho zápisnica z bilaterálneho stretnutia naznačuje, že rozsah opravy bol zachovaný z dôvodu, že pokiaľ ide o žaloby, hranica 4 % bola dostatočná. Navyše, pokiaľ ide o opravy týkajúce sa sektora hovädzieho a teľacieho mäsa, zo správneho konania vyplýva, že Komisia znížila sumu opravy z dôvodu prekročenia platieb, aby predišla dvojitej oprave, a že v prípade oneskorených platieb z toho vyvodila dôsledky. Podrobná tabuľka týkajúca sa finančného dopadu znížení, ktoré boli vykonané v prípade oneskorených platieb, sa nachádza v súhrnnej správe.

374    Helénska republika, ktorá bola úzko zapojená do procesu vypracovania napadnutého rozhodnutia, tak poznala dôvody, na základe ktorých Komisia považovala predmetnú opravu za dôvodnú. Navyše nepredložila nijaký dôvod ani právny základ, ktorý by viedol k požiadavke konkrétnejšieho odôvodnenia, než je odôvodnenie, ktoré v danej oblasti vyžaduje spomínaná ustálená judikatúra (pozri bod 73 vyššie). Z toho vyplýva, že výhrada založená na nedostatku odôvodnenia musí byť zamietnutá.

375    Helénska republika takisto poukazuje na porušenie zásady proporcionality z dôvodu, že Komisia uplatnila sadzbu opravy stanovenú v nariadení č. 296/96 bez toho, aby uplatnila mieru svojej voľnej úvahy.

376    Ako však zdôrazňuje Komisia, článok 4 ods. 2 prvý pododsek nariadenia č. 296/96 nezveruje Komisii nijakú mieru voľnej úvahy.

377    Je nepochybné, že článok 4 ods. 2 druhý pododsek nariadenia č. 296/96 umožňuje Komisii uplatniť odlišné meradlo, ak sa vyskytli výnimočné podmienky riadenia alebo ak členský štát predloží náležité odôvodnenia.

378    Ide však o ustanovenie upravujúce výnimku, a preto musí byť vykladané reštriktívne (rozsudok z 12. septembra 2007, Grécko/Komisia, už citovaný v bode 368 vyššie, bod 115).

379    Okrem toho Helénskej republike prináleží preukázať, že podmienky článku 4 ods. 2 druhého pododseku nariadenia č. 296/96 sú splnené, teda dokázať, že určité opatrenia boli konfrontované s výnimočnými podmienkami riadenia, alebo predložiť podložené zdôvodnenia. Helénska republika musí najmä preukázať, že omeškanie neprekročilo primeranú hranicu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 18. septembra 2003, Grécko/Komisia, C‑331/00, Zb. s. I‑9085, bod 117, a rozsudok z 11. júna 2009, Grécko/Komisia, už citovaný v bode 63 vyššie, bod 372).

380    V prejednávanom prípade tak Helénskej republike prináleží preukázať existenciu predchádzajúcich sťažností týkajúcich sa plodín pestovaných na ornej pôde, ktorých skúmanie by odôvodňovalo oneskorenie platieb (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júna 2009, Grécko/Komisia, už citovaný v bode 63 vyššie, bod 375). V tomto prípade to však tak nie je. Helénska republika navyše nevysvetlila oneskorenia platieb týkajúce sa kompenzačných opatrení v sektore hovädzieho a teľacieho mäsa.

381    Výhrada založená na porušení zásady proporcionality musí byť preto zamietnutá.

382    Helénska republika napokon poukazuje na neexistenciu ujmy spôsobenej EPUZF z dôvodu, že na základe nariadenia č. 296/96 sa v štádiu záloh uplatnilo zníženie vo výške 4 678 975,85 eura, teda v sume, ktorá je vyššia ako konečná oprava.

383    Toto tvrdenie však nemožno prijať. Ako už bolo totiž spomenuté (pozri bod 369 vyššie), finančné výdavky, ktoré znáša EPUZF, sa musia vypočítať na základe predpokladu, že táto lehota bola dodržaná. Z toho vyplýva, že ak grécke orgány uskutočnia platbu pomoci po uplynutí lehoty, zaťažujú EPUZF neoprávnenými výdavkami (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. októbra 1999, Taliansko/Komisia, už citovaný v bode 368 vyššie, bod 126, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 20. júna 2006, Grécko/Komisia, T‑251/04, neuverejnený v Zbierke, bod 78). Tvrdenie založené na tom, že oprava, ktorá bola v konečnom dôsledku nariadená (t. j. 4 521 536,62 eura), je nižšia než pôvodne vykonané odpočítanie (t. j. 4 678 975,85 eura), je v tejto súvislosti irelevantné.

384    Z uvedeného vyplýva, že jedenásty žalobný dôvod musí byť teda zamietnutý.

385    Žaloba musí byť preto zamietnutá v celom rozsahu.

 O trovách

386    Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Helénska republika nemala vo veci úspech, je odôvodnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisie.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Helénska republika je povinná nahradiť trovy konania.

Forwood Dehousse Schwarcz

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 22. januára 2013.

Podpisy

Obsah

Právny rámec

1. Všeobecná úprava týkajúca sa financovania spoločnej poľnohospodárskej politiky

2. Usmernenia Komisie

Okolnosti predchádzajúce sporu

Konanie a návrhy účastníkov konania

Právny stav

1. O rozsahu žaloby

2. O prvom a druhom žalobnom dôvode, ktoré sa týkajú opráv vykonaných v rámci sektora „ovocie a zelenina – spracovanie citrusových plodov“

Právna úprava Spoločenstva

Súhrnná správa

Posúdenie Všeobecným súdom

O prvom žalobnom dôvode, založenom na nesprávnom výklade a uplatnení dokumentov č. VI/5330/97 a 17933/2000

O druhom žalobnom dôvode, založenom na nesprávnom posúdení skutkových okolností a na neprimeranosti nariadených opráv

3. O treťom žalobnom dôvode, týkajúcom sa opráv vykonaných v sektore bavlny

Právna úprava Spoločenstva

Súhrnná správa

Posúdenie Všeobecným súdom

O tretej časti, založenej na údajnej nesprávnosti zistení Komisie týkajúcich sa nedostatkov IACS

O štvrtej časti, založenej na údajnej nesprávnosti zistení Komisie týkajúcich sa environmentálnych opatrení

O piatej časti, založenej na údajných nesprávnych zisteniach Komisie v súvislosti s kontrolami na mieste týkajúcich sa výmer plôch

O prvej a druhej časti, založených na neprimeranosti finančnej opravy

4. O šiestom žalobnom dôvode, týkajúcom sa opráv vykonaných v sektore prémií na hovädzie a teľacie mäso a náhrady za extenzifikáciu

Právna úprava Spoločenstva

Kontroly

Prémia za zabitie

Náhrady za extenzifikáciu

Súhrnná správa

Posúdenie Všeobecným súdom

O kontrole v oblasti prémií na hovädzí dobytok

– O krížových kontrolách

– O kontrolách na mieste

O opravách týkajúcich sa náhrad za extenzifikáciu

5. O deviatom žalobnom dôvode, týkajúcom sa opráv vykonaných v sektore olivového oleja

Právna úprava Spoločenstva

O súboroch v elektronickej forme

O registri pestovateľov olív

O vyhláseniach o úrode a kontrolách

O lisovniach

Súhrnná správa

Posúdenie Všeobecným súdom

O údajnej nesprávnosti nariadených opráv

– O nefunkčnosti súborov údajov v elektronickej forme

– O nevytvorení registra pestovateľov olív

– O nespoľahlivosti vyhlásení o úrode

– O nedostatkoch v oblasti kontrol na mieste

– O nedostatkoch v oblasti kontrol lisovní

– O nedostatočnom monitorovaní sankcií navrhovaných zo strany AYMEEE

O rozsahu uplatnenej opravy, porušení zásady proporcionality a nedostatku odôvodnenia

6. O desiatom a jedenástom žalobnom dôvode, ktoré sa týkajú opráv uplatnených v prípade výdavkov v sektore finančného auditu

Právna úprava Spoločenstva

Platobné lehoty

Platobné lehoty v súvislosti so znevýhodnenými oblasťami

Súhrnná správa

Posúdenie Všeobecným súdom

O desiatom žalobnom dôvode, týkajúcom sa vyšetrovania s označením FA/2005/70/GR, založenom na porušení pravidiel postupu pri zúčtovaní výdavkov a nariadenia č. 817/2004, na nedostatku odôvodnenia a na porušení zásady proporcionality

O jedenástom žalobnom dôvode, týkajúcom sa vyšetrovania s označením FA/2006/108/GR, založenom na porušení pravidiel postupu pri zúčtovaní výdavkov, na nesprávnom uplatnení nariadenia č. 296/96, na nesprávnom posúdení skutkových okolností, na nedostatku odôvodnenia a na porušení zásady proporcionality

O trovách

* Jazyk konania: gréčtina.