UZNESENIE VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)

z 8. marca 2012

Vec T‑126/11 P

Luigi Marcuccio

proti

Európskej komisii

„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Náhrada liečebných nákladov – Akt spôsobujúci ujmu – Konkludentné zamietnutie – Povinnosť odôvodnenia – Odvolanie, ktoré je čiastočne zjavne nedôvodné a čiastočne zjavne neprípustné“

Predmet:      Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (samosudcu) zo 14. decembra 2010, Marcuccio/Komisia (F‑1/10), a smerujúce k čiastočnému zrušeniu tohto rozsudku

Rozhodnutie:      Odvolanie sa zamieta čiastočne ako zjavne neprípustné a čiastočne ako zjavne bez právneho základu. Vzájomné odvolanie sa zamieta čiastočne ako zjavne neprípustné a čiastočne ako zjavne bez právneho základu. Luigi Marcuccio znáša svoje vlastné trovy konania a okrem toho je povinný nahradiť trovy konania, ktoré Európska komisia vynaložila v rámci tohto odvolania. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania v rámci vzájomného odvolania.

Abstrakt

1.      Odvolanie – Dôvody – Preskúmanie právnej kvalifikácie aktov, ktorú vykonal Súd pre verejnú službu, Všeobecným súdom – Prípustnosť

(Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 48 ods. 2)

2.      Odvolanie – Dôvody – Dôvod smerujúci proti rozhodnutiu Súdu pre verejnú službu o trovách konania – Neprípustnosť v prípade zamietnutia ostatných dôvodov

(Štatút Súdneho dvora, príloha I, článok 11 ods. 2)

3.      Odvolanie – Dôvody – Preskúmanie posúdenia dôkazných prostriedkov, ktoré vykonal Súd pre verejnú službu, Všeobecným súdom – Vylúčenie okrem prípadov skreslenia

(Štatút Súdneho dvora, príloha I, článok 11 ods. 1)

4.      Úradníci – Rozhodnutie spôsobujúce ujmu – Povinnosť odôvodnenia – Úplná absencia odôvodnenia – Náprava po podaní žaloby – Neprípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, článok 25 druhý odsek)

1.      Právna kvalifikácia aktu vykonaná Súdom pre verejnú službu, ako je otázka, či oznámenie vypracované Komisiou v odpovedi na žiadosť o dodatočnú náhradu liečebných nákladov treba považovať za akt spôsobujúci ujmu, predstavuje právnu otázku, ktorú možno vzniesť v rámci odvolania.

(pozri body 27 a 29)

Odkaz:

Súdny dvor: 1. júna 1994, Komisia/Brazzelli Lualdi a i., C‑136/92 P, Zb. s. I‑1981, bod 49; 26. apríla 2007, Alcon/ÚHVT, C‑412/05 P, Zb. s. I‑3569, body 38 až 40

Súd prvého stupňa: 13. októbra 2008, Neophytou/Komisia, T‑43/07 P, Zb. VS s. I‑B‑1‑53, II‑B‑1‑373, bod 45

2.      Z článku 11 ods. 2 prílohy I Štatútu Súdneho dvora vyplýva, že odvolaním nemožno napadnúť len rozhodnutie o výške trov konania alebo povinnosti účastníka konania ich nahradiť. Z toho vyplýva, že ak sa zamietnu ostatné dôvody odvolania proti rozhodnutiu Súdu pre verejnú službu, návrhy týkajúce sa údajnej nezákonnosti rozhodnutia uvedeného súdu o trovách konania treba zamietnuť ako neprípustné.

(pozri bod 37)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 9. septembra 2009, Nijs/Dvor audítorov, T‑375/08 P, Zb. VS s. I‑B‑1‑65, II‑B‑1‑413, bod 71 a tam citovaná judikatúra

3.      Otázka, či majú predložené písomnosti dostatočnú dôkaznú hodnotu, patrí do právomoci nezávislého posúdenia skutkových okolností vykonaného Súdom pre verejnú službu, ktoré nepodlieha preskúmaniu Všeobecným súdom, okrem prípadov skreslenia dôkazov predložených Súdu pre verejnú službu, alebo keď z dokumentov založených v spise vyplýva vecná nepresnosť jeho zistení.

(pozri bod 41)

Odkaz:

Súdny dvor: 10. júla 2001, Ismeri Europa/Dvor audítorov, C‑315/99 P, Zb. s. I‑5281, bod 19 a tam citovaná judikatúra

Všeobecný súd: 21. júna 2011, Rosenbaum/Komisia, T‑452/09 P, neuverejnené v Zbierke, bod 41

4.      Úplná absencia odôvodnenia rozhodnutia pred podaním žaloby na Súd pre verejnú službu nemôže byť napravená vysvetleniami poskytnutými po podaní tejto žaloby. Možnosť napraviť úplnú absenciu odôvodnenia po podaní žaloby by totiž zasahovala do práva na obranu, pretože žalobca by disponoval iba replikou pre uvedenie žalobných dôvodov proti odôvodneniu, o ktorom by sa dozvedel až po podaní žaloby.

(pozri bod 47)

Odkaz:

Všeobecný súd: 20. septembra 1990, Hanning/Parlament, T‑37/89, Zb. s. II‑463, body 41 a 44; 12. februára 1992, Vogler/Parlament, T‑52/90, Zb. s. II‑121, body 40 a 41; 4. júla 2006, Tzirani/Komisia, T‑88/04, Zb. VS s. I‑A‑2‑149, II‑A‑2‑703, bod 46; 2. marca 2010, Doktor/Rada, T‑248/08 P, bod 93