Vec C‑66/18
Európska komisia
proti
Maďarsku
Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 6. októbra 2020
„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Prípustnosť – Právomoc Súdneho dvora – Všeobecná dohoda o obchode so službami – Článok XVI – Prístup na trh – Listina špecifických záväzkov – Podmienka existencie povolenia – Článok XX ods. 2 – Článok XVII – Národné zaobchádzanie – Poskytovateľ služieb so sídlom v treťom štáte – Vnútroštátna právna úprava členského štátu ukladajúca podmienky pre poskytovanie služieb v oblasti vysokoškolského vzdelávania na jeho území – Požiadavka uzavretia medzinárodnej dohody so štátom sídla poskytovateľa – Požiadavka poskytovania vzdelávania v štáte sídla poskytovateľa – Zmena podmienok hospodárskej súťaže v prospech vnútroštátnych poskytovateľov – Odôvodnenie – Verejný poriadok – Zabránenie podvodným praktikám – Článok 49 ZFEÚ – Sloboda usadiť sa – Smernica 2006/123/ES – Služby na vnútornom trhu – Článok 16 – Článok 56 ZFEÚ – Slobodné poskytovanie služieb – Existencia obmedzenia – Odôvodnenie – Naliehavý dôvod všeobecného záujmu – Verejný poriadok – Zabránenie podvodným praktikám – Vysoká úroveň kvality vzdelávania – Charta základných práv Európskej únie – Článok 13 – Akademická sloboda – Článok 14 ods. 3 – Sloboda zakladať vzdelávacie inštitúcie – Článok 16 – Sloboda podnikania – Článok 52 ods. 1“
1. Žaloba o nesplnenie povinnosti – Konanie pred podaním žaloby – Predmet – Lehoty stanovené členskému štátu – Požiadavka primeraných lehôt – Kritériá posúdenia – Vplyv krátkeho trvania lehôt na prípustnosť žaloby – Podmienky – Dôkaz o porušení práva členského štátu na obranu
(Článok 258 ZFEÚ)
(pozri body 45 – 47, 52)
2. Žaloba o nesplnenie povinnosti – Právomoc Súdneho dvora – Žaloba na určenie nedodržania medzinárodnej dohody – Dohody Únie – Špecifické záväzky prevzaté v rámci Všeobecnej dohody o obchode so službami (GATS) uvedenej v prílohe Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie – Výlučná právomoc Únie – Zahrnutie
[Článok 3 ods. 1 písm. e), článok 216 ods. 2 a článok 258 ZFEÚ]
(pozri body 68 – 71, 73, 74)
3. Žaloba o nesplnenie povinnosti – Právomoc Súdneho dvora – Žaloba na určenie, že členský štát nedodržal špecifické záväzky prevzaté v rámci Všeobecnej dohody o obchode so službami (GATS) uvedenej v prílohe Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie (WTO) – Zahrnutie – Odôvodnenia – Medzinárodná zodpovednosť, ktorá vzniká Únii v prípade, ak členský štát poruší svoje medzinárodné povinnosti – Vplyv existencie systému urovnávania sporov WTO – Neexistencia – Povinnosť Únie dodržiavať pravidlá a zásady všeobecného a obyčajového medzinárodného práva – Účinky zistenia medzinárodne protiprávneho konania a účinky určenia nesplnenia povinnosti
(Článok 258 ZFEÚ; Dohovor o pravidlách a postupoch pri urovnávaní sporov uvedený v prílohe dohody o založení WTO)
(pozri body 81, 84 – 91)
4. Spoločná obchodná politika – Medzinárodné dohody – Všeobecná dohoda o obchode so službami (GATS) uvedená v prílohe Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie – Pravidlo národného zaobchádzania – Obmedzenia – Rozsah – Špecifický záväzok v oblasti služieb vysokoškolského vzdelávania financovaných zo súkromných zdrojov – Obmedzenie prístupu na trh týkajúce sa systému predchádzajúceho povolenia – Rozšírenie na pravidlo národného zaobchádzania – Podmienka – Opatrenie, ktoré je v rozpore s povinnosťou prístupu na trh a povinnosťou národného zaobchádzania
[Všeobecná dohoda o obchode so službami (GATS), články XVI, XVII a XX]
(pozri body 107, 108, 112, 113)
5. Spoločná obchodná politika – Medzinárodné dohody – Všeobecná dohoda o obchode so službami (GATS) uvedená v prílohe Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie – Pravidlo národného zaobchádzania – Špecifický záväzok v oblasti služieb vysokoškolského vzdelávania financovaných zo súkromných zdrojov – Vnútroštátna právna úprava podmieňujúca poskytovanie takýchto služieb existenciou predchádzajúcej medzinárodnej dohody – Zmena podmienok hospodárskej súťaže v prospech podobných vnútroštátnych poskytovateľov – Neprípustnosť – Odôvodnenia – Zachovanie verejného poriadku – Vylúčenie v prípade neexistencie dôkazu o skutočnej a dostatočne vážnej hrozbe – Zabránenie podvodným praktikám – Svojvoľné a neprimerané opatrenie – Vylúčenie
[Všeobecná dohoda o obchode so službami (GATS), článok XIV písm. a) a článok XIV písm. c) bod i) a článok XVII]
(pozri body 118, 120, 121, 128, 130, 135 – 137)
6. Spoločná obchodná politika – Medzinárodné dohody – Všeobecná dohoda o obchode so službami (GATS) uvedená v prílohe Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie – Pravidlo národného zaobchádzania – Špecifický záväzok v oblasti služieb vysokoškolského vzdelávania financovaných zo súkromných zdrojov – Vnútroštátna právna úprava podmieňujúca poskytovanie takýchto služieb poskytovaním vzdelávania v štáte pôvodu – Zmena podmienok hospodárskej súťaže v prospech podobných vnútroštátnych poskytovateľov – Neprípustnosť – Odôvodnenia – Zachovanie verejného poriadku – Vylúčenie v prípade neexistencie dôkazu o skutočnej a dostatočne vážnej hrozbe – Zabránenie podvodným praktikám – Vylúčenie
[Všeobecná dohoda o obchode so službami (GATS), článok XIV písm. a) a článok XIV písm. c) bod i) a článok XVII]
(pozri body 147 – 149, 154, 155)
7. Sloboda usadiť sa – Ustanovenia Zmluvy – Pôsobnosť – Vnútroštátna právna úprava, ktorá sa má uplatňovať na všetky vysoké školy – Zahrnutie
(Článok 49 ZFEÚ)
(pozri body 159 – 163)
8. Sloboda usadiť sa – Obmedzenia – Vnútroštátna právna úprava podmieňujúca poskytovanie služieb v oblasti vysokoškolského vzdelávania zahraničnými vzdelávacími inštitúciami poskytovaním vzdelávania v štáte pôvodu – Neprípustnosť – Odôvodnenia – Zachovanie verejného poriadku – Vylúčenie v prípade neexistencie dôkazu o skutočnej, existujúcej a dostatočne vážnej hrozbe – Zabránenie podvodným praktikám – Vylúčenie v prípade neexistencie špecifických a podrobných dôkazných prostriedkov – Potreba zaručiť vysokú úroveň kvality vysokoškolského vzdelávania – Vylúčenie v prípade opatrenia nespôsobilého na sledovanie tohto cieľa
(Článok 49 ZFEÚ)
(pozri body 167 – 170, 178, 179, 181, 182, 185, 187, 188)
9. Sloboda usadiť sa – Slobodné poskytovanie služieb – Služby na vnútornom trhu – Smernica 2006/123 – Pôsobnosť – Poskytovanie služieb v oblasti vysokoškolského vzdelávania za odplatu – Zahrnutie
[Článok 57 ZFEÚ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123, článok 2 a článok 4 ods. 1)]
(pozri body 193 – 195)
10. Sloboda usadiť sa – Slobodné poskytovanie služieb – Služby na vnútornom trhu – Smernica 2006/123 – Vnútroštátna právna úprava podmieňujúca poskytovanie služieb v oblasti vysokoškolského vzdelávania zahraničnými vzdelávacími inštitúciami poskytovaním vzdelávania v štáte pôvodu – Neprípustnosť – Odôvodnenia – Dôvody verejného poriadku a verejnej bezpečnosti – Vylúčenie v prípade neexistencie dôkazu o skutočnej, existujúcej a dostatočne vážnej hrozbe
(Smernica Parlamentu a Rady 2006/123, článok 16 ods. 1 druhý pododsek a článok 16 ods. 3)
(pozri body 198 – 200, 203 – 206)
11. Základné práva – Charta základných práv Európskej únie – Pôsobnosť – Vykonávanie práva Únie – Vnútroštátna právna úprava, ktorá je súčasťou plnenia povinností obsiahnutých v medzinárodných dohodách uzavretých Úniou – Vnútroštátna právna úprava, ktorá môže byť prekážkou jednej alebo viacerých základných slobôd zaručených Zmluvou o FEÚ – Členský štát, ktorý sa odvoláva na naliehavé dôvody všeobecného záujmu uznané právom Únie ako odôvodnenie – Zahrnutie
(Charta základných práv Európskej únie, článok 51 ods. 1)
(pozri body 212 – 215)
12. Žaloba o nesplnenie povinnosti – Zlučiteľnosť vnútroštátnych opatrení s právom Únie – Dôvod založený na porušení práv zaručených Chartou základných práv Únie – Akademická sloboda, sloboda zakladať vzdelávacie inštitúcie a sloboda podnikania – Autonómne preskúmanie – Podmienky – Uplatniteľnosť Charty
(Charta základných práv Európskej únie, článok 13, článok 14 ods. 3, článok 16 a článok 51 ods. 1)
(pozri body 212 – 215)
13. Základné práva – Charta základných práv Európskej únie – Akademická sloboda – Rozsah – Nezakotvenie ako takej v Európskom dohovore o ľudských právach – Zohľadnenie odporúčaní orgánov Rady Európy a Organizácie spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) – Autonómia vysokých škôl – Zahrnutie
(Charta základných práv Európskej únie, článok 13 a článok 52 ods. 3)
(pozri body 222 – 227)
14. Základné práva – Charta základných práv Európskej únie – Akademická sloboda – Sloboda zakladať vzdelávacie inštitúcie a sloboda podnikania – Vnútroštátna právna úprava podmieňujúca poskytovanie služieb v oblasti vysokoškolského vzdelávania poskytovaním vzdelávania v štáte pôvodu a existenciou predchádzajúcej medzinárodnej dohody – Neprípustnosť
(Charta základných práv Európskej únie, článok 13, článok 14 ods. 3 a článok 16)
(pozri body 228, 233, 234, 239 – 242)
Zhrnutie
Podmienky zavedené Maďarskom na to, aby mohli zahraničné vysoké školy vykonávať svoju činnosť na jeho území, sú nezlučiteľné s právom Únie
V rozsudku Komisia/Maďarsko (Vysokoškolské vzdelávanie) (C‑66/18), vyhlásenom 6. októbra 2020, Súdny dvor zasadajúci vo veľkej komore vyhovel žalobe o nesplnenie povinnosti, ktorú podala Európska komisia proti tomuto členskému štátu. Súdny dvor určil po prvé, že Maďarsko si tým, že podmienilo výkon vzdelávacej činnosti vedúcej k získaniu diplomu vysokými školami so sídlom mimo Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) v Maďarsku existenciou medzinárodnej dohody medzi Maďarskom a tretím štátom, v ktorom má dotknutá škola svoje sídlo, nesplnilo záväzky prevzaté v oblasti národného zaobchádzania podľa Všeobecnej dohody o obchode so službami (GATS) uzavretej v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO)(1). Táto požiadavka navyše odporuje ustanoveniam Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) týkajúcim sa akademickej slobody, slobody zakladať inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a slobody podnikania(2).
Po druhé Súdny dvor určil, že Maďarsko si tým, že podmienilo výkon činnosti zahraničných vysokých škôl, vrátane škôl, ktoré majú svoje sídlo v inom členskom štáte EHP, v Maďarsku tým, že poskytujú vysokoškolské vzdelávanie v štáte svojho sídla, nesplnilo svoje záväzky v oblasti národného zaobchádzania podľa GATS, ako ani povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo slobody usadiť sa(3), voľného pohybu služieb(4), ako aj vyššie uvedených ustanovení Charty.
Dňa 4. apríla 2017 prijalo Maďarsko v skrátenom konaní zákon o zmene zákona o vysokoškolskom vzdelávaní(5), predložený ako zákon, ktorý mal zaručiť kvalitu vysokoškolského vzdelávania a ktorého hlavným cieľom bolo prepracovať povoľovací systém uplatňujúci sa na zahraničné vysoké školy. Bez ohľadu na to, či tieto vzdelávacie inštitúcie mali predchádzajúcu akreditáciu alebo nie, vzťahujú sa na nich v súčasnosti nové požiadavky, vrátane tých, ktoré preskúmal Súdny dvor.
Komisia podala proti Maďarsku na Súdny dvor žalobu o nesplnenie povinnosti, pričom tvrdila, že zákon o vysokoškolskom vzdelávaní z roku 2017 je nezlučiteľný tak so záväzkami prevzatými Maďarskom v rámci GATS, ako aj so slobodou usadiť sa, voľným pohybom služieb a ustanoveniami Charty týkajúcimi sa akademickej slobody, slobody zakladať inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a slobody podnikania.
Súdny dvor najprv zamietol dôvody neprípustnosti uvádzané Maďarskom. Na jednej strane totiž, pokiaľ ide o krátke trvanie lehôt uplatnených Komisiou v konaní pred podaním žaloby, Súdny dvor potvrdil svoju judikatúru v tejto oblasti,(6) preskúmal konkrétny priebeh tohto konania a dospel k záveru, že Maďarsko nepreukázalo uvádzané porušenie práva na obranu. Súdny dvor navyše poznamenal, že sporné lehoty boli stanovené s prihliadnutím na skoré nadobudnutie účinnosti dotknutých ustanovení, pôvodne stanovené na 1. januára 2018. Na druhej strane sa Súdny dvor domnieval, že maďarská vláda sa nemohla s úspechom odvolávať na neoprávnenosť politických zámerov, ktoré pripisuje Komisii, teda ochranu osobitných záujmov Central European University, keďže účelnosť začatia konania o nesplnení povinnosti závisí iba od diskrečnej právomoci, ktorou Komisia disponuje v tejto súvislosti a ktorá je ako taká vyňatá zo súdneho preskúmania vykonávaného Súdnym dvorom.
Súdny dvor ďalej vyhlásil, že má právomoc rozhodnúť o výhradách založených na porušení práva WTO. V tejto súvislosti Súdny dvor po pripomenutí, že každá medzinárodná zmluva uzavretá Úniou je neoddeliteľnou súčasťou práva Únie, skonštatoval, že to platí aj pre Dohodu o založení WTO, ktorej súčasťou je GATS. Pokiaľ ide o vzťah medzi výlučnou právomocou Únie v oblasti spoločnej obchodnej politiky a širokou právomocou členských štátov v oblasti vzdelávania, Súdny dvor ďalej spresnil, že záväzky prevzaté v rámci GATS, vrátane záväzkov vzťahujúcich sa na uvoľnenie obchodu so súkromnými vzdelávacími službami, patria do spoločnej obchodnej politiky. Okrem toho v odpovedi na argumentáciu maďarskej vlády založenú na výlučnosti právomoci výkladu priznanej najmä orgánom tvoriacim systém urovnávania sporov WTO, Súdny dvor zdôraznil, že nielenže existencia vlastného systému urovnávania sporov WTO nebráni tomu, aby Súdny dvor v konaní o nesplnení povinnosti uznal svoju právomoc na rozhodnutie o výhradách založených na porušení práva WTO, v tomto prípade GATS, ale že výkon tejto právomoci je dokonca plne v súlade s povinnosťou každého člena WTO, vrátane Únie, zabezpečiť dodržiavanie jeho povinností vyplývajúcich z práva tejto organizácie. V tejto súvislosti Súdny dvor zdôraznil, že Únii môže vzniknúť medzinárodná zodpovednosť v dôsledku toho, že členský štát prípadne nedodržal povinnosti, ktoré prevzal podľa GATS.
Z tohto pohľadu Súdny dvor spresnil konkrétne dôsledky, ktoré majú na výkon jeho vlastnej právomoci ustanovenia medzinárodných dohôd, ktorými je viazaný, ako aj pravidlá a zásady všeobecného medzinárodného práva obyčajovej povahy, ktorých záväznosť pre Úniu hneď pripomína. Súdny dvor tak so zreteľom na zásady všeobecného medzinárodného práva kodifikované v oblasti zodpovednosti štátu za medzinárodne protiprávne konanie poznamenal, že posúdenie správania členského štátu, ktoré mu prináleží v konaní o nesplnení povinnosti, dokonca aj podľa práva WTO, nezaväzuje iných členov WTO, ani nemôže mať vplyv na neskoršie posúdenie, ktoré môže byť povinný vykonať Orgán na urovnávanie sporov (OUS) WTO. Podľa Súdneho dvora sa tak ani Únia, ani dotknutý členský štát nemôžu odvolávať na rozsudok vyhlásený Súdnym dvorom na záver konania o nesplnení povinnosti, aby sa vyhli svojej povinnosti podriadiť sa právnym následkom, ktoré právo WTO spája s rozhodnutiami OUS.
Súdny dvor po takomto uznaní svojej právomoci začal preskúmanie výhrad Komisie. Po prvé, pokiaľ ide o posúdenie požiadavky existencie predchádzajúcej medzinárodnej dohody so zreteľom na článok XVII GATS týkajúci sa národného zaobchádzania, Súdny dvor rovno skonštatoval, že v oblasti služieb vysokoškolského vzdelávania sa Maďarsko v celom rozsahu zaviazalo poskytovať národné zaobchádzanie upravené v tomto článku, a to napriek výhrade formulovanej voči záväzku prevzatému v oblasti prístupu na trh (článok XVI) v tom zmysle, že založenie vzdelávacích inštitúcií v Maďarsku naďalej vyžaduje predchádzajúce povolenie. Podľa práva WTO totiž takáto výhrada predchádzajúceho povolenia, ktorá má obmedzovať záväzok prevzatý v oblasti prístupu na trh, môže platiť v oblasti národného zaobchádzania iba vtedy, ak sa týka opatrenia, ktoré je v rozpore tak s povinnosťou v oblasti prístupu na trh, ako aj povinnosťou týkajúcou sa národného zaobchádzania. V prejednávanej veci však všeobecnosť výhrady predchádzajúceho povolenia, ktorou chcelo Maďarsko obmedziť svoj záväzok týkajúci sa prístupu na trh, nemá vôbec diskriminačnú povahu, takže Maďarsko sa na ňu nemôže odolávať v prípade povinnosti národného zaobchádzania.
Súdny dvor ďalej spresnil, že také uzavretie medzinárodnej dohody, aké vyžaduje zákon o vysokoškolskom vzdelávaní z roku 2017, ukladá dotknutým zahraničným poskytovateľom dodatočnú podmienku na to, aby mohli v Maďarsku poskytovať služby v oblasti vysokoškolského vzdelávania, ktorej splnenie patrí do diskrečnej právomoci maďarských orgánov, čo stačí pre definovanie zmeny podmienok hospodárskej súťaže na úkor dotknutých vzdelávacích inštitúcií a v prospech maďarských vzdelávacích inštitúcií. Súdny dvor sa napokon domnieval, že vysvetlenia poskytnuté maďarskou vládou týkajúce sa cieľov sledovaných dotknutou požiadavkou nepostačovali na jej odôvodnenie z hľadiska článku XIV GATS. Pokiaľ sa totiž Maďarsko odvolávalo na ochranu verejného poriadku, tento členský štát konkrétne a podrobne nepreukázal existenciu skutočnej a dostatočne vážnej hrozby pre základný záujem maďarskej spoločnosti. Pokiaľ má navyše dotknutá požiadavka zabrániť podvodným praktikám, Súdny dvor rozhodol, že predstavuje prostriedok svojvoľnej diskriminácie z dôvodu, že pre jej splnenie je rozhodujúca politická vôľa maďarských orgánov. Ani toto odôvodnenie Maďarska preto nebolo prijaté.
Navyše a v každom prípade Súdny dvor považoval dotknutú požiadavku za neprimeranú a poznamenal, že sa uplatňuje bez rozdielu, a to aj na vzdelávacie inštitúcie, ktoré už boli prítomné na maďarskom trhu.
Po druhé Súdny dvor preskúmal požiadavku vzdelávacej činnosti v štáte pôvodu. Pokiaľ ide najprv o záväzok prevzatý Maďarskom podľa článku XVII GATS, Súdny dvor po poukázaní na konkurenčnú nevýhodu vyplývajúcu z danej požiadavky pre dotknuté vzdelávacie inštitúcie, zdôraznil tak ako predtým nedostatočnosť vysvetlení poskytnutých maďarskou vládou týkajúcich sa cieľov, ktoré môžu odôvodňovať jej nevyhnutnosť. Z dôvodov podobných tým, ktoré zohľadnil pri analýze prvej výhrady, potom dospel k záveru, že táto požiadavka v rozsahu, v akom sa uplatňuje na vysoké školy so sídlom v treťom štáte, ktorý je členom WTO, porušuje toto ustanovenie. Okrem toho v rozsahu, v akom sa uvedená požiadavka uplatňuje na vzdelávacie inštitúcie, ktoré majú sídlo v inom členskom štáte Únie, Súdny dvor konštatoval existenciu neodôvodneného obmedzenia tak slobody usadiť sa zaručenej článkom 49 ZFEÚ, ako aj voľného pohybu služieb uvedeného v článku 16 smernice o službách. Napokon, pokiaľ je dotknutá požiadavka prezentovaná tak, že má zabezpečiť vysokú úroveň kvality vysokoškolského vzdelávania, Súdny dvor poznamenal, že požadovaná činnosť, ktorej kvalitu treba ešte určiť, nijako nepredurčuje kvalitu vzdelávania poskytovaného v Maďarsku, takže takýto cieľ nepostačuje na odôvodnenie danej požiadavky.
Po tretie Súdny dvor preskúmal, či boli dotknuté požiadavky, zavedené zákonom o vysokoškolskom vzdelávaní z roku 2017, v súlade s článkom 13, článkom 14 ods. 3 a článkom 16 Charty. V tejto súvislosti Súdny dvor najprv spresnil, že pokiaľ ide o napadnuté ustanovenia, Maďarsko je viazané Chartou, keďže plnenie povinností, ktoré má podľa medzinárodnej dohody tvoriacej neoddeliteľnú súčasť práva Únie, akou je GATS, na jednej strane a obmedzenia základných slobôd zavedené týmito ustanoveniami, ktorých odôvodnenosť bez úspechu tvrdilo, na druhej strane sú súčasťou vykonávania práva Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty.
Súdny dvor, ktorý postupne preskúmal rozsah záruk poskytovaných uvedenými ustanoveniami Charty, zdôraznil, že pokiaľ ide o výkon činnosti vysokých škôl, akademická sloboda nemá iba osobný rozmer spočívajúci v tom, že sa spája so slobodou prejavu a konkrétnejšie v oblasti výskumu so slobodami oznamovania informácií, výskumu a šírenia takto získaných výsledkov, ale aj inštitucionálny a organizačný rozmer, ktorého výrazom je autonómia týchto vzdelávacích inštitúcií. Súdny dvor však skonštatoval, že sporné opatrenia môžu ohroziť akademickú činnosť dotknutých zahraničných vysokých škôl na maďarskom území, a teda zbaviť dotknutých vysokoškolských pedagógov autonómnej infraštruktúry nevyhnutnej na výkon ich vedeckého výskumu a pedagogickej činnosti, takže uvedené opatrenia môžu obmedzovať akademickú slobodu chránenú v článku 13 Charty. Navyše na zakladanie týchto vzdelávacích inštitúcií sa vzťahuje článok 14 ods. 3 a článok 16 Charty a z dôvodov podobných tým, ktoré boli práve uvedené, sporné opatrenia predstavujú zásah do práv zakotvených týmito ustanoveniami. Keďže tieto rôzne zásahy nie sú odôvodnené so zreteľom na článok 52 ods. 1 Charty, Súdny dvor určil, že Maďarsko porušilo vyššie uvedené ustanovenia Charty.