Language of document : ECLI:EU:T:2015:20

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)

zo 16. januára 2015

Vec T‑107/13 P

Cornelia Trentea

proti

Agentúre Európskej únie pre základné práva (FRA)

„Odvolanie – Verejná služba – Dočasní zamestnanci – Prijímanie – Rozhodnutie o zamietnutí prihlášky a o vymenovaní iného uchádzača – Dôvod uvedený po prvýkrát na pojednávaní – Skreslenie dôkazov – Povinnosť odôvodnenia – Napadnutie uloženia povinnosti nahradiť trovy konania“

Predmet:      Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) z 11. decembra 2012, Trentea/FRA (F‑112/10, Zb. VS, EU:F:2012:179), a smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku

Rozhodnutie:      Odvolanie sa zamieta. Cornelia Trentea znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA) v tomto konaní.

Abstrakt

1.      Súdne konanie – Predloženie nových dôvodov počas konania – Rozdiel medzi dôvodmi týkajúcimi sa verejného poriadku a inými dôvodmi, ako sú napríklad hmotnoprávne dôvody – Zamietnutie dôvodu, ktorý nepatrí k dôvodom týkajúcim sa verejného poriadku

2.      Odvolanie – Dôvody – Nesprávne posúdenie skutkového stavu a dôkazov – Neprípustnosť – Preskúmanie posúdenia skutkového stavu a dôkazov Všeobecným súdom – Vylúčenie okrem prípadov skreslenia

(Štatút Súdneho dvora, príloha I článok 11)

3.      Odvolanie – Dôvody – Nedostatok odôvodnenia – Právomoc Všeobecného súdu

4.      Úradníci – Rozhodnutie spôsobujúce ujmu – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah – Nedostatok odôvodnenia – Náprava počas sporového konania – Podmienky

(Služobný poriadok úradníkov, článok 25)

5.      Súdne konanie – Dĺžka konania pred Súdom pre verejnú službu – Primeraná lehota

1.      K argumentácii odvolateľky v štádiu odvolacieho konania, že Súd pre verejnú službu mal ex offo rozhodnúť o tom, že v komisii pre výber zamestnancov chýbal člen menovaný výborom zamestnancov alebo tento člen údajne nerešpektoval svoju úlohu, stačí uviesť, že odvolateľka nepreukazuje, že takýto dôvod je dôvodom týkajúcim sa verejného poriadku.

Navyše, keď do spisu nebol v tomoto ohľade najmä počas pojednávania založený žiadny skutkový dôkaz, Súd pre verejnú službu z právneho hľadiska dostatočne odôvodnil svoj rozsudok, keď sa obmedzil na to, že zdôraznil, že takýto dôvod nepatrí k dôvodom, na ktoré by mal súd prihliadať ex offo.

(pozri body 45 a 46)

Odkaz:

Súdny dvor: uznesenie z 3. októbra 2013, Marcuccio/Komisia, C‑617/11 P, EU:C:2013:657, bod 22

2.      Posúdenie skutkového stavu Súdom pre verejnú službu nepredstavuje s výnimkou skreslenia dôkazov právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Všeobecným súdom. Takéto skreslenie musí zjavne vyplývať z písomností v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov.

(pozri body 61 – 63 a 69)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: uznesenie z 12. júla 2007, Beau/Komisia, T‑252/06 P, Zb. VS, EU:T:2007:230, body 45 až 47 a tam citovaná judikatúra

3.      Otázka rozsahu povinnosti odôvodnenia je právnou otázkou, ktorá podlieha preskúmaniu Všeobecným súdom v rámci odvolania proti rozsudku Súdu pre verejnú službu.

(pozri bod 76)

Odkaz:

Všeobecný súd: rozsudok z 2. marca 2010, Doktor/Rada, T‑248/08 P, Zb. VS, EU:T:2010:57, bod 92 a citovaná judikatúra

4.      Po prvé, je možné napraviť nedostatočné – ale nie úplne chýbajúce – odôvodnenie dokonca aj v priebehu súdneho konania, ak pred podaním žaloby dotknutá osoba už mala k dispozícii poznatky, ktoré boli východiskom odôvodnenia, po druhé, považovať rozhodnutie za dostatočne odôvodnené, ak bolo prijaté v kontexte, ktorý je dotknutému úradníkovi známy a ktorý mu umožňuje pochopiť jeho dosah, a po tretie, pokiaľ ide konkrétne o rozhodnutie o zamietnutí povýšenia alebo prihlášky, odôvodnenie možno doplniť v rámci rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti, pričom odôvodnenie tohto rozhodnutia o zamietnutí sa považuje za zhodné s odôvodnením rozhodnutia, proti ktorému bola namierená sťažnosť.

(pozri bod 77)

Odkaz:

Všeobecný súd: rozsudok Doktor/Rada, EU:T:2010:57, bod 93 a citovaná judikatúra

5.      Lehotu takmer dvoch rokov na to, aby Súd pre verejnú službu vyhlásil rozsudok, nemožno považovať za neprimeranú.

V každom prípade neprimerane dlhá dĺžka konania nemôže mať za následok zrušenie rozsudku, ak chýba akýkoľvek nepriamy dôkaz nasvedčujúci tomu, že táto skutočnosť mala vplyv na výsledok sporu.

(pozri body 84 a 85)

Odkaz:

Súdny dvor: uznesenie z 26. marca 2009, EFKON/Parlament a Rada, C‑146/08 P, EU:C:2009:201, bod 55 a citovaná judikatúra