Vec T‑128/11

(výňatky z rozsudku)

LG Display Co. Ltd

a

LG Display Taiwan Co. Ltd

proti

Európskej komisii

„Hospodárska súťaž – Kartely – Svetový trh s obrazovkami z tekutých kryštálov (LCD) – Dohody a zosúladené postupy týkajúce sa cien a výrobných kapacít – Vnútorné predaje – Právo na obhajobu – Pokuty – Čiastočné oslobodenie od pokuty – Jediné a nepretržité porušenie – Zásada ne bis in idem“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (šiesta komora) z 27. februára 2014

1.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Metóda stanovovania, ktorú definujú usmernenia vydané Komisiou – Výpočet základnej výšky pokuty – Určenie hodnoty predajov – Kritériá – Zohľadnenie predajov tretím podnikom – Podmienka

(Článok 101 ods. 1 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 2006/C 210/02, bod 13)

2.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Metóda stanovovania, ktorú definujú usmernenia vydané Komisiou – Výpočet základnej výšky pokuty – Určenie hodnoty predajov – Kritériá – Zohľadnenie predajov spoločnostiam patriacim do rovnakej skupiny, ktoré sa však nepovažujú za jednotný podnik s obvineným podnikom – Rozdielne zaobchádzanie s predajmi v rámci jednotných podnikov, ktoré sa tiež zúčastnili na karteli – Porušenie zásady rovnosti zaobchádzania – Neexistencia

(Článok 101 ods. 1 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 2006/C 210/02, bod 13)

3.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Zníženie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku – Rozlišovanie medzi situáciou, ktorá vedie k ochrane pred pokutou, a situáciou, ktorá vedie k zníženiu jej sumy – Čiastočná ochrana pred pokutou – Podmienky – Reštriktívny výklad

[Článok 101 ods. 1 ZFEÚ; oznámenie Komisie 2002/C 45/03, bod 8 písm. b) a bod 23 písm. b) tretí odsek]

4.      Kartely – Zákaz – Porušenia – Dohody a zosúladené postupy predstavujúce jedno porušenie – Pripísanie zodpovednosti podniku za celé porušenie – Podmienky

(Článok 101 ods. 1 ZFEÚ)

5.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Zníženie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku – Čiastočná ochrana pred pokutou priznaná na určité obdobie – Dôsledky – Vyňatie tohto obdobia zo všetkých štádií výpočtu pokuty

[Článok 101 ods. 1 ZFEÚ; oznámenie Komisie 2002/C 45/03, bod 23 písm. b) tretí odsek]

6.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených pri porušení pravidiel hospodárskej súťaže – Zníženie pokuty za spoluprácu obvineného podniku nad rámec pôsobnosti oznámenia o spolupráci – Podmienky

(Článok 101 ods. 1 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 2002/C 45/03 a oznámenie Komisie 2006/C 210/02, bod 29 štvrtá zarážka)

7.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Jediné a nepretržité porušenie – Povinnosť Komisie potrestať správanie tvoriace jediné a nepretržité porušenie v rámci jediného konania – Neexistencia – Voľná úvaha Komisie týkajúca sa rozsahu konaní – Hranice – Dodržiavanie zásady ne bis in idem

(Článok 101 ods. 1 ZFEÚ)

8.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah

(Články 101 ZFEÚ, 102 ZFEÚ a 296 ZFEÚ)

9.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Voľná úvaha Komisie – Súdne preskúmanie – Neobmedzená právomoc súdu Únie – Rozsah

(Články 101 ZFEÚ, 102 ZFEÚ a 261 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 31)

1.      Pokiaľ ide o určenie základnej výšky pokút ukladaných za porušenia súťažného práva, v prípade, že účastník porušenia predáva výrobky, o ktoré ide v tomto konaní, spoločnostiam, ktoré s týmto účastníkom netvoria jednotný podnik, je možné predmetné predaje považovať za predaje, ktoré sa uskutočnili nezávislým tretím osobám, hoci medzi uvedeným účastníkom a uvedenými spoločnosťami existuje súvislosť. Komisia je však stále povinná vysvetliť, aká je súvislosť medzi dotknutými predajmi a kartelom.

(pozri body 60 – 63)

2.      Pokiaľ ide o určenie základnej výšky pokút ukladaných za porušenia súťažného práva, skutočnosť, že sa s predajmi uskutočnenými v rámci jednotného podniku zaobchádzalo inak, než s predajmi uskutočnenými medzi spoločnosťami patriacimi do rovnakej skupiny podnikov, ktoré sa však nepovažujú za jednotný podnik, nemôže byť napádaná z hľadiska dodržiavania zásady rovnosti zaobchádzania. Existencia jednotného podniku zakladá odlišnú situáciu, ktorá odôvodňuje uplatnenie tejto inej kategórie na uvedených účastníkov.

(pozri body 136 – 140)

3.      Bod 23 písm. b) posledný odsek oznámenia Komisie o ochrane pred pokutami a znížení ich sumy v prípadoch kartelov sa vzťahuje výlučne na prípady, keď sú splnené dve podmienky: po prvé, dotknutý podnik ako prvý preukáže skutočnosti, ktoré Komisii predtým neboli známe, a po druhé, tieto skutočnosti vzhľadom na to, že majú priamy vplyv na závažnosť alebo dĺžku trvania kartelu, pre ktorý existuje podozrenie, umožňujú Komisii dospieť k novému záveru o porušení.

Tieto podmienky treba vykladať reštriktívne v tom zmysle, že uvedené ustanovenia sa obmedzia na prípady, keď spoločnosť zúčastnená na karteli poskytne Komisii novú informáciu týkajúcu sa závažnosti a dĺžky trvania porušenia, a vylúčia sa prípady, keď spoločnosť poskytla iba dôkazy umožňujúce podporiť dôkazy týkajúce sa existencie porušenia. Účinnosť programov zhovievavosti by totiž bola narušená, ak by podniky stratili motiváciu byť medzi prvými, ktoré predložili Komisii informácie upozorňujúce na kartel.

Navyše test opísaný v bode 8 písm. b) oznámenia o spolupráci sa odlišuje od testu upraveného v bode 23 písm. b) poslednom odseku tohto oznámenia. Prvé z uvedených ustanovení totiž stanovuje, že celkové oslobodenie od pokuty sa prizná podniku, ktorý ako prvý predloží dôkazy, ktoré umožnia Komisii konštatovať existenciu kartelu. Skutočnosť, že ide o rozdielne testy, predstavuje objektívne odôvodnenie, ktoré umožňuje Komisii nepodnecovať prvý a druhý podnik k predloženiu dôkazov rovnakým spôsobom, pričom však neporušuje zásadu rovnosti zaobchádzania.

Okrem toho kritériá posúdenia na priznanie tohto zníženia na základe významnej pridanej hodnoty v zmysle bodov 21 a 22 oznámenia o spolupráci sa odlišujú od kritérií, ktoré sa majú použiť na určenie, či vyhlásenie podniku môže viesť k priznaniu čiastočného oslobodenia od pokuty v zmysle bodu 23 písm. b) posledného odseku uvedeného oznámenia.

(pozri body 157, 166, 167, 178, 179, 190)

4.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 193, 220, 221)

5.      V oblasti hospodárskej súťaže priznanie čiastočného oslobodenia od pokuty podniku v zmysle bodu 23 písm. b) posledného odseku oznámenia Komisie o ochrane pred pokutami a znížení ich sumy v prípadoch kartelov, znamená, že sa s nimi na účely výpočtu výšky pokuty, ktorá im bude uložená, musí zaobchádzať tak, ako keby sa na predmetnom porušení zúčastňovali počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje ochrana pred pokutami. Uvedené ustanovenie nestanovuje, že Komisia nezohľadní dotknuté skutočnosti iba na účel výpočtu koeficientu týkajúceho sa dĺžky porušenia, ale je mu priznaný širší všeobecný rozsah, čo vylučuje zohľadnenie uvedených skutočností v prípade všetkých aspektov týkajúcich sa stanovenia výšky pokuty, vrátanie výpočtu priemernej hodnoty relevantných predajov. V podstate tak čiastočné oslobodenie od pokuty, tak ako ho upravuje oznámenie o spolupráci, predstavuje „právnu fikciu“, podľa ktorej musí Komisia na účely výpočtu výšky pokuty zaobchádzať s podnikom, ktorému bolo priznané oslobodenie, ako keby sa na porušovaní počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje toto oslobodenie, nezúčastňoval.

(pozri body 199, 201)

6.      Bod 29 štvrtú zarážku usmernení k metóde výpočtu pokút ukladaných podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 je potrebné vykladať v tom zmysle, že neumožňuje podniku získať za rovnakú spoluprácu s Komisiou dvojnásobné zníženie sumy pokuty, v zmysle oznámenia Komisie o ochrane pred pokutami a znížení ich sumy v prípadoch kartelov a usmernení na výpočet pokút. Pokiaľ ide o porušenia, ktoré patria do pôsobnosti oznámenia o spolupráci, dotknutý subjekt v zásade nemôže oprávnene vytýkať Komisii, že nevzala do úvahy stupeň jeho spolupráce ako poľahčujúcu okolnosť mimo právneho rámca uvedeného oznámenia. Riešenie, podľa ktorého je Komisia povinná za mimoriadnych okolností znížiť sumu pokuty podniku na základe bodu 29 štvrtej zarážky usmernení na výpočet pokút, sa má vykladať v tom zmysle, že existencia takýchto okolností predpokladá, že spolupráca dotknutého podniku presahuje rámec jeho právnej povinnosti spolupracovať bez toho, aby zakladala nárok na zníženie sumy pokuty na základe oznámenia o spolupráci.

(pozri body 205 – 208)

7.      V oblasti hospodárskej súťaže, hoci výklad pojmu jediné a nepretržité porušenie umožňuje Komisii potrestať prostredníctvom jediného konania a jediného rozhodnutia naraz viacero správaní, ktoré mohli byť potrestané jednotlivo, nemá za následok povinnosť Komisie takýmto spôsobom konať. V zásade tak Komisii nemožno vytýkať, že samostatne potrestala rozdielne správania, ktoré mohla spojiť do jediného a nepretržitého porušenia. Z toho vyplýva, že Komisia disponuje voľnou úvahou, pokiaľ ide o rozsah konania, ktoré začína. Nemôže byť totiž povinná zisťovať a sankcionovať každé protisúťažné správanie a súdy Únie nemôžu rozhodnúť, čo i len na účely zníženia sumy pokuty, že vzhľadom na dôkazy, ktoré majú k dispozícii, mala Komisia dospieť k záveru, že určitý podnik sa počas určitého obdobia dopustil porušenia.

Výkon tejto právomoci voľnej úvahy je podriadený súdnemu preskúmaniu. Rozhodnutie Komisie by mohlo byť považované za zneužitie právomoci, len ak by sa dalo preukázať, že Komisia začala dve samostatné konania o jednom skutkovom stave bez objektívneho dôvodu. Ak sa Komisia domnieva, že nedisponuje dostatočnými dôkazmi voči určitým podnikom podozrivým z účasti na tom istom jedinom porušení, alebo aj neexistuje dôkaz o spoločnom zámere a spoločných metódach, tieto okolnosti predstavujú objektívne odôvodnenie pre voľbu Komisie potrestať rôzne subjekty v rámci rôznych konaní.

Okrem toho riziko, že podnik, voči ktorému Komisia začala prvé konanie, bude potrestaný v rámci prípadného druhého konania týkajúceho sa toho istého jediného a nepretržitého porušenia, napokon tento podnik nemôže oprávňovať k tomu, aby sa odvolával na zásadu ne bis in idem proti rozhodnutiu, ktorým bolo ukončené prvé konanie. Dodržiavanie tejto zásady zjavne neslúži preventívne a nezbavuje podnik jeho povinnosti spolupracovať s Komisiou na účely prípadného druhého konania.

(pozri body 222 – 225, 231, 242 – 244)

8.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 238)

9.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 255, 256)