Žaloba podaná 28. februára 2011 - Centre national de la recherche scientifique/Komisia
(vec T-125/11)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Žalobca: Centre national de la recherche scientifique (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: N. Lenoir, advokát)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy žalobcu
zrušiť rozhodnutie zo 17. decembra 2010 v rozsahu, v akom sa vzťahuje na započítanie pohľadávok medzi na jednej strane pohľadávkou, ktorú má Centre national de la recherche scientifique (CNRS) voči Spoločenstvu na základe zmluvy PIEF, a na druhej strane údajnej pohľadávky, ktorú má Spoločenstvo voči CNRS, vymáhanú v spojitosti so zmluvou ALLOSTEM,
zaviazať Komisiu na náhradu všetkých trov konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Žalobca na podporu svojej žaloby uvádza šesť žalobných dôvodov.
Prvý žalobný dôvod sa zakladá na porušení práva na obranu, a najmä článku 12 ods. 4 nariadenia (ES) č. 2321/2002
1, keďže Komisia si nevyžiadala pripomienky žalobcu k dôvodnosti svojho rozhodnutia vymáhať pohľadávku, ktorú údajne má voči žalobcovi, započítaním.
Druhý žalobný dôvod sa zakladá na porušení povinnosti odôvodnenia, pretože Komisia len odkázala na všeobecné dôvody, ktoré uviedla vo svojej správe o audite zo 16. marca 2009 bez toho, aby vysvetlila, prečo nezohľadnila dôkazy predložené žalobcom, ktorými sa snažil preukázať prípustnosť ním vykázaných výdavkov.
Tretí žalobný dôvod sa zakladá na zjavne nesprávnom posúdení, pretože Komisia sa domnievala, že odmena vyplácaná T., výskumníčke v CNRS, za obdobie od 1. apríla 2006 do 31. marca 2007 nebola oprávneným výdavkom napriek dôkazom predloženým žalobcom, akými boli časové výkazy a štyri vedecké články, ktoré sa vzťahovali na uvedenú zmluvu.
Štvrtý žalobný dôvod sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení Komisie, ktorá poprela akúkoľvek dôkaznú hodnotu časových výkazov T. za obdobie od 1. apríla 2006 do 31. marca 2007, ako ani neuznala prípustnosť odmeny B., výskumníčky v CNRS, počas jej materskej dovolenky, ani sociálne zaťaženie tzv. "provision pour perte d'emploi" (rezerva pre stratu zamestania), ktoré CNRS odvádzalo ako poistenie v nezamestnanosti pre zamestnancov, ktorí neboli v trvalom pracovnom pomere.
Piaty žalobný dôvod sa zakladá na porušení zásady legitímnej dôvery, keďže Komisia:
v rozpore s tým, čo uviedla vo svojej správe o audite a na jednom zo stretnutí, neuznala nijakú dôkaznú hodnotu štyroch vedeckých publikácií,
poskytla nový výklad kritériám prípustnosti výdavkov v prípade materskej dovolenky,
vydala svoje rozhodnutie napriek ubezpečeniu, ktoré poskytla počas konania o urovnaní sporu zmierom.
Šiesty žalobný dôvod sa zakladá na porušení článku 73 ods. 1 rozpočtových pravidiel
2, pretože pohľadávka uplatňovaná Komisiou nebola "istá".